Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. august 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/249/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201591
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201591.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej
veci žalobcu: SYQUEST, spol. s r.o., so sídlom Skýcovská 5, Bratislava, IČO: 35 774 118, zastúpený
Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102140254/2019 zo dňa 11.09.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava ako správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty
(ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január až august 2017. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil
správca dane protokol č. 100356751/2019/9104405/Sip zo dňa 04.02.2019 (ďalej aj „protokol“), ktorý bol
spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručený dňa 13.02.2019.

2. Správca dane rozhodnutím č. 100691934/2019 zo dňa 19.03.2019 podľa § 68 ods. 5 § 46 ods. 3
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel v sume XX.XXX,XX
eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017. Svoje rozhodnutie odôvodnil správca dane tým, že
obchody s tovarom, ktorým mali byť pohonné hmoty (ďalej aj len ,,PHM“), konkrétne motorová nafta,
deklarované vo faktúrach č. 1704091, 1704094 a 1704103 od dodávateľa ANNIMEX, s.r.o., so sídlom

Odeská 17, 821 06 Bratislava, IČO: 35 779 420 (ďalej len „ANNIMEX“) neboli reálne uskutočnené
v tuzemsku (Slovenská republika), a teda išlo o obchody, pri ktorých nevznikla v tuzemsku dodávateľovi
daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon o DPH“), a teda nevzniklo ani právo žalobcu na odpočítanie
dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Vo vzťahu k faktúre č. 4170246 vystavenej žalobcom pre
odberateľa ANNIMEX dospel správca dane k záveru, že žalobca reálne nedodal odberateľovi žiadnej
prepravné služby zo skladu Lobau do Bratislavy, neuskutočnil teda zdaniteľné obchody a išlo len

o fakturačné obchody, pri ktorých pridaná hodnota nevznikla.

3. Správca dane založil svoje závery na zisteniach vyplývajúcich z daňovej kontroly, ktoré spočívali v
tom, že dodávateľ ANNIMEX v rozhodnom zdaňovacom období nedodal tovar žalobcovi v tuzemsku(Slovenská republika), tzn. neuskutočnil zdaniteľné obchody v súlade s § 8 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH, ktoré boli predmetom dane v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, čím dodávateľovi
žalobcu nevznikla v tuzemsku ani daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, a teda ani

žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH. Zdôraznil, že
bolo povinnosťou žalobcu vedieť preukázať uskutočnenie obchodov v tuzemsku, ktoré sú deklarované
v predmetných faktúrach, čo do priebehu a obsahu, keďže dôkazné bremeno je v tomto prípade na
žalobcovi.Žalobcapodľasprávcudanetotodôkaznébremenoneuniesol,keďsamuprávnerelevantným
spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov v tuzemsku od dodávateľa ANNIMEX,

pričom správca dane mal taktiež pochybnosti aj o reálnosti kontrolovaných obchodov (preprava),
ktoré žalobca uskutočnil v postavení dodávateľa pre ANNIMEX ako odberateľa. Ďalej uviedol, že
overenieoprávnenostiodpočítaniadanepočasvýkonudaňovejkontrolyznamenaloobjasnenievšetkých
okolností, ktoré umožnili správcovi dane prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie
práva na odpočítanie dane (nákup tovaru) a uplatnenie dane (predaj služieb) u žalobcu. Žalobca podľa
správcu dane však nepreukázal, že mu spoločnosť ANNIMEX skutočne dodala zdaniteľné obchody

(tovar - motorová nafta) v tuzemsku a že žalobca dodal služby (zdaniteľné obchody - preprava tovaru -
motorová nafta) ANNIMEX v súlade s § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH.

4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím č. 102140254/2019 zo dňa 11.09.2019 tak, že podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku

prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
(rozsah a dôvody žaloby)

5. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj
prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e),
f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)
a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

6.Zrozsiahlehoobsahužalobymožnoidentifikovaťnámietky,prostredníctvomktorýchžalobcanamietal,
že napadnuté rozhodnutie správcu dane neobsahuje použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa
rozhodovalo a ani výrok, z ktorého by jednoznačne vyplynulo, z akého dôvodu nebolo žalobcovi priznané
právo na odpočítanie dane. Podľa žalobcu nebola zo strany správcu dane v rámci odôvodnenia uvedená

žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by nárok na odpočítanie dane žalobcom z predmetných faktúr
akokoľvek zákonne spochybňovala, a ktorá by preukázateľne spochybnila dodanie služieb žalobcovi v
súlade so zákonom o DPH.

7. Ďalej žalobca namietal postup správcu dane pri začatí daňovej kontroly, že protokol neobsahuje

obligatórne náležitosti podľa daňového poriadku a tiež viaceré procesné pochybenia správcu dane,
najmä porušenie § 3 ods. 2 a 3, § 24 ods. 2 a 4 a § 45 ods. 1 písm. c) a f) daňového poriadku.
Správca dane podľa žalobcu odignoroval a vôbec sa nezaoberal rozsiahlymi dôkazmi, ktoré žalobca
ku každej obchodnej transakcii predložil a použil iba dôkazy, ktoré sú v neprospech žalobcu, a to aj
napriek skutočnosti, že počas výkonu daňovej kontroly vyšli najavo iné skutočnosti. Správca dane ako

dôkaz použil iba formálne znenie Kúpnej zmluvy zo dňa 20.04.2012 uzatvorenej medzi
žalobcom a ANNIMEX (ďalej len „kúpna zmluva“), pričom neprihliadal na Zmluvu o preprave PHM zo dňa
02.05.2015 a ani Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 20.04.2012, ktorým bola kúpna zmluva zo dňa
20.04.2012 zrušená. Z postupu správcu dane vyplýva účelovosť a prevládajú subjektívne hodnotenia
správcu dane bez relevantného preukázania svojich tvrdení. Žalobca mal za to, že predložil dostatok

dôkazov, ktoré by zakladali hmotnoprávny nárok na odpočítanie dane, t. j. preukázal, že tieto zdaniteľné
obchody reálne uskutočnené platiteľom dane s miestom dodania v tuzemsku za protihodnotu. Žalobca
nesúhlasísozávermisprávcudaneanamieta,žeideibaoformálnezistenia,ktorésprávcadanezakladá
na neplatnej kúpnej zmluve.

8. Žalobca poukázal na to, že prepravu tovaru reálne fakturoval spoločnosti ANNIMEX, preprava bola
teda vykonaná v mene a následne fakturovaná na účet inej osoby. Žalobca má za to, že pohyblivá
dodávkanastalapredtým,akožalobcavpostaveníkupujúcehonadobudolprávonakladaťstovaromako
vlastník. Tým je nepopierateľné, že dodanie tovaru minimálne od spoločnosti ANNIMEX bolo predmetomdane v súlade s § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Tovar bol žalobcovi riadne dodaný, čo potvrdzujú
dodacie listy. Tovar dodal dodávateľ, ktorý bol v postavení platiteľa dane. Tovar bol dodaný v tuzemsku
za odplatu, dodávateľom riadne vyfakturovaný a na to boli faktúry žalobcom riadne zaevidované v

účtovníctve a zaplatené v plnej sume. Spoločnosti ANNIMEX tak vznikla daňová povinnosť z predmetnej
dodávky. Žalobca v tejto súvislosti zdôrazňoval, že nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník
na území Slovenskej republiky.

9.Žalobcatiežnamietalnedostatočnezistenýskutkovýstavvovzťahukzáverom,žežalobcanepredložil

ani nedoručil žiadne relevantné, vierohodné a jednoznačné dôkazy preukazujúce, že tovar mu bol
dodávateľom skutočne dodaný v tuzemsku. Z dôvodu, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkami a
dôkazmi, ktoré preukazovali zdaniteľné plnenie, považuje žalobca napadnuté rozhodnutia za arbitrárne
a nepreskúmateľné. Žalobca namietal aj nezákonnosť daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, a to z
dôvodu, že protokol a naň nadväzujúce rozhodnutia sú nezákonnými dôkazmi. Poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie.

III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.02.2020, pričom trval na záveroch uvedených v
napadnutom rozhodnutí s tým, že sa v ňom so všetkými námietkami žalobcu riadne vysporiadal.

11. Podľa názoru žalovaného bolo šetrením správcu dane v rámci daňovej kontroly preukázané, že
žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 až § 51 zákona o DPH z faktúr od

spoločnosti ANNIMEX, pretože žalobca ako kupujúci nenadobudol právo nakladať s tovarom ako
vlastník v tuzemsku a spoločnosti ANNIMEX ako predávajúcemu nevznikla daňová povinnosť v zmysle
§ 19 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný zdôraznil, že správca dane nespochybnil existenciu tovaru,
ale preverovaním oprávnenosti vzniku nároku žalobcu na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti
ANNIMEX sa zistilo, že nárok na odpočet dane žalobcovi nevznikol a spoločnosť ANNIMEX nebola

oprávnená fakturovať dodanie tovaru žalobcovi s DPH, nakoľko miesto dodania tovaru nebolo na
Slovensku. K dodaniu tovaru žalobcovi došlo v Rakúsku v sklade OMV v Lobau, kde si ho žalobca
prevzal (natankoval do svojej cisterny) a odtiaľ ho previezol na Slovensko. Tovar prepravoval žalobca
vlastnou cisternou, pretože spoločnosť ANNIMEX nemala vlastné prepravné prostriedky a k naplneniu
cisterny dochádzalo v sklade v Lobau na území Rakúska. Žalovaný poukázal na to, že aj z kúpnej zmluvy

jednoznačne vyplýva, že miestom dodania tovaru bol sklad pohonných hmôt v Lobau v Rakúsku. Tovar
sa po naplnení do cisterny stal majetkom žalobcu, ktorý tak zodpovedal za prepravu a prípadné škody.
Tovar si teda žalobca objednal u dodávateľa ANNIMEX, nakladal a prepravoval ho sám sebe, disponoval
odberovými identifikačnými kódmi od jeho priameho dodávateľa, a teda vedel, že vlastníctvo k tovaru
nadobudol skôr, ako sa začala jeho fyzická preprava.

12. Pokiaľ žalobca poukázal na zrušenie kúpnej zmluvy z roku 2012 a platnosť Zmluvy o preprave PHM
zo dňa 02.05.2015, k tomuto žalovaný uviedol, že zmluvné strany sa dohodli na okamžitom zrušení
platnosti kúpnej zmluvy, o čom bol spísaný Dodatok č. 1 zo dňa 02.06.2012. Dodatok spolu s faktúrou
č. 4170246 o preprave tovaru zo skladu Lobau do Bratislavy za apríl 2017 a 3 ks prepravných dokladov

(CMR) mali preukazovať prepravu tovaru a nadobudnutie vlastníckeho práva k tovaru žalobcom až na
území Slovenskej republiky. Tento dokument však považoval žalovaný za účelový aj vzhľadom na to, že
správca dane viackrát vyzýval žalobcu, aby predložil dôkazy o preprave tovaru, ale žalobca v priebehu
daňovej kontroly ani po výzvach žiaden Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve a ani medzinárodné nákladné
listy (CMR) správcovi dane nepredložil. Žalovaný konštatoval, že ak by predmetný dodatok existoval,

musela by mať o ňom vedomosť aj konateľka spoločnosti ANNIMEX, ale ani ona žiaden Dodatok č. 1 ku
kúpnej zmluve na ústnom pojednávaní nespomenula a ani ho na základe výziev na predloženie dôkazov
nepredložila. Žalovaný tiež poukázal na to, že ani CMR, predložené žalobcom, nie je možné akceptovať
ako vierohodné doklady preukazujúce, že žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom od spoločnosti
ANNIMEX ako vlastník v tuzemsku. Predmetné CMR doklady neobsahujú dátumy prevzatia tovaru, údaj,

kto tovar prevzal a ani podpis a pečiatku odosielateľa, pričom ako odosielateľ je uvedená spoločnosť
RAFF LAGER LOBAU, ktorá nemohla byť odosielateľom tovaru, pretože žalobca ako kupujúci odobral
tovar do vlastnej autocisterny na území Rakúska, teda nie v tuzemsku. Ako príjemca v CMR dokladoch je
nesprávne uvedená spoločnosť ANNIMEX, pretože žalobca nenadobudol právo nakladať s tovarom odtejtospoločnostiakovlastníkvtuzemsku,alesihoprepravilsámvovlastnejréžii,vlastnouautocisternou,
t. j. mal právo nakladať s ním ako vlastník už na území Rakúska.

13. Žalovaný považoval aj ostatné námietky žalobcu za nedôvodné, a preto navrhol žalobu podľa § 190
SSP zamietnuť.

14. Žalobca v replike zo dňa 09.03.2020 uviedol, že záver správcu dane resp. žalovaného o mieste
nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je v rozpore s § 17 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca nebol

priamym odberateľom OMV. Tovar si objednal od ANNIMEX, za tovar tejto spoločnosti zaplatil a tovar
od nej aj riadne prevzal. Predmetná dodávka bola oslobodená od DPH so vznikom daňovej povinnosti
pri nadobudnutí tovaru na území Slovenskej republiky. Správca dane však nezisťoval, v ktorom kroku
reťazových dodávok nastalo nadobudnutie tovaru z Rakúska na územie Slovenskej republiky. Ak by sa
správca dane touto otázkou zaoberal, nemohol by dospieť k záveru, že žalobca tovar nadobudol na
území Rakúska a následne tento tovar doviezol na územie Slovenskej republiky. Žalobcovi by v takom

prípade pri dovoze tovaru z iného členského štátu vznikla daňová povinnosť na DPH, čo však v rámci
daňovej kontroly zistené nebolo. Správca dane nezisťoval ani podmienky dodania tovaru u pôvodcu
tovaru (OMV).

15. Ďalšie podania neboli zo strany účastníkov konania súdu doručené.

IV.
Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava

16. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce

Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/249/2019.

17. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, §
13 ods. 1 SSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keďže ani žalobca, ani žalovaný nežiadali

o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie
procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Termín verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 06.08.2025 (§ 137 ods.
4 SSP).

18. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

19. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

20. Podľa § 8 ods.1 písm. a) zákona o DPH (účinného do 30.09.2019), dodaním tovaru je prevod
práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto

zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad
a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu,
ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

21. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené
s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebopreprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena
b/, odseku 2 a § 14.

22. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri

dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

23. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

24.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

25. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

V.
Právne posúdenie veci správnym súdom

26. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov preskúmať zákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, ktorými
bol žalobcovi vyrubený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017.

27. Konajúci senát zistil, že správny súd už rozhodoval vo veciach toho istého žalobcu a totožného

predmetu konania (nepriznanie odpočtu DPH), ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom,
pričom išlo o veci vedené pod sp. zn. BA-2S/229/2019, a sp. zn. BA-6S/253/2019. Senát poukazuje na
to, že v predmetných veciach sú dané takmer totožné skutkové okolnosti (zistené rovnakým protokolom
ako v prejednávanej veci), ako aj argumentácia daňových orgánov a žalobcu. Rozdielnym je v zásade
len zdaňovacie obdobie, kedy v prípade sp. zn. BA-2S/229/2019 išlo o júl 2017 a v prípade sp. zn.

BA-6S/253/2019 o marec 2017. S ohľadom na uvedené, správny súd v zmysle § 140 SSP poukazuje na
odôvodnenia rozsudkov správneho súdu vo veciach sp. zn. BA-2S/229/2019 a sp. zn. BA-6S/253/2019,
s ktorými sa stotožňuje. V tejto súvislosti nižšie opakuje závery k žalobným námietkam uvedené v
rozsudku správneho súdu vo veci sp.zn. BA-6S/253/2019:

,,32. Pri posudzovaní námietok žalobcu vychádzal správny súd z obsahu napadnutého rozhodnutia
žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ako aj z administratívneho spisu, ktorý mu bol
predložený,azameralsanaskúmanietoho,čivykonanédôkazy,zktorýchdaňovéorgányvychádzali,sú
natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť záver, ku ktorému daňové orgány dospeli a zároveň
či daňové orgány vykonané dôkazy správne vyhodnotili, a to jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti,

a či prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Po preskúmaní predmetnej veci správny
súd dospel k záveru, že správca dane a žalovaný dostatočne zistili skutkový stav, na základe ktorého
dospeli k správnemu právnemu záveru.

33. Správca dane u žalobcu zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

dane a dodržiavanie ustanovení zákona o DPH. Podstatou v prejednávanom prípade bolo posúdenie
určenia miesta dodania tovaru. Z vykonaného dokazovania bolo podľa názoru správneho súdu
jednoznačne preukázané, že miesto dodania tovaru nebolo v tuzemsku, ale v Rakúsku. Správny
súd poukazuje na Kúpnu zmluvu zo dňa 20. apríla 2012 uzatvorenú medzi žalobcom ako kupujúcim
a spoločnosťou ANNIMEX, s.r.o. ako predávajúcim, podľa ktorej žalobca nakupoval od spoločnosti

ANNIMEX, s.r.o. pohonné hmoty (motorová nafta). V bode 2. kúpnej zmluvy je ustanovená podmienka
medzi predávajúcim (spoločnosť ANNIMEX, s.r.o.) a kupujúcim (žalobca), že miestom plnenia je sklad
OMV Lobau (Rakúsko) a tovar sa po naplnení do autocisterny kupujúceho (žalobcu), stáva jeho
majetkom,atakzodpovedázaprepravuaprípadnéškody.Tovarprepravovalžalobcavlastnoucisternou,pretože spoločnosť ANNIMEX, s.r.o. nemala vlastné prepravné prostriedky a k naplneniu cisterny
dochádzalo v sklade v Lobau na území Rakúska. Z predmetnej kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva,
že miestom dodania tovaru bol sklad pohonných hmôt v Lobau (Rakúsko). K Zmluve o preprave PHM

zo dňa 02. mája 2015 správny súd uvádza, že žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa neodvolávajú na
podmienkyKúpnejzmluvyzodňa20.apríla2012aaniichnemenia.ŽalobcaaanispoločnosťANNIMEX,
s.r.o. počas daňovej kontroly nepredložili žiadne relevantné dôkazy, že Kúpna zmluva zo dňa 20. apríla
2012 bola nahradená inou zmluvou alebo že Zmluva o preprave PHM zo dňa 02. mája 2015 nahrádza
podmienky ustanovené v Kúpnej zmluve zo dňa 20. apríla 2012, týkajúce sa miesta dodania tovaru

a nadobudnutia vlastníckeho práva k tovaru.

34. Správny súd poukazuje na § 19 ods. 1 zákona o DPH, na základe ktorého daňová povinnosť vzniká
dňom dodania tovaru, ktorým je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník,
pričom predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH je dodanie tovaru za protihodnotu
v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Na základe

uvedeného a z vykonaného dokazovania má správny súd za to, že žalobca ako kupujúci nenadobudol
právo nakladať s tovarom ako vlastník v tuzemsku, resp. že spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. nevznikla
daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, pretože neuskutočnila v tuzemsku zdaniteľné
obchody v súlade s § 8 ods. 1 zákona o DPH, ktoré boli predmetom dane v zmysle § 2 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH. To znamená, že žalobcovi nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z predmetných

faktúr podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Faktúry, ktoré prijal žalobca od spoločnosti ANNIMEX, s.r.o., by
boli dokladmi pre uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH
v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH iba vtedy, ak by osvedčovali uskutočnené zdaniteľné
obchody, ktoré preukazujú skutočné dodanie tovaru, ktoré bolo predmetom dane v zmysle § 2 ods. 1
písm. a/ zákona o DPH. V prípade, že si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane z predmetných

faktúroddodávateľaANNIMEX,s.r.o.,bolojehopovinnosťoupreukázať,žemiestododaniatovarubolov
tuzemsku. Dôkazné bremeno je v tomto prípade na strane žalobcu. Žalobca si však túto svoju povinnosť
nesplnil.

35. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu

správcu dane predložil Dodatok č. 1 zo dňa 02. júna 2012 ku Kúpnej zmluve zo dňa 20. apríla 2012,
uzatvorený medzi žalobcom a spoločnosťou ANNIMEX, s.r.o., ktorou sa zmluvné strany dohodli na
okamžitom zrušení platnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 20. apríla 2012, faktúru č. 4170382 o preprave tovaru
zo skladu Lobau do Bratislavy za jún 2017 a 3 ks prepravných dokladov (CMR), ktoré mali preukazovať
prepravutovaruanadobudnutievlastníckehoprávaktovaružalobcomažnaúzemíSlovenskejrepubliky.

Žalobca uvedené dôkazy predložil až k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane
o vyrubení rozdielu dane, pričom daňová kontrola bola ukončená dňa 13. februára 2019 doručením
protokolu žalobcovi. Správny súd uvádza, že žalobca mal možnosť uvedené dôkazy predložiť už počas
daňovejkontroly,avšakžalobcatotoprávopočasdaňovejkontrolynevyužil.Správnysúdvtejtosúvislosti
uvádza, že dodatočné predloženie dôkazov vo vyrubovacom konaní nemá oporu v § 46 ods. 8 daňového

poriadku. Právo žalobcu predkladať a navrhovať dôkazy počas daňovej kontroly bolo dodržané, čo
vyplýva aj z administratívneho spisu. Navyše správny súd uvádza, že predložený Dodatok č. 1 zo dňa
02. júna 2012 považuje za zjavne účelový, pretože keby uvedený dodatok existoval v čase daňovej
kontroly, tak by ho žalobca predložil. Správca dane žalobcu vyzýval na predloženie dôkazov, ktoré má
k dispozícií, na potvrdenie pravdivosti svojich tvrdení, ale žalobca uvedený Dodatok č. 1 zo dňa 02.

júna 2012, nielenže v rámci daňovej kontroly nepredložil, ale ani nespomenul, že bol taký dodatok
uzatvorený. O existencií uvedeného dodatku sa nezmienila ani konateľka spoločnosti ANNIMEX, s.r.o.
na ústnom pojednávaní a ani ho na základe výziev správcu dane počas daňovej kontroly nepredložila. K
predloženým CMR dokladom má správny súd za potrebné uviesť, že tieto nepreukazujú právo žalobcu
nakladať s tovarom ako vlastník v tuzemsku od spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. CMR doklady neobsahujú

dátumy prevzatia tovaru, údaj, kto tovar prevzal, podpis a pečiatku odosielateľa, pričom ako odosielateľ
je uvedená spoločnosť RAFF LAGER LOBAU a nie priamy dodávateľ žalobcu - spoločnosť ANNIMEX,
s.r.o. a ako príjemca v CMR dokladoch je uvedená spoločnosť ANNIMEX, s.r.o., čo je v rozpore
s tvrdením žalobcu a konateľky spoločnosti ANNIMEX, s.r.o., pretože dodávateľom tovaru mala byť
spoločnosť ANNIMEX, s.r.o. a príjemcom tovaru žalobca.

36. K námietke týkajúcej sa nešpecifikovania dôvodu začatia daňovej kontroly správny súd uvádza, že
správca dane sa v protokole odvolal na zápisnicu o začatí daňovej kontroly č. 100448117/2018/9104405/
Sip zo dňa 26. februára 2018, kde je uvedené ustanovenie § 46 ods. 3 daňového poriadku, pretožeexistovalo dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené
alebo zničené. Správca dane pristúpil k začatiu vykonávania daňovej kontroly u žalobcu v súvislosti
s preverovaním obchodnej spolupráce so spoločnosťou ANNIMEX, s.r.o., kedy daňový subjekt

nepredložil správcovi dane ani po opakovanej výzve požadované doklady, čo bolo dôvodom na začatie
daňovej kontroly. Správny súd preto vyhodnotil túto námietku žalobcu ako nedôvodnú.

37. K námietke nepreverenia dôvodu neprevzatia výzvy správcu dane č.
102424472/2018/9104405/Sip zo dňa 03. decembra 2018 žalobcom zo strany žalovaného správny súd

uvádza, že nie je dôvodná. Žalovaný nemá povinnosť preverovať dôvod neprevzatia zásielky, vyznačený
poštou na obálke. Zásielka bola zaslaná na správnu adresu sídla žalobcu, úložná lehota je presne
stanovená a pokiaľ si adresát zásielku v úložnej lehote nevyzdvihne, považuje sa táto zásielka v zmysle
daňového poriadku za doručenú.

38. Pokiaľ žalobca namietal, že orgány verejnej správy postupovali v rozpore s judikatúrou kasačného

súdu alebo judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie správny súd uvádza, že predmetom judikatúry
zo strany žalobcu nebola problematika miesta dodania tovaru ako v prejednávanom prípade, ale táto
judikatúra sa týkala iných skutkových okolností, a preto uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako
nedôvodnú.

39. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, správny súd uvádza, že
orgány verejnej správy sa vecou dôkladne zaoberali, správca dane vykonal vo veci riadne a dostatočné
dokazovanie. Nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania
dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Správny súd má za to, že postupom
orgánov verejnej správy nebola žalobcovi ako účastníkovi daňového konania odňatá možnosť konať

pred týmito orgánmi. O uvedenom svedčí aj výzva správcu dane č. 102424472/2018/9104405/Sip zo
dňa 03. decembra 2018 a Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100332920/2019/ 9104405/Sip zo dňa 30.
januára 2019. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k obsahu výpovedí svedkov, k vykonanému dokazovaniu
a navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne
opísal postup správcu dane počas daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania a konštatoval, že

správca dane dostatočne zistil skutkový stav a zároveň uviedol ako boli ním vykonané a vyhodnotené
dôkazy, t. j. jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, spolu s úvahou ako boli zistené skutočnosti
právne posúdené. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol aj to, ako sa vysporiadal
s odvolacími námietkami žalobcu. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku sa v odôvodnení rozhodnutia
orgánu verejnej správy uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s

návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Vo vzťahu k uvedenému, správny súd konštatuje, že v
napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane tieto náležitosti
neabsentujú.

40. Správny súd poukazuje na to, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy môže
byť spôsobená aj nedostatkom dôvodov, ktorý môže byť buď absolútny, to znamená, že rozhodnutiu
chýba odôvodnenie celkom alebo v odôvodnení chýbajú skutkové dôvody, na ktorých boli založené
rozhodovacie dôvody. Je to v prípade, keď sa rozhodnutie zakladá na skutočnostiach, ktoré neboli v
konaní zisťované alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, alebo keď z odôvodnenia

vôbec nie je zrejmé, aké dôkazy a či vôbec boli vykonané v konaní. Taktiež, keď chýba úvaha, ako boli
právne posúdené zistené skutočnosti, ktoré boli rozhodné pre rozhodnutie. Rozhodnutie orgánu verejnej
správy je nepreskúmateľné, keď jeho výrok je v rozpore s odôvodnením alebo ak v odôvodnení chýbajú
právne závery, ktoré by vyplývali zo skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. V danom prípade
napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane bolo riadne

odôvodnené, a preto mu nie je možné prisúdiť vadu nepreskúmateľnosti. Správny súd preto považuje
túto námietku žalobcu za nedôvodnú.“.

28. Nad rámec dôvodov, vyplývajúcich z rozsudkov sp. zn. BA-2S/229/2019 a sp. zn. BA-6S/253/2019,
naktorésenátpoukázalvyššie,asktorýmisastotožnil,uvádzavstručnostiďalšiedôvody,ktorédopĺňajú

a podporujú záver o nedôvodnosti žaloby.

29. Pokiaľ žalobca namietal určenie miesta dodania, správny súd uvádza, že daňové orgány sa na
účely posúdenia tejto otázky zaoberali prepravou, s ktorou súvisí aj posúdenie okamihu, kedy vznikásubjektu právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo je vo vzťahu k určeniu miesta dodania významným
determinantom.Správnysúdďalejpoukazujenato,žesprávcadanevtejtosúvislostipreverovalreťazec,
v rámci ktorého malo dôjsť k dodaniu tovaru (PHM), kedy zistil, že tovar, ktorý mal nakúpiť dodávateľ

žalobcu (ANNIMEX), nebol dovezený na Slovensko, ale bol dovezený do skladových priestorov OMV
Slovensko v Lobau v Rakúsku, kde bol dodávaný žalobcovi, resp. kde si ho žalobca natankoval do svojej
cisterny. Ani jedna zo spoločností, ktoré sa mali zúčastňovať na transakciách s PHM (subdodávatelia
žalobcovho dodávateľa: GAT CORPORATION, s.r.o., PETROL EXPORT, s.r.o., EU Trucker SK s.r.o.,
TRANSOIL s.r.o. a TRANSOIL PLUS, s.r.o.), nepreukázala, že vlastnícke právo k tovaru nadobudli

na území Slovenskej republiky. Podľa dokladov predložených k daňovej kontrole bol tovar nakladaný
v Lobau v Rakúsku a jediná preprava tovaru sa teda začala na území Rakúska, pričom v čase, keď
mal byť tovar dodávaný medzi jednotlivými spoločnosťami, sa tento tovar stále nachádzal na území
Rakúska, čiže k prenosu práva nakladať s tovarom ako vlastník došlo na území Rakúska. Správny súd
v nadväznosti na uvedené ozrejmuje, že moment prechodu vlastníckeho práva je potrebné posudzovať
v súlade s rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-414/17 AREX CZ a.s. a C-401/18

Herst, s.r.o., v zmysle ktorého zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje jedinú prepravu tovaru v rámci
Európskej únie v režime podmienečného oslobodenia od spotrebnej dane s úmyslom nadobudnúť tento
tovar pre svoje vlastné podnikanie, hneď ako bude prepustený do voľného obehu v členskom štáte
určenia, nadobúda právo nakladať s uvedeným tovarom ako vlastník, ak je splnená podmienka, že
má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie toho istého tovaru, najmä

rozhodnutie predať ho.

30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd ďalej konštatuje, že neobstojí žalobcova
argumentácia, že na území Rakúska bol len v postavení prepravcu, bez toho, aby nadobudol právo
nakladaťstovaromakovlastník,pretožezdokazovaniavpredmetnejvecivyplynulo,žebolapreukázaná

len jediná preprava, ktorú realizoval žalobca s tým, že od momentu načerpania PHM do svojich cisterien
v Rakúsku preukázateľne nadobudol právo nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.

31. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.
zn. 5Sfk/31/2022 zo dňa 27.03.2024, ktorý sa týkal obdobnej argumentácie popri obdobných skutkových

okolnostiach, a z ktorého vyplynuli závery aplikovateľné aj na prejednávaný prípad. Pojem „prevod
práva nakladať s tovarom ako vlastník“ podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH neznamená prevod
legálneho vlastníctva podľa ustanovení vnútroštátneho práva, ale prevod práva nakladať s tovarom na
nadobúdateľa tak, akoby bol tento vlastníkom. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej
únie je podstatné, či na nadobúdateľa prechádza právo prijímať rozhodnutia ovplyvňujúce právny

osud tovaru. Pri určovaní momentu prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník nie je správca
dane viazaný zmluvnými dojednaniami účastníkov zdaniteľného obchodu podľa súkromnoprávnej
zákonnej úpravy, ak z vykonaného dokazovania vyplynie, že tieto zmluvné dojednania nekorešpondujú s
faktickýmiokolnosťamizdaniteľnéhoobchodu.Zuvedenéhodôvoduneobstojíargumentáciažalobcu,že
daňovéorgánynevzalidoúvahyZmluvuoprepravePHMzodňa02.05.2015aaniDodatokč.1kukúpnej

zmluve, ktorým bola kúpna zmluva zrušená, pretože ako z rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo,
tieto zmluvné dojednania nekorešpondujú faktickým zisteniam vyplývajúcim z vykonaného dokazovania.
Zmluvné dojednania je v tomto prípade potrebné považovať len za dôkazy formálnej povahy, ktoré
nezodpovedajú popísanému faktickému priebehu zdaniteľného obchodu. S poukazom na § 13 ods. 1
písm. a) zákona o DPH, bez ohľadu na to, čo si strany medzi sebou zmluvne dohodnú, v prípade, ak

sťažovateľ požiadal o priznanie odpočtu DPH, musel spĺňať podmienky na jeho priznanie, t. j. v súlade
s § 49 ods. 1 zákona o DPH musela vzniknúť daňová povinnosť pri dodaní tovaru v tuzemsku, avšak
vzhľadom na zistenia daňových orgánov, daňová povinnosť vznikla žalobcovmu priamemu dodávateľovi
v Rakúsku, a teda z logiky veci jasne vyplýva, že o odpočítanie dane si žalobca nemohol žiadať na
Slovensku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca tovar fakticky nadobudol v Rakúsku (Lobau), kde sa

začala uskutočňovať jeho preprava, možno konštatovať, že žalobca nadobudol tovar v inom členskom
štáte Európskej únie. Na uvedenom závere nemení nič ani tvrdenie žalobcu, že pri dodaní tovaru z
Rakúska do Bratislavy vystupoval len v pozícii prepravcu a tovar prevzal až v Bratislave, pretože bola
vykonaná len jedna preprava, a to zo skladu v Rakúsku do nešpecifikovaného miesta v Bratislave.
Žalobca teda už momentom prevzatia tovaru v Rakúsku rozhodoval o právnom osude tovaru tým, že

ho priamo bez akejkoľvek zastávky dodával na miesta, ktoré sám určil. Je zrejmé, že sťažovateľ už od
počiatku prepravy, ktorú organizoval a vykonával vlastnými prostriedkami (autocisternami), ovplyvňoval
osud prepravovaných PHM - rozhodoval kedy, odkiaľ, ako a kam budú prepravené, pričom PHM
nadobudol a prepravil na Slovensko za účelom výkonu vlastnej ekonomickej činnosti. Fakticky tak sPHM od počiatku nakladal ako ich vlastník. Nie je preto možné prisvedčiť žalobcovi, že do momentu
prechodu hranice na Slovensko vystupoval len ako prepravca.

32. Aj v prejednávanom prípade podľa názoru správneho súdu žalobca už momentom prevzatia tovaru
v Rakúsku rozhodoval o právnom osude tovaru tým, že ho priamo bez akejkoľvek zastávky dodával na
miesta, ktoré sám určil a ANNIMEX do tohto osudu tovaru nijako nezasahoval, nemal na tento osud
tovaru žiadny vplyv. Správny súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v súlade
so zákonom, keď žalobcovi vyrubil rozdiel v sume 15.337,99 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl

2017. Rovnako tak správne postupoval aj žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane potvrdil, pričom
svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že
daňové orgány zistili skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý
urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj
s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH, pričom správny súd nezistil ani žiadne procesné
pochybenia daňových orgánov, ktoré by mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo aj
využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom ukrátený.

33. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie vydané správcom dane v prvom stupni, sú vecne správne, a preto žalobu

ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

34. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

35. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty
na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právnehoposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).