Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 14, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 59Pc/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224201684
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201684.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou v právnej veci navrhovateľa –

osoby povinnej platiť výživné: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, C., proti osobe oprávnenej
navýživné:D.A.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomE.F.X,C.,ozníženievýživnéhonaplnoletédieťa,takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 30.05.2024 sa navrhovateľ domáhal zníženia výživného na plnoletého syna zo sumy
350 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne. Alternatívne navrhol celkovo zrušiť vyživovaciu povinnosť,
ak sa plnoletý syn už nepripravuje na povolanie.

2. Vo svojom návrhu navrhovateľ uviedol, že na základe posledného rozhodnutia z roku 2016 mu bola
uložená povinnosť platiť výživné 350 eur mesačne, pričom vtedy dosahoval príjem zo zamestnania
v Slovnafte 1400 eur mesačne. Od 30.12.2023 je na dôchodku a jeho dôchodok je 801,60 eur mesačne.

Vzhľadom na zmenenú životnú situáciu a znížený príjem požiadal o zníženie výživného. Z dôvodu, že
syn s ním nekomunikuje, požiadal súd, aby preveril, či sa syn vôbec pripravuje na výkon budúceho
povolania.

3. Dňa 17.06.2024 bolo súdu doručené vyjadrenie plnoletého syna ako osoby oprávnenej na výživné,
v ktorom prezentoval nesúhlas s návrhom, nakoľko suma 130 eur mesačne v žiadnom prípade
nepokrývajehozákladnépotreby.Aničiastka350eurmesačne,ktorújehootechradí,nepokrývanáklady

na dieťa, ktoré je študentom vysokej školy. Ďalej plnoletý syn uviedol, že žije s matkou v spoločnej
domácnosti, ktorá od roku 2016 nepožiadala o zvýšenie výživného, všetky náklady pokrývala zo svojho
príjmu. Od 12 rokov sa o neho stará výlučne matka. Poznamenal, že nie je pravda, že nemá záujem
o komunikáciu, otec sa nezaujímal o rodinné udalosti, vrátane výchovy. Komunikáciu zvyčajne inicioval
plnoletý syn, organizoval stretnutia na obedoch, ktoré sa diali 2-krát za polrok, otec nikdy neprejavil
záujem o návštevu bydliska, rovnako sa nezaujímal o zdravotný stav, záľuby, osobné či študentské
úspechy. Otec si plnil vyživovaciu povinnosť len v rozsahu 350 eur, nikdy neprispel nad rámec výživného,

anivčaseVianocčinarodenín.Výnimkouboli19.narodeniny,keďmuotecdal100eur.Záveromuviedol,
že momentálne študuje na G. H. I. J. D. K. L., prvý ročník. V súvislosti so štúdiom sa zvýšili náklady na
študijnú literatúru a náklady na dopravu (Bratislava-Trnava). Určité školské predmety vyžadujú návštevuaj počas víkendov. Plnoletý syn navštevuje aj terapeutické stretnutia na Poliklinike L. 2-krát do mesiaca,
za ktoré platí 50 eur za sedenie.

4. Navrhovateľ reagoval podaním zo dňa 08.10.2024, v ktorom uviedol, že suma 350 eur je len
príspevkom jedného rodiča, takže syn má reálne vo svojom veku príjem od oboch rodičov 700 eur. To
pri aktuálnej minimálnej mzde 750 eur v hrubom, cca. 615 eur v čistom má byť dostačujúcim príjmom
aj pre pracujúcu osobu. Pre porovnanie, výška jeho dôchodku po 41 odpracovaných rokoch je 801,60
eur. Syn uviedol, že navrhovateľ nemá záujem o komunikáciu, rodinné udalosti, výchovu, tieto tvrdenia

sa taktiež nezakladajú na pravde, pravidelne kontaktoval syna. Odchodom zo spoločnej domácnosti
vzťah výrazne ochladol, pričom bol rád, keď syn prišiel aspoň pár krát na spoločný obed. Navrhovateľ
mal poslednú informáciu takú, že syn pravdepodobne nastúpil na G. H. I. J. D. K. L., odbor masmédiá.
O terapeutických stretnutiach nemal vedomosť.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, osoby oprávnenej na výživné, svedkyňou

D. A. (matka osoby oprávnenej na výživné), oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise
a to najmä s rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava III č. k. 51P/304/2016-40 zo dňa
25.11.2016, obsahom spisu bývalého Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 51P/304/2016, potvrdením
o výške dôchodku navrhovateľa, potvrdením o návšteve školy osoby oprávnenej na výživné, potvrdením
o zárobku matky plnoletého syna, i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutočný

stav:

6. Rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava III č. k. 51P/304/2016-40 zo dňa 25.11.2016 bolo
manželstvo rodičov t.č. plnoletého syna rozvedené a súčasne bola schválená rodičovská dohoda
v zmysle ktorej bol vtedy maloletý D. zverený do osobnej starostlivosti matke, otcovi bola uložená

povinnosť platiť výživné na vtedy maloletého D. v sume 350 eur mesačne.

7. Z obsahu spisu bývalého Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 51P/304/2016 súd zistil nasledovné
skutočnosti:

Matka v čase rozhodovania súdu pracovala ako asistent na Okresnom súde Bratislava III, z potvrdenia
o príjme súd zistil, že matka mala čistý priemerný mesačný príjem za rok 2015 458,29 eur a za obdobie
od januára 2016 do septembra 2016 v sume 448,49 eur.

Otec pracoval ako operátor v H., J., z potvrdenia o príjme bolo zistené, že otec dosahoval čistý priemerný

mesačný príjem za rok 2015 v sume 1257,88 eur a za obdobie od januára 2016 do októbra 2016 vo
výške 1232,89 eur.

Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.11.2016 bolo zistené, že v čase rozhodovania súdu bol maloletý
žiakom 7. triedy, bol vo veku 12 rokov. Matka uvádzala zvýšené výdavky na jeho zdravotný stav, kvôli

zvýšenému cholesterolu mal špeciálnu diétu, mimoškolské aktivity mal bežné, do školy chodil pešo.

8. Z potvrdenia sociálnej poisťovne súd zistil, že navrhovateľ poberá od 30.12.2023 dôchodok vo výške
801,60 eur mesačne.

9. Podaním zo dňa 07.10.2024 plnoletý syn vyčíslil výdavky na bývanie nasledovne: nájomné 200 eur,
ZSE 50 eur, internet a TV 40,10 eur, hypotéka 247,56 eur, bezúčelová pôžička 91,93 eur, celkovo 629,59
eur, na jednu osobu to vychádza na 316,74 eur. Ročná daň za byt je 46,80 eur. Ďalej svoje pravidelné
mesačné výdavky vyčíslil nasledovne: psychoterapeut 100 eur, očný lekár 16 eur, zubár 4 eurá, ISIC
karta 1,70 eur, školské pomôcky 102,41 eur, MHD Bratislava 14 eur, MHD Trnava 10 eur, strava 270

eur, oblečenie 19,16 eur, drogéria a hygiena 40 eur, záujmová činnosť 25 eur, mobil 15 eur. Celkové
mesačné náklady predstavujú 934,01 eur.

10. Z potvrdenia o príjme súd zistil, že matka osoby oprávnenej na výživné za obdobie jún 2023 až
december2023dosahovalamesačnýnettopríjem1464,46eur,azaobdobieodjanuára2024doaugusta

2024 v sume 1134,56 eur.

11. V podaní zo dňa 08.10.2024 navrhovateľ uviedol, že po náhlom zhoršení zdravotného stavu musel
opustiť prácu, odísť do predčasného starobného dôchodku a zmeniť bývanie, kvôli tomu musel vybraťsvoj II. a III. pilier (dôchodkové sporenie), k týmto úsporám pridať aj odstupné po 30 rokoch súvislého
zamestnania. Tieto peniaze mali slúžiť ako prilepšenie k dôchodku, avšak nie sú zlepšením životnej
úrovne. Aktuálne prebieha predaj a kúpa nového bytu, zvýši sa mu nájom a zálohy na energie z 92,70

eur na 210 eur, zvýšili sa mu náklady na vyšetrenia, rehabilitácie a lieky.

12. V novembri 2023 predstavoval navrhovateľov brutto mesačný príjem (bez vianočnej odmeny)
2547,51 eur, čo vyplýva z výplatných pások. V decembri 2023 mal brutto príjem (bez jubilejnej odmeny
a odchodného) 2207,93 eur. Vianočná odmena mu bola vyplatená v sume 1341 eur brutto, jubilejná

odmena 800 eur, odchodné 15607,83 eur a odchodné akcie MOL 1873,41 eur. Z detailu bankovej
transakcie súd zistil, že z druhého piliera mu bolo vyplatené 12489,69 eur a z tretieho piliera 24199,98
eur.

13. Z lekárskej správy zo dňa 26.04.2024 súd zistil, že navrhovateľovi bol diagnostikovaný akútny
vertebrogenný algický syndróm. Z lekárskej správy zo dňa 19.07.2024 súd zistil, že navrhovateľovi bolo

diagnostikované poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou.

14. V podaní zo dňa 08.10.2024 navrhovateľ vyčíslil pravidelné mesačné výdavky nasledovne: nájom
210 eur, telefón a internet 15 eur, MHD 36 eur, zdravotná starostlivosť 50 eur, potraviny a drogéria 220
eur, oblečenie a obuv 110 eur, kultúra 15 eur, vyživovacia povinnosť 350 eur (výživné navrhuje 130 eur).

Spolu 1006 eur (so zníženým výživným 786 eur).

15. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 14.10.2024 súd zistil, že osoba oprávnená na výživné je
študentom denného štúdia jednej zo slovenských škôl.

16. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že minulý rok sa mu naskytla možnosť ísť do predčasného
dôchodku po 40 odpracovaných rokoch, dôchodcom sa stal 30.12.2023. Dostal odstupné 15000 eur, z
II. piliera dostal 24000 eur a z III. piliera 12000 eur. Nakoľko začal mať problémy s chrbticou, bol nútený
predať 2-izbový byt, ktorý bol poschodový a kúpil si nový. Byt predal za 127 000 eur, išlo o 2 izbový byt
o rozlohe 46 m2. Nový byt si kúpil na D. ulici za 225 000 eur, o rozlohe 53 m2. Na kúpu použil našetrené

peniaze a 30 000 eur mu dala mama. V domácnosti nežije s nikým iným. Má 58 rokov a do dôchodku
sa rozhodol odísť preto, že mal obavu, že sa začne prepúšťať. Pracoval ako vonkajší operátor v H., išlo
o fyzickú prácu, ktorá nebola vhodná na jeho platničku. Celý život robil len túto prácu a nevie čo iné
by mohol robiť. Okrem chrbtice nie je liečený na žiadne chronické ochorenia. Inú vyživovaciu povinnosť
nemá. Svoje pravidelné mesačné výdavky vyčíslil nasledovne: 154 eur zálohové platby, 30 eur elektrina,

20 eur internet, 36 eur električenka, cca 300 eur strava, drogéria, kultúra a podobne. Byt, ktorý má je
nezariadený, z predošlého bytu si nábytok nemohol vziať, pretože bol vstavaný. Okrem 2-izbového bytu
nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Zníženie výživného žiadal na
sumu 180 eur. So synom nie je v žiadnom kontakte, nakoľko mu neodpísal na SMS. Priateľku má, avšak
nebývajú v spoločnej domácnosti, priateľka má svoje vlastné bývanie.

17. Plnoletý syn (osoba oprávnená na výživné) na pojednávaní nesúhlasil so znížením výživného,
nakoľko jeho výdavky sú vysoké. Po rozvode otec nadobudol majetok z bývalého bytu, vrátane aj
niektorých jeho vecí. On sám v súčasnosti býva v 1-izbovom byte s mamou, pričom jednu izbu si rozdelili
na polovicu, on vo svojej časti nemá ani okno. Študuje na G. H. I. J. D. K. L., na Masmediálnej fakulte v 2.

ročníku, odbor digitálne hry. Do školy chodieva 4x do týždňa a niekedy aj cez víkend. Nebrigáduje nikde,
pretože mu to nebolo odporúčané, nakoľko trpel úzkosťou a mal strednú depresiu a musel chodiť na
terapie. V týchto terapiách bude pokračovať po tom, ako dopadne toto konanie, vzhľadom na financie.
Jedno sedenie stojí 50 eur na 50 minút a chodil tam 2x do mesiaca. Svoje pravidelné mesačné výdavky
vyčíslil nasledovne: 24 eur doprava (14 eur Bratislava a 10 eur Trnava), 270 eur strava, 40 eur kozmetika

(musí užívať špeciálny šampón na vlasy, ktorý stojí 10 eur), 25 eur zábava (Spotify, hry, keď ide von a
podobne), 20 eur oblečenie. Veľa vecí čo otec napísal nie je pravdou, ani keď spolu žili tak veľmi spolu
nekomunikovali, každý bol zavretý vo svojej izbe. Po rozvode taktiež nekomunikovali a keď inicioval
stretnutia, tak on nemal čas. Je pravdou, že v januári mu na SMS neodpovedal, ale to bolo preto, že
sa učil na skúšky a jeho správa znela: ak máš čas, tak zavolaj. Byt na B. bol podľa jeho vedomostí 3-

izbový dom.

18. Svedkyňa D. A., nar. XX.XX.XXXX (matka osoby oprávnenej na výživné) na pojednávaní uviedla,
že spolu so synom bývajú v 1-izbovom byte, na ktorý si musela zobrať 100 % hypotéku, pričom jednasplátka hypotekárneho úveru je v sume 260 eur. Musela to dofinancovať ešte bezúčelovým úverom, kde
jedna splátka je 92 eur. Spolu je to okolo 360 eur. Náklady na bývanie pozostávajú z nasledujúceho:
nájomné 200 eur, internet + UPC 40 eur, elektrina 50 eur. Jej mesačný príjem predstavuje sumu cca

1000 eur netto, pracuje ako súdna tajomníčka na D. H. C. M. V tomto príjme je zarátaný aj daňový bonus,
aj prídavky na deti. Z bezpodielového spoluvlastníctva manželov si neodniesla nič, z bytu si zobrala len
osobné veci. Podanie tohto návrhu považuje zo zištných dôvodov, kvôli peniazom. Otec sa ani s prvým
synom nestretával. Niektoré náklady vyčísliť nevedela, išlo napríklad o náklady na školské potreby, lieky,
okuliare a podobne. Na stravu minú mesačne cca 250 eur, snažia sa uskromniť, navaria asi aj na 3

dni. Má problémy s kolenom, chodí na injekciu na ktorú dopláca 100 eur. Synovi dáva vreckové podľa
potreby. Výživné je platené na jej účet a otec ho platí pravidelne. Syn si vlastný účet zriadiť nechcel.
Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty.

19. Navrhovateľ na vyššie uvedené tvrdenia reagoval, že pravidelne chodí k neurológovi, berie rôzne
výživové doplnky, na ktoré minie mesačne cca 60 eur. Je zvláštne, že syn chodí k psychológovi teraz,

chodil aj po rozvode, nevie kto mu to odporučil, bolo by vhodné, aby k tomu doložil nejakú správu.
Rodinný dom na B. obsahuje 6 bytových jednotiek, on mal len jeden 2-izbový byt. Byt, kde bývali
spoločne, bol jeho a po predaji a kúpe bytu na B. ešte musel doplácať.

20. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 5 prvá veta zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

23. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

25.Podľa§78ods.3zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

26. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.

Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri
rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

27. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré
sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to
vyplýva i z ustanovenia § 75 zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine

ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že
vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je
mierajehoschopnosti,možnostiamajetkovýchpomerov.Zaschopnostikaždéhorodičatrebapovažovať
jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaníďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi
vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky,
časovýpriestor,prax,skúsenostivodboreatď.).Možnostirodičaovplyvňujúajobjektívneokolnostiakými

sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.

28. V ustanovení § 78 ods. 1 zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 121 Civilného mimosporového
poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k
zmene pomerov. Z ustanovení § 78 ods. 1 zákona o rodine a § 121 Civilného mimosporového

poriadku tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že výživné má
zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj
v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však pri zmene pomerov nedochádza
automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového
súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí
zamerať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre

pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje
o novej úprave (R 72/65).

29. Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku
nového rozsudku musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne

označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí
byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou
pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale
musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili
podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším

spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba
prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na
zmenu rozhodnutia však budú len prípady, ak sa preukážu také okolnosti, ktoré sa závažnejším
spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a
preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej

povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu
súdnemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie skutkovej situácie v rámci
konaní o výživnom. Relevantnú zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v
porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcej úpravy. Nestačí len úvaha o tom,
že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol

by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu
právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom
návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu je len
to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, alebo
na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

30. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania prvšieho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom
takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane dieťaťa (osoby oprávnenej na výživné),
alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený

nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho
stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu
vyživovaných osôb u rodičov. Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým
došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene
pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov

výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom,
je dôvodom pre jeho zmenu.

31. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to v prvom rade výškou mesačného
príjmu, výškou mesačných nákladov a položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú

prebytok finančných prostriedkov. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú
rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové prípadne aj majetkové
možnostidanéokreminéhofyzickýmstavom,nadaním,čipracovnýmiskúsenosťami.Majetkovépomerymožno preukázať výpismi z listov vlastníctva, pričom sa do týchto pomerov započítavajú aj výnosy z
majetku.

32. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie tunajší súd dospel k
záveru, že návrh navrhovateľa nie je opodstatnený. Porovnávajúc pomery osoby povinnej platiť výživné
(otca), osoby oprávnenej na výživné (plnoletého syna) a takisto aj pomery matky v čase posledného
rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi je nutné konštatovať, že od poslednej úpravy
výživného uplynulo obdobie cca. 8 rokov a na strane osoby povinnej platiť výživné, taktiež aj na strane

osoby oprávnenej na výživné, došlo k zmene pomerov. Vyživovacia povinnosť otca k vtedy maloletému
dieťaťu bola naposledy upravená v roku 2016 Rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava III č. k.
51P/304/2016-40 zo dňa 25.11.2016, a to v sume 350 eur mesačne.

33. V konaní bolo veľmi obtiažne zisťovať pomery rodičov a vtedy maloletého dieťaťa ako i ich pravidelné
výdavky v čase rozhodovania o výživnom v roku 2016, nakoľko rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, ktorá

bola súdom schválená a z uvedeného dôvodu súd v roku 2016 podrobnejšie pomery rodičov a dieťaťa
nezisťoval. Podkladom pre porovnanie pomerov teda bol návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému, potvrdenia o príjmoch a zápisnica o pojednávaní zo dňa
25.11.2016.

34. Otec - osoba povinná platiť výživné, pracoval v čase posledného rozhodnutia o výživnom, t. j. v roku
2016, ako operátor v spoločnosti H., J.. Jeho priemerný mesačný netto príjem za rok 2015 predstavoval
sumu 1257,88 eur a za obdobie od januára 2016 do októbra 2016 sumu 1232,89 eur.

V súčasnosti odišiel z dlhoročného zamestnania zo spoločnosti H., J. a od 30.12.2023 je na

predčasnom starobnom dôchodku, ktorého výška predstavuje sumu 801,60 eur. V novembri 2023
dosahoval brutto príjem 2547,51 eur, v decembri toho istého roku 2207,93 eur. Bola mu vyplatená
vianočná odmena 1341 eur, jubilejná odmena 800 eur, odchodné 15607,83 eur a odchodné akcie MOL
1873,41 eur. Z druhého piliera mu bolo vyplatených 12489,69 eur a z tretieho piliera 24199,98 eur.
Navrhovateľovi bol diagnostikovaný akútny vertebrogenný algický syndróm a poškodenie driekových

a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou. Podľa vlastného vyjadrenia, kvôli zdravotným
problémom s chrbticou musel predať svoj starý byt a kúpiť si nový. V domácnosti žije sám, má priateľku,
ktorá však má zabezpečené vlastné bývanie. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Okrem 2-izbového bytu
nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Pravidelné mesačné výdavky
vyčíslil nasledovne: nájom 210 eur, telefón a internet 15 eur, MHD 36 eur, zdravotná starostlivosť 50 eur,

potraviny a drogéria 220 eur, oblečenie a obuv 110 eur, kultúra 15 eur, vyživovacia povinnosť 350 eur
(výživné navrhuje 130 eur). Spolu 1006 eur.

Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane osoby povinnej platiť výživné možno konštatovať, že došlo
k zmene, konkrétne k poklesu jeho príjmu, spôsobenému odchodom do predčasného starobného

dôchodku. Takisto sa otcovi dieťaťa čiastočne zhoršil zdravotný stav súvisiaci s problémami chrbtice.

35. Plnoletý syn - osoba oprávnená na výživné, bol v čase posledného rozhodnutia o výživnom v roku
2016 žiakom 7. triedy základnej školy, mal 12 rokov, matka uvádzala zvýšené výdavky na zdravotný
stav (špeciálna diéta), mimoškolské aktivity mal bežné, do školy chodil pešo. Po rozvode manželstva

rodičov bol zverený do osobnej starostlivosti matke, otcovi nebol upravený styk.

V súčasnosti je študentom 2. ročníka vysokej školy, študuje na G. H. I. J. D. v Trnave. V spoločnej
domácnosti býva s matkou v 1-izbovom byte, kde si 1-izbu rozdelili na polovicu, vo svojej izbe nemá ani
okno. V súvislosti so štúdiom sa zvýšili náklady na študijnú literatúru a náklady na dopravu (Bratislava-

Trnava), určité školské predmety vyžadujú návštevu aj počas víkendov. Navštevuje aj terapeutické
stretnutia na E. L., 2-krát do mesiaca, za ktoré platí 50 eur za sedenie. Brigádnicky si neprivyrába, trpel
úzkosťou, mal strednú depresiu a musel chodiť na terapie. Otec posiela výživné priamo matke, nikdy
neprispel nad rámec výživného, ani v čase vianoc, či narodenín. Plnoletý syn vyčíslil výdavky na bývanie
nasledovne: nájomné 200 eur, ZSE 50 eur, internet a TV 40,10 eur, hypotéka 247,56 eur, bezúčelová

pôžička 91,93 eur, celkovo 629,59 eur, t.j. na jednu osobu 316,74 eur. Ročná daň za byt je 46,80 eur.
Ďalšie pravidelné mesačné výdavky uviedol: psychoterapeut 100 eur, očný lekár 16 eur, zubár 4 eurá,
ISIC karta 1,70 eur, školské pomôcky 102,41 eur, MHD Bratislava 14 eur, MHD Trnava 10 eur, strava270 eur, oblečenie 19,16 eur, drogéria a hygiena 40 eur, záujmová činnosť 25 eur, mobil 15 eur. Celkové
svoje mesačné náklady vyčíslil v sume 934,01 eur.

Porovnávajúc pomery v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi, súd dospel
k záveru že na strane osoby oprávnenej na výživné došlo k podstatnej zmene pomerov. Plnoletý
D. v čase predchádzajúcej úpravy mal 12 rokov a navštevoval základnú školu, v súčasnosti má 20
rokov a navštevuje vysokú školu, teda nastúpil do školy vyššieho stupňa, čo jednoznačne predstavuje
podstatnú zmenu pomerov. Súd aktuálne ustálil odôvodnené výdavky dieťaťa v sume cca 700 eur.

Z vyššie uvedeného je nepochybné, že došlo k zásadnej zmene pomerov na strane dieťaťa, ktoré v
čase pôvodnej úpravy bolo žiakom základnej školy a ku dňu rozhodnutia je študentom vysokej školy.
Oprávnené potreby dieťaťa na základnej škole a počas vysokoškolského štúdia sú neporovnateľne
rozdielne, keď možno konštatovať nárast odôvodnených potrieb, ale predovšetkým zvýšené náklady
spojené so štúdiom (študijné pomôcky, bývanie, cestovanie). Štúdium na vysokej škole predstavuje

časovo ohraničený úsek prípravy na budúce povolanie, kedy výdavky oprávnenej osoby kulminujú
(Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.05.2014 sp. zn. 11Co/177/2014).

36. Súd taktiež skúmal a porovnával aj pomery matky plnoletého dieťaťa, nakoľko aj matka má
vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi a zároveň je osobou spolužijúcou v jednej domácnosti s

ním. Matka bola v čase posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2016 zamestnaná ako asistent na
N. H. C. M., priemerný mesačný netto príjem za rok 2015 deklarovala v sume 458,29 eur a za obdobie
od januára 2016 do septembra 2016 v sume 448,49 eur.

V súčasnosti pracuje ako súdna tajomníčka na D. H. C. M., priemerný mesačný netto príjem za obdobie

jún 2023 až december 2023 predstavoval sumu 1464,46 eur, a za obdobie od januára 2024 do augusta
2024 sumu 1134,56 eur. S plnoletým synom bývajú v 1-izbovom byte zaťaženom 100% hypotékou,
pričom jedna splátka hypotekárneho úveru je vo výške 260 eur. Dofinancovanie riešila ešte bezúčelovým
úverom, kde jedna splátka predstavuje sumu 92 eur, spolu ide o cca 360 eur. Náklady na bývanie
pozostávajú z nasledujúcich platieb: nájomné 200 eur, internet + UPC 40 eur, elektrina 50 eur. Na stravu

minú mesačne cca 250 eur na celú domácnosť. Matka uvádzala, že má problémy s kolenom, chodí na
injekciu na ktorú dopláca 100 eur. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty.

Porovnávajúc pomery matky v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi
možno konštatovať, že matkin príjem výraznejšie stúpol. Po rozvode v roku 2016 si musela zobrať

hypotéku na 1-izbový byt, ktorý spláca a v ktorom žije s plnoletým synom, zdravotný stav sa jej mierne
zhoršil. Inak sa jej osobné a majetkové pomery výraznejším spôsobom nezmenili.

37. Povinnosťou súdu v konaní o výživnom rodičov voči deťom je prihliadnuť na tzv. potencialitu príjmov,
t. j. k zjavne nevyužitým schopnostiam. Pri určení výšky výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič

reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potenciality má prednosť
pred princípom fakticity. Rodič je povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a je povinný
s využitím svojich subjektívnych vlastností (vzdelanie, zdravotný stav, pracovné skúsenosti a pod.) a
pracovných príležitostí si organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť
svoju vyživovaciu povinnosť.

38. K tvrdeniam povinného, že výživné 350 eur sa mu zdá neadekvátne, vzhľadom k jeho zdravotnému
stavu, súd upriamuje pozornosť na to, že pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na túto skutočnosť,
avšak jeho ochorenie – zdravotné problémy s chrbticou, poškodenie platničiek, nie je až tak závažného
charakteru, že by bol úplne vylúčený z trhu práce (ide o relatívne bežnú diagnózu), resp., že by jeho

schopnosť pracovať bola znížená (napr. uznaním za ZŤP), t.j. závažné zdravotné komplikácie, ktoré by
mu bránili vo výkone práce nijako nepreukázal.

39. Kľúčovou otázkou v konaní bolo skúmanie dôvodu poklesu príjmu otca. Súd dôkladne zvažoval
hlavný argument otca – skutočnosť, že mu klesol príjem z dôvodu odchodu z práce do predčasného

starobného dôchodku. Pri odchode do predčasného dôchodku dosahoval príjem cca 1750 eur netto,
súčasný predčasný starobný dôchodok poberá vo výške 801,60 eur mesačne. Princíp potencionality
má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým
schopnostiam povinného rodiča. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žiaden účinný zákon v Slovenskejrepublike nezakotvuje povinnosť pracovať. Každý rodič má ale povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu svojich detí. Súd neupiera právo povinného na odchod do dôchodku ( hoc aj skôr ), avšak
považuje za potrebné pripomenúť, že pokiaľ rodič plánuje zmenu, či už v oblasti zamestnania, bývania,

investície, či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie
povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to aj s predpokladom neustále sa
zvyšujúcich potrieb detí. Každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby
plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené (Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
24.05.2022 sp. zn. 7Co/19/2021).

40. Skutočnosť, že povinný sa rozhodol odísť do predčasného starobného dôchodku bola jeho
slobodným rozhodnutím. V tejto súvislosti však nemožno neuviesť, že vyživovacia povinnosť rodičov k
deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je ich zákonnou povinnosťou, z čoho vyplýva, že rodičia sú
povinní zabezpečiť si príjem a vynakladať maximálnu snahu o zabezpečenie prostriedkov potrebných na
výživu svojich detí. Povinný si musí byť vedomý plnenia svojej vyživovacej povinnosti voči synovi a má

si zabezpečiť svoje záležitosti tak, aby bol schopný realizovať výživné v rozsahu zodpovedajúcom veku
a jeho potrebám. Taktiež si pri svojom rozhodovaní o odchode zo zamestnania musel byť vedomý toho,
v akom veku bolo v danom čase dieťa a že bude aj vo vyššom veku vyživovacia povinnosť ku nemu
trvať, pričom táto skutočnosť (odchod do dôchodku) nemôže byť na ťarchu dieťaťa. Povinný dobrovoľne
odišiel do predčasného starobného dôchodku a nepredložil taký relevantný doklad o zdravotnom stave,

z ktorého by vyplývalo, že nie je schopný výkonu práce (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
13.04.2022 sp. zn. 20CoP/72/2021).

41. Súd opätovne uvádza, že povinný mal plné právo odísť po mnohých odpracovaných rokoch do
predčasného dôchodku, avšak bola to dobrovoľná úvaha, pričom ide o dôchodok, ktorý je predčasný.

Urobil tak v čase, kedy vedel, že má vyživovaciu povinnosť voči inej osobe a za takejto situácie mal
veľmi dobre zvážiť svoje rozhodnutie. Povinný mal na uvedený postup nárok, avšak táto skutočnosť
nemôže znamenať (vzhľadom na jeho potenciál) zníženie vyživovacej povinnosti a nesmie byť na ujmu
vyživovaného dieťaťa.

42. Ak súd zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, starostlivo skúma, či sa tak
stalo z dôležitého dôvodu (napr. zo zdravotných dôvodov, z dôvodu odchodu rodiča z funkcie, na ktorej
výkon nemá kvalifikáciu, z dôvodu organizačných zmien, zmeny bydliska); ak to tak nie je, vychádza z
príjmov rodiča pred zmenou zamestnania (Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 09.02.2016 sp.
zn. 26CoP/25/2015).

Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 20.02.2019 sp. zn 3Cdo/236/2018).

43. Z vykonaného dokazovania absolútne nevyplynulo, že povinný ukončil svoj pracovný pomer
z dôležitého dôvodu. Povinný nijako nepreukázal, že by sa z jeho zamestnania prepúšťalo, alebo, že by
nemohol v práci pokračovať kvôli zdravotnému stavu, a to prípadne aj na inej pozícii. Navrhovateľ síce
tvrdil, že má problémy s chrbticou, avšak nebolo nijako preukázané, že by tieto problémy dosahovali takú
intenzitu, že by bol z pracovného procesu úplne vylúčený (naopak, ako sám uviedol na pojednávaní dňa

14.10.2024, do dôchodku odišiel z obavy, že sa začne prepúšťať). Povinný síce mal právo na ukončenie
pracovného pomeru, ale uvedené ho samo o sebe nezbavuje vyživovacej povinnosti. S ohľadom na §
75 ods. 1 zákona o rodine súd mal za to, že sa povinný vzdal výhodnejšieho zárobku, nakoľko k zníženiu
jeho príjmu nedošlo z vážneho objektívneho dôvodu.

44. V neposlednom rade súd prihliadol na to, že povinnému bolo v hrubom vyplatené: vianočná odmena
1341 eur, jubilejná odmena 800 eur, odchodné 15607,83 eur a odchodné akcie MOL 1873,41 eur.
Z druhého piliera mu bolo vyplatených 12489,69 eur a z tretieho piliera 24199,98 eur. Pokiaľ sa
navrhovateľ rozhodol odísť do predčasného dôchodku a znížiť svoj príjem, tak minimálne z týchto
prostriedkov má možnosť plniť vyživovaciu povinnosť v sume 350 eur aj naďalej.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd vyhodnotil pokles príjmu povinného ako vzdanie sa bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, súd už ďalej podrobnenevyhodnocoval ďalšie dôkazy vykonané v konaní, napr. ustálenie výšky dôvodných potrieb plnoletého
dieťaťa.

Nad rámec uvedeného súd dáva povinnému do pozornosti, že s fyzickým vekom sú spojené i vyššie
výdavky osobnej potreby ako náklady na stravu, ošatenie, trávenie voľného času, školské učebnice
nevyhnuté pre štúdium a pod., navyše v období, kedy dochádza v celej spoločnosti k rapídnemu
zvyšovaniu ceny tovarov a služieb. Povinný si musí uvedomiť, že jeho plnoletý syn nastúpil na vysokú
školu, t. j. na vyšší stupeň vzdelania s čím jednoznačne došlo k výraznému nárastu nákladov dieťaťa.

Taktiež súd dáva do pozornosti, že v predmetnej veci bola zohľadnená i tá skutočnosť, že povinný
sa so svojim synom sa vôbec nestretáva, nekontaktuje ho, neprispieva ničím nad rámec výživného,
synovi nekupuje žiadne darčeky (napríklad na vianoce alebo narodeniny). Zároveň je nutné upriamiť
pozornosť aj na to, že bytové pomery povinného sú nepomerne lepšie (sám žije v 2-izbovom byte)
ako skromné pomery v akých žije jeho syn, t.j. v malom byte, kde si jednu izbu delí s matkou, pričom
jedna časť miestnosti je bez prirodzeného denného svetla. Ak teda povinnému nevychádza finančná

situácia v korelácii s platením stanoveného výživného, má možnosť upraviť si svoje bytové pomery tak,
aby mohol získať finančné prostriedky, napr. predajom bytu v ktorom aktuálne žije a kúpou bytu menšej
rozlohy.

45. Záverom súd poznamenáva , že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému

zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo nežijú v spoločnej
domácnosti, pretože ani jeden z rodičov neprestáva niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj
svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné sa živiť a ktoré je teda výživou odkázané na svojich rodičov.

46. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde
Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.