Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 30Sas/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100434
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100434.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX E., právne zastúpená:
Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava,
IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813
63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-
XX zo dňa 17. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo
dňa 13. marca 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový správny orgán nevyhovel
žiadosti žalobkyne o vrátenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie
a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do
rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“).

2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán uviedol, že Sociálnej poisťovni, pobočka
Liptovský Mikuláš bola dňa 14.02.2024 podaná žiadosť žalobkyne o vrátenie poistného zaplateného
bez právneho dôvodu v sume 7 290,60 EUR. V predmetnej žiadosti žalobkyňa uviedla, že rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 05.01.2024 bolo konanie vedené voči jej osobe vo veci predpísania
poistného za obdobie od januára 2009 do júna 2010 v celkovej sume 7 290,60 EUR z dôvodu uznania
námietky premlčania zastavené. Poistné v uvedenej výške žalobkyňa uhradila dňa 31.10.2022 a to

na základe právoplatného rozhodnutia o predpísaní poistného a upovedomenia o začatí vymáhania
pohľadávok.

3. Prvostupňový správny orgán uviedol, že na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 20.07.2022 vo veci predpísania poistného, v zmysle
rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-33Sa/2/2022-78 zo dňa 13.11.2023, Sociálna
poisťovňa ústredie uznala námietku premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné žalobkyni

za obdobie od januára 2009 do júna 2010 a konanie zastavila. Uznaním námietky premlčania práva
predpísať poistné dlžná suma poistného za obdobie od januára 2009 do júna 2010 nezanikla,
ale stala sa nevymáhateľnou. Rozhodnutie zo dňa 20.07.2022, ktorým bolo predpísané poistné
za obdobie od januára 2009 do júna 2010, bolo po nadobudnutí jeho právoplatnosti 27.09.2022odovzdané na oddelenie vymáhania dňa 11.10.2022 a dňa 18.10.2022 bolo žalobkyni zaslané
upovedomenieozačatívymáhaniapohľadávok.Tátopohľadávkabolažalobkyňoudobrovoľneuhradená
dňa 31.10.2022, ešte pred uplynutím 15-dňovej odvolacej lehoty od prevzatia upovedomenia a pred

vygenerovaním exekučného príkazu. Na základe uvedeného prvostupňový správny orgán konštatoval,
že po preskúmaní dôvodov žiadosti žalobkyne dospel k záveru, že poistné zaplatené bez právneho
dôvodu neeviduje a žiadosti žalobkyne o vrátenie poistného nevyhovel.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodla

žalovaná ako príslušný odvolací orgán rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 17. mája 2024
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a potvrdila
prvostupňové rozhodnutie.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobkyňa ako samostatne zárobkovo
činná osoba (držiteľka oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu) je v registri

poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ktorý vedie Sociálna poisťovňa, evidovaná
od 01.02.1995 do 30.06.2010. Slovenská lekárska komora vydala žalobkyni licenciu na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe s platnosťou od 11.08.2005 do 20.03.2022. Sociálna poisťovňa,
pobočka Liptovský Mikuláš rozhodnutím zo dňa 08.01.2018 predpísala žalobkyni poistné za obdobie
január 2009 až jún 2010 spolu v sume 7 765,80 EUR. V rámci odvolacieho konania bolo toto rozhodnutie

zrušené a vec vrátená pobočke Sociálnej poisťovne na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že pri
vydaní rozhodnutia nebol zohľadnený súbeh vymeriavacích základov, ktoré účastníčka konania dosiahla
ako samostatne zárobkovo činná osoba a súčasne ako zamestnanec. V rámci nového prejednania
veci pobočka Sociálnej poisťovne vydala rozhodnutie zo dňa 20.07.2022, ktorým predpísala žalobkyni
poistné za obdobie január 2009 až jún 2010 spolu v sume 7 290,60 EUR. Žalobkyňa podala odvolanie,

ktoré bolo rozhodnutím zo dňa 26.09.2022 zamietnuté v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie zo
dňa 20.07.2022 bolo potvrdené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.09.2022. Proti rozhodnutiu
zo dňa 26.09.2022 podala žalobkyňa žalobu na Správny súd v Banskej Bystrici. Ten rozsudkom č. k.
ZA-33Sa/2/2022-78 z 13.11.2023 zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 26.09.2022 a vec vrátil Sociálnej
poisťovni ústredie na ďalšie konanie. Na základe uvedeného rozsudku bola rozhodnutím Sociálnej

poisťovne ústredie zo dňa 25.01.2024, právoplatným 02.03.2024, uznaná námietka premlčania práva
Sociálnej poisťovne predpísať poistné za obdobie január 2009 až jún 2010 a konanie bolo zastavené.

6. Žalovaná konštatovala, že medzičasom dňa 18.10.2022, t.j. po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 26.09.2022, bolo zo strany oddelenia vymáhania

pohľadávok Sociálnej poisťovne vydané rozhodnutie o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok
a dňa 20.10.2022 bolo vydané upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok, v ktorom bola
žalobkyňa upozornená, že ak nebude pohľadávka zaplatená do ôsmich dní od doručenia uvedeného
upovedomenia a po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo po zamietnutí odvolania,
bude pristúpené k vymáhaniu pohľadávky na základe exekučného príkazu. Žalobkyňa následne dňa

31.10.2022 pohľadávku v sume 7 290,60 EUR uhradila.

7. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí ďalej uvádzala, že premlčanie práva predpísať poistné podľa
§ 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikla
pohľadávka Sociálnej poisťovne (žalovanej) na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to,

že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo
vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným)
rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka
žalovanej môže zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. V tomto smere žalovaná
poukazovala na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1 SVs/5/2022 z 27.09.2023. Žalovaná tiež konštatovala, že na premlčanie sa neprihliada z úradnej
povinnosti, premlčania nároku Sociálnej poisťovne na poistné sa môže povinný odvádzateľ dovolať
len vznesením námietky premlčania. Ak Sociálna poisťovňa predpíše poistné za obdobie dlhšie ako
10 rokov, povinný odvádzateľ môže čeliť uplatneniu tohto práva námietkou premlčania. Dôsledkom
úspešného uplatnenia námietky premlčania zo strany povinného odvádzateľa nárok Sociálnej poisťovne

na dlžné poistné zaniká. Ak však povinný odvádzateľ dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť a premlčané
poistné zaplatil, nemôže ho požadovať od Sociálnej poisťovne späť ako poistné zaplatené bez právneho
dôvodu.8. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená
samostatne zárobkovo činná osoba bola povinná odvádzať poistné za obdobie január 2009 až jún
2010, pričom povinnosť odvádzať poistné žalobkyni vzniklo priamo zo zákona (§ 141 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení). Uznaním námietky premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné
nezanikla samotná pohľadávka (poistné). Poistné, ktoré žalobkyňa zaplatila, nie je poistným zaplateným
bez právneho dôvodu, dôvod na zaplatenie poistného vyplýva priamo zo zákona. Uznaním námietky
premlčania práva predpísať poistné dlžná suma poistného za obdobie január 2009 až jún 2010
spolu v sume 7 290,60 EUR nezanikla, ale stala sa nevymáhateľnou. Z uvedeného dôvodu žalovaná

neeviduje u žalobkyne poistné zaplatené bez právneho dôvodu a preto dospela k záveru, že Sociálna
poisťovňa,pobočkaLiptovskýMikulášpostupovalasprávne,keďžiadostižalobkyneovráteniepoistného
zaplateného bez právneho dôvodu nevyhovela.

Správna žaloba, žalobné body

9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého
rozhodnutia, navrhovala napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať
žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne
a nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Žalobkyňa výslovne nežiadala o nariadenie pojednávania vo veci.

10. V odôvodnení správnej žaloby žalobkyňa zhrnula priebeh administratívneho konania. Nesprávne

právneposúdenieveciodôvodňovalatým,žežalovanánesprávnepojempremlčaniepodľa§147zákona
o sociálnom poistení nevykladala ako preklúziu. Žalobkyňa odkazovala na odlišné stanovisko sudcu F.
A. G. B. H. F. I. I., I. k rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1SVs/5/2022 z 27.09.2023. Nad rámec tohto odlišného stanoviska poukazovala na § 151 ods. 1
písmeno g) a h), § 147 ods. 1, ods. 3 zákona o sociálnom poistení a uvádzala, že veľký senát NSS SR

sa v rozhodnutí sp. zn. 1SVs/5/2022 nevysporiadal s § 151 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení
upravujúcim odpísanie pohľadávky z dôvodu preklúzie ich vymáhania. Žalobkyňa uvádzala, že v zmysle
predmetného ustanovenia sa na odpísanie pohľadávky nevyžaduje uplatnenie námietky premlčania, ale
žalovaný ex offo prihliada na uplynutie času a to napriek tomu, že § 147 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení v súvislosti s vymáhaním predpísaného poistného používa pojem premlčanie. Začatie plynutia

lehoty premlčania vymáhania poistného zákon viaže na právoplatnosť rozhodnutia, ktorým sa poistné
predpísalo. Nemožno podľa žalobkyne pripustiť, aby pojem premlčanie bol zákonom vykladaný rôzne
a to na jednej strane v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s poukazom na § 151 ods. 1 písm. h)
tohto zákona s účinkami ako premlčanie a na druhej strane v § 147 ods. 3 s poukazom na § 151 ods. 1
písm. h) zákona o sociálnom poistení s účinkami ako preklúzie. Takýto dvojaký výklad podľa žalobkyne

nastoľuje stav právnej neistoty a pri výklade je potrebné sledovať ochranu práv slabšej strany. Právny
predpis musí byť terminologický správny, presný všeobecne zrozumiteľný, terminologický jednotný, na
označenie rovnakých právnych inštitútov sa používajú rovnaké právne pojmy v rovnakom význame,
jeden právny pojem s vymedzeným významom sa v tomto význame používa jednotný v celom právnom
poriadku a je neprípustné, aby právny predpis inak vymedzil význam rovnakého právneho pojmu len

pre jeho časť. V tomto smere žalobkyňa poukázala aj na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo
viacerých rozsudkoch vyjadril názor, že je neprijateľné, aby negatívne dôsledky nedostatkov v právnej
úprave a to bez ohľadu na to, či ide o absenciu právnych noriem alebo ich nezrozumiteľnú formuláciu,
niesli adresáti právnych predpisov. V prípade pochybnosti by nejasnosť právnej úpravy mala zaťažovať
štát a nie jednotlivca.

11. Žalobkyňa tiež namietala nesprávnosť záverov žalovanej, uvádzaných v napadnutom rozhodnutí, o
tom, že žalobkyňa dobrovoľne splnila svoju povinnosť a premlčané poistné zaplatila a preto ho nemôže
od žalovanej požadovať späť ako poistné zaplatené bez právneho dôvodu a o tom, že uznaním námietky
premlčania poistná dlžná suma nezanikla, ale stala sa nevymáhateľnou.

12. K otázke dobrovoľnosti plnenia žalobkyňa uviedla, že predpísané poistné uhradila na základe
právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 20.07.2022, ktorým
jej bolo predpísané poistné za obdobie od januára 2009 do júna 2010 v celkovej sume 7 290,60EUR v spojitosti s rozhodnutím žalovanej zo dňa 26.09.2022 a to až po tom ako pobočka Sociálnej
poisťovne začala pohľadávku vymáhať výkonom rozhodnutia a žalobkyni bol zablokovaný bankový účet.
Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa neplnila dobrovoľne. Žalobkyňa plnila proti svojej vôli na základe

právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a to až po tom, ako bol začatý výkon tohto rozhodnutia.
Vzhľadom ku všetkým okolnostiam, predovšetkým s prihliadnutím na zrušenie rozhodnutia, ktoré bolo
právnym titulom na plnenie, nie je možné akceptovať argumentáciu žalovaného o tom, že žalobkyňa
plnila dobrovoľne.

13.Kotázkebezdôvodnéhoobohateniažalobkyňapoukazovalana§455ods.1Občianskehozákonníka
a § 145 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Uviedla, že v zmysle teórie právneho dualizmu sa na
konkrétny právny vzťah aplikujú právne normy verejného alebo súkromného práva, v závislosti od
subsumovania predmetného právneho vzťahu k verejnému či súkromnému právu, je však vylúčené, aby
na právny vzťah verejného práva boli aplikované právne normy súkromného práva či naopak. Citovala
z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.02.2003, sp. zn. Sž-o-KS 8, že skutočnosť,

že sporné pohľadávky vznikli ako nedoplatky na plneniach z práva verejného a nie ako pohľadávky
z práva súkromného spôsobuje, že charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť. Tieto
pohľadávky nevznikli z občianskoprávnych, ani z obchodných vzťahov, preto každé nakladanie s nimi
sa môže uskutočniť len v rámci ustanovení práva verejného. Žalobkyňa uvádzala, že pokiaľ zákon o
sociálnom poistení ako predpis verejného práva neobsahuje úpravu inštitútu bezdôvodného obohatenia,

a teda neobsahuje ani úpravu, podľa ktorej sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje, ak bolo prijaté
plnenie premlčaného dlhu, žalovaný nemôže tvrdiť, že žalobkyňa nemá nárok na vrátenie peňažných
prostriedkov z dôvodu, že sa nejedná o bezdôvodné obohatenie. Žalovaný nie je oprávnený odkazovať
na súkromnoprávny inštitút bezdôvodného obohatenia a je povinný postupovať v zmysle § 145 ods. 1
zákona o sociálnom poistení a žalobkyni vrátiť poistné zaplatené bez právneho titulu.

14. Na záver žalobkyňa uviedla, že ak by sa aj na prípad poistného uplatňovali ustanovenia
o bezdôvodnom obohatení, v zmysle judikatúry súdov o bezdôvodné obohatenie získané plnením,
ktorého právny dôvod odpadol, pôjde tiež v prípade poskytnutia plnenia na základe právoplatného
a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskôr v rámci konania o mimoriadnom opravnom

prostriedku zrušené. V tomto smere poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23.11.2011, sp.
zn. 5 M Cdo 17/2009. Vo veci žalobkyne bolo rozhodnutie, na základe ktorého plnila, zrušené a v rámci
nového prejednania veci bolo konanie o predpísaní poistného zastavené, čo znamená, že plnila bez
právneho dôvodu a žalovaná je povinná jej platbu uhradenú bez právneho dôvodu vrátiť.

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe

15. Žalovaná v jej vyjadrení k správnej žalobe navrhovala, aby správny súd podľa § 190 Správneho
súdneho poriadku správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16. Žalovaná uviedla, že aj naďalej zastáva názor, že pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne o vrátenie
poistného zaplateného bez právneho dôvodu postupovala v súlade so zákonom o sociálnom poistení
a v medziach predmetného zákona. Žalovaná poukazovala na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023, ktorý riešil práve otázku, či ustanovenie

§ 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení normuje premlčanie alebo preklúziu a ktorý po podrobnej
analýze inštitútu premlčania, historickej, právnej aj jazykovej jednoznačne ustálil záver, že premlčanie
práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení neznamená, že by uplynutím
premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená
to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo

vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným)
rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka
žalovanej môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo a len čo takúto
námietku premlčania uzná, otvorí sa tým cesta k odpísaniu pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je
tým dotknuté. Žalovaná zdôraznila, že právny názor veľkého senátu je záväzný aj pre tých jeho členov,

ktorí využili svoje právo na uverejnenie ich odlišného stanoviska k prejednávanej veci.

17. Vsúvislostisúhradoupoistnéhožalovanázosumarizovalapriebehkonaniaakonštatovala,žepotom
akožalobkyňaprevzaladňa28.10.2022upovedomenieozačatívymáhaniapohľadávky,dňa31.10.2022túto uhradila. Po pripísaná sumy 7 290,60 EUR na účet Sociálnej poisťovne dňa 02.11.2022 bolo
konanie vo veci vymáhania pohľadávok rozhodnutím zo dňa 07.11.2022 zastavené. Z tohto dôvodu zo
strany Sociálnej poisťovne nebol vygenerovaný exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním

pohľadávky z účtu žalobkyne.

18. Žalovaná poukazovala na rozdiel medzi premlčaním a preklúziou a uvádzala, že premlčaná
pohľadávka naďalej existuje, len jej plnenie nemožno vynútiť štátnou autoritou, ak dlžník namietne
premlčanie. Skutočnosť, že rozhodnutím žalovanej zo dňa 25.01.2024 bolo zastavené konanie vo veci

predpísania poistného z dôvodu premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať žalobkyni poistné,
neznamená, že pohľadávka Sociálnej poisťovne zanikla. Keďže žalobkyňa uhradila pohľadávku už dňa
31.10.2022, v danom prípade neboli splnené podmienky na vrátenie poistného v zmysle § 145 zákona
o sociálnom poistení, pretože nešlo o plnenie bez právneho dôvodu.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

19. K vyjadreniu žalovanej, ktoré bolo žalobkyni zo strany správneho súdu doručené dňa 21.08.2024,
žalobkyňa repliku nepodala.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

20. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne

príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť napadnutého orgánu verejnej správy, ako
aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a to postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia
pojednávania,nakoľkoúčastnícikonaniaonariadeniepojednávanianežiadalianeboldanýaniinýdôvod
na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní veci podľa § 199 a nasl. SSP, aj
pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci, pričom žalobkyňa je fyzickou

osobou a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP, správny súd
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP zamietnuť.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.09.2025.

22. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre
posudzovanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú
povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v

Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením odplaty
za postúpenie pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného
považuje na účely nároku na dávku za splnenú.

24. Podľa § 142 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ak sa na základe dodatočného daňového priznania

alebo na základe rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane zmení vymeriavací
základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej
osoby, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po podaní dodatočného daňového priznania správcovi dane alebo po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane.

25. Podľa § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho
základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. a) a poistné z vymeriavacieho základu podľa §
139a a 139b sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,

v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu.

26. Podľa § 144 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe
alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak hoodviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa
dlžnú sumu nepredpíše.

27. Podľa § 145 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré
bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné
alebo jej právnemu nástupcovi do
a) 60 dní od zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou, ak suma poistného zaplateného bez
právneho dôvodu je v úhrne päť eur a viac,

b) 30 dní od doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať
poistné alebo jej právneho nástupcu.

28. Podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov
odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola
splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 1 písm. a) a b) a § 231 ods. 1 písm. b).

30. Podľa § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.

31. Podľa § 151 ods. 2 písm. g), h) zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku
alebo jej neuhradenú časť aj na základe právoplatného g) rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka
predpísaná, ktoré nemožno z dôvodu uplynutia času vykonať, h) rozhodnutia o uznaní námietky
premlčania dlžníka.

32. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým táto ako príslušný
odvolací orgán v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie
pobočky Sociálnej poisťovne, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o vrátenie poistného
zaplateného za obdobie január 2009 až jún 2010 v celkovej sume 7 290,60 EUR.

33. Z obsahu administratívneho spisu a vyjadrení účastníkov konania, ktoré neboli medzi nimi sporné,
správnemu súdu vyplynul nasledovný skutkový stav veci: Žalobkyňa ako samostatne zárobkovo
činná osoba (držiteľka oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu) bola v
registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ktorý vedie Sociálna poisťovňa,

evidovaná od 01.02.1995 do 30.06.2010. Slovenská lekárska komora vydala žalobkyni licenciu na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe s platnosťou od 11.08.2005 do 20.03.2022. Rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 08.01.2018
bolo žalobkyni predpísané poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné
na invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“) za obdobie január

2009 až jún 2010 spolu v sume 7765,80 EUR. Sociálna poisťovňa, ústredie v rámci odvolacieho
konania rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 08.06.2022 prvostupňové rozhodnutie zrušila
a vec vrátila pobočke Sociálnej poisťovne na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že pri
vydaní rozhodnutia nebol zohľadnený súbeh vymeriavacích základov, ktoré žalobkyňa dosiahla ako
samostatne zárobkovo činná osoba a súčasne ako zamestnanec. V rámci nového prejednania veci

Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, vydala rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX
zo dňa 20.07.2022, ktorým žalobkyni predpísala poistné za obdobie január 2009 až jún 2010 spolu
v sume 7290,60 EUR. Toto rozhodnutie bolo potvrdené v rámci odvolacieho konania rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 26.09.2022, právoplatným dňa 27.09.2022.
Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 26.09.2022 podala žalobkyňa správnu žalobu. Nakoľko podanie

správnej žaloby nemalo odkladný účinok, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa
26.09.2022 bolo zo strany oddelenia vymáhania pohľadávok Sociálnej poisťovne vydané rozhodnutie
č. XXXXXXXXXXXXX o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok a dňa 20.10.2022 bolo vydané
upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok, v ktorom bola žalobkyňa upovedomená o začatí
vymáhania pohľadávok a tiež upozornená, že ak nebude pohľadávka zaplatená do ôsmich dní od

doručenia uvedeného upovedomenia a po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo po
zamietnutí odvolania, Sociálna poisťovňa pristúpi k vymáhaniu pohľadávky na základe exekučného
príkazu. Žalobkyňa si predmetné upovedomenie prevzala dňa 28.10.2022 a následne dňa 31.10.2022
pohľadávku v sume 7290,60 EUR uhradila. Následne rozhodnutím zo dňa 02.11.2022 bolo konanie voveci vymáhania pohľadávok zastavené a preto zo strany Sociálnej poisťovne nebol ani vygenerovaný
exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky z účtu žalobkyne. Správny súd v
Banskej Bystrici rozsudkom č. k. ZA-33Sa/2/2022-78 zo dňa 13.11.2023, právoplatným dňa 29.11.2023,

zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 26.09.2022 a vec vrátil
Sociálnej poisťovni ústredie na ďalšie konanie. Žalovaná následne rozhodnutím č. 2634-13/2024-BA/
S zo dňa 25.01.2024, právoplatným dňa 02.03.2024, uznala námietku premlčania práva Sociálnej
poisťovne predpísať poistné za obdobie január 2009 až jún 2010 a konanie zastavila, čím realizovala
rozsudok správneho súdu. Dňa 14.02.2024 bola pobočke žalovanej doručená žiadosť žalobkyne zo

dňa 11.02.2024, ktorou sa žalobkyňa domáhala vrátenia zaplatenej sumy poistného za obdobie január
2009 až jún 2010. Prvostupňovým rozhodnutím nebolo žiadosti žalobkyne vyhovené a napadnutým
rozhodnutím žalovanej bolo v celom rozsahu zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené prvostupňové
rozhodnutie.

34. Podľa názoru žalobkyne zaplatenie poistného z jej strany predstavovalo plnenie bez právneho

dôvodu. Podľa žalovanej právnym dôvodom na platenie poistného bol samotný zákon a teda nešlo
o poistné zaplatené bez právneho dôvodu ani za situácie, že po úhrade poistného žalobkyňou došlo
k zrušeniu rozhodnutia o predpísaní poistného a zastaveniu konania o jeho vymáhanie.

35. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala predovšetkým to, že napadnuté rozhodnutie podľa jej názoru

vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré vidí v tom, že žalovaná nesprávne pojem
premlčanie podľa § 147 zákona o sociálnom poistení nevykladala ako preklúziu.

36. Vzhľadom na viaceré námietky účastníkov konania, do ktorých títo vnášali aj inštitúty práva
súkromného (občianskeho), v úvode správny súd považuje za potrebné ustáliť otázku aplikovateľnosti

právnychnoriem.Vtomtosmeresprávnysúdodkazujenabod16.rozsudkuveľkéhosenátuNajvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023, podľa ktorého: „Podľa
názoru veľkého senátu kasačného súdu je však správnejší starší právny názor a úpravu premlčania v
súkromnom práve (vrátane odchýlok tejto úpravy, ktoré sa vzťahujú na rôzne skupiny subjektov, ako
napr. spotrebitelia) nemožno bez ďalšieho aplikovať vo verejnoprávnych vzťahoch. Premlčanie totiž nie

je inštitútom typickým len pre občianske (resp. širšie súkromné) právo, z ktorého by bol prenesený do
verejného práva (porov. v tomto zmysle ešte rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. Cz 119/58, judikát
R 82/1958). Okrem toho pojem a účinky premlčania sú odlišne upravené aj v rôznych ustanoveniach
právnych predpisov, ktoré upravujú verejnoprávne vzťahy. Niektoré právne predpisy, ako napríklad §
85 Daňového poriadku (zákona č. 563/2009 Z. z.) v znení neskorších predpisov alebo § 60 Colného

zákona (č. 199/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov, celkom zreteľne ustanovujú, že na premlčanie
sa prihliadne iba na námietku dlžníka. Na druhej strane napríklad § 87 ods. 1 Trestného zákona výslovne
ustanovuje, že trestnosť činu zaniká už okamihom uplynutia premlčacej doby, a preto jej uplynutie
vedie podľa § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku spravidla k neprípustnosti trestného stíhania
bez toho, aby sa obvinený musel tohto následku dovolávať. Už táto zásadne odlišná úprava v dvoch

pododvetviach verejného práva svedčí proti tomu, aby sa pojem a účinky premlčania vo verejnom
práve vymedzili analogickou aplikáciou ustanovení súkromného práva. Preto treba účinky premlčania
vo verejnom práve riešiť predovšetkým na základe ustanovení tých právnych predpisov, ktoré upravujú
verejnoprávny nárok, o ktorého premlčanie ide, prípadne podľa ďalších právnych predpisov, ktorých
použitie právny poriadok pre tento prípad normuje. Až zovšeobecním získaným z týchto ustanovení

možno dospieť k názoru, či sa premlčanie v danom prípade viac blíži úprave v súkromnom alebo inom
(napr. trestnom) práve a či na základe toho možno použiť zásady jedného z nich, prípadne či sú splnené
základné predpoklady analogiae legis alebo iuris, najmä existencia nezamýšľanej medzery v práve
(porov. podrobne A., F. Metodologie nalezání práva. Úvod do právní argumentace. 2. vydanie. Praha :
C. H. Beck, 2011, s. 222 a nasl.).“

37. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd zato, že na daný prípad nemožno aplikovať
inštitúty občianskeho práva a teda ani inštitút bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka.
Podmienky, za ktorých je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť poistné sú výslovne upravené v zákone
o sociálnom poistení a to v jeho § 145 ods. 1, podľa ktorého Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné,

ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať
poistné alebo jej právnemu nástupcovi buď do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou,
ak suma poistného zaplateného bez právneho dôvodu je v úhrne päť eur a viac, alebo do 30 dní oddoručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo jej
právneho nástupcu.

38.Kľúčovouotázkouprerozhodnutiesprávnehosúduvdanejvecisatakstaloposúdenie,čojeprávnym
základom platenia poistného. Z námietok žalobkyne možno vyvodiť, že táto za právny dôvod platenia
poistného považovala rozhodnutie Sociálnej poisťovne o predpísaní poistného. Naproti tomu žalovaná
argumentovala tým, že povinnosť platiť poistné vyplýva zo zákona.

39. Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné
platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. Poistné sa platí na účet
Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Ak sa na základe dodatočného daňového priznania
alebo na základe rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane zmení vymeriavací
základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej

osoby, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po podaní dodatočného daňového priznania správcovi dane alebo po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane (§ 142 ods. 4 zákona
o sociálnom poistení). Podľa § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistné je splatné do ôsmeho
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

40. Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že práve v § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
je zakotvená povinnosť fyzických osôb a právnických osôb odvádzať poistné, pričom nasledujúce
ustanovenia zákona o sociálnom poistení potom upravujú ďalšie súvisiace otázky, ako je napríklad
spôsob platenia poistného, jeho splatnosť a podobne.

41. Až v prípade, že k úhrade poistného v zmysle zákona nedôjde riadne a včas, nastupuje postup podľa
§ 144 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe
alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho
odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa

dlžnú sumu nepredpíše.

42. Takéto rozhodnutie o predpísaní poistného teda nie je právnym dôvodom na platenie poistného.
Každá samostatne zárobkovo činná osoba je povinná odvádzať / platiť poistné mesačne pozadu vždy do
ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca a to bez akejkoľvek potreby existencie rozhodnutia

Sociálnej poisťovne. Ak však platiteľ predmetné poistné neuhradí vôbec alebo v nižšej výške, než
bol povinný platiť, Sociálna poisťovňa toto dlžné poistné predpíše, pričom jeho predpísanie (vydanie
rozhodnutia o jeho predpísaní) je potrebné vnímať ako začiatok procesu vymáhania dlžného poistného
(teda poistného, ktoré na základe právneho titulu zakotveného v zákone malo byť zaplatené, no nebolo)
a toto rozhodnutie po nadobudnutí právoplatnosti slúži ako exekučný titul. Už zo samotného znenia §

144 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe
alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho
odviedla v nesprávnej sume, možno vyvodiť, že rozhodnutie o predpísaní poistného je len akousi výzvou
(pred vymáhaním) na zaplatenie poistného, ktoré nebolo zaplatené riadne a včas. Povinnosť zaplatiť
poistné však nie je konštitutívne ustanovená takýmto rozhodnutím.

43. Tento právny názor správneho súdu potvrdzuje aj znenie ďalších ustanovení zákona o sociálnom
poistení.Napríkladpodľa§147ods.1zákonaosociálnompoisteníprávopredpísaťpoistnésapremlčíza
desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak (splatnosť je následne upravená
v § 143 zákona o sociálnom poistení). Aj z tohto ustanovenia aj zrejmé, že k predpísaniu dochádza

až po splatnosti poistného, ktoré nebolo uhradené riadne a včas a teda povinnosť zaplatiť poistné
vzniká pred jeho predpísaním. Rozhodnutie o predpísaní poistného predstavuje len exekučný titul –
predkrok smerujúci k jeho vymáhaniu, pričom právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.

44. Správny súd teda uzatvára, že právny dôvod na platenie poistného je samotný zákon (§ 141 ods. 1
zákona o sociálnom poistení) a nie rozhodnutie Sociálnej poisťovne o predpísaní poistného. Ak teda aj
došlo po zaplatení poistného k zrušeniu rozhodnutia o predpísaní poistného rozsudkom správneho súdu
v dôsledku námietky premlčania, s prihliadnutím na to, že premlčanie neznamená zánik pohľadávky(preklúziu), úhrada poistného nepredstavovala plnenie bez právneho dôvodu. Ak nešlo o plnenie bez
právneho dôvodu, nemožno aplikovať ani ustanovenie § 145 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
a domáhať sa jeho vrátenia.

45. K námietke žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci spočívajúcom v tom, že žalovaná
nesprávne pojem premlčanie podľa § 147 zákona o sociálnom poistení nevykladala ako preklúziu,
správny súd konštatuje, že otázka, či pojem premlčanie používaný v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení má byť vykladaný ako premlčanie alebo ako preklúzia, bol predmetom rozhodovania veľkého

senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a to v jeho rozsudku sp. zn. 1SVs/5/2022 zo
dňa 27.09.2023 (ďalej len „rozsudok veľkého senátu“), na ktorý poukazovala v konaní aj žalovaná.

46. V bode 19. uvedeného rozsudku veľkého senátu tento vyhodnotil, že: „Citované ustanovenia tak
celkom zjavne svedčia nielen v prospech záveru, že premlčanie v zmysle § 147 zákona č. 461/2003 Z. z.
nemá účinky preklúzie, ale aj v prospech záveru, že žalovaná sa ním zaoberá len na základe námietky

dlžníka. Preto nemôže obstáť opačný právny názor vyjadrený v citovanom rozsudku najvyššieho súdu
sp. zn. 7 Sžso 28/2016 a v stanovisku generálneho prokurátora. V prospech tohto výkladu ďalej svedčia
tak systematické úvahy, ako aj účel, ktorý má plniť zaplatené poistné. Podľa už citovaného § 225e ods.
1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. sa totiž námietka premlčania vyžaduje na to, aby sa zastavilo
vymáhanie pohľadávky, ktoré je premlčané. Vymáhanie pohľadávky je pritom podľa § 225g a nasl. cit.

zák. spojené s priamym núteným zásahom žalovanej ako nositeľa verejnej moci do rôznych majetkových
hodnôt dlžníka (povinného). Medzi ne patrí napríklad prechod práva na výplatu mzdy, platu, služobného
príjmu, odmeny z dohody alebo iného príjmu (porov. § 225h ods. 1) z dlžníka na Sociálnu poisťovňu,
ktorej ho platiteľ tohto príjmu musí vyplatiť (§ 225i ods. 10 cit. zák.), prípadne podobný prechod práva
na výplatu pohľadávky z účtu, z ktorého musí banka alebo pobočka zahraničnej banky odpísať peňažné

prostriedky a vyplatiť ich žalovanej (§ 225j ods. 12) aj bez súhlasu povinného. Ak treba namietnuť
premlčanie na odvrátenie takto závažných následkov, o to viac je opodstatnené, aby takúto námietku
bolo treba aj na odvrátenie (právoplatného) predpísania pohľadávky, ktoré je len predkrokom k jej
vymáhaniu.“

47. V bode 28. rozsudku veľkého senátu tento uviedol, že: „Na základe uvedeného veľký senát
kasačného súdu uzatvára: Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej
právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto
doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo

predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením
takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1
alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou,
či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z.
takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v

spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je
tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na § 147 ods. 1 v ustanovení § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené
poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok 10 Sžsk 6/2019. Ich použiteľnosť však
nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 148 ods. 1 cit. zák.

pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2
písm. h) uvedeného zákona.“

48. Z citovaných záverov veľkého senátu nepochybne vyplýva, že pojem premlčanie v § 147 ods. 1
zákona o sociálnom poistení nemožno vykladať ako preklúziu tak ako sa toho domáhala v správnej

žalobe žalobkyňa. Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikla pohľadávka Sociálnej poisťovne (žalovanej) na
poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po
uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto
doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne.

Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej môže zaoberať otázkou, či sa právo
predpísať poistné premlčalo.49. Pokiaľ žalobkyňa na podporu svojej argumentácie odkazovala na odlišné stanovisko H. F. A. G. B.
H. F. I. I., I. k rozsudku veľkého senátu, vo vzťahu k tejto námietke správny súd uvádza, že právny názor
veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je preňho záväzný, nebol doposiaľ

prekonaný a správny súd nevzhliadol žiadny racionálny dôvod sa od neho odkloniť. Hoci sudcovia J. H.
H. H. K. F. A. G. B. F. I. I., I. L. H. I. J. M. N. stanoviska, nič to nemení na skutočnosti, že záväzný je
právny názor prijatý väčšinou členov veľkého senátu.

50. K námietkam žalobkyne o tom, že veľký senát NSS SR sa v rozhodnutí sp. zn. 1SVs/5/2022

nevysporiadal s § 151 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení upravujúcim odpísanie pohľadávky
z dôvodu preklúzie ich vymáhania, správny súd uvádza, že nie je oprávnený posudzovať právne úvahy
veľkého senátu a nemôže v tu prejednávanej veci preskúmavať správnosť záverov veľkého senátu
vyjadrených v rozsudku sp. zn. 1SVs/5/2022.

51. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nemožno pripustiť, aby pojem premlčanie bol zákonom vykladaný

rôzne, správny súd nad rámec už vyššie uvedeného dopĺňa, že od rozhodnutia veľkého senátu sú
obdobné veci rozhodované obdobne a poukazuje aj na záver veľkého senátu, že: „Tomuto záveru
neprekáža, že v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia žalovanej judikatúra vykladala ustanovenie
§ 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. rozporne. Zmena právneho názoru v judikatúre je totiž prejavom jej
vývoja a adresát právnej normy v zásade nemôže legitímne očakávať, že sa judikatúra nezmení (porov.

v tomto smere z ostatného obdobia napríklad uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 439/2023). O
to menej sa potom môže spoliehať na to, že veľký senát kasačného súdu zjednotí dovtedy rozpornú
rozhodovaciu prax práve na takom právnom názore, ktorý bude pre adresáta výhodnejší.“

52. K námietke žalobkyne ohľadom nesprávnosti záverov žalovanej, uvádzaných v napadnutom

rozhodnutí, o tom, že žalobkyňa dobrovoľne splnila svoju povinnosť a premlčané poistné zaplatila a
preto ho nemôže od žalovanej požadovať späť ako poistné zaplatené bez právneho dôvodu a o tom, že
uznaním námietky premlčania poistná dlžná suma nezanikla, ale stala sa nevymáhateľnou, správny súd
uvádza,ževzhľadomnavyššiecitovanézáveryveľkéhosenátuNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskej
republiky pohľadávka žalovanej nezanikla, pojem premlčanie nemožno vykladať ako preklúziu (zánik)

pohľadávky, preto v tomto smere bol záver žalovanej správny a pokiaľ ide o uhradenie poistného,
toto žalobkyňa uhradila po doručení upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávky dobrovoľne.
Pojmom dobrovoľne treba v tomto smere rozumieť, že žalobkyňa sama vlastným úkonom (prevodom
peňažných prostriedkov) uhradila vymáhanú pohľadávku, dlžná suma jej nebola zrazená priamym
núteným zásahom žalovanej ako nositeľa verejnej moci do majetkových hodnôt žalobkyne, medzi ktoré

patrí napríklad prechod práva na výplatu mzdy, platu, služobného príjmu, odmeny z dohody alebo iného
príjmu z dlžníka na Sociálnu poisťovňu, ktorej ho platiteľ tohto príjmu musí vyplatiť, prípadne podobný
prechod práva na výplatu pohľadávky z účtu, z ktorého musí banka alebo pobočka zahraničnej banky
odpísať peňažné prostriedky a vyplatiť ich žalovanej aj bez súhlasu povinného. Pojem dobrovoľnosť
neznižuje skutočnosť, že žalobkyňa úhradu realizovala z dôvodu, že sa začalo konanie o vymáhanie

pohľadávky. Napokon, pre vec samu nie je rozhodujúce, či žalobkyňa plnila dobrovoľne, ale rozhodujúce
je to, či na takéto plnenie existoval právny dôvod. Tak ako už správny súd konštatoval aj vyššie, právny
dôvod vyplýval priamo zo zákona a nešlo teda o plnenie bez právneho dôvodu.

53. K námietkam žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a že

došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, správny súd uvádza,
že predmetné vady nezistil, napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti
rozhodnutia a sú z neho zrejmé konkrétne dôvody, ktoré viedli žalovanú k ňou prijatým záverom.
Napadnuté rozhodnutie je tak preskúmateľné a správny súd nezistil ani podstatné porušenie ustanovení

o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej, ktoré žalobkyňa navyše nijako bližšie ani nekonkretizovala.

54. K judikatúre, na ktorú žalobkyňa poukazovala v správnej žalobe, správny súd uvádza, že táto bola na
vec samu buď neaplikovateľná z dôvodu rozdielnosti skutkového stavu veci či odlišnej právnej úpravy,

resp. nebola v rozpore s vyššie uvedenými závermi správneho súdu.

55. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, že podľa § 190 SSP správnu žalobu
žalobkyne zamietol.56. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom konania
nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo na náhradu trov

konania v správnom súdnictve má len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný.
Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
Žalovanej, ktorá v konaní úspešná bola, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože
takýto postup sa podľa § 168 SSP uplatní len vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať a správny súd
takéto podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanej nezistil.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie

právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť podanú v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).