Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201554
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201554.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej
veci žalobkyne: Z.. O. Z., nar. XX. A. XXXX, bytom v C., D. XX, právne zast.: JUDr. Jaroslav Kuchár,
LL.M., advokát, so sídlom v Bratislave, Budatínska 65, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, so sídlom v Bratislave, Špitálska 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného zo dňa 24. júna 2021, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2021/7192/Dan, o kasačnej
sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave zo dňa 18. februára 2025, č. k.
BA-8Sa/82/2021-111, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave zo dňa 18. februára
2025, č. k. BA-8Sa/82/2021-111 m e n í tak, že správnu žalobu žalobkyne z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 18. februára 2025, č. k. BA-8Sa/82/2021-111 (ďalej len

„správny súd“ a „napadnutý rozsudok“) postupom podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.
júna 2021, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2021/7192/Dan spolu s rozhodnutím Ústredia práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 08. marca 2021, Číslo: BA5/RPPNKŤZP/SOC/2021/147932-7
(ďalej len „prvostupňový orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil prvostupňovému orgánu na
ďalšie konanie.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách ustanovení §
3 ods. 2, § 46, § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), § 18
ods. 17, § 18 ods. 18, § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkéhozdravotnéhopostihnutiaaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym
poriadkom dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a administratívneho konania, ktoré rozhodnutiu
predchádzalo, správny súd konštatoval, že žalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s
námietkami žalobkyne, ktoré vzniesla v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, pričom tieto
námietky opakovane uviedla aj v správnej žalobe, a to najmä námietkami týkajúcimi sa hodnotyrodinného domu (nehnuteľnosť na D. XO. v C.), nezohľadnenie pasív vzťahujúcich sa k nehnuteľnosti
(rodinný dom zaťažený záložným právom v prospech R. C. a.s.), ale tiež skutočnosťou, že
cenu nehnuteľnosti znižuje aj to, že pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený, nepatril do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

4. Zároveň poukázal, že žalovaný nevychádzal pri stanovení hodnoty rodinného domu zo žalobkyňou
predloženého znaleckého posudku, pričom nebolo jasné, na základe čoho dospel k tomu, že rodinný
dom na D. XO. v C., ktorý je v spoluvlastníctve žalobkyne, je ohodnotený na viac ako 39.833 eur,

ak samotná žalobkyňa toto tvrdenie namietala. Neakceptoval konštatovanie správneho orgánu, že
„Vzhľadom na všeobecne dostupne známe informácie v akých cenových reláciách sa pohybujú rodinné
domy v meste Bratislava- mestská časť Vrakuňa, prvostupňový správny orgán nemal pochybnosti a
vyvodil záver, že podiel pripadajúci na pani Z.. Z. je vyšší ako 39.833 eur“, preto zrušil napadnuté
rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d/ SSP.

5. V novom konaní správny orgán opätovne posúdi nárok žalobkyne na priznanie peňažného príspevku
na nakúp osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou, pričom si obstará všetky potrebné
podklady a svoje rozhodnutie následne riadne odôvodní a vyporiada sa aj so všetkými relevantnými
námietkami žalobkyne.

6. Nárok na náhradu trov konania správny súd žiadnemu účastníkovi konania nepriznal.

II.

Kasačná sťažnosť žalovaného proti rozsudku správneho súdu

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalovaný, ktorú odôvodnil poukazom
na § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.

8. Uviedol, že správny súd poukázal na jedinú vetu z celého odôvodnenia rozhodnutia a túto vetu
považoval za nedostatočné odôvodnenie. Ide len o jednu vetu z päť stranového rozhodnutia. Namietal,
že zákon č. 447/2008 Z. z. v § 18 ods. 17 vymedzuje, čo sa považuje za majetok na účely poskytovania
peňažných príspevkov, a zároveň § 18 ods. 19 taxatívne vymedzuje, čo sa nepovažuje za majetok
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaný nemohol zohľadniť žalobkyňou namietané

pasíva, pretože takúto možnosť zákon v rozhodnom čase neumožňoval. Rovnako namietal, že v
napadnutom rozhodnutí zohľadnil znalecký posudok predložený žalobkyňou, a to konkrétne na strane
5, a zároveň tento dôkaz vyvracia jej vlastné tvrdenie, keďže podiel pripadajúci na ňu predstavuje podľa
znaleckého posudku sumu vo výške 59.500 eur.

9. Záverom žiadal, aby najvyšší správny súd tejto kasačnej sťažnosti vyhovel, zrušil rozsudok správneho
súdu a správnu žalobu zamietol.

III.
Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti žalovaného

10. Žalobkyňa sa na základe zaslanej výzvy správneho súdu vyjadrila ku kasačnej sťažnosti
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom uviedla, že žalovaný síce v napadnutom rozhodnutí
uviedol dotknuté zákonné ustanovenia, a to 18 ods. 17 a § 41 ods. 12, ale neaplikoval a ani necitoval
§ 18 ods. 19 písm. g/ zákona č. 447/2008 Z. z. Preto pri aplikácii tohto ustanovenia a v zmysle výpočtu

uvedeného v žalobe (t. j. po zohľadnení pasív - hypotéky viažucej sa k rodinnému domu) majetok
žalobkyne nepresahoval zákonný limit 39.833 eur, a nie 59.500 eur, tak ako to tvrdil žalovaný. Ďalej
namietala, že prvostupňový orgán nevysvetlil, ako ustálil hodnotu rodinného domu, keď na jednej strane
rozporoval znalecký posudok predložený žalobkyňou, a na strane druhej bez akýchkoľvek relevantných
dôkazov sa uspokojil s vlastnou voľnou úvahou o všeobecne dostupne známych informáciách, v akých

cenových reláciách sa pohybujú rodinné domy v Bratislave - mestská časť Vrakuňa.

11. Záverom navrhla, aby najvyšší správny súd zamietol kasačnú sťažnosť a priznal jej nárok na náhradu
trov kasačného konania.12. Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti žalovaného bolo doručené žalovanému na vedomie dňa
17. apríla 2025.

IV.
Konanie pred kasačným súdom

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§
11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie predchádzajúce
jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť žalovanej nie je dôvodná.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

18. Podľa § 199 ods. 1 písm. c/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

19. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorý postupom podľa
ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. júna 2021, Číslo:
UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2021/7192/Dan spolu s prvostupňovým rozhodnutím prvostupňového
orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala zrušenia
predmetného rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na opätovné rozhodnutie žalovaného. Spornou

otázkou v danej veci bolo, či žalovaný rozhodol správne, keď žalobkyni nepriznal nárok na peňažný
príspevok na kúpu motorového vozidla s automatickou prevodovkou v kontexte vznesených námietok
zo strany žalobkyne.

20. Podľa článku 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37

ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia
vykonávajú.
21. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o
preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s
odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

23. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.24. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

25. Podľa § 18 ods. 17 zákona č. 447/2008 Z. z., za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím sa na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu považujú nehnuteľné veci
a hnuteľné veci vo vlastníctve fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane peňažných úspor

okrem majetku uvedeného v odseku 19 a ak to ich povaha pripúšťa, aj práva a iné majetkové hodnoty.
Majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa preukazuje podľa stavu majetku v čase
podania žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu. Za hodnotu majetku fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím možno považovať len podiel majetku pripadajúci na túto fyzickú osobu.

26. Podľa § 18 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na

kompenzáciu okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie, a fyzická osoba,
na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive uvedenom v prílohe č. 15, či
hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 39 833 eur; vyhlásenie nesmie byť staršie ako tri mesiace.
Podpis fyzickej osoby a fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na vyhlásení overí príslušný
orgán bez poplatku.

27.Podľa§41ods.12zákonač.447/2008Z.z.,akhodnotamajetkufyzickejosobysťažkýmzdravotným
postihnutím je vyššia ako 39 833 eur, peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne alebo sa
odníme a zastaví sa jeho výplata.

28. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal
preukázané nasledovné skutočnosti. Žalobkyňa si podala dňa 30. septembra 2020 žiadosť o poskytnutie
peňažného príspevku na kompenzáciu na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou
prevodovkou (ďalej len „žiadosť“), v rámci ktorej uviedla, že žiada o peňažný príspevok na kúpu
osobného motorového vozidla z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia a nutnosť jej odkázanosti

na osobnú prepravu (do a zo zamestnania, rehabilitácie a pod.). Prvostupňový orgán prvostupňovým
rozhodnutím nepriznal peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou
prevodovkou z dôvodu, že jej majetok bol v hodnote presahujúcej 39.833 eur (žalobkyňa bola v čase
podania žiadosti vlastníkom nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/1 s jej bývalým manželom). V
podanom odvolaní žalobkyňa namietala, že predmetnú nehnuteľnosť neužíva od roku 2018, a zároveň

v rámci výšky jej podielu na predmetnej nehnuteľnosti (vo vzťahu k hodnote nehnuteľnosti predložila
znalecký posudok č. 16/2021 zo dňa 27. marca 2021, ktorým bola stanovená hodnota nehnuteľnosti
119.000 eur) nebola zohľadnená výška hypotéky, ktorej rozdiel nemá zodpovedať zákonnému limitu
39.833 eur. O podanom odvolaní, žalovaný rozhodol tak, že ho zamietol a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie, pričom vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý predložila žalobkyňa, keď konštatoval,

že mal za preukázané, že dotknutá nehnuteľnosť žalobkyne (podiel pripadajúci na fyzickú osobu) sa
považuje za majetok v hodnote presahujúcej 39.833 eur.

29. V zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa
komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným

motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla (§
34 ods. 1). Zároveň platí, že ho možno poskytnúť, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
je zamestnaná alebo preukáže, že bude zamestnaná alebo sa jej poskytuje sociálna služba v domove
sociálnych služieb, špecializovanom zariadení, dennom stacionári alebo preukáže, že sa jej bude
poskytovať sociálna služba v domove sociálnych služieb, špecializovanom zariadení alebo dennom

stacionárialebonavštevuješkolualebopreukáže,žebudenavštevovaťškoluaosobnémotorovévozidlo
bude využívať najmenej dvakrát v týždni na účely prepravy do zamestnania, školy alebo do domova
sociálnych služieb, špecializovaného zariadenia alebo denného stacionára a dvakrát späť. Sporným
bolo preukázanie hodnoty majetku žalobkyne, a to, či jej majetok nepresahuje zákonný limit, t. j. 39.833
eur, tak ako to upravuje § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z., a teda, ak hodnota majetku fyzickej

osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyššia ako 39.833 eur, peňažný príspevok na kompenzáciu
sa neposkytne alebo sa odníme a zastaví sa jeho výplata.30. Ďalej nebolo sporným, že žalobkyňa v čase podania žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu
a zároveň aj v čase rozhodovania správneho orgánu bola vlastníčkou nehnuteľnosti v spoluvlastníckom
podiele 1/1 s jej bývalým manželom - rodinného domu v Bratislave. V rámci administratívneho konania

predložila znalecký posudok č. 16/2021 zo dňa 27. marca 2021, ktorým bola stanovená hodnota tejto
nehnuteľnosti na 119.000 eur. Argumentovala tiež, že na predmetnej nehnuteľnosti je záložné právo v
prospech banky poskytujúcej hypotekárny úver vo výške necelých 50.000 eur, a preto táto skutočnosť
mala byť zohľadnená aj pri posudzovaní jej majetku zo strany žalovaného. Z toho dôvodu namietala,
že žalovaný nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, čomu sa v konečnom dôsledku priklonil

aj správny súd. Najvyšší správny súd však dáva do pozornosti, že žalovaný takúto zákonnú možnosť
nemal, pretože v danom čase vychádzal z platného a účinného ustanovenia § 18 zákona č. 447/2008
Z. z.

31. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala, že v prípade posúdenia hodnoty
jej majetku - vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti - mala byť zohľadnená aj skutočnosť, že

znalcom stanovenú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, resp. podiel žalobkyni mal byť znížený o výšku
hypotekárneho úveru. Najvyšší správny súd podotýka, že od 01. novembra 2021 bola účinná novela
zákona č. 447/2008 Z. z. - konkrétne zákonom č. 374/2021 Z. z., ktorej cieľom aj v zmysle príslušnej
dôvodovej správy bolo odstrániť nespravodlivosť v oblasti poskytovania peňažných príspevkov na
kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v prípade, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným

postihnutím vlastnila okrem majetku, ktorý sa na účely zákona č. 447/208 Z. z. nepovažoval za majetok
(napr. nehnuteľnosť, v ktorej býva), aj ďalší majetok, s ktorým nemôže samostatne nakladať (napríklad
situácia, keď vlastnila nehnuteľný majetok ako súčasť nerozdeleného bezpodielového spoluvlastníctva
manželov po rozvode manželov, a súd o návrhu ešte nerozhodol). Fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím bola v takomto prípade v bezvýchodiskovej situácii, keď nemala nárok na pomoc od štátu

(peňažný príspevok), hoci sama svoje majetkové postavenie nevedela ovplyvniť (napr. kvôli nesúhlasu
bezpodielového spoluvlastníka alebo prieťahom v konaní na súde), alebo ak bol majetok predmetom
záložnéhopráva.Vtýchtoprípadochbolopretonamieste,abyštátpriposkytovanípeňažnýchpríspevkov
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia túto situáciu zohľadnil. Z uvedeného tak možno
vyvodiť, že napriek tomu, že podľa cieľa novely zákona č. 447/2008 Z. z. by žalobkyňa mala spadať pod

túto situáciu, táto právna úprava bola platná a účinná až po tom, čo si žalobkyňa podala žiadosť, preto na
túto konkrétnu žiadosť, ktorá bola predmetnom administratívneho konania, a ktoré vyústilo do vydania
napadnutého rozhodnutia žalovaného, nebolo možné zohľadniť pri posudzovaní majetku žalobkyne.
Jednak tomu bráni (z pohľadu súdu) ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie
správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy

alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy a jednak (z pohľadu správneho orgánu) článok
2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

32. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že ten vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý

sama predložila žalobkyňa, a ktorý predmetnú nehnuteľnosť ohodnotil na 119.000 eur, pričom v tom
čase platná a účinná právna úprava stanovovala, že keď má fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím len podiel na (nehnuteľnom) majetku, do hodnoty majetku sa započítava výlučne jej podiel.
V prípade žalobkyne to bola hodnota 59.500 eur, čo predstavovalo vyššiu hodnotu, ako to predpokladal
zákonný limit, t.j. 39.833 eur. V neposlednom rade, najvyšší správny súd poukazuje aj na § 57 ods.

1 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z. z., v zmysle ktorého fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych
vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná preukázať skutočnosti
rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu a tiež
na § 57 ods. 1 písm. b/ menovaného zákona, podľa ktorého na výzvu príslušného úradu preukázať
výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške a zmeny v rodinných pomeroch a

majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky peňažného príspevku na kompenzáciu,
v lehote určenej príslušným úradom.

33. Napriek tomu, že najvyšší správny súd citlivo vníma prípady, ktoré sa týkajú posudzovania
zdravotného stavu a s ním nepriaznivé dôsledky, ktoré majú dopad na kvalitu života ťažko zdravotne

postihnutej osoby (jednotlivca), v danom prípade bez opory v zákone nebolo možné vyhodnotiť
prejednávaný prípad inak, ako to urobil žalovaný. Naopak, ak u žalobkyni nastane zmena jej životnej
situácie, môže si opätovne podať žiadosť o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia.34. Možno len doplniť, že z hľadiska ústavného možno subsumovať danú problematiku pod kategóriu
základných práv a slobôd druhej generácie, ktoré sú z hľadiska slovenského ústavného práva zaradené

v Piatom oddiele, Druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky a nazvanom Hospodárske, sociálne a
kultúrne práva, ktoré vyžadujú skôr intervenciu štátu než jeho zdržanie sa (oproti základným právam
a slobodám generácie prvej), a to za účelom zabezpečenia (v kontexte prejednávaného prípadu)
predovšetkým materiálnej stránky jednotlivca. V porovnaní s prvou generáciou ľudských práv konkrétna
podoba a podmienky uplatnenia práv druhej generácie podliehajú podstatne širšej miere uváženia

zákonodarcu v závislosti od ekonomickej situácie štátu, či aktuálnej hospodárskej, sociálnej alebo
kultúrnej politiky. Uvedené sa potom zásadne prejavuje v obsahu a v rozsahu týchto práv. Z vyššie
citovaného Článku 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že domáhať sa práv uvedených v
čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré
tieto ustanovenia vykonávajú. V kontexte s Článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako

aj pri strate živiteľa (ods. 1) a tiež, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá
je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok (ods. 2) Ústava Slovenskej republiky
splnomocnila zákonodarcu, aby zákonom (zákonmi) bližšie upravil samotnú realizáciu týchto ústavných
práv. Týmito zákonmi sú najmä Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z.z.), zákon č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení, zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákon č. 650/2004 Z.z. o

doplnkovom dôchodkovom sporení, zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, zákon č. 577/2004
Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o
úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, zákon č. 417/2013 Z.z. o pomoci
v hmotnej núdzi, zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom
minime, zákony upravujúce príspevky (štátu) na podporu starostlivosti a výchovy dieťaťa v (náhradnej)

rodine. Vzhľadom na uvedené, možno konštatovať, že esenciálny obsah sociálnych práv nie je zaručený
ústavou, ale zákonom, t. j. zákonná právna úprava ustanovuje obsah a rozsah práva jednotlivca na
sociálne zabezpečenie a zaručuje aj jeho uplatnenie. Medzi tieto zákony je nevyhnutné zaradiť aj tu
aplikovaný zákon č. 447/2008 Z.z., cieľom ktorého je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti

za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
35.Vzhľadomnauvedenédôvodynajvyššísprávnysúdvyužijúcpritom(ajvzhľadomnazásadurýchlosti
a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia správneho
súdu a rozsudok správneho súdu postupom podľa § 462 ods. 3 SSP zmenil tak, že správnu žalobu
žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

36. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods.
1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov konania na
správnom súde a kasačnom súde nepriznal, keď žalobkyňa v konaní úspech nedosiahla a žalovanému
ich nepriznal, keď nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta

druhá SSP).

37. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.