Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123216922
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7123216922.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci v súčasnosti plnoletého
oprávneného z platenia výživného: X. I.F., J.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. JUDr. Martinom
Fabiánom, advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice, na návrh povinného z platenia výživného: F.. O.
I., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. M. X, H.D., zastúpeného Steiner & Associates s.r.o. so sídlom Plávková 2,
Košice, IČO: 36864081, v konaní o zníženie výživného, o zrušenie tvorby úspor a zvýšenie výživného
na návrh matky, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Mestského súdu Košice sp.zn. 41P/109/2023
zo dňa 29.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zníženie výživného na návrh otca a zrušenie jeho povinnosti prispievať na
tvorbu úspor pre oprávneného plnoletého syna X. a zároveň zvýšenie výživného, ktorého sa v priebehu
konania domáhala matka, v tom čase ešte maloletého X., na sumu 600 eur mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. Súd zrušuje povinnosť otca prispievať sumou 150 € mesačne na tvorbu úspor pre maloletého syna

X. I. J.. XX.X.XXXX vždy do 20-dňa v mesiaci na osobitný účet zriadený v prospech maloletého počnúc
dňom 01.10.2024 do budúcna.

II. Návrh na zvýšenie výživného zo strany matky súd zamieta.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 12P/90/2020 zo dňa 10.12.2021 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/113/2022 zo dňa 23.11.2022, v časti tvorby úspor

na maloletého.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1-5, § 63, § 75, § 78 zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“).

4. Súd dospel k záveru, že návrh otca, na ktorom zotrval na poslednom pojednávaní, a to na zrušenie
tvorby úspor na maloletého počnúc dňom 1.10.2024 do budúcna, je dôvodný, otec už netrval na znížení
výživného za obdobie od podania návrhu do budúcna, ale iba na zrušení tvorby úspor od 1.10.2024
do budúcna. Otec ukončil zamestnanie ku dňu 31.8.2023 u predchádzajúceho zamestnávateľa, kde

dosahoval nadštandardný príjem vo výške cca 4.770 eur mesačne. Aj keď pracovný pomer bol ukončený
dohodou, bez uvedenia dôvodu, z potvrdenia od tohto bývalého zamestnávateľa otca je zrejmé, že išlo
o iniciatívu z jeho strany. Dňa 15.11.2022 došlo k zmene spoločníka v tejto spoločnosti, teda je reálne
tvrdenie otca, že nový spoločník chcel na miesto výkonného riaditeľa dosadiť ním preferovanú osobu a
otec tam už nebol žiadúci, a to ani v inej pozícii. Taktiež je zrejmé, že výhodnejšie pre otca z hľadiska
finančného bolo prijať dohodu a ponúknuté peňažné plnenie ako výpoveď, pričom by dostal zrejme v

zmysle Zákonníka práce nižšie odstupné. Teda súd nemá za to, že by šlo o nejaké účelové vzdanie
sa zamestnania zo strany otca. Pri ukončení tohto pracovného pomeru otec dostal peňažné plnenie
vo výške cca 54.000 eur netto a zároveň za obdobie šiestich mesiacov od 01.09. do 29.02.2024 ešte
poberal mesačne sumu 1.300 eur ako dávku v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne, čo je dokopy
okolo 55.300 eur. Keď súd toto rozrátal na trinásť mesiacov, je to približne 4.250 eur na mesiac, tak

dospel k záveru, že z tejto sumy bol otec schopný týchto 13 mesiacov (do septembra 2024) platiť jednak
bežné výživné a tiež prispievať na tvorbu úspor nielen na maloletého X., ale aj na plnoletú X., tak ako
mu to bolo určené predchádzajúcim rozsudkom a vykryť aj všetky svoje ďalšie náklady. Otec si síce po
skončení pracovného pomeru v septembri 2023 zakúpil motorové vozidlo za viac ako 33.000 eur, podľa
názoru súdu však nejde o výdavok, ktorý bolo nevyhnutné vynaložiť, resp. nie v takejto sume, najmä

ak otec bol bez zamestnania a nemal ešte dohodnuté iné zamestnanie v dohľadnej dobe. Navyše otec
mal ešte aj v septembri 2024 na svojich účtoch v N. N. M..N.. našetrené finančné prostriedky vo výške
cca 40.000 eur. Súd prihliadal na to, že pre otca je zrejme skutočne problematické si nájsť obdobnú
prácu, akú mal do 31.8.2023, ako I. V. N.Č., či vo vysokom manažmente, aj s požadovaným príjmom,
aký dosahoval predtým. Otec si už rok hľadá prácu približujúcu sa tej, ktorú naposledy vykonával, ale

sa mu nedarí si takú prácu nájsť a jeho možnosti sú obmedzené, čo aj súdu preukázal. Otec sa o
zamestnanie uchádzal aj prostredníctvom personálnej agentúry S. a zároveň posielal svoj životopis do
rôznych firiem, zúčastnil sa veľtrhu práce, absolvoval pohovory, avšak bezúspešne. Pravdou je však to,
že otec si hľadal pozície, ktoré boli zodpovedajúce jeho kvalifikácií, a teda išlo o pozície na vysokých
manažérskych postoch s vysokým príjmom, ktorých nie je dostatok. Otec si nehľadal, resp. zatiaľ sa

nechcel zamerať na hľadanie pozície v segmente, kde by dosahoval príjem približne 2.000 eur netto, a
bol by podkvalifikovaný, nakoľko by to mohlo mať nepriaznivý dopad na jeho životopis do budúcnosti. Na
trhuprácejealedostatoktakýchtoponúk,vktorýchbymalotecurčitešancusauplatniť,akbytoskúsil,aj
sprijatímnižšejpozícieanižšiehopríjmu.Súdmuselvdanomprípadeprihliadaťnapotencionalitupríjmu
otca.Ajkeďotecodôvodnil,prečosanechcelzamestnaťvnižšejpozíciiasnižšímpríjmom,súdmázato,

že už ani tá situácia, že si viac ako rok bezúspešne hľadá prácu a nikde nepracuje, nemusí byť pozitívom
pri hľadaní si práce vo vysokom manažmente. Navyše otec má skončené vysokoškolské vzdelanie D. a
zároveň má 15-ročnú prax v riadiacich pozíciách, nemôže byť problém pre neho si nájsť zamestnanie s
príjmom minimálne 2.000 eur netto. Súd pri stanovení potenciálneho príjmu otca vychádzal jednak z tých
ponúk práce, o ktoré sa uchádzal otec, ale aj z tých, ktoré súd sám našiel na stránke www.profesia.sk,

a z platu, ktorý bol ponúkaný (avšak brutto) a toto spriemeroval. Aj keď otcovi personálna agentúra
neodporúčala, aby sa zamestnal pod svoju úroveň a pod svoje schopnosti a možnosti, ktoré má, súd
poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť otca aj napriek tomu, že prišiel o zamestnanie, nezaniká a
súd stále prihliada na to, či sa povinný rodič nevzdal výhodnejšieho zamestnania alebo nejakého iného
príjmu bez vážneho dôvodu, ktorý by mohol dosahovať. Súd má za to, že v danom prípade už otec je

viac ako rok nezamestnaný a je nemysliteľné, aby ďalej takto fungoval bez toho, že by začal pracovať
a že by to bolo na úkor výživného voči maloletému dieťaťu, ktoré je naďalej výživou na otca odkázané
a potrebuje mať zabezpečené všetky svoje potreby. U otca súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mu
bránila sa zamestnať (napr. zdravotné, alebo iné dôvody). Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa X.
boli v konaní preukázané zo strany matky. Okrem bežných výdavkov na maloletého na stravu, bývanie,

ošatenie,ktoréaniniejepotrebnéšpeciálnepreukazovať,nalekárskustarostlivosť,voľnočasovéaktivity,
matka vynakladá aj ďalšie finančné prostriedky na dieťa, nakoľko mu zaplatila vodičský kurz, jazykový
kurz, či plavecký kurz. Dieťa je už v S. ročníku, bude sa pripravovať na maturity i skúšky na vysokú školu,
jehovýdavkybudúibavzrastať.Neboltutedadôvodnazníženievýživného(pokiaľideobežnévýživné)sprihliadnutím na potencionalitu príjmu otca ani do budúcna. Vzhľadom na to, že matka podala protinávrh
na zvýšenie výživného na maloletého, súd ho preskúmal a dospel k záveru, že na zvýšenie výživného v
danom prípade momentálne nie sú podmienky splnené, aj keď odôvodnené potreby maloletého dieťaťa

oproti predchádzajúcej úprave vzrástli, je už z vyššie uvedeného zrejmé, že finančné možnosti otca sú
obmedzené. Keďže súd ustálil potencionalitu príjmu otca na sumu cca 2.000 eur netto od 1.10.2024, z
tejto sumy prináleží podľa odporúčacích tabuliek Ministerstva spravodlivosti SR na maloletého X. 18 %
z tohto čistého príjmu, čo je suma 360 eur. Súd zohľadnil aj tvrdenia otca, ako aj samotného X.M., ktoré
uviedol pred kolíznym opatrovníkom, že otec mu zabezpečuje aj potreby týkajúce sa športových aktivít,

chodieva so synom na rôzne výlety a tieto financuje, zároveň zakupuje synovi rôzne potrebné veci,
okrem bicykla, ktorý syn uviedol, že si zakúpil on zo svojich našetrených prostriedkov, resp. mu pomohla
matka, a preto súd mal za to, že táto suma, aká je vo výške 350 eur doposiaľ určená, je adekvátna k
potenciálnemu príjmu otca, aj keď je tu zrejmé, že odôvodnené potreby syna sa zvýšili. Nie je však z
čoho možné momentálne určiť vyššie výživné, nakoľko v čase predchádzajúcej úpravy mal otec oveľa
vyšší príjem, aký má teraz, preto súd vtedy určil aj povinnosť prispievať otcovi na tvorbu úspor na mal.

deti. Príjem otca mu už toho času neumožňuje prispievať ani na tvorbu úspor, keďže po uplynutí 13
mesiacov, od kedy otec po ukončení pracovného pomeru finančné prostriedky, ktoré obdŕžal, sa tieto
financie na dané mesiace rozpočítali a minuli. Od 1.10.2024 súd vychádza z potenciálneho príjmu otca
2.000 eur netto, z čoho je zodpovedajúca výška výživného 350 eur na maloletého X., preto súd zrušil
povinnosť povinného otca prispievať sumou 150 eur mesačne na tvorbu úspor na maloletého počnúc

dňom 01.10.2024 do budúcna a zároveň návrh na zvýšenie výživného zo strany matky z 12.9.2024
zamietol.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania a súd nevidel dôvod niektorej zo strán priznávať nárok na náhradu trov konania,

nakoľko ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti, kde sa sleduje všeobecný záujem maloletého
dieťaťa a súd má vyšetrovaciu zásadu a má zistiť a preveriť všetky podstatné skutočnosti bez ohľadu
na tvrdenia účastníkov konania.

III. Obsah odvolania oprávneného z platenia výživného a obsah vyjadrení k odvolaniam

6. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, v tom čase maloletého X., a to voči výrokom
I. a II., ku ktorému sa v priebehu konania pripojil aj maloletý X. z dôvodu, že dňa XX.X.XXXX
nadobudol plnoletosť. Namieta skutkové zistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k ustálenému
potencionálnemu príjmu povinného otca vo výške 2.000 eur mesačne. Ponuky práce, z ktorých

súd prvej inštancie na portáli www.profesia.sk a z platu, ktorý bol v rámci uvedených ponúk práce
ponúkaný, nezodpovedajú vzdelaniu a pracovným skúsenostiam vrcholového manažéra - výkonného
riaditeľa veľkej spoločnosti, keďže povinný otec je osobou s vysokoškolským vzdelaním a dlhoročnými
pracovnými skúsenosťami, pričom súdom oboznámené pracovné ponuky sa týkajú pracovných pozícií,
ktoré si vyžadujú stredoškolské vzdelanie bez praxe. Zdôrazňuje skutočnosť zistenú vykonaným

dokazovaním, ktorú v konaní uviedol sám navrhovateľ, že sa uchádzal o zamestnanie v spoločnosti H. D.
na pozíciu výkonného riaditeľa, kde by bol jeho mesačný plat vo výške 4.500 eur v hrubom a vo vzťahu
k predmetnej pracovnej ponuke sám navrhovateľ vyjadril pochybnosť, či je to preňho dostatočný príjem,
nakoľkopredmetnýpríjemjeo38%menšíneždosahovalvpredošlomzamestnaní,kdemalpríjem7.300
eur mesačne v hrubom. Uvedené preukazuje, že ani príjem vo výške 4.500 eur v hrubom nepovažuje

navrhovateľzadostatočnýazodpovedajúcijehomožnostiam,schopnostiam,vzdelaniuapraxi.Rovnako
z navrhovateľom v priebehu konania predložených ponúk, o ktoré sa zaujímal a ktoré v konaní predložil,
vyplýva, že jeho potencionálny príjem by mal dosahovať 4.500-5.000 eur v hrubom, čo je okolo 3.500
eur v čistom. Za primerané výživné pri príjme 3.500 eur považuje 600 eur mesačne. Poukazuje zároveň
na nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie vo vzťahu k výške príjmu navrhovateľa v období

od 1.9.2023 do augusta 2024, nakoľko v súvislosti so skončením pracovného pomeru vo výške 54.000
eur vo vzťahu k peňažnému plneniu, ktoré bolo navrhovateľovi poskytnuté, priemerný mesačný príjem
za obdobie 13 mesiacov predstavuje 4.150 eur a po pričítaní sumy 1.300 eur (ide o sumu, ktorá mu bola
vyplatená každý mesiac počas obdobia 6 mesiacov titulom dávky v nezamestnanosti) je jeho priemerný
mesačný príjem 5.450 eur v čistom. Táto suma predstavuje približný mesačný príjem navrhovateľa

ako povinného v období od 1.9.2023 do 9.2.2024, ako aj sumu približne 4.150 eur v čistom, teda
predstavuje príjem v období od 1.3.2024 do 30.9.2024 a počnúc dňom 1.10.2024 je následne potrebné
vychádzaťzpotencionalitypríjmunavrhovateľaakopovinnéhovovýške3.500eurvčistom.Vychádzajúc
z potencionality príjmu navrhovateľa vo výške približne 3.500 eur je v jeho možnostiach a schopnostiachnaďalej prispievať na tvorbu úspor vo výške 150 eur mesačne a skutkové zistenia, v zmysle ktorých
potencionálny príjem navrhovateľa mu v súčasnosti neumožňuje prispievať ani na tvorbu úspor, nemá
podľa názoru matky vo vykonanom dokazovaní oporu. Namietala, že súd nedostatočne aplikoval ust.

§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že navrhovateľ vynaložil na kúpu osobného motorového
vozidla sumu 33.990 eur, ktorý výdavok nebolo nevyhnutné vynaložiť a rovnako bolo preukázané, že
navrhovateľ za situácie, keď stratil zamestnanie a nemá príjem, vynakladal a vynakladá značné finančné
prostriedky na luxusné dovolenky v zahraničí, ktoré takisto nebolo nevyhnutné vynaložiť, keď navyše
nesporne disponoval úsporami vo výške 40.000 eur v N. M..N.., teda súd prvej inštancie pri svojom

rozhodovaní na zvýšenie výživného na rozhodovanie o návrhu na zrušenie tvorby úspor neprihliadal na
majetkové pomery navrhovateľa. Navrhuje, aby odvolací súd návrh navrhovateľa na zrušenie povinnosti
prispievať na tvorbu úspor mesačne zamietol, a vyhovel návrhu na zvýšenie výživného na sumu 600
eur mesačne.

7. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdiť. K námietke o nesprávnom ustálení výšky potencionálneho príjmu v sume
2.000 eur uviedol, že v súčasnej dobe sú jeho možnosti nájsť si prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii
obmedzené vzhľadom na aktuálny trh práce, na ktorom je počet takýchto pozícií nedostatok. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že na trhu práce je dosť pracovných ponúk, z ktorých by mal
navrhovateľ šancu zamestnať sa, avšak na nižšej pozícii a s nižším príjmom. Dodáva, že i keď jeho

vzdelaniu a pracovným skúsenostiam by vzhľadom na aktuálnu situáciu trhu práce mohla zodpovedať
pracovná pozícia s príjmom 4.500 eur, uvedené neznamená garanciu, že sa na takejto pozícii
navrhovateľ aj skutočne zamestná. K námietke o určení výšky príjmu v období od septembra 2023 do
augusta 2024 uvádza, že stanovenie výšky príjmu navrhovateľa v období od 1.9.2023 do 30.9.2024
nemá žiaden vplyv na posúdenie potencionality príjmu otca v čase rozhodovania súdu o výživnom,

teda ani na výpočet výšky výživného. Predmetným výpočtom súd len ustálil deň, kedy nastala zmena
pomerov na strane navrhovateľa, t.j. od 1.10.2024, a to práve po zohľadnení vyplateného odstupného
a dávok v nezamestnanosti. Odstupné a dávky v nezamestnanosti, t.j. odstupné 54.000 eur a dávky v
nezamestnanosti 1.300 eur mesačne, súd rozpočítal na jednotlivé mesiace vopred, počas ktorých ako
keby navrhovateľ ešte poberal príjem z bývalého zamestnania. Keďže dostal odstupné vo výške 54.000

eur a dávky v nezamestnanosti spolu 6 mesiacov vo výške 7.803 eur, spolu suma 61.803 eur, a jeho
priemerný mesačný príjem bol v čase ukončenia jeho pracovného pomeru 4.770 eur, výška odstupného
a dávok v nezamestnanosti u neho predstavuje 13-násobok jeho priemerného mesačného príjmu
61.803/4.770 eur, preto súd správne ustálil, že zmena pomerov nastala až 1.10.2024, teda po uplynutí
13 mesiacov od straty jeho zamestnania 31.8.2023. Súd teda vychádzal z toho, že i keď navrhovateľ

1.9.2023 nemal riadne zamestnanie, titulom vyplatenia odstupného a dávok v nezamestnanosti mal
príjem počas 13 mesiacov ako keby riadne pracoval.

8. V ďalšom podaní matka oprávneného syna označila skutočnosti uvádzané navrhovateľom v jeho
vyjadrení za účelové, ničím nepreukázané. Zdôraznila, že doposiaľ, t.j. počas obdobia 1,5 roka od

ukončenia jeho predošlého zamestnania sa na žiadnej pozícii nezamestnal. Zároveň navrhla, aby
odvolací súd prostredníctvom Sociálnej poisťovne zistil, či navrhovateľ nie je opätovne zamestnaný a ak
áno, v akej výške je jeho reálny príjem a v celom rozsahu zotrvala na podanom odvolaní, uvádzaných
skutočnostiach a právnej argumentácii.

9. Navrhovateľ v ďalšom vyjadrení uviedol, že nie je zamestnaný. Napriek tomu si aktívne hľadá
prácu, zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a skutočnosti uvádzané matkou povinného
syna považuje za nedôvodné, preto navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a priznať
náhradu trov odvolacieho konania.

10. V ďalšom vyjadrení povinný syn oznámil súdu, že má vedomosť o tom, že navrhovateľ v súčasnosti
pracuje, čím došlo k podstatnej zmene pomerov. Navrhol, aby odvolací súd vyzval navrhovateľa na
vyjadrenie sa, či pracuje v zamestnaneckom pomere, prípadne či vykonáva inú činnosť, z ktorej má
príjem.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal

rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

12. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody oprávneného z platenia výživného
predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol
o zrušení povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor pre syna a o zamietnutí návrhu na zvýšenie
výživného, keď odvolacia argumentácia oprávneného syna smerovala voči nesprávne ustálenému
potencionálnemu príjmu navrhovateľa v sume 2.000 eur, takisto k nesprávne určenému príjmu
navrhovateľa 4.250 eur v období od septembra 2023 do augusta 2024 a nezohľadnení majetkových

pomerov navrhovateľa, konkrétne nesprávnemu zohľadneniu výdavkov, ktoré nebolo nevyhnutné
vynaložiť (kúpa motorového vozidla v sume 33.990 eur, výdavky na luxusné dovolenky, úspory vo
výške 40.000 eur) a neprihliadnutiu na zníženie mesačných výdavkov o 281,34 eura, keďže počnúc
novembrom 2024 sa matka plnoletého oprávneného začala podieľať na úhrade splátok hypotekárneho
úveru na nehnuteľnosti, ktoré sa stále nachádzajú v nevyporiadanom BSM účastníkov konania.

13. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového
stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom
rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred

odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim
rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe
tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR
sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho

súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

14. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci,
vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie

dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje
odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

15. V kontexte uplatnených odvolacích námietok oprávneného syna vyjadrujúcich nesúhlas so
skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k zrušeniu povinnosti otca

prispievať na tvorbu úspor pre syna a o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného, skúmal odvolací súd,
či boli splnené zákonné podmienky pre prijatie tohto záveru súdom prvej inštancie v nadväznosti na
možnosti a schopnosti povinného navrhovateľa s ohľadom na zákonné kritériá predpokladané ust. § 75
ods. 1 Zákona o rodine. V jeho zmysle by výživné malo reflektovať odôvodnené potreby dieťaťa, tiež
možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

16. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd správne vyhodnotil pomery oprávneného z
platenia výživného. Súd prvej inštancie porovnal pomery v čase poslednej úpravy výživného, ktorá bola
realizovaná rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 12P/90/2020 zo dňa 10.12.2021 v spojení s
rozsudkomKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.8CoP/113/2022zodňa23.11.2022avyhodnotilexistenciu

dôvodu pre zmenu pôvodného rozsudku len vo vzťahu k časti tvorby úspor na oprávneného syna podľa
§ 62 ods. 1-5, § 63, § 75 ods. 1, 2, § 78 Zákona o rodine a § 121 CMP, pričom v zmysle uvedených
ustanovení dospel k záveru o neexistencii dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku o zmene bežného
výživného. V čase poslednej úpravy priemerný príjem matky v roku 2020 bol vo výške 1.305,58 eur a
priemerný príjem otca za rok 2020 bol vo výške 4.196,91 eur. Maloletý X. v tom čase bol žiakom X.

ročníka L. školy. Otec v tom čase bol zamestnaný v spoločnosti N. N..V..Q.. ako I. V. a zároveň aj jeden
z dvoch konateľov, kde pôsobil v tejto pozícii od roku 2019. Plnoletý syn v šk. roku XXXX/XX ukončil
štúdium na G. A..17. Zo spisu vyplýva, že povinnosť otca tvoriť úspory v prospech syna bola súdom uložená v čase, keď
bol syn maloletý, a to ako osobitné opatrenie na ochranu majetkových záujmov dieťaťa v rámci výkonu
rodičovských práv a povinností. V priebehu školského roka XXXX/XXXX syn ukončil štúdium na G. A. a v

Z.XXXXdovŕšilplnoletosť,tedavek18rokov.Odvolacísúdzdôrazňuje,žepovinnosťrodičatvoriťúspory
pre dieťa nie je súčasťou základnej vyživovacej povinnosti podľa § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine,
ale ide o osobitné opatrenie viazané na obdobie maloletosti dieťaťa. Zmyslom tejto povinnosti je ochrana
záujmov dieťaťa, ktoré nie je plne spôsobilé na právne úkony a nemôže samostatne nakladať so svojimi
majetkovými právami. Po dovŕšení plnoletosti nadobúda dieťa v plnom rozsahu právnu spôsobilosť a

môže samo rozhodovať o svojich majetkových právach, vrátane prípadného výživného. Pokračovanie
v tvorbe úspor po dovŕšení plnoletosti by nemalo oporu v zákone, keďže zanikol zákonný dôvod, ktorý
tvorbu úspor odôvodňoval. Skutočnosť, že syn v čase dovŕšenia plnoletosti ešte študoval na strednej
škole a bol v S. ročníku, je z hľadiska posudzovania nároku na výživné relevantná, nie však z hľadiska
ďalšieho trvania povinnosti tvoriť úspory, ktorá je viazaná na obdobie maloletosti.

18. Navyše súd prvej inštancie správne ustálil, že navrhovateľ - otec ukončil pracovný pomer ku
dňu 31.8.2023, pričom k ukončeniu došlo dohodou bez uvedenia dôvodu. Zo spisového materiálu je
zrejmé, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo na základe personálnych zmien vo vedení spoločnosti
a nie z dôvodov účelového opustenia výhodného zamestnania. Táto skutočnosť bola preukázaná
aj potvrdením zamestnávateľa a výpoveďami povinného. Pri skončení pracovného pomeru povinný

obdŕžal jednorazové peňažné plnenie vo výške cca 54.000 eur netto, ku ktorému sa pripočítala dávka v
nezamestnanosti vo výške 1.300 eur mesačne za obdobie 6 mesiacov, čo predstavovalo spolu približne
55.300 eur za obdobie 13 mesiacov od 1.9.2023 do 30.9.2024. Súd správne rozpočítal túto sumu
ako ekvivalent cca 4.250 eur mesačne, z ktorej bol povinný schopný počas tohto obdobia plniť si
vyživovaciu povinnosť vrátane tvorby úspor. Od 1.10.2024 však už povinný týmto jednorazovým príjmom

nedisponuje, a teda nie je objektívne schopný naďalej prispievať na tvorbu úspor. Uvedený záver
má oporu vo vykonanom dokazovaní a zodpovedá princípom spravodlivého rozdelenia vyživovacej
povinnosti medzi rodičov, pričom tvorba úspor predstavuje len fakultatívnu zložku výživného, ktorá
predpokladá existenciu prebytočných disponibilných príjmov povinného rodiča.

19. Odvolací súd má za to, že za týchto okolností súd prvej inštancie dôvodne zrušil povinnosť prispievať
na tvorbu úspor na maloletého syna X. vo výške 150 eur mesačne počnúc dňom 1.10.2024 do budúcna.

20. Odvolací súd sa stotožňuje aj so závermi súdu prvej inštancie o výške potenciálneho príjmu otca,
ktorý bol ustálený na sumu 2.000 eur v čistom mesačne. Povinný preukázal, že si od ukončenia

zamestnania aktívne hľadal prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii a pracovným skúsenostiam (pozície
vo vrcholovom manažmente, výkonný riaditeľ), pričom sa zúčastnil viacerých pohovorov a komunikoval
s personálnou agentúrou. Súd zároveň konštatoval, že takéto pracovné pozície sú na trhu práce
obmedzené a ich dostupnosť nie je garantovaná ani pri vysokej kvalifikácii uchádzača. Napriek tomu, že
sa povinný neusiloval o zamestnanie v nižších pracovných pozíciách, súd správne aplikoval § 75 ods.

1 Zákona o rodine, ktorý umožňuje určiť potenciálnu vyživovaciu schopnosť rodiča, a to bez ohľadu na
to, či reálne príjmy dosahuje, pokiaľ ich nedosahuje bez vážneho dôvodu.

21. Vzhľadom na D. vzdelanie a 15-ročnú prax v riadiacich pozíciách odvolací súd považuje za reálne
a opodstatnené, aby si povinný mohol zabezpečiť mesačný čistý príjem minimálne vo výške 2.000 eur.

Uvedenásumazodpovedápriemernýmponukámvstrednommanažmente,akoajplatovýmmožnostiam
zisteným súdom na trhu práce (vrátane portálu www.profesia.sk). Námietky matky, že súd mal vychádzať
z príjmu 4.500 až 5.000 eur v hrubom (cca 3.500 eur v čistom), ktoré by zodpovedali predchádzajúcej
pracovnejpozíciipovinného,niesúpodloženéreálnedostupnýmiponukamipráce,ktorýmibysapovinný
mohol okamžite uplatniť. Takýto príjem bol v konaní síce teoreticky predložený ako možný, avšak nebolo

preukázané, že by sa v čase rozhodovania odvolacieho súdu jednalo o reálny a okamžite dosiahnuteľný
príjem.

22. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že aj keď sa od poslednej úpravy výživného odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa zvýšili (vodičský kurz, jazykové kurzy, príprava na maturitu a vysokú školu),

tak príjmové možnosti otca sa zároveň podstatne znížili.

23. Z ustáleného potenciálneho príjmu 2.000 eur v čistom mesačne zodpovedá výživné na jedno
nezaopatrené dieťa podľa odporúčacích tabuliek Ministerstva spravodlivosti SR výške 18 %, teda 360eur. Aktuálne výživné je stanovené vo výške 350 eur, čo je suma primeraná k výške príjmu a súčasným
možnostiam povinného. Odvolací súd považuje túto výšku za zodpovedajúcu princípom primeranosti
a rovnosti zaťaženia rodičov. Návrh matky na zvýšenie výživného je preto neopodstatnený, a to aj s

ohľadom na preukázané, ale finančne obmedzené pomery povinného.

24. Namietaná existencia jednorazových úspor (cca 40.000 eur v N. M..N..), kúpa vozidla za 33.990
eur, či účasť na dovolenkách, nepredstavujú opakujúci sa príjem, ktorý by zakladal trvalú schopnosť
prispievať vo vyššej výške. Z uvedeného dôvodu tieto výdavky nemajú vplyv na aktuálnu vyživovaciu

schopnosť povinného po 1.10.2024, navyše s týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie zaoberal a
správne ich zohľadnil vo svojom rozhodnutí.

25. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 2
ods. 1 CMP. Odvolacie námietky oprávneného teda nespochybnili vecnú správnosť rozsudku.

26. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).