Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. júl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200083
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200083.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov

senátu JUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobcu: PIGAGRO, s.r.o.,
so sídlom Ipeľský Sokolec 360, 935 75 Ipeľský Sokolec, IČO: 36 046 272, proti žalovanému: Slovenská
inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7831/27/2021-44154/2021 zo dňa 20.12.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava (ďalej aj len
„Inšpekcia“) vykonala dňa 12.01.2021 podľa § 34 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej
prevenciiakontroleznečisťovaniaživotnéhoprostrediaaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvznení
neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 39/2013 Z. z.“) environmentálnu kontrolu v prevádzke
žalobcu za kontrolované obdobie od 14.01.2018 do 12.01.2021. Environmentálna kontrola prevádzky

bola zameraná na zisťovanie dodržiavania vybraných podmienok povolenia týkajúcich sa oblasti
ochrany ovzdušia, vedenia evidencie a prevádzkovej dokumentácie. Z kontroly bola vyhotovená Správa
o environmentálnej kontrole č. 1/2021/P, evidovaná pod č. 469-4005/2021/Buč/370720809 zo dňa
11.02.2021 (ďalej aj len „správa“).

2. Inšpekcia listom č. 469-4007/2021/Buč/370720809 zo dňa 11.02.2021, vyzvala žalobcu na
prerokovanie výsledkov vykonanej environmentálnej kontroly prevádzky na deň 26.02.2021 a zároveň

ho vyzvala na zaslanie vyjadrenia k správe v lehote do 7 dní odo dňa doručenia tohto listu. Inšpekcia
v správe uviedla, že kontrolou bolo zistené, že žalobca nedodržal nasledovnú podmienku: „Podmienka
II.A.1.8.: Prevádzkovateľ nesmie prekročiť projektovanú kapacitu 3 160 ks ošípaných v odchove
(predvýkrm) a 12 800 ks ošípaných vo výkrme.“ Z mesačnej evidencie ošípaných z interného systému
prevádzky CLOUDFARMS predloženej žalobcom Inšpekcia zistila, že projektovaná kapacita odchovu
ošípaných v predvýkrme bola počas roka 2018 prekročená v každom mesiaci okrem mája. V roku 2019
bola projektovaná kapacita predvýkrmu prekročená v každom mesiaci s výnimkou mesiacov marec

a august. V roku 2020 bola projektovaná kapacita predvýkrmu prekročená v každom mesiaci okrem
januára a augusta. Inšpekcia si od žalobcu vyžiadala údaje o stave ošípaných zo dňa vykonania kontroly
a zistila, že v prevádzke bolo naskladnených 4 011 ks ošípaných v predvýkrme a 7 516 ks ošípaných vo
výkrme. Projektovaná kapacita pre predvýkrm bola v tento deň prekročená.3.Kzisteniamuvedenýmvsprávesažalobcavyjadrilpodanímoznačenýmako„Vyjadreniesakspráveo
environmentálnejkontroleč.I/2021/P”,zodňa18.02.2021.Prerokovanievýsledkovkontrolyavyjadrenia

žalobcu ku kontrole sa uskutočnilo dňa 26.02.2021 na Inšpekcii, o čom bola vypracovaná Zápisnica
o prerokovaní výsledkov environmentálnej kontroly č. 1/2021/P.

4. Inšpekcia rozhodnutím č. 4492201121/6009-15744/2021 zo dňa 17.05.2021 (ďalej aj len
„prvostupňové rozhodnutie“) uložila podľa § 35 ods. 2 písm. b) v spojení s § 37 ods. 4 zákona č.

39/2013 Z. z. žalobcovi pokutu vo výške 20 000 eur za správny delikt uvedený v § 37 ods. 1 písm. m)
zákona č. 39/2013 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že vykonával činnosť v prevádzke „PIGAGRO, s.r.o.
- farma Svodín” v rozpore s vydaným integrovaným povolením č. 6019-26254/37/2010/Zál/370720809
zo dňa 06.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2010 v znení jeho neskorších zmien
a doplnení (ďalej aj len „integrované povolenie“), pretože nedodržal podmienku povolenia II.A.1.8.:
„Prevádzkovateľ nesmie prekročiť projektovanú kapacitu 3 160 ks ošípaných v odchove (predvýkrm)

a 12 800 ks ošípaných vo výkrme.“, a to tým, že počas kontrolovaného obdobia v prevádzke dochádzalo
k prekračovaniu projektovanej kapacity ošípaných v predvýkrme s výnimkou mesiaca máj v roku 2018,
mesiacov marec a august v roku 2019, mesiacov január a august v roku 2020. Projektovaná kapacita
ošípaných v predvýkrme bola prekročená aj v deň vykonania miestnej obhliadky prevádzky 12.01.2021
a to o 851 ks ošípaných. Zisteným nedostatkom žalobca porušil povinnosti prevádzkovateľa uvedené

v § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 39/2013 Z. z., pretože nevykonával činnosť v prevádzke v súlade
s vydaným integrovaným povolením a neudržiaval prevádzku pod nepretržitým dohľadom, a taktiež
porušil povinnosť podľa § 26 ods. 1 písm. b) zákona č. 39/2013 Z. z., pretože neudržiaval prevádzku v
súlade s podmienkami určenými v povolení vydanom pre prevádzku „PIGAGRO, s.r.o. -farma Svodín”,
umiestnenú v Nitrianskom kraji, okres Nové Zámky, kategorizovanej v zozname priemyselných činností

v prílohe č. 1 k zákonu č. 39/2013 Z. z. pod bodom „ 6.6. Intenzívny chov hydiny alebo ošípaných s
miestom pre viac ako: b) 2 000 ks ošípaných nad 30 kg.“

5. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Inšpekcia konštatovala, že výšku uloženej pokuty
ovplyvnila najmä skutočnosť, že v prevádzke dochádzalo k prekračovaniu projektovanej kapacity pre

ošípané v predvýkrme dlhodobo, takmer počas celého kontrolovaného obdobia s výnimkou niektorých
mesiacov. Toto konanie prevádzkovateľa (žalobcu) potvrdzuje, že nedbal na limitnú hodnotu ošípaných v
predvýkrme určenú v integrovanom povolení. Nie je možné vylúčiť, že prekročenie množstva ošípaných
ustajnených v predvýkrme mohlo mať za následok negatívne vplyvy na životné prostredie, keďže sa
zvýšila spotreba používaných surovín, krmív, liečiv ako aj produkcia hnojovice. Pri stanovovaní výšky

pokuty Inšpekcia prihliadala na to, že nedošlo k prekročeniu projektovanej kapacity ošípaných vo
výkrme a ani celková projektovaná kapacita prevádzky prekročená nebola. Žalobca prejavil snahu riešiť
vzniknutú situáciu konzultáciou s Inšpekciou aj so žalovaným, ktorému zaslal žiadosť o odbornú pomoc
dňa 13.04.2021. Výšku pokuty, prihliadajúc na povahu porušenia povinnosti žalobcu, na dĺžku trvania
protiprávneho stavu a skutočnosť, že nedošlo k ohrozeniu života a zdravia ľudí, Inšpekcia uložila v dolnej

hranici celkovej možnej výšky, ktorá je podľa § 37 ods. 4 zákona č. 39/2013 Z. z. v rozmedzí od 1 000
eur do 333 000 eur. Inšpekcia považovala predmetnú výšku pokuty za odradzujúcu a dostatočnú pre
preventívny a represívny charakter.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím

č. 7831/27/2021-44154/2021 zo dňa 20.12.2021 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že zmenil
prvostupňové rozhodnutie nasledovne:

I. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia na prvej strane zmenil výšku pokuty z 20 000 eur na 17 000 eur.

II. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia na strane 2 nahradil časť pôvodného textu: „...pretože
nedodržal podmienku povolenia II.A.1.8. „Prevádzkovateľ nesmie prekročiť projektovanú kapacitu 3160
ks ošípaných v odchove (predvýkrm) a 12 800 ks ošípaných vo výkrme .“, a to tým, že počas
kontrolovaného obdobia v prevádzke dochádzalo k prekračovaniu projektovanej kapacity ošípaných v
predvýkrme s výnimkou mesiaca máj v roku 2018, mesiacov marec a august 2019, mesiacov január a

august v roku 2020.“

novým textom:„...pretože nedodržal podmienku povolenia II.A.1.8. „Prevádzkovateľ nesmie prekročiť projektovanú
kapacitu 3160 ks ošípaných v odchove (predvýkrm) a 12 800 ks ošípaných vo výkrme .“, a to tým, že
počas obdobia (od 16.04.2018 do 12.01.2021) v prevádzke dochádzalo k prekračovaniu projektovanej

kapacity ošípaných v predvýkrme s výnimkou mesiaca máj v roku 2018, mesiacov marec a august 2019,
mesiacov január a august v roku 2020.“

Ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia zostali nezmenené.

7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že Inšpektorátom uložená výška pokuty
20 000 eur bola uložená za celé obdobie zisteného porušovania podmienky č. II.A.1.8. integrovaného
povolenia žalobcom, pričom z § 37 ods. 9 zákona č. 39/2013 Z. z. okrem iného vyplýva, že za
porušeniepovinnosti,kuktorémudošlopredviacakotromirokmiodzačatiasprávnehokonaniaouložení
pokuty, nie je možné uložiť pokutu, tzn. takéto porušenie povinnosti je z hľadiska možnosti uloženia
pokuty premlčané. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o uložení pokuty bolo začaté dňa 16.04.2021,

žalovaný konštatoval, že prevádzkovateľovi nie je možné uložiť pokutu za porušenie povinnosti za
celé kontrolované obdobie od 14.01.2018 do 12.01.2021 s výnimkou mesiacov máj v roku 2018,
marec a august v roku 2019 a január a august v roku 2020, v ktorých k prekročeniu projektovanej
kapacity ošípaných v odchove nedošlo, ale je mu možné uložiť pokutu len za obdobie od 16.04.2018
do 12.01.2021, tzn. len za obdobie 3 rokov spätne od začatia konania o uložení pokuty. Na základe

uvedeného žalovaný adekvátne znížil výšku uloženej pokuty. Zároveň konštatoval, že prvostupňové
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom č. 39/2013 Z. z. a správnym poriadkom a výška pokuty po
jej úprave žalovaným je primeraná vzhľadom na splnenie jej výchovného a preventívneho účelu. Sankcia
za správny delikt ako taká nie je sama o sebe účelom správneho trestania. Ukladaním správnych sankcií
sa v podmienkach právneho štátu súčasne ako cieľ sleduje všeobecná a aj individuálna prevencia.

II.
Žaloba

8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a

navrhol, aby ho správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie alebo aby sám rozhodol
a výšku pokuty primerane znížil.

9. Odôvodnenie výšky pokuty uloženej žalovaným považoval žalobca za nedostatočné, nakoľko v ňom
absentuje riadne odôvodnenie toho, prečo sa žalovaný rozhodol znížiť výšku pôvodnej pokuty zo sumy

20 000 eur práve na sumu 17 000 eur. Napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné, a to
z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia toho, na základe čoho dospel žalovaný k súčasnej výške
pokuty, keďže nevedel posúdiť pohnútky, ktoré žalovaného viedli k zníženiu o sumu 3 000 eur, a teda
nevedelposúdiťanito,čijetakétozníženieprimeranéalebonie.Vrámciodvolaniaprotiprvostupňovému
rozhodnutiu žalobca poukázal na to, že nesprávne právne posúdenie veci zo strany Inšpektorátu môže

podľa jeho názoru zakladať nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia a naďalej trval na tom, že toto
rozhodnutie malo byť zrušené a vec mala byť vrátená Inšpektorátu na ďalšie konanie.

10. Žalobca tiež poukázal na nesprávne zistenie skutkového stavu, resp. nesprávne vyhodnotenie
skutkových zistení a nedostatočné prihliadnutie na všetky podstatné okolnosti prípadu, a to jednak

zo strany Inšpektorátu, a jednak zo strany žalovaného. V prvom rade poukázal na chybný výpočet
maximálnej kapacity pre chov ošípaných v predvýkrme. Pri prevádzkovaní prevádzky je viazaný
viacerými podmienkami ustanovenými v integrovanom povolení. Okrem toho je ale viazaný aj právnymi
predpismi Slovenskej republiky, vrátane nariadenia vlády. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí plne
súhlasil s argumentáciou Inšpektorátu, keď uviedol, že chybný výpočet maximálnej kapacity pre chov

ošípaných v predvýkrme v projektovej dokumentácii, ktorý sa premietol do integrovaného povolenia,
nemá vplyv na skutočnosť, že sa žalobca dopustil porušenia podmienky integrovaného povolenia
(podmienka Il.A.1.8.). Žalobca ešte v konaní pred Inšpektorátom poukázal na zjavnú chybu vo výpočte
projektanta, ktorá viedla k nesprávnemu údaju o maximálnej kapacite pre chov ošípaných v prevádzke,
a ktorá sa následne premietla aj do maximálnej kapacity pre chov ošípaných podľa integrovaného

povolenia. Chybný údaj, ktorý viedol k vyššie opísanej chybe, bol prebratý z pôvodnej projektovej
dokumentácie, kde bol projektantom uvedený chybný výpočet. Tento výpočet nezodpovedá reálnej
kapacite prevádzky, a taktiež nezodpovedá ani kvótam ustanoveným v nariadení vlády. Pre lepšiupredstavu kapacít prevádzky žalobca poukázal na kapacitné možnosti prevádzky konštatujúc, že je
možné zmeniť kapacitu chovu ošípaných v predvýkrme na farme na strednú hodnotu – 6 720 ks.

11. V kontrolovanom období nedošlo k prekročeniu celkovej maximálnej kapacity pre chov ošípaných
v prevádzke, ktorá predstavuje kapacitu na úrovni 15 960 ks ošípaných. Síce došlo k prekročeniu
maximálnej kapacity pre chov ošípaných v predvýkrme podľa integrovaného povolenia, čo nemožno
poprieť, no k tomuto prekročeniu došlo z dôvodu chybného výpočtu projektanta, na základe ktorého
došlo k značnému poddimenzovaniu kapacitných možností prevádzky. Okrem toho, žalobca sa v rámci

svojej prevádzky nedopustil prekročenia maximálnej kapacity pre chod ošípaných v predvýkrme podľa
nariadenia vlády a zároveň v priebehu kontrolovanej doby nedošlo k prekročeniu celkovej maximálnej
kapacity pre chov ošípaných v prevádzke. Žalobca aktívne pracuje na riešení problému, a to podaním
žiadostí o odbornú pomoc, ktorá ale viazne z dôvodov na strane Ministerstva životného prostredia SR.

12. Aj keby došlo k prekročeniu celkovej maximálnej kapacity pre chov ošípaných v jednotlivých

mesiacoch (čo sa v tomto prípade nestalo), tak je nutné prihliadať aj na to, že v niektorých mesiacoch je
naopak prevádzka, čo sa týka celkového počtu chovaných ošípaných, značne poddimenzovaná. Takýto
stav je typický pre živočíšnu výrobu, nakoľko v rámci takejto výroby nie je možné presne predpovedať
počet chovaných ošípaných (alebo iných zvierat) na najbližšie mesiace. V praxi nastávajú situácie, ktoré
spôsobia náhle zvýšenie alebo zníženie počtu chovaných ošípaných v rámci jednotlivých prevádzok.

Medzi faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú počet ošípaných, patria napríklad opatrenia príslušných
úradov, ochorenia ošípaných, denné váhové prírastky zvierat, počet dochovaných zvierat, epidémie
a podobne. Na druhej strane v prípade, ak žiaden z týchto faktorov nenastane, v spojení s vysokým
prírastkom čerstvo narodených ošípaných môže nastať situácia, že v prevádzkach dôjde k zvýšeniu
celkového počtu chovaných ošípaných v jednotlivých mesiacoch. Jediným spôsobom, ako následne

dodržať celkovú maximálnu kapacitu pre chov ošípaných v jednotlivých mesiacoch, by bolo utratenie
týchto zdravých zvierat, čo je ale v prísnom rozpore s morálnymi zásadami a fungovaním žalobcu, a
zároveň v rozpore s právnymi predpismi Slovenskej republiky.

13. Prekročením maximálnej kapacity pre chov ošípaných v predvýkrme podľa integrovaného povolenia

nedošlo k zvýšenému zásahu do životného prostredia. Uvedené podporuje skutočnosť, že v prípade,
ak by došlo k aktualizácii integrovaného povolenia presne podľa návrhu žalobcu (uvedeného v žiadosti
o odbornú pomoc), a teda k navýšeniu maximálnej kapacity pre chov ošípaných v predvýkrme na
počet 6 720 ks, nebolo by potrebné rozširovať súčasné kapacitné priestory prevádzky. Správne orgány
oboch stupňov nemali za preukázané, že prekročením maximálnej kapacity pre chov ošípaných v

predvýkrme došlo k zvýšenej záťaži na životné prostredie. Tento záver žalobcu vyplýva z odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia, v ktorom Inšpektorát uviedol, že „nie je možné vylúčiť, že prekročenie
množstva ošípaných ustajnených v predvýkrme mohlo mať za následok negatívne vplyvy na životné
prostredie, keďže sa zvýšila spotreba používaných surovín, krmív, liečiv ako aj produkcia hnojovice..“.
Z tejto citovanej časti odôvodnenia jasne vyplýva, že Inšpektorát nemal za preukázané zvýšenie

znečistenia životného prostredia. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že nedošlo k naplneniu „obavy“
Inšpektorátu v zmysle citovaného záveru.

14. Žalobca tiež poukázal na dvojitú úpravu maximálnej kapacity pre chov ošípaných v predvýkrme
(integrované povolenie a nariadenie vlády). Tento vzniknutý stav porušuje základnú zásadu právnej

istoty, nakoľko žalobcovi de facto ustanovuje dve rozdielne kvóty maximálnej možnej chovnej kapacity
ošípaných v predvýkrme. Tento stav právnej neistoty, ktorý pramení z duálnej úpravy práv a povinností
žalobcu, je z právneho hľadiska neudržateľný a neprípustný.

15. Závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí považoval žalobca za príliš formálne.

Žalovaný a pred ním aj Inšpektorát čisto formalisticky posúdili skutočnosť o prekročení maximálnej
kapacity pre chov ošípaných v predvýkrme v rámci prevádzky, pričom vôbec, resp. dostatočným
spôsobom neprihliadli na všetky okolnosti prípadu. Žalobca si uvedomuje, že uložená pokuta je pokutou
na dolnej hranici sadzby, no napriek tomu ju považoval za výrazne neprimeranú, najmä vzhľadom na
to, že: i/ sa nedopustil porušenia maximálnych kapacít pre chov ošípaných v predvýkrme v zmysle

nariadenia vlády; ii/ k prekročeniu maximálnej kapacity pre chov ošípaných v prevádzke došlo len
v dôsledku chybného výpočtu projektanta, ktorý sa premietol do kvóty ustanovenej v integrovanom
povolení; iii/ počas celého kontrolovaného obdobia ani raz nedošlo k prekročeniu celkovej maximálnej
kapacity pre chov ošípaných (v predvýkrme a výkrme) v prevádzke; iv/ prekročením maximálnej kapacitypre chov ošípaných v predvýkrme nedošlo k dodatočnému zásahu do životného prostredia, čo vyplýva
z kapacitných možností prevádzky, a zároveň aj zo samotných zistení správnych orgánov; v/ žalobca sa
od počiatku snaží vzniknutú situáciu riešiť, a to najmä podaním žiadosti o odbornú pomoc; vi/ žalobca sa

ocitol v právnej neistote z dôvodu dvojitej úpravy maximálnej kapacity pre chov ošípaných v predvýkrme
(integrované povolenie a nariadenie vlády); vii/ správne orgány počas kontroly nezistili porušenie žiadnej
ďalšej podmienky ustanovenej v integrovanom povolení; viii/ žalobca vykonáva činnosť v prevádzke
zodpovedne, pri chove ošípaných používa najmodernejšie technológie a dodržiava všetky právne
predpisy Slovenskej republiky.

III.
Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 21.07.2022 navrhol, aby správny súd zamietol žalobu ako
nedôvodnú a neopodstatnenú.

17. K námietke žalobcu o absencii odôvodnenia zníženia uloženej pokuty žalovaný uviedol, že z
napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný výšku pokuty znížil z dôvodu, že Inšpekcia uložila
pokutu za celé kontrolované obdobie, t. j. od 14.01.2018 do 12.01.2021, avšak správne konanie začalo
až 16.04.2021. S prihliadnutím na § 37 ods. 9 zákona č. 39/2013 Z. z., konanie o uloženie pokuty

možno začať do troch rokov odo dňa, v ktorom k porušeniu povinnosti došlo. K zníženiu na 17 000 eur
dospel žalovaný správnou úvahou pri zohľadnení v napadnutom rozhodnutí uvedených priťažujúcich
a poľahčujúcich okolností, a to najmä dlhodobé (od 16.04.2018 do 12.01.2021 s výnimkou 5/2018, 3
a 8/2019, 1 a 8/2020) porušovanie povinnosti žalobcu a výrazné prekračovanie projektovanej kapacity
ošípaných v predvýkrme v priemere o cca 40 % každý mesiac od 16.04.2018 do 12.01.2021.

18. Pokiaľ ide o dôvod prekročenia celkovej maximálnej kapacity pre chod ošípaných žalobcom,
žalovaný uviedol, že porušenie podmienok stanovených v integrovanom povolení z dôvodu chyby
v projekte síce vysvetľuje dôvod, prečo došlo k protiprávnemu konaniu, avšak nezbavuje žalobcu
zodpovednosti. Takýto liberačný dôvod by musel byť stanovený priamo v zákone č. 39/2013 Z. z. Ku

skutočnosti, že žalobca sa nedopustil prekročenia maximálnej kapacity pre chov ošípaných v prevádzke,
žalovaný uviedol, že táto skutočnosť taktiež nezbavuje žalobcu zodpovednosti za porušenie zákona,
avšak táto okolnosť bola zohľadnená vo výške pokuty. Taktiež skutočnosť, že nebola prekročená
kapacita pre chov ošípaných v predvýkrme stanovená v citovanom nariadení vlády, nezbavuje žalobcu
zodpovednosti za protiprávne konanie, nakoľko správny delikt, pre ktorý mu bola uložená pokuta,

spočívavovykonávaníčinnostivprevádzkevrozporesvydanýmintegrovanýmpovolenímavudržiavaní
prevádzky v rozpore s podmienkami určenými v povolení.

19. S vyjadrením žalobcu, že jeho protiprávne konanie nemalo vplyv na životné prostredie, žalovaný
nesúhlasil, nakoľko už samotná skutočnosť, že žalobca konal v rozpore so zákonom č. 39/2013 Z.

z., čím sa dopustil správneho deliktu, mala negatívny vplyv na životné prostredie. V konaní o vydanie
integrovaného povolenia sa v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 39/2013 Z. z. povoľujú a určujú podmienky
vykonávania činností v existujúcich prevádzkach a v nových prevádzkach s cieľom zaručiť účinnú
integrovanú ochranu zložiek životného prostredia a udržať mieru znečistenia životného prostredia v
normách kvality životného prostredia. Z uvedeného vyplýva, že danými podmienkami stanovenými

v integrovanom povolení sa chránia zložky životného prostredia tak, aby nedochádzalo k prenosu
znečistenia z jednej zložky životného prostredia do inej (integrovaný princíp) a miera znečisťovania
životného prostredia bola minimálne na požadovanej legislatívnej úrovni alebo lepšej. Žalobcovo
konanie je protiprávne aj bez preukázania následkov na životné prostredie, nakoľko napĺňa skutkovú
podstatu správneho deliktu vymedzeného zákonom č. 39/2013 Z. z. Žalovaný pripustil, že Inšpektorát

použil formuláciu „nie je možné vylúčiť, že prekročenie množstva ošípaných ustajnených v predvýkrme
mohlo mať za následok negatívne vplyvy na životné prostredie...“, pričom túto skutočnosť nemal za
preukázanú. Avšak, z konania žalobcu spočívajúceho v prekročení projektovanej kapacity ošípaných v
predvýkrme v priemere o cca 40 % každý mesiac od 16.04.2018 do 12.01.2021 s výnimkou mesiacov
máj 2018, marec a august 2019 a mesiacov január a august 2020, je nepochybné, že toto konanie malo

vyššie uvedené následky.

IV.
Replika žalobcu20. Žalobca v replike zo dňa 30.08.2022 zotrval na podanej žalobe a argumentoch v nej uvedených.

21. Poukázal na nejednotnosť správnej úvahy pri podobných prípadoch spočívajúcu vo výrazne odlišnej
výške pokút uvádzajúc konkrétne príklady. Aj z tohto dôvodu považoval napadnuté rozhodnutie za
nedostatočne odôvodnené, arbitrárne, a teda nepreskúmateľné.

22. K problematike kvót určených integrovaným povolením uviedol, že počty ošípaných v jednotlivých

mesiacoch, ktoré sú zachytené vo výkaze z programu „cloudfarms“, sú počty ošípaných len za posledný
deň toho ktorého kalendárneho mesiaca (teda počet ks ošípaných na prevádzke v posledný deň
mesiaca). Z tohto dôvodu považoval žalobca za podstatné zamyslieť sa aj nad tým, či je zo strany
žalovaného možné pokutovať subjekt za prekročenie projektovaných kapacít jednotlivých prevádzok,
keď žalovaný (resp. Inšpektorát) reálne posudzuje len počty ks ošípaných na prevádzke za posledný
deň toho ktorého kalendárneho mesiaca.

23. Žalovaný sa snažil relativizovať jasné a zreteľné závery Inšpektorátu, ktorý jasne uviedol, že nemal
za preukázané dodatočné zaťaženie životného prostredia. Žalovaný postupoval príliš formalisticky, ak
odvodzoval dodatočné zaťaženie životného prostredia len tým, že došlo k porušeniu jednej podmienky
integrovaného povolenia.

V.
Duplika žalovaného

24. Žalovaný v duplike zo dňa 23.10.2023 naďalej zotrval na svojom vyjadrení k žalobe a opätovne

navrhol, aby ju správny súd zamietol.

VI.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať
svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon
súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu
v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/15/2022 bola v súlade s platným

a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod
sp. zn. BA-5S/15/2022.

26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13
ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejajlen„SSP“)
v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie, vrátane
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba

nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa
§ 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Oznámenie
o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 09.07.2025 (§ 137 ods. 4 SSP) a rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 15.07.2025 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP.

27. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

28.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.29. Podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 39/2013 Z. z., prevádzkovateľ je povinný vykonávať činnosť
v prevádzke v súlade s vydaným povolením a udržiavať prevádzku pod nepretržitým dohľadom.

30. Podľa § 26 ods. 1 písm. b) zákona č. 39/2013 Z. z., prevádzkovateľ je povinný udržiavať prevádzku
v súlade s podmienkami určenými v povolení.

31. Podľa § 35 ods. 2 písm. b) zákona č. 39/2013 Z. z., ak inšpekcia zistí nedostatky, uloží pokutu za
zistený správny delikt.

32. Podľa § 37 ods. 1 písm. m) zákona č. 39/2013 Z. z., inšpekcia uloží pokutu prevádzkovateľovi, ktorý
vykonáva činnosť v prevádzke bez povolenia alebo neplní povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. a) a b).

33. Podľa § 37 ods. 4 zákona č. 39/2013 Z. z., za porušenie povinností podľa odseku 1 písm. e), f), j)
až m), p), q), s) a t) inšpekcia uloží prevádzkovateľovi pokutu od 1 000 eur do 333 000 eur.

34. Nebolo sporným, že žalobca vo svojej prevádzke počas obdobia od 16.04.2018 do 12.01.2021
(s výnimkou mesiaca máj v roku 2018, mesiacov marec a august v roku 2019 a mesiacov január
a august v roku 2020) prekročil projektovanú kapacitu 3 160 ks ošípaných v odchove (predvýkrme).
Sporným bolo posúdenie otázky, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre sankčný

postih žalobcu za správny delikt uvedený v § 37 ods. 1 písm. m) zákona č. 39/2013 Z. z. a či žalovaný
napadnutým rozhodnutím znížil žalobcovi pokutu v súlade so zákonom ako aj to, či toto zníženie
dostatočne odôvodnil.

35. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné

činy, priestupky a iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte disciplinárne delikty a správne delikty
poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny
zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti
je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných
správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (tak,

ako to určuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Iné správne delikty sú
svojoupovahounajbližšieprávepriestupkom.Vobochprípadochideosúčasťtzv.správnehotrestania,o
postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie či opomenutie. Je treba zdôrazniť, že formálne
označenie určitého typu protispoločenského konania a k tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné
činy, priestupky, či iné správne delikty, z toho vyvodené následky v podobe sankcií vrátane príslušného

konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky
štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov.
Kriminálizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a
v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov
ako aj prísnosti postihu delikventa.

36. Správny súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v
súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné.
V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny
právny záver, s ktorým sa správny súd v celom rozsahu stotožnil. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj

po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru správneho súdu dostatočným spôsobom vysporiadal
so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní.

37. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel správny súd k záveru,
že v konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný správny delikt

tak, ako bol špecifikovaný v preskúmavaných rozhodnutiach, a to jednak v napadnutom rozhodnutí tým,
že nedodržal podmienku povolenia II.A.1.8. „Prevádzkovateľ nesmie prekročiť projektovanú kapacitu
3160 ks ošípaných v odchove (predvýkrm) a 12 800 ks ošípaných vo výkrme .“, a to tým, že počas
obdobia (od 16.04.2018 do 12.01.2021) v prevádzke žalobcu dochádzalo k prekračovaniu projektovanej
kapacity ošípaných v predvýkrme s výnimkou mesiaca máj v roku 2018, mesiacov marec a august

v roku 2019, mesiacov január a august v roku 2020. Žalobca taktiež porušil povinnosti prevádzkovateľa
uvedené v § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 39/2013 Z. z., pretože nevykonával činnosť v prevádzke
v súlade s vydaným integrovaným povolením a neudržiaval prevádzku pod nepretržitým dohľadom
a taktiež porušil povinnosť podľa § 26 ods. 1 písm. b) zákona č. 39/2013 Z. z. tým, že neudržiavalprevádzku v súlade s podmienkami určenými v povolení vydanom pre danú prevádzku. Vo veci konajúce
orgány verejnej správy podľa názoru správneho súdu vymedzili predmetný správny delikt v súlade
s platnou právnou úpravou i ustálenou judikatúrou spôsobom, ktorý ho činí nezameniteľným s iným

správnym deliktom, a to miestom, časom a spôsobom jeho spáchania tak, ako to vyplýva z výrokovej
časti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.

38. Správny súd s ohľadom na námietky žalobcu uvádza, že skutková podstata správneho deliktu
podľa § 37 ods. 1 písm. m) zákona č. 39/2013 Z. z. je naplnená, ak prevádzkovateľ vykonáva činnosť

v prevádzke bez povolenia alebo si neplní povinnosti podľa § 26 písm. a) a b) zákona č. 39/2013 Z.
z. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca naplnil objektívnu
stránku skutkovej podstaty tohto správneho deliktu, keď nevykonával činnosť v prevádzke v súlade
svydanýmintegrovanýmpovolením,konkrétnevsúladespodmienkouII.A.1.8.integrovanéhopovolenia
a neudržiaval prevádzku v súlade s podmienkami určenými v integrovanom povolení, čo bolo zistené
Inšpektorátom ako prvostupňovým orgánom počas environmentálnej kontroly.

39. Uvedené povinnosti žalobca porušil tým, že prekročil projektovanú kapacitu prevádzky pre ošípané
v odchove (predvýkrm) v období od 16.04.2018 do 12.01.2021 s výnimkou mesiacov máj v roku 2018,
marec a august v roku 2019 a mesiacov január a august v roku 2020. Orgány verejnej správy zistili
skutočný stav veci a na jeho základe bol vyvodený správny právny záver. Orgány verejnej správy

v konaní dostatočným spôsobom preukázali, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu
v zmysle § 37 ods. 1 písm. m) zákona č. 39/2013 Z. z., keď v kontrolovanom období nesplnil povinnosti
podľa § 26 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 39/2013 Z. z.

40. Argumentácia žalobcu uvedená v bode 15. tohto rozsudku, konkrétne argumentácia o tom, že (i/ sa

nedopustil porušenia maximálnych kapacít pre chov ošípaných v predvýkrme v zmysle nariadenia vlády;
ii/ k prekročeniu maximálnej kapacity pre chov ošípaných v prevádzke došlo len v dôsledku chybného
výpočtu projektanta, ktorý sa premietol do kvóty ustanovenej v integrovanom povolení; iii/ počas celého
kontrolovaného obdobia ani raz nedošlo k prekročeniu celkovej maximálnej kapacity pre chov ošípaných
v prevádzke), nezbavuje žalobcu zodpovednosti za porušenie zistenej povinnosti. Zodpovednosti za

porušenie zistenej povinnosti žalobcu nezbavuje ani ďalší dôvod, ktorý uviedol, a to zjavná chyba vo
výpočte projektanta, ktorá viedla k nesprávnemu údaju o maximálnej kapacite pre chov ošípaných
v prevádzke, a ktorá sa následne premietla aj do maximálnej kapacity pre chov ošípaných podľa
integrovaného povolenia. V predmetnej veci je potrebné akcentovať na to, že v rámci administratívneho
konania bola vyvodzovaná voči žalobcovi administratívnoprávna zodpovednosť za spáchanie (iného)

správneho deliktu, v rámci ktorého sa v zásade nevyžaduje zavinenie, ak osobitný zákon výslovne
neustanovuje inak. Ide o objektívnu zodpovednosť. Skutočnosti uvádzané žalobcom na jeho obranu sa
preto nemohli premietnuť do absencie jeho zavinenia s právne relevantným exkulpačným následkom.

41. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

v časti týkajúcej sa uloženia sankcie a jej výšky, správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval
v súlade s platnou právnou úpravou a pri stanovení sankcie a určení jej výšky vyhodnotil všetky potrebné
kritériá v zmysle § 37 ods. 7 zákona č. 39/2013 Z. z.

42. Zákon č. 39/2013 Z. z. ustanovuje v § 37 skutkové podstaty správnych deliktov, ktorých sa na úseku

integrovanejprevencieakontrolyznečisteniamôžedopustiťprevádzkovateľazaktorémuhrozísankcia.
Následne skutkové podstaty správnych deliktov rozdeľuje do dvoch základných skupín z hľadiska
výšky pokuty za porušenie povinností. Toto rozdelenie zohľadňuje mieru a závažnosť porušenia zákona
a výšku spoločenského záujmu na vynútení splnenia porušenej povinnosti a mieru požiadavky na
intenzitepotrestaniaprevádzkovateľa,ktorýsaporušeniazákonadopustil.Správnydeliktpodľa§37ods.

1 písm. m) zákona č. 39/2013 Z. z. spadá do druhej skupiny, v ktorej sú zastúpené závažné porušenia
zákona č. 39/2013 Z. z., ktorých podstata tkvie v tom, že prevádzkovateľ nekoná v súlade so zákonom
pri technickej prevádzke, resp. pri vykonávaní činnosti v prevádzke. V tomto prípade je len prirodzený
záujem štátu na intenzívnejšom potrestaní prevádzkovateľa, a práve preto v tejto skupine správnych
deliktov zákon stanovuje ako sankciu pokutu od 1 000 eur do 333 000 eur.

43.Zákonč.39/2013Z.z.stanovujeniekoľkokritérií,naktorésaprirozhodovaníovýškeuloženejpokuty
prihliada. Ide o i/ závažnosť porušenia povinností, ii/ čas trvania protiprávneho stavu a iii/ vzniknuté alebo
hroziace škodlivé následky.44. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný vzal do úvahy, že sankcia za správny
delikt má plniť funkciu výchovnú a preventívnu, ale súčasne aj represívnu, čo vyžaduje, aby táto bola

citeľná v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Správny súd konštatuje, že pri uložení sankcie v
zanedbateľnej výške je predpoklad, žeby táto nesplnila svoj účel. Pokuta plní preventívnu funkciu aj vo
vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností, musí mať silu odradiť od protiprávneho
postupu, pričom takýto účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu. Ak
ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a

jeho následkom. Výška sankcie má byť stanovená tak, aby sa subjekt, ktorému sa sankcia ukladá, do
budúcna vyvaroval porušenia zákonných povinností, ale nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k
porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu.

45. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí jasne uviedol, že pri stanovení výšky pokuty vychádzal zo
skutočnosti, že žalobca ako prevádzkovateľ dlhodobo porušoval podmienku integrovaného povolenia

výrazným prekračovaním projektovanej kapacity v predvýkrme, pričom dané kapacity špecifikoval
Inšpektorát v tabuľke na 3. strane prvostupňového rozhodnutia. Uvedeným porušovaním žalobca maril
primárnycieľintegrovanéhopovoľovania.Žalovanýtaktiežprihliadolnadobutrvaniaprotiprávnehostavu
a znížením pokuty 20 000 eur uloženej prvostupňovým rozhodnutím reflektoval pochybenie Inšpektorátu
ohľadom dĺžky protiprávneho stavu, keďže pokutu je s poukazom na § 37 ods. 9 zákona č. 39/2013 Z.

z. možné uložiť len za obdobie troch rokov spätne od začatia konania o uložení pokuty.

46. V prejednávanej veci voľná úvaha, ktorou sa riadili vo veci konajúce správne orgány, sa neprieči
zásadám logického myslenia a nevybočila z medzí a rámca stanoveného zákonom. Preto správny
súd zohľadniac závažnosť zisteného porušenia právnych povinností rovnako, ako bolo špecifikované

žalovaným v napadnutom rozhodnutí, považoval sankciu vo výške 17 000 eur, uloženú na dolnej hranici
sankčného rozpätia (1 000 eur až 333 000 eur) za primeranú.

47. K návrhu žalobcu na moderovanie pokuty uloženej napadnutým rozhodnutím správny súd uvádza,
že v zmysle § 198 SSP sú možnosti správneho súdu moderovať výšku uloženej sankcie viazané na

výsledky ním vykonaného dokazovania, návrh žalobcu a záver, že aj keď orgán verejnej správy pri jej
uloženínevybočilzozákonnéhorámcasprávnejúvahy,tátosankciajeneprimeranápovaheskutkualebo
by mala pre žalobcu likvidačný charakter. Správny súd vyhodnotil napadnuté rozhodnutie ako zákonné,
preskúmateľné a odôvodnené, vydané po náležitom zistení skutkového stavu a po zohľadnení námietok
žalobcu. Vychádzajúc z uvedeného nebol zákonný predpoklad na ingerenciu správneho súdu v podobe

moderovania sankcie, uloženej na dolnej hranici sankčného rozpätia, stanovenej v ustanovení § 37 ods.
4 zákona č. 39/2013 Z. z.

48. V neposlednom rade správny súd zdôrazňuje, že miera dostatočného odôvodnenia rozhodnutia
je veľmi subjektívna vo vzťahu k vnímaniu každej jednej osoby. Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky v rozsudku sp. zn. 2Sžk/43/2018 zo dňa 29.09.2018 konštatoval, že „...Je preto dôležité,
aby správne súdy pristupovali k zrušovaniu rozhodnutí správnych orgánov z dôvodu nedostatočného
odôvodnenia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ods. 1 písm. d) SSP len vo výnimočných prípadoch.“
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd v predmetnej veci nevzhliadol dôvod na prijatie
záveru o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V danom prípade boli dodržané všetky

zásady správneho trestania, napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti,
sú dostatočne zrozumiteľné, úplné a rovnako dostatočné je aj skutkové vymedzenie predmetného
správneho deliktu, ktorý je vymedzený takým spôsobom, že ho nie je možné zameniť s iným správnym
deliktom.

49. Námietku žalobcu, že prekročením maximálnej kapacity pre chov ošípaných v predvýkrme podľa
integrovaného povolenia nedošlo k zvýšenému zásahu do životného prostredia, vyhodnotil správny súd
ako nedôvodnú. Jedným z kritérií pre určenie výšky pokuty sú v zmysle § 37 ods. 7 zákona č. 39/2013
Z. z. aj vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na životné prostredie alebo zdravie ľudí. Za takejto
situácie je irelevantné tvrdenie žalobcu, že sa nenaplnili „obavy“ Inšpektorátu ohľadom negatívneho

vplyvu na životné prostredie, keďže v danom prípade postačuje aj existencia hrozby, a to bez ohľadu na
výsledok. Ide „len“ o jedno z troch kritérií, ktoré správne orgány zohľadnili pri ukladaní sankcie a správny
súd nevzhliadol dôvody pre konštatovanie pochybenia v tomto smere.50. Čo sa týka prípadov, na ktoré poukázal žalobca v replike (výrazne odlišné výšky pokút), správny
súd poukazuje na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v rozsudku sp. zn.
8Sžo/163/2010 zo dňa 02.06.2011, v zmysle ktorého „Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje

v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu,
v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí
výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania
a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené. Je
potrebné zdôrazniť, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno

správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo
veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Nemožno vždy
nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc.“ Citovaný
právny záver vyplýva z rozsudku Európskeho súdneho dvora (v súčasnosti Súdneho dvora Európskej
únie) vo veci Crispoltoni, v spojených veciach C-133/93, C-300-93, C-362/93 zo dňa 05.10.1994, bod
56, Správy 1994, str. I-04863).

51. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v
rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené
v § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom
žaloby,nezistil.Naopak,maljednoznačnezato,žezistenieskutkovéhostavubolodostačujúcenariadne

posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej alebo premlčacej lehoty, v
ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie
žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania
trestov. Správny súd v postupe správnych orgánov predchádzajúcom vydaniu napadnutých rozhodnutí

nezistil žiadne také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

52. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, vyhodnotil námietky žalobcu

akonedôvodné,avychádzajúczvyššieuvedenýchskutočnostíacitovanýchustanovenízákonov,žalobu
podľa § 190 SSP zamietol.

53. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od

žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny

súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/). Zmeškanie lehoty
na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.