Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. august 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106199
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106199.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.Ing.MatúšaŠkarbalu(sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej
veci žalobcu: PERIX, spol. s r.o., so sídlom Slovinská 23, 821 04 Bratislava, IČO: 31 385 354, právne
zastúpený: LEGAL ART, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 19, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto , IČO: 36 289 302, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so
sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
TN-OOP1-2023/029349-003 zo dňa 28.08.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Úrad pre reguláciu hazardných hier (ďalej aj len „ÚRHH“) vydal pod č. ÚRHH/00331/2021
- 160052873/2021 dňa 25.10.2021 Oznámenie prevádzkovateľom hazardných hier (ďalej aj len
„Oznámenie ÚRHH zo dňa 25.10.2021“), v ktorom prevádzkovateľov hazardných hier upozornil, že dňa
31.12.2021 uplynie odložená lehota splatnosti odvodov z hazardných hier za rok 2021 a oznámil im

postup výpočtu a úhrady úroku za odklad tohto odvodu podľa zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19 (ďalej aj len „zákon o mimoriadnych opatreniach“) v znení zákona č. 115/2021 Z.
z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o mimoriadnych opatreniach. ÚRHH v súčinnosti s Ministerstvom
financií Slovenskej republiky vydalo Oznámenie ÚRHH zo dňa 25.10.2021 v oblasti hazardných hier na
zabezpečenie jednotného postupu pri výpočte úroku za obdobie odkladu úhrady odvodu za rok 2021. Z
Oznámenia ÚRHH zo dňa 25.10.2021 vyplýva, že výšku predpisu európskeho úroku si prevádzkovateľ

hazardnej hry vypočíta a v lehote do konca decembra 2021 uhradí odvod spolu s vypočítaným
európskym úrokom. ÚRHH v závere predmetného oznámenia upozornil prevádzkovateľov, že toto
usmernenie platí pre odvod do štátneho rozpočtu, ako aj do rozpočtu obcí a v prípade nesplnenia
podmienokodkladuúhradyodvoduzhazardnýchhierbudeprevádzkovateľoviuloženýúrokzomeškania
v zmysle § 94 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj len „zákon o hazardných hrách“).

2. Mesto Trenčín (ďalej aj len „prvostupňový orgán“) prijal z ÚRHH dňa 12.12.2022 oznámenie zo dňa
06.12.2022, podľa ktorého ÚRHH vykonal podľa § 77 ods. 9 písm. e) zákona o hazardných hrách dozor
na diaľku u dozorovaného subjektu, ktorým bol žalobca. Vykonaným dozorom bolo okrem iného zistené,
že žalobca nedodržal podmienky odkladu úhrady odvodu do rozpočtu Mesta Trenčín k 30.04.2021 podľa§ 30oa ods. 1 zákona o mimoriadnych opatreniach, nakoľko spolu s odvodom do konca decembra 2021
neuhradil európsky úrok z prevádzkovania hazardných hier na termináloch videohier za obdobie odkladu
úhrady odvodu splatného k 30.04.2021. Odvod do rozpočtu obce splatný 30.04.2021 uhradil v správnej

výške dňa 18.10.2021 a európsky úrok uhradil až 11.01.2022 a 13.01.2022. Z uvedených skutočností
vyplynulo, že vykonaným dozorom bolo zistené porušenie § 73 ods. 3 zákona o hazardných hrách
tým, že žalobca ako dozorovaný subjekt oneskorene uhradil odvod do rozpočtu obce z prevádzkovania
hazardných hier na termináloch videohier, nakoľko nedodržal podmienky ustanovenia § 30oa zákona o
mimoriadnychopatreniachpreodkladúhradyodvodudorozpočtuobcezarok2021splatnýk30.04.2021

a vypočítaný európsky úrok za tento odvod uhradil po 31.12.2021.

3. Prvostupňový orgán na základe oznámenia ÚRHH listom zo dňa 31.01.2023 (ďalej aj len
„Upovedomenie o začatí konania“) upovedomil žalobcu ako prevádzkovateľa hazardných hier o začatí
správneho konania vo veci uloženia úroku z omeškania úhrady odvodu do rozpočtu obce podľa § 94 ods.
1 zákona o hazardných hrách. Zároveň uviedol, že podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“) sa má žalobca
právo pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť
jeho doplnenie v lehote do siedmych dní odo dňa doručenia tohto upovedomenia.

4. Žalobca sa k Upovedomeniu o začatí konania vyjadril prostredníctvom svojho splnomocneného

zástupcu listom zo dňa 10.02.2023, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas so začatím konania vo veci uloženia
úroku z omeškania úhrady odvodu do rozpočtu obce podľa § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách.

5. Prvostupňový orgán následne vydal rozhodnutie č. ÚE-EK/2023/2000/13559 zo dňa 13.03.2023
(ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi uložil podľa § 94 zákona hazardných

hrách povinnosť uhradiť prvostupňovému orgánu úrok z omeškania vo výške 139,95 eur za porušenie
§ 73 ods. 3 zákona o hazardných hrách, ktorého sa tento prevádzkovateľ hazardnej hry dopustil
tým, že nedodržal lehotu úhrady odvodu z prevádzkovania hazardných hier na termináloch videohier
do rozpočtu obce k 30.04.2021 vrátane. Uložený úrok z omeškania je splatný do 30 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet prvostupňového orgánu. Úrok z omeškania vo

výške 139,95 eur predstavoval 0,1 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti odvodu k 30.04.2021, teda úrok z omeškania odo dňa 01.05.2021 do
dňa 18.10.2021, kedy bola dlžná suma 818,40 eur poukázaná na účet príslušného správcu odvodu,
preto výpočet bol nasledovný: počet dní omeškania x 0,1 % zo sumy 818,40 eur = 171 x 0,8184 =
139,9464 eur. Prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe kontroly,

vykonanej zamestnankyňou ekonomického útvaru Mesta Trenčín, má za preukázané, že účastník
konania nesplnením podmienky súvisiacej s odkladom splátky odvodu k 30.04.2021 (t. j. neuhradením
európskeho úroku do 31.12.2021) nemá nárok na odklad splátky paušálneho odvodu k 30.04.2021 z
prevádzkovania hazardných hier na termináloch videohier do rozpočtu obce. Nárok na tento odklad
úhrady odvodu a uplatnenie európskeho úroku za obdobie odkladu úhrady odvodu vzniká účastníkovi

konania iba v prípade, že odvody splatné v období od 31.03.2021 do 31.08.2021 podľa zákona o
hazardných hrách, uhradil spolu s európskym úrokom za odklad úhrady týchto odvodov v správnej výške
v lehote do 31.12.2021. Ak tieto podmienky neboli splnené, nevzniká nárok na odklad úhrady odvodu
a účastník konania je povinný uhradiť úrok z omeškania, ktorý mu uloží príslušný správca odvodu,
v tomto prípade je to Mesto Trenčín. Žalobca uhradil paušálny odvod z prevádzkovania hazardných

hier na termináloch videohier do rozpočtu mesta splatný k 30.04.2021 (vrátane), v správnej výške,
dňa 18.10.2021, pričom európsky úrok spoločnosť uhradila až 11.01.2022 a 13.01.2022. Uvedeným
konaním účastník nedodržal lehotu stanovenú § 73 ods. 3 zákona o hazardných hrách. Zároveň neboli
dodržané podmienky odkladu úhrady odvodu do rozpočtu Mesta Trenčín podľa § 30oa ods.1 zákona
o mimoriadnych opatreniach, nakoľko spolu s odvodom do konca r. 2021 nebol uhradený európsky

úrok z prevádzkovania hazardných hier. Prvostupňový orgán je v tomto prípade povinný postupovať
podľa platnej úpravy a aplikovať § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách (nemá možnosť vybrať si, ako
bude postupovať a ani nemá možnosť aplikovať zásadu in dubio mitius). Znenie citovaného ustanovenia
„príslušný správca odvodu uloží prevádzkovateľovi hazardnej hry povinnosť uhradiť úrok z omeškania...“
jasne deklaruje povinnosť správcu uložiť úrok z omeškania, ak boli splnené podmienky uvedené v

právnej úprave. Prvostupňový orgán na záver uviedol, že na základe dostupných dôkazov a podkladov
presne a úplne zistil skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie.
Na základe uvedeného mal za preukázané, že k spáchaniu správneho deliktu v zmysle § 94 ods. 1
zákona o hazardných hrách došlo. Taktiež považuje za preukázané, že správny delikt spáchal účastníkkonania právnická osoba – žalobca. Prvostupňové rozhodnutie bolo splnomocnenému zástupcovi
žalobcu doručené dňa 15.03.2023.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 29.03.2023 odvolanie, v ktorom namietal, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je v rozpore s právnymi predpismi a
zásadami správneho konania. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu videl nesprávne
právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom v tom, že podľa žalobcu je potrebné ustanovenie §
30oa zákona o mimoriadnych opatreniach vykladať tak, že len samotný odvod je potrebné uhradiť do

konca decembra 2021. Vo veci úroku nie je explicitne stanovené, že je ho potrebné uhradiť tiež do konca
decembra 2021, ale je ho potrebné uhradiť podľa Oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia
referenčných a diskontných sadzieb (ďalej aj len „Oznámenie Komisie“) za obdobie odkladu úhrady
takéhoto odvodu. Žalobca poukázal na obsah Oznámenia ÚRHH zo dňa 25.10.2021, z ktorého podľa
žalobcu vyplýva, že sankcia vo forme úroku z omeškania podľa ustanovenia § 94 zákona o hazardných
hrách nastane v prípade, že prevádzkovateľ nesplní podmienku lehoty úhrady odvodu do štátneho

rozpočtu a rozpočtu obcí, čo však nie je prípad žalobcu, nakoľko tento uhradil odvody včas – do
31.12.2021. Nakoľko žalobca uhradil odvod v lehote stanovenej zákonom a následne uhradil aj úrok v
súlade s Oznámením Komisie, možno uzavrieť, že zo strany žalobcu došlo k splneniu podmienok na
odklad úhrady odvodu. Podľa žalobcu správny orgán nemá právo uložiť prevádzkovateľovi povinnosť
zaplatiť úrok z omeškania z úhrady odvodu z hazardných hier, a to z dôvodu, že ustanovenie § 94

ods. 1 zákona o hazardných hrách explicitne stanovuje, že takýto úrok v stanovenej sadzbe možno
uložiť len v prípade omeškania s úhradou odvodu a nie akejkoľvek inej platby s tým súvisiacej. Ak
by uvedená právna úprava pripúšťala aj odlišný výklad, podľa žalobcu je potrebné aplikovať zásadu
in dubio mitius, teda pri výklade práva voliť ten, ktorý je miernejší pre prevádzkovateľa. Žalobca
ďalej v odvolaní uviedol, že v súvislosti s prvostupňovým správnym orgánom citovaným v ustanovení

§ 30oa ods. 1 zákona o mimoriadnych opatreniach poukázal čo do významu na identické znenie
ustanovenia § 30o ods. 1 zákona o mimoriadnych opatreniach v znení účinnom do 30.03.2021.
Žalobca sa vzhľadom na nepriaznivé následky spôsobené pandémiou vyvolanou ochorením COVID-19
rozhodol využiť odklad úhrady odvodov príslušným obciam vrátane Mesta Trenčín aj za kalendárny
rok 2020, pričom tieto odvody boli žalobcom uhradené v lehote určenej v tom čase účinným zákonom

o mimoriadnych opatreniach. Úroky podľa Oznámenia Komisie za rok 2020 boli jednotlivými mestami, v
ktorých žalobca prevádzkoval hazardné hry, vrátane Mesta Trenčín, dodatočne vyčíslené a v priebehu
prvého polroka 2021 zaslané žalobcovi spolu s výzvou na úhradu týchto úrokov, pričom žalobca ich
v lehote určenej vo výzvach príslušným mestám ako správcom odvodu uhradil. Nakoľko žalobca si
vyššie uvedeným spôsobom v súvislosti s úhradou odvodu za rok 2020 splnil všetky svoje vtedajšie

zákonné záväzky voči príslušným správcom odvodu, tí nepristúpili k uloženiu povinnosti žalobcovi
uhradiť úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 94 zákona o hazardných hrách nad rámec už
uhradených úrokov podľa Oznámenia Komisie, ktoré jednotlivé mestá vyčísľovali a písomne vyzývali
prevádzkovateľov hazardných hier na ich úhradu. V predmetnom prípade základom pre legitímne
očakávania prevádzkovateľa bolo čo do významu identické znenie ustanovenia § 30oa ods. 1 zákona o

mimoriadnych opatreniach v účinnom znení a znenie ustanovenia § 30o ods. 1 zákona o mimoriadnych
opatreniach v znení účinnom do 30.03.2021. Na základe uvedeného sa žalobca náležite spoliehal na
postup mesta pri uplatňovaní úrokov za obdobie od vkladu úhrady odvodov za kalendárny rok 2021
rovnakým spôsobom, ako tomu bolo v prípade postupu Mesta Trenčín pri uplatňovaní úrokov za obdobie
odkladuúhradyodvodovzakalendárnyrok2020,ateda,žeúrokypodľaOznámeniaKomisiezarok2021

budú Mestom Trenčín dodatočne vyčíslené a v priebehu prvého polroka 2022 zaslané žalobcovi spolu s
výzvou na úhradu týchto úrokov. Ak podľa názoru správneho orgánu mali byť úroky za obdobie odkladu
úhrady odvodov za kalendárny rok 2021 uhradené do konca roka 2021, je podľa žalobcu na mieste
otázka, prečo tak nepostupovali na základe identického znenia príslušného zákona aj v prípade úrokov
za obdobie odkladu úhrady odvodov za kalendárny rok 2020, kedy ÚRHH ako aj prvostupňový orgán

žiadali do konca roka 2020 zaplatiť iba odvody bez úrokov, pričom tie boli uhradené v prvých mesiacoch
kalendárneho roka 2021 na základe výzvy príslušných správcov odvodov. Podľa žalobcu je absolútne
neprípustné a v rozpore so zákonmi a princípmi uplatňovanými v Slovenskej republike, aby správny
orgán rozhodoval v tej istej veci na základe identického znenia zákona odlišne a vykladal identické
znenie príslušného zákona rozdielne, keď za kalendárny rok 2020 žiadal do konca roka iba úhradu

odvodov a za kalendárny rok 2021 žiadal do konca roka úhradu odvodov spolu s úrokmi. Žalobca taktiež
poukázal na znenie dôvodovej správy k zákonu o hazardných hrách. Aj keby bol výklad ustanovenia
§ 30oa ods. 1 zákona o mimoriadnych opatreniach zo strany správneho orgánu správny, žalobca sa
mal omeškať len s úhradou úroku a nie samotného odvodu, nejednalo sa o zavinené konanie, malsa omeškať len o 13 dní (krátka dĺžka trvania), takéto jeho opomenutie konania bolo celkom nízkej
závažnosti a nespôsobilo správnemu orgánu a ani tretej osobe žiadne negatívne následky ani škodu a
žalobca sám bez akejkoľvek výzvy vykonal nápravu a obnovil právny stav.

7. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-
TN- OOP1-2023/029349-003 zo dňa 28.08.2023 tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku
odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že žalobca nedodržal podmienky odkladu úhrady odvodu do rozpočtu Mesta

Trenčín k 30.04.2021 podľa ustanovenia § 30oa ods. 1 zákona o mimoriadnych opatreniach, nakoľko
spolu s odvodom do konca decembra 2021 neuhradil európsky úrok z prevádzkovania hazardných hier
naterminálochvideohierzaobdobieodkladuúhradyodvodusplatnéhok30.04.2021.Odvoddorozpočtu
obce splatný 30.04.2021 uhradil v správnej výške dňa 18.10.2021 a európsky úrok uhradil až dňa
11.01.2022 a dňa 13.01.2022. Tieto skutočnosti neboli sporné a nenamietal ich ani samotný žalobca.
V danom prípade bolo sporné, či v lehote do 31.12.2021 je prevádzkovateľ hazardných hier v zmysle

§ 30oa zákona o mimoriadnych opatreniach tak, aby nebol v omeškaní s úhradou odvodu, povinný
uhradiť iba samotný odvod, tak ako to tvrdí žalobca, alebo v tej istej lehote aj úrok. Žalovaný uviedol,
že tak ako to ÚRHH uviedol vo svojom oznámení zo dňa 25.10.2021 prevádzkovateľ hazardnej hry je
povinný zaplatiť do 31.12.2021 nielen odvod do rozpočtu obcí, ale aj vypočítaný úrok. Žalovaný dal za
pravdu žalobcovi, že lehota na zaplatenie odvodu do rozpočtu obce spolu s vypočítaným úrokom v tomto

prípade nekončí dňa 15.12.2021, tak ako to uviedol v oznámení ÚRHH, ale v zmysle ustanovenia § 30oa
zákona o mimoriadnych opatreniach až dňa 31.12.2021. ÚRHH nemá totiž žiadne zákonné oprávnenie
túto zákonom ustanovenú lehotu akokoľvek meniť. Na druhej strane bol žalovaný toho názoru, že
uvedené ustanovenie je potrebné jednoznačne vykladať tak, že v lehote do konca decembra 2021 musí
byť uhradený nielen odvod, čo nie je sporné, ale aj úrok. V opačnom prípade, ak by toto ustanovenie

bolo vykladané tak, že táto lehota sa nevzťahuje aj na uhradenie úroku, prevádzkovateľ hazardných
hier by sa nemohol nikdy v zmysle tohto ustanovenia dostať do omeškania so zaplatením úroku,
nakoľko by žiadna lehota na jeho zaplatenie nebola určená. Takéto ustanovenie zákona by nemalo
potom žiaden zmysel. Cieľom zákonodarcu v danom prípade bolo zmiernenie negatívnych následkov
pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19 umožnením odkladu odvodovej povinnosti spolu

s úrokom v tomto ustanovení presne určeným dátumom splatnosti a nie vytvorenie situácie, kedy
prevádzkovateľ hazardných hier by v podstate nemusel nikdy zaplatiť úrok, nakoľko by nebola určená
lehota na jeho zaplatenie, a teda v prípade jeho neuhradenia by sa nikdy nedostal do omeškania.
Žalovaný tiež poukázal na Oznámenie ÚRHH zo dňa 25.10.2021, z obsahu ktorého vyplýva, že úrok si
má každý prevádzkovateľ hazardných hier vypočítať sám a nemá byť vypočítaný a prevádzkovateľovi

oznámený príslušným správcom odvodu. Súčasne je potrebné uviesť, že zákon o hazardných hrách a
ani žiaden iný všeobecne platný právny predpis takúto povinnosť vypočítať a oznámiť prevádzkovateľovi
hazardných hier úrok správcovi odvodu neukladá. Žalobca teda na základe Oznámenia ÚRHH zo dňa
25.10.2021 nemal žiaden legitímny dôvod očakávať, že mu správca odvodu úrok vypočíta a oznámi,
a teda čakať s úhradou tohto úroku na jeho vypočítanie a oznámenie správcom odvodu. Žalovaný

k odlišnému spôsobu aplikácie ustanovení § 30o a § 30oa zákona o mimoriadnych opatreniach za
kalendárneroky2020a2021uviedol,žepostupomprvostupňovéhoorgánu(niekonanímvovecivýpočtu
úroku za odklad) nedošlo k porušeniu legitímnych očakávaní žalobcu. Vo vzťahu k námietke nedostatku
proporcionality a primeranosti sankcie s ohľadom na povahu skutku a jeho dôsledky žalovaný uviedol,
že výšku úroku z omeškania kogentne upravuje ustanovenie § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách,

a to vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po
dni splatnosti odvodu do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušného správcu odvodu.
Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán a ani odvolací orgán nemá zákonnú právomoc tento úrok
z omeškania akokoľvek modifikovať a ani sa rozhodnúť, v prípade ak odvod podľa § 71 zákona o
hazardných hrách nebol prevádzkovateľom hazardnej hry zaplatený včas alebo v správnej výške, či

takúto povinnosť prevádzkovateľovi hazardnej hry uloží alebo nie, ale ju musí uložiť a to vo výške presne
určenej týmto ustanovením.

Správna žaloba – žalobné body

8. Žalobca sa správnou žalobou vo veciach správneho trestania podanou v zákonnej lehote domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), a vrátenia veci
žalovanému a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.9. Žalobca v úvode správnej žaloby poukázal na to, že je na základe individuálnej licencie vydanej
ÚRHH oprávnený prevádzkovať nasledovné hazardné hry: (i) hazardné hry v kasíne podľa ust. §

35 písm. b) bod 10 zákona o hazardných hrách, (ii) hazardné hry podľa ust. § 35, písm. b) bod 12
zákona o hazardných hrách, a to hry na výherných prístrojoch, hazardné hry na termináloch videohier,
hazardné hry na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi a hazardné hry na iných
technických zariadeniach v herni a internetové hry v internetovom kasíne. Žalobca v správnej žalobe
opísal skutkový stav prejednávanej veci a poukázal na relevantné ustanovenia zákona o hazardných

hrách upravujúce povinnosť prevádzkovateľa hazardných hier odvádzať odvod do štátneho rozpočtu a
rozpočtu obce. Žalobca zdôraznil okolnosti prejednávanej veci spočívajúce v tom, že dňa 26.04.2021
vypracoval Hlásenie - Vyúčtovanie pausˇálneho odvodu z prevádzkovania hazardnej hry do rozpočtu
obce pre rok 2021 za obdobie do 30.04.2021 vo vzťahu k terminálom videohier, a toto príslušnému
orgánu aj odoslal. Za obdobie od 01.01.2021 do 30.04.2021 mohol žalobca predmetné zariadenie
prevádzkovať na území Mesta Trenčín len 12 dní, nakoľko po ostatné dni jeho prevádzky museli ostať

zatvorené, a preto žalobca podal hlásenie len za 12 dní, po ktoré mu bolo prevádzkovanie zariadenia
umožnené. Dňa 18.10.2021 vypracoval žalobca upravené Hlásenie - Vyúčtovanie paušálneho odvodu
z prevádzkovania hazardnej hry do rozpočtu obce pre rok 2021 za obdobie do 30.04.2021, v ktorom
korigoval údaje uvedené v pôvodnom hlásení zo dňa 26.04.2021 a uviedol do príslušného hlásenia
celú dobu, po ktorú boli predmetné zariadenia umiestnené na území Mesta Trenčín (t.j. nie len dni,

po ktoré mu bolo prevádzkovanie zariadení umožnené). Na základe hlásenia zo dňa 18.10.2021 určil
žalobca výšku odvodu do rozpočtu obce na sumu vo výške 818,40 eur, pričom túto sumu toho istého
dňa, t.j. dňa 18.10.2022 (správne malo byť uvedené dňa 18.10.2021 - pozn. správneho súdu) aj uhradil.
Žalobca ďalej poukázal na relevantné ustanovenia zákona o mimoriadnych opatreniach a dôvodovú
správu k zákonu č. 115/2021 Z. z., ktorým sa mení zákon o mimoriadnych opatreniach. Úrok podľa

Oznámenia Komisie (ďalej aj len „európsky úrok“) podľa § 30oa zákona o mimoriadnych opatreniach
za obdobie odkladu úhrady takéhoto odvodu uhradil žalobca dvoma platbami nasledovne: sumu vo
výške 0,19 eur žalobca uhradil dňa 11.01.2022 a sumu vo výške 0,95 eur dňa 13.01.2022. K úhrade
európskeho úroku v dvoch platbách zo strany žalobcu došlo z dôvodu, že žalobca celkom nevedel
ako si má predmetný európsky úrok vypočítať, nakoľko v predchádzajúcom období (rok 2020) výšku

európskeho úroku vypočítal správca odvodu a tento oznámil prevádzkovateľovi hazardnej hry písomne.
Následne správca dane opísal priebeh administratívneho konania a zhrnul dôvody prvostupňového
rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia žalovaného.

10. Žalobca ďalej uviedol, že z dôvodu zmiernenia negatívnych následkov pandémie došlo k odkladu

úhradyodvodovpočasroku2021tak,žetermínyúhradyodvodov,ktorýchsplatnosťnastaneodúčinnosti
zákona o mimoriadnych opatreniach do konca augusta 2021, sa posúvajú na koniec decembra 2021.
Týmto bolo prevádzkovateľom hazardných hier, ktorí platia paušálne odvody do štátneho rozpočtu,
umožnené tieto uhradiť do konca decembra 2021. Takýto odklad úhrady odvodov bol však všetkým
prevádzkovateľom hazardných hier umožnený za komerčných podmienok, t.j. títo mali za obdobie

odkladu zaplatiť úrok podľa Oznámenia Komisie. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená
povinnosť uhradiť úrok z omeškania podľa § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách vo výške 139,95
eur, a to z dôvodu, že podľa názoru správcu odvodu bol žalobca v omeškaní s úhradou odvodu od
01.05.2021 do 18.10.2021, kedy zo strany žalobcu došlo k úhrade odvodu v celej výške. Žalobca však
predmetný odvod uhradil viac ako dva mesiace pred jeho odloženou splatnosťou, ktorá mala v súlade s

§ 30oa zákona o mimoriadnych opatreniach nastať dňa 31.12.2021, a teda žalobca nebol v omeškaní
s úhradou odvodu.

11. Žalobca zároveň uviedol, že odklad úhrady odvodu mu bol umožnený aj v kalendárnom roku 2020,
a to na podklade § 30o ods. 1 zákona o mimoriadnych opatreniach, pričom Oznámením Mesta Trenčín

zo dňa 12.03.2021 doručeným žalobcovi dňa 17.03.2021 Mesto Trenčín oznámilo žalobcovi výšku
predpisu úroku z omeškania a vyzvalo žalobcu, aby európsky úrok za obdobie odkladu splatnosti odvodu
do rozpočtu obce za rok 2020 splatného do 30.04.2020 vo výške 0,02 eur uhradil do 10.04.2021.
Žalobca predmetný úrok uhradil na základe písomného oznámenia výšky predpisu úroku z omeškania
úhrady odvodu do rozpočtu obce nasledujúci deň odo dňa doručenia predmetného oznámenia, teda dňa

18.03.2021. Odklad odvodu splatného dňa 30.04.2020 bol ust. § 30o ods. 1 zákona o mimoriadnych
opatreniach povolený do 30.09.2020. Žalobca predmetný odvod však uhradil dňa 05.05.2020, a teda
v roku 2020 žalobca tiež nevyužil celú dobu odkladu, ktorú mu umožňovalo ust. § 30o zákona o
mimoriadnych opatreniach. Ak by sa ustanovenie § 30o ods. 1 zákona o mimoriadnych opatreniach(pre rok 2020), ktorého text je takmer totožný s textom ustanovenia § 30oa zákona o mimoriadnych
opatreniach (pre rok 2021), malo vykladať rovnako (pričom neexistuje do^vod na odlišný výklad, keďže
text právnej normy je takmer totožný), tak potom európsky úrok odvodu splatného do 30.04.2020 vo

výške celkom 0,02 eur mal byť uhradený tiež do 30.09.2020 spolu s príslušným odvodom. Aj napriek
uvedenému, Mesto Trenčín ako príslušný správca odvodu doručilo oznámenie vy´šky predpisu u´roku z
omesˇkania u´hrady odvodu do rozpocˇtu obce žalobcovi dňa 17.03.2021, t.j. takmer šesť mesiacov po
tom,čopredmetnýúrokzomeškaniamalbyťúdajnesplatnýauhradenýavtomtoprípadeMestoTrenčín
ako správca odvodu neúčtovalo žalobcovi úrok podľa ustanovenia § 94 ods. 1 zákona o hazardných

hrách za úhradu takéhoto európskeho úroku po 30.09.2020. Na základe uvedeného je zrejmé, že úrok
z omeškania za omeškanie s úhradou odvodu, ktoré bolo však ust. § 30o zákona o mimoriadnych
opatreniach povolené, uhradil žalobca dňa 18.03.2021 až na základe písomnej výzvy Mesta Trenčín ako
správcu odvodu, pričom takéto konanie žalobcu nebolo nijako sankcionované. Úrok z omeškania za rok
2020 (odvod splatný do 30.04.2020) bol uhradený až dňa 18.03.2021, a teda nie do 30.09.2020, pričom
znenie zákona o mimoriadnych opatreniach v tejto časti (§ 30o vs. § 30oa) je takmer totožné.

12. Ak by však správca odvodu aj považoval úrok z omeškania za súčasť odvodu, s čím sa žalobca
nestotožnil, mal žalobcovi uložiť povinnosť uhradiť úrok z omeškania vo vy´ške 0,1 % podľa ustanovenia
§ 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách za kazˇdy´ aj zacˇaty´ denˇ omesˇkania odo dnˇa nasleduju
´ceho po dni splatnosti odvodu do dnˇa, kedˇ bola dlzˇna´ suma pouka´zana´ na u´čet pri´slusˇne´ho

spra´vcu odvodu len z dlžnej sumy, pričom základom pre výpočet v tomto prípade by bola dlžná suma,
t.j. suma vo výške 1,14 eur (celková suma európskeho úroku pre zariadenia), ktorá bola žalobcom
uhradená v dvoch častiach - suma vo výške 0,19 eur bola uhradená dňa 11.01.2022 a suma vo výške
0,95 eur bola uhradená dňa 13.01.2022. Žalobca zdôraznil, že takto vysoko nastavený úrok z omeškania
ako upravuje § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách možno aplikovať len na omeškanie s úhradou

odvodu, pričom žalobca sa s úhradou odvodu neomeškal. Účelom zákona o mimoriadnych opatreniach
bola pomoc podnikateľom, ktorí sa ocitli alebo mohli ocitnúť v nepriaznivej finančnej situácii. Úmyslom
zákonodarcu určite nebolo sankcionovať prevádzkovateľov hazardných hier úrokmi podľa § 94 ods. 1
zákona o hazardných hrách v prípade, že neuhradia európsky úrok do konca decembra 2021, ale len
vtedy, keď by sa omeškali s úhradou odvodu samotného. Žalobca ďalej poukázal na vady Oznámenia

ÚRHH zo dňa 25.10.2021, ktoré podľa žalobcu spôsobujú zmätočnosť.

13. Podľa žalobcu je nemysliteľné, aby príslušný orgán svojvoľne vykladal a uplatňoval právne predpisy,
t.j. že v jednom roku vykladá ustanovenie právneho predpisu tak, že sám vypočíta úrok z omeškania,
ktorého výšku písomne oznámi prevádzkovateľovi hazardných hier a vyzve ho na úhradu tohto úroku

v lehote určenej v písomnom oznámení, pričom tak učiní až niekoľko mesiacov po tom, čo bol splatný
odvod a v ďalšom roku zašle jedno všeobecné oznámenie len ÚRHH (vo vzťahu k obom odvodom
- odvodu do rozpočtu obce a aj odvodu do štátneho rozpočtu), v ktorom navyše uvedie zmätočné
informácie a vyzve prevádzkovateľov hazardných hier na úhradu odvodu do 15.12.2021 (v rozpore
s ust. § 30oa zákona o mimoriadnych opatreniach, ktorý prevádzkovateľom hazardných hier ukladal

povinnosť uhradiť odvod do 31.12.2021 a nie do 15.12.2021) a tiež uvedie, že prílohou Oznámenia
je metodické usmernenie, ktoré nepriloží. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť
Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.05.2013, č. k.
IV. ÚS 71/2013-36; Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. U´S 341/07 z 01.07.2008)
týkajúcu sa výkladu právnych predpisov a ich inštitútov s tým, že v právnej vede neexistuje všeobecne

prijatá dohoda, cˇi niektorá z metód výkladu ma´ prioritu, skôr z nej vyplýva, zˇe jednotlivé metódy by
sa mali navzájom dopĺňať a viestˇ k zrozumiteľnému a rozumne odo^vodnitelˇne´mu vysvetleniu textu
právnej normy a jej účelu. Výklad ustanovenia § 30oa zákona o mimoriadnych opatreniach zo strany
správneho orgánu a aj žalovaného je celkom v rozpore s teleologickým výkladom predmetnej právnej
normy. Žalobca mal za to, že zmyslom a účelom ustanovenia § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách

je sankcionovať prevádzkovateľov hazardných hier pomerne vysokým úrokom z omeškania pre prípad,
že sa omeškajú s úhradou odvodu, ktorého výška a splatnosť je zákonom presne určená. Zmyslom
a účelom tohto ustanovenia nie je sankcionovať prevádzkovateľov hazardných hier takýmto úrokom z
omeškania za omeškanie s inou platbou ako odvodom príslušnému správcovi odvodu. Nemôže obstáť
taký výklad, ktorý by určoval takto vysokú sankciu za omeškanie s úhradou platby, ktorej výška ani

len nie je riadne právnymi predpismi náležite určená (úrokom podľa Oznámenia Komisie). Zmyslom a
účelom ustanovenia §30o a § 30oa zákona o mimoriadnych opatreniach bolo zmiernenie negatívnych
následkov pandémie pre prevádzkovateľov hazardných hier, a to tým, že sa im posunula splatnosť
odvodov do štátneho rozpočtu, keďže prevádzkovatelia hazardných hier, ktorí mali „fyzické prevádzky“boli jednými z najviac postihnutých podnikateľov, a to z dôvodu, že ako prví museli svoje prevádzky
zatvoriť a ostali zavretí po omnoho dlhšiu dobu ako osoby podnikajúce v inom predmete činnosti. Výklad
zákona o mimoriadnych opatreniach, ktorý aplikoval správca odvodu a následne aj odvolací orgán, je

nezákonný a formalistický a navyše nemá oporu v predchádzajúcej praxi správneho orgánu, keďže
v predchádzajúcom období (rok 2020) príslušný orgán ustanovenie § 30o zákona o mimoriadnych
opatreniach vykladal odlišne. Takýto formalistický a nezákonný výklad navyše vedie k tomu, že sankcia
sa javí ako absolútne neprimeraná, keďže za údajné omeškanie žalobcu s úhradou úroku z omeškania
vovýškecelkom1,14eurpodobunajviac13dnímážalobcazaplatiťsprávcoviodvoduúrokzomeškania

podľa § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách v celkovej výške 139,95 eur. V tejto súvislosti žalobca
zdôraznil, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca prevádzkuje hazardné hry na území rôznych obcí,
ktoré postupujú rovnako ako Mesto Trenčín, očakáva, že postupne dôjde k vyrubeniu predmetného
úroku každou obcou a zároveň aj ÚRHH (vo vzťahu k odvodu do štátneho rozpočtu), pričom celková
suma takto nezákonne dorubených úrokov môže predstavovať sumu vo výške viac ako 400.000,- eur.
Žalobca v tejto súvislosti upriamil pozornosť aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. U

´S 241/07-44 zo dňa 18.09.2008, v ktorom sformuloval za´sadu in dubio mitius.

14.Žalobcazároveňpoukázalnato,ževsprávnomkonaníjezpohľaduuplatňovaniaprincípovprávneho
štátu nutné rešpektovať základné princípy správneho trestania. Článok 49 Ústavy Slovenskej republiky
je ústavným princípom hmotnoprávneho charakteru, ktorý ustanovuje, že iba zákon, teda zákonodarca,

mo^že definovať trestné činy a tresty za ich spáchanie (nullum crimen, nulla poena sine lege), pričom
tento článok zároveň vylučuje extenzívny výklad trestného zákona alebo použitie analógie v neprospech
obvineného.Rovnakýústavnýprincípjepotrebnéaplikovaťajvsprávnomtrestaní,atedajeneprípustné,
aby pri posudzovaní zodpovednosti žalobcu bol uplatňovaný extenzívny výklad zákona. Na základe
uvedenéhomožnokonštatovať,ženietprotiprávnehokonaniaaanisankčnéhopostihuzatakétokonanie

bez toho, aby to zákon výslovne ustanovil, pričom správne orgány sú oprávnené postupovať v rámci
svojej po^sobnosti len v rozsahu a spo^sobom, ktorý ustanoví zákon. Správny orgán je oprávnený
sankcionovať prevádzkovateľa len za také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie konania),
ktoré konkrétny zákon takto označuje, a preto mal žalobca za to, že úrok z omeškania podľa ust. § 94
ods. 1 zákona o hazardných hrách možno uložiť prevádzkovateľovi hazardnej hry len v prípade, že sa

tento dopustí konania uvedeného v predmetnom ustanovení (neuhradí odvod včas alebo v správnej
výške) a len vo výške ustanovenej predmetným ustanovením (0,1 % z dlžnej sumy). T.j. správny orgán
mo^že prevádzkovateľa hazardnej hry sankcionovať uvedeným úrokom z omeškania podľa ust. § 94
ods. 1 zákona o hazardných hrách len v prípade, že sa tento omešká s úhradou odvodu. V tejto súvislosti
žalobca uviedol, že nemal vedomosť o tom, že úrok podľa § 30oa zákona o mimoriadnych opatreniach

musí byť uhradený najnesko^r do 31.12.2021 a že ak tento nebude uhradený v tejto lehote, tak bude
povinný zaplatiť sankciu podľa § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách z celej sumy odvodu za celé
obdobie odkladu splatnosti odvodu, ktorý žalobcovi umožňoval zákon o mimoriadnych opatreniach, a
to obzvlášť v prípade, keď v predchádzajúcom roku správny orgán takto nepostupoval (t.j. umožnil
žalobcovi uhradiť európsky úrok na výzvu správneho orgánu po uplynutí lehoty stanovenej zákonom o

mimoriadnych opatreniach) a navyše ÚRHH v Oznámení zo dňa 25.10.2021 žalobcu upozornil, že ak
neuhradí odvod v odloženej lehote splatnosti, bude mu uložená povinnosť uhradiť úrok z omeškania s
úhradou odvodu podľa § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách.

15. Žalobca mal za to, že správny orgán dotvoril skutkovú podstatu v neprospech žalobcu a vytvoril

možnosť potrestať žalobcu sankciou, a teda nekonal v súlade s princípom nullum crimen, nulla poena
sine lege stricta, podľa ktorého aj v správnom trestaní platí, zˇe správne trestne´ právo nesmie
bytˇ aplikovane´ extenzívnym spôsobom v neprospech porušovateľa povinnosti. Žalobca sa ani len
nedopustil porušenia právnej povinnosti.

16. Žalobca záverom uviedol, že si je vedomý skutočnosti, že na prevádzkovateľov hazardných
hier sa nazerá cez celkom inú optiku ako na podnikateľov v iných oblastiach. Hazard je vážnym
celospoločenským javom, ktorý negatívne ovplyvňuje časť spoločnosti, pričom sa jedná o segment, ktorý
ročne generuje miliónové obraty privátnych, ale aj štátnych spoločností. Pre jeho rizikovosť však musia
prevádzkovatelia hazardných hier strpieť vyššiu mieru regulácie, daňového i odvodového zaťaženia,

t.j. prevádzkovatelia hazardných hier sú na území Slovenskej republiky povinní odvádzať do štátneho
rozpočtu a samosprávnych rozpočtov odvody z hazardných hier. Aj napriek uvedenému, štátne orgány
na poli verejného práva môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorí
môžu konať všetko, čo nie je zakázané), t.j. je nemysliteľné, aby v právnom štáte orgány verejnej mocipostupovali nezákonne, svojvoľne ukladali sankcie, ktoré im zákon výslovne neumožňuje a oslabovali
dôveru občanov v právo a poriadok tým, že dve takmer identické ustanovenia právnej normy uplatňujú
odlišne, hoc sa jedná o prevádzkovateľa hazardných hier.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

17. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol túto zamietnuť a zotrval na skutočnostiach
a prijatých záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný na základe odvolania

žalobcu ako príslušný odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a celý spisový materiál v zmysle
§ 59 ods. 1 Správneho poriadku, zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh prvostupňového konania a
dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi.

18. K námietke nezákonnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutí, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu
vtomtokonaní,spočívajúcuvporušení§47ods.3Správnehoporiadku,žalovanýuviedol,ževsprávnom

konaní prvostupňový orgán postupoval objektívne, v súlade so zákonom, nestranne, spoľahlivo zistil
skutkový stav veci, s vyjadrením žalobcu sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal tak, že zreteľne
uviedol postup, na základe ktorého mal preukázané, že žalobca nesplnil všetky podmienky potrebné k
vzniku nároku na odklad úhrady odvodov do rozpočtu obce.

19. Žalobca sa domáhal aplikácie zásady in dubio mitius (v pochybnostiach miernejšie), pričom
prvostupňový orgán poukázal na dikciu § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách, z ktorého pre neho
ako pre príslušného správcu odvodu jasne vyplýva povinnosť uložiť úrok z omeškania v prípade,
ak boli splnené podmienky formulované v právnej úprave. K argumentácii žalobcu, že prvostupňové
rozhodnutie je v rozpore s § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách, nakoľko sa ako prevádzkovateľ

nedostal do omeškania s úhradou odvodu a samotný odvod zaplatil včas, a preto Mesto Trenčín ako
príslušný správca odvodu nemal právo uložiť mu ako prevádzkovateľovi povinnosť zaplatiť úrok z
omeškania z úhrady odvodu z hazardných hier, žalovaný uviedol, že v zmysle ustanovenia § 30oa
zákona o mimoriadnych opatreniach sa prevádzkovateľ nedostane do omeškania s úhradou uvedeného
odvodu, ak daný odvod uhradí do konca decembra 2021 spolu s úrokom podľa Oznámenia (európsky

úrok), z čoho jednoznačne vyplýva, že nepostačuje, aby prevádzkovateľ v lehote predpokladanej
zákonom uhradil iba odvod bez príslušného európskeho úroku. Zákonodarca priamo zakotvuje
kumulatívne naplnenie oboch prvkov – úhrady odvodu spolu s európskym úrokom do 31.12. 2021. Až po
splneníobochuvedenýchpodmienoksaodvodpovažujezavčaszaplatený.Žalobcaakoprevádzkovateľ
uhradil európsky úrok až dňa 11.01.2022 a 13.01.2022, t. j. po lehote stanovenej zákonom. Mesto

Trenčín ako správny orgán tak v dôsledku uvedených skutočností postupoval v súlade s § 94 ods.
1 zákona o hazardných hrách a z dôvodu nezaplatenia odvodu včas začal správne konanie vo veci
uloženia úroku z omeškania.

20. K argumentácii žalobcu, týkajúcej sa rozporu prvostupňového rozhodnutia s princípom právnej

istoty, keď Mesto Trenčín dodatočne nevyčíslilo európske úroky za obdobie odkladu úhrady príslušného
odvodu žalobcu ako prevádzkovateľa a nezaslalo ich žalobcovi ako prevádzkovateľovi spolu s výzvou na
ich úhradu, žalovaný uviedol, že Mesto Trenčín ako správny orgán nebol v zmysle príslušných právnych
predpisov povinný dodatočne vyčísliť európsky úrok pre žiadneho prevádzkovateľa hazardných hier. O
spôsobe výpočtu európskeho úroku bol žalobca ako prevádzkovateľ informovaný a zároveň bol poučený

o následkoch nesplnenia podmienky lehoty úhrady odvodu do štátneho rozpočtu a rozpočtu obcí v
Oznámení ÚRHH zo dňa 25.10.2021.

21. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového orgánu a mal za to, že skutkový stav
bol dostatočne zistený a vyvodil z neho správny právny záver. Podľa názoru žalovaného sú tvrdenia

žalobcu v podanej žalobe účelové z dôvodu vyviniť sa z postihu za oneskorenú úhradu európskeho
úroku.Žalovanývplnejmierezotrvalnasvojomprávnomnázorevyjadrenomvnapadnutomrozhodnutía
je toho názoru, že prvostupňový orgán náležite zistil skutočný stav veci a vyvodil z neho správny právny
záver, preto žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil jeho rozhodnutie. K vadám Oznámenia
ÚRHH zo dňa 25.10.2021, na ktoré žalobca v podanej žalobe poukázal, žalovaný iba skonštatoval, že

k týmto sa vyjadrovať nemôže.

22. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené prostredníctvom jeho právneho
zástupcu dňa 29.01.2024, viac nevyjadril.Posúdenie opodstatnenosti žaloby, podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym
súdom

23. Správny súd nariadil na prejednanie veci podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na základe žiadosti
žalobcu pojednávanie na deň 13.08.2025.

24. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní na úvod zhrnula problematiku odvodovej povinnosti

prevádzkovateľov hazardných hier s poukazom na situáciu počas pandémie ochorenia COVID-19, kedy
prevádzkovatelia hazardných hier boli prví, ktorí mali zatvorené prevádzky a poslední, ktorí prevádzky
otvárali. Aj keď mali prevádzky zatvorené, boli povinní platiť odvody štátu a tiež obci, v ktorej bolo dané
zariadenie umiestnené. Dostali sa do nepriaznivejšej finančnej situácie, preto zákonom o mimoriadnych
opatreniach im bol umožnený odklad splatnosti odvodu. Zopakovala argumentáciu ohľadom odkladu
splatnosti odvodu za rok 2020 uvedenú v správnej žalobe s tým, že odklad bol povolený za komerčných

podmienok, tzn. že prevádzkovatelia boli za obdobie odkladu odvodu povinní platiť trhový úrok. Podľa
názoru žalobcu je to veľký problém, pretože úrok nie je presne určený a odkazuje na nejaké Oznámenie
Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb za obdobie odkladu úhrady
odvodu. Vzhľadom na to, že tento text bol problematický, tak jednotliví správcovia v roku 2020 sami
vyčíslili trhový úrok (v dokumentoch sa nazýva európsky úrok), túto hodnotu oznámili prevádzkovateľom

hazardných hier a tí to podľa Oznámenia uhradili. Nie všetci postupovali rovnako, nakoľko väčšina z
nich to oznamovala až neskôr po uplynutí splatnosti, v ďalšom roku ho sami nevypočítali, nechali to
na prevádzkovateľov, pričom celé znenie bolo veľmi nejasné, s tvrdením úhrady najneskôr do 31.12.
spolu s odvodom. Rok predtým to tak nevykonávali, pretože akceptovali aj neskoršiu úhradu. Žalobca
uhradil odvod v súlade so zákonom o mimoriadnych opatreniach včas, 18.10. a nie 31.12., ako mu

to umožňoval zákon. Ten úrok, ktorý činil zhruba 1,- eur uhradil v 2 častiach 09.01. a 11.01., lebo si
nebol istý ako to dopočítať. Dodnes nevieme, či je to vypočítané správne. Takže za omeškanie s týmto
európskymúrokom 1,-eur,začalisprávcoviaukladaťžalobcovisankciepodľa§94,akokebysaomeškal
s úhradou odvodu. On odvod uhradil v lehote, ktorá bola v súlade so zákonom o hazardných hrách
a predtým zákonom o mimoriadnych opatreniach. Na základe takmer totožného textu právnej normy

orgány postupovali inak, ten text je zmätočný. Zároveň sa žalobca omeškal s úhradou cca 1,- eur, za
čo mu orgán uložil sankciu viac ako 130,- eur . To je neproporcionálne, ale orgán tým ukladá nejakú
peňažnú sankciu. Je to protiprávne a je to v rozpore s účelom právnej normy pomôcť prevádzkovateľom
hazardných hier odložiť splatnosť toho odvodu, ale aby to nebola štátna alebo minimálna pomoc tak
musia za to obdobie zaplatiť úrok takisto, akoby ste si tie peniaze napr. požičali v banke. Táto suma sa

môže zdať nízka a bezvýznamná, ale dokopy predstavujú sumu takmer pol milióna eur, nakoľko všetci
správcovia odvodov postupovali v súlade s usmernením úradu rovnako.

25. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalobca mal nárok na odklad úhrady
odvodu do 31.12., ale len za podmienky, že ho do tohto dátumu uhradí spolu s európskym úrokom a v

správnej výške, čo sa však stalo až po lehote stanovej zákonom, v januári. Žalovaný preto navrhol, aby
správny súd žalobu zamietol a určil, že trovy konania znáša žalobca. K vyjadreniam právnej zástupkyne
žalobcu, že v postupe v roku 2020 a 2021 boli rozdiely, uviedla, že to bolo zrejme spôsobené tým, že
to bola nová úprava, bol vydaný metodický pokyn ÚRHH o tom, ako majú obce určovať túto sumu a na
výpočet bol daný vzorec, podľa ktorého postupovali. V neskorších rokoch tento metodický pokyn nebol

vydaný a ani nebolo určené žiadnou vyhláškou (predpisom), že by obce mali takto postupovať. Preto už
nad rámec svojich činností už nevydávali tieto vzorce, neposielali listy. Neskôr v roku 2021 vydal ÚRHH
list, ktorý poslal aj žalobcovi, aj ostatným spoločnostiam a tam bol presne určený vzorec, podľa ktorého
mali vypočítať európsky úrok a žalovaný má za to, že hoci žalobca uhradil odvod 18.10.2021, zákon
o mimoriadnych opatreniach v § 30oa určuje, že tieto odvody majú byť uhradené spolu s európskym

úrokom.

26. Právna zástupkyňa žalobcu v reakcii na prednes poverenej zástupkyne žalovaného citovala obsah
Oznámenie ÚRHH zo dňa 25.10.2021, podľa ktorého si prevádzkovateľ hazardných hier vypočíta
prevádzkovú maržu podľa Oznámenia Komisie v závislosti od svojho ratingu a kolaterálu, pričom sa určí

podľa výsledku kombinácie týchto dvoch faktorov ratingová kategória a kolateralizácia vychádzajúc zo
stavu úverovej marže v bázických bodoch uvedenej v Oznámení Komisie, pričom metodické usmernenie
nebolo priložené. Poukázala na vzorec výpočtu úrok (suma odloženého odvodu x referenčná sadzba :
365 x počet dní odkladu), ktorý nie je úplne jasný pre bežného používateľa. Navyše dochádzalo aj kzmene ratingu, tzn. že to čo zasielal ÚRHH prevádzkovateľom v októbri 2021, že základné sadzby
platné pre mesiace máj 2021 až október 2021 sú uvedené v usmernení a potom sadzby platné pre
november 2021 a december 2021 ÚRHH zverejnil na svojom webovom sídle, pričom ani nešpecifikoval

nič bližšie. Preto sa mohol prevádzkovateľ hazardnej hry pomýliť o 1 cent pri výpočte úroku a už v tom
prípade by nemal nárok na odklad. Aj keď správcovia argumentujú, že zákon im neumožňuje postupovať
inak, pretože text právnej normy je taký, že musia uložiť úrok z omeškania, tak žalobca nevidí dôvod na
to, aby postupovali odlišne na základe takmer totožného znenia právnej normy, keď v predchádzajúcom
roku ho neuložili.

27. Právna zástupkyňa žalobcu v rámci záverečného slova poukázala na obsah správnej žaloby,
jej prílohy a svoj prednes na pojednávaní, pričom navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň navrhla, aby bol žalovaný
zaviazaný na náhradu trov konania v celom rozsahu.

28. Poverená zástupkyňa žalovaného v rámci záverečného slova uviedla, že žalovaný v odvolacom
konaní riadne zhodnotil a preskúmal celé rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo
vydané v súlade so zákonom. Nezistil žiadne dôvody pre zrušenie rozhodnutia a požiadala súd, aby
bola žaloba zamietnutá a trovy konania znášal žalobca.

29. Správny súd v Banskej Bystrici ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa
§ 13 ods. 1 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to
v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná
správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že

správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

30. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené

záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

31. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP; Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho
predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide
o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci
podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

33. Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP; Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

34. Podľa § 195 SSP; Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie

otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v
ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebnépoužiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie
a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

35. Podľa § 190 SSP; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

36. Podľa § 70 (Všeobecné ustanovenia) ods. 1 až 3 zákona o hazardných hrách; (1) Príjmami z
odvodov podľa § 71 sa zabezpečuje vykonávanie všeobecne prospešných služieb, ktorými sú najmä

poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnej pomoci, humanitárna starostlivosť, tvorba,
rozvoj, ochrana a obnova kultúrnych hodnôt, podpora umeleckej tvorby a kultúrnych aktivít, vzdelávanie,
výchova, rozvoj športu, tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva. (2)
Vyúčtovanie odvodov podáva prevádzkovateľ hazardnej hry elektronickými prostriedkami v lehotách
ustanovených týmto zákonom. Vyúčtovanie odvodov je podkladom na určenie povinnosti platby odvodov
a úrokov z omeškania a na zostavenie výkazu nedoplatkov. Vzor vyúčtovania odvodu do štátneho

rozpočtu a rozpočtov obcí ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.
Ak úrad zistí pri výkone dozoru, že vyúčtovanie odvodov nebolo predložené v lehote ustanovenej týmto
zákonom alebo obsahuje nesprávne údaje, do desiatich dní vyzve prevádzkovateľa hazardnej hry na
predloženie vyúčtovania alebo opravného vyúčtovania v určenej lehote. (3) Ak odvody podľa § 71 do
štátneho rozpočtu neboli uhradené v lehote podľa § 72, úrad začne nedoplatok vymáhať; ak odvody

podľa § 71 príslušnej obci neboli uhradené v lehote podľa § 73, príslušná obec začne nedoplatok
vymáhať. Pri vymáhaní nedoplatkov sa uplatní najprv postup podľa § 67 ods. 5 písm. f).

37. Podľa § 71 (Výška odvodu) ods. 1 písm. p) zákona o hazardných hrách; Prevádzkovateľ hazardnej
hry je povinný odvádzať odvod, ktorého výška je pri hazardných hrách na termináloch videohier v herni

a v kasíne 4 700 eur za kalendárny rok a za každý terminál videohier do štátneho rozpočtu a najmenej
800 eur za kalendárny rok a za každý terminál videohier do rozpočtu obce; odvod je prevádzkovateľ
hazardnej hry povinný uhrádzať bez ohľadu na skutočnosť, či bol terminál videohier prevádzkovaný
počas kalendárneho roka.

38. Podľa § 73 (Spôsob a lehoty úhrady odvodu do rozpočtu obcí) ods. 1 až 3 zákona o hazardných
hrách; (1) Odvod podľa § 71 ods. 1 písm. e), j) a k) uhrádza prevádzkovateľ hazardnej hry mesačne do
25. dňa po skončení kalendárneho mesiaca na základe mesačného vyúčtovania odvodu podaného v tej
istej lehote obci. (2) Odvod z prevádzkovania hazardnej hry na výherných prístrojoch podľa § 71 ods. 1
písm. o) uhrádza prevádzkovateľ hazardnej hry za každý deň umiestnenia výherného prístroja na území

príslušnej obce vo výške 4,11 eura na základe hlásenia o počte výherných prístrojov a počte dní, počas
ktorých boli výherné prístroje povolené na území príslušnej obce; hlásenie predkladá prevádzkovateľ
hazardnej hry obci, na území ktorej boli povolené výherné prístroje v priebehu kalendárneho roka, k 30.
aprílu a k 31. decembru a v týchto termínoch predkladá tejto obci vyúčtovanie a uhrádza tejto obci odvod.
Ak prevádzkovateľ hazardnej hry na výherných prístrojoch v priebehu kalendárneho roka premiestni

výherný prístroj na územie inej obce, odvod za počet dní, keď výherný prístroj je premiestňovaný a nie
je prevádzkovaný, uhradí tej obci, z územia ktorej výherný prístroj premiestnil; odvod obci, na územie
ktorej výherný prístroj premiestnil, sa začne uhrádzať až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o zmene
individuálnej licencie, ktorým bolo toto premiestnenie povolené. Ak prevádzkovateľ hazardnej hry na
výhernýchprístrojochzačneprevádzkovaťtotozariadenieprvýkrátvpriebehukalendárnehoroka,odvod

za počet dní od začiatku kalendárneho roka uhradí tej obci, na území ktorej toto zariadenie prvýkrát
umiestnil v priebehu kalendárneho roka. (3) Odvod z prevádzkovania hazardnej hry na termináloch
videohier podľa § 71 ods. 1 písm. p) uhrádza prevádzkovateľ hazardnej hry za každý deň umiestnenia
terminálu videohier na území príslušnej obce vo výške 2,20 eura na základe hlásenia o počte terminálov
videohierapočtední,počasktorýchboliterminályvideohierpovolenénaúzemípríslušnejobce;hlásenie

predkladá prevádzkovateľ hazardnej hry obci, na území ktorej boli povolené terminály videohier v
priebehu kalendárneho roka, k 30. aprílu a k 31. decembru a v týchto termínoch predkladá tejto obci
vyúčtovanie a uhrádza tejto obci odvod. Ak prevádzkovateľ hazardnej hry na termináloch videohier v
priebehu kalendárneho roka premiestni terminál videohier na územie inej obce, odvod za počet dní, keď
terminál videohier je premiestňovaný a nie je prevádzkovaný, uhradí tej obci, z územia ktorej terminál

videohier premiestnil; odvod obci, na územie ktorej terminál videohier premiestnil, sa začne uhrádzať
až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o zmene individuálnej licencie, ktorým bolo toto premiestnenie
povolené. Ak prevádzkovateľ hazardnej hry na termináloch videohier začne prevádzkovať terminálvideohier prvýkrát v priebehu kalendárneho roka, odvod za počet dní od začiatku roka uhradí tej obci,
na území ktorej terminál videohier prvýkrát umiestnil v priebehu kalendárneho roka.

39. Podľa § 79 ods. 1 a 2 zákona o hazardných hrách; (1) Obec vykonáva správu odvodu do rozpočtu
obce. (2) Obec ukladá sankcie podľa § 94 ods. 1 a § 96 ods. 3.

40. Podľa § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách; Príslušný správca odvodu uloží prevádzkovateľovi
hazardnej hry povinnosť uhradiť úrok z omeškania, ak odvod podľa § 71 nebol prevádzkovateľom

hazardnej hry zaplatený včas alebo v správnej výške, a to vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý aj
začatý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti odvodu do dňa, keď bola dlžná suma
poukázaná na účet príslušného správcu odvodu. Príslušný správca odvodu úrok z omeškania neuloží,
ak úrok z omeškania nepresiahne v úhrne sumu päť eur za jeden kalendárny rok. Úrok z omeškania
sa zaokrúhľuje na celý eurocent nahor. Úrok z omeškania je splatný do 30 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia o uložení úroku z omeškania. Úrok z omeškania uložený správcom odvodu, ktorým je úrad,

je príjmom štátneho rozpočtu. Úrok z omeškania uložený správcom odvodu, ktorým je obec, je príjmom
rozpočtu obce. Ak odvod alebo úrok z omeškania nebol uhradený v lehote splatnosti, príslušný správca
odvodu začne nedoplatok vymáhať; pri vymáhaní nedoplatkov sa postupuje najprv podľa ustanovenia
§ 67 ods. 5 písm. f).

41.Podľa§94ods.2zákonaohazardnýchhrách;Úraduložíprevádzkovateľovihazardnejhrypovinnosť
uhradiť úrok z omeškania, ak príspevky podľa § 78 neboli prevádzkovateľom hazardnej hry zaplatené
včas alebo v správnej výške, a to vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti príspevku do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet
úradu. Úrad úrok z omeškania neuloží, ak úrok z omeškania nepresiahne v úhrne sumu päť eur za jeden

kalendárny rok. Úrok z omeškania sa zaokrúhľuje na celý eurocent nahor. Úrok z omeškania je splatný
do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení úroku z omeškania. Úrok z omeškania je príjmom
štátneho rozpočtu. Ak úrok z omeškania nebol uhradený v lehote splatnosti, úrad začne nedoplatok
vymáhať; pri vymáhaní nedoplatkov sa postupuje najprv podľa ustanovenia § 67 ods. 5 písm. f).

42. Podľa § 30oa ods. 1 a 2 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej
oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení účinnom od
31.03.2021 do 14.07.2021; (1) Prevádzkovateľ hazardnej hry, ktorému lehota na úhradu odvodu podľa
osobitného predpisu 51ab) uplynie od účinnosti tohto zákona do konca augusta 2021, nie je v omeškaní
s úhradou takéhoto odvodu, ak ho uhradí do konca decembra 2021 spolu s úrokom podľa Oznámenia

Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb za obdobie odkladu úhrady
takéhoto odvodu. (2) Do uplynutia lehoty na odklad úhrady odvodu podľa odseku 1 sa ustanovenie
osobitného predpisu o uvoľnení finančnej zábezpeky na neuhradené záväzky z takéhoto odvodu51ac)
nepoužije.

43. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bola voči
žalobcovi ako prevádzkovateľovi hazardnej hry vyvodená administratívno-právna zodpovednosť za iný
správny delikt podľa § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách a bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť
úrokzomeškaniavovýške139,95eurzaporušenieustanovenia§73ods.3zákonaohazardnýchhrách,

ktorého sa žalobca dopustil tým, že nedodržal lehotu úhrady odvodu z prevádzkovania hazardných hier
na termináloch videohier do rozpočtu obce k 30.04.2021 vrátane. Úrok z omeškania bol vo výške 0,1
% z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti odvodu
do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušného správcu odvodu, teda od 01.05.2021 do
18.10.2021.

44. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov
fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Správny súd rozhoduje
na základe včas podanej žaloby, pričom predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu (správny
súd je zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak). Žalobca

musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body),
a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach
správneho trestania, kde zmysle § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazanýrozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny
súd ďalej v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo
skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané

orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

45. Správny súd zistil, že v prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že :
i)žalobcabolnazákladeindividuálnejlicencieoprávnenýprevádzkovaťhazardnéhrypodľa§35písm.b)
bod 10 a bod 12 zákona o hazardných hrách, teda je prevádzkovateľom hazardných hier na termináloch

videohier podľa § 2 písm. f) zákona o hazardných hrách;
ii) žalobca bol povinný odvádzať odvod podľa § 73 ods. 3 zákona o hazardných hrách ako osobitnú
platbu v záujme tvorby zdrojov na čiastočné vyváženie potenciálnych negatívnych dôsledkov hrania.
Výška odvodu a spôsob určenia sa pritom mení v závislosti od druhu hazardnej hry a spôsobu (formy)
prístupu k hre. V prejednávanom prípade bola výška odvodu upravená v ustanovení § 71 ods. 1 písm.
p) zákona o hazardných hrách;

iii) žalobca bol povinný uhrádzať odvod za každý deň umiestnenia terminálu videohier na území
príslušnej obce vo výške 2,20 eur na základe hlásenia o počte terminálov videohier a počte dní, počas
ktorých boli terminály videohier povolené na území príslušnej obce; hlásenie predkladá prevádzkovateľ
hazardnej hry obci, na území ktorej boli povolené terminály videohier v priebehu kalendárneho roka, k
30. aprílu a k 31. decembru a v týchto termínoch predkladá tejto obci vyúčtovanie a uhrádza tejto obci

odvod;
iv) žalobca vypracoval dňa 26.04.2021 Hlásenie – Vyúčtovanie paušálneho odvodu z prevádzkovania
hazardnej hry do rozpočtu obce pre rok 2021 za obdobie do 30.04.2021, v ktorom uviedol len 12
dní, počas ktorých bolo žalobcovi prevádzkovanie zariadenia umožnené a dňa 18.10.2021 vypracoval
Opravné hlásenie, v ktorom uviedol celú dobu, po ktorú boli predmetné zariadenia umiestnené na území

Mesta Trenčín. Žalobca následne určil výšku odvodu do rozpočtu obce na sumu vo výške 818,40 eur,
pričom túto sumu dňa 18.10.2021 uhradil;
v) žalobca podľa § 30oa zákona o mimoriadnych opatreniach úrok podľa Oznámenia Komisie o revízii
spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb za obdobie odkladu úhrady takéhoto odvodu
uhradil dvoma platbami nasledovne: sumu vo výške 0,19 eur uhradil dňa 11.01.2022 a sumu vo výške

0,95 eur uhradil dňa 13.01.2022;

46. Medzi účastníkmi konania bol naopak sporný výklad ustanovenia § 30oa ods. 1 zákona o
mimoriadnych opatreniach v znení účinnom od 31.03.2021, podľa ktorého cit.: „Prevádzkovateľ
hazardnej hry, ktorému lehota na úhradu odvodu podľa osobitného predpisu51ab) uplynie od účinnosti

tohto zákona do konca augusta 2021, nie je v omeškaní s úhradou takéhoto odvodu, ak ho uhradí
do konca decembra 2021 spolu s úrokom podľa Oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia
referenčných a diskontných sadzieb za obdobie odkladu úhrady takéhoto odvodu.“ Prvostupňový orgán
ako aj žalovaný vykladali citované ustanovenie tak, že prevádzkovateľ hazardnej hry nie je v omeškaní s
úhradou odvodu, ak odvod a úrok podľa Oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných

a diskontných sadzieb za obdobie odkladu úhrady takéhoto odvodu, teda tzv. európsky úrok, uhradí
do 31.12.2021. Nakoľko žalobca uhradil európsky úrok dvoma platbami, a to v sume 0,19 eur až dňa
11.01.2022 a v sume 0,95 eur až dňa 13.01.2022, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné, teda
po lehote 31.12.2021, správne orgány dospeli k záveru, že žalobca sa dostal do omeškania s úhradou
odvodu, nakoľko nedodržal podmienky ustanovené v § 30oa ods. 1 zákona o niektorých mimoriadnych

opatreniach pre odklad úhrady odvodu do rozpočtu obce za rok 2021 splatný k 30.04.2021 a vypočítaný
európsky úrok za tento odvod uhradil po 31.12.2021. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne
právne posúdenie orgánov verejnej správy s tým, že uvedený výklad citovaného ustanovenia je
nesprávny a mal za to, že žalobca odvod uhradil viac ako dva mesiace pred jeho odloženou splatnosťou,
a teda nebol v omeškaní s úhradou odvodu, preto nebol dôvod na začatie konania o uloženie povinnosti

zaplatiť úrok z omeškania podľa § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách, preto považoval napadnuté
rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a navrhol ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.

47. Správny súd v súvislosti s výkladom predmetného ustanovenia poukazuje na to, že Ústavný

súd Slovenskej republiky sa v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyjadril k vzájomnému vzťahu
medzi jazykovými výkladovými metódami a teleologickými/hodnotovo orientovanými metódami výkladu,
prípadne systematickými výkladovými metódami v tom zmysle, že jazykový výklad môže predstavovať
len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis;na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia
ostatné interpretačné prístupy, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného
a eurokonformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať

významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS
351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň konštatoval, že „základom
výkladu právnej normy nie je výklad gramatický, ale sémantický, teda podľa zmyslu použitého výrazu
a pokiaľ sémantický výklad je jednoznačný, nie je súd oprávnený vykladať normy inak, než ju vyjadril
zákonodarca. Nápravu možno urobiť výlučne príslušnou zmenou zákona“ (Uznesenie IV. ÚS 156/2012).

48. Vzhľadom na uvedené teoretické východiská výkladu právnych noriem správny súd, obdobne ako
žalobca v správnej žalobe, pristúpil k posúdeniu zmyslu a účelu, ktorý zákonodarca týmto ustanovením,
mienildosiahnuť.Zdôvodovejsprávykzákonuč.115/2021Z.z.,ktorýmsazmenilzákonomimoriadnych
opatreniach vyplýva, že „z dôvodu zmiernenia negatívnych následkov pandémie na prevádzkovateľov
hazardných hier sa návrhom zákona upravuje aj odklad úhrady odvodov počas roku 2021 tak, že

termíny úhrady odvodov, ktorých splatnosť nastane od účinnosti tohto zákona do konca augusta 2021,
sa posúvajú na koniec decembra 2021. Týmto sa najmä pre prevádzkovateľov hazardných hier, ktorí
platia paušálne odvody do štátneho rozpočtu, ktorých prvú polovicu musia zaplatiť do 30. apríla 2021 a
druhú polovicu do 31. augusta 2021, dá možnosť ich uhradiť do konca decembra 2021. Odklad úhrady
odvodov však bude umožnený všetkým prevádzkovateľom hazardných hier za komerčných podmienok,

to znamená, že za obdobie odkladu budú povinní zaplatiť úrok podľa Oznámenia Komisie o revízii
spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb. Týmto postupom tak nebude týmto opatrením
poskytovaná štátna ani minimálna pomoc.“

49. Podľa čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ak nie je

zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych
prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že
zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným
trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi – všeobecný zákaz poskytovania štátnej
pomoci. Následne ods. 2 a 3 uvedeného článku ZFEÚ upravujú výnimky z všeobecného zákazu

poskytovania štátnej pomoci (štátna pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom). Štátna pomoc a minimálna
pomocsúdvasamostatnéprávneinštitúty,naktorésauplatňujúrozdielnepravidláposkytovaniapomoci.
Pravidlá štátnej pomoci a minimálnej pomoci majú však spoločné to, že sa uplatňujú len vtedy, ak je
príjemcom pomoci podnik v zmysle čl. 107 ods. 1 ZFEÚ. Podnikom sa rozumie subjekt vykonávajúci
hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právne postavenie (právnu formu podľa vnútroštátneho práva)

a spôsob financovania. Hospodárskou činnosťou je akákoľvek činnosť, ktorá spočíva v ponuke tovaru a/
alebo služieb na trhu. Označenie určitého subjektu za podnik preto plne závisí od povahy jeho činnosti.
Podľa judikatúry Súdneho dvora európskej únie a Všeobecného súdu európskej únie, uplatňovanie
pravidiel štátnej pomoci, resp. minimálnej pomoci nezávisí od skutočnosti, či bol subjekt založený s
cieľom dosahovať zisk. Jedným zo špecifík prevádzkovania hazardných hier v porovnaní s bežnými

podnikateľskými aktivitami je v záujme tvorby zdrojov na čiastočné vyváženie potenciálnych negatívnych
dôsledkov hrania zavedenie povinnosti osobitnej platby do štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí. Zákon
o hazardných hrách označuje túto platbu ako odvod, ktorého výška a spôsob určenia sa mení v
závislosti od druhu hazardnej hry a spôsobu (formy) prístupu k hre (online, resp. offline). Výhodou sa v
zmysle čl. 107 ods. 1 ZFEÚ rozumie každá hospodárska výhoda, ktorú by podnik nezískal za bežných

trhových podmienok, teda bez zásahu štátu. Výhodu môže predstavovať aj akékoľvek oslobodenie
od hospodárskej záťaže, ktorú by inak podnik musel znášať sám. Výhoda je prítomná vždy, keď sa
v dôsledku zásahu štátu zlepší finančná situácia podniku za podmienok, ktoré sú odlišné od bežných
trhových podmienok. Hospodárske transakcie, ktoré vykonávajú verejné subjekty (vrátane verejných
podnikov), neposkytujú výhodu druhej strane, a teda nepredstavujú pomoc, ak sa vykonávajú v súlade

s bežnými trhovými podmienkam.

50. Vzhľadom na uvedené možno súhlasiť so žalobcom v tom smere, že úmyslom zákonodarcu bolo
za účelom zmiernenia negatívnych následkov pandémie, prejavujúcich sa najmä zatvorením prevádzok
a v dôsledku toho znížením možnosti dosahovať zisk, poskytnúť výhodu v podobe odkladu splatnosti

úhrady odvodu tým prevádzkovateľom hazardných hier, ktorým by inak vznikla povinnosť odviesť odvod
do konca augusta 2021. Na druhej strane však zákonodarca poskytnutie tejto výhody podmienil v súlade
so všeobecným zákazom poskytovania štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci tým, že prevádzkovateľ
hazardnej hry nie je v omeškaní s úhradou odvodu, ak uhradí odvod spoločne s tzv. európskym úrokomza obdobie odkladu úhrady takéhoto odvodu do konca decembra 2021, teda až v tomto prípade sa
prevádzkovateľ hazardnej hry nedostane do omeškania s úhradou odvodu.

51. Aj z citovaného ustanovenia § 30oa ods. 1 zákona o mimoriadnych opatreniach uplatnením
jazykového výkladu podľa názoru správneho súdu bez pochybností vyplýva, že prevádzkovateľ
hazardnej hry sa nedostane do omeškania s úhradou odvodu, ak odvod spolu s tzv. európskym úrokom
uhradí do konca decembra 2021. Inými slovami, pokiaľ prevádzkovateľ odvod spolu s tzv. európskym
úrokom neuhradí do konca decembra 2021 dostáva sa do omeškania s úhradou odvodu. Zároveň

treba prisvedčiť argumentácii žalovaného, že v prípade prijatia výkladu žalobcu, podľa ktorého by sa
povinnosť úhrady do konca decembra 2021 nevzťahovala na európsky úrok, potom by nejestvovala
žiadna lehota na zaplatenie tohto európskeho úroku a žiadny prevádzkovateľ hazardnej hry by sa
nedostal do omeškania s jeho zaplatením a povinnosť jeho úhrady tak, ako to zamýšľal zákonodarca
by bola právne nevýnutiteľná.

52. V prejednávanej veci žalobca uhradil v zmysle ustanovenia § 30oa zákona o mimoriadnych
opatreniachdokoncadecembra2021ibaodvodanieeurópskyúrok,vdôsledkučohoobjektívnenesplnil
zákonodarcom ustanovené podmienky odkladu splatnosti odvodu upravené v osobitnom predpise
(zákon o mimoriadnych opatreniach), ktoré vyššie uvedeným spôsobom modifikovali povinnosti žalobcu,
ktoré sú inak upravené v zákone o hazardných hrách. Inými slovami nesplnením podmienky úhrady

európskeho úroku do konca decembra 2021 sa žalobca dostal do omeškania s úhradou odvodu. Preto
sa žalobca v správnej žalobe, ako aj jeho právna zástupkyňa na pojednávaní, mylne domnievali, že
žalobca nebol v omeškaní s platením odvodu, keď tento zaplatil dňa 18.10.2021. Žalobca bol v omeškaní
so zaplatením odvodu odo dňa 01.05.2021 až do 18.10.2021, nakoľko v dôsledku oneskorenej úhrady
európskeho úroku (t.j. po 31.12.2022), bol povinný odvod odviesť najneskôr do 30.04.2021. Správny súd

preto dospel pri uplatnení legitímnych výkladových metód (teleologického a gramatického) ustanovenia
§ 30oa zákona o mimoriadnych opatreniach k záveru, že námietka žalobcu ohľadom nesprávneho
právnehoposúdeniavecižalovanýmaorgánomverejnejsprávyprvéhostupňaniejedôvodná,nakoľkov
dôsledkutoho,žežalobcaboloneskorenýmzaplatenímtzv.európskehoúrokuvomeškanísozaplatením
odvodu, žalovaný aj prvostupňový orgán správne vec posúdili, keď za daných skutkových okolností

vyrubili žalobcovi úrok z omeškania.

53. Vzhľadom na uvedené potom neobstojí ani argumentácia žalobcu, podľa ktorej zmyslom a účelom
ustanovenia § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách nie je sankcionovať prevádzkovateľov hazardných
hier úrokom z omeškania za omeškanie s inou platbou ako odvodom príslušnému správcovi odvodu,

nakoľko žalobca vychádzal z nesprávneho predpokladu, že žalobca nebol v omeškaní s úhradou
odvodu. Podľa ustanovenia § 94 ods. 1 prvej vety zákona o hazardných hrách, príslušný správca
odvodu uloží prevádzkovateľovi hazardnej hry povinnosť uhradiť úrok z omeškania, ak odvod podľa § 71
nebol prevádzkovateľom hazardnej hry zaplatený včas alebo v správnej výške, pričom v prejednávanom
prípade ako správny súd už uviedol nebol odvod spolu s európskym úrokom, ktorého povinnosť úhrady

vznikla na základe § 71 žalobcom uhradený včas, teda prvostupňový orgán postupoval v súlade so
zákonom, ak začal konanie podľa § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách na podklade skutočností
zistenýchÚRHHvrámcidozoruvykonanéhonadiaľku.Natomtozáverenemeníničanitvrdeniežalobcu,
podľaktoréhožalobcanemalvedomosťotom,žeúrokpodľa§30oazákonaomimoriadnychopatreniach
musí byť uhradený najnesko^r do 31.12.2021, a že ak tento nebude uhradený v tejto lehote, tak bude

povinný zaplatiť sankciu podľa § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách z celej sumy odvodu za celé
obdobie odkladu splatnosti odvodu. Toto tvrdenie správny súd vnímal iba ako účelové v snahe vyhnúť
sa sankčnému postihu zo strany správnych orgánov.

54. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe videl spornosť výkladu a potrebu aplikácie zásadu in dubio mitius,

správnysúduvádza,ževzhľadomnauvedenéštandardnélegitímnevýkladovémetódyneprichádzalodo
úvahy výkladové pravidlo in dubio mitius (v pochybnostiach miernejšie), ktoré nachádza svoje uplatnenie
spravidla až potom, čo iné výkladové metódy nevedú k uspokojivému výsledku. Skôr ako súd pristúpi k
rozhodnutiu veci prihliadajúc na zásadu in dubio mitius, musí plnohodnotne vyčerpať všetky štandardné
výkladové metódy výkladu právnej úpravy a len v prípade, ak tieto nevedú k možnosti ustálenia jej

obsahu, je dôvodné v rámci rozhodovania vo veci uplatniť výklad preferujúci vyššiu mieru ochrany
základných práv a slobôd, t. j. neurčitosť právnej úpravy vykladať v neprospech normotvorcu/verejnej
moci. Predmetná zásada však nemôže byť základom a ani dôvodom pre rezignáciu zo strany súdu na
uskutočnenie takéhoto komplexného výkladu a ani pri prípadnej neurčitosti právnej úpravy, nie je možnékonštatovať, že táto existuje, a preto je bez ďalšieho nevyhnutné uplatniť zásadu in dubio mitius (porov.
v tomto smere napr. Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/18/2022
zo dňa 26.04.2023, Rozsudok Súdneho dvora z 23. apríla 2020, C-401/18, Herst, ods. 60; podobne

Melzer, F. cit. dielo, s. 205 až 209). Ako však vyplýva z vyššie uvedenej argumentácie, správny súd
pre svoj záver využil štandardné výkladové metódy, pričom tento jeho postup vo svojej podstate vylúčil
možnosť oprieť sa v rámci rozhodovania tohto sporu o zásadu in dubio mitius, keď je zrejmé, že pri
štandardných metódach výkladu bolo možné súvisiacu právnu úpravu interpretovať tak ako to vyplýva
z tohto rozsudku.

55. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správca odvodu postupoval v jeho prípade pri úhrade odvodu
za rok 2020 odlišne ako v roku 2021 tak, že v roku 2020 správca odvodu žalobcovi výšku
odvodu oznámil a vyzval žalobcu na jeho úhradu, správny súd uvádza, že právna úprava uhrádzania
odvodov prevádzkovateľmi hazardných hier je koncipovaná tak, že odvod z prevádzkovania hazardnej
hry uhrádza prevádzkovateľ hazardnej hry na základe jeho hlásenia o počte terminálov videohier a

počte dní, počas ktorých boli terminály videohier povolené na území príslušnej obce; pričom hlásenie
predkladá prevádzkovateľ hazardnej hry obci, na území ktorej boli povolené terminály videohier v
priebehu kalendárneho roka, k 30. aprílu a k 31. decembru a v týchto termínoch predkladá tejto obci
vyúčtovanie a uhrádza tejto obci odvod. Zákon teda explicitne uvádza, že prevádzkovateľ hazardnej
hry si odvod vypočíta sám a je povinný ho v stanovených termínoch aj uhradiť, pričom zákon neukladá

povinnosťsprávcoviodvoduvyzývaťprevádzkovateľanajehoúhradu.Pokiaľžalobcaargumentovaltým,
že na základe predchádzajúcej praxe správcu odvodu z roku 2020 legitímne očakával rovnaký, resp.
obdobný postup aj v roku 2021, správny súd uvádza, že v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou
kategóriou ako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30. 4.2008, Nález

Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia
čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným
mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali
(m. m. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24.06.2009, Nález Ústavného súdu
SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008). Prax správneho orgánu však nemôže založiť legitímne

očakávania vo vzťahu k správnemu súdnictvu. Právna istota jednotlivých osôb z hľadiska použiteľnej
i ustálenej praxe je v správnom súdnom konaní chránená vo vzťahu k judikatúre správnych súdov;
ustálená prax alebo akákoľvek pozícia správnych orgánov správne súdnictvo nijako nezaväzuje, pričom
je práve účelom správneho súdnictva podať záväzný výklad práva aplikovaného správnym orgánom a
tým pomôcť ochrane subjektívnych práv jednotlivých žalobcov. V prejednávanom prípade navyše išlo

o odlišný postup správcu odvodu len za kalendárny rok 2020, teda išlo o ojedinelý prípad, v ktorom
správca odvodu postupoval určitým spôsobom, preto nie je možné považovať za ustálenú prax a teda
nie je bez ďalšieho spôsobilý vyvolať u žalobcu legitímne očakávanie, že správca odvodu bude v prípade
žalobcu postupovať rovnakým spôsobom. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že orgány
verejnej moci sú vo svojej činnosti viazané aj ústavnoprávnou zásadou legality, v zmysle ktorej sú

povinné v konaní postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Zároveň sú povinné svoje
rozhodnutia náležite odôvodniť. Pokiaľ orgán verejnej moci rozhodnutie náležite odôvodní, tak takýto
odklon od predchádzajúcej praxe nie je možné považovať za porušenie princípu legitímnych očakávaní.

56. Správny súd ďalej konštatuje, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej

správy prvého stupňa je dostatočne odôvodnené aj vo vzťahu k výške uloženej sankcie, nakoľko
zákon o hazardných hrách stanovuje presný spôsob výpočtu úroku z omeškania a správne orgány
nemajú možnosť správnej úvahy pri ukladaní výšky úroku z omeškania. Preto akokoľvek neprimeraná
sa žalobcovi javí výška vyrubených úrokov z omeškania, táto bola vyčíslená v súlade so zákonom a s
metodickým usmernením ÚRHH, ktorý je na jeho vydanie zmocnený ustanovením § 77 ods. 9 písm.

d) zákona o hazardných hrách. Pokiaľ ide o výšku vyrubených úrokov z omeškania, správny súd sa
nestotožnil ani s námietkou žalobcu, podľa ktorej mala byť žalobcovi uložená povinnosť uhradiť úrok z
omeškania len z dlžnej sumy vo výške 1,14 eur predstavujúca celkovú sumu európskeho úroku, nakoľko
žalobca sa dostal do omeškania so samotným odvodom, preto prvostupňový orgán postupoval správne,
ak za základ pre výpočet úrokov z omeškania vychádzal zo sumy odvodu 818,40 eur.

57. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd konštatuje, že žalovaný, ako aj orgán verejnej
správy prvého stupňa, vo veci dostatočne zistili skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, z takto
zisteného a ustáleného skutkového stavu vyvodili aj správne právne závery. Správnym súdom nebolizistené v konaní pred orgánmi verejnej správy žiadne pochybenia, ktoré by spôsobovali nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených
žalobných dôvodov, a to aj s prihliadnutím na ust. § 195 SSP. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd

dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, a preto túto žalobu v zmysle ustanovenia §
190 SSP zamietol.

58. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo

sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na
náhradu trov konania nepriznal.

59. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP
v znení účinnom od 1. júla 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §

439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná

sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.