Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. október 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124202766
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124202766.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar.

XX.X.XXXX, C. XX, XXX XX C., 2. D. B., nar. XX.X.XXXX, C. XX, XXX XX C., právne zastúpení: JUDr.
Daniel Tarbaj, advokát, so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: 365 bank, a.
s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, vydanie bezdôvodného obohatenia 5.834,19 eur s prísl. a o určenie NZP takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – lepšia splátka číslo XXXXXXXXXX zo dňa
30.3.2016 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný je povinný vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie vo výške 5.834,19 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,5 % ročne z tejto sumy od 26.4.2024 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere – lepšia splátka číslo
XXXXXXXXXX zo dňa 30.3.2016 uvedená v článku III. Poplatky súvisiace s poskytnutým úverom

v znení: „Prvá upomienky po omeškaní splátky: 10 Eur, druhá upomienky po omeškaní splátky: 25 Eur.“
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere – lepšia splátka číslo
XXXXXXXXXX zo dňa 30.3.2016 uvedená v článku IV. Práva a povinnosti zmluvných strán bod 4
v znení: „ Banka a dlžník/spoludlžník sa dohodli, že banka si môže započítať svoje pohľadávky z OÚ
voči pohľadávke dlžníka/spoludlžníka z ktoréhokoľvek účtu alebo vkladu vedeného bankou. Banka
je z toho dôvodu zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak

neumožniť dlžníkovi/spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek účte dlžníka/spoludlžníka
alebo s vkladom dlžníka/spoludlžníka, s čím dlžník/spoludlžník podpisom s OÚ súhlasí.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere – lepšia splátka číslo
XXXXXXXXXXzodňa30.3.2016uvedenávobchodnýchpodmienkachprespotrebiteľskéúveryvčlánku
III. Čerpanie a splácanie úveru bod 3.7 v znení: „Dlžník/spoludlžník sa zaväzuje, že bez zbytočného

odkladu oznámi banke akékoľvek zmeny, ktoré boli rozhodné pre poskytnutie úveru, vrátane informácie
a okolnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na schopnosť dlžníka a/alebo spoludlžníka splácať
záväzokvyplývajúcizOÚ,najmäto,žebolozačatésúdne,rozhodcovské,konkurzné,reštrukturalizačné,
exekučné alebo iné konanie voči dlžníkovi/spoludlžníkovi.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd určuje, že zmluvná podmienky v Zmluve o spotrebiteľskom úvere – lepšia splátka číslo
XXXXXXXXXXzodňa30.3.2016uvedenávobchodnýchpodmienkachprespotrebiteľskéúveryvčlánku

VI.Osobnéúdajeabankovétajomstvobod6.14vznení:„Dlžníkabankasadohodli,žepokiaľvprávnom
predpise alebo týchto OP nie je uvedená dlhšia lehota, dlžník udeľuje súhlas so spracovaním bankovéhotajomstva a jeho osobných údajov na dobu plnenia účelu spracovania osobných údajov až do úplného
usporiadania všetkých záväzkov dlžníka voči banke a to na dobu najmenej 10 rokov od udelenia súhlasu
dlžníka resp. od ukončenia zmluvného vzťahu k dlžníkom. Takto udelený súhlas môže dlžník odvolať

iba v prípade preukázaného porušenia podmienok spracúvania osobných údajov zo strany banky na
adresu sídla banky.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.3.2024 domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru, vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5.834,19 eur s príslušenstvom, pričom žalobu
odôvodnil tým, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1687793963 zo dňa 30.3.2016
na sumu 14.100 eur nie sú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) a z) zákona č. 129/2010 Z. z. (doba
trvaniazmluvyospotrebiteľskomúvere,neuvedenievšetkýchpredpokladovpoužitýchnavýpočetRPMN

a priemernú hodnotu RPMN, zverejnenú za príslušný kalendárny štvrťrok), čo spôsobuje bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru, pričom žalobca uhradil žalovanému 19.934,19 eur, preto žaloval o vyplatenie
rozdielu t.j. 5.834,19 eur podľa § 451 Občianskeho zákonníka.
Zároveň žalobca žiadal určiť nasledujúce neprijateľné zmluvné podmienky v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.3.2016:

- v článku III. Poplatky súvisiace s poskytnutým úverom v znení: „Prvá upomienky po omeškaní splátky:
10 Eur, druhá upomienky po omeškaní splátky: 25 Eur.“
- v článku IV. Práva a povinnosti zmluvných strán bod 4 v znení: „ Banka a dlžník/spoludlžník sa
dohodli, že banka si môže započítať svoje pohľadávky z OÚ voči pohľadávke dlžníka/spoludlžníka
z ktoréhokoľvek účtu alebo vkladu vedeného bankou. Banka je z toho dôvodu zároveň oprávnená

nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť dlžníkovi/spoludlžníkovi
nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek účte dlžníka/spoludlžníka alebo s vkladom dlžníka/
spoludlžníka, s čím dlžník/spoludlžník podpisom s OÚ súhlasí.“
- v článku III. Čerpanie a splácanie úveru bod 3.7 v znení: „Dlžník/spoludlžník sa zaväzuje, že bez
zbytočného odkladu oznámi banke akékoľvek zmeny, ktoré boli rozhodné pre poskytnutie úveru, vrátane

informácie a okolnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na schopnosť dlžníka a/alebo spoludlžníka
splácať záväzok vyplývajúci z OÚ, najmä to, že bolo začaté súdne, rozhodcovské, konkurzné,
reštrukturalizačné, exekučné alebo iné konanie voči dlžníkovi/spoludlžníkovi.“
- v článku VI. Osobné údaje a bankové tajomstvo bod 6.14 v znení: „ Dlžník a banka sa dohodli, že pokiaľ
v právnom predpise alebo týchto OP nie je uvedená dlhšia lehota, dlžník udeľuje súhlas so spracovaním

bankového tajomstva a jeho osobných údajov na dobu plnenia účelu spracovania osobných údajov
až do úplného usporiadania všetkých záväzkov dlžníka voči banke a to na dobu najmenej 10 rokov
od udelenia súhlasu dlžníka resp. od ukončenia zmluvného vzťahu k dlžníkom. Takto udelený súhlas
môže dlžník odvolať iba v prípade preukázaného porušenia podmienok spracúvania osobných údajov
zo strany banky na adresu sídla banky.“

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V písomnom podaní zo dňa 6.5.2024 uviedol, že popiera všetky
skutkové tvrdenia žalobcov. Dôvodil, že žalobcovia boli pred uzavretím zmluvy riadne oboznámení
s Obchodnými podmienkami. Poukázal, že zo strany žalobcov ide o šikanózny výkon práva. Tvrdil, že
bonita žalobcov bola pred uzavretím zmluvy náležite preskúmaná a išlo o refinancovanie úveru. Ku

konečnej splatnosti poznamenal, že doba trvania zmluvy predstavovala 8 rokov. resp. 96 mesiacov.
Za absurdné označil, že žalobcovia tvrdia, že celková čiastka zmluvy o úvere je nižšia o 5,55
eur. Konštatoval, že priemerná RPMN bola v zmluve určená správne. K neprijateľným zmluvným
podmienkam uviedol, že : 1. poplatky za upomienky sú v bankovej praxi bežne účtovaným poplatkom
a motivuje dlžníka splniť konkrétny záväzok riadne a včas, 2. oprávnenie banky započítať svoje

pohľadávky zo zmluvy o úvere voči pohľadávkam klienta je žalujúcou stranou iba paušálne namietané
a a žalovaný ju nikdy neaplikoval, 3. povinnosť oznamovať informácie banke dlžníkom vyplýva priamo
zo zákona a 4. súhlas so spracúvaním osobných údajov dlžníka na dobu 10 rokov nepredstavuje
neprimeranú zmluvnú podmienku. Namietal nekritickú favorizáciu spotrebiteľa a namietol premlčanie
žalovaného nároku v dvojročnej subjektívnej aj v trojročnej objektívnej premlčacej lehote. Navrhol

žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.3. K vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním z 19.6.2024 vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že
žaloba predstavuje legitímny prostriedok ochrany spotrebiteľských práv. Samotné plynutie času nemá

žiaden vplyv na možnosť vyhovieť žalobe o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, aj keď už
nie sú používané. Zotrvali na argumentácii, že úver je bezúročný a bez poplatkov, keďže v zmluve
absentuje doba trvania zmluvy, predpoklady použité na výpočet RPMN, celková čiastka ako aj priemerná
RPMN. K skúmaniu bonity uviedli, že žalovaný príjem ani výdavky nijako neoveroval, resp. dokonca ani
nezisťoval. Dôvodili, že v žiadosti o úver neboli žiadne údaje o výdavkoch a veriteľovi postačoval iba

jeden doklad – občiansky preukaz. Namietali, že nie všetky dokumenty sú podpísané oboma dlžníkmi,
hoci zmluvu uzavreli ako spoloční dlžníci. Vo vzťahu k premlčaniu uviedli, že o podozrení, že sa žalovaný
na ich úkor mohol bezdôvodne obohatiť, sa dozvedeli od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, o čom svedčí prehlásenie z 22.4.2022. K neprijateľným zmluvným podmienkam uviedli, že
tieto už boli judikované, pričom žalovaný ich naďalej obhajuje. Sú objektívne spôsobilé poškodiť
spotrebiteľa. Tvrdili, že žalovaný ako dodávateľ nepredložil v konaní jediný dôkaz na preukázanie

vedenia kontraktačného procesu. K poplatku za upomienky uviedli, že ich počet za jeden mesiac nie
je nijako limitovaný. Započítanie nemá spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. Povinnosť informovať o zmenách
predstavuje netransparentnú, nejasnú a neurčitú povinnosť, o akých menách má spotrebiteľ informovať.
Súhlas so spracovaním osobných údajov bol viackrát právoplatne vyhlásený ako neprijateľná zmluvná
podmienka, pričom je bez možnosti ho odmietnuť alebo odvolať. Navrhli žalobe vyhovieť.

4. Napokon sa k vyjadreniu žalobcov písomným podaním zo 7.10.2024 vyjadril žalovaný, ktorý opätovne
uviedol, že doba trvania zmluvy bola 96 mesiacov, predpoklady pre výpočet RPMN ako aj priemerná
RPMN boli v zmluve uvedené správne a z celkovej čiastky 21.833,14 eur žalobcovia zaplatili 19.934,19
eur, teda cieľ tejto žaloby je priam „do očí bijúci“. Konštatoval, že riadne posúdil bonitu spotrebiteľov a ich

reálnu schopnosť uhradiť záväzky, aj dopytom do registrov. K delenému záväzku uviedol, že argument
žalobcov neobstojí, pretože spoludlžník je voči veriteľovi osobou zaviazanou spoločne a nerozdielne
za zaplatenie pohľadávky. K potvrdeniu od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS uviedol,
že ide o účelovo vykonštruované potvrdenie. Opätovne namietol premlčanie, vo vzťahu k neprijateľným
zmluvným podmienkam zotrval na rgumentácii a navrhol žalobu zamietnuť.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade ako aj listinnými dôkazmi
prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že na č.l. 1 a nasledujúcich je uvedená samotná
žaloba, na č.l. 24 a nasledujúcich je Zmluva o spotrebiteľskom úvere – lepšia splátka, na č.l. 45
a nasledujúcich je vyjadrenie žalovaného k žalobe z 29.3.2024, na č.l. 86 a nasledujúcich je tzv. replika,

t.j. vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, na č.l. 97 sa nachádza Prehlásenie Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS z 22.4.2022 a na č.l. 111 sa nachádza tzv. duplika žalovaného, t.j.
vyjadrenie žalovaného k ostatnému vyjadreniu žalobcov, ako aj ostatného spisového materiálu a zistil
tento skutkový stav:

6. Dňa 30.3.2016 bola uzavretá zmluva o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX medzi Poštovou bankou
– právnym predchodcom žalovaného a žalobcami. Zmluva je formulárová. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie úveru vo výške 14.100 eur, pričom v zmluve bola uvedená úroková sadzba 9,60 %, RPMN
vo výške 12,60 %, priemerná RPMN vo výške 10,78 %, počet splátok 96, pričom výška mesačnej splátky
bola určená na 227,44 eur, celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť 21.833,14 eur a konečná splatnosť

bola uvedená na 20.3.2024.

7. Žalobca z tejto zmluvy uhradil žalovanému celkovo sumu 19.934,19 eur, čo medzi stranami nebolo
sporné.

8. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 22.4.2022 vyplýva, že
sa na združenie obrátili žalobcovia ako spotrebitelia a dňa 29.3.2022 boli informovaní o zmluvných
podmienkach týkajúcich sa ich zmluvy so žalovaným, teda že ide pravdepodobne o zmluvu bezúročnú
a bez poplatkov s pravdepodobne neprijateľnými zmluvnými podmienkami, kde je možné domáhať sa
vydania bezdôvodného obohatenia.

9. Na pojednávaní konanom 10.10.2024 právny zástupca žalobcov uviedol, že žalobcovia zotrvávajú
v celom rozsahu na podanej žalobe. nárok je daný, pričom žiadal vyhlásiť úver za bezúročný,
bezpoplatkový a vydať bezdôvodné obohatenia, ako aj vyhlásiť všetky štyri žalované neprijateľnézmluvné podmienky. V tretej neprijateľnej zmluvnej podmienke, t.j. poskytovaniu informácii a okolnosti,
ktoré môžu mať negatívny vplyv na schopnosť dlžníka splácať záväzok uviedol, že táto je nerovnovážna,
pretože, ak by mali žalobcovia uviesť, akékoľvek súdne konanie, museli by uviesť napríklad aj konanie

o tom, že prebieha napríklad aj ich rozvod, taktiež by museli uviesť napríklad, že sú na PN, čo nijak
nesúvisí so zmluvným vzťahom a jeho splácaním a teda to samo o sebe preukazuje nerovnovážnosť
vzťahu a neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobe vyhovieť.
V prípade úspech si uplatnil náhradu trov konania. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

10. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že vzhľadom na rozsiahle vyjadrenia,
ktoré tvoria súčasť spisu v plnom rozsahu na nich odkazuje. Žiadal sa vyjadriť len k trovám konania,
kde uviedol, že žalobcovi nevznikli žiadne trovy konania, tak, ako to uviedol sám pri svojom výsluchu
a uviedol, že ide len o snahu združenia, prípadne advokátskej kancelárie zastupujúcej žalobcu získať
trovy konania. Poukázal na to, že samotné združenie HOOS, ako aj žalobca v 1. rade majú sídlo,
resp. trvalý pobyt v Prešove, pričom nie je síce zakázané, ale advokát bol zvolený zo Stropkova, kde

vznikajú trovy konania spočívajúce aj v cestovnom, strate času a podobne. Uviedol, že žalobca v 1. rade,
ako aj sám uviedol pri svojom výsluchu, nemal žiadnu snahu sa mimosúdne dohodnúť, pričom takéto
požadovanie trov konania považoval žalovaný v rozpore s dobrými mravmi, resp. konštatoval, že takéto
trovy ani nevznikli. Navrhol žalobu zamietnuť. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

11. Žalobca v 1. rade na tomto pojednávaní vypovedal, že si začal robiť poriadok v starých
zmluvách, keďže mal viacero úverových vzťahov v minulosti a dozvedel sa od organizácie na ochranu
spotrebiteľských práv, že viacero týchto zmlúv nemá náležitosti v zmysle spotrebiteľského práva a teda
vzhľadom na to sa rozhodol, keďže preplatil viacero úverov, sa rozhodol podať túto ako aj iné žaloby
na tomto súde, keďže sa o svojich právach dozvedel od organizácie na ochranu spotrebiteľov, že tá

zmluva nie je v poriadku. Počas úverového vzťahu si neuplatňoval žiadne výhrady a úver si bral preto,
že vyplácal starší úver, pričom mal aj iné finančné záväzky. Na množstvo detailov z kontraktačného
procesu si už nepamätal, pričom len uviedol, že mu povedali koľko bude úver, aká bude mesačná splátka
a kde to má podpísať. Keď bol pri organizácii na ochranu práv spotrebiteľov a títo mu povedali, že
výrazne preplatil pôžičku, rozhodol sa, že podá žalobu. Nemal záujem to mimosúdne riešiť.

12. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie takto právne posúdil:

13. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

14. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Právny vzťah medzi účastníkmi bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

16. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci, poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom podľa tohto zákona sa rozumie fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania.18. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu.

21. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z., pričom medzi nimi pod písm. k/ ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej

miere nákladov.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

23. Súd zdôrazňuje, že údaj o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) je jeden z najdôležitejších
údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť
a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme
poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi,

stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré v zákona č. 129/2010 Z.
z. sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet,
teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve spomínaný
údaj chýba, keďže nie je uvedené, aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN a preto je potrebné
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Už len z toho dôvodu bolo opodstatnené žalobe o vydanie

bezdôvodného obohatenia vyhovieť. Súd prvej inštancie teda v rámci preskúmavania predmetnej
spotrebiteľskej zmluvy dospel k bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru z dôvodov vyššie uvedených.

24. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s

odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

25. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §

7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

26. Poskytovanie bankových služieb je predmetom podnikateľskej činnosti právneho predchodcu
žalovaného, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by žalobcovia pri uzatváraní zmluvy jednali v rámci

predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zamestnania alebo povolania.

27. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou,
konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalobcovia boli od uzavretia zmluvy v postavení spotrebiteľov
a právny predchodca žalovaného v postavení dodávateľa, preto uvedený právny vzťah je v režime

spotrebiteľského práva. Právny vzťah strán súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa
osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy
a všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka.28. Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As XX/XXXX - E. kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského
soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti
spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností

a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno
dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím
nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr,
neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a
mohlamítpochybnostiopravdivostitvrzenýchskutečností.Smyslemzakotvenípovinnostiposkytovatelů

spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském
úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího
zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele
posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že
věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností
splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím

úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě
ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).

29. Súd prvej inštancie podrobil preskúmanie prejednávanej veci nielen z pohľadu pozitívnoprávneho,

aleajzpohľadujusnaturalistického,najmäcezprizmudobrýchmravov.Len namargosúdprvejinštancie
poukazuje na fakt, že k inštitútu dobrých mravov treba pristupovať ako k stáročia sa vyvíjajúcemu
inštitútu, ktorý vo svojej bazálnej podstate však ostáva až na drobné výnimky plynúce z celkového
spoločenského vývoja nemenný.

30. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia
konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania
a dobra. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú uznávané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

31. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne
považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny
hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v
právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu

povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je
smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008.

32. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

33. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou
procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a
každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten

skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie
na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za
základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení
dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom
procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa

hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná
dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je
pravdivá.35. Žalobcovia si uplatňujú práva z imperfektnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto je nutné
vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné

vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t. j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie.
Bolo na žalovanom, aby preukázal, že bonitu žalobcu náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu
mu z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z..

36. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom,

či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom/žiadateľmi
o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa
tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom, tak aj z informácií, ktoré získava z
iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.

37. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho
osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov
a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať

spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo
vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti,
konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej
zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. U žalobcu v 1. rade bol
deklarovaný čistý mesačný príjem vo výške 750 eur a u žalobkyne v 2. rade čistým mesačný príjem vo

výške 530 eur, pričom u oboch neboli uvedené žiadne ďalšie mesačná splátky iných úverov. Zároveň boli
v žiadosti o úver uvedené ďalšie 4 úvery v zostatkoch súm 12,25 eur, 2.217 eur, 137 eur a 11.135 eur.

38. Súd prvej inštancie aj preto takéto formulárové, ba priam ľahkovážne, skúmanie bonity dodávateľom
u spotrebiteľa vyhodnotil za v rozpore s dobrými mravmi a preto žalobe aj kvôli nedostatočnému

skúmaniu bonity vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ako dôvodnej vyhovel (výrok I. tohto
rozsudku).

39. Posudzovaný právny vzťah strán je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou
zmluvou. Žalovaný bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalobcovia v postavení

spotrebiteľa.

40. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.

41. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

42. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

43. Žalobcovia teda mal žalovanému zaplatiť len sumu 14.100 Eur, ktorú reálne ako úver vyčerpali
a keďže mu zaplatili až 19.934,19 Eur, bolo dôvodné zaviazať žalovaného k zaplateniu sumy 5.834,19
Eur predstavujúcu ich bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451

a nasl. Občianskeho zákonníka.

44. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.

45. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

46.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.47. V danom prípade žalobca od žalovaného požadoval úroky z omeškania až od druhého dňa
nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, t. j. od 26.4.2024. V tom čase úroky z omeškania

predstavovali 9,5 % p. a., preto súd priznal v zmysle dispozičnej zásady úroky z omeškania tak, ako je
uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

48. Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné
podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby

spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky,
ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).

49. Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka
poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo
nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú

slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme
skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho
pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SR
I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).

50. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

51. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

52. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

53. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

54. Čo sa týka neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej vo výroku III. tohto rozsudku, súd konštatuje,

že dodávateľom svojvoľné určenie sankčnej sumy vopred absolútne eliminuje možnosť spotrebiteľa sa
účinne brániť voči takto jednostranne stanoveným výdavkom, čo je jednoznačne neprijateľné.

55. Druhú zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku IV. tohto rozsudku s ohľadom na vyššie uvedené
súd vyhlásil za neprijateľnú preto, že dlžník (v tomto konaní žalobca) nemal nijakú možnosť túto

zmluvnú podmienku ovplyvniť, pričom je faktom, že ide o ľubovôľu dodávateľa, na aký účel si započíta
platbu, čo spôsobuje obrovskú nerovnováhu v spotrebiteľskom vzťahu a úplnú nadvládu dodávateľa
nad spotrebiteľom. Ak by si aj dlžník – spotrebiteľ chcel platbou veriteľovi – dodávateľovi ponížiť istinu,
dodávateľ má v zmysle vyššie uvedenej zmluvnej podmienky vykonať zápočet tejto platby na ľubovoľnú
časť pohľadávky, resp. v dodávateľom stanovenom poradí na poplatky, úrok z úveru a až nakoniec

splátka istiny úveru. V samotnom znení tejto zmluvnej podmienky je uvedené, že ak by aj dlžník chcel
určiť poradie platenia inak, túto možnosť nemá.

56. Napokon je nutné tiež uviesť, že obe vyššie uvedené neprijateľné zmluvné podmienky už boli
rozhodnutiami všeobecných súdov vyhlásené za neprijateľné (rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 16Csp

19/2022 z 12.5.2022, resp. 16Csp 35/2021 z 8.6.2021).

57. V poradí tretiu neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku V. tohto rozsudku súd vyhlásil za
neprijateľnú, nakoľko je už z jej formulácie zrejmá jej neurčitosť, keďže slovné spojenie akékoľvek zmeny
vskutku evokuje čokoľvek okrem napr. finančných problémov až po zmenu zamestnania, rodinného

stavu, zdravotného stavu a pod., čo spôsobuje značnú nerovnováhu na strane spotrebiteľa vyplývajúcu
z vágnosti samotnej formulácie. Aj táto zmluvná podmienka bola judikovaná tunajším súdom a to
rozsudkom sp. zn. 9Csp 74/2022 z 28.11.2022.58. Napokon štvrtú neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku VI. tohto rozsudku súd vyhlásil
preto, že ide o široko koncipovaný súhlas na neprimerane dlhú dobu v trvaní 10 rokov. Obdobná
neprijateľná zmluvná podmienka bola rovnako judikovaná napr. rozsudkami tunajšieho súdu sp. zn.

16Csp 16/2022 zo 7.6.2022 alebo sp. zn. 16 Csp 124/2023 z 14.3.2024.

59. Súd prvej inštancie sa zaoberal tiež naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnosti
zmluvných podmienok. Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je
potrebné konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa

na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobca musel tento naliehavý právny
záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených
zákonných ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013). Navyše
naliehavý právny záujem vyplýva aj z potreby zosúladenia skutkového a právneho stavu.

60. Napokon naliehavý právny záujem na určení a vyhlásení neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyplýva
priamo zo zákona, pričom súd prvej inštancie sa v celom rozsahu pridržiava rozsudku Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 22 Co 79/2017 zo dňa 22.3.2018.

61. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno

odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak

uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho
práva.

62. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

63. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

64. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná
vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal.
Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti skôr
(rozsudok Najvyššieho súdu 2CZ 35/77 zo dňa 17.12.1978).

65. Pri bezdôvodnom obohatení musí súd prihliadať v zmysle citovaného § 107 ods. 1 a 2 OZ tak na
uplynutie subjektívnej lehoty (dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil) ako aj objektívnej lehoty (tri roky, a ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo). Vo vzťahu k

subjektívnej lehote žalobcovia uviedli a prehlásením doložili, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedeli
v 29.3.2022, teda dvojročná subjektívna premlčacia lehota im uplynula 29.3.2024 (žaloba bola na súd
doručená 29.3.2024), pričom v konaní nebolo preukázané, že by toto tvrdenie nebolo pravdivé. Pre
absenciu akéhokoľvek dôkazu opaku tak súd nemohol považovať námietku premlčania z hľadiska
subjektívnej premlčacej lehoty za dôvodnú.

66. Objektívna premlčacia lehota plynie od vzniku bezdôvodného obohatenia t. j. v danom prípade
od úhrad žalobcu žalovanému. Súd však zastáva názor, že v danom prípade je potrebné vychádzať
z desaťročnej premlčacej lehoty. Žalovaný má totiž v predmete činnosti poskytovanie úverov a preto sa
vyžaduje, aby dodržiaval príslušné právne normy vzťahujúce sa na ich poskytovanie. Žalovaný preto

minimálne musel byť uzrozumený s tým, že pokiaľ v úverovej zmluve neuviedol obligatórne náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú citované v tomto rozsudku napriek tomu, že musel si byť
vedomý toho, že ide o spotrebiteľa a nebude môcť od žalobcov žiadať úroky a iné poplatky a pre prípad,
že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený. Minimálne teda na jeho strane išloo nepriamy úmysel získať majetkový prospech. Keďže posledná úhrada bola vykonaná 27.11.2020
(podľa tvrdenia samotného žalovaného), desaťročná premlčacia lehota uplynie až v r. 2030. Právny
názor o desaťročnej premlčacej lehote bol vyslovený už vo viacerých súdnych rozhodnutiach v typovo

obdobných sporoch napr. rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 84/2011 zo dňa 12.12.2011,
sp. zn. 3Co 41/2012 zo dňa 6.3.2013, sp. zn. 2Co 9/2012 zo dňa 21.1.2013, sp. zn. 5Co 134/2012 zo dňa
26.11.2013, sp. zn. 3Co 89/2012 zo dňa 8.2.2012, alebo Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co 648/2013
zo dňa 20.2.2014 alebo Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 301/2011 zo dňa 4.7.2012,
napokon aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17 Co 122/2017 zo dňa 12.12.2017. Súd tak

námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú.

67. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne ustanovenia súd prvej inštancie rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

68. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

70. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobcovia boli v konaní plne úspešní, preto majú voči
neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí
jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.