Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/91/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106245
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0823106245.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr.
Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: H.. F. R., narodená XX. C. XXXX, bytom Š. XXX/X, Ž. X. P.,
právne zastúpený: Legal s.r.o., so sídlom Vajanského 384/12, Lutila, IČO: 47 248 726, proti žalovanému:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 37160-2/2023-BA zo dňa 11. augusta 2023, o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Sas/7/2023-51 zo
dňa 17. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým
rozsudkom zo dňa 17. februára 2025, č. k. 16Sas/7/2023-51 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol
ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 37160-2/2023-BA zo dňa 11. augusta 2023 (ďalej

len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný (ďalej len „žalovaný“ alebo
„druhostupňový správny orgán“) zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu tak, že
slová „podľa § 30 písm. a) a § 32 ods. 2 zákona“ nahradil slovami „podľa § 30 písm. a) a § 32 ods. 2
zákona v znení neskorších predpisov“, v ostatnom odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 200-003944-
CA01/2023 zo dňa 30.05.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol o žiadosti žalobcu o priznanie

nemocenskej dávky tehotenského č. TAD01246 (ďalej taktiež „žiadosť“) tak, že žalobcovi podľa § 30
písm. a) a § 32 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej zákon
č. 461/2003 Z. z.“) nepriznal nárok na tehotenské v období od 11. apríla 2023 do ukončenia dôvodu na
poskytovanie tehotenského.
3. Prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, o ktorom žalovaný rozhodol preskúmavaným
rozhodnutím, ktoré v podstatnom odôvodnil tým, že (i) žalobca nesplnil všeobecnú podmienku nároku
na nemocenské dávky zamestnanca, konkrétne podmienku existencie nemocenského poistenia, resp.

plynutia ochrannej lehoty, ktorú vyžaduje ustanovenie § 30 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.; (ii)
uviedol, že na prípad žalobcu nebolo možné aplikovať ani výnimku z tejto podmienky uvedenú v § 47a
ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.; (iii) túto skutočnosť odôvodnil tým, že prerušenie povinného
nemocenského poistenia žalobcu ako zamestnanca u zamestnávateľa z dôvodu čerpania rodičovskejdovolenky trvalo v období od 25. novembra 2021 do 31. augusta 2022, pričom dňa 11. apríla 2023
(teda v deň začiatku 27. týždňa pred očakávaným termínom pôrodu určeným lekárom) v zmysle §
47a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi netrvalo obdobie prerušenia povinného nemocenského

poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky; (iv) konštatoval preto, že žalobca síce
poberá rodičovský príspevok poskytovaný z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
z dôvodu starostlivosti o dieťa a v tej súvislosti je povinne dôchodkovo poistená ako tzv. poistenec štátu,
ale toto obdobie nebolo možné považovať za obdobie prerušenia nemocenského poistenia s ohľadom
nato,žepracovnýpomeržalobcupo31.auguste2022užnetrval;(v)žalovanýďalejuviedol,žezdôvodu

nesplnenia všeobecných podmienok nároku na nemocenské dávky u žalobcu, nebolo dôvodné skúmať
splnenie osobitných podmienok nároku na tehotenské podľa § 47a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.;
(vi) nakoniec konštatoval, že u žalobcu nebolo evidované žiadne ďalšie nemocenské poistenie, resp.
poistný vzťah, z ktorého by bolo možné posúdiť nárok na tehotenské.
4. Žalobca sa správnou žalobou (ďalej taktiež „žaloba“) domáhal preskúmania prvostupňového
rozhodnutia, ako aj preskúmavaného rozhodnutia, pričom žiadal predmetné rozhodnutia zrušiť. Žalobca

žalobu v podstatnom odôvodnil nasledovnými skutočnosťami: (i) namietal nesprávnosť rozhodnutí z
dôvodu arbitrárnosti a z dôvodu, že žalovaný rozhodol v rozpore so zákonom na základe nesprávnej
úvahypripoužitíprávnychpredpisov,nazákladektorýchrozhodoval;(ii)namietal,žeobsahodôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia je v rozpore s ustanovením § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.,
pretože z neho nevyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol konajúci

orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval;
rozhodnutie taktiež považoval za arbitrárne, pretože neobsahovalo vysvetlenie, ako prvostupňový
správny orgán dospel na základe zistených skutočností a ustáleného právneho stavu k svojmu
rozhodnutiu; (iii) namietal rozpor rozhodnutí so zákonom, konkrétne s osobitnými podmienkami vzniku
nároku na tehotenské podľa § 47a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. tvrdiac, že podľa jeho názoru zo

zákona povinnosť kumulatívneho splnenia podmienok pre priznanie dávky tehotenského nevyplýva; (iv)
poukázal na piaty diel druhej časti zákona č. 461/2003 Z. z. obsahujúci úpravu tehotenského, definujúci
osobitný subjekt oprávnený na priznanie nároku - poistenkyňa, ktorá je tehotná; (v) v tejto súvislosti
zdôraznil skutočnosť, že všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky sú špecifikované voči
subjektom v právnom postavení zamestnanca, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo

činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a sú odlišné od podmienok uvedených v § 47a
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; (vi) ďalej dôvodil, že pokiaľ nespĺňal definíciu pojmov zamestnanca,
povinnenemocenskypoistenejsamostatnezárobkovočinnejosobyadobrovoľnenemocenskypoistenej
osoby v čase podania žiadosti, všeobecné podmienky stanovené v § 30 a § 31 zákona č. 461/2003
Z. z. sa na neho nevzťahovali a tieto ustanovenia nebolo možné aplikovať v procese rozhodovania o

nároku na tehotenské podľa § 47a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; (vii) akcentoval skutočnosť, že v čase
podania žiadosti bol povinne dôchodkovo poistený, a preto pokiaľ spĺňal ostatnú podmienku uvedenú
v § 47a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., spĺňal zároveň podmienky určené zákonom pre priznanie
nároku na tehotenské; (viii) v tejto súvislosti zdôraznil, že osobitná právna úprava má prednosť pred
všeobecnouakeďžepiatydieldruhejčastizákonač.461/2003Z.z.upravujeosobitnépodmienkynároku

na tehotenské, žalovaný sa v rozhodnutí mal zaoberať splnením týchto podmienok a nie ich posudzovať
kumulatívne.
5. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu, ako aj prvostupňového
rozhodnutia preskúmal v podstatnom v intenciách § 30, § 31 a § 47a a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z.
v rozhodnom znení a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP

upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení Prvej hlavy Tretej
časti SSP upravujúcej všeobecnú správnu žalobu dospel k záveru bližšie opísanému v bode 1 vyššie.
6. Správny súd, po tom, ako v odôvodnení napadnutého rozsudku opísal priebeh administratívneho
konania, uviedol sumarizáciu podaní účastníkov konania a zhrnul podstatný obsah preskúmavaného
rozhodnutia a citoval aplikované právne predpisy, napadnutý rozsudok v podstatnom odôvodnil tým, že

(i) vymedzil základnú právnu otázku, ktorá bola v prejednávanej veci spornou, pričom túto artikuloval
tak, že sporným bolo posudzovanie splnenia všeobecných podmienok nároku na nemocenské dávky
podľa § 30 až § 32 zákona č. 461/2003 Z. z., kumulatívne s podmienkou podľa § 47a ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. (ergo otázka, či túto podmienku možno aplikovať samostatne, bez vzájomnej súvislosti
a nadväznosti na všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky); (ii) správny súd následne

vymedzilrelevantnézákladnépojmyupravenézákonomč.461/2003Z.z.,avtejtosúvislostipoukázalna
systematiku zákona č. 461/2003 Z. z.; (iii) následne dôvodil, že pri posudzovaní nároku na nemocenskú
dávku je potrebné splnenie jednak všeobecných podmienok vyžadovaných zákonom, ako aj osobitných
podmienok. Tieto podmienky na seba nadväzujú, treba ich vykladať vo vzájomných súvislostiach anie je možné ich interpretovať a posudzovať samostatne a oddelene; (iv) dospel preto k záveru,
že pokiaľ si žalobca uplatňoval podanou žiadosťou nárok na nemocenskú dávku tehotenské, bolo
nevyhnutné, aby pre priznanie tejto dávky spĺňal jednak všeobecné, ako aj osobitné podmienky nároku

na tehotenské. Správne orgány preto postupovali správne, keď sa najskôr pri posudzovaní nároku
žalobcu na tehotenské, zamerali na splnenie všeobecných podmienok uvedených v § 30 až 32 zákona
č. 461/2003 Z. z.; (v) vychádzajúc z vyššie uvedených úvah a právneho posúdenia správny súd uzavrel,
že „ ... že zákon vymedzuje osobný rozsah nemocenského poistenia a tehotenské je nemocenskou
dávkou, ktorá je poskytovaná zamestnancovi, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo

činnej osobe alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, teda fyzickým osobám zúčastneným
na niektorej časti systému nemocenského poistenia. Subjekty, ako aj podmienky vzniku nároku na
tehotenské sú zákonom jasne zadefinované a základným predpokladom pre priznanie nároku na
nemocenskú dávku tehotenské, je splnenie podmienky (bez ohľadu na to, z akého poistného vzťahu
bol nárok na tehotenské uplatnený), že žalobkyňa bola v deň vzniku dôvodu na dávku tehotenské
nemocensky poistená alebo jej v tento deň plynula ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia.

Výlučne v prípade tehotenského zákon č. 461/2003 Z. z. pripúšťa výnimku z existencie nemocenské
poistenia upravenú v ustanovení § 47 a ods. 3, podľa ktorého nárok na tehotenské vzniká aj v období
prerušenia nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa
osobitného predpisu. Skutočnosť, že žalobkyňa bola v čase vzniku dôvodu na poskytnutie tehotenského
povinne dôchodkovo poistená nie je možné považovať za splnenie zákonnej podmienky na priznanie

nároku na nemocenskú dávku tehotenské, keď predpokladom na vznik nároku na nemocenskú dávku je
trvanie nemocenského poistenia alebo plynutie ochrannej lehoty po jeho zániku.“; (vi) na podporu svojej
argumentácie správny súd poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 461/2003 Z. z.; (vii) k namietanej
arbitrárnosti rozhodnutí správnych orgánov správny súd uviedol, že „Možno prisvedčiť žalobkyni, že
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo pomerne stručné, avšak je nevyhnutné zároveň

dodať, že napadnuté rozhodnutie, ktoré tvorí v rámci administratívneho konania s prvostupňovým
rozhodnutím jeden celok, dalo dostatočné odpovede na to, prečo žalobkyni nebol priznaný nárok na
nemocenskúdávkutehotenské.“;(viii)nazávernapadnutéhorozsudkusprávnysúddôvodil,žežalovaný
(ako aj prvostupňový správny orgán) postupovali správne, keď za účelom rozhodovania o priznaní
nároku na nemocenskú dávku tehotenské, posudzovali pred splnením osobitných podmienok nároku

na tehotenské aj splnenie všeobecných podmienok nároku na nemocenské dávky, ktoré všeobecné
podmienky však žalobca nespĺňal.
7. Vychádzajúc z uvedeného správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
8. O trovách rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý v konaní
úspešný nebol, náhradu trov konania nepriznal.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
9. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti
označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci). Nesprávne právne posúdenie vzhliadol v (i) aplikácii pojmu „poistenec“ v zmysle § 6
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vo vzťahu k pojmu „poistenkyňa, ktorá je tehotná“ v zmysle ustanovenia

§ 47a zákona č. 461/2003 Z. z.; (ii) a aplikácii ustanovenia § 30 až 32 zákona č. 461/2003 Z. z. vo vzťahu
k osobe, na ktorú sa nevzťahujú, s odkazom na ustanovenie § 47a a § 6 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
10. V súvislosti s prvou námietkou uviedol, že zákonodarca priamo v zákone číslo 461/2003 Z. z.
poskytol definíciu pojmu poistenec na účely tohto zákona, a preto má za to, že nech je tento pojem
použitý kdekoľvek v rámci zákona, myslia sa ním subjekty uvedené v ustanovení § 6 ods. 1 citovaného

zákona bez výnimky. Namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, prečo správny
súd v odôvodnení rozsudku zúžil výklad pojmu poistenec len na osoby nemocensky poistené, keď zo
znenia ustanovenia § 6 ods. 1 citovaného zákona vyplýva iná definícia. V tejto súvislosti poukázal na
princíp materiálneho právneho štátu. Dôvodil, že zúžením výkladu pojmu poistenec len na nemocensky
poistené osoby súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že oprávnenou osobou môže byť len

zamestnanec, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba alebo dobrovoľne
nemocensky poistená osoba.
11. K druhej námietke upresnil, že za nezákonné považuje, že správne orgány, ako aj správny súd od
žalobcu požadovali splnenie podmienok (uvedených v § 30 až 32 zákona č. 461/2003 Z. z.), ktoré sú
však adresované určitým, presne zákonom vymedzeným subjektom, pričom žalobca nie je ani jedným

z týchto subjektov. Následne dôvodil „Máme za to, že pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku
je nutné sa najskôr zaoberať splnením všeobecných podmienok (o tom nie je spor), avšak, ak osoba
žiadateľa o nemocenskú dávku nie je ani jedným zo subjektov, na ktoré sa všeobecné podmienky podľa
ust. § 30 až 32 ZOSP vzťahujú, nemožno ich splnenie od žiadateľa vyžadovať, a mali by sa uplatniťvýhradne tie podmienky, ktoré ZOSP upravuje v ustanoveniach druhej hlavy, druhého oddielu - teda
osobitné podmienky nároku na nemocenské dávky.“. Následne uviedol, že prípad žalobcu je špecifický v
tom, že žalobca splnil podmienky nároku na nemocenskú dávku tehotenské podľa § 47a ods. 1 zákona

č. 461/2003 Z. z., avšak v čase uplatnenia svojho nároku už nebol ani jedným zo subjektov vo vzťahu,
ku ktorým sú záväzné všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky. Správnemu súdu následne
vytkol, že v napadnutom rozsudku nepoukazuje na žiadne skoršie súdne rozhodnutia.
12. Žiadal preto, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušuje
prvostupňové rozhodnutie, ako aj preskúmavané rozhodnutie.

13. Kasačná sťažnosť žalobcu bola žalovanému doručená dňa 2. júna 2025. Žalovaný sa ku kasačnej
sťažnosti žalobcu nevyjadril.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

III.A Procesný postup najvyššieho správneho súdu

14. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým
postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho
vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca)
včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods.

1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
15. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

16. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

III.B Aplikovateľné právne predpisy

17. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské
poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie
príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.
18. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je
nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

19. Podľa § 13 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., z nemocenského poistenia sa za podmienok
ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to tehotenské.
20. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., povinne nemocensky poistení sú a) zamestnanec
uvedený v § 4 ods. 1 a § 4b, b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou

samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 9 písm. a).
21. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť
fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie
na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, ak nie je povinne nemocensky poistená a a) nemá

priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, b) nie je poberateľom invalidného dôchodku
po dovŕšení dôchodkového veku a c) je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená.
22. Podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil
podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia

alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ
podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie
trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1
a § 49 ods. 1.
23. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo

činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento
zákon neustanovuje inak, ak a) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku
počas trvania nemocenského poistenia a b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v
posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca
predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,

najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol
dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie
sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako
5 eur.
24. Podľa § 47a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenkyňa, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské,

ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným
lekárom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní; § 49a platí rovnako.
25. Podľa § 47a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., nárok na tehotenské vzniká aj v období prerušenia
a) nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného
predpisu, b) povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na
rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej

a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby; § 31 ods. 3 sa použije primerane.

III.C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

26. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd

zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 žalobu o preskúmanie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia a
prvostupňového rozhodnutia. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný v podstatnom zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán nepriznal žalobcovi
nárok na tehotenské v období od 11. apríla 2023 do ukončenia dôvodu na poskytovanie tehotenského.
Správny súd v podstatnom odôvodnil napadnutý rozsudok skutočnosťami bližšie opísanými v bodoch

1 až 8 vyššie.
27. Na úvod kasačný súd sumarizuje, že v prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že
(i) žalobca bol registrovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa Základná škola s materskou školou,
Stará Kremnička v období od 15. októbra 2018 do 31. augusta 2022; (ii) uvedený pracovnoprávny
vzťah založil žalobcovi povinné nemocenské poistenie zamestnanca, ktoré trvalo v období od 15.

októbra 2018 do 24. novembra 2021, pričom v období od 25. novembra 2021 do 31. augusta 2022
bolo prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky; (iii) žalobca si žiadosťou zo dňa 19. mája
2023 uplatnil nárok na tehotenské, (iv) žalobca v žiadosti uviedol, že nárok na tehotenské si uplatňuje z
poistného vzťahu zamestnanec u zamestnávateľa; (v) žalobca dňa 31. augusta 2022 ukončil pracovný
pomer so zamestnávateľom, na základe čoho ku dňu 31. augusta 2022 zanikla registrácia žalobcu

ako zamestnanca u zamestnávateľa a súčasne k tomuto dňu bolo skončené aj prerušenie povinného
nemocenského poistenia ako zamestnanca u zamestnávateľa.
28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania nebolo
sporné, že žalobca v čase podania žiadosti nespĺňal tzv. všeobecné podmienky priznania nároku podľa
§ 30 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. Ostatne tomuto záveru svedčí konštatovanie žalobcu obsiahnuté v

kasačnej sťažnosti, kde tento uvádza, že prípad žalobcu je špecifický v tom, že žalobca splnil podmienky
nároku na nemocenskú dávku tehotenské podľa § 47a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., avšak v čase
uplatnenia svojho nároku už nebol ani jedným zo subjektov vo vzťahu, ku ktorým sú záväzné všeobecné
podmienky nároku na nemocenské dávky.
29. Základnou spornou otázkou (a žalobcom vytýkaným nesprávnym právnym posúdením veci zo strany

správneho súdu) je posúdenie, či pre vznik nároku žalobcu na tehotenské stačí splniť podmienku podľa §
47a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (teda, aby bol v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa
pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom nemocensky poistený najmenej 270 dní), alebo, či
žalobca musel spĺňať aj podmienky stanovené v § 30 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z.
30. Čo sa týka systematiky zákona č. 461/2003 Z. z., tento vymedzuje sociálne poistenie (§ 1 ods. 1

zákona č. 461/2003 Z. z.), ktorého rozsah je určený v ustanovení § 2 zákona č. 461/2003 Z. z. tak,
že sociálnym poistením je: a) nemocenské poistenie, b) dôchodkové poistenie, c) úrazové poistenie,
d) garančné poistenie a e) poistenie v nezamestnanosti. Zákon pojmovo vymedzuje nemocenské
poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie
príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Týmto ustanovením je

v základnom rámci vymedzený účel nemocenského poistenia, ktorým je kompenzácia straty alebo
zníženia príjmu pre prípad (v dôsledku) dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.
Formou kompenzácie sú nemocenské dávky, ktoré zákonodarca vymenúva v § 13 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. Jednou z týchto dávok je tehotenské [§ 13 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. vplatnom znení]. Účelom nemocenskej dávky tehotenského je parciálna sanácia straty alebo zníženia
príjmu poistenca za podmienok stanovených zákonom (mutatis mutandis rozsudok kasačného súdu sp.
zn. 6Ssk/12/2025 z 29. mája 2025). Uvedenou optikou je nutné nahliadať aj na prejednávanú vec.

31. V súvislosti s interpretáciou žalobcom označených ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. (§ 6 ods.
1, § 30 a nasl., § 47a zákona č. 461/2003 Z. z.) kasačný súd, obdobne ako v predchádzajúcom bode
uvedenom rozsudku konštatuje, že právna metodológia a právna teória vyvinuli pravidlá postupu pre
uplatňovanie právneho textu. Tieto pravidlá sa nazývajú metódami, kritériami alebo elementmi výkladu
a sú obsiahnuté v tzv. výkladovom kanóne. V súčasnosti zahŕňa výkladový kanón 7 výkladových kritérií:

1. jazykovo-gramatický výklad, 2. historický výklad, 3. systematický výklad, 4. teleologický výklad,
5. výklad na základe konformity (súladu) s európskym právom, 6. výklad na základe konformity s
ústavou a 7. výklad v zmysle „Hospodárskej analýzy práva“. V právnej vede neexistuje všeobecne
prijatá dohoda, či niektorá z metód výkladu má prioritu. Jednotlivé metódy by sa mali navzájom dopĺňať
a viesť k zrozumiteľnému a rozumne odôvodniteľnému vysvetleniu textu právnej normy a jej účelu.
Jazykový, systematický, teleologický, historický aj porovnávací výklad má spoločného menovateľa

vo formách logickej argumentácie. Prvou sledovanou metódou výkladu a uplatnenia všeobecne
záväzného právneho predpisu v materiálnom právnom štáte je metóda doslovného výkladu. Až tam, kde
doslovným výkladom nemožno jednoznačne identifikovať subjekt, obsah alebo objekt právnej normy,
sa v materiálnom právnom štáte možno odkloniť od doslovného výkladu a nejasnosť právnej úpravy
odstraňovať prostredníctvom inej metódy výkladu. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov teda

nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako
jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž
predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný
právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či upresnenie
potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto prípade

systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať
významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy, a to najmä v prípade, keď
existuje určité napätie medzi doslovným a teleologickým či systematickým výkladom. Podľa kasačného
súdu otrocké nasledovanie doslovného znenia zákona nemá v modernom práve opodstatnenie. Pokiaľ
vezmeme do úvahy jednu zo základných charakteristík právnej normy (tenzia medzi ich všeobecnou

a širokou variabilitou spoločenských vzťahov, na ktoré dopadá) a nadprodukciou právnych predpisov
posledných rokov, ako aj ich vzájomné prekrývanie, mohlo by trvanie na doslovnom znení zákona bez
možnosti použitia ďalších výkladových metód (popri metóde jazykovej) viesť v konkrétnych prípadoch k
absurdným dôsledkom. Teleologický výklad je takmer nevyhnutnou súčasťou aplikácie práva, je akousi
„korunou“ výkladu, zatiaľ čo výklad logicko-jazykový je jeho základom. Tento spôsob výkladu nemožno

ignorovať a podceňovať. Kasačný súd poukazuje na to, že každá právna norma má svoj zmysel a
účel, ktorý možno vyvodiť predovšetkým z autentických dokumentov, hovoriacich o vôli a zámeroch
zákonodarcu (napr. dôvodová správa k zákonu, priebeh rozpravy v parlamente pri prijímaní návrhu
zákona). Správne pochopenie zmyslu právnej normy je základom jej správnej aplikácie. Interpretáciou
právnej normy sa vo všeobecnosti rozumie objasnenie zmyslu a obsahu platných právnych noriem,

vyjadrených v normatívnych právnych aktoch, za účelom ich správneho pochopenia a používania.
Výklad právneho predpisu možno chápať aj ako logický postup smerujúci k poznaniu skutočnej vôle
zákonodarcu. Teleologický výklad je výklad účelový, ktorý má zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu
právnej normy. Teleologický výklad skúma, aký bol úmysel zákonodarcu a aký je účel rozoberanej
právnej normy. Jedná sa o významný výklad, ktorý „kráča s duchom doby“, v ktorej je realizovaný. Výklad

začína pri slovách zákona, pokračuje systematickými súvislosťami, všíma si genézu zákona a jeho
zavŕšením je poznanie účelu zákonného ustanovenia. Teleologický výklad nachádza svoje uplatnenie
v prípadoch, kde sa jedná o výklad do istej miery nekonkrétnych a rôzne interpretovaných právnych
predpisov. Vyššie opísaný prístup a princípy následne kasačný súd aplikoval na prejednávanú vec.
32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že žalobcom vytýkané nesprávne právne

posúdenie veci správnym súdom vychádza z jeho mylnej interpretácie ustanovení § 6 ods. 1, § 30 až
32 a § 47a zákona č. 461/2003 Z. z. Pre potreby nemocenského poistenia, a teda aj pre vznik nároku
na tehotenské podľa § 13 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., je rozhodné, že tento nárok má
poistenec. Kto je poistencom stanovuje § 6 ods. 1 cit. zákona - poistenec podľa tohto zákona je fyzická
osoba, ktorá je nemocensky poistená. Fyzická osoba môže byť buď (i) povinne nemocensky poistenou

(§ 14 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.) alebo (ii) dobrovoľne nemocensky poistenou (§ 14 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z. z.). Následne ustanovenie § 30 zákona č. 461/2003 Z. z. stanovuje podmienky, kedy má
zamestnanec nárok na nemocenskú dávku. Podobne, ustanovenie § 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. stanovuje, kedy má povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľnenemocensky poistená osoba nárok na nemocenskú dávku. V prípade, že takáto fyzická osoba nespĺňa
vyššie uvedené kritériá, nárok na dávku (rozumej tehotenské) nemá. Ustanovenie § 47a zákona č.
461/2003 Z. z. následne špecifikuje ďalšie podmienky poskytnutia uvedenej dávky (poistenkyňa, ktorá

je tehotná, má nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred
očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní). Uvedené
ustanovenie (rozumej § 47a zákona č. 461/2003 Z. z.) nie je „lex specialis“ vo vzťahu k ustanoveniam §
30 a nasl. citovaného zákona stanovujúcim všeobecné podmienky vzniku nároku na nemocenskú dávku
(medzi ktoré patrí aj tehotenské). Kvalita/povaha tohto vzťahu dvoch noriem ako vzťahu lex specialis/lex

generalis nevyplýva ani zo samotného znenia zákona (kde uvedený vzťah takto kategorizovaný slovným
vyjadrením nie je) a nemožno ju vyvodiť ani aplikujúc systematický alebo teleologický výklad právnej
normy (viď vyššie). Možno teda uzavrieť, že hoc by aj fyzická osoba bola tehotná a v posledných dvoch
rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky
poistená najmenej 270 dní, nemusí jej vzniknúť nárok na tehotenské, pokiaľ nie je poistenkyňou - ergo,
pokiaľ nespĺňa kritériá stanovené v § 30 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z.

33. Najvyšší správny súd teda po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom
pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery
spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská
pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší správny súd stotožňuje v

celom rozsahu. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že kasačné námietky žalobcu týkajúce sa
nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom neboli dôvodné a nespochybnili vecnú
správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.
34. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý

v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu
nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP.
35. Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.