Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. august 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100193
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100193.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan

Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej (sudkyňa spravodajkyňa),
v právnej veci žalobcu AAS Slovakia s.r.o., so sídlom Doležalova 15C, 821 04 Bratislava – mestská
časť Ružinov, IČO: 47 330 856, právne zastúpený: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom
Dunajská 15, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 795 038, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499
500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100980729/2023 zo dňa 06. 04.
2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
100980729/2023 zo dňa 06. 04. 2023, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa
Daňového úradu Žilina č. 102667854/2022 zo dňa 28. 09. 2022 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej
správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca vykonal u žalobcu kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2020. Daňová kontrola začala dňa 26. 11. 2020 na základe
oznámenia o daňovej kontrole č. 101632397/2020. V predmetnom zdaňovacom období bol žalobcom
uplatnený odpočet DPH na základe faktúry č. 20VF073101 vystavenej dodávateľom
informátor s.r.o., Doležalova 15C, 821 04 Bratislava 2, IČO 51 890 429 (ďalej len „informátor s.r.o.“)
s predmetom fakturácie: Analytické, programátorské a testovacie práce na existujúcom ekonomickom

informačnom systéme klientov SAP (práce na SAP FIORI pre SAP S4), obdobie 1.7.2020 - 31.7.2020,
množstvo: 70 ČD; Analytické, programátorské a testovacie práce na existujúcom informačnom systéme
klientov ABS – ABK, obdobie 1.7.2020 – 31.7.2020, množstvo 73 ČD. V priebehu daňovej kontroly zaslal
správca dane žalobcovi výzvu v zmysle § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“), v ktorej žalobcovi
oznámil svoje pochybnosti ohľadom dodania služieb dodávateľom informátor s.r.o. a vyzval žalobcu na
preukázanie, že služby boli žalobcovi reálne dodané uvedeným dodávateľom, ako je to uvedené vo

faktúre za predmetné zdaňovacie obdobie. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol
č.102005826/2021zodňa22.10.2021(ďalejlen„protokol“),vrámciktoréhoneuznalžalobcoviprávona
odpočítanieDPHz dodávateľskejfaktúryoddodávateľainformátors.r.o.,pretoženebolopreukázané,že
došlo k dodaniu služieb tak, ako je uvedené na faktúre, nebolo preukázané, že u spoločnosti informátors.r.o. došlo k dodaniu služieb podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej
len „zákon o DPH“) a následne k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 tohto zákona.

2. Následne vydal správca dane rozhodnutie č. 102667854/2022 zo dňa 28. 09. 2022, ktorým vyrubil
žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2020 v sume 15.501,20 Eur
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

3.Vodôvodneníprvostupňovéhorozhodnutiasprávcadaneuviedol,ževykonanýmdokazovanímdospel

k záveru, že žalobcovi nebola zo strany dodávateľa informátor s.r.o. dodaná fakturovaná služba a
žalobca porušil § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 písm. a), § 71, § 72 ods. 1 a § 74 ods. 1
zákona o DPH. Správca dane na základe výsledkov vykonaného dokazovania zhrnul svoje pochybnosti
o uskutočnení fakturovaného obchodu, ktoré spočívali najmä v tom, že nebolo preukázané, ktoré
konkrétne osoby vykonávali deklarované IT služby, keďže sa jedná o odborné činnosti, vyžadujúce si
špeciálne vzdelanie. Dodávateľ informátor s.r.o. nemal žiadnych zamestnancov. Služby mala vykonať

spoločnosť VEDEX s.r.o. (subdodávateľ dodávateľa informátor s.r.o.), kde konateľkou v tom čase
bola občianka Bulharskej republiky, na dokladoch bol z neznámych dôvodov uvedený bývalý konateľ
VEDEX s.r.o. A. A., ktorého odborné znalosti v danej oblasti IT správca dane spochybňoval. Konateľ
žalobcu nemal vedomosť o tom, že budú služby zabezpečované subdodávateľsky, neoveroval si, ktoré
konkrétne osoby budú služby vykonávať. Správca dane poukázal na skutočnosť, že spoločnosť žalobcu

mala domovskú webovú stránku, odborných zamestnancov a materiálno - technické zabezpečenie
pre realizáciu deklarovaných služieb pre odberateľa Slovanet, a.s., kým spoločnosti informátor s.r.o.
a VEDEX s.r.o. nemali žiadne domovské webové stránky, žiadnych zamestnancov a ich konatelia
(bývalí aj súčasní) nemali žiadne vzdelanie v oblasti IT. Uskutočnenie služieb objednaných spoločnosťou
Slovanet a.s. v celom rozsahu za cenu 84.701 Eur bez DPH prostredníctvom subdodávateľa informátor

s.r.o., považoval správca dane za nelogické a bez ekonomického opodstatnenia, keďže spoločnosť
žalobcu mala všetky predpoklady pre uskutočnenie objednaných služieb. Správca dane poukázal
na skutočnosť, že v zmysle bodu 2.5 Zmluvy o poskytovaní analytických programátorských a IT služieb
zo dňa 16. 12. 2019 uzavretej medzi spoločnosťou Slovanet a.s. a žalobcom bol potrebný písomný
súhlasobjednávateľaslužiebSlovaneta.s.navyužitieslužiebtretejosobydodávateľa,avšakspoločnosť

žalobcu neinformovala spoločnosť Slovanet a.s. o tom, že budú služby realizované subdodávateľsky,
za dodanie ručila svojím dobrým menom. Podľa správcu dane nebolo preukázané, na aké obdobie
bola dohodnutá spolupráca so spoločnosťou informátor s.r.o., aké konkrétne služby boli na základe
predmetnej faktúry dodané, neboli predložené dôkazy o priebehu spolupráce s dodávateľom informátor
s.r.o. Neštandardný bol zo strany žalobcu výber obchodného partnera informátor s.r.o. a preverenie

jeho odbornej spôsobilosti. Správca dane mal za to, že spoločnosť žalobcu pri začatí spolupráce
s dodávateľom informátor s.r.o. neuzavrela zmluvu k poskytovaným IT službám. Zmluva s informátor
s.r.o. bola žalobcom predložená až dňa 11. 10. 2021, čo správca dane považoval za účelové. Správca
dane mal za to, že keby bola zmluva uzatvorená na začiatku spolupráce, bola by uvedená na faktúre,
objednávke a akceptačnom protokole. Správca dane konštatoval, že dodatočne predložená zmluva

sinformátors.r.o.jeúplneidentickásozmluvouuzatvorenoudňa16.12.2019medzizmluvnýmistranami
Slovanet a. s. a žalobcom. Správca dane poukázal na skutočnosť, že v objednávke spoločnosti žalobcu
zo dňa 01. 07. 2020 bola uvedená dĺžka výkonu objednaných služieb v rozsahu 70 človekodní (ďalej
len „ČD“) a 73 ČD, tá istá dĺžka výkonu bola uvedená na akceptačnom protokole a na faktúre, pričom
správca dane považoval za nereálne vedieť v čase objednávky skutočnú dĺžku výkonu objednaných

služieb. Správca dane poukázal aj na zistené skutočnosti o spoločnosti VEDEX s.r.o., ktoré zakladali
vážne pochybnosti o tom, že deklarované služby boli reálne uskutočnené subdodávateľom VEDEX s.r.o.

4. Na základe odvolania žalobcu žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil, a to rozhodnutím č.
100980729/2023 zo dňa 06. 04. 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v priebehu daňovej kontroly ako
aj vyrubovacieho konania žalobca síce podával vyjadrenia k priebehu spolupráce, k preberaniu
objednávky, ku komunikácii s dodávateľom informátor s.r.o. počas výkonu prác, pri odovzdávaní prác,
avšak tieto jeho vyjadrenia neboli potvrdené relevantnými dôkazmi, pretože žalobcom predkladané

dôkazy a vyjadrenia sa týkali realizácie IT služieb vo vzťahu k odberateľovi – spoločnosti Slovanet
a.s. ako koncovému spotrebiteľovi služieb. Žalobca v súvislosti s prijatým plnením podával veľmi
stručné vyjadrenia k priebehu spolupráce, k preberaniu objednávky, komunikácii s dodávateľom počas
výkonu prác, pri odovzdávaní prác, t.j. podával nedostatočné a protichodné vyjadrenia prezentovanékonateľom dodávateľa p. B. C.. Uviedol, že žalobca správcovi dane predložil len zdrojové kódy pre
spoločnosť Slovanet, a.s. a vytvorenie VPN adresy pre žalobcu pre realizáciu prác priamo na serveri
spoločnosti Slovanet, a.s., pričom predloženie výsledku z testovania kódu žalobcom je nepostačujúce

na preukázanie vykonania IT služieb spoločnosťou informátor s.r.o. pre žalobcu. Takéto dôkazy v
konaní neboli žalobcom produkované, t.j. neboli predložené relevantné dôkazy vo vzťahu k spoločnosti
informátor s.r.o., pretože tieto boli podľa žalobcu z dôvodu obchodného tajomstva odstránené.
Podstatnými skutočnosťami, z ktorých podľa žalovaného vyplynulo, že IT služby neboli spoločnosťou
informátor s.r.o. dodané v súlade s ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH, boli vyjadrenia konateľa dodávateľa

p. B. C. do zápisníc z ústneho pojednávania dňa 08. 06. 2021 a dňa 15. 06. 2022. Konateľ C. vo
vyjadrení zo dňa 08. 06. 2021 najprv uviedol, že vykonávali pomocné práce - konkrétne prípravné práce,
vedenie káblov na zapojenie systémov, upratovacie práce, vŕtanie a búranie stien a špecializované
práce boli zabezpečované subdodávateľsky prostredníctvom rôznych živnostníkov a firiem, ktoré však
nevedel označiť. V ďalšej svojej výpovedi dňa 15. 06. 2022 uviedol, že sa jednalo o softvérové
práce, ktoré realizoval subdodávateľ – VEDEX s.r.o. Bývalý konateľ spoločnosti VEDEX s.r.o. p. A. A.

nevedel uviesť, o aké konkrétne služby sa jednalo, nevedel ich rozsah, ani osoby, ktoré tieto služby
mali vykonať. V predmetnom konaní nebola potvrdená realizácia IT služieb podľa predloženej faktúry.
Správcovi dane vznikli dôvodné pochybnosti o osobách, ktoré ich mali vykonať, nebol preukázaný druh
a rozsah dodanej služby. V konaní bolo preukázané, že obchodný vzťah s dodávateľom informátor
s.r.o. bol iba formálne deklarovaný, ale bez reálneho ekonomického opodstatnenia. Neštandardný

bol zo strany žalobcu výber obchodného partnera – spoločnosti informátor s.r.o., predovšetkým jeho
odbornej spôsobilosti. Podľa žalovaného si žalobca pri začatí spolupráce s obchodným partnerom
nijako nepreveril jeho odbornú spôsobilosť v IT oblasti. Takýto postup pri výbere obchodného partnera,
navyše v danej odbornej špecifickej oblasti spolupráce je vysoko nepravdepodobný, neštandardný v
danej oblasti a v rozpore s bežnou obchodnou praxou. Neunesenie dôkazného bremena žalobcom, a

to najmä nepreukázanie realizácie zdaniteľného obchodu tak, ako to bolo žalobcom deklarované pre
účely odpočtu DPH, bolo dostatočné pre prijatie záveru, že hmotno-právne podmienky pre odpočítanie
dane v predmetnej veci splnené neboli. Za týchto okolností potom nebolo dôvodné, aby správca dane
žalobcovi preukazoval podvodné konanie, resp. to, že bol súčasťou podvodného reťazca, o čom vedel
alebo mal vedieť. Právne posúdenie správcom dane bolo vecne správne, pretože deklarovaný obchod

bol dôvodne spochybnený. Žalovaný poukázal na Nález Ústavného súdu SR I. ÚS 241/07-44, podľa
ktorého zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z
daňovéhohľadiskajerozhodujúcareálnaexistenciaplnení,ktoréboliuskutočnené,t.j.vzájomnávýmena
reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác a úhrada za toto poskytnuté plnenie. V súvislosti s
námietkou, v ktorej žalobca namietal, že závery správcu dane sú nesprávne a odporujúce rozhodovacej

praxi Súdneho dvora EÚ a rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa
30. 06. 2022, ktorý jednoznačne definuje, aké sú hmotnoprávne podmienky pre priznanie nároku na
odpočet DPH, žalovaný uviedol, že na daný prípad nie je možná aplikácia predmetného rozsudku,
keďže žalobcom nebolo preukázané reálne dodanie deklarovaných služieb dodávateľom informátor
s.r.o., ani jeho deklarovaným subdodávateľom VEDEX s.r.o., či inou osobou. Správca dane preto

podľa žalovaného oprávnene prijal záver, že u deklarovaného dodávateľa nevznikla podľa § 19 ods.
2 zákona o DPH daňová povinnosť. Nebolo preukázané postavenie zdaniteľnej osoby (status osoby),
ktorá IT služby pre konečného odberateľa (spoločnosť Slovanet, a.s.) skutočne vykonala. Správca dane
v rozhodnutí vyslovil logickú úvahu, že predmetné služby mohol vykonať sám žalobca, nakoľko mal na
to všetky predpoklady. Postavenie dodávateľa ako zdaniteľnej osoby je hmotnoprávnou podmienkou

pre uplatnenie odpočítania dane. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, že dodávateľom bola spoločnosť
informátor s.r.o. a nepredložil ani iné dôkazy, že dodávateľom mohla byť iná zdaniteľná osoba.
Správca dane v konaní nerozporoval skutočnosť, že žalobca bol nútený služby pre svojich odberateľov
zabezpečovať s využitím tretích osôb. Sporným bolo to, že žalobca nevedel potvrdiť relevantnými
dôkazmi prijatie týchto služieb prostredníctvom tretích osôb. K vypočutiu zamestnancov žalobcu

žalovaný uviedol, že žalobca navrhol vypočuť svojich zamestnancov, avšak kontaktné adresy a ich
presnú identifikáciu neposkytol. Správca dane nie je povinný vykonať každý navrhovaný dôkaz, musí tak
urobiťvtedy,akjetovdanejveciopodstatnené.Žalovanýmalzato,žeskutočnosti,ktorémohlibyťreálne
pri vypočutí navrhovaných svedkov zistené (že zamestnanci nepracovali na zákazke pre Slovanet,
s.r.o.), by v žiadnom prípade nemohli byť rozhodujúce a právne významné pre posúdenie a rozhodnutie

vo veci. Výsluch zamestnancov v danej veci by presahoval rámec dokazovania v miere nevyhnutnej pre
vydanie zákonného rozhodnutia. Vo vzťahu k výberu obchodného partnera a jeho prevereniu žalovaný
uviedol,žezákonoDPH,aniinýzákonneukladádaňovémusubjektupovinnosť,abysipreverovalsvojich
obchodných partnerov, avšak musí si byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií, pokiaľ tietonevykazujú znaky a nespĺňajú podmienky v zmysle zákona o DPH. K námietke žalobcu k obsahu a
rozsahu rozhodnutia žalovaný uviedol, že nakoľko dokazovanie správcu dane bolo dôkladné, rozsiahle
a všetky zistené skutočnosti slúžili ako podklad pre vydanie rozhodnutia, bolo potrebné uviesť ich do

rozhodnutia. Samotný rozsah rozhodnutia ovplyvnili taktiež rozsiahle vyjadrenia a námietky žalobcu, s
ktorými sa správca dane musel v rámci rozhodnutia vysporiadať, preto tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie
správcu dane bolo bez akejkoľvek prehľadnej štruktúry a rozsiahle, bolo irelevantné. Podľa žalovaného
správca dane pri výkone daňovej kontroly a následne vo vyrubovacom konaní všetky dôkazy a zistené
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na

všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov,
ale zameral sa na vecné plnenie a dospel k záveru, že obchodné transakcie deklarované na faktúrach
predloženýchžalobcomkukontrolesaneuskutočniliosobounanichuvedenou.Preskúmanímspisového
materiálu, prvostupňového rozhodnutia správcu dane a odvolacích námietok dospel žalovaný k záveru,
že prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, sú v súlade s požiadavkami
príslušných zákonných ustanovení. Záver správcu dane vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového

stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal, že deklarovaný dodávateľ informátor s.r.o. bol skutočným dodávateľom služieb, ktorému
vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, a preto žalobcovi nevzniklo právo na
odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) vo väzbe na § 51 ods. 1 písm.
a) zákona o DPH.

Správna žaloba

6. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia prvostupňového aj
napadnutého rozhodnutia a vrátenia vecí správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 191

ods. 1 písm. c), f) a g) SSP.

7. V správnej žalobe žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci v tom zmysle, že žalovaný
a správca dane nespochybnili, že žalobca plnenia, ktoré sú uvádzané na faktúre, dodal svojmu
konečnému zákazníkovi, t.j. došlo k poskytnutiu služby a táto bola použitá za účelom obchodnej

činnosti žalobcu. Uviedol, že správca dane poukázal na to, že nebola splnená jedna zo základných
hmotnoprávnych podmienok pre priznanie odpočtu DPH, t.j. nebolo potvrdené dodanie služieb
spoločnosťou uvedenou na faktúre. Žalobca mal za to, že žalovaný a správca dane nepostupovali
v zmysle aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR, a to rozsudku sp. zn.
3Sžfk/15/2020 z 30. 06. 2022 (ďalej aj ako „rozsudok najvyššieho správneho súdu“). Nesprávne

právne posúdenie žalovaného podľa žalobcu spočíva v tom, že žalovaný preukázanie statusu osoby
deklarovaného dodávateľa spája s tým, že musí byť okrem jeho statusu preukázané aj to, že plnenia
reálne dodal. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že táto podmienka je preukázateľne splnená,
keďže spoločnosť informátor s.r.o. bola v čase realizácie plnení preukázateľne platcom DPH. Namietal,
že v prípade rozsudku najvyššieho správneho súdu obdobne ako v prejednávanej veci, žalovaný

a ani správca dane nespochybnili materiálnu existenciu plnenia, rozporovali však to, že plnenia boli
dodané spoločnosťou uvedenou na faktúre, pričom sa pri tejto úvahe odvolávali na to, že žalobcom
deklarovaný dodávateľ nedisponoval príslušnými kapacitami na realizáciu diela. Žalobca argumentoval
tým, že došlo k naplneniu všetkých hmotnoprávnych podmienok pre priznanie nároku na odpočet dane
a v prípade, že správca dane alebo žalovaný mali v úmysle nepriznať nárok na odpočet DPH, mali

preukázať, že došlo k podvodu na dani a žalobca o podvode vedel alebo mal vedieť. Správca dane
a žalovaný však v žiadnej časti odôvodnenia svojich rozhodnutí neuvádzajú, že by identifikovali podvod
na strane žalobcu. Keďže daňový podvod žalobcovi nepreukázali a dokonca to ani neskúmali, je zrejmé,
že mali jednoznačne posúdiť odpočet DPH realizovaný žalobcom ako oprávnený. Žalovaný k rozsudku
najvyššieho správneho súdu uviedol, že na daný prípad nie je možná aplikácia predmetného rozsudku.

Žalobca mal preto za to, že žalovaný buď vedome ignoruje závery rozsudku najvyššieho správneho
súdu alebo si ich nesprávne vykladá. V rozsudku najvyššieho správneho súdu je pritom jednoznačne
konštatované, že „v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie
dane len z dôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ BRASTRECH,
s.r.o. zabezpečil dodanie prostredníctvom dodávateľských subjektov, respektíve tieto subjekty stotožniť,

k čomu však vedú závery správcu dane aj žalovaného v súdenej veci.“, teda situácia je v danej veci
obdobná. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného preto žalobca považoval za arbitrárne.8. Žalobca namietal, že správca dane a žalovaný nesprávne zistili skutkový stav veci, respektíve
na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým záverom. Žalobca v tomto smere
poukázal na odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, keďže sa podľa jeho názoru žalovaný

v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s výhradami a námietkami žalobcu v ňom vznesenými.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí iba uviedol, že námietky sú neopodstatnené a ďalej sa k nim už
nevyjadroval. Takéto vysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu považuje žalobca za nedostatočné
a zjavne arbitrárne. Za nesprávne skutkové zistenia správcu dane a žalovaného žalobca považoval (bod
31. správnej žaloby): a) plnenie fakturované na základe faktúry nedodala spoločnosť informátor

s.r.o.; b) zabezpečenie plnení, ktorých sa faktúra týkala, externým dodávateľom bolo
nelogické a bez ekonomického opodstatnenia prihliadnuc na fakt, že žalobca disponuje dostatočným
počtom vlastných zamestnancov; c) spoločnosti informátor s.r.o. a VEDEX s.r.o. nemajú vlastnú
webovú stránku a štatutári nemajú vzdelanie v oblasti IT; d) žalobca si nevyžiadal súhlas na použitie
subdodávateľa v zmysle zmluvy s koncovým zákazníkom; e) nebolo preukázané, na aké obdobie bola
spolupráca dojednaná, aké konkrétne služby boli na základe faktúry dodané a neboli predložené žiadne

dôkazy o priebehu spolupráce, správca dane považuje dodatočné predloženie zmluvy za účelové;
f) došlo k neštandardnému postupu pri začatí spolupráce, a to v súvislosti s výberom obchodného
partnera; g) a h) správca dane mal pochybnosti týkajúce sa spoločností informátor s.r.o. a VEDEX s.r.o.
o pravdivosti a správnosti údajov uvedených v predložených dokladoch. Žalobca mal za to, že plnenia
reálne dodala spoločnosť informátor s.r.o., čo bolo preukázané najmä predložením príslušných

dokladov (zmluva, objednávka, faktúra, preberací protokol, protokol z testovania), výpoveďami svedkov
(svedkovia C. aj D. potvrdili odovzdanie plnenia) a vyjadreniami subjektov (vyjadrenie zástupcu
VEDEX s.r.o. pána A. a vyjadrenie spoločnosti Slovanet a.s.), preukázané bolo aj odovzdanie plnenia
spoločnosti Slovanet a.s. (predložené doklady a zdrojové kódy). Existenciu plnenia pritom správca
dane a žalovaný nespochybnili, všetky osoby sa zhodne vyjadrili o tom, že plnenie bolo odovzdávané,

preto musí existovať aj autor plnení (osoba, ktorá plnenie zrealizovala). Odovzdávanie plnení prebiehalo
prostredníctvom fyzického odovzdania USB kľúča so spracovaným zadaním a jeho následnej kontroly
konateľom žalobcu. Až po tejto kontrole došlo k odovzdaniu plnenia zákazníkovi, ktorý prevzatie plnenia
potvrdil v akceptačnom protokole. Boli predložené výpisy z bankového účtu žalobcu a spoločnosti
informátor s.r.o., ktoré potvrdzovali, že žalobca uhradil cenu za plnenie dodané zo strany spoločnosti

informátor s.r.o. A. A. (bývalý konateľ spoločnosti VEDEX s.r.o.) vo svojom vyjadrení zo dňa 12. 04. 2022
taktiež potvrdil, že plnenie dodala spoločnosti informátor s.r.o. spoločnosť VEDEX s.r.o. prostredníctvom
subdodávateľov (externých programátorov). Žalobca namietal, že žalovaný tvrdí, že sa nepodarilo
stotožniť osobu, ktorá plnenie dodala, avšak v zmysle bodu 24 rozsudku najvyššieho správneho súdu
nie je táto otázka v prípade posúdenia nároku na odpočet DPH podstatná, keďže existencia plnenia

je zjavne preukázaná. Navyše pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane
postupoval správne, keď žalobcovi neuznal odpočítanie dane z dodania IT služieb na existujúcom
ekonomickom informačnom systéme klientov SAP, už toto tvrdenie je nesprávnym skutkovým zistením,
keďže z faktúry ako aj z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poskytované služby sa netýkali len
inštrumentu SAP FIORI (asi iba 50 % všetkých služieb), ale aj softvéru ABS -ABK. Predložené listinné

dôkazy, svedecké výpovede a vyjadrenia preto podľa žalobcu dostatočne preukazujú, že plnenia boli
poskytnuté spoločnosťou informátor s.r.o. a teda skutkové zistenia správcu dane a žalovaného sú
nesprávne.

9. Žalobca argumentoval, že svojho obchodného partnera si riadne overil z dostupných verejných

zdrojov, nakoľko konateľ partnera garantoval rovnakú kvalitu služieb ako predošlý dodávateľ, ktorého
zastupoval. Jediné riziko na strane žalobcu spočívalo v možnom omeškaní plnenia vo vzťahu k jeho
klientovi, keďže platba bola nastavená až na dodávku plnenia. Žalovaný pritom vôbec nešpecifikoval,
čo malo predstavovať dostatočné overenie partnera, a teda je tento argument arbitrárny.

10. Žalobca namietal, že správcovi dane niekoľkokrát odôvodnil, prečo nemohol realizovať zákazku
svojimi zamestnancami a potreboval služby zabezpečiť externým partnerom, navrhol aj vykonanie
dôkazov, ktoré by potvrdili, že vykonanie zákazky vlastnými zamestnancami nebolo možné. Ak mal
správca dane pochybnosti o vyťaženosti zamestnancov žalobcu a o tom, že nemohli realizovať plnenia,
mal vypočuť zamestnancov žalobcu, ktorí by mu potvrdili, že sa na zákazke nepodieľali a venovali

sa iným projektom. Správca dane tento výsluch odmietol vykonať. Tvrdenie žalovaného, že žalobca
neuviedol kontaktné adresy zamestnancov a ich presnú identifikáciu, je podľa názoru žalobcu snahou
o odpútanie pozornosti od pochybenia žalovaného a správcu dane, ktorí ak by mali záujem realizovať
výsluchy zamestnancov, mohli ich predvolať buď prostredníctvom zamestnávateľa alebo požiadaťžalobcu o doplnenie adries. Podľa názoru žalobcu výsluchom svedkov bolo potvrdené, že plnenia
nedodali zamestnanci žalobcu. Za danej situácie by dodanie iným subjektom ako spoločnosťou
informátor s.r.o. nebolo logické. Výsluchom svedkov tak žalovaný mohol dospieť k logickému záveru

o tom, že plnenie existuje a musela ho dodať osoba, ktorá za plnenie dostala aj zaplatené, keďže opak
by znamenal, že plnenie by musela dodať osoba, ktorá zaplatené nedostala, čo by nedávalo žiadny
zmysel. Konaním správcu dane a žalovaného došlo k porušeniu základných zásad daňového konania,
a to zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady legality. Došlo k zásadnému zásahu do práv
žalobcu, keď mu správca dane a žalovaný neumožnili realizovať jeho práva tým, že nevykonali ním

navrhnuté dôkazy. Žalobca navrhol vypočuť zamestnancov žalobcu, svedkov E., F. a D. a vykonať
odborné posúdenie predložených zdrojových kódov, a to aj v priestoroch koncového zákazníka
za súčinnosti prizvaného odborníka. Vykonaním uvedených dôkazov by boli podľa názoru žalobcu
zistené skutočnosti, ktoré by v spojení s ďalšími skutočnosťami jednoznačne viedli k preukázaniu
dodania plnenia deklarovaným dodávateľom. Nevykonaním týchto dôkazov správca dane znemožnil
žalobcovi uniesť dôkazné bremeno. Tento postup správcu dane odporuje princípu, že ak je to daňový

subjekt, ktorý má niesť dôkazné bremeno, potom musí byť na unesenie dôkazného bremena vytvorený
dostatočný priestor. Správca dane svojím postupom založil vadu konania, ktorá spočíva v odňatí práva
daňového subjektu na súdnu a inú právnu ochranu garantovaného čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.
Žalobca poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaného
v konaní pod sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18. 05. 2021. Správca dane zasiahol do práva žalobcu a zároveň

postupoval v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Žalovaný toto správanie následne
aproboval, a teda založil aj vadu napadnutého rozhodnutia.
11. Žalobca namietal, že správca dane ako aj žalovaný selektívne a tendenčne hodnotili skutočnosti,
ktorésvedčilivneprospechžalobcuatotakýmspôsobom,žeabsolútneopomínaliskutočnostisvedčiace
v prospech žalobcu aj keď vyplývali z identického dôkazu (napríklad z výpovedí svedkov

vyplývalo, že plnenia boli poskytnuté, správca dane na túto časť výpovede neprihliadal, riešil tie časti
výpovede, ktoré nemali k predmetu plnení žiaden vzťah a význam ako zmeny na úrovni dodávateľa
a subdodávateľov žalobcu, správca dane nevyhodnotil vyjadrenie pána A., ktorý potvrdil, že k plneniu
došlo, na druhej strane jeho postoj vyhodnotil ako dôkaz v neprospech žalobcu). Správca dane
a žalovaný tak neuplatnili prejednávaciu zásadu, ale de facto negatívnu vyhľadávaciu zásadu, keď

skutočnosti, ktoré svedčili v prospech toho, že plnenie bolo realizované tak ako deklaroval žalobca,
nevyhodnocovali, respektíve sa s nimi nevysporiadali. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/13/2013 a nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 30/2018. Najvyšší súd SR v citovanom rozsudku uviedol, že základnou úlohou
správcu dane v daňovom dokazovaní je podľa § 29 ods. 2 daňového poriadku uplatniť zásadu

prejednávaciu, to znamená, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti
žalobcu boli zistené aj bez jeho súčinnosti čo najúplnejšie s tým, že nikto nemôže viazať správcu
dane povinnosťou vykonávať dokazovanie iba v rámci dôkazných prostriedkov navrhnutých žalobcom
avšak správca dane na druhej strane nesmie opomenúť, respektíve iným spôsobom poškodiť daňový
subjekt na jeho právach počas daňového dokazovania. Ústavný súd SR v citovanom náleze uviedol,

že správca dane musí vykonávať dokazovanie spôsobom, ktorý garantuje jeho objektivitu, a teda
musí vziať do úvahy dôkazy svedčiace v neprospech daňového subjektu, ale aj v jeho prospech.
Žalobca namietal, že správca dane a žalovaný svojimi postupmi odňali žalobcovi možnosť realizovať
jeho práva v rámci daňového konania, keď odmietli vykonať dôkazy ním navrhnuté a následne
vznášali závery, ktoré mohli byť vyvrátené práve takýmito výsluchmi. Žalobca poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. 02. 2015, podľa ktorého
aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale podlieha
zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliada na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2

ods. 3 daňového poriadku), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať
zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Ďalej žalobca
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/124/2012, podľa ktorého
správca dane má povinnosť odôvodniť, čo ho viedlo, napríklad k tomu, že určitý dôkaz nevykonal.
Túto svoju úvahu musí správca dane preukázateľným preskúmateľným spôsobom uviesť v odôvodnení

svojho rozhodnutia. Dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, avšak toto dôkazné bremeno nie je
absolútne, keďže v zmysle takéhoto výkladu by pri každom preverovaní dodávky tovaru alebo služby
umožňovalo správcovi dane poprieť dodávku. Ak správca dane mal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu
a predložené dôkazy nemienil akceptovať, bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktorétvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú
výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/57/2016). Podľa žalobcu správca dane odignoroval skutočnosti,

ktoré svedčili v prospech žalobcu a v prospech toho, že obchody prebehli tak ako deklaroval žalobca
a zameral sa na statusové otázky spoločnosti informátor s.r.o. a VEDEX s.r.o., ktoré žalobca nemohol
nijako ovplyvniť. Žalobca tak poukázal, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie v
nadväznosti na vyššie uvedené trpí vadami, ktoré spočívajú v porušení zásady legality a zásady voľného
hodnotenia dôkazov, a teda je potrebné ich zrušiť.

Vyjadrenia účastníkov konania

12. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe argumentoval obdobne
ako v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že v preskúmavanom prípade bolo spornou otázkou dodanie
IT služieb žalobcovi podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože preverovaním dodávateľa – spoločnosti
informátor s.r.o. vznikli dôvodné pochybnosti, či bol dodávateľ oprávnený k poskytnutiu predmetných

služieb, keďže poskytnutie IT služieb je vysoko odborná činnosť vyžadujúca odborné znalosti. Táto
skutočnosť nebola potvrdená ani u jeho subdodávateľa v spoločnosti VEDEX s.r.o. Argumentoval, že
podstatnými skutočnosťami, z ktorých vyplynulo, že IT služby neboli spoločnosťou
informátor s.r.o. dodané v súlade s ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH boli vyjadrenia konateľa dodávateľa,
t.j. spoločnosti informátor s.r.o. do zápisníc z ústneho pojednávania dňa 08. 06. 2021 a dňa 15. 06.

2022. Konateľ vo svojich vyjadreniach dňa 08. 06. 2021 najprv uviedol, že vykonávali pomocné práce
- konkrétne prípravné práce, vedenie káblov na zapojenie systémov, upratovacie práce, vŕtanie a
búranie stien a špecializované práce boli zabezpečované subdodávateľsky prostredníctvom rôznych
živnostníkovafiriem,ktorévšaknevedeloznačiť.Vďalšejsvojejvýpovedidňa15.06.2022uviedol,žesa
jednalo o softvérové práce, ktoré realizoval subdodávateľ – VEDEX s.r.o. Bývalý konateľ p. A. A. nevedel

uviesť,oakékonkrétneslužbysajednalo,nevedelichrozsahaniosoby,ktorétietoslužbymalivykonať.V
predmetnom prípade nebola potvrdená realizácia IT služieb podľa predloženej faktúry, pretože správcovi
dane vznikli dôvodné pochybnosti o osobách, ktoré ich mali vykonať, nebol preukázaný druh a rozsah
dodanej služby. K poukázaniu žalobcu na rozsudky Súdneho dvora EÚ žalovaný uviedol, že žalobca
citoval uvedené rozsudky bez toho, aby preukázal, v čom je zhoda skutkového stavu v predmetnej veci

so skutkovým stavom v napadnutom rozhodnutí.

13. Žalobca v replike uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich vyjadrení v správnej žalobe.

14. Žalovaný dupliku nepodal.

Posúdenie veci správnym súdom

15. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na žiadosť
žalobcu na deň 20. august 2025. Pojednávania pred správnym súdom sa zúčastnila právna zástupkyňa

žalobcu a poverená zástupkyňa žalovaného.

16. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej žalobe. Mala za to, že
nepostačuje, keď žalovaný bude iba tvrdiť, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky a preto nemusel
preukazovať daňový podvod, pretože dôkazné bremeno pri daňovom podvode znáša správca dane

alebo žalovaný a v tomto prípade má žalobca za to, že splnenie hmotnoprávnych podmienok bolo jasne
preukázané a preto mal správca dane, resp. žalovaný, pristúpiť k preukazovaniu daňového podvodu.
Rozhodnutie žalovaného preto nevychádza z vykonaného dokazovania a aj samotné dokazovanie
je nedostatočné. Žalovaný kvalifikovane nespochybnil materiálnu existenciu plnenia. Vzhľadom na
uvedené, právna zástupkyňa žalobcu žiadala, aby správny súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako

žalobca navrhoval v žalobe.

17. Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa pridŕža svojich písomných vyjadrení. Mala za to,
že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom. Poukázala na rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/23/2025 zo dňa 24. júna 2025, kde kasačný súd

súhlasil so závermi daňových orgánov, že žalobca nepredložil žiadne jednoznačné doklady vo vzťahu
k preukázaniu materiálneho plnenia, čiže fyzického prijatia buď služby alebo tovaru, čiže nepreukázal
reálnu existenciu plnenia služieb nadobudnutých podľa predložených faktúr, od osôb, ktoré boli
označené na týchto faktúrach. To, že žalovaný a správca dane poukazovali vo svojich rozhodnutiach,že plnenie nedodala osoba uvedená na faktúre, bolo spojené s nesplnením materiálnej stránky, pričom
žalobca ani neoznačil v konaní inú osobu, ktorá by okrem osôb, ako bola spoločnosť informátor s.r.o.
a VEDEX s.r.o. mala tieto služby poskytnúť. Takže práve žalobca v tomto smere preukázania prijatia

tejto služby od spoločnosti informátor s. r. o. neuniesol svoje dôkazné bremeno.

18. Správny súd po oboznámení sa so správnou žalobou, s vyjadrením žalovaného ako aj s pripojeným
administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a
je potrebné jej priznať úspech.

19. Správny súd sa stotožnil s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd vo
všeobecnosti uvádza, že odpočítanie DPH môže byť v súlade so zákonom o DPH, ktorý je transpozíciou
Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, a súvisiacou
judikatúrou Súdneho dvora EÚ obmedzené len vtedy, ak 1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane, 2) došlo k daňovému podvodu alebo 3) došlo k zneužitiu práva. Tieto

situácie nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Pokiaľ ide o prvú z uvedených situácií,
splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, tieto sú v zmysle § 19 ods. 1 a 2, § 49 ods. 1,
§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ako aj čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES a judikatórnych
záverov Súdneho dvora EÚ (napr. rozhodnutia Súdneho dvora EÚ Senatex GmbH, C-518/14 z 15.
09. 2016, bod 28; Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 03. 09. 2020, bod 43; Kemwater ProChemie

s. r. o., C-154/20 z 09. 12. 2021, bod 24) nasledovné: a) tovar alebo služba, na ktorých sa zakladá
právo na odpočítanie dane, musí byť dodané inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa), b) plnenie
fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia) a c) zdaniteľná osoba
dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Všetky
tieto podmienky musia byť splnené súčasne.

20. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uvádzal ako dôvod nepriznania nároku na odpočet
DPH, že nebolo preukázané, že došlo k dodaniu služieb tak, ako je uvedené na faktúre, nebolo
preukázané, že u spoločnosti informátor s.r.o. došlo k dodaniu služieb podľa § 9 odseku 1 zákona
o DPH a následne k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. Žalovaný v zhode

so správcom dane uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že deklarovaný
dodávateľ informátor s.r.o. bol skutočným dodávateľom služieb, ktorému vznikla daňová povinnosť
podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. Tieto tvrdenia daňových orgánov sa opakujú na viacerých stranách
v odôvodneniach oboch rozhodnutí (prvostupňového ako aj napadnutého), a to napr. na str. 80 a 81
prvostupňového rozhodnutia, kde správca dane konštatuje, že osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ

vo faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar alebo poskytla službu odberateľovi;
že nebolo preukázané, že u spoločnosti informátor s.r.o. došlo k dodaniu služieb podľa § 9 ods.
1 zákona o DPH, ako aj na str. 21 a 23 napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný odobril závery
správcu dane, keď konštatoval, že odvolávajúcim sa (žalobcom) nebolo preukázané reálne dodanie
deklarovaných služieb dodávateľom informátor s.r.o. ani jeho deklarovaným subdodávateľom VEDEX

s.r.o.aďalejkonštatoval,žesprávcadanesprávnedospelkzáveru,žeobchodnétransakciedeklarované
na faktúrach predložených žalobcom ku kontrole sa neuskutočnili osobou na nich uvedenou.
21.Správnysúdzdôrazňuje,žeznapadnutéhorozhodnutiaakoajzrozhodnutiasprávcudanenevyplýva
záver, že by boli spochybnené ďalšie hmotnoprávne podmienky pre odpočet DPH a to materiálna
existencia plnenia (tak ako to tvrdil žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe a na pojednávaní)

a podmienka použitia prijatého plnenia v rámci ekonomickej činnosti žalobcu. V tomto smere správny
súd poukazuje napr. na tvrdenie správcu dane na str. 70 prvostupňového rozhodnutia, kde správca
dane konštatuje, že nespochybnil dodanie IT služieb spoločnosťou AAS Slovakia s.r.o. (žalobcom)
prostredníctvom zdrojových kódov pre spoločnosť Slovanet a.s. (odberateľa žalobcu). Z odôvodnení
prvostupňového a napadnutého rozhodnutia je tak zrejmé, že správca dane a žalovaný založili

nepriznanie odpočtu DPH na prvej hmotnoprávnej podmienke – spochybnení postavenia dodávateľa
ako zdaniteľnej osoby.

22. V zmysle rozhodovacej praxe najvyššieho správneho súdu platí, že pre odpočet DPH je
jednou z hmotnoprávnych podmienok podmienka statusu osoby deklarovaného dodávateľa ako osoby

registrovanej pre DPH.

23. Žalobca už v rámci administratívneho konania poukazoval na rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. 06. 2022, ktorý uvádza skutkovo aj právne obdobnú situáciuako v prejednávanej veci. Správny súd poukazuje na body 20. až 28. citovaného rozsudku. Najvyšší
správny súd SR v bode 24. rozsudku konštatoval, že v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora
EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že ním

deklarovaný dodávateľ BRASTRECH s.r.o. zabezpečil dodanie prostredníctvom subdodávateľských
subjektov, respektíve tieto subjekty stotožniť, k čomu však vedú závery správcu dane aj žalovaného
v súdenej veci. K uvedenému kasačný súd poukázal na uznesenie Súdneho dvora vo veci Vikingo
a uvádzal, že v prípade spochybnených subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné
nepriznať odpočítanie dane v prípade, kedy by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového

subjektu o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Správny
súd dopĺňa, že podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-610/19 vo veci Vikingo, ktorý prevzal Najvyšší
správny súd SR aj v rozsudku sp. zn. 2Sfk/27/2022 zo dňa 28. 04. 2023, pri existencii materiálneho
plnenia nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že
ním deklarovaný dodávateľ nemohol dodať tovar alebo službu pre nedostatok materiálnych a ľudských
zdrojov na jeho strane. V takomto prípade je zamietnutie odpočtu DPH možné len vtedy, ak je právne

dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode,
alebo vedela alebo mala vedieť, že uvedené transakcie sú súčasťou daňového podvodu, ktorého sa
dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom
stupni uvedeného dodávateľského reťazca.

24. Správny súd má za to, že vyššie uvedené závery je možné aplikovať aj na prejednávanú vec a
považuje za nesprávny názor žalovaného, ktorý sa na str. 21 napadnutého rozhodnutia s rozsudkom
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. 06. 2022, na ktorý poukazoval
žalobca, vysporiadal tak, že uviedol, že na daný prípad nie je aplikácia predmetného rozsudku možná,
z dôvodu, že odvolávajúcim sa (žalobcom) nebolo preukázané reálne dodanie deklarovaných služieb

dodávateľom informátor s.r.o., ani jeho deklarovaným dodávateľom VEDEX s.r.o., či inou osobou. Takto
prijaté závery žalovaného nie sú v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.
Námietku žalobcu (v bode 7. tohto rozsudku), v ktorej poukazoval na nedostatočné vysporiadanie sa so
závermi rozsudku najvyššieho správneho súdu preto správny súd považoval za dôvodnú.

25. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádzal, že nebolo preukázané postavenie zdaniteľnej
osoby (status osoby), ktorá IT služby pre konečného odberateľa (spoločnosť Slovanet, a.s.) skutočne
vykonala, t.j., že postavenie dodávateľa ako zdaniteľnej osoby je hmotnoprávnou podmienkou pre
uplatnenie odpočítania dane a žalobca nepredložil žiadne dôkazy, že dodávateľom bola spoločnosť
informátor s.r.o. a nepredložil ani iné dôkazy, že dodávateľom mohla byť iná zdaniteľná osoba,

správny súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-154/20 vo veci Kemwater ProChemie,
podľa ktorého uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou
podmienkou na odpočítanie dane, tou je status tejto osoby ako platcu DPH. V zmysle rozsudku Súdneho
dvora EÚ C-154/20 vo veci Kemwater ProChemie je možné nepriznať zdaniteľnej osobe právo na
odpočítanie DPH bez toho, aby bolo preukázané, že sa dopustila daňového podvodu alebo o ňom

vedela, či mala vedieť, ak skutočný dodávateľ tovaru alebo služieb nebol identifikovaný a zdaniteľná
osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby. Súdny dvor
EÚ v zmysle bodu 39. rozsudku vo veci Kemwater ProChemie nepožaduje preukázanie postavenia
dodávateľa ako zdaniteľnej osoby subjektom uplatňujúcim si odpočítanie DPH, ak možno zo skutkových
okolností, akými sú objem a cena nadobudnutých tovarov alebo služieb, s istotou vyvodiť, že ročný obrat

dodávateľa prekračuje sumu, do ktorej členský štát v súlade s čl. 287 Smernice Rady 2006/112/ES z
28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty priznal oslobodenie od DPH zdaniteľným
osobám. Slovenská republika uvedený článok využila a v § 4 ods. 1 zákona o DPH stanovila, že
povinnosť registrovať sa pre DPH má, a teda platcom DPH je (okrem iných) osoba, ktorá dosiahla
za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49.790 eur. V

predmetnej veci dodávateľská faktúra za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2020 predstavovala sumu
93.007,20 eur, a teda už len v tomto zdaňovacom období dosiahol obrat dodávateľa žalobcu zákonom
predpokladanú sumu na to, aby sa stal platcom DPH. Aj bez ohľadu na cenu zdaniteľných plnení za
ostatné kontrolované zdaňovacie obdobia (január – jún 2020, august – december 2020), je zrejmé, že
obrat dodávateľa žalobcu dosiahol vo všetkých zdaňovacích obdobiach, ktoré boli predmetom ďalších

daňových kontrol u žalobcu (o ktorých má súd vedomosť zo svojej úradnej činnosti), aspoň sumu 49.790
eur za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Preto je zrejmé, že
dodávateľ žalobcu (nech by to bol ktokoľvek) musel byť platcom DPH. Prvá hmotnoprávna podmienka
preto bola v rámci všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach splnená. Správny súd k uvedenémudodáva, že samotné postavenie dodávateľa informátor, s.r.o. ako platcu DPH nebolo sporné. Odoprieť
právo na odpočítanie DPH z týchto dôvodov by bolo preto možné jedine v prípade existencie daňového
podvodu a účasti žalobcu na ňom alebo jeho vedomosti o tomto podvode. Takéto skutočnosti však

správca dane ani žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach neskonštatovali. Preto podľa názoru súdu
vec nesprávne právne posúdili.

26. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní predložil rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR vo veci sp.
zn. 4Sfk/23/2025 zo dňa 24. 06. 2025, správny súd sa s týmto rozsudkom oboznámil a konštatuje, že

v tam prejednávanej veci nebolo preukázané dodanie služieb tým, že žalobca neprodukoval dôkazy
preukazujúce dodanie predmetných služieb, toto bolo správcom dane dôvodne spochybnené a tieto
pochybnosti žalobca nevyvrátil, na zistený skutkový stav nebolo možné aplikovať právne závery
vychádzajúce z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo, ako požadoval žalobca, ani v zmysle
ďalšej judikatúry vykonanie Axel Kittel testu. Kasačný súd sa stotožnil so záverom daňových orgánov,
že žalobca nepredložil žiadne jednoznačné doklady, ktoré by preukazovali dodanie služieb práve na

faktúrach uvedenými spoločnosťami a neuviedol ani žiadne bližšie informácie o tom, kto, kde, kedy a za
akých konkrétnych okolností služby dodal, nešpecifikoval konkrétne služby, ich rozsah a podobne. V tam
prejednávanej veci bolo predmetom fakturačných plnení zverejnenie reklamy pre klientov ako partnerov
Zimných majstrovstiev SR kadetov. V danom prípade žalobca nepreukázal fyzickú existenciu tovaru
alebo plnenie služieb nadobudnutých podľa priložených faktúr. Podľa názoru správneho súdu skutkový

stav v tam prejednávanej veci nebol zhodný ani obdobný so skutkovým stavom v prejednávanej veci,
pričom v tejto súvislosti poukazuje na svoje odôvodnenie v bode 20. a 21. tohto rozsudku.

27. Správca dane aj žalovaný nepriznanie odpočtu DPH pre nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky
pri nespornej existencii materiálneho plnenia založili výlučne na tom, že služby nedodal dodávateľ

uvedený na faktúre. Svoj záver správca dane a žalovaný učinili na základe spochybnení materiálnych
a ľudských zdrojov na strane dodávateľa žalobcu, resp. jeho subdodávateľa, ktoré boli založené najmä
na tom, že zabezpečenie plnení, ktorých sa faktúra týkala externým dodávateľom bolo nelogické a bez
ekonomickéhoopodstatnenia,keďžežalobcadisponovaldostatočnýmpočtomvlastnýchzamestnancov;
spoločnosti informátor s.r.o. a VEDEX s.r.o. nemali vlastné webové stránky a štatutári nemali vzdelanie

v oblasti IT, nebolo preukázané, na aké obdobie bola spolupráca dojednaná a aké konkrétne služby
boli na základe faktúry dodané, neboli predložené žiadne dôkazy o priebehu spolupráce, správca
dane považoval dodatočné predloženie zmluvy s dodávateľom informátor s.r.o. za účelové, došlo k
neštandardnému postupu pri začatí spolupráce, a to v súvislosti s výberom obchodného partnera a
správca dane mal pochybnosti o pravdivosti a správnosti údajov uvedených v predložených dokladoch,

ktoré sa týkali spoločností informátor s.r.o. a VEDEX s.r.o. Správny súd k uvedenému konštatuje, že
skutkové závery správcu dane a žalovaného, že fakturované služby nedodal dodávateľ informátor s.r.o.
neobstoja,keďžesastotožnilajsnámietkounedostatočnéhozisteniaskutkovéhostavu,pretožesprávne
orgány nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy z nasledovných dôvodov:

28. Žalobca v správnej žalobe poukázal na výpovede svedkov C. (konateľ dodávateľa informátor s.r.o)
a D. (konateľ žalobcu), ktorí potvrdili, že zdaniteľné plnenie pre žalobcu reálne dodala spoločnosť
informátor, s.r.o., opísali začiatok a priebeh tejto spolupráce, poukázal na vyjadrenia p. A. (zástupca
spoločnosti VEDEX s.r.o.) a vyjadrenia spoločnosti Slovanet a.s. a poukázal na priebeh odovzdávania
plnení prostredníctvom fyzického odovzdania USB kľúča so spracovaným zadaním a jeho následnej

kontroly konateľom žalobcu. Tieto dôkazy žalovaný vyhodnotil tak, že žalobca podával nedostatočné
a protichodné vyjadrenia prezentované konateľom dodávateľa p. B. C. do Zápisníc z ústneho
pojednávania dňa 08. 06. 2021 a dňa 15. 06. 2022 a uviedol, že žalobca správcovi dane predložil len
zdrojové kódy pre spoločnosť Slovanet, a.s. a vytvorenie VPN adresy pre žalobcu pre realizáciu prác
priamo na serveri spoločnosti Slovanet, a.s., pričom predloženie výsledku z testovania kódu žalobcom

je nepostačujúce na preukázanie vykonania IT služieb spoločnosťou informátor s.r.o. pre žalobcu, t.j.
neboli predložené relevantné dôkazy vo vzťahu k spoločnosti informátor s.r.o., pretože tieto boli podľa
žalobcu z dôvodu obchodného tajomstva odstránené. K uvedenému tvrdeniu žalovaného správny súd
poukazuje na skutočnosť, že otázka stotožnenia osoby, ktorá plnenie dodala nie je v zmysle bodu 24.
rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. 06. 2022 podstatná, k čomu sa

správny súd už podrobne vyjadril v predchádzajúcich bodoch 22. až 25. tohto rozsudku. Naviac správny
súdpoukazujenanesprávneskutkovézisteniežalovanéhonastr.19napadnutéhorozhodnutia,vktorom
uvádza, že neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodania IT služieb na existujúcom informačnomsystéme klientov SAP, keď z dodávateľskej faktúry vyplýva, že poskytované služby sa mali týkať aj
softvéru ABS-ABK (viď predmet fakturácie uvedený v bode 1. tohto rozsudku).
29. Žalobca žalovanému vytýkal, že arbitrárne odmietol vykonať žalobcom navrhnuté svedecké

výpovede zamestnancov žalobcu, ktorými by bolo potvrdené, že sa na zákazke nepodieľali a venovali
sa iným projektom, výsluchy svedkov E., F. a D., vykonať odborné posúdenie predložených zdrojových
kódov, za súčinnosti prizvaného odborníka. K tejto námietke správny súd uvádza, že síce nie je
povinnosťou správnych orgánov v daňovom konaní vykonať všetky dôkazy navrhované účastníkom
konania, nakoľko vykonávanie dôkazov je v súlade s § 24 ods. 2 daňového poriadku na správcovi

dane, pokiaľ však správca dane, resp. žalovaný odmietne vykonať navrhovaný dôkaz, musí tento
postup náležite odôvodniť. Žalovaný sa podľa názoru správneho súdu s návrhom žalobcu na
výsluchy uvedených svedkov riadne nevysporiadal, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol, že: „Žalobca navrhol vypočuť svojich zamestnancov, avšak kontaktné adresy a ich presnú
identifikáciu neposkytol....Skutočnosti, ktoré mohli byť reálne pri vypočutí navrhovaných svedkov zistené
(že zamestnanci nepracovali na zákazke pre Slovanet, s.r.o.), by v žiadnom prípade nemohli byť

rozhodujúce a právne významné pre posúdenie a rozhodnutie vo veci. Výsluch zamestnancov v danej
veci by presahoval rámec dokazovania v miere nevyhnutnej pre vydanie zákonného rozhodnutia.“ (str.
22 napadnutého rozhodnutia, na str. 60-61 prvostupňového rozhodnutia uvádza zhodný záver
k nevypočutiu zamestnancov žalobcu aj správca dane). Správny súd v tejto súvislosti poukazuje
na rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs/1/2020 zo dňa

18. 05. 2021, z ktorého vyplýva, že pokiaľ je žalobca zaťažený v daňovom konaní dôkazným bremenom
na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, najmä v tom zmysle, že sa
zdaniteľný obchod uskutočnil tak ako ho daňový subjekt deklaroval v daňovom priznaní a v následnej
daňovej kontrole preukazoval predloženými daňovými a účtovnými dokladmi, a správca dane oprie svoje
závery o to, že žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol, musí mu správca dane predtým umožniť

toto dôkazné bremeno uniesť a vykonať ďalšie ním navrhované dôkazy, ak tieto smerujú k preukázaniu
riadneho uskutočnenia dodávok. Vzhľadom na uvedené bola dôvodná aj námietka žalobcu, v ktorej
namietal, že správca dane a žalovaný svojim postupom odňali žalobcovi možnosť realizovať jeho práva
v rámci daňového konania, keď odmietli vykonať dôkazy ním navrhnuté a následne vznášali závery,
ktoré mohli byť vyvrátené práve takýmito výsluchmi.

30. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že svojho obchodného partnera si riadne overil z dostupných
verejných zdrojov, nakoľko konateľ partnera garantoval rovnakú kvalitu služieb ako predošlý dodávateľ,
ktorého zastupoval. Jediné riziko na strane žalobcu spočívalo v možnom omeškaní plnenia vo vzťahu k
jehoklientovi,keďžeplatbabolanastavenáažnadodávkuplnenia.Ktejtonámietkesprávnysúduvádza,

že preverovanie obchodných partnerov je súčasťou tzv. due diligence vedomostného testu, ktorý sa
vykonáva pri posúdení veci ako daňového podvodu. Preto táto okolnosť nie je relevantná pre posúdenie
preskúmavanej veci, pretože napadnuté rozhodnutie bolo založené na nesplnení hmotnoprávnych
podmienok na odpočet DPH, kde overovanie obchodných partnerov nie je jednou z podmienok na
odpočet DPH.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodov podľa § 191
ods. 1 písm. c), e) a g) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav
a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Správny súd zrušil v súlade s § 191

ods. 3 písm. a) SSP aj prvostupňové rozhodnutie, keďže aj uvedené trpelo rovnakými vadami, a podľa
§ 191 ods. 4 vrátil veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom konaní správca
dane (viazaný právnym názorom správneho súdu v súlade s § 191 ods. 6 SSP) posúdi, či sú alebo
nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH s tým, že dodanie služby dodávateľom
uvedeným na faktúre nie je jednou z hmotnoprávnych podmienok a taktiež v predmetnej veci nie je

možné odoprieť odpočítanie DPH pre nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky v súlade so závermi
správneho súdu uvedenými v odsekoch 19. až 25. tohto rozsudku. Pri vyhodnocovaní skutkovej otázky,
či fakturované služby dodal dodávateľ informátor, s.r.o., bude správca dane a žalovaný postupovať podľa
záverov správneho súdu uvedených v odsekoch 26. až 28. tohto rozsudku.

32. Správny súd záverom dodáva, že pokiaľ správca dane dospeje k záveru, že hmotnoprávne
podmienky pre odpočítanie DPH sú splnené, v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou môže žalobcovi
odoprieť právo na odpočet DPH len v prípade preukázania daňového podvodu a účasti, resp. vedomosti
žalobcu o tomto podvode. V tomto prípade je celé dôkazné bremeno na správcovi dane, ktorý v súlades judikatúrou Súdneho dvora EÚ, prvýkrát vyslovenou v rozhodnutí vo veci Axel Kittel a Recolta
Recycling č. C-439/04 a C-440/04, bude musieť vykonať tzv. Axel Kittel test. Tento test pozostáva z
(1) preukázania existencie podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúca daň), a to v ktoromkoľvek

predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), (2) preukázania objektívnych
skutkových okolností svedčiacich tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom
článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel
(vedomostný test konkrétneho subjektu) a (3) posúdenia, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia,
ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na

daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu).

33. Závery Súdneho dvora o daňovom podvode prevzal aj Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn.
10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. 04. 2023 (s odkazom na predošlé rozhodnutie sp. zn. 6Sžfk/52/2020), ktoré
bolo uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. 63/2023, kde sformuloval 4 otázky, na ktoré je
potrebné odpovedať pri posudzovaní daňového podvodu:

1. vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
2. ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
3. pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
4. ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol

a mal vedieť daňový subjekt?

34. Podľa § 167 ods. 1 SSP priznal správny súd žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, keďže súd
zrušil napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, právo na náhradu 100 % trov konania
od žalovaného. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník správneho súdu po právoplatnosti

tohto rozsudku samostatným uznesením v súlade s § 175 ods. 2 SSP.

35. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

ProtitomutorozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosťnaSprávnysúdvBanskejBystricivlehote30dní
od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.