Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoPs/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524201011
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8524201011.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov
senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci navrhovateľa: Š. R., Q..
XX.X.XXXX, W. U. H. X. XXX/XX, Y. Ľ., o návrhu na vyhlásenie Y.Á. U. R., Q.. XX.X.XXXX, Q. U. O.
XXX, K.. Y. Ľ., R. D. XX.XX.XXXX, za mŕtveho, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Stará Ľubovňa č.k. 2Pm/1/2024-94 zo dňa 23.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu navrhovateľa zo dňa 26.8.2024
podľa § 221 a § 223 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“), keď
navrhovateľ nepreukázal relevantným spôsobom na veci naliehavý právny záujem s tým, že nevedel
preukázať svoj príbuzenský pomer k osobe, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu. Navrhovateľ odvodzoval

svoj právny záujem na podaní návrhu od jeho záujmu na prejednaní a vyporiadaní dedičstva po osobe,
ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu ako po poručiteľovi, teda od existencie dedičského nároku po tejto
osobe. Z navrhovateľom predložených listinných dôkazov nebol podľa súdu nepochybne preukázaný
dedičský nárok navrhovateľa v prípadnom dedičskom konaní po fyzickej osobe, ktorú navrhuje vyhlásiť
za mŕtvu, nie je zrejmá dedičská postupnosť medzi navrhovateľom a touto fyzickou osobou a nie je tak
zrejmé, či navrhovateľovi prináleží takéto dedičské právo. Navrhovateľ neuvádzal a nepreukázal, v akom

je príbuzenskom pomere a či na základe tohto vzdialeného príbuzenského pomeru patrí do niektorej z
dedičských skupín. Navrhovateľ nedokáže jednoznačne preukázať existenciu jeho dedičského nároku a
vylúčiť dedičské nároky iných rodinných príslušníkov, pričom vyčerpal všetky svoje možnosti zisťovania
relevantných skutočností. Súd tiež podľa 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu
trov konania.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým
navrhoval zmenu napadnutého rozhodnutia tak, že odvolací súd predmetnému návrhu v celom rozsahu
vyhovie, resp. napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Namietal, že v konaní dostatočne možným spôsobom preukázal legitímny právny záujem
na prejednaní veci v statusovom návrhu, ktorým len žiadal vyhlásiť dlhodobo nezvestnú osobu legitímne

za mŕtvu, pričom predložené listinné dôkazy, vrátane čestného vyhlásenia, archívnych záznamov a
historických pozemkových dokumentov, dostatočne preukazujú príbuzenský vzťah medzi ním a Y. U.
R., ktorý je potrebný na preukázanie právneho nároku až v následnom dedičskom konaní za účasti
všetkých do úvahy pripadajúcich potencionálnych dedičov, ktorým by sa eventuálne mohol priznať v
predpísanom konaní pred súdnym komisárom, notárom na základe poverenia súdu, dedičský vzťah a
existencia dedičských nárokov. Bude vecou až súdom povereného komisára, aby po poručiteľovi v rámci

dedičskejsukcesiepodľa§460Občianskehozákonníkaustálilvšetkydôležitéotázkyohľadomdedičskej
postupnosti a zaradenie potencionálnych dedičov do jednotlivých dedičských skupín po rodovej líniirodiny R., resp. R.. Spochybňovanie vysloveného názoru navrhovateľa, ktorý v dobrej viere uviedol:
„s najväčšou pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote v poradí v 4. pokolení rodu po takz. meči...“
považuje zo strany súdu za nenáležité a nedôvodné, pretože stotožňovať, resp. identifikovať pomerne

pracným spôsobom svojho právneho predchodcu, ktorý sa narodil podľa údajov cirkevnej matriky presne
dňa XX.X.XXXX, teda takmer presne po 177 rokoch, ktorý nezanechal po sebe, okrem vlastníctva
pozemkov v k.ú O., žiadneho známeho potomka, alebo nebol v archívoch zistený žiaden relevantný
údaj o uzavretí manželstva, alebo jeho úmrtí, a preto len z logiky veci u navrhovateľa vyplynula iba
spomínaná minimálna určitá pochybnosť, ako jeho predok žil, či skutočne vycestoval za prácou do

Zámoria, či tam vôbec aj docestoval a podobne prirodzené otázky ohľadom života jedného človeka, ktorý
sa nachádza v rodokmeni jeho pomerne širokej rodiny, ktorá prevažne aj v dnešnej dobe žije a umiera
v obci O., kde sú jeho historické rodinné korene. Okrem už v konaní uvedených okolností, odvolateľ
namietal, že účelom konania o vyhlásenie za mŕtveho nie sú, ani vecne správne nemôžu byt', úvahy
súdu o existencii dedičov, či už zákonných alebo závetných, ale účelom konania má byt' právoplatným
rozhodnutím súdu nahradiť verejnú listinu - úmrtný list, osvedčujúci úmrtie fyzickej osoby rozsudkom o

vyhlásení za mŕtveho. Každá smrť je nielen tragickou udalosťou, ide aj o dôležitú právnu skutočnosť,
s ktorou zákon spája nadobudnutie majetku, najmä majetku, predstavujúceho predmet dedenia podľa
§ 460 OZ. Zistenie skutočnosti smrti a jej momentu je niekedy veľmi zložité. O to ťažšie je však vtedy,
ak ide o smrť na neznámom mieste, v nezistenom čase, bez ustálenia presnej príčiny úmrtia, miesta
pochovania človeka po viac ako 100 rokoch, pričom všetky tieto vyslovené okolnosti, či oprávnené

ľudské pochybnosti majú právny význam z hľadiska práva ich právnych nástupcov dediť, teda z hľadiska
zachovania dedičského práva ich potencionálnych dedičov po takto označenej nezvestnej osobe. Až
súdnym rozhodnutím môže táto nezvestná osoba, aj keď po 177 rokov ľudského bytia, byť označená
za mŕtvu aj pre úradne účely, čím sa vytvára dostatočne legitímny priestor pre jej nástupcov, aby v
predpísanom konaní sa vysporiadali ďalšie záležitosti ohľadom vlastníckeho a dedičského právneho

nástupníctva v súlade s Ústavou SR. Pojem nezvestnosti, ako dôvod vyhlásenia fyzickej osoby za
mŕtvu, zákon bližšie neidentifikuje a nemá pre tento pojem žiadne definičné kritéria. Z hmotnoprávnej
úpravy nevyplýva lehota, po ktorú trvá, resp. kedy možno iniciovať konanie o vyhlásenie osoby za
mŕtvu, pričom primeranosť lehoty môže posúdiť súd v kontexte s určením predpokladaného dňa smrti.
Odvolateľ považuje za nanajvýš zrejmé, že v ich prípade konkrétna nezvestná fyzická osoba bola riadne

identifikovaná, nie je možné ju zameniť s inou osobou a sú splnené podmienky vyžadované zákonom pre
jej úradné vyhlásenie za mŕtvu. Ak konajúci súd svojím uznesením konanie zastavil, odňal účastníkovi
konania právo na spravodlivý proces. Uznesenie o zastavení konania pre neexistenciu predpokladov
pre vyhlásenie fyzickej osoby za mŕtvu alebo u navrhovateľa pre nepreukázanie príbuzenského pomeru
z procesného hľadiska, má povahu aj meritórneho rozhodnutia a vytvára prekážku res judicata pre

opätovneprejednanievecizarovnakýchskutkovýchokolností.Právnyzáujemnavyhlásenínezvestného
za mŕtveho je okrem príbuzenského pomeru i v právach garantovaných ústavným poriadkom SR, kde
sa uvádza, že jednotlivec je východiskom štátu, z hľadiska chápania ľudských práv, najmä ľudskej
dôstojnosti s odkazom na úpravu v Charte OSN, Všeobecnej deklarácii ľudských práv, v Preambule
Ústavy, konkrétne II. hlava, 1. Oddiel, čl. 11 Ústavy SR.

3. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3
ods. 5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP)
a contrario, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie v konaní podľa Prvého oddielu Tretej hlavy o návrhu na vyhlásenie za mŕtveho v nadväznosti
na príslušné zákonné ustanovenia § 220 a nasl. CMP.

5. Podľa § 221 ods. 1 CMP, návrh na začatie konania môže podať ten, kto má na veci právny záujem.

6. Podľa § 222 CMP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá má byť vyhlásená za
mŕtvu.

7. Podľa § 223 ods. 1, 2 CMP, súd môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Ak súd zistí, že nie
sú splnené predpoklady na vyhlásenie za mŕtveho, uznesením konanie zastaví.8. Podľa § 224 ods. 1, 2 CMP, ak je isté, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu.
Vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň jej smrti.

9. Podľa § 225 ods. 1, 2, 3 CMP, ak je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba
nežije, súd vydá verejnú vyhlášku, ktorou vyzve toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho, aby sa prihlásil
do jedného roka. Súd vo verejnej vyhláške vyzve každého, kto má o fyzickej osobe správy, aby ich podal
súdu alebo procesnému opatrovníkovi. Súd vo verejnej vyhláške uvedie podstatné okolnosti prípadu a
poučenie, že po márnom uplynutí lehoty môže byť fyzická osoba vyhlásená za mŕtvu.

10. Civilný mimosporový poriadok, ktorým sa riadi i konanie v predmetnej veci, predstavuje normatívne
upravený postup pri prejednaní a rozhodovaní špecifických subjektívnych práv a právom chránených
záujmov, ktorých ochrana tak v rozsahu hmotnoprávnej úpravy, ako aj v rovine procesnej, požíva
zvýšenú právnu ochranu, s odkazom na verejný záujem. Mimosporový proces prispôsobením právnej
úpravy rešpektuje ochranu špecifických vzťahov, pričom táto môže byť iniciovaná aj v prípade pasivity

subjektov, ktoré sú nositeľmi práv a právom chránených záujmov. Mimosporové konania smerujú k
poskytnutiu ochrany vzťahom, resp. právom chráneným záujmom spravidla pro futuro, preto aj okruh
subjektovkonaniamusíbyťnastavenýinakakovsporovomkonaní.Jepretopotrebnézachovaťosobitné
procesnépravidlápriprejednaníarozhodovanívecí,spadajúcichdoprávomocicivilnýchsúdov,vzmysle
§ 1 CMP. Kým sporové konanie je charakteristické koncepciou dvoch proti sebe stojacich strán a proces

je iniciovaný na základe autonómie vôle žalobcu, v mimosporovom procese takéto vymedzenie nie
je možné. Podaním žaloby v sporovom konaní sa stávajú subjektami konania žalobca (lebo využil
možnosť domáhať sa ochrany svojich práv, či už reálne, alebo domnele ohrozených práv a právom
chránených záujmov) a označením žalovaného sa založí jeho procesné postavenie subjektu konania.
Ide o formálne poňatie účasti na konaní. V mimosporovom konaní ide o materiálne vnímanie tohto

postavenia, čo znamená, že účasť na konaní bezprostredne súvisí so špecifickým postavením subjektov
v hmotnoprávnych vzťahoch. Vzhľadom na to je väčšina mimosporových konaní ovládaná princípom
oficiality, čo nevylučuje možnosť iniciovať konanie podaním návrhu na začatie konania, pritom však
ustanovenie okruhu účastníkov nie je ponechané na prípadného navrhovateľa, ale kritériá pre účasť
na konaní sú upravené zákonom odlišne, keď účasť závisí jednak od začatia konania (princíp oficiality,

ktorý nevylučuje začatie konania na návrh), a jednak od predmetu konania, ktorý je úzko spätý s
hmotnoprávnou úpravou. Spôsob určenia účastníkov konania v konaní o vyhlásenie za mŕtveho je
priamo závislý od spôsobu začatia konania (§ 7 ods. 2 CMP) a postavenie účastníka konania má fyzická
osoba, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu, navrhovateľ v prípade ak sa konanie začalo na návrh a
navrhovateľ preukázal právny záujem a každý, o koho právach a povinnostiach sa má konať. Konanie o

vyhlásenie za mŕtveho sa týka statusu osoby, o ktorej vyhlásení za mŕtvu sa rozhoduje. Predmet konania
a účastníci sú zásadne prepojení, a to z hmotnoprávneho hľadiska, čo sa premieta i do procesnej roviny.

11. S poukazom na prvoinštančným súdom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia definovanú
spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti v zmysle § 7 Občianskeho zákonníka a právne

dôsledky smrti fyzickej osoby, či vyhlásenia osoby za mŕtvu v zmysle § 579 Občianskeho zákonníka,
odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zdôrazňuje zákonnú podmienku opodstatnenosti podania
návrhu na vyhlásenie za mŕtveho, čoho sa môže zákonom predpísaným spôsobom domáhať ten, kto
má na veci právny záujem, napr. pozostalý manžel, dedičia, veritelia a pod., pričom právny záujem
sa prezumuje u manžela, detí, príbuzných, zamestnávateľa, osôb spolužijúcich, spoluvlastníkov a pod.

Právny záujem je iba taký záujem, s ktorým spája právny poriadok určité práva, a ktoré by určitá osoba
nemohla realizovať bez toho, aby fyzická osoba bola vyhlásená za mŕtvu. Rozhodnutím súdu o vyhlásení
zamŕtveho,akorozhodnutímoosobnomstave,zhľadiskazávažnostisúviazanéprisvojomrozhodovaní
všetky orgány verejnej moci, ktoré si otázku osobného stavu nemôžu posúdiť samostatne (napr. 193
CSP, § 7 ods. 2 Trestného poriadku, § 40 ods. 2 Správneho poriadku a pod.). Návrh sa podáva na súde,

ktorý bol v Slovenskej republike naposledy všeobecným súdom toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho.
Postup súdu a podmienky vyhlásenia za mŕtveho upravujú ustanovenia § 220 a nasl. CMP.

12. Súd konanie v danom prípade zastavil s odôvodnením, že nie sú splnené predpoklady na vyhlásenie
za mŕtveho s poukazom na ustanovenie § 223 ods. 2 CMP, pričom konštatoval, že v danom prípade

navrhovateľ nepreukázal nepochybný právny záujem na danom návrhu. Tu odvolací súd poukazuje,
vzhľadom na predmet konania, na systematiku príslušných ustanovení zákona, upravujúcich konanie
o vyhlásenie za mŕtveho a konanie o zmenu alebo o zrušenie rozhodnutia o vyhlásenie za mŕtveho.
Zákon umožňuje, aby konanie o vyhlásenie za mŕtveho prebiehalo i bez nariadenia pojednávania a jena zvážení súdu, či pojednávanie nariadi, pričom dokazovanie počas plynutia tzv. ediktálnej doby, je
nastavené na dostupnosti relevantných informácií, doručených súdu zo strany verejnosti neformálne, t.j.
akoukoľvek formou. Ak sa konanie začalo podaním návrhu na začatie konania, ako v danom prípade,

s týmto dispozičným procesným úkonom navrhovateľa zákon spája povinnosť generovania skutkových
okolností a unesenie dôkaznej povinnosti. Pôjde o procesnú situáciu, keď možno prezumovať, že súd
po podaní takéhoto návrhu bude disponovať základnými informáciami o osobe, ktorá má byť vyhlásená
za mŕtvu, tiež okolnosťami a dôkazmi odôvodňujúcimi príslušný procesný postup súdu a z hmotno-
právneho hľadiska podmieňujúcimi konanie o vyhlásenie za mŕtveho. Konanie je ovládané vyšetrovacím

princípom, ktorý znamená povinnosť súdu vykonať aj iné dôkazy, hoci ich účastníci nenavrhovali.
Priebeh konania v každom prípade bezprostredne ovplyvní preukázanie hmotno-právnych podmienok
pre vyhlásenie fyzickej osoby za mŕtvu. Predpokladmi v znení príslušného ustanovenia § 223 ods. 2
CMP zákon má na mysli existenciu hmotno- právnych predpokladov, ktoré vyplývajú z ustanovenia §
7 ods. 2 Občianskeho zákonníka z hľadiska nemožnosti preukázať smrť fyzickej osoby predpísaným
spôsobom, zistenie o smrti fyzickej osoby iným spôsobom a nezvestnosť fyzickej osoby (uznesenie

Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 6MCdo/20/2010), ak s ohľadom na všetky okolnosti možno usúdiť,
že už nežije. Šetrenie v úvodných fázach konania, ale aj vykonaným dokazovaním počas konania, môže
mať za následok negovanie hmotnoprávnych predpokladov za situácie napr. keď sa zistí, že osoba je
nažive alebo bola videná, resp. sa sama prihlási alebo napríklad bola účastná udalosti, ktorá zakladala
domnienku, že nie je nažive, resp. bol podaný šikanózny návrh na jej vyhlásenie za mŕtvu a pod. Ak

zákonné predpoklady na vyhlásenie osoby za mŕtvu, v ktorejkoľvek fáze konania neexistujú, súd konanie
uznesením zastaví.

13. Uznesenie o zastavení konania pre neexistenciu predpokladov pre vyhlásenie fyzickej osoby za
mŕtvu z procesného hľadiska je pri tom špecifickým rozhodnutím jednak procesného charakteru, ktorým

konanie končí a tiež týmto súd rozhoduje o skutkových okolnostiach na podklade hmotného práva
a tým dochádza k prejednávaniu veci samej. Rozhodnutie podľa § 223 ods. 2 CMP má tak povahu
meritórneho rozhodnutia, ktoré, tak ako to namieta aj odvolateľ, vytvorí prekážku res judicata pre
opätovné prejednanie veci za rovnakých skutkových okolností a účasti totožných účastníkov. Inak, ak
predpoklady pre vyhovenie návrhu sú preukázane splnené, súd vo veci postupuje zákonným procesným

postupomaakajpouplynutílehotypodľa§225ods.1CMP,kdejezakotvenápovinnosťvydaniaverejnej
vyhlášky, je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási za túto
za mŕtvu. Vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň predpokladanej smrti,
prípadne deň, ktorý fyzická osoba pravdepodobne neprežila.

14. K naliehavému záujmu na začatí konania, spornému v danom prípade podľa rozhodnutia súdu
prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ, ktorý takýto návrh podáva, musí spĺňať jednak
procesné podmienky, musí mať procesnú subjektivitu a tiež procesnú spôsobilosť a súčasne musí byť
legitimovaným navrhovateľom s preukázaním právneho záujmu k veci, musí uviesť nielen tvrdenia o
právnom záujme, tiež poskytnúť príslušné dôkazy, resp. návrhy na vykonanie dokazovania. Právny

záujem možno odvodiť od právneho postavenia navrhovateľa, ktorý vo vzťahu k osobe, ktorá má byť
vyhlásená za mŕtvu, môže byť výrokom súdu o vyhlásení za mŕtveho dotknutý, resp. ohrozený v jeho
záujmochaprávach.Podmienkapreukázaniaprávnehozáujmusmerujekvylúčeniušikanóznychpodaní
nazákladeinejzastieranejmotiváciealebonastranedruhejsmerujeknaplneniuprávnejistotyvovzťahu
k tým subjektom, ktoré budú rozhodnutím súdu bezprostredne dotknuté. (podľa Veľkého komentára

Civilného mimosporového poriadku; Šmyčková, Števček, Tomašovič, Kotrecová a Kol str. 758 a nasl.)

15. Keďže súd prvej inštancie v danom prípade neposudzoval podmienky konania, pre nesplnenie
ktorých by mohlo byť konanie zastavené, resp. podanie odmietnuté, ale posudzoval právny záujem
navrhovateľa na predmetnom konaní, procesne nesprávne postupoval, keď konanie zastavil bez

riadneho a dôsledného preskúmania veci, vrátane podmienok konania v zmysle príslušných zákonných
ustanovení a tak i právneho záujmu navrhovateľa na začatí konania. V prípade nedostatku právneho
záujmu na veci neprichádza do úvahy zastavenie konania, ale zamietnutie návrhu voči tomu
navrhovateľovi, ktorý tento právny záujem nepreukázal. Z hľadiska odvolacích námietok možno vo
všeobecnosti konštatovať, že posudzovanie toho, či je naliehavý právny záujem daný alebo nie,

je otázkou hmotno-právnou a posudzuje ju súd na základe navrhovateľom tvrdených skutočností.
Navrhovateľ je ohľadom naliehavého právneho záujmu zaťažený bremenom tvrdenia, ale aj dôkazným
bremenom.16. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie nepostupoval vecne správne, keď v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami, riadne nezisťoval konkrétne skutkové okolnosti ako podklad pre
náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska práva na spravodlivý proces a predmetné

konanie zastavil. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane závislého
výroku o náhrade trov konania, zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP a vec
mu vrátil podľa § 391 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže nedostatok spočívajúci v
nesprávnom právnom posúdení a nevykonaní potrebného a zákonom požadovaného dokazovania
súdom prvej inštancie nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Súd prvej inštancie, po

vrátení mu veci, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, následne vo veci opätovne rozhodne
o návrhu navrhovateľa po tom, čo posúdi podmienky konania o vyhlásení za mŕtveho, posúdi splnenie
podmienok pre takéto konanie vo vzťahu k osobe majúcej byť vyhlásenou za mŕtvu, označenej
navrhovateľom a posúdi dôvodnosť návrhu s prihliadnutím na požadovaný naliehavý záujem, ktorý má
byť navrhovateľom preukázaný, vrátane rozhodnutia o trovách konania, pričom rozhodnutie odôvodní v
súlade s požiadavkami uvedenými v § 220 Civilného sporového poriadku.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).