Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. júl 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200107
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200107.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej
a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. B., právne zastúpený: Nosko & Partners s.r.o., so sídlom
Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie
a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Lakeside park 2, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava,

IČO: 54 669 464, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Žilina, so sídlom Uhoľná 57/1,
010 01 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom: Pri
Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina 1, 2) Slovenský pozemkový fond, so sídlom: Búdkova cesta 36, 817
15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 3) Spolok bývalých urbarialistov obce Veľký Bysterec – pozemkové
spoločenstvo, so sídlom: E. XXXX/X, XXX XX D. B., IČO: 30 230 144, 4) E. F., bytom: G. XXXX/XX,
XXX XX D. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 5) E. E., bytom: H. I. XXXX/XX, 026 01 Dolný Kubín
– Záskalie, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 6) E. J., bytom: K. XXXX/X-XX, XXX XX D. B., dátum

narodenia: XX.XX.XXXX, 7) K. L., bytom: H. M. XXXX/X, XXX XX D. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX,
8) E. B., bytom: G. XXXX/XX, XXX XX D. B. – Malý Bysterec, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 9) D. F.,
bytom: N. X/XX, XXX XX N., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 10) N. D., bytom: O. XXX/XX, XXX XX D.
B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 11) N. N. P., bytom: G. XXX/XX, XXX XX D. B., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, 12) Q. E., bytom: C. B. XXXX/X, XXX XX P., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 13) K. O.,
bytom: P. XXXX/XX, XXX XX D. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 14) D. K., bytom: G. XX, XXX

XX D. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 15) K. J., bytom: G. XX, XXX XX D. B., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, 16) E. J., bytom: D. XXXX/XX, XXX XX B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 17) J. J.,
bytom: R. M. XXX/XX, XXX XX D. B., , dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 18) S. T., bytom: R. M. XXXX/
XX, XXX XX D. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 19) B. T., bytom: R. M. XXXX/XX, XXX XX D. B.,
dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 20) L. B., bytom: C. XX, XXX XX D. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX,
21) D. B., bytom: H. M. XX, XXX XX D. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 22) L. B., bytom: E. XXXX/X,
XXX XX D. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 23) E. P., bytom: G. XX, XXX XX D. B., dátum narodenia:

XX.XX.XXXX, 24) E. K., bytom: H. P. XX, XXX XX D. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 25) B. E.,
bytom: I. X, XXX XX D. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 26) J. U., bytom: J. X, XXX XX D. B., dátum
narodenia: XX.XX.XXXX, 27) K. P., bytom: O. XX, XXX XX U., O., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 28)
D. P. E., bytom: E. V. X, XXX XX D. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 29) Q. M., bytom: G. XXX,
XXX XX W., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 30) O. F., bytom: J. XX, XXX XX D. M., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, 31) Milota Točeková, bytom: I. XX, XXX XX D. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 32) O.

P., bytom: D. XXX, XXX XX H. – J., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 33) U. J., bytom: C. X, XXX XX P.,
dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 34) U. E., bytom: H. XX, XXX XX D. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2023/006474-002/Rep zo dňa 06.
februára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Mesto Dolný Kubín, ako príslušný správny orgán I. stupňa a stavebný úrad podľa § 117 zákona
č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (stavebný
zákon) v spojení s §5 písm. a) 1. zákona č. 608/2003 Z. z. štátnej správe pre územné plánovanie,
stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov preskúmalo žiadosť stavebníka
podľa § 62 stavebného zákona v stavebnom konaní a následne podľa § 66 stavebného zákona v spojení

s § 10 vyhlášky Ministerstva ŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
stavebného zákona vo veci žiadosti o vydanie stavebného povolenia vydal rozhodnutie č. 572/2022/72
- TS01/A10 zo dňa 08. júna 2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol tak, že
stavebníkovi: Stredoslovenská distribučná, a. s., Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO 36 442 1451
povolil líniovú stavbu: „12964-Dolný Kubín – Kubínska hoľa – Rekonštrukcia VN L 238“ na pozemkoch

v katastrálnom území U. P., G.. Zároveň určil podmienky pre uskutočnenie stavby, ktoré sú konkrétne
špecifikované vo výroku predmetného rozhodnutia.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 572/2022/72 - TS01/A10 zo dňa 08. júna 2022 žalobkyňa v
zákonom stanovenej lehote podala odvolanie. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky

ako správny orgán II. stupňa podľa § 4 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej
správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov vydal rozhodnutie č. OU-ZA-OVBP2-2023/006474-002 zo dňa 06. februára 2023 (ďalej aj
„napádané rozhodnutie“ alebo ,,druhostupňové rozhodnutie"), ktorým rozhodol o odvolaní žalobkyne

proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, že podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) odvolanie
žalobkyne zamietol a rozhodnutie mesta Dolný Kubín č. 572/2022/72-TS01/A10 zo dňa 8. júna 2022
potvrdil.

Správna žaloba a žalobné body

3. Žalobkyňa sa včas doručenou správnou žalobou domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného,
pričom žiadala napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobkyňa si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov
konania.

4. Žalobkyňa žiadala zrušiť napádané rozhodnutie z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. e)
a g) zákona č.162/2005 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“), a teda žalobkyňa mala za to,

že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre na riadne posúdenie veci
a súčasne v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

5. V odôvodnení správnej žaloby žalobkyňa hneď v úvode konkretizovala dôvody nezákonnosti

napádaného rozhodnutia nasledovne - žalobca skonštatovala, že pochybil už prvostupňový správny
orgán, ktorý vydal nezákonné rozhodnutie, pričom žalovaný nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu rozhodnutím žalovaného nenapravil.

6. Prvostupňový správny orgán prvostupňovým rozhodnutím stavebníkovi (Stredoslovenská distribučná,

a.s.)povolillíniovústavbu:„12964-DolnýKubínKubínskahoľa RekonštrukciaVNL238”,napozemkoch
v katastrálnom území U. P., G. (ďalej len „stavba”). Žalobkyňa uviedla, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, okres: Dolný Kubín, obec: Dolný Kubín, k. ú. U. P. ako parcela
registra „C” parc, č. 783/19, druh pozemku: Trvalý trávny porast, o výmere 844 m2, parcela registra „C”
parc. č. 783/30, druh pozemku: Trvalý trávny porast, o výmere 714 m2, parcela registra „C” parc. č.

783/31, druh pozemku: Trvalý trávny porast, o výmere 259 m2, ako aj nehnuteľností zapísaných na LVč. XXXX, okres: Dolný Kubín, obec: Dolný Kubín, k. ú. U. P. ako parcela registra „C” parc. č. 783/28, druh
pozemku: Trvalý trávny porast, o výmere 421 m2, parcela registra „C” parc. č. 783/29, druh pozemku:
Trvalý trávny porast, o výmere 570 m2 (spolu ďalej „pozemky”). V zmysle prvostupňového rozhodnutia

bude stavba realizovaná aj cez tieto pozemky. Vzhľadom na uvedené a berúc v úvahu príslušné
ustanovenia Správneho poriadku mala žalobkyňa za to, že je dotknutá prvostupňovým rozhodnutím, ako
aj rozhodnutím žalovaného.

7. Poukázala na prvostupňové rozhodnutie, v ktorom prvostupňový správny orgán uviedol, cit.: „Stavba

bude realizovaná na pozemkoch, ktoré sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce. Podľa § 11 ods.
1 písm. f) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, SSD a.
s. ako držiteľ povolenia oprávneného na podnikanie v energetike alebo ním poverená fyzická osoba
alebo právnická osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme okrem iného zriaďovať na
cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie
prenosovej sústavy a distribučnej sústavy (...).“

8. Podľa žalobkyne je nepochybné, že okrem pozemku parc. CKN č. 783/19 zapísaného na liste
vlastníctva č. XXXX, sú dotknuté stavbou aj ďalšie pozemky parc. CKN č. 783/28 a parc. CKN č. 783/29
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre obec Dolný Kubín a k.ú. U. P.. Stavba zahŕňa štyri stavebné
objekty, z toho aj stavebný objekt SO 02 22kV vzdušné vedenie (ďalej len „SO 02”), ktorý sa podľa

zakreslenia má vykonávať aj na pozemkoch parc. CKN č. 783/1 9, parc. CKN č. 783/28 a parc. CKN
č. 783/29. Stavebný objekt SO 02 pritom má spočívať v rekonštrukcii vzdušného vedenia. Na trase
stavebného objektu SO 02 sa v ochrannom pásme vzdušného vedenia o celkovej šírke 20 m nachádzajú
pozemky — parc. CKN č. 783/19, parc. CKN č. 783/28, parc. CKN č. 783/29 a parc. CKN č. 783/30, ktoré
sú podľa Územného plánu Mesta Dolný Kubín vedené ako plochy s extenzívnou rekreačnou zástavbou.

Už len táto skutočnosť sama o sebe spôsobuje to, že dochádza k značnému obmedzeniu žalobkyne
v riadnom užívaní pozemkov, pretože sa na nich nachádza vzdušné vedenie, a zároveň tvoria časť
ochranného pásma s celkovou zabratou plochou vo výmere 1.300 m2.

9. Žalobkyňa dala do pozornosti ust. § 11 ods. 6 Zákona o energetike, podľa ktorého: „ Držiteľ povolenia

alebo ním poverená osoba je povinný konať tak, aby nespôsobil ujmu na právach vlastníkov dotknutých
nehnuteľností, a ak sa jej nedá vyhnúť, obmedziť ujmu na najmenšiu možnú mieru. Po skončení
nevyhnutných pozemných prác je držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba povinný uviesť pozemky
do pôvodného stavu, alebo, ak to nie je možné, je povinný uhradiť vlastníkovi pozemku spôsobenú
škodu.“ Upozornila, že stavebník v prípade realizácie stavby podľa predložených podkladov v súlade

s vyššie citovaným zákonným ustanovením nepostupuje (okrem iného preto, že nereflektuje na návrh
žalobkyne na riešenie vedenia v danom území, ktoré minimalizuje zásah do jej vlastníckeho práva).

10. Poznamenala, že prvostupňový správny orgán sa ďalej v prvostupňovom rozhodnutí venoval
už len námietke žalobkyne v tom smere, že žalobkyňa nemá na preložku vedenia právny nárok.

Opomenul však, že je zákonnou povinnosťou stavebníka postupovať tak, aby čo najmenej zasahoval do
vlastníckeho práva žalobkyne ako vlastníčky dotknutých pozemkov. Správny orgán vykladá ustanovenia
Zákona o energetike tak, ako by mal stavebník v rámci realizácie činností vo verejnom záujme právo
postupovať výlučne podľa svojho uváženia, čo je však v rozpore so zákonom.

11. Uviedla, že objektivita jej námietky spočíva aj v tom, že práve preloženie vedenia pod zemský
povrch je vo verejnom záujme, keďže v takom prípade je vedenie chránené pred nepriaznivými vplyvmi
poveternostných podmienok a pod., čím sa zároveň zabezpečuje ochrana stavebných objektov na
okolitých pozemkoch (vo vlastníctve žalobkyne). Žalobkyňa v tejto súvislosti opakovane poukazuje napr.
na vzniknuté škody a výpadok dodávky el. energie, ktorá bola dňa 17.08.2021 spôsobená v Dolnom

Kubíne silnou búrkou. Rovnako za účelom preukázania, že zložitejšie poveternostné podmienky boli v
čase, kedy prebiehalo správne konanie v danej oblasti aktuálne, žalobkyňa ako príklad uviedla údaj o
treťom stupni meteorologickej výstrahy zo dňa 17.02.2022.

12. Žalobkyňa (na rozdiel od žalovaného) tvrdila, že nepriaznivé poveternostné podmienky v danej

lokalite nie sú náhodné, ale pravidelne sa opakujúce. Napríklad dňa 03.02.2023 krízový štáb mesta
Dolný Kubín rozhodol o vyhlásení mimoriadnej situácie: V súvislosti so vznikom mimoriadnej udalosti —
snehovej kalamity na území mesta a pôsobenia jej následkov na život, zdravie a majetok, mesto podľa
§ 15 ods. 1, písm. j) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 42/1994 Z. z. o civilnej ochraneobyvateľstva v znení neskorších predpisov vyhlasuje dňa 3. februára 2023 0 18.00 hod. na území Mesta
Dolný Kubín mimoriadnu situáciu. Do pozornosti žalobkyňa dala aj meteorologickú mapu SR, z ktorej je
zrejmé, že daná lokalita je z hľadiska nepriaznivých poveternostných podmienok exponovaná.

13. K záverom žalovaného v otázke zásahu stavebnej činnosti do práv žalobkyne, žalobkyňa vyslovila,
že tieto sa v podstate zhodujú so závermi prvostupňového správneho orgánu - žalovaný poukázal na
skutočnosť, že na tzv. preložku nemá žalobkyňa nárok, no s týmto záverom žalovaného sa nemožno
stotožniť, pretože zo žalovaným citovaného ustanovenia § 45 Zákona o energetike taká skutočnosť

nevyplýva - z predmetného ustanovenia vyplýva len to, že preložka sa vykonáva vždy podľa podmienok
prevádzkovateľa sústavy, teda ustanovenie určuje len spôsob vykonania preložky.

14.Vdanomprípadejepodľažalobkynezrejmé,žežalovanýajprvostupňovýsprávnyorgánsanekriticky
stotožnili s vyjadrením stavebníka, čo je možné badať napr. z nasledovného záveru žalovaného:
„stavebník, určil, že preložka, spôsobom, ako ju navrhuje odvolateľka, nie je z technických dôvodov a z

hľadiska výšky nákladov na jej uskutočnenie možná.” - ide o vnútorne rozporné tvrdenie, pretože nie je
na jednej strane možné tvrdiť, že preložka nie je technicky možná, ale na druhej strane tvrdiť, že nie je
možná z dôvodu vysokých nákladov (pretože, ak sa uvádza, že by mali byt' vynaložené vysoké náklady,
tak to znamená, že technicky možná preložka je), žalovaný teda správne neustálil, čo v tejto kľúčovej
otázke stavebník vlastne tvrdí. K otázke nákladov je ešte žalobkyňa poznamenala, že deklarovala svoju

pripravenosť sa na nákladoch primerane podieľať.

15. Žalobkyňa ďalej argumentovala, že ani v prípade, ak by tu nebol daný nárok na preložku, nie je
možné opomínať (aj v zmysle ustanovenia § 11 ods. 6 Zákona o energetike), že právo na zásah do
vlastníctva nie je neobmedzené. Žalobkyňa uviedla, že tento princíp je absolútne kľúčový, a teda je naň

potrebné vždy a za každých okolností prihliadať - je zrejmé, že v tejto veci stojí na jednej strane verejný
záujem, ale na druhej strane stojí individuálny záujem, pričom v žiadnom prípade nemožno hovoriť o
tom, ako sa to snáď snaží naznačiť žalovaný, že verejný záujem je nadradený individuálnemu záujmu
- vzťah a prípadný konflikt verejného záujmu a individuálneho záujmu je riešený zákonom, a to tak, že
na presadenie verejného záujmu možno zasiahnuť aj do individuálneho záujmu, ale vždy len v súlade

so zákonom, a to principiálne vždy len v nevyhnutnej miere. Žalobkyňa tvrdila, že pri stavebnej činnosti
stavebníka je potrebné posúdiť, či je tento zásah nie je nad rámec povolený zákonom - z námietok
žalobkyne v stavebnom konaní je zrejmé, že namietala, že tu nie je právo stavebníka na realizovanie
(časti) zamýšľanej stavebnej činnosti preto, lebo právo dané Zákonom o energetike je limitované tým,
že ide o nevyhnutný zásah – pokiaľ teda vznikol rozpor ohľadom existencie tohto práva, ktorý prípadne

správny orgán nevedel vyriešiť, mal odkázať stavebníka a žalobkyňu na civilné súdne konanie (tak, ako
by to nepochybne urobil v prípade spornosti o vlastnícke právo k pozemku, na ktorom sa má realizovať
stavebná činnosť).

16. Žalobkyňa tiež namietala, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný nezistili spoľahlivo stav

veci, okrem iného preto, že nijakým relevantným spôsobom nevyhodnotili tvrdenia stavebníka o tom,
či je preložka možná alebo nie, resp. za akých podmienok (pritom zo stanoviska stavebníka z roku
2012 vyplýva, že preložka možná je). Rovnako neposudzovali riešenie navrhované žalobkyňou podaním
zo dňa 17.04.2021, pričom toto si vyžaduje odborné posúdenie. Žalobkyňa doložila k odvolaniu proti
prvostupňovému rozhodnutiu aj projekt prekládky v lokalite Dačov, kde sa jedná o takmer identickú

situáciu-zuvedenéhojezrejmé,žeobdobnéprekládkymožnésú,čovyplývaajzemailovejkomunikácie
stavebníka so žalobkyňou. Pokiaľ prekládka možná je, nie je vo verejnom záujme, aby došlo k realizácii
riešenia navrhnutého stavebníkom, čo znamená, že stavebník nekoná v rozsahu svojho zákonného
oprávnenia podľa Zákona o energetike a teda nemá právo, ktoré sa stavebným zákonom vyžaduje ako
predpoklad vydania stavebného povolenia.

17. Žalobkyňa dala do pozornosti ust. § 3 ods. 2, § 14, § 32 ods. 1 a § 33. ods. 2 Správneho poriadku
a uviedla, že berúc v úvahu príslušné ustanovenia Správneho poriadku je nepochybné, že pred vydaním
prvostupňového rozhodnutia mala v zmysle ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku právo vyjadriť sa k
podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu a zároveň správny orgán mal povinnosť jej tieto podklady

poskytnúť a až následne pristúpiť k vydaniu prvostupňového rozhodnutia. Zo znenia ust. § 33 ods. 2
vyplýva, že nejde len o pasívne právo účastníka konania, ale správny orgán musí byť v tejto veci aktívny
a musí vyzvať účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. K otázke aplikácie ust. §
33 ods. 2 sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 3 Szd 7/2009 zodňa 23. marca 2010: „Právo účastníka správneho konania na oboznámenie sa podkladmi rozhodnutia
je širšie a za podmienok ustanovených správnym poriadkom zahŕňa prístup k všetkým podkladom
správneho rozhodnutia, ktoré správny orgán použil na rozhodnutie. Odopretie tohto práva účastníkovi

administratívneho konania má za následok porušenie práva na poskytnutie inej právnej ochrany podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ide o jeden z pilierov zákonnosti administratívneho konania, ktorý vyvažuje
postavenie účastníka administratívneho konania oproti mocenskému postaveniu orgánu verenej správy,
ktorý z titulu verejnej moci danej mu zákonom vedie a ovláda konanie. Preto nie je možné sa stotožniť s
právnym názorom žalovaného, že procesné pochybenie nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia, ktoré

považuje správny orgán inak za vecne správne. Odopretie sprístupniť účastníkovi odborné stanovisko
konzultanta je podstatným porušením pravidiel správneho konania.” Z citovaného rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky podľa žalobkyne vyplýva, že už samotné odňatie práva na oboznámenie sa
s podkladmi rozhodnutia je dôvodom na zrušenie rozhodnutia a vrátenie rozhodnutia na ďalšie konanie,
aj keď by rozhodnutie vo veci bolo inak vecne správne.

18. Zo znenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že súčasťou administratívneho spisu sú
písomnosti, ktoré síce boli podkladom prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, avšak neboli
súčasťou žiadosti o vydanie stavebného povolenia a teda žalobkyňa nemala možnosť sa k nim vyjadriť.
Je preto nepochybné, že zákonom garantované právo vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie bolo
žalobkyni odopreté, keďže správny orgán ju v konaní nevyzval, aby sa k predmetným podkladom

vyjadrila. Vyššie uvedený argument žalobkyňa uviedla aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu,
pričom sa nemôže stotožniť s neprofesionálnymi až urážlivými závermi žalovaného o tom, že si uvedený
argument „vymyslela”, zrejme s cieľom účelovo oddialiť vydanie stavebného povolenia.
19. Žalobkyňa považovala za potrebné uviesť, že správny orgán (v tomto prípade žalovaný) je povinný
námietku preskúmať a vyhodnotiť - teda v tomto prípade vyhodnotiť, či podkladom pre rozhodnutie

boli aj písomnosti, ktoré neboli súčasťou žiadosti o stavebné povolenie, a ak áno, či v dôsledku tejto
skutočnosti došlo k porušeniu vyššie opísaných procesných práv žalobkyne - z obsahu prvostupňového
rozhodnutia je zrejmé, že vo veci podali námietky okrem žalobkyne ďalšie dva subjekty - dňa 12.04.2021
Spolok bývalých urbarialistov a dňa 07.03.2022 E. F., a teda je zrejmé, že námietky účastníka konania
E. F. boli do spisu zaslané na základe verejnej vyhlášky zo dňa 22.02.2022, ktorou prvostupňový

správny orgán oznámil účastníkom konania začatie stavebného konania, tiež im oznámil, že upúšťa
od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, a že môžu nahliadnuť do podkladov rozhodnutia a
v lehote 7 pracovných dní sa k nim vyjadriť. Keďže na toto oznámenie reagovali účastníci konania
tým, že zaslali do konania námietky, ktoré sa stali podkladom pre rozhodnutie, pred jeho vydaním mal
prvostupňový správny orgán dať možnosť účastníkom konania oboznámiť sa aj s týmito námietkami,

teda mal účastníkom konania oznámiť, že sa môžu oboznámiť s podkladmi pre rozhodnutie pred jeho
vydaním - za toto oznámenie nemožno považovať oznámenie vykonané v rámci oznámenia o začatí
konania, pretože práve na toto účastníci konania reagovali a do administratívneho spisu založili svoje
námietky. Aj preto žalobkyňa uviedla, že tvrdenie žalovaného o tom, že si žalobkyňa čosi vymyslela je
nemiestne.

20. Žalobkyňa namietala, že s jej nasledovnou námietkou v prvostupňovom konaní sa prvostupňový
správny orgán a žalovaný nevysporiadali: V zmysle ustanovenia 61 ods. 4 stavebného zákona platí:
(4) Pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách
s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného

konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho
pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3. Z
ustanovenia § 61 ods. 4 stavebného zákona vyplýva, že pri líniových stavbách síce možno upovedomiť
účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou, avšak sa tak musí vykonať najmenej 15 dní
pred konaním miestneho zisťovania. Stavebný úrad však mieni podľa oznámenia o začatí stavebného

konania od miestneho zisťovania upustiť. Je teda zrejmé, že stavebný úrad postupuje nezákonne, keďže
v prípade, ak mieni upovedomiť účastníkov konania o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou,
musí vykonať miestne zisťovanie - pri oboznamovaní účastníkov konania o začatí stavebného konania
verejnou vyhláškou totiž zákon nepočíta s možnosťou, že sa miestne zisťovanie konať nebude -
počíta len s možnosťou, že sa nebude konať ústne pojednávanie, a pre tento prípad aj určuje lehotu

oznámenia verejnou vyhláškou. Uvedené ustanovenie zákona je logické a chráni účastníkov konania,
keďže nie je možné, aby sa ani nekonalo miestne zisťovanie, a ani sa neupovedomovali účastníci
konania individuálne.21. V závere správnej žaloby žalobkyňa skonštatovala, že zo všetkých vyššie uvedených dôvodov
považuje prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného za nezákonné.

Vyjadrenie žalovaného ku správnej žalobe žalobkyne

22. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe žalobkyne zo dňa 08. novembra 2023 dal do
pozornosti, že žalobný návrh odôvodňuje žalobkyňa dôvodmi, ktoré sú obsahovo totožné s dôvodmi

odvolania, s ktorými sa žalovaný podrobne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Jeho vyjadrenie
k obsahu žaloby teda vyplýva priamo z napadnutého rozhodnutia. K dôvodom žaloby mal žalovaný
zároveň za potrebné uviesť, že tieto sú vo svojej podstate totožné aj s dôvodmi odvolania podanému
proti rozhodnutiu o umiestnení stavby vydanom mestom Dolný Kubín pod č. j.: 3979/2021/85-TS05/A10
zo dňa 21.05.2021, s ktorými sa žalovaný podrobne vysporiadal v rozhodnutí o odvolaní číslo: OU-ZA-
OVBP2-2021/035045-002 zo dňa 02.11.2021. Toto rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie mesta

Dolný Kubín č. j.: 3979/2021/85-TS05/A10 zo dňa 21.5.2021 bolo na základe žaloby žalobkyne takisto
predmetom súdneho prieskumu, kedy Krajský súd v Žiline vydal rozsudok sp. zn.: 30S/1/2022 zo dňa
03.04.2023, ktorým žalobu zamietol. Žalovaný teda považoval svoje rozhodnutie za zákonné a vecne
správne. Naopak žalobu žalobkyne považoval za nedôvodnú, a preto požiadal Správny súd v Banskej
Bystrici, aby ju v intenciách § 190 SSP zamietol.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/ ku správnej žalobe žalobkyne

23. Ďalší účastník konania 1/ Stredoslovenská distribučná, a. s. ku správnej žalobe žalobkyne uviedol,

že sa pridržiava sa všetkých svojich písomných vyjadrení a stanovísk, ktoré boli v konaní z jeho strany
predložené. Poukázal na to, že dôvody žaloby žalobkyne sú vo svojej podstate totožné s dôvodmi
odvolania, ktoré žalobkyňa podala proti rozhodnutiu o umiestnení stavby č. j. 3979/2021/85-TS05/A10
vydaného Mestom dolný Kubín dňa 21. 05. 2021 a s týmito sa žalovaný vysporiadal v rozhodnutí o
odvolaníčísloOU-ZA-OVBP2-2021/035045-002vydanomdňa02.11.2021.Predmetnérozhodnutiaboli

predmetom podrobného súdneho skúmania Krajského súdu v Žiline, ktorý žalobu žalobkyne rozsudkom
sp. zn. 30S/1/2022 zo dňa 03.04.2023 zamietol. Ďalší účastník konania 1/ sa stotožnil s rozhodnutím
Krajského súdu v Žiline zo dňa 03.04.2023, ktorý považoval za právne a vecne správne, nakoľko
vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a zároveň žiadal, aby Správny súd v Banskej Bystrici
vydal rozhodnutie, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietne.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 11/ ku správnej žalobe žalobkyne

24. Ďalší účastník konania 11/ N. N. P. ku správnej žalobe žalobkyne uviedla súhlasné stanovisko

so žalobou žalobkyne, pretože jej pozemok je znehodnotený elektrickým vedením. Jej manžel E. P.
telefonicky žiadal pracovníka projekcie o vedenie elektrického rozvodu zemou aj za ich spoluúčasti.
Pracovník projekcie ho odbil, že je to veľmi drahé a už sa na tom nedá nič meniť. Domnievajú sa, že
vedenie neprospieva celej prírode. Pred niekoľkými rokmi nanovo budovaná odbočka z tohto vedenia je
vedená zemou. Požiadali, aby aj táto rekonštrukcia bola vedená zemou, lebo ju ohrozujú stromy popri

ceste a znehodnocuje im pozemok.

Replika žalobkyne

25. Žalobkyňa v úvode vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného a k vyjadreniam ďalších účastníkov konania
1/ a 11/ ku správnej žalobe zo dňa 04. apríla 2024 vyslovila, že pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného,
tento neuviedol žiadnu novú argumentáciu, teda argumentáciu, ktorá by sa odlišovala od argumentácie
uvedenej v napadnutom rozhodnutí žalovaného, a teda žalobkyňa nemá čo k jeho vyjadreniu uviesť.
Pokiaľ ide o vyjadrenie účastníka konania Stredoslovenská distribučná, a. s., tento neuviedol žiadnu

novú argumentáciu, teda argumentáciu, ktorá by sa odlišovala od argumentácie uvedenej v napadnutom
rozhodnutí žalovaného, a teda žalobkyňa nemá čo k jeho vyjadreniu uviesť. Pokiaľ ide o vyjadrenie
účastníkakonaniaN.P.,žalobkyňauviedla,žetotovyjadreniereprezentujepohľaddotknutýchvlastníkov
pozemkov na umiestnenie „vzdušného“ vedenia na ich pozemkoch. Účastník konania Stredoslovenskádistribučná, a. s., a rovnako žalovaný, a aj prvostupňový správny orgán od počiatku nerešpektujú
základnú zásadu možného zásahu do vlastníctva dotknutých osôb, vyplývajúcu z ustanovenia § 11 ods.
6 Zákona o energetike, cit.: ,,Držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba je povinný konať tak, aby

nespôsobil ujmu na právach vlastníkov dotknutých nehnuteľností, a ak sa jej nedá vyhnúť, obmedziť
ujmu na najmenšiu možnú mieru. Po skončení nevyhnutných pozemných prác je držiteľ povolenia alebo
ním poverená osoba povinný uviesť pozemky do pôvodného stavu, alebo, ak to nie je možné, je povinný
uhradiť vlastníkovi pozemku spôsobenú škodu.“ Na túto zásadu ostatne poukázal aj prvostupňový
správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí, keď uviedol, cit.: „Stavba bude realizovaná na pozemkoch,

ktoré sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 251/2012 Z. z.
o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, SSD a.s. ako držiteľ povolenia oprávneného na
podnikanie v energetike alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba môže v nevyhnutnom
rozsahuavoverejnomzáujmeokreminéhozriaďovaťnacudzíchpozemkochmimozastavanéhoúzemia
obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy
(...).“ K rešpektovaniu tejto zásady však absolútne nedošlo, a preto žalobkyňa trvá na nezákonnosti

prvostupňového rozhodnutia, ako aj rozhodnutia žalovaného a zotrvala na svojej žalobe.

26. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

27. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v
Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa konanie

pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/28/2023 vedie na Správnom súde v Banskej
Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/28/2023.

28. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný súd podľa

§ 13 ods. 2 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verenej
správy prvého stupňa vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel
k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti
uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že
určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny

súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom
žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie
žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia
rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej
lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov

považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm.
e) SSP.

29. Správny súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 17.07.2025, za prítomnosti právneho
zástupcu žalobcu, žalovaného, ďalší účastník konania 1/ a ďalší účastník konania 34/ svoju neúčasť na

pojednávaní ospravedlnili. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili ďalší účastníci 2/-30/ a ďalší
účastníci 32/-34/.
30.Predmetomsúdnehoprieskumujerozhodnutiežalovaného-OkresnéhoúraduŽilina,odborvýstavby
a bytovej politiky, ktorý ako správny orgán II. stupňa podľa § 4 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 608/2003
Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona

č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov vydal rozhodnutie č. OU-ZA-OVBP2-2023/006474-002 zo dňa 06. februára 2023 (ďalej aj
„napádané rozhodnutie“ alebo ,,druhostupňové rozhodnutie"), ktorým rozhodol o odvolaní žalobkyne
proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu mesta Dolný Kubín č. 572/2022/72 - TS01/A10 zo
dňa 08. júna 2022, tak, že podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) odvolanie žalobkyne zamietol
a rozhodnutie stavebného úradu - Mesta Dolný Kubín č. 572/2022/72-TS01/A10 zo dňa 8. júna 2022,
ktorý rozhodol tak, že stavebníkovi: Stredoslovenská distribučná, a. s., Pri Rajčianke 2927/8, 010 47
Žilina, IČO 36 442 1451 povolil líniovú stavbu: „12964-Dolný Kubín – Kubínska hoľa – RekonštrukciaVN L 238“ na pozemkoch v katastrálnom území U. P., G.. Zároveň určil podmienky pre uskutočnenie
stavby, ktoré sú konkrétne špecifikované vo výroku predmetného rozhodnutia potvrdil.

31. Podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia,
b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na

výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi,
c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie
technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,
d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude
uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným
dozoromalebokvalifikovanouosobou;akzhotoviteľstavbybudeurčenývovýberovomkonaní,stavebník

oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania.
e) technický systém budovy v rámci technických, funkčných a ekonomických možností umožňoval
dosiahnuť nákladovú efektívnosť vzhľadom na klimatické podmienky, umiestnenie stavby a spôsob
jej užívania, najmä využitím vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na
obnoviteľnýchzdrojochenergieaautomatizovanýchriadiacich,regulačnýchamonitorovacíchsystémov.

32. Podľa § 62 ods. 2 stavebného zákona ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň, stavebný úrad
skúma z hľadísk uvedených v odseku 1 písm. b) aj účinky budúcej prevádzky; technicko-ekonomickú
úroveň projektu technologického zariadenia nepreskúmava.
33. Podľa § 62 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich
vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.

34. Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť
verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť
práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí,
stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.
35. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné

podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný
úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní
stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

36.Podľa§66ods.3stavebnéhozákonazáväznýmipodmienkamiuskutočňovaniastavbysazabezpečí,
prípadne určí
a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným
konaním,
b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia,

c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie,
d) lehotu na dokončenie stavby,
e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak
nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného

dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete,
f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou,
g) použitie vhodných stavebných výrobkov,
h) povinnosť oznámiť začatie stavby.
37. Podľa § 66 ods. 4 stavebného zákona v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa

potreby ďalej určí:
a) predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu
dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby,
b) oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu,
c) predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov,

d) podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti,
napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových
vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia,
e) vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska,f) podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135,
g) spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby,
h) oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom konaní

[§ 62 ods. písm. d)],
i) úľavy na vytýčenie stavby (§ 75a ods. 1),
j) požiadavky na označenie stavby na stavenisku.

38. Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov

chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok,
vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu
ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane
prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej

bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych
hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o
energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný
úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky

podľa osobitných predpisov.
39. Podľa § 140a ods. 1 stavebného zákona dotknutým orgánom podľa tohto zákona je
a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak
konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto
zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí,

b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na
jej území okrem stavby diaľnice a cesty pre motorové vozidlá,
c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje
osobitný predpis.
40. Podľa § 140b ods. 1 záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko,

vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené
osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
41. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa

tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

42. Ako vyplýva z ust. § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, stavebný úrad po podaní žiadosti o
stavebné povolenie po tom, ako sa o stavbe právoplatne rozhodlo v územnom konaní, v prvom rade
preskúma, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky územného rozhodnutia.

43. Podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo
že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom
požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy
preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred
vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po

právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.
44. Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým
v spojení
„vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie
a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo

dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu, b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,
c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,
d)užívaniepozemkualebostavbynazákladekoncesnejzmluvy,zktorejvyplývaprávouskutočniťstavbu
alebo jej zmenu.

45. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o energetike“) držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v
nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a
zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti46. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o energetike držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže
v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného
územia 24) obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej

sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení
určených na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch
alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb; pri povoľovaní takej stavby stavebný
úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom
pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého

rozhodnutia.
47. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) siedmy bod zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.
z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
v znení neskorších predpisov.
48. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) siedmy bod zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„katastrálny zákon“) v katastri sa evidujú pozemky, ktoré sú vymedzené hranicou zastavaného územia
obce.
49. Podľa § 11 ods. 1 písm. g) zákona o energetike držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba
môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú
činnosť na elektroenergetických zariadeniach alebo na plynárenských zariadeniach potrebných na

zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých výstavba bola povolená podľa stavebných
predpisov.
50. Podľa § 11 ods. 8 zákona o energetike povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1
sú vecnými bremenami26) spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie záznamu do
katastra nehnuteľností je oprávnený podať držiteľ povolenia.27)

51. Podľa § 11 ods. 9 zákona o energetike vlastník nehnuteľnosti má za zriadenie vecného bremena
nárok na primeranú jednorazovú náhradu; náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník
obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom
povolenia, okrem výmery, za ktorú vlastníkovi patrí primeraná jednorazová náhrada podľa odseku 12.
52. Podľa § 11 ods. 10 zákona o energetike nárok na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie

zákonného vecného bremena možno uplatniť u držiteľa povolenia do šiestich mesiacov odo dňa, keď
sa vlastník nehnuteľnosti o uplatnení zákonného vecného bremena držiteľom povolenia dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia
a pri zákonných vecných bremenách podľa odseku 1 písm. f) a g) odo dňa vykonania zápisu vecného
bremena do katastra nehnuteľností, inak právo na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie

zákonného vecného bremena držiteľom povolenia zaniká. Držiteľ povolenia je povinný písomne oznámiť
vlastníkovi nehnuteľnosti vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Ak sa držiteľ
povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich
môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady do šiestich mesiacov
odo dňa uplatnenia si nároku u držiteľa povolenia.

53. Podľa § 45 (Preložka elektroenergetického rozvodného zariadenia) ods. 1 zákona o energetike
preložkou elektroenergetického rozvodného zariadenia na účely tohto zákona je premiestnenie
niektorých prvkov elektroenergetického rozvodného zariadenia alebo zmena jeho trasy. Podľa odseku
2 náklady na preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia je povinný uhradiť ten, kto potrebu
preložky vyvolal, ak sa vlastník elektroenergetického rozvodného zariadenia a ten, kto potrebu

preložky vyvolal, nedohodnú inak. Preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia vykonáva
prevádzkovateľ sústavy alebo za podmienok ním určených aj iná oprávnená osoba. Vlastníctvo
elektroenergetického rozvodného zariadenia sa preložkou nemení.
54. V prejednávanej veci je sporné či žalobkyňa, ktorej pozemky dotknuté rekonštrukciou existujúceho
elektroenergetického rozvodného zariadenia, pričom v časti, kde žalobkyňa vlastní pozemky (SO

02) projekt stavby uvažuje zachovať vzdušné vedenie bez zmeny trasy vedenia sa svojimi
podaniami dôvodne domáha preložky existujúceho elektroenergetického rozvodného zariadenia od
prevádzkovateľadistribučnejsiete(t.j.uloženiavzdušnéhovedeniavkonkrétnejčastidozeme)vkonaní,
ktoré nebolo začaté na jej podnet.
55. Správny súd považuje za potrebné v nadväznosti na prejednávanú vec na úvod poznamenať,

že Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy v Žiline
rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2021/035045-002/Rep zo dňa 02.11.2021 ako príslušný odvolací orgán
podľa § 4 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie,
stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní astavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov rozhodol o odvolaní žalobkyne
– podanom proti rozhodnutiu mesta Dolný Kubín č.j. 3979/2021/85-TS05/A10 zo dňa 21. 05. 2021,
ktorým rozhodlo o umiestnení stavby: „12964-Dolný Kubín - Kubínska Hoľa Rekonštrukcia VNL 238“ na

pozemkoch v k.ú. U. P. Q. G., pre navrhovateľa: Stredoslovenská distribučná a.s., pri Rajčianke 2927/8,
010 47 Žilina, IČO: 36442151 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov, odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie mesta
Dolný Kubín č.j. 3979/2021/85-TS05/A10 zo dňa 21. 05. 2021 potvrdil. Proti predmetnému rozhodnutiu
podala žalobkyňa správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom z 03. apríla 2023,

č. k. 30S/1/2022-150 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
tak, že zamietol správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Okresného úradu
Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy v Žiline (žalovaného) z
02. 11. 2021, č. OU-ZA-OVBP2-2021/035045-002/Rep. Žalobkyni voči žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov konania. O kasačnej sťažnosti žalobkyne proti vyššie uvedenému rozsudku správneho
súdu rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 4SvK/41/2023 zo dňa 27.

júna 2024 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol a účastníkom konania a ďalšiemu účastníkovi konania
náhradu trov kasačného konania nepriznal.
56. Z genézy administratívneho konania vyplýva, že predmetom žiadosti o vydanie stavebného
povolenia bola rekonštrukcia existujúceho elektroenergetického rozvodného zariadenia, pričom v
časti, kde žalobkyňa vlastní pozemky (SO 02), projekt stavby uvažoval zachovať vzdušné vedenie

pričom nemalo dôjsť ani k zmene trasy vedenia, z čoho vyplýva, že rozsah obmedzenia, pokiaľ
ide o nehnuteľnosti žalobkyne, sa navrhovanou rekonštrukciou elektroenergetického zariadenia
nemení. Námietkami vznesenými v stavebnom konaní sa žalobkyňa domáhala preložky existujúceho
elektroenergetického rozvodného zariadenia podľa § 45 ods. 1 zákona o energetike. Požiadavkou
žalobkyne na predložku, ktorú žiadala žalobkyňa uskutočniť v rámci povoľovanej rekonštrukcie

elektroenergetického rozvodného zariadenia sa žalovaný zaoberal už v rozhodnutí, ktorým v odvolacom
konaní potvrdil územné rozhodnutie č. OU-ZA-OVBP2-2021/035045-002/Rep zo dňa 02.11.2021, ktoré
je s konečnou platnosťou právoplatné a bolo podrobené aj súdnemu prieskumu. Žalovaný v tejto
súvislosti poukázal na vyjadrenie stavebníka č. INVF/ Dú-2058 zo dňa 14.5.2021, ktorým reagoval na
námietky žalobkyne uplatnené v rámci prvostupňového konania v územnom konaní. Zo záverov tohto

vyjadrenia vyplývalo, že požiadavkou žalobkyne na preložku sa navrhovateľ zaoberal, pričom dospel k
záveru, že jej nemožno vyhovieť, čo odôvodnil nasledovne (cit.): „I napriek uvedeným skutočnostiam
sa SSD v záujme budovania korektných vzťahov so všetkými vlastníkmi nehnuteľnosti, na ktorých sú
umiestňované elektroenergetické zariadenia, zaoberala požiadavkou vlastníka na zmenu charakteru
existujúceho vedenia, tj. jeho umiestnenie do zeme. Vlastníkovi bolo zaslané stanovisko, že riešenie

premiestnenia existujúceho vzdušného vedenia do zeme požadované vlastníkom nie je technicky
možné, nakoľko preloženie VN nadzemného 22 kV vedenia v rozsahu ako požaduje nie je možné,
nakoľko vo VN sieti je neprípustné striedanie krátkych úsekov nadzemného a podzemného vedenia.
Rekonštrukciou predmetného zariadenia SSD, ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy plní svoju
zákonnú povinnosť zabezpečiť prevádzku a údržbu distribučnej sústavy a zabezpečiť tak dodávku

elektrickej energie všetkým odberateľom v požadovanom množstve a kvalite. V spojitosti so zákonným
povinnosťami prevádzkovateľa distribučnej sústavy dávame do pozornosti, že SSD je prísne regulovaný
subjekt Úradom pre reguláciu v sieťových odvetviach a finančné prostriedky na udržiavanie ako aj
rozširovanie distribučnej sústavy má striktne zo strany regulátora dané. Dávame do pozornosti, že v
dôsledku podstatného navýšenia rozpočtov vypracovaných pre technické riešenia jednotlivých stavieb

môže dôjsť k negatívnemu vyhodnoteniu efektívnosti realizačných prác v danej lokalite.“ Žalobkyňa už
v odvolaní poukázala na emailovú komunikáciu, ktorá je datovaná v mesiaci apríl 2021 so stavebníkom
priloženú k odvolaniu, z ktorej, ako tvrdí, je zrejmé, že prekládka je možná, pričom žalovaný , konštatuje,
že z uvedenej emailovej komunikácie síce je zrejmé, že prekládka je možná, nie však v takom rozsahu
ako navrhovala žalobkyňa, ale v podstatne väčšom rozsahu aj s nutnosťou vybudovania kioskovej

trafostanice s tým, že zástupca stavebníka v tejto emailovej komunikácii upozornil žalobkyňu aj na
potrebu financovania tejto preložky zo strany toho, kto takúto preložku vyvolal, teda žalobkyňou (ust. §
45 ods. 2 zákona o energetike). Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v emailovej komunikácii žalobkyňa
informovala stavebníka, že vec prekonzultuje so znalcom v príslušnom odbore, ktorý údaje stavebníka
uvedené v emaily potvrdí. Ďalší postup zo strany žalobkyne z administratívneho spisu nevyplýva.

57. Správny súd v prejednávanej veci považuje za nesporné, že v prospech ďalšieho účastníka konania
viaznu na pozemkoch žalobkyne vecné bremená, ktoré vznikli v minulosti podľa § 22 elektrizačného
zákona a podľa § 96 ods. 4 zákona o energetike na nich viaznu dodnes. Tiež je potrebné vzhliadnuť
na fakt, že v posudzovanou prípade ako už bolo vyššie zmienené ide o rekonštrukciu stavby. A tedanejde o povolenie novej stavby, ale ide o zachovanie existujúceho stavu, ktorý vznikol už v minulosti
bez priameho zásahu do práv žalobkyne. Tiež je potrebné vzhliadnuť na fakt, že stavebník žiadal
o povolenie stavby tak, ako ju navrhoval aj v územnom konaní a teda je zrejmé, že k dohode o

preložke a o úhrade nákladov na jej vykonanie medzi žalobkyňou a stavebníkom nedošlo. Z ustanovení
zákona o energetike vyplýva, že prekládka elektroenergetického rozvodného zariadenia na náklady jeho
vlastníka nie je zo strany vlastníka dotknutej nehnuteľnosti nárokovateľná. Zákon o energetike poskytuje
ochranu vlastníkom nehnuteľností práve vo forme uplatnenia jednorazovej náhrady za obmedzenie
vlastníckeho práva a zriadenie vecného bremena. V danom prípade stavebník – Slovenská distribučná

a.s. si ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy plní povinnosti vyplývajúce mu zo zákona zabezpečiť
dodávkuelektrickejenergieodberateľomajetiežpovinnýdbaťotechnickýstavtejtodistribučnejsústavy,
pričom nevyvrátiteľnou skutočnosťou zostáva fakt, že navrhovaná technická zmena len pri pozemkoch
žalobkyne nie je technicky možná, nakoľko nie je prípustné striedanie krátkych úsekov podzemného
a nadzemného vedenia. Zákonodarca však nevylúčil prípadné individuálne požiadavky jednotlivcov v
súvislosti s preložkou elektroenergetického rozvodného zariadenia. V ustanovení § 45 ods. 2 zákona o

energetike ustanovil podmienky, za ktorých je možné požiadavku žalobkyne riešiť, v novom správnom
konaní začatom na jej podnet. Na vydanie stavebného rozhodnutia v danom konaní však nie je potrebný
súhlas žalobkyne, nakoľko rekonštrukciu je možné uskutočniť aj bez jej súhlasu.
58. Vzhľadom na uvedené má správny súd preukázané, že napádané rozhodnutia sú zákonné
a v súlade s verejným záujmom a zo strany žalovaného a ani stavebného úradu nedošlo k porušenie

§ 11 ods. 6 zákona o energetike.
59. Správny súd tiež nezistil namietané porušenie ust. § 3 ods. 2, § 14, § 32 ods. 1 a § 33 ods. 2
správneho poriadku. Stavebný úrad listom č.j. 572/2022/72-ozn zo dňa 22.2.2022 oznámil účastníkom
konania verejnou vyhláškou začatie stavebného konania, tiež im oznámil, že upúšťa od ústneho
pojednávania a miestneho zisťovania, že môžu nahliadnuť do podkladov rozhodnutia a v lehote 7

pracovných dní vyjadriť sa k nim, pričom napádané rozhodnutia spĺňajú zákonné požiadavky na
odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku.
60. Ďalej sa správny súd zaoberal skutočnosťou či existencia stavebného povolenia a následne
rozhodnutia žalovaného možno považovať za také okolnosti, ktoré sú spôsobilé ukrátiť žalobkyňu na
jej právach.

61. Ako obiter dictum vo vzťahu k predloženému listinnému dôkazu zo strany žalobkyne na pojednávaní
( č.l. 224) - ,,Verejná vyhláška: Oznámenie o začatí stavebného konania stavby ,,1650-Dolný Kubín –
Mokraď – Rekonštrukcia VN220 a ÚV 220/uv/odb-mokrad-kastiel v spojenom územnom a stavebnom
konaní a upustenie od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania“, správny súd uvádza, že ide
o listinný dôkaz bez akejkoľvek previazanosti na prejedávanú vec.

62. Ďalej sa správny súd zaoberal skutočnosťou či existenciu stavebného povolenia a následne
rozhodnutia žalovaného možno považovať za také okolnosti, ktoré sú spôsobilé ukrátiť žalobkyňu na jej
právach. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.
j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre
aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces
zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že

na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť
rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ Európsky súd pre ľudské
práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku
reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument
(argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr.

rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č.
sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci F. P. proti Španielsku z
09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo naspravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení)
skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že
skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich

súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 20/05). Právo na
spravodlivýsúdnyprocesneznamenáaniprávonato,abybolúčastníkkonaniapredvšeobecnýmsúdom
úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/25/2016 z 29.06.2017: „Hoci je nepochybné, že
správny orgán nie je povinný vydať rozhodnutie, ktoré by vyplývalo z návrhov ostatných účastníkov

konania, je jeho zákonnou povinnosťou vyjadriť sa k návrhom, ktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia
a v odôvodnení rozhodnutia uviesť prečo nimi určité návrhy a podklady nie sú. No aj podľa doterajšej
judikatúry Ústavného súdu, z ústavy ani z dohovoru nemožno usudzovať, že dôvody uvedené súdom sa
musia zaoberať s každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre
svoju argumentáciu. Mutatis mutandis I. ÚS 56/01. Uvedené závery a východiská súdov sú primerane
použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie

preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu
a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali. Podľa názoru
správneho súdu napadnuté rozhodnutia majú jasné právne závery, pričom správne orgány postupovali
pri ich vydaní zákonným spôsobom a neporušili žiadne práva žalobkyne, ktoré by mohli viesť k zrušeniu
rozhodnutí. Správne orgány sa v napadnutých rozhodnutiach venovali tým skutočnostiam, ktoré boli

podstatné pre rozhodnutie, pričom sa vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré by mohli mať vplyv
na konanie. Správny súd opakovane konštatuje, že správne orgány nemusia dať odpoveď na každú
nastolenú otázku v konaní, ale je potrebné zodpovedať tie, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci
a tie boli zodpovedané správne. Správny súd uvádza, že správne súdne konanie nie je samoúčelné,
a preto zrušenie rozhodnutia preto, že podľa žalobkyne sa správne orgány nedostatočne vysporiadali

v odôvodnení s niektorou časťou, nemôže byť samo o sebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia, ktoré je
vecne správne, ak zrušenie rozhodnutia nemôže privodiť žalobkyni zlepšenie jej právneho postavenia,
čo v tomto prejednávanom prípade podľa názoru správneho súdu nemôže nastať.
63. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, z dôvodov uvedených v žalobe dospel

k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je
v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP správnu žalobu zamietol.
64. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania

účastníkom konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov
konania žalovanému. Žalovanému orgánu verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania
nepriznal,nakoľkotonemožnospravodlivopožadovať(§168SSP). Ďalšímúčastníkomkonaniasprávny
súd voči neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil
žiadnutakúpovinnosť,vsúvislostisktoroubyimvzniklitrovyazároveňnezistildôvodyhodnéosobitného

zreteľa pre ktoré by im mali byť voči žalobcovi priznané iné trovy.
65. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).