Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Cpr/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722200856
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8722200856.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXXXX C., právne zastúpená: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr.
STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., so sídlom ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47245034,
proti žalovanému: Mesto Vranov nad Topľou, Dr. C. Daxnera 87/1, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO:
00332933, právne zastúpený: JUDr. Ing. Michal Plenta, so sídlom Sídl. Okulka 19/42, 093 01 Vranov
nad Topľou, IČO: 37943324, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo 2.338,54 € spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 113,27 € od 13.04.2019 do zaplatenia, zo sumy 144,18 € od 08.05.2019

do zaplatenia, zo sumy 86,70 € od 08.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 335,50 € od 05.07.2019
do zaplatenia, zo sumy 335,50 € od 07.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 335,50 € od 07.09.2019
do zaplatenia, zo sumy 335,50 € od 05.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 335,50 € od 07.11.2019
do zaplatenia a zo sumy 316,89 € od 01.12.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á právo náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 28.03.2022 v spojení s podaním zo dňa 29.11.2022
domáhala zaplatenia sumy 5.123,33 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
113,27 € od 13.04.2019 do zaplatenia, zo sumy 144,18 € od 08.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 86,70
€ od 08.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 793,- € od 05.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 793,- € od
07.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 793,- € od 07.09.2019 do zaplatenia, zo sumy 793,- € od 05.10.2019
do zaplatenia, zo sumy 793,- € od 07.11.2019 do zaplatenia a zo sumy 814,18 € od 01.12.2019 do

zaplatenia.

1.1 Žalobkyňa je v pracovnom pomere so žalovaným od 01.01.1991 na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 29.01.1991. Žalobkyňa vykonávala prácu ako: vedúca oddelenia riadenia ľudských zdrojov,
a to v zmysle dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.03.2010. Popis pracovnej činnosti bol
určený v pracovnej náplni zo dňa 22.11.2010. Žalovaný dňa 28.09.2011 rozhodol o organizačnej
zmene, kedy zrušil celý Organizačný poriadok 2010/151 a celú Organizačnú štruktúru Mestského

úradu Vranov nad Topľou zo dňa 29.03.2010, t. j. aj pracovné miesto: vedúci oddelenia riadenia
ľudských zdrojov s účinnosťou od 01.10.2011. Týmto rozhodnutím o organizačnej zmene žalovaný
zdôvodnil podanie písomnej výpovede z pracovného pomeru pre žalobkyňu. Výpoveď z pracovného
pomeru bola žalovaným napísaná do písomnej formy dňa 02.01.2013 a potom doručená žalobkyni aždňa 12.06.2013. Výpovedná doba v trvaní 3 mesiacov začala plynúť dňa 01.07.2013 a uplynula dňa
30.09.2013. Žalobkyňa dňa 15.10.2013 doručila žalovanému písomné oznámenie zo dňa 14.10.2013
o tom, že považuje výpoveď z pracovného pomeru za neplatnú a naďalej trvá na ďalšom pokračovaní

pracovného pomeru. Žalovaný však odmietol súhlasiť s pokračovaním pracovného pomeru a žalobkyni
prácu neprideľoval, napriek tomu, že žalobkyňa sa na svoje pracovisko opakovane dostavovala od
01.10.2013 a žiadala svojho zamestnávateľa o prideľovanie práce. Následne žalobkyňa podala žalobu
o určenie neplatnosti výpovede pracovného pomeru z 12.06.2013, o ktorej viedol konanie Okresný
súd Vranov nad Topľou, pod sp. zn. 11Cpr/7/2013. Rozsudkom Okresného súdu Vranov n. T. zo

dňa 15.11.2017, sp. zn. 11Cpr/7/2013-511, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa
26.2.2019,sp.zn.21CoPr/7/2018-592,bolorozhodnutétak,ževýpoveďpracovnéhopomerujeneplatná
a pracovný pomer žalobkyne naďalej trvá. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.3.2019.

1.2 Jednou zo základných povinností zamestnávateľa v pracovnom pomere je v zmysle § 47 ods.
1 písm. a) Zákonníka práce prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu

za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné
pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.
Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa od 27.03.2019
vzájomné práva a povinnosti mali riadiť pracovnou zmluvou zo dňa 29.01.1991 a dohodou o zmene
pracovnej zmluvy zo dňa 29.03.2010 a príslušnými pracovnoprávnymi predpismi. Keďže skončenie

pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 02.01.2013 je neplatné, jej pracovný pomer so žalovaným
naďalej trvá a ten je povinný jej prideľovať prácu, pričom má rovnako nárok na funkčný plat.
Odmeňovanie žalobkyne sa riadi ustanoveniami zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní zamestnancov
pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Na podklade toho žalovaný žalobkyni písomne Oznámením o výške zložení funkčného platu

dňa 31.05.2013 určil s účinnosťou od 01.06.2013 funkčný plat vo výške 1.216,50 € mesačne v rámci
platovej triedy 11 a platového stupňa 12. Žalovaný zamestnávateľ žalobkyňu na jednej strane písomnou
Výzvou na nástup do práce zn. 7954/2019 zo dňa 01.04.2019 vyzval na nástup do práce a to aj s
poukazom na právoplatnosť rozsudku súdu a na druhej strane jej prácu nepridelil, čím jej neumožnil
pokračovať v práci podľa platnej pracovnej zmluvy a to ani napriek jej opakovanému dostavovaniu sa do

práce a opakovaným písomným žiadostiam o pridelenie práce. Žalovaný, ako zamestnávateľ, žalobkyni,
ako zamestnancovi, neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy a znemožnil žalobkyni plniť pracovné
úlohy, čím založil prekážku v práci na jeho strane podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, preto žalobkyni
prináleží náhrada funkčného platu v zmysle zákona č. 553/2003 Z.z..

1.3 Žalobkyňa sa domáha zaplatenia rozdielu náhrady funkčného platu a ostatných nárokov plynúcich
z pracovného pomeru, teda rozdielu medzi skutočne vykonaným plnením pre žalobkyňu a tou sumou,
na ktorú má žalobkyňa podľa zákona č. 553/2003 Z.z., zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri
dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov a svojho
vedomiaplnýzákonnýnárok.Jednásaoobdobieod27.03.2019do31.10.2019,čižeobdobiepotom,ako

bolo odvolacím súdom rozhodnuté, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná a žalobkyňa nastúpila
znovu do výkonu práce pre žalovaného zamestnávateľa. V súvislosti s jej opätovným zaradením do
práce u zamestnávateľa mala byť žalobkyňa zaradená aj do systému odmeňovania a teda jej mal byť
určený funkčný plat v zmysle zákona č. 553/2003 Z.z.. Žalované obdobie končí mesiacom október
2019 preto, lebo žalovaný zamestnávateľ znova dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru, a to

výpoveďou zo dňa 11.07.2019, č.j. 14209/2019. Žalobkyňa znovu podala žalobu o určenie neplatnosti
výpovede z pracovného pomeru. S ohľadom na túto druhú (v poradí) výpoveď a skutočnosť, že od
31.10.2019 už žalobkyňa žiadny funkčný plat ani jeho náhradu od žalovaného nepoberala, je časové
obdobie uplatňovaného nároku v tomto konaní končiace dňom 31.10.2019. Žalobkyňa vykonávala prácu
pre žalovaného zamestnávateľa v zmysle zákona č. 553/2003 Z.z.. Preto žalobkyni patrí funkčný plat,

v zmysle § 4 citovaného zákona. Žalobkyni bola zo strany žalovaného zamestnávateľa v období od
27.03.2019 do 04.04.2019 a od 03.06.2019 do 31.10.2019 vyplácaná náhrada príjmu. Táto náhrada
jej však bola vyplácaná v rozpore so zákonom, a to v nižšej sume ako jej patrí podľa právneho
poriadku platného v danom čase. V čase od 05.04.2019 do 02.06.2019 bola žalobkyňa práceneschopná,
čo žalovaný rešpektoval a za obdobie od 05.04.2019 do 14.04.2019 jej vyplatil náhradu príjmu pri

dočasnej pracovnej neschopnosti v sume 125,96 €, ktorá bola žalovaným vypočítaná nevedno z akého
vymeriavacieho základu pre určenie dennej výšky tejto náhrady. Uvedená suma je nižšia ako jej patrí
podľa právneho poriadku platného v danom čase. Od 01.01.2019 nadobudol účinnosť zákon č. 318/2018
Z.z.,ktorýmsameníadopĺňazákonč.553/2003Z.z.oodmeňovaníniektorýchzamestnancovprivýkonepráce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Uvedenou novelizáciou došlo s účinnosťou od 01.01.2019
k zníženiu počtu platových tried zo 14 platových tried na 11 platových tried a zvýšeniu počtu platových

stupňov z 12 platových stupňov na 14 platových stupňov. Prechodné ustanovenia zákona č. 553/2003
Z.z. k úprave účinnej od 1. januára 2019 v § 32f ustanovujú
- v ods. 8 - Zamestnanec zaradený podľa § 5 ods. 1 k 31. decembru 2018 do 11. platovej triedy sa od
1. januára 2019 považuje za zamestnanca zaradeného do 8. platovej triedy,
- v ods. 12 - Zamestnancovi, ktorého pracovný pomer nepretržite trvá aj po 31. decembri 2018,

zamestnávateľ písomne oznámi zmenu platovej triedy,
- v ods. 13 - Zamestnávateľ určí zamestnancovi k 1. januáru 2019 nový funkčný plat podľa tohto zákona.
Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 553/2003 Z.z. zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť zamestnancovi
výšku a zloženie funkčného platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy, zmene druhu práce alebo pri úprave
funkčného platu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že najneskôr 26.03.2019 (po nadobudnutí právoplatnosti
rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.02.2019, sp. zn. 21CoPr/7/2018-592) zamestnávateľ mal

žalobkyni oznámiť zmenu platovej triedy a určiť nový funkčný plat podľa tohto zákona, čo sa nestalo.
S účinnosťou od 27.03.2019 mala byť žalobkyňa zaradená do 8. platovej triedy v zmysle prechodných
ustanovení § 32f zákona č. 553/2003 Z.z. k úprave účinnej od 1. januára 2019. Do započítanej praxe na
účely zaradenia do platového stupňa mala byť žalobkyni k 26.03.2019 započítaná doba praxe 38 rokov
a 238 dní, čo zodpovedá zaradeniu do 13. platového stupňa. Žalobkyni podľa Prílohy č. 3 k zákonu č.

553/2003 Z.z. platnej od 1. januára 2019 - Základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme patrí
- tarifný plat podľa prílohy č. 3 zákona - 8. platová trieda, 13. platový stupeň: 951,50 €
- zvýšenie tarifného platu podľa § 7 ods. 8 zákona: 143,00 €
- osobný príplatok podľa § 10 zákona: 457,50 €

Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa od 27.03.2019 mala poberať funkčný plat v sume 1.552,- € mesačne
(951,50 € + 143,- € + 457,50 €). V tejto výške mala byť eventuálne vyplácaná aj náhrada funkčného
platu v prípade, ak nemala žalobkyňa nárok na samotný funkčný plat z dôvodu, že zamestnávateľ jej
neprideľoval prácu počas trvania pracovného pomeru. Žalovaný zamestnávateľ jej však vyplácal len
sumu 759,- € mesačne, pričom túto sumu na výplatných páskach označoval on sám ako „náhrada

príjmu“.

1.4 Výpočet rozdielu medzi zákonným nárokom žalobkyne a reálne vyplácanou (protizákonnou) sumou
zo strany žalovaného:
Marec 2019 za 3 pracovné dni (1.552,- € : 21) x 3 = 221,71 €

vo výplatnej páske uvedená akási „mzda z vedľajšej činnosti“ - 108,44 €
doplatiť rozdiel 113,27 €
Apríl 2019 za 4 pracovné dni (1.552,- € : 22) x 4 = 282,18 €
zaplatené 138,00 €
doplatiť rozdiel 144,18 €

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti od 05.04.2019 do 14.04.2019 – 212,66 €
zaplatená náhrada – nemocenské - 125,96 €
doplatiť rozdiel 86,70 €
Jún 2019 - 1.552,- €
zaplatené 759,- €

doplatiť rozdiel 793,- €
Júl 2019 - 1.552,- €
zaplatené 759,- €
doplatiť rozdiel 793,- €
August 2019 - 1.552,- €

zaplatené 759,- €
doplatiť rozdiel 793,- €
September 2019 - 1.552,- €
zaplatené 759,- €
doplatiť rozdiel 793,- €

Október 2019 - 1.552,- €
zaplatené 759,- €
doplatiť rozdiel 793,- €
Náhrada za nevyčerpanú dovolenku (1.552,- € : 23) x 25 = 1.686,96 €preplatená nevyčerpaná dovolenka 872,78 €
doplatiť rozdiel 814,18 €
Spolu doplatiť za celé obdobie 5.123,33 €

1.5 Listom č. 86000/2019, zo dňa 08.04.2019, žalovaný zamestnávateľ oznámil žalobkyni, že s
účinnosťou od 27.03.2019 jej odoberá osobný príplatok vo výške 457,50 €, a že funkčný plat je v sume
759,- €. Toto oznámenie je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 553/2003 Z.z., pretože neobsahuje
konkrétne náležitosti, t. j. jednotlivé zložky funkčného platu, ani platovú triedu, do ktorej žalovaný

žalobkyňu zaradil, ani platový stupeň. Toto oznámenie o plate, vykonané žalovaným zamestnávateľom,
je celé zlé a chybné, pretože všetci zamestnanci žalovaného boli v rozhodnom období odmeňovaní
podľa zákona č. 318/2018 Z.z. účinného od 01.01.2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z.z.
a iba žalobkyňu zamestnávateľ odmeňoval podľa Nariadenia vlády SR č. 578/2009 Z.z., ktoré však bolo
zrušené Nariadením vlády SR č. 441/2013 Z.z. z 11.12.2013, ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice
platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Navyše účinnosť rozhodnutia

(oznámenia o plate) mala nastať skôr t.j. dňa 27.03.2019, než k samotnému písomnému rozhodnutiu
došlo dňa 08.04.2019. Žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nikdy nikomu neodobral
osobný príplatok a navyše so spätnou platnosťou, iba žalobkyni. Osobný príplatok bol žalobkyni v
predchádzajúcich obdobiach priznávaný na základe návrhu nadriadeného vedúceho zamestnanca,
kde opakovane žalovaný oceňoval dlhodobo kvalitne vykonávané pracovné povinnosti žalobkyne.

Motiváciou odobratia osobného príplatku zo strany žalovaného nebola snaha o pozitívne zabezpečenie
jeho fungovania, ale zámer neprideľovať jej prácu a neoceňovať pracovné schopnosti žalobkyne pri
plnení pracovných povinností. Od samého počiatku úmyslom žalobcu bolo poškodiť žalobkyňu pri
vyplácaní náhrady funkčného platu a iných nárokov súvisiacich s funkčným platom od 27.03.2019
preto, že podala žalobu na súd a aj preto, že sledoval jediný cieľ, zbaviť sa žalobkyne. Žalovaný už

v minulosti, dňa 31.07.2012 t. j. s účinnosťou od 01.08.2012, čiže do budúcnosti, odobral žalobkyni
celý osobný príplatok vo výške 457,50 €, čo písomne odôvodnil tým, že jej od 01.10.2011 zrušil
pracovné miesto a že bola práceneschopná. Odobratím osobného príplatku s účinnosťou od 01.08.2012
došlo zo strany žalovaného k jej diskriminácii z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Žalovaný
tento nezákonný stav však napravil (odstránil), jej pracovné povinnosti opätovne ocenil a osobný

príplatok v predchádzajúcej priznanej výške 457,50 € znovu priznal dňa 31.05.2013, s účinnosťou od
01.06.2013, čiže do budúcnosti. Podľa žalobkyne nemalo logiku odoberať jej osobný príplatok, keď
poberala nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne a nezaťažovala rozpočet žalovaného, pretože v tom
čase nemala nárok na vyplácanie funkčného platu. K tomuto odobratiu osobného príplatku žalovaný na
pojednávaní v právnej veci určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru (v poradí 2. výpovede

danej žalobkyni dňa 11.07.2019) vedenej na Okresnom súde v Poprade sp. zn. 10Cpr/18/2019-139 dňa
05.10.2020 uviedol cit.: „Inak nemá logiku, aby zamestnávateľ prinavracal osobný príplatok človeku, s
ktorým chce rozviazať pracovný pomer.“ Ďalej žalovaný tiež uviedol cit.: „Počas PN bol odobratý osobný
príplatok počas 18 mesiacov, potom sa vrátila. To že my sme v r. 2019 vedeli, že ju ideme prepustiť,
nie je pravdou, pretože osobný príplatok nie je nárokovateľný a dáva sa za niečo. Primátor sám priznal,

že v r. 2013 pochybil, nemal takto postupovať, pretože jej osobný príplatok nepatril.“ Neprideľovaním
práce zo strany žalovaného a odobratie osobného príplatku dňa 08.04.2019, so spätnou účinnosťou od
27.03.2019považuježalobkyňazakonanievrozporesdobrýmimravmi,keďsasámžalovanývyjadril,že
nemá logiku, aby zamestnávateľ prinavracal osobný príplatok človeku, s ktorým chce rozviazať pracovný
pomer. Od samého začiatku sledoval žalovaný cieľ, ako sa zbaviť žalobkyne a preukázateľne ju trestá aj

tým, že jej opakovane a bezdôvodne odobral osobný príplatok. Žalovaný nepridelením práce žalobkyni
zámerne vytvoril podmienky na nepriznanie osobného príplatku. Keďže žalovaný nevykonal žiadnu
zmenu v odmeňovaní žalobkyne a dňa 26.03.2019, s účinnosťou od 27.03.2019 žalobkyňu nezaradil do
príslušnej platovej triedy a platového stupňa v zmysle zákona č. 318/2018 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 553/2003 Z.z. vzťahujúci sa na odmeňovanie zamestnancov Mesta Vranov nad Topľou a ani

dňa 26.03.2019 s účinnosťou od 27.03.2019 jej neodobral priznaný osobný príplatok vo výške 457,50
€, žalobkyni legitímne patrí funkčný plat v výške 1.552,- €. Žalovaný odoprel žalobkyni odmeňovanie v
zmysle zákona č. 318/2018 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z.z. a zjavne ovplyvnil
spravodlivé usporiadanie veci. Táto situácia vznikla z dôvodu, že žalovaný použil pre odmeňovanie
žalobkyne právny predpis, ktorý bol už dávno zrušený a ten právny predpis, ktorý použiť mal, ten chybne

nepoužil.
Z výpisov vyplýva, že žalovaný postupne uhradil žalobkyni :
sumu 9.740,11 € dňa 12.04.2019
sumu 227,24 € dňa 07.05.2019 sumu 557,01 € dňa 04.07.2019
sumu 557,01 € dňa 06.08.2019
sumu 557,01 € dňa 06.09.2019

sumu 557,01 € dňa 04.10.2019
sumu 2.360,68 € dňa 06.11.2019.

1.6 Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažných nárokov voči žalobkyni, teda
ich uhradil v nižšej sume, ako bol zo zákona povinný, uplatňuje žalobkyňa voči žalovanému aj zákonné

úroky z omeškania za rozhodné obdobie. Zákonné úroky z omeškania patria žalobkyni najneskôr odo
dňa nasledujúceho po dni vykonania chybnej (nižšej) výplaty voči žalobkyni. Žalobkyňa si tiež uplatnila
úroky z omeškania nevyplatenej náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

1.7 Žalobkyňa podala túto žalobu aj s argumentáciou o diskriminovaní žalobkyne zo strany žalovaného
zamestnávateľa, nakoľko je evidentné, že zamestnávateľ porušil voči žalobkyni zásadu rovnakého

zaobchádzania. K nerovnakému zaobchádzaniu došlo tým, že všetci ostatní zamestnanci Mesta Vranov
n. T. boli v období od 27.03.2019 do 31.10.2019 odmeňovaní na základe zákona č. 553/2003 Z. z. v
znení zákona č. 318/2018 Z.z., len žalobkyňa nie. Pre jej odmeňovanie používal žalovaný právny predpis
zrušený a v rozhodnom období neplatný. Žalobkyňa nepozná dôvody, pre ktoré žalovaný znevýhodňoval
žalobkyňunajejplatovýchnárokoch,totižjejnikdyžiadnevysvetlenienajehonezákonnýadiskriminačný

postup nedal.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť.

2.1 Žalovaný namietal správnosť takto určeného funkčného platu. Žalobkyni nepatrí osobný príplatok

v zmysle § 10 zákona č. 553/2003 Z.z.. Osobný príplatok bol žalobkyni odobraný na návrh prednostu
Mestského úradu Mesta Vranov nad Topľou zo dňa 27.03.2019. Primátor mesta schválil odobratie
osobného príplatku pre žalobkyňu s účinnosťou od 27.03.2019. Oznámenie o plate zo dňa 08.04.2019,
sp. zn. 8600/2019, je len oznámením o tejto skutočnosti. Žalobkyňa nespĺňala náležitosti pre priznanie
osobného príplatku, preto jej bol osobný príplatok odobraný. Žiadne mimoriadne schopnosti, ani

dosahovanie pracovných výsledkov alebo vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností neboli
u žalobkyni preukázané. K tomu poznamenal, že „Oznámenie o plate" zo dňa 08.04.2018 nie je
individuálnym správnym aktom, nepodlieha teda súdnemu prieskumu. Je to prejav vôle zamestnávateľa
a tento sa posudzuje podľa obsahu. Už v predošlom oznámení o výške a zložení funkčného platu
z dňa 31.03.2013 bolo explicitne uvedené, že priznaný osobný príplatok môže byť kedykoľvek,

zvýšený, znížený alebo odobratý. Žalobkyňa nepopiera, že ,,Oznámenie o plate" zo dňa 08.04.2018
sa dostalo do sféry jej dispozície. že s ním bola plne uzrozumená. Jej osobné subjektívne výhrady
nie sú spôsobilé ,,zneplatniť“ odobratie osobného príplatku. Okrem toho poznamenal, že žalobkyňa
sa v roku 2019 nezapojila do pracovného procesu u žalovaného. Žalobkyňa odmietla všetky ponuky
zamestnávateľa, ktoré jej dal z dôvodu, že u žalovaného neexistovalo miesto vedúcej oddelenia riadenia

ľudských zdrojov, ktoré zastávala žalobkyňa.

2.2 Žalobkyňa si uplatňuje nárok na preplatenie dovolenky, pričom podľa názoru žalovaného si
uplatňuje v nesprávnej výške a za nesprávne obdobie. Žalovaný zastáva názor, že v zmysle § 116
ods. 3 Zákonníka práce (ďalej aj len „ZP“) žalobkyňa nemá nárok na náhradu za nevyčerpanú

dovolenku. Žalovaná mala dostatok času na vyčerpanie dovolenky aj počas výpovednej doby. Žalobkyňa
nepreukázala, že by jej žalovaný neumožnil vyčerpať dovolenku. Ak zamestnancovi končiacemu
pracovný pomer vznikol nárok na dovolenku za daný. resp. predchádzajúci kalendárny rok a
zamestnávateľ mu neumožnil jej vyčerpanie do skončenia pracovného pomeru, zamestnanec má nárok
na jej preplatenie vo výške priemerného zárobku. Náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku je splatná

spolu s poslednou mzdou zamestnanca a považuje sa za mzdový nárok plynúci z pracovnoprávneho
vzťahu (a teda je vymožiteľná súdnou cestou). Na uvedené nároky zamestnanec pracujúci pre
zamestnávateľa na základe dohody nárok nemá, pretože mu v zmysle Zákonníka práce nevzniká ani
nárok na dovolenku.

2.3 Žalobkyňa tiež nekorektne cituje vyjadrenie zo zápisnice o pojednávaní z dňa 05.10.2019. Nešlo
o výpoveď štatutárneho zástupcu žalovaného, ale o právne zdôvodnenie právneho zástupcu. Tobôž z
uvedeného právneho vyjadrenia žalobkyňa nelogicky extrahuje len niektoré časti. Naopak v zápisnici
zo dňa 05.10.2019 na str. 11 bolo uvedené, že primátor sám si priznal, že v r. 2013 pochybil, nemaltakto postupovať, pretože jej osobný príplatok nepatril. Žalovaný vzhľadom na skutočnosť, že u neho
už od roku 2011 neexistovalo miesto vedúcej oddelenia riadenia ľudských zdrojov sa pokúsil riešiť
uvedenú situáciu tým, že žalobkyni ponúkol voľné pracovné miesta. Ponukovú povinnosť vykonal

štyrikrát. Ani jedno z ponúkaných pracovných miest žalobkyňa neprijala z dôvodu, že chcela vykonávať
len miesto vedúcej oddelenia riadenia ľudských zdrojov. Úvahy žalobkyne o tom, že sa k nej žalovaný
správal diskriminačne nemajú oporu v konaní žalovaného. Žalovaný nevedel urobiť viac pre udržanie
pracovného miesta pre žalobkyňu.

2.4 Žalovaný z opatrnosti vzniesol námietku premlčania, nakoľko na osobný príplatok nie je zákonný
nárok. Žaloba mala byť podaná v subjektívnej 2-ročnej lehote počítajúc od okamihu, keď jej malo
vzniknúť právo na vyplatenie osobného príplatku za jednotlivé kalendárne mesiace. Žaloba napadla na
súde dňom 28.03.2022, teda po uplynutí subjektívnej lehoty.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že vykonala správne a v súlade so zákonom č. 553/2003 Z.z. účinným

od 01.01.2019 výpočet výšky svojho funkčného platu, ktorý jej má patriť od 27.03.2019, po nadobudnutí
rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia jej pracovného pomeru. Aj zložka - osobný príplatok - je
súčasťou tohto výpočtu, pretože ani dňa 26.03.2019 s účinnosťou od 27.03.2019 jej zamestnávateľ,
Mesto Vranov nad Topľou, neodobral priznaný osobný príplatok vo výške 457,50 €, čo znamená, že
žalobkyni legitímne patrí funkčný plat v výške 1.552,- €. Žalovaný síce listom č. 86000/2019, zo dňa

08.04.2019 oznámil žalobkyni, že s účinnosťou od 27.03.2019 jej odoberá osobný príplatok vo výške
457,50 €, a že funkčný plat je v sume 759,- €, lenže toto oznámenie je v rozpore s ustanoveniami
zákona č. 553/2003 Z.z., pretože neobsahuje konkrétne náležitosti, t.j. jednotlivé zložky funkčného
platu, ani platovú triedu, do ktorej žalovaný žalobkyňu zaradil, ani platový stupeň. Návrh na odobratie
osobného príplatku zo dňa 27.03.2019 je konaním žalovaného, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný už v minulosti, dňa 31.07.2012, t.j. s účinnosťou od 01.08.2012, čiže do budúcnosti, odobral
žalobkyni celý osobný príplatok vo výške 457,50 €, čo písomne odôvodnil tým, že jej od 01.10.2011 zrušil
pracovné miesto a že bola práceneschopná. Odobratím osobného príplatku s účinnosťou od 01.08.2012
došlo zo strany žalovaného k jej diskriminácii z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Žalovaný
tento nezákonný stav však napravil (odstránil), jej pracovné povinnosti opätovne ocenil a osobný

príplatok v predchádzajúcej priznanej výške 457,50 € znovu priznal dňa 31.05.2013, s účinnosťou od
01.6.2013, čiže do budúcnosti. Žalovaný tvrdí, že osobný príplatok bol žalobkyni odobratý na návrh
prednostu Mestského úradu Mesta Vranov nad Topľou D. D. E. zo dňa 27.03.2019. Žalobkyňa má
za to, že žalovaný tento návrh na odobratie osobného príplatku zo dňa 27.03.2019 vypracoval až v
apríli 2022, keď bolo podľa neho vhodné predložiť návrh súdu. Žalobkyňa zároveň uviedla, že žalovaný

zamestnávateľ tak, ako sa už stalo aj v minulosti, dodatočne vypracováva doklady, ktoré predkladá
súdu na svoju obranu. Totiž dňa 04.06.2019 práve za prítomnosti D. D. E., prednostu, bol žalobkyni v
zasadačke Mestského úradu Vranov n. T. sprístupnený jej osobný spis, z ktorého si žalobkyňa robila
fotozábery.Vosobnomspisežalobkyne,súčasťouvšetkýchpredchádzajúcichzmienosobnéhopríplatku
sa dňa 04.06.2019 nachádzali aj návrhy na zmenu osobného príplatku v každom prípade, len pri

„Oznámení o plate“, zo dňa 08.04.2019 tento návrh zo dňa 27.03.2019 chýbal. Žalobkyňa má za to,
že konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi, keď účelovo podsúva súdu doklad, ktorý reálne
neexistoval od dňa od 27.03.2019 do dňa 04.06.2019. Žalovaný vo svojom vyjadrení poznamenal,
že žalobkyňa sa v roku 2019 nezapojila do pracovného procesu u žalovaného a tvrdí, že žalobkyňa
pre priznanie osobného príplatku nespĺňala náležitosti, keďže u žalobkyne neboli preukázané žiadne

mimoriadne schopnosti, ani dosahovanie pracovných výsledkov alebo vykonávanie práce nad rámec
pracovných povinností. Žalovaný akosi vo svojom vyjadrení zabudol uviesť, že práve on znemožnil
výkon práce žalobkyni, keď jej od 27.03.2019 neprideľoval prácu podľa platnej pracovnej zmluvy napriek
rozhodnutiam súdov. Po neplatnom skončení pracovného pomeru sa pracovnoprávne vzťahy mali
spravovať platnou pracovnou zmluvou a až pri výkone práce žalobkyne by žalovaný mohol zistiť, aké

výsledky by žalobkyňa dosahovala, a či by bol daný dôvod na odobratie osobného príplatku. V návrhu
na odobratie osobného príplatku zo dňa 27.03.2019 žalovaný uvádza, že cit. „Vzhľadom k tomu, že
menovaná nevykonáva práce nad rámec svojich pracovných povinností navrhujem menovanej odobrať
osobný príplatok s účinnosťou od 27.03.2019.“ Podľa žalobkyne je zarážajúce takéto odôvodnenie
odobratia osobného príplatku, nakoľko po právoplatnom rozhodnutí súdov (dňa 26.03.2019) žalovaný

až listom č. 7954/2019 zo dňa 01.04.2019 vyzval žalobkyňu na nástup do práce a sám zapríčinil, že
žalobkyňa nenastúpila do práce dňa 27.03.2019. Preto nebol daný žiadny dôvod na dodatočné odobratie
osobnéhopríplatku.Žalovaný,akbymalzáujemnatom,abyžalobkyňavykonávalapráceod27.03.2019
a preukázala svoje schopnosti, dosahovanie pracovných výsledkov a vykonávala práce nad rámecpracovných povinností, mal žalobkyni výzvu na nástup do práce doručiť ešte dňa 26.03.2019, resp. ráno
27.03.2019 a nebol by dôvod na neplnenie pracovných povinností zo strany žalobkyne. Žalovaný mal
prostriedky a aj spôsob oznámenia nástupu do práce. Okolnosti len nasvedčujú diskrimináciu žalobkyne.

Dôvodom odobratia osobného príplatku nemohlo byť nevykonávanie práce zapríčinené žalobkyňou,
ani jej znížená pracovná výkonnosť, keď dňa 26.03.2019 ju nikto nevyzval na výkon práce, ani jej
práca žalovaným pridelená nebola a nemohla plniť pracovné povinnosti v zmysle platnej pracovnej
zmluvy. Z toho vyplýva, že žalovaný Oznámením o plate zn. 8600/2019 zo dňa 08.04.2019, ktoré navyše
neobsahuje zákonné náležitosti, odobral žalobkyni osobný príplatok spôsobom odporujúcim zákonu, po

ukončení predchádzajúceho mesiaca (marca 2019), čiže retroaktívne, v jej neprospech. Zamestnanec
má právo včas vedieť za aký plat bude pracovať v tom-ktorom mesiaci a sám sa rozhodnúť, či podmienky
zamestnávateľa na zníženie platu prijme. Mzdové podmienky, čiže odmeňovanie sa určuje do budúcna,
nie do minulosti.
K nároku na preplatenie nevyčerpanej dovolenky žalobkyňa uviedla, že žalovaný vo svojom vyjadrení zo
dňa 26.04.2022 uvádza, že žalobkyňa nemá nárok na žiadne preplatenie nevyčerpanej dovolenky. Cituje

§ 116 ods. 3 Zákonníka práce a uvádza, že žalobkyňa mala dostatok času na vyčerpanie dovolenky aj vo
výpovednej dobe a že nepreukázala že by jej zamestnávateľ neumožnil vyčerpať dovolenku. Žalovaný
akosi zabudol na to, že celý čas až do skončenia pracovného pomeru, a to ani počas výpovednej doby,
neurčil žalobkyni čerpanie dovolenky podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce a on sám dobrovoľne uhradil
žalobkyni náhradu za nevyčerpanú dovolenku, a to v sume 872,78 Eur. Zaplatil teda úplne automaticky a

dobrovoľne také plnenie, o ktorom teraz prekvapujúco tvrdí, že žalobkyňa na neho nemala žiaden nárok.
K námietke premlčania žalobkyňa uviedla, že nárok uplatnený žalobkyňou nie je takým nárokom,
na ktorý by sa mala vzťahovať 2-ročná subjektívna premlčacia lehota. Nárok žalobkyne je klasický
občianskoprávny nárok, ktorý sa premlčuje v 3-ročnej všeobecnej premlčacej lehote, v zmysle § 101
Občianskeho zákonníka. Žaloba bola uplatnená včas, v rámci tejto všeobecnej premlčacej lehoty.

Námietka premlčania je zjavne nedôvodná.

4. Žalovaný v duplike uviedol žalobkyňa nevykonávala prácu v priebehu 18 mesiacov. Z logického
výkladu ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri
výkone práce vo verejnom záujme vyplýva, že osobný príplatok sa dáva za niečo. Z toho vyplýva , že

počas 18 mesiacov naozaj nebolo čo hodnotiť. Je len logická úvaha, že ak je zamestnanec momentálne
dlhodobejšie práceneschopný, je predpoklad, že nedosahuje mimoriadne pracovné výsledky alebo
nevykonáva prácu nad rámec jeho pracovných povinností, čo by mohlo byť dôvodom na odobratie
osobného príplatku. Dôležitým je aj ustanovenie § 4 ods. 7 zákona č. 553/2003 Z.z.. Ak zamestnávateľ
dodrží všetky zákonom stanovené podmienky pri odobratí osobného príplatku zamestnancovi, pričom

mu písomne oznámi novú výšku a zloženie funkčného piatu pri jeho úprave kvôli odobratiu osobného
príplatku, postupuje v súlade so zákonom. Osobný príplatok bol žalobkyni odobraný na návrh prednostu
Mestského úradu Mesta Vranov nad Topľou, D. D. E., zo dňa 27.03.2019, tak žalobkyňa na neho nemá
nárok. Primátor mesta D. F. A. schválil odobratie osobného príplatku pre žalobkyňu s účinnosťou od
27.03.2019. „Oznámenie o plate" zo dňa 08.04.2019, spis. zn.: 8600/2019, je len oznámením o tejto

skutočnosti. Poznamenal, že „Oznámenie o plate" zo dňa 08.04.2018 nie je individuálnym správnym
aktom, nepodlieha teda súdnemu prieskumu. Je to prejav vôle zamestnávateľa a tento sa posudzuje
podľa obsahu. Poukázal na bod 10. uznesenia NS SR, sp. zn. 8Cdo/198/2020, z 26.08.2020.
K tvrdeniu žalobkyne, že práve on znemožnil výkon práce žalobkyni, keď jej od 27.03.2019 neprideľoval
prácu podľa platnej pracovnej zmluvy uviedol, že skutočnosť, že žalobkyňa neprijala žiadne z

ponúkaných pracovných miest u žalovaného, aj keď mohla tak urobiť, nie je možné vyčítať žalovanému.
Žalovaný ponúkol žalobkyni nasledovné pracovné miesta:
- miesto opatrovateľky - písomná ponuka zo dňa 01.04.2019, spis. zn.: 7954/2019 - miesto žalobkyňa
odmietla svojim listom zo dňa 8.4.2019. V liste je uvedené: Ponuku zamestnávateľa na iný druh práce
ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve nereflektujem a neakceptulem.

- písomná ponuka iného vhodného pracovného miesta zo dňa 03.06.2019, spis. zn.: 11936/2019 ponuka
majstra menších obecných služieb a aktivačných prác na kratší pracovný čas, prevzaté žalobkyňou dňa
04.06.2019. Žalobkyňa odmietla ponuku pracovného miesta svojim listom zo dňa 04.06.2019.
- miesto opatrovateľky - písomná ponuka zo dňa 06.06.2019, spis. zn.: 12292/2019. K tejto ponuke
napísala žalobkyňa dňa 07.06.2019 v Oznámení zamestnanca o nepridelení práce dňa 07.06.2019

nasledovné: Stretla som sa iba s F. E., ktorá mi za prítomnosti p. G. odovzdala už 3. ponuku inej vhodnej
práce zo dňa 6.6.2019. Pani H. E. G. je vedúcou oddelenia organizačného a sociálnych vecí, takže
žalobkyňa mohla hneď po ukončení PN vykonávať prácu Vzhľadom na to, že žalobkyňa sa nevyjadrila
k ponuke pracovného miesta opatrovateľky, tak ju žalovaný vyzval podaním spis. zn.: 12668/2019 zodňa 12.06.2019, aby sa vyjadrila k ponuke pracovného miesta. Žalobkyňa odmietla ponuku pracovného
miesta svojim listom zo dňa 19.06.2019.
- písomná ponuka zo dňa 07.06.2019 pod spis zn.: 12354/2019 miesto referenta na oddelení

školstva s pracovnou činnosťou - komplexné zabezpečovanie účtovníckych agend a organizovanie a
zabezpečovanie obstarávania prác, tovarov a služieb podľa platných právnych predpisov. Žalobkyňa
odmietla ponuku pracovného miesta svojim listom zo dňa 19.06.2019.
Žalovaný zabezpečil pre žalobkyňu kurz na pozíciu opatrovateľky v rozsahu 220 hodín. Tento kurz
(predchádzajúcu prípravu) však žalobkyňa odmietla absolvovať. Je zrejmé, že navrhovateľka neprijala

ponuku prejsť na inú pre ňu vhodnú prácu, čo jednoznačne vyplýva z jej písomných stanovísk a že sa
odmietla podrobiť predchádzajúcej príprave na inú pre ňu vhodnú prácu (opatrovateľky) v zmysle § 63
ods. 2 písm. b) ZP, čo zakladá dôvod na ukončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného.
Vyjadrenie právneho zástupcu dňa 05.10.2019 sa týkalo odobratie osobného príplatku v roku 2013
a nie roku 2019, kedy prebieha tento konkrétny súdny spor. Žalovaný zdôraznil, že nešlo o priame
vyjadrenie žalovaného k merite veci, alebo o skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (napr. v forme výsluchu

štatutárneho zástupcu mesta podľa § 196 CSP), ale o ex-post právne zdôvodnenie právneho zástupcu.
Právny zástupca na pojednávaní dňa 05.10.2019 so značným časovým odstupom len komentoval sled
udalosti, ktoré nastali už skôr v roku 2013.

5. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 22.05.2023 uviedol, že žalobkyňa mala byť správne zaradená

do platovej triedy 10. a nie do „priznanej“ 11. platovej triedy, pretože nespĺňa požiadavky na zaradenie
do platovej triedy 11. Uviedol, že žalobkyňa nevykonávala činnosť - tvorba stratégie riadenia ľudských
zdrojov a v tomto smere sa takto umelo vytvorila pracovná činnosť žalobkyne. Podľa názoru žalovaného
sa výnimkou nemohlo dostať vzdelanie žalobkyne na úroveň vysokoškolského vzdelania II. Stupňa
a teda maximálne mohlo byť vzdelanie zvýšené o jeden stupeň, t.j. na vysokoškolské vzdelanie I. stupňa.

Okrem toho uviedol, že výnimka bola udelená v roku 2000, kedy vykonávala činnosť samostatného
odborného referenta. Žalovaný poukázal na Prílohu č. 1 k zákonu č. 553/2003 Z.z. a nariadenie vlády
SR č. 341/2004 Z.z..

6. Súd vykonal dokazovanie listinami (pracovná zmluva s Mestom Vranov n. T. zo dňa 29.01.1991;

Oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 31.05.2013; výplatné pásky za obdobia 03/19,
04/19,05/19,06/19,07/19,08/19,09/19,10/19;listžalovanéhoč.86000/2019zodňa08.04.2019;výpisy
z bankového účtu žalobkyne; Návrh na odobratie osobného príplatku zo dňa 27.03.2019 na č.l. 71;
udelenie výnimky z 04.09.2000 na č.l. 85; Návrh na zaradenie zamestnanca na č.l. 89; Návrh na úpravu
osobného príplatku na č.l. 90; Pracovná náplň žalobkyne na č.l. 133; Zatrieďovací list na č.l. 134), ako

aj ďalšími listinami nachádzajúcimi sa v spise, výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného, pričom
zistil tento skutkový stav:

6.1 Dňa 29.01.1991 žalobkyňa v postavení zamestnanca a žalovaný ako zamestnávateľ uzavreli
Pracovnú zmluvu, na základe ktorej mala žalobkyňa vykonávať prácu samostatnej odbornej asistentky

s dátumom nástupu do práce dňa 01.01.1991. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.

6.2 Žalobca v podaní zo dňa 04.09.2000 udelil okrem iného aj žalobkyni výnimku súlade s § 5 nariadenia
vlády č. 249/1992 Zb., poriadkom odmeňovania schváleným uznesením mestského zastupiteľstva č. 4
zo dňa 23.05.1995 z plnenia kvalifikačných predpokladov vzdelania odpočítaním príslušných rokov zo

započítateľnej praxe.

6.3 Na základe Dohody o zmene pracovnej zmluvy uzavretej dňa 29.03.2010 medzi žalobkyňou a
žalovaným sa obsah predmetnej pracovnej zmluvy zmenil s účinnosťou od 01.04.2010 tak, že žalobkyňa
mala vykonávať prácu vedúcej oddelenia riadenia ľudských zdrojov.

6.4 Na základe Návrhu na zaradenie zamestnanca a súhlasu primátora mesta Vranov n. T. z 31.03.2010
bola žalobkyňa zaradená do platovej triedy 11 a platového stupňa 11.

6.5 Na základe návrhu z 31.05.2013 bol žalobkyni priznaný osobný príplatok vo výške 457,50 €

s účinnosťou od 01.06.2013.

6.6 Žalovaný v Oznámení o výške a zložení funkčného platu zo dňa 31.05.2013 určil žalobkyni s
účinnosťou od 01.06.2013 platovú triedu 11 a platový stupeň 12. Tarifný plat činil 660 €, jeho zvýšeniepodľa § 7 ods. 7 zákona č. 553/2003 Z.z. 99 € a osobný príplatok podľa § 10 cit. zákona činil 457,50 €.
Celková výška funkčného bola v sume 1.216,50 €.

6.7 Žalovaný v liste zo dňa 08.04.2019 adresovanom žalobkyni oznámil, že s účinnosťou od 28.03.2019
jej odoberá osobný príplatok vo výške 457,50 € a teda jej funkčný plat bude činiť 759,- €.

6.8 Z výplatných pások žalobkyne za mesiace marec až október 2019 vyplýva, že žalobkyňa bola
zaradená do 11. tarifnej triedy a 12. tarifného stupňa.

6.9 Z výpisov z účtu žalobkyne vyplýva, že žalovaný jej poukázal v období 04/2019 sumu vo výške
9.740,11 €, v období 05/2019 sumu 227,24 €, v období 07/2019 sumu 557,01 €, v období 08/2019 sumu
557,07 €, v období 09/2019 sumu 557,01 €, v období 10/2019 sumu 557,01 €, v období 11/2019 sumu
2.360,68 €.

7. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný
nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily,
chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po

dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na
strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný
zárobok“) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval
aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho
obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 553/2003 Z.z., zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť zamestnancovi
výšku a zloženie funkčného platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy, pri zmene druhu práce alebo pri
úprave funkčného platu.

Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z.z., ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov

a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou plat podľa tohto zákona.

Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z., ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov
a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej
mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa §

30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Podľa § 32f ods. 8 zákona č. 553/2003 Z.z., Zamestnanec zaradený podľa § 5 ods. 1 k 31. decembru
2018 do 11. platovej triedy sa od 1. januára 2019 považuje za zamestnanca zaradeného do 8. platovej
triedy.

Podľa § 13 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný
zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre
oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorýchoblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon).

8. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol
pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy z roku 1991. Medzi stranami nebolo sporné, že
rozsudkom Okresného súdu Vranov n. T. zo dňa 15.11.2017, sp. zn. 11Cpr/7/2013-511, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.2.2019, sp. zn. 21CoPr/7/2018-592, bolo rozhodnuté,
že výpoveď pracovného pomeru daná žalovaným je neplatná a pracovný pomer žalobkyne naďalej

trvá. Rozhodnutie o tom nadobudol právoplatnosť dňa 26.03.2019. Taktiež nebolo sporné, že žalobkyni
nebola po tomto dátume prideľovaná práca hoci bola pripravená a ochotná pracovať a žalovaný s ňou
nedohodol iné pracovné zaradenie. Neprideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy a dohody o jej zmene
(§ 47 ods. 1 písm. a/ ZP) sa považuje za ostatné prekážky na strane zamestnávateľa a zakladá právnu
povinnosťzamestnávateľaposkytnúťzamestnancovináhradumzdyvovýškejehopriemernéhozárobku,
pri určení ktorého sa vychádza z ust. § 134 ods. 1, 2 a 3 ZP.

9. Nárok zamestnanca na náhradu mzdy z neplatne rozviazaného pracovného pomeru (§ 79 ods. 1
Zákonníka práce) a nárok na náhradu mzdy v zmysle § 142 Zákonníka práce pre prekážky na strane
zamestnávateľa sú dva samostatné a odlišné nároky. Nároky zamestnanca, s ktorým zamestnávateľ
neplatne zrušil pracovný pomer, sú osobitne upravené v ustanovení § 79 Zákonníka práce a nemožno

ohľadne týchto nárokov použiť všeobecné ustanovenia o náhrade mzdy pri prekážkach v práci na strane
zamestnávateľapodľaustanovenia§142Zákonníkapráce.Akzamestnávateľneumožnízamestnancovi
pokračovať v práci ani po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, vznikajú zamestnancovi za dobu od
právoplatnosti rozhodnutia nároky na náhradu mzdy v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka
práce. Náhrada mzdy podľa ust. § 142 ods. 3 Zákonníka práce má charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si

zamestnanec nemohol zarobiť v dôsledku toho, že mu zamestnávateľ v rozpore s ust. § 47 ods. 1 písm.
a/ ZP neumožnil vykonávať prácu, ku ktorej sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy; nárok na náhradu mzdy
má zamestnanec po celú dobu pokiaľ táto prekážka trvá. (rozsudok KS Trenčín, sp.zn. 4CoPr/10/2015,
z 24.11.2016)

10. Právny vzťah strán konania sa spravuje okrem Zákonníka práce aj zákonom č. 552/2003 Z.z. o
výkone prác vo verejnom záujme a zákonom č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov
pri výkone prác vo verejnom záujme. Súd má za to, že o určení zaradenia zamestnanca do platovej
triedy, platového stupňa, tarifného platu, osobného príplatku, rozhoduje zamestnávateľ (§§ 4 až 7 zák.
č. 553/2003 Z.z.). V prípade žalobkyne žalovaný rozhodol o jej zaradení do 11. platovej triedy a 12.

platového stupňa a to v Oznámení o výške a zložení funkčného platu z 31.05.2013. Novelou č. 318/2018
Z.z.došlokúpraveplatovýchtried,vdôsledkučohosazmenilozaradeniežalobkynedo8.platovejtriedy.
Z rozhodnutia NS SR, sp.zn. 3Cdo/31/2008, z 26.02.2009 vyplýva, že súd je iba oprávnený preskúmavať
správnosť takéhoto zaradenia zamestnanca do príslušnej platovej triedy, platového stupňa, tarifného
platu a funkčného platu. Zaradenie navrhovateľky do 11. platobnej triedy (po zmene do 8. triedy) bolo

vykonané samotným žalovaným, t.j. zamestnávateľom, ktorý bol povinný riadne vyhodnotiť kvalifikačné
predpoklady na strane žalobkyne. Vychádzajúc z predpokladu, že žalobkyňa nespĺňala kvalifikačné
predpoklady na zaradenie do 11. platovej triedy aj napriek tomu, že bola jednostranne žalovaným do
tejto triedy zaradená, nemôže ísť na úkor samotnej žalobkyne, t.j. zamestnanca, a odvolávanie sa
žalovaného na skutočnosť, že žalobkyňa bola nesprávne zaradená do spomínanej platovej triedy, ako

dôvodu pre nepriznanie náhrady mzdy možno považovať za rozporné s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ,
§ 13 ods. 3 ZP) a legitímnym očakávaním zamestnanca. Ak aj žalobkyňa pripravovala podklady pre jej
zaradenie do platovej triedy, čo však z listín nie je preukázané (návrh vypracovala prednostka), bolo len
na žalovanom, či uvedený návrh schváli, resp. neschváli. Okrem toho je potrebné podotknúť, že súd
na uvedenú procesnú obranu nemusí prihliadať, keďže bola použitá až po uplynutí lehoty sudcovskej

koncentrácie.

11. Pri vyčíslení náhrady mzdy za obdobie od 27.03.2019 do 31.10.2019 súd vychádzal z
pravdepodobného zárobku, aký by žalobkyňa dosiahla, a to v najvyššej možnej miere, nakoľko
žalobkyňa v kalendárnom štvrťroku predchádzajúcom právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnom

skončení pracovného pomeru nepracovala. Tarifný plat žalobkyne podľa Prílohy č. 3 zákona č. 553/2003
Z.z. počnúc 01.01.2019 by činil 951,50 € (8. platová trieda a 13. platový stupeň), pričom jeho zvýšenie
podľa § 7 ods. 8 zákona č. 553/2003 Z.z. by činilo 143,- € (15 % zo sumy 951,50 €). Žalovaný platový
stupeň nenamietal.12. Podľa názoru súdu žalobkyňa má nárok aj na osobný príplatok, avšak iba za mesiac marec a apríl,
nakoľko v Oznámení o plate zo dňa 08.04.2019 jej bol odňatý. Osobný príplatok však môže byť odobratý

iba do budúcna (v tomto prípade od mája 2019) a nie spätne. To, že žalovaný v súvislosti s týmto
rozhodnutím nevydal platový dekrét (§ 4 ods. 7 zák. č. 553/2003 Z.z.) nespôsobuje neplatnosť takéhoto
rozhodnutia zamestnávateľa učineného podľa § 10 ods. 2 zák. č. 553/2003 Z.z.. Oznámenie o výške a
zložení funkčného platu totiž nie je správnym aktom, pri ktorom by bolo možné určovať jeho platnosť
alebo neplatnosť. Osobný príplatok predstavuje nenárokovateľnú zložku platu. Medzi stranami nebolo

sporné, že žalobkyňa nevykonávala žiadnu prácu pre žalovaného po rozhodnutí o neplatnom skončení
pracovného pomeru, a prácu podľa pracovnej zmluvy ani vykonávať nemohla vzhľadom na zrušenie
jej pracovného miesta, a teda podľa názoru súdu tu existoval dôvod pre odobratie osobného príplatku.
Žalobkyňa namietala v konaní porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, no neuviedla diskriminačný
dôvod v zmysle zákona č. 365/2004 Z.z., ktorý mal byť podkladom pre odobratie osobného príplatku
v roku 2019, a preto súd tvrdenie o diskriminácii nepovažoval za dôvodné.

13. Žalobkyni tak súd priznal doplatok rozdielu funkčného platu medzi sumou vyplatenou žalovaným
za mesiac marec 2019 vo výške 113,27 € a apríl 2019 vo výške 144,18 €. Súd taktiež priznal rozdiel
vo výplate nemocenského, ktoré uhrádza zamestnancovi zamestnávateľ (10 dní), vo výške 86,70 €. Za
mesiace jún až október 2019, keďže máji a čiastočne aj v apríli jej bola vyplácaná nemocenská dávka

Sociálnou poisťovňou, priznal žalobkyni mesačne sumu vo výške 335,50 €, kedy už nezohľadnil do
výšky funkčného platu sumu osobného príplatku (951,50 € + 143,- € = 1.094,50 € – 759,- €). Žalovaného
súd zaviazal aj na preplatenie nevyčerpanej dovolenky v sume 316,89 € [(1.094,50 € : 23 x 25) –
872,78 €]. Čerpanie dovolenky zamestnanca v zásade určuje zamestnávateľ (§ 111 ods. 1 ZP), a teda
jej nevyčerpanie pred ukončením pracovného pomeru na základe tzv. druhej výpovede nemôže byť na

ťarchu zamestnanca. Žalobkyni tak patrí za nevyčerpanú dovolenku náhrada mzdy (§ 116 ods. 3 ZP).

14. Na mzdové nároky a náhrady je potrebné uplatniť všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu (§ 101
Občianskeho zákonníka), keďže ide o nároky vyplývajúce z právnych predpisov, a teda sa nejedná
o nárok na náhradu škody, či vydania bezdôvodného obohatenia. V tomto prípade náhrady mzdy (platu)

bolisplatnévnasledujúcommesiacivstanovenomvýplatnomtermíne.Žalobkyňasiuplatniladoplatkyza
mesiacemarec–október2019,pričomžalobabolapodanánasúdedňa28.03.2022,t.j.vrámcitrojročnej
premlčacej doby, preto súd námietku premlčania vznesenú žalovaným nepovažoval za dôvodnú.

15. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

17. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

18. Nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok omeškanie s možnosťou požadovať
úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Žalovaný sa dostal do omeškania
s vyplatením jednotlivých mesačných náhrad mzdy, nemocenského z titulu prekážok v práci na strane

zamestnávateľa márnym uplynutím výplatného termínu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci. Súd
viazaný návrhom žalobkyne jej priznal nárok na úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po pripísaní
čiastočných úhrad na jej bankový účet.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 Civilného sporového

poriadku tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže strany mali v konaní
takmer rovnakú mieru úspechu. Žalobkyňa mala v konaní úspech v pomere priznanej sumy k žalovanej
sume v rozsahu cca 46 % po zaokrúhlení, a teda úspech žalovaného v konaní činí cca 54 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak,
aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).