Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 6, 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623011833
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5623011833.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

6. novembra 2024 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku súd

obžalovaného A. B. C. D. E. B. F. G. H. I. J., nar. X. X. XXXX v K. L., trvale bytom M. XXX, J. K. L., t.
č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS pre mladistvých Sučany,

o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 1Pv

302/21/5505-26 zo dňa 8. 11. 2023, pre skutok pod bodom 1/ obžaloby, že

v presne nezistený deň v mesiaci august 2021 vycestovala L. N., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom O.
L. D. B. XXX/XXX, P. P., spolu s A. B. na motorovom vozidle zn. BMW z Trenčína do Žiliny za účelom
nákupov, no A. B. bez toho, aby jej to oznámil, zmenil cieľ cesty a išiel s ňou najprv do obce Važec v
okrese Liptovský Mikuláš a následne k domu č. XXX M. J. M., okres K. L., kde býva, kde po jej zoznámení
sa s jeho rodinou napísal jej matke z jej mobilu bez toho, aby ho o to požiadala, že má ísť do piče,

že sa domov už nikdy nevráti, následne ju chytil za ruku a odviedol do izby v uvedenom dome, kde ju
zamkol, no predtým jej zobral mobil zn. Samsung Galaxy A5 a z druhého mobilu Xiaomi Redmi Note 9
vytiahol SIM kartu, ktorú zničil, takto v izbe bola držaná presne nezistenú dobu od presne nezisteného
dňa mesiaca august 2021 do presne nezisteného dňa mesiaca september 2021, počas tej doby bola
ním fyzicky napádaná skoro každý deň údermi do oblasti tváre a rebier, z izby a domu mohla vychádzať
len spolu s A. B. a musela sa zdržiavať v jeho blízkosti, aj napriek jej opakovaným prosbám, aby ju pustil
domov, domov ju nepustil a povedal jej, že už bude iba jeho a nikdy neuvidí svoju rodinu, pričom raz sa
L. N. pokúsila z domu A. B. ujsť, keď jej matka poslala po ňu taxík k domu A. B. a to takým spôsobom,

že sa jej podarilo otvoriť na izbe okno a cez okno vyskočila na dvor rodinného domu, pričom jej útek
spozorovala jedna žena, ktorá na ňu kričala, čo zaregistroval A. B., ktorý ju dobehol, chytil za vlasy a
ťahal ju za ne až do izby, kde ju fyzicky napadol a to tak, že kopal do nej na zemi a zase zamkol v izbe,
po tomto pokuse o útek ju zobral do domu č. XXX M. M., v ktorom býva oproti jeho domu jeho stará
mama C. Q., nar. XX. X. XXXX, kde taktiež bola zamknutá a bránil jej odísť preč až do dňa, keď prišla
k domu A. B. policajná hliadka, ktorú poškodená upozornila na seba búchaním na okno z domu oproti,
ktorá ju dostala von,

ktorým mal spáchať zločin pozbavenia osobnej slobody podľa § 182 ods. 1 Trestného zákona a zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

O b ž a l o v a n ýA. B. C. D. E. B. F. G. R., nar. X. X. XXXX v K. L., trvale bytom M. XXX, J. K. L., t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVTOS pre mladistvých Sučany,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

obžalovaný vystupujúci pod menom S. K. dňa 27. 9. 2021 v čase asi o 19.30 hod. prostredníctvom
komunikácie z telefónneho čísla XXXX/XXXXXX žiadal od maloletého T. U., nar. XX. X. XXXX, bytom
M. V. XXX, J. K. L., vyplatenie sumy 700,- Eur a uviedol, že má kamerový záznam zo Základnej školy

vo Východnej, kde je vidno ako fajčí a ak nechce mať problémy, tak nech vyplatí sumu 700,- Eur a on
ten kamerový záznam vymaže, maloletý T. U. v obave, že svoju vyhrážku naplní, zobral svojej matke S.
U. sumu 700,- Eur, tieto zabalil do papierového obalu a v čase asi o 20.30 hod. ich vyhodil z balkóna
ich rodinného domu, kde už po ich vzájomnej dohode čakal obvinený, ktorý predmetné peniaze zobral
a odišiel, následne obvinený toho istého dňa v čase o 22.04 hod. opäť vystupujúci pod menom S. K.
prostredníctvom SMS komunikácie z telefónneho čísla XXXX/XXXXXX opätovne žiadal od maloletého

T. U., nar. XX. X. XXXX, bytom M. V. XXX, J. K. L. vyplatenie sumy, ale tento raz už 800,- Eur, pričom
sa vydával za príslušníka PZ a uviedol, že má kamerový záznam, kde je vidno ako fajčí a tiež je vidno
ako so svojim spolužiakom odcudzil niečo cenné v hodnote 78.000,- Eur a ak nechce mať problémy,
tak on to vie vyriešiť s kolegami tak, že ten kamerový záznam vymaže, maloletý T. U. v obave, že po
neho prídu policajti, opätovne zobral svojej matke S. U. sumu 800,- Eur, tieto zabalil do papierového

obalu a znovu ich vyhodil z balkóna ich rodinného domu, kde opätovne čakal obvinený, ktorý predmetné
peniaze zobral a odišiel, uvedeným konaním poškodenej S. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. V.
XXX, J. K. L., bola spôsobená škoda vo výške 1.500,- Eur a v maloletom T. U. konanie obžalovaného
vzbudilo obavu, že jeho vyhrážky budú naplnené,
t e d a

iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal, čin spáchal na chránenej osobe – dieťati,

č í m s p á c h a l

pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s
použitím § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v znení účinnom do 6. 8. 2024.

Za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 6. 8. 2024 s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm.
m/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 6. 8. 2024 na
s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho súd z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd r u š í výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu

Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/27/2021 zo dňa 8. 2. 2022, doručený obžalovanému dňa 16. 2. 2022,
právoplatný dňa 25. 2. 2022, ktorým bol obžalovanému podľa § 213 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm.
m/ a § 41 ods. 3 Trestného zákona uložený spoločný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so
zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
za súčasného zrušenia výroku o vine, výroku o treste rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp. zn.

1T/34/2021 zo dňa 8. 11. 2021, právoplatný dňa 14. 12. 2021, ktorým bol uznaný vinným z prečinu
sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona a bol obžalovanému podľa § 213 ods. 1, § 38 ods.
2, ods. 4, § 37 písm. m/ Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
10 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad, ako

aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo ich zrušením, stratili podklad.Zároveň r u š í výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn. 4T/49/2021 zo
dňa 18. 2. 2022, doručený obvinenému dňa 28. 2. 2022, právoplatný dňa 9. 3. 2022, ktorým súd
podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu obvinenému, pretože pokladal trest

uložený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T/34/2021 zo dňa 8. 11. 2021, na ochranu
spoločnosti a nápravu obvineného za dostatočný, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo ich zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu súd u k l a d á povinnosť

nahradiť poškodenej S. U. C. A. W. J. B. J. M. X. A., nar. XX. XX. XXXX v F. Y. M., trvale bytom M. XXX,
J. K. L., škodu vo výške 1.500,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 9. 11. 2023 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš na A. B. obžalobu pre zločin pozbavenia osobnej slobody podľa § 182 ods. 1 Trestného zákona,
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona v bode 1./ a pre pokračovací zločin vydierania

podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
v bode 2./, ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe popísanom v podanej obžalobe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 6. 5. 2024 urobil v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného pod bodom 2./ obžaloby a odpovedal

kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, a to,

či rozumie, čo tvorí podstatu skutku pod bodom 2./ obžaloby, ktorý sa mu kladie za vinu,

či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť

na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,

či rozumie právnej kvalifikácii skutku pod bodom 2./ obžaloby ako pokračovacieho zločinu vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,

či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za pokračovací zločin pod bodom 2./
obžaloby kladený mu za vinu,

či sa obžalovaný priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný skutok pod bodom 2./ obžaloby, ktorý
sa kvalifikuje ako pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona

s použitím § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Prokurátor a poškodená navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný z uvedeného skutku, preto
súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného A. B., že je vinný zo spáchania skutku pod
bodom 2./ uvedeného v obžalobe, ako aj vyhlásenie podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku, pričom mal

za to, že tento skutok pri uznaní viny možno právne kvalifikovať ako pokračovací zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Dokazovanie o vine v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie tohto skutku v bode 2./ obžaloby,
súd preto už nevykonával a vykonal dokazovanie v nepriznanom rozsahu, teda súvisiace so skutkom
pod bodom 1./, vo vzťahu ku ktorému obžalovaný po zákonnom poučení vyhlásil, že sa cíti byť nevinný

a súvisiace s výrokom o treste.

Obžalovaný v prípravnom konaní dňa 5. 5. 2022 ku skutku, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie
uznesením ČVS:ORP-378/1-VYS-LM-2021 zo dňa 12. 11. 2021, uviedol, že skutok sa nestal, je to celé
klamstvo. On volal policajtov do Liptovského Hrádku a pýtal sa ich, čo sa deje vo Východnej. Povedali

mu, že nič, že L. N. ide domov, ide po ňu bratranec. L. N. k nemu do Východnej prišla predchádzajúci
rok, kedy končil v práci v Trenčíne a navrhol jej, či nechce ísť s ním do Východnej žiť. Poznal ju asi tri
mesiace, chodili spolu. Súhlasila a išla s ním do Východnej žiť. Išli z Trenčína do Východnej na jeho
vozidle Volkswagen Passat, žilinské evidenčné číslo. Išla s ním dobrovoľne. Šli rovno do Východnej, do
domu jeho matky č. XXX. Bola u neho v izbe. Začali mu písať jej rodičia, že ju uniesol, aby ju vrátil. Ona

k rodičom nechcela ísť. Chcela ostať s ním vo Východnej. V izbe ju nezamykal. Mal nejaké úspory. Niečozarobil. Ona nerobila nič, bola stále doma, do roboty nechodila. Išla ku jeho babke do domu, ktorý je
oproti ich domu. Mobilný telefón mala stále, mohla slobodne volať a volala aj s rodičmi. Mohla slobodne
a dobrovoľne odísť, ale nechcela. Jej pohybu nebránil. V izbe ju nezamykal, ani nebil, žiadne zranenia

jej nespôsobil. V dome bývala s nimi ešte jeho matka K. B. a jeho brat L. B.. Nie je pravdou, že keď
prišla pre L. polícia, bola zamknutá v dome jeho babky, a až polícia musela otvoriť dvere, aby mohla
odísť. Z Trenčína išli na Volkswagen Passat, ktoré cestou v Liptovskom Mikuláši vymenil za BMW 320,
modrej metalízy. Na tom, že po odchode z Trenčína budú žiť vo Východnej, boli s L. dohodnutí už týždeň
skôr. Súhlasila s tým a bola uzrozumená. Neuniesol ju. V uvedený deň, keď sa presúvali autom, mala

pri sebe telefón, osobné veci, dve tašky - igelitky, bola pripravená, že odchádza žiť preč z Trenčína.
Keď prišli domov do Východnej, privítanie bolo normálne, všetko mala prichystané, posteľ. Bývala v jeho
izbe s ním. Všetko bolo v poriadku. L. bola u neho spokojná asi tri týždne, alebo mesiac. Jej rodičia
všetko robili, začali volať stále na neho políciu, že ju uniesol. Písali po T., že je zlodej. O tom, že L.
volala rodičom, alebo že oni volali jej, nevedel. Počas toho, ako spolu žili, pripravovala jedlo, chodila po
obchodoch v Jednote vo Východnej, v Poprade. Na nákupy chodila s jeho matkou autobusom. Polícia

u nich bola asi desaťkrát na základe podnetu, ktorý dala jej matka. Z toho bol dvakrát predvedený na
políciu do Liptovského Hrádku a Liptovského Mikuláša. Na dverách jeho izby sa nenachádza žiaden
zámok. Dvere sa nedajú uzamknúť. Je tam iba kľučka. Tieto dvere vedú do kuchyne a odtiaľ von. Jeho
rodinný dom nie je oplotený. Počas toho, ako bola u neho L., sa stalo, že niekedy doma nespal cez noc,
keď bol v práci. Pri svojej ďalšej výpovedi v prípravnom konaní dňa 8. 8. 2023 obžalovaný uviedol, že

trvá na svojej predchádzajúcej výpovedi.

Na hlavnom pojednávaní využil svoje právo na odopretie výpovede, preto bola na návrh prokurátora
postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania.

Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom poškodenej L. N., mladšej, svedkov
S. Q., D. G., K. B., C. Q., A. Z., A. Q., L. N., staršej, prečítaním listinných dôkazov.

Poškodená L. N. v prípravnom konaní dňa 26. 10. 2022 uviedla, že minulý rok robila v herni v Maxe
v Trenčíne vedúcu, kde spoznala A. B., ktorý tam dosť často chodieval. Zo začiatku nemal žiadne zlé

správanie. Všetko išlo v pohode. Keď začala robiť dvanástky, robievala častejšie, skamarátili sa. Mala
vtedy dosť zlé obdobie, pretože sa rozišla so svojím priateľom. Prišiel jeden deň, dohodli sa s A., vymenili
si T., že pôjdu von, porozprávajú sa. Tiež jej hovoril, že má nejaké problémy s rodinou. Mali ísť na nákupy
do Žiliny. Bohužiaľ tam neprišli, pretože v polovici cesty jej povedal, že svojich rodičov už neuvidí, že
sa s nimi môže rozlúčiť. Chytil jej mobil, zlomil ho na polovicu. Má dosť výbušnú povahu, takže sa

snažila utiecť, ale sa to nedalo. Dostala prvú facku a druhú facku, po tých ďalších už pochopila, že to
nemala spraviť, nemala nasadnúť do auta. Večer, keď prišli do Liptovského Mikuláša, do Východnej,
tak začala húkať a panikáriť, že chce ísť domov, on nereagoval. V ten deň ju predstavil svojej mame,
ktorej veľmi rýchlo vysvetlila, že si tam neželá byť, že s nimi nechce mať nič spoločné, lenže tam sa
ho každý bál. Na vlastnú mamu veľakrát zdvihol ruku. Keď sa snažila ujsť cez okno veľakrát, vždy to

skončilo nejakou bitkou. Snažila sa tam veľakrát si aj ublížiť, podrezať si žily. Chcela, aby jej zavolali
sanitku, ale tam to bolo každému jedno. Držali za jeden koniec. Mal tam brata, ktorý mohol mať 13
rokov, volal sa L.. Do toho domu chodievalo veľa detí a veľa ľudí. Všetci vedeli, že je tam. Veľakrát tam
prišlo nejaké dievča. Videla, že má telefón. Chcela, aby napísala jej rodičom, aby vedeli, kde je. Ale
to dievča jej nikdy nevyhovelo, nemohlo. V osade, kde bola držaná, mohla ísť na dvor len s A.. Nikdy

s niekým iným. Veľakrát ju nechával zamknutú v jednej izbe, kde bola latrína. Prvýkrát, keď si všimla, že
tam prišla polícia, vie, že jeden z dvoch policajtov bol L. I., spolu sa bavili ako kamaráti. Mala z toho divný
pocit, až strach. Policajti boli pred domom, pred bránou. Videla ich cez sklenené okno, ktoré bolo kúsok
vedľa bránky. Kričala a búchala na okno. Chcela, aby si ju všimli. Keď si ju všimli, povedali, že pôjdu
na policajnú stanicu. Najprv chceli, aby išla s nimi sama, ale A. sa snažil s nimi handrkovať a hádať, že

chce byť pri tom, tak zobrali aj jeho. Keď išli na stanicu, kde prebehol výsluch, zo strachu, ktorý mala
z toho, čo jej A. povedal, že pokiaľ nepovie určité veci, ktoré on chce, že ju dá do basy, že bude strážená
deň, noc, pretože má kamaráta policajta a volá sa S.. Má k tomu všetkému aj hlasovky v telefóne. Ďalej
uviedla, že keď ju A. vtedy zobral autom z Trenčína, mala pri sebe tri mobilné telefóny. Jeden z nich,
29. 8. ho zlomil na pol, medzitým prebehla taká menšia bitka, presnejšie si to nepamätala. Ďalší telefón

skončil tak, že nemal telefón na benzín, aby sa dostali k nemu domov, bol ho založiť do záložne. Keďže
on nemal ani občiansky, tak donútil ju, aby ho išla s ním založiť. Jeden zlatý prsteň, ktorý dostala na
osemnáste narodeniny, keď sa mal stretnúť s G. S., dal výmenou za pervitín tak, že jej ho dal dole,
rozplakala sa. Pochopila, že nemá šancu ujsť. Keď čakal na G., ona akurát prichádzala do Ružomberkak vojenskej nemocnici. Bolo to už večer. Keď išiel do toho auta, kde ho čakala G. s niekým, nechal
otvorené dvere na aute, kde sedela, snažila sa ujsť z auta, dobehol ju, dal jej facku, treskol ju do auta,
hlavu jej obúchal o dvere. Mala ešte jeden tretí telefón, ktorý vymenil s kamarátom L. Q. za drogy. Okrem

toho mal ešte jeden telefón, ktorý ukradol svojej mame a s týmto si písal s jej rodičmi. Jej mame posielal
hlasovky, napríklad to, že ju už matka neuvidí, nech ju nehľadá a podobne. Aj ju nútil povedať, že mama
nehľadaj ma, všetko je v poriadku. Tieto hlasové správy môže po výsluchu vydať vyšetrovateľovi.

Ďalej uviedla, keď ju zobrali policajti na oddelenie, vypytovali sa, ako to celé je. Myslela si, že celú tú

dobu tam bol jeden policajt, jeho kamarát. Vôbec sa jej neopýtali, či chce ísť domov. Buď stále rozprával
ten policajt, alebo A.. Jednalo sa o toho L. I., ktorý sa jej pýtal, prečo ju mama vyhlásila za nezvestnú.
Niektoré veci si už nepamätala, len tak málo, nechcela zavádzať. Výsluch sa skončil tým, že povedala,
že všetko je v poriadku, nič sa nestalo. Policajt sa jej pýtal osobné otázky, napríklad, či je s A. v nejakom
osobnom vzťahu. Zdá sa jej, že to nebral vážne. Mala vtedy monokle, musel na nej vidieť, že s A. je
nedobrovoľne. Povedala, že nechce byť u A., že sa tam necíti dobre. Policajt na to nič. Povedala im,

že chce ísť domov po výsluchu. Oni ju zobrali naspäť do Východnej, k domu A. B.. On bol stále pri nej
po celý čas. Na začiatku jej dal najavo, že keď povie niečo, čo by nemala, že si to odnesie jej rodina,
najmä jej malí súrodenci. Keď prišla naspäť do A. domu, uvedomila si, že to nemá zmysel o niečo sa
snažiť. Utekal deň za dňom, bez jedla, bez teplej vody, bez sprchy. Už si pamätala len ten určitý deň,
kedy policajtov videla naposledy cez okno. Vtedy začala búchať do okna, že si ju v momente všimli.

A. vtedy doma nebol. Nevedela, kde bol, nechal ju samú zavretú v dome. Svedkom toho boli policajti,
aj s bratrancom, ktorý prišiel pre ňu. Policajt povedal nejakej babke, nech ju odomkne, to počula cez
dvere. Tak ju odomkla a policajt videl, že je vystrašená. Boli tam už iní policajti ako prvýkrát. Opýtali
sa jej, či chce ísť domov. Povedala im, že chce. Naraz videla len auto jej bratranca, ktorý išiel s K.
G. z Dubnice. Už ju len posadili do auta a išli domov. O pár dní na to jej prišiel nejaký papier, že má

ísť vypovedať kvôli niečomu, čo si mala zabudnúť u A. v aute, nejaký sáčok. Vo výpovedi uviedla, že
žiadne vrecko, ani nič také nebolo jej. Predtým jej A. povedal, že jej bude stále robiť zle, strpčovať život.
Dokonca, keď jej prednedávnom písal, povedal, že má prísť za ním, že v Trenčíne má dobrý materiál.
Má prísť za ním nejaký kšeft vybaviť. Odpísala mu len, nech jej dá pokoj. O všetkých bitkách, ktoré
sa tam odohrali, nechcela hovoriť, nerobí jej to dobre. Hovorila o tom policajtom v Tepliciach. Od neho

nič iné ako pokoj nežiada. Chce len, aby ju nekontaktoval, aby neriešil nič, čo sa týka jej a jej rodiny.
Všade si ho zablokovala. Na otázky, či v čase, keď ju prvýkrát policajti odviedli z domu A. B., neprejavila
nesúhlas vrátiť sa naspäť z obvodného oddelenia do domu A. B., uviedla, že im proste povedala, že tam
nechce ísť, ale vie, že sa tam musela vrátiť, lebo sa jej bude vyhrážať ohľadom jej rodiny. Vrátila sa tam
aj zo strachu, ktorý voči nemu mala. Hliadka tam bola celkovo trikrát. Prvýkrát, keď sa vrátila naspäť,

druhýkrát ju ani nezaregistrovali a tretíkrát prišli vtedy, keď ju s tou starou babkou odomkli. Všetci vedeli
o tom, že ju A. B. držal v jeho dome, aj jeho mama, ktorú prosila, či by sa mu nedalo nejako dohovoriť.
S A. sa naozaj veľmi často hádali. Dokonca po nej hádzal poháriky, ktoré mali v skrinke. Chodil tam aj
rodinný známy, ktorého prezývali N.. O tom všetkom vedela hlavne rodina Q., ktorá bola oproti. Vedela
o tom najmä F. Q.. Je to jedna veľká rodina. Strážila ju tam väčšinou celá tá rodina. Raz, keď kričala

na A. mamu, prečo s tým všetkým súhlasí a nezavolá policajtov, jej jeho mama strelila jednu facku aj
za neho. Vtedy povedala, že majú pekne vychovaného syna. Už jej to bolo všetko jedno. Veľakrát ho
prosila, nech ju zavezie domov. Veľmi veľa liekov musela brať, keď prišla domov. Čo sa týka tých bitiek,
tak rebrá väčšinou, keď ju naposledy zbil. Pri poslednej bitke ju chytil za vlasy, dokopal ako nejakého
psa, akosi jej to ostalo a doteraz ju bolievajú rebrá. Doktorka jej predpísala lieky, napríklad Neurol,

Lexaurin. Škoda, ktorá jej bola spôsobená, bola dosť veľká, ale nežiada ju, chce len pokoj. O peniaze
ani nič jej nejde. Nech si užíva, čo jej zobral, len nech ju nechá na pokoji. A. matka ju brávala na nákupy
do miestneho obchodu za jej peniaze. A. jej dal jej kartu. Keď nebol A. doma, dlhé hodiny sa s ňou
rozprávala, či by jej nevedela nejako pomôcť. Ponúkala jej za to peniaze, keď by ju dostala domov. Keby
jej pomohla bez toho, aby to A. vedel, poslala by jej peniaze. A. matka nikdy nešla sama do obchodu. Aj

keď išla do obchodu s ňou, tak nikdy nešla len ona sama. K. a Y. jej lekárka predpísala, keď ju doviezli
domov. Po susedoch nechodila pýtať Neurol, Lexaurin, alebo alkohol. Jedine jeho babka jej dala nejaké
lieky na horúčku. Žily si podrezala v tom dome s úmyslom, aby zavolali sanitku, ale ani obraz ani zvuk.
Rozbila vázu a tak sa snažila. Nevedela uviesť, kedy ju naposledy A. kontaktoval na sociálnych sieťach.
Predložila listy od A. z väzenia, s tým, že to má stiahnuť, vyhrážal sa jej rodinou.

Na hlavnom pojednávaní poškodená vypovedala, že pracovala v herni Max v Trenčíne. Po nejakej dobe
sa zoznámila s A. B., ktorý tam často chodieval, skamarátili sa. Zo začiatku nebol žiadny problém, až
neskôrsazačalsprávaťagresívne.Vjedendeňsadohodli,žepôjduspoluvon,porozprávajúsaadohodlisa, že pôjdu na nákupy. Išli autom, ktoré si požičal. Vie, že nemal ani vodičský preukaz. Mali ísť do Žiliny,
čo sa však počas cesty zvrtlo tak, že išli do Východnej k jeho rodine. Ocitla sa v cigánskej osade, kde boli
štyri domy postavené vedľa seba a mali spoločný dvor. Stretla sa s jeho mamou, nejakými dievčatami,

ktoré tam žili, aj staršími ženami. Nechcela tam zostať, veľakrát sa snažila ujsť. Raz dokonca volala na
taxík, ktorý tam prišiel, ale všimla si to nejaká staršia žena, ktorá upozornila A. B., ktorý ju stiahol za vlasy
a zbil ju. Bola tam viac ako mesiac. Po celý čas ju bil, robil veci, ktoré nechce ani opisovať, odcudzil jej
zlato. Jesť dostávala tak raz za týždeň, keď prišla domov, mala 38 kg. Pri ceste do Východnej mala pri
sebe 2 mobilné telefóny, jeden z nich jej zlomil a ten druhý si nechal, ale SIM kartu z neho vybral a zlomil.

Cez telefón kontaktovala svedka S. Q.. Takáto šanca sa jej naskytla, keď spávali aj vonku v aute, pretože
mal konflikty s mamou, ktorá ho vyhadzovala z domu. Auto zamkol, aby nevyšla von a keď zaspal, vzala
jeho mobil a napísala tomu S.. Či S. odpísal, nevie, lebo keď sa A. zobudil, mobil jej zobral. Nikomu
inému nevolala, nepísala, len neskôr cez telefón F. Q., tú poprosila, aby napísala jej bratrancovi D. G.,
nech pre ňu príde. S týmto bratrancom netelefonovala. Okolnosti si už ďalej nepamätala.

Po tom, čo ju polícia zobrala preč z Východnej a A. zistil, že je preč, lebo on tam vtedy nebol, jej posielal
správy a videá o tom, ako si ide vziať život, všetko to má k dispozícii v mobile. S policajtmi prišla do
kontaktu raz, a to tak, že A. B. si išiel do Liptovského Hrádku vybaviť pervitín, išla s ním autom. Tam
sa pohádali, A. jej strelil facku a všimol si to policajt, ktorý ich zobral na oddelenie. Tomuto policajtovi
nič nepovedala, lebo A. vravel, že ak niečo povie, bude zle s ňou, aj s jej rodinou. Policajt sa jej pýtal,

či vážne nepotrebuje pomoc, ale ona mu nedokázala nič povedať. Policajti si ju vzali bokom, kde sa jej
pýtali, prečo sa nechá mlátiť, pretože ten policajt videl tú facku, ale ona vedela, že A. stojí za dverami
a že to bude počuť, tak nepovedala nič a pustili nás. Potom si bol pre tie drogy a autom sa vrátili naspäť
do Východnej, do babkinho domu, kde bola naďalej zamknutá. Väčšinou, keď bola vo Východnej, tak
ležala alebo spala a čakala, kedy to skončí. Inokedy už policajtov nevidela. V deň, keď odišla domov, si

pamätá, že niekto klopal na dvere. Cez sklenené dvere videla policajtov, tak začala búchať. Stará babka,
ktorá tam bola, im povedala, že L. tu nie je, tak začala kričať, na čo jej policajt povedal, nech ju odomkne.
Policajt sa jej potom opýtal, či chce ísť domov, na čo odpovedala áno a vzali ju so sebou. Nastúpila do
bratrancovho auta a ten ju doviezol domov. Bol tam ešte s ujom K. G. z Dubnice nad Váhom. Nemala
so sebou žiadne veci, mala len jedno tričko, z ktorého ju ešte jeho mama aj vyzliekla, nemala tam čo

nosiť, bola tam zima. Po ceste bratrancovi a ujovi nič nerozprávala. Aj keď sa vrátila domov, uzavrela
sa do seba, len sa jej pýtali, či je hladná. Odkedy sa jej to stalo, nedokáže sa zaradiť do spoločnosti,
nedokáže si nájsť prácu a zničilo jej to život. Veľa krát bola svedkom, keď bral pervitín aj s L. Q., jeho
kamarátom. Raz sa stalo, že napísal G. S. z Ružomberka, či nemá, ona prišla a dal jej zlatý prsteň za
pervitín. Mala 5 zlatých prsteňov, všetky zobral. Keď pervitín nemal, bol agresívny.

Je pravda, že mala 3 telefóny, ale jeden bol pokazený a vôbec nefungoval. S. Q. písala cez T.. S D. G.
sa tiež skontaktovala tak, že keď sedela vonku na lavičke, kde sedelo aj to dievčatko, Sofia, ona mu
napísala cez T., teda cez Messenger a na základe mena a priezviska, keďže jej povedala, ako sa volá,
je možné takto kontaktovať človeka aj bez telefónneho čísla, jemu príde žiadosť o kontakt. Robila to

vtedy, keď sa A. nepozeral. S. písala vtedy v aute, ale A. jej vytrhol z ruky telefón, nevie, čo odpísal.
A. mu potom začal vypisovať nejaké veci. S D. G. osobne nehovorila, ale hovorila tomu dievčaťu, aby
ho kontaktovala, viac si nepamätala. Bola tam určite mesiac, aj nejaké dni. Pár krát bola s jeho mamou
na nákupe v miestnych potravinách alebo bola na nákupe s A. a L. Q.. Bankomatovú kartu mala, na
účte bola ešte jej posledná výplata. Kartou platil jeho brat L. a jeden krát asi jeho mama, raz si tam aj A.

nechal poslať peniaze za prácu. Na nákup do Žiliny si vzala mikinu, bundu a legíny, nosila jeho tričká,
ostatné mala len to jediné, čo mala na sebe. Často sa predtým hádala s mamkou, ale nikdy by neušla.
Spávali v podstate u jeho babky, on sa chodil najesť ku mame, brával ju so sebou, ale bola v izbe, kde
bol aj jeho brat. V dome mali len jednu miestnosť, mali tam aj záchod, ktorý sa nesplachoval, kúpeľňu
nemali. Od začiatku, ako sa tam ocitla, bola hysterická, húkala, plakala. Vedľa nich bývala ich rodina,

keď sa sedelo na dvore, pýtala si niečo od bolesti, lebo si rezala ruku, aby jej volali RZP, ale nezavolali,
len jej to A. obviazal tričkom. So svojou mamou komunikovala asi raz, cez tú F.. Keď prišla domov, kúpila
si nový telefón, aj nové telefónne číslo, odfotila si modriny na ruke. Tie fotky sú zo dňa, keď prišla domov,
odfotila ju mama alebo ona sama. Za ten čas bola jedna príležitosť, kedy ušla cez okno, A. naštartoval
auto, skoro ju zrazil, videla to jeho mama a sestra.

Obžalovanému bolo umožnené klásť otázky poškodenej prostredníctvom súdu, na ktoré uviedla, že
obžalovaný prišiel pre ňu domov, do Trenčianskej Teplej, na aute BMW, ŠPZ: CA, ďalšie čísla a písmená
si nepamätala, čiernej farby. Vyzdvihol ju pred kuchynským štúdiom Ružička, takmer pri jej baráku.Potvrdila, že užívala lieky, ktoré jej dávala pani, ktorá tam bola, bývala hneď pri nich, má 3 dcéry, meno
nevedela. Bol to Neurol, pýtala si niečo od bolesti. Videla, že je dobitá, tak jej dala jednu, dve, tri tabletky,
pretože ich mala na predpis. Lieky si pýtala iba od tej pani, keď ju videla, pretože sa tam nedalo spať,

bola tam zima. Neurol je liek na ukľudnenie, po ktorom človek ľahšie zaspí. Iné návykové látky neužívala,
ani alkohol, ani drogy, len Neurol.

Svedkyňa K. B. v prípravnom konaní dňa 12. 8. 2022 uviedla, že v auguste 2021 jej syn A. B. telefonicky
oznámil, že ide k nim domov do Východnej s priateľkou L. N. a povedal jej, že budú u nich bývať.

Súhlasila s tým. Prišli niekedy v auguste. Doma ju predstavil. Vyzerala ako normálne dievča, že sa
vie správať, nakoniec sa z nej vykľulo to najhoršie. Chodila s ňou vonku sama, doma ju nenechávala.
Východnú nepoznala, tak chodila iba s ňou, alebo so synom. Nebolo to proti jej vôli, sama vravela, že
je to dobre, že idú von. Bývala spolu so synom A. v obývacej izbe. Mali tam sedačku, obývaciu stenu,
posteľ. V tejto izbe sa dvere ani nedajú uzamknúť, lebo je tam síce zámok, ale je už roky pokazený.
Nikto ju v izbe nezamykal. Izba má aj okno, ktoré sa dá otvoriť, je na prízemí. Keby chcela, mohla odísť

aj oknom. Nikde nechodila. Celé dni bola iba s ňou. Nikto jej nezakazoval, aby niekde chodila. Syn jej
aj sám vravel, aby sama chodila von s ňou, že on sám príde. Syn ju nikdy nenechal samú doma. Bol
s ňou. Stravovala ju ona. Keď bola hladná, mohla si zobrať jedlo. Po dome sa mohla voľne pohybovať,
sprchovať. Z domu mohla sama odísť. Kľúče od domu nemala. Všimla si na nej, že má dorezané obe
ruky. Pýtala sa jej, čo to má. Povedala, že si to dorezala sama kvôli svojej mame, lebo nemala dobrý

život od detstva. V šestnástich rokoch musela odísť z domu. Našla si priateľa, s ktorým žila tri alebo
štyri roky. Bol od nej starší. Povedala, že jej matka požívala alkohol, že každý piatok pije, chodí domov
až nadránom. Nebola svedkom toho, že by syn L. fyzicky napadol, aspoň pred ňou nie. Nevravela jej
nič, iba to, že je celá šťastná, že sa od svojej matky vytrhla. Celý týždeň bola L. v pohode a potom
začala vystrájať. Vadilo jej, keď syn ostal v práci dlhšie. Vulgárne mu nadávala. Synovi vravela, že toto

nechce prežívať zase. Nech jej dá peniaze a pošle ju domov. Ona vravela, že nechce ísť domov. Keď
prišli policajti, vždy ju videli u nej doma, aj sa s ňou rozprávali. Ostala u nich, nechcela s policajtmi odísť.
Posielalajudomov,avšaknechcelaodísť.Malaprisebemobilnýtelefón,mohlavolaťhocikomu,ajpolícii,
čo neurobila. Ona, ani nikto z rodiny ju neobmedzoval na osobnej slobode. L. sa správala zle. Nemohla
to už vydržať, preto ich vyhodila z domu. Prichýlila ich jej matka C. Q., ktorá býva oproti nej v ulici, kde

bývali v jednej izbe asi týždeň a potom už prišli po L. policajti. U nej bývali v jednej izbe spolu s A.. Nikto
jej nebránil v pohybe, mohla hocikedy odísť. Ona sama potom zavolala policajtov, ktorí pre ňu prišli. Nik
ju nedržal u nich násilím. Aj jej matka jej povedala, že ak chce odísť, sama jej dá na cestu peniaze,
no L. nechcela. Toto všetko môžu potvrdiť jej matka C. Q., suseda N. Q., neter A. Z., ktoré bývajú
vedľa nich. Brala ju na nákupy. Sama nebola nikdy v obchode. Ešte bola aj so synom L. B. a synom A.

v obchode. L. chodila po susedoch, brala od nich tabletky Lexaurin a Neurol. Alkohol požívala. Nevedela
variť. Prala jej ona. O jej domácnosť sa nestarala. Ona alkohol doma nemá, L. si ho zabezpečovala od
iných ľudí a tabletky zapíjala alkoholom. L. bola u nich asi mesiac a pol. Neobmedzovala ju na osobnej
slobode, mohla hocikedy ísť domov aj na ulicu. Na nákupy s ňou chodila. Ukázala jej kde je obchod, aby
v budúcnosti mohla ísť aj sama nakúpiť. Problémy s L. nastali hneď po týždni. Vyvrcholili tým, že odišli

bývať k jej matke. Správanie mala zlé, vyjadrovala sa vulgárne.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala, že L. N. bola u nich po tom, čo jej syn zatelefonoval, že ide k nej
domov aj s priateľkou. Súhlasila s tým. Vyzerala ako dobré dievča. Bola u nej v dome dva mesiace, no
začala sa správať tak, že sa to nedalo vydržať, musela ich potom vyhodiť a až po tých dvoch mesiacoch

bývali u jej mamy, teda A. starkej. L. jej rozprávala, aký mala ťažký život u svojej matky, lebo si všimla,
že má porezané ruky a pýtala sa jej, čo sa jej stalo. Povedala, že si to urobila kvôli matke, ktorá ju týrala.
Matka jej dokonca aj telefonovala a rozkázala jej vrátiť sa domov, čo L. odmietla. Potom prišli policajti
s tým, že jej matka telefonovala na políciu, že A. L. týra. Rozprávali sa s ňou, ohradila sa, že to nie je
pravda, že L. je u nich doma, nech sa idú pozrieť. Policajti ju zobrali so sebou. A. išiel tiež s nimi a potom

sa vrátili naspäť. L. od nej pýtala Lexaurin. Nemala ho, užíva len Paralen, bola pýtať od jej mamy, ktorá
jej dala jednu tabletku. Neskôr zistila, že L. chodí po susedoch a pýta od nich tieto tabletky. Keď sa jej
pýtala, na čo jej to je, že títo ľudia to majú predpísané, povedala, že ju to nezaujíma, že ona ich potrebuje.
Situácia s L. sa vyvinula tak, že sa dostali do konfliktu, pri ktorom jej vulgárne nadávala, vyhrážala sa jej
podpálením domu, vystúpila proti nej aj fyzicky, čo už nemohla zniesť. Povedala to aj synovi, že keď sa

neukľudní, budú musieť od nej odísť. To sa aj stalo a odišli bývať ku starkej, jej mame. Po ich odchode sa
s ňou už ani nerozprávala, ani sa nestretávala, hoci mama nebýva ďaleko od nej, len cez ulicu. U starkej
boli asi týždeň, alebo dva týždne. Na izbe, kde spali A. a L., ani nie sú dvere. Keď pre ňu prišli policajti
s tým, že sú tam jej bratranci, aby išla domov, začala sa jej pred policajtmi vyhrážať, že synovi urobí zoživota peklo. Jeden z jej bratrancov sa predstavil ako D. a povedal jej, že L. je problémová. Kým bola
u nej, v domácnosti nepomáhala. O všetko sa starala ona. Kým bol syn z domu preč, väčšinou len spala,
alebo chodila vonku s dievčatami zo susedstva. Kým bola u nej, nikto jej neubližoval. L. bývala u nej

v júni alebo v auguste asi pred tromi rokmi. Vonku chodievala sama za dievčatami na dvor, či za dcérou
jej brata [. Q., alebo za susedou, to boli mladé dievčatá. Inde chodila s A., napríklad na prechádzku,
alebo bola s ňou dvakrát v obchode. Mimo toho sama nikde nechodila. K telefonátu medzi poškodenou
a jej matkou, nevedela, o čom sa bavili. Bolo to tak, že jej požičala svoj telefón, pýtala ho, pretože jej
sa mobil pokazil, že sa chce niečo matky opýtať. Nevie, o čom sa bavili, pýtala sa jej, čo sa stalo a ona

jej povedala, že matka jej má dať pokoj, nech ju neotravuje. Potom jej matka znovu volala a už znela
opitá. L. vravela, že jej matka každý piatok pije, necháva deti manželovi a chodí piť pivo, že každý deň
musí mať alkohol. Potom jej už svoj telefón nechcela dať. Povedala jej, že nechce mať problémy. Tento
telefonát sa odohral, keď už bola L. u jej matky, nie u nej, povedala jej to mama, odtiaľ to vie. L. mala svoj
vlastný telefón, keď s A. prišla, ale sa jej pokazil. Ešte keď jej matka volala, tak to bolo na jej mobil, boli
vtedy u nej, matka sa jej vyhrážala, že má prísť domov. L. nechcela odísť a chcela, aby jej matka dala

pokoj, že chce žiť svoj vlastný život. Vchodové dvere na dome sa dajú zamknúť. Zamyká ich večer, keď
je tma, aj keď ide preč. V izbe A. a L. bola rohová sedačka, stena, stolík a krbová pec. V dome počas
tých dvoch mesiacov, kedy boli u nej, bývali ona, A., L. a ďalší syn L. B..

Svedkyňa C. Q. v prípravnom konaní dňa 5. 10. 2022 uviedla, že obvinený A. B. je jej vnuk. Býva s jej

dcérou K. B. v spoločnej domácnosti, vo M. číslo XXX. Nevedela presne kedy, asi v lete 2021, si vnuk
priniesol domov priateľku, ktorú jej predstavil ako L. a povedal, že bude bývať u nich doma, kde bývala
asi týždeň a pol. Jej dom je v spoločnom dvore oproti ich domu. Nikto nikde ju nezamykal. Sama chodila
vonku. Bavila sa s ostatnými dievčatami. Nikto jej nijako nebránil v pohybe. Jej dcéra K. B. im varila.
Ona sa u nej stravovala. Nikde nerobila. M. A., keď chodil po fuškách, L. ostala doma u dcéry. Nechodila

ani len do obchodu. Nemala o nič záujem. Nepomáhala dcére v domácnosti. Po týždni a pol sa jej dcéra
Lýdia sťažovala na L., že jej nepomáha, že ju nechce, lebo je nejaká divná. Vravela, že ju nič nebaví, len
sa stále maľovala, robila si nechty, preto ju potom dcéra K. B. vyhodila z domu, nech ide preč. Po tomto
prišiel za ňou vnuk A., ktorý ju prosil, či by on spolu s L. nemohli nejaký čas bývať u nej doma. V dome
býva sama. Má dve izby a kuchyňu, nemá kúpeľňu, len záchod. Súhlasila, že A. s L. môžu bývať u nej.

Nasťahovali sa do obývačky, kde spali na rozťahovacom gauči. Za ten čas ich živila ona. Varila im, robila
nákupy. Za domácnosť jej vôbec neplatili. Brala to ako pomoc pre vnuka. Obaja u nej bývali asi týždeň
a pol. L. jej nijako nepomáhala. Nemala záujem o to, aby poupratovala, navarila, nič. Celý deň bola len
vonku na ulici, stále fajčila. Vie, že mala pri sebe telefón. Nik jej ho nebral. Neskôr zistila, že jej L. kradne
tabletky, ktoré má na predpis, Lexaurin a Neurol, ktoré má predpísané od lekára Q. z Východnej. Berie

ich na úzkosť. L. jej raz povedala, že aj ona Lexaurin užíva, nemá ho teraz pri sebe, že jej mama nedala,
či ho nemá ona. Keďže jej verila, dala jej jeden blister z jej tabletiek, kde ich bolo 14 kusov. Následne
zistila, že L. všetky tieto tabletky zjedla za jeden deň, čo ju šokovalo. Po ich požití spala nepretržite celý
deň aj noc. Povedala to A.. On jej dohováral, čo robí, prečo to berie. Po tomto jej už tabletky odmietla
dať, ale zistila, že jej ich potajomky kradne a užíva. Chýbalo jej celé balenie Neurolu a celé balenie

Lexaurinu. Magda krádež popierala s tým, že to nebola ona, no nemohol to byť nik iný, pretože u nej
bývala iba ona a vedela, kde má lieky odložené. Videla, keď jej dala dobrovoľne, odkiaľ ich vyberá. Mala
ich v šuplíku v stole v kuchyni. Po požití liekov bola L. spavá, omámená. Tiež si všimla, že má porezané
obe ruky, od zápästia po lakte. Pýtala sa jej na to. Povedala jej, že si to urobila sama, lebo ju jej matka
týrala, že ju doma zamykala, nechcela ju nikde pustiť. Taktiež jej povedala, že bola zavretá dvakrát na

psychiatrii. Kým bývala u nej, L. v pohybe nijako nebránila, nikdy ju nezamykala, izby sa ani nedajú
zamknúť. Dom je otvorený. Je doma skoro stále. L. chodila aj vonku. Nikdy ju neobmedzovala. Často
s niekým telefonovala, nevedela s kým. Potom k jej dcére do domu prišli policajti s tým, že L. hľadajú.
M. A. bol v tom čase niekde na robote. L. v tom čase bývala u nej, a práve ležala, spala v obývačke
v jej dome. Na obývačke bol otvorený oblok do ulice. Sama policajtom povedala, že L. je u nej, že čo

chcú. Toto L. asi počula, tak sa vytrčila z okna a policajtom povedala, že je tam. Nie je pravda, že okno
bolo zavreté a L. mala na policajtov búchať. Po tomto prišla z domu von na ulicu. Nemohla byť teda
ani zamknutá. Spolu s policajtmi prišli do jej domu, kde si zbalila svoje veci a odišla s nimi preč. Keď
odchádzala, tak jej povedala, že ju naučí rozum. Nikto jej u nich neubližoval, ani ju netýral, bola tam
dobrovoľne, dobrovoľne aj odišla. Vtedy ju videla posledný krát. Ďalej uviedla, že nie je pravdou, nik ju

nezamykal, mohla sa voľne pohybovať, bola tam dobrovoľne. Keby chcela, mohla odísť. Nik jej v pohybe
nebránil. Mala aj telefón, mohla volať na políciu, keby ju niekto obmedzoval, čo nikdy nespravila. Už
v čase, keď bývala L. ešte u dcéry K., ju boli u nej hľadať policajti dvakrát, pričom vždy ju zobrali na
výsluch. Keď sa jej pýtali, či je týraná, alebo ju držia v dome vo Východnej nasilu, vždy to poprela a povýsluchu sa vrátila naspäť do Východnej. Nikdy nevidela, ani o tom nevie, že by L. počas pobytu vo
Východnej jej vnuk fyzicky napádal, ubližoval jej, alebo bil. Jediné zranenia, ktoré si na nej všimla, boli
dorezané ruky a to povedala, že si urobila sama. Na osobnej slobode ju nikdy neobmedzovala. Prečo by

ju mala zamykať. Mohla sa voľne pohybovať. Ešte ju zadarmo stravovala a mohla u nej zadarmo bývať.
L. s A. sa u nej často hádali. Aj mu napľula do tváre, nadávala mu. Bola žiarlivá. Neverila, že vnuk chodí
na fušky zarábať peniaze. Myslela si, že chodí hľadať ženské, preto sa väčšinou vadili. Pri hádkach ju
Jakub nikdy nijako nenapadol. Sama mu povedala, nech sa na ňu vykašle. Povedal, že ju má rád, ale
po čase vravel, že už sa s ňou pre jej povahu musí rozísť. Jej L. nenadávala, ale nedalo sa s ňou ani

porozprávať. Jej správanie jej po čase začalo vadiť. A. povedala, že by bolo dobré, aby sa rozišli a odišli
z jej domu. L. kľúče od domu nemala. V izbe kľúče nie sú. Mohla sa po celom dome, aj vonku pohybovať
slobodne. Ona ani A. jej v tom nebránili. Okná má otvorené. Dom je na prízemí. Mohla odísť kedykoľvek
chcela, ale neurobila to. Všimla si, že L. nie je v poriadku, trpí asi závislosťou na liekoch a drogách. Kým
bola u nich, alkohol nepožívala, lebo u nich nikto nepije, nemala aký alkohol požívať.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa dodala, že nevie, prečo ich A. mama, teda jej dcéra K. B. z domu
vyhodila, s L. hádali. Nevidela, že by sa vnuk s L. hádal, alebo ju bil. L. bola normálne na ulici vonku
s dievčatami. Väčšinou tam bola s pani Z.. Odišla od nej tak, že keď prišli policajti z Liptovského Hrádku
a neskôr prišli pre ňu dvaja chlapi, bol to jej bratranec, či brat, tak im oznámila, že je u nej. Stravu mala
u nej každý deň trikrát. Vzťah medzi ňou a A. bol taký, že on ani nedojedol a dával jedlo jej. To, že jej

tabletky zmizli, si všimla asi v priebehu týždňa. Vnuk jej povedal, že L. je jeho priateľka. Všimla si, že
sa k sebe mali. Boli milenci, ale nešpehovala ich. Pri stole sa bozkávali. Jej sa L. nepáčila, lebo bola
výbušná.

Svedkyňa A. Z., ktorá bola vypočutá na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným bývajú na

jednom dvore, nie je to oplotené. L. N. pozná. A. ju doviedol ako svoju priateľku. Vychádzala na dvor,
tam sa zoznámili. Bola na návšteve aj u nej. Keď sa spoznali, zdala sa jej v pohode. Bývali u jeho mamy
K. B., nevedela, ako dlho, asi dva týždne, potom šli bývať k A. starej mame C. Q.. Nevedela, prečo tam
šli bývať. L. chodila každý deň na dvor. Väčšinou bola vonku. Urobili si kávu, rozprávali sa. Chodila do
obchodu s jej dcérami, keď ich poslala do obchodu ona, alebo stará mama A.. Podľa nej sa L. a A. ľúbili.

On jej neubližoval. Nevšímala si, či mala mobil. Od nej si mobil nepýtala. F. pozná, ale pri ich stretnutiach
nebola. S L. sa stretávali každý deň, bolo leto, teplo, takže bola viac von ako dnu. Rany ani poranenia
na nej žiadne nevidela. Vie, že odišla, keď prišli policajti, lebo všetci Rómovia vyšli na dvor. Policajti ju
vzali do auta, pri amfiteátri boli vtedy jej bratranec, či brat. Keď ju vzali do auta, začala ešte vulgárne
nadávať A. mame. Myslí si, že ona vtedy aj chcela, aj nechcela ísť preč, lebo A. ľúbila.

Svedok A. Q., ktorý bol vypočutý na hlavnom pojednávaní uviedol, že L. N. pozná, odkedy ju A. doviedol
do Východnej, do domu svojej matky. S jeho matkou sa často navštevujú. Aj vtedy boli na návšteve, lebo
na ňu boli zvedaví. Sama rozprávala o svojom vzťahu k matke. Ukazovala im aj podrezané žily. Vravela,
že jej matka našla nejakého staršieho priateľa, ktorému v dome robila slúžku. L. sa vyjadrovala dosť

vulgárne, veľa hrešila, ziapala. Podľa neho u nich žila normálny život. Keď A. chodil na fušky, chodila po
dievčatách, pýtala si Lexaurin a potom u nich doma vyspávala. Boli tam aj policajti na žiadosť jej matky,
ktorá podala oznámenie a L. ziapala, prečo ju budia. Nevidel, ani nepočul, že by ju A. týral. On chodil
po fuškách a nakupoval jej veci. Prišla ako otrhanec a odišla ako kráľovná. Mala voľný pohyb, chodila
po ulici a od domu k domu pýtala tabletky. Mala svoj mobilný telefón, videl ju aj telefonovať so svojou

matkou. Išla von, nechcela, aby ten rozhovor počuli. Keď potom prišli jej bratranci pre ňu, povedali, že L.
všade robí problémy. S A. bývala v dome jeho matky viac ako 1 a pol mesiaca, možno aj dlhšie. Sama
chodila okolo tých šiestich domov, ktoré sú v susedstve. Raz ju osobne videl rozprávať sa s jedným
rómskym dievčaťom v strede obce. Bol u nich, keď prišiel A. a pýtal sa, kde je L., lebo nebola doma.
Spávali v miestnosti s veľkým nízkym oknom. Bolo tam všetko zariadenie. Boli tam aj dvere, ktoré sa

dali zatvoriť aj zamknúť. Keď tam bol on, dvere boli zvesené a opreté o stenu. Podľa neho sa jej ani
nechcelo odísť. Keď prišla polícia, bol u nich, L. policajtom vynadala, prečo ju budia. Keď prišli policajti
s bratrancami, bol na ulici, hľadali ju, pýtali sa na ňu. Potom sa s nimi začala vadiť. Prišli pre ňu do domu,
kde sa ona a A. zdržiavali, teda u matky A..

Svedok S. Q. v prípravnom konaní dňa 26. 10. 2022 uviedol, že obvineného A. B. videl raz v živote
v Penzióne Zuzana v Trenčíne v roku 2021. Na presný deň si nespomínal. A. B. stretol z dôvodu, že
mali s L. N. rezervovanú izbu v uvedenom penzióne, kde prespali. V tom čase sa s L. stretával. A. B.
v tento deň kontaktoval L.. Napísal jej správu, aby išla pred penzión, čo urobila, on zatiaľ ostal v izbe.Nevie, o čom sa oni dvaja bavili. Po nejakom čase išiel dole za L.. Už si presne nepamätal, čo sa stalo.
Spomínal si, že keď prišiel pred penzión, A. B. tam bol spoločne s L.. Nevie presne, čo sa dialo, ale
vie, že v ten deň ho aj z miesta odviezla sanitka. Neskôr sa dozvedel, že A. skolaboval. On aj s L. išiel

na izbu, kde prespali. Táto udalosť sa stala večer. Na penzióne spali jednu noc. Na nasledujúci deň
išli každý po svojom. O pár dní mu prišli sms správy z telefónneho čísla, ktoré používala L., pričom
v správach uvádzala, že bola unesená. Ďalej si písali správy, v ktorých sa dozvedel, že ju uniesol A.
B., že je v Liptovskom Mikuláši. Písala mu, že ju A. týra a bije. Na tento podnet od L. reagoval tak, že
išiel podať oznámenie na políciu v Trenčíne. Sms správy a celú ich komunikáciu s L. dokladal k svojmu

oznámeniu na polícii v Trenčíne. Párkrát komunikoval aj s A. B., vymenili si pár správ. Spoločne viedli aj
telefonický rozhovor. A. sa pýtal, kde sa nachádzajú s L.. Nepovedal mu to. Spomínal si len, že A. mu
uvádzal, že bude ľutovať, že podal oznámenie. Tieto vyhrážky A. v ňom nevzbudzovali obavy, takže to
ani nechcel riešiť. Po tom, čo sa stala táto udalosť a čo sa L. vrátila domov, mu len raz napísala správu
a poslala mu fotky modrín na jej tele, že toto je kvôli nemu. Odvtedy s L. nebol v kontakte. To, že je to
kvôli nemu, že má modriny, pochopil tak, že on podal oznámenie a A. ju kvôli tomu bil. Nevedel v tom

čase, keď sa stretával s L., že má nejaký vzťah s A. B.. Keby to vedel, nestretával by sa s ňou.

Na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že si už nepamätá na obsah prvej správy, ktorú mu poškodená
posielala, správy už nemá, dokladoval to polícii, správ bolo viac. V tom čase mal uložené mobilné číslo
poškodenej v telefóne, takže, keď ho kontaktovala, zobrazilo sa mu jej meno. Inou formou, ako je telefón

alebo SMS komunikácia cez messenger, mu nepísala. Prvé správy od nej prišli z telefónneho čísla, ktoré
používala L., to sa mu zjavilo na mobile. Cez telefón ju vôbec nevidel, nebol medzi nimi video hovor, až
keď sa odtiaľ dostala, mu poslala fotku, kde napísala, aby sa pozrel, čo sa kvôli nemu stalo. Na základe
tých prvých SMS správ dal oznámenie na políciu, ona to potom poprela, tak sa už do toho nestaral.
Komunikácia bola skôr z jeho strany k nej, či je v poriadku. Komunikácia cez Messenger prebieha tak,

že tento je spojený s T., čiže mobilné číslo nie je potrebné, stačí meno a priezvisko osoby na T.. Keď
ju kontaktoval cez Messenger, tak na jej mobilné číslo a z tohto mu prišla aj odpoveď. V komunikácii jej
navrhol, aby išla na políciu, ale ona moc nebola za to, aby vôbec on išiel na políciu. Zo začiatku mal o ňu
obavy, ale po prešetrení políciou, kde všetko poprela, s tým, že o tom svedčili papiere z polície, ktoré
mu neskôr prišli a tam povedala, že je všetko v poriadku, mu to nedávalo zmysel, ani logiku. Poškodenú

v tom čase nevidel. Na fotkách, ktoré mu po príchode domov poslala, mala na rukách modriny. Jazvy
na rukách mala už predtým, ako sa toto celé stalo. Išlo o pozdĺžne jazvy na predlaktí, nespomínal si, na
ktorej ruke, bolo ich určite viac, nepočítal ich. Odkedy L. videl v penzióne v Trenčíne naposledy až do
doby, kedy dostal SMS správy z jej telefónneho čísla, na základe ktorých podával oznámenie na políciu,
ubehlo niekoľko dní, nepamätal si koľko presne dní to mohlo byť. Bolo to asi do 2 týždňov, ale určite nie

mesiac. Nespomínal si, že by ho za tú dobu kontaktoval obžalovaný, možno dostal nejakú nepríjemnú
správu. Po tom, čo mu L. poslala fotky modrín, sa s ňou už nekontaktoval, nestretol, nerozprával, na tú
správu jej ani neodpísal. S L. sa spoznal asi mesiac pred tým, ako boli v penzióne, za ten mesiac sa
videli asi 3-4 krát. Tvrdila mu, že brala nejaké lieky, ale nikdy to nevidel. Spoznali sa v bare a 2-3 krát
boli spolu v bare, kde pila alkohol. Nikdy sa príliš neopila, hoci pila tvrdý alkohol.

Svedkyňa L. N., staršia, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si pamätá, že poslala synovca D.
G. mladšieho do Liptovského Mikuláša pre dcéru, a že jej potom volali odtiaľ, teda tento synovec jej
telefonoval z auta, že ju odomykali policajti z nejakej búdy. Bližšie okolnosti, prečo ho tam poslala, si už
nepamätala. Vedela len, že dcéra je tam zamknutá. Viac si už nepamätala, pretože berie lieky na pamäť,

bola dvakrát resuscitovaná, takmer zomrela a raz bola v kóme. Problémy s pamäťou má od 17. 11. 2023.
Keď vypovedala v Trenčíne na kriminálke, bola ešte zdravá, vtedy si to dobre pamätala. Nepamätala si,
že by jej niekto volal, či už dcéra, alebo niekto iný, že je dcéra niekde inde proti svojej vôli, ani čo sa
dialo po tom, ako sa dcéra vrátila domov, ani to, či v tom období brala nejaké lieky.

Keďže u svedkyne v priebehu trestného konania nastal zdravotný stav (choroba) znemožňujúci jej riadny
výsluch na hlavnom pojednávaní, súd na návrh prokurátorky podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Trestného
poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu tejto svedkyne z prípravného konania zo dňa 8. 11. 2022, kedy
uviedla, že poškodená L. N. je jej dcéra, ktorá približne pred tromi mesiacmi odišla bývať k jej terajšiemu
priateľovi. Do tej doby žili ony dve v jednej domácnosti. Niekedy v roku 2021 bola L. v práci. Pracovala

ako krupiérka v herni v OC MAX. Mala prísť asi o tretej hodine ráno domov. V tom čase domov neprišla,
preto sa domnievala, že je ešte u kamarátov. Následne v priebehu dňa jej zatelefonoval nejaký neznámy
muž, ktorý sa predstavil ako G., a povedal, že L. už nikdy neuvidia. Používal rôzne vulgarizmy. Po tomto
sa rozhovor skončil. Späť na toto telefónne číslo volal jej manžel. Na druhej strane zodvihol muž telefóna v pozadí bolo počuť ako L. plače, pričom tento muž používal rôzne vulgarizmy. Chceli len, aby L.
dal k telefónu, že si pre ňu prídu, čo odmietol. Nasledujúce dni jej na sociálnu sieť posielala osoba
s profilom B., a neskôr G., rôzne videá, na ktorých bolo vidieť ako L. kričí a plače, ako ju nejaký muž

bije. Následne tieto videá zmazal. Na videách bolo vidieť iba L.. Nevidela muža za telefónom, ale počula
zreteľne jeho hlas. Neskôr sa nejakým spôsobom L. dostala k mobilnému telefónu, ktorý nepatril jej, ale
patril asi nejakej okoloidúcej, ktorá jej mobil podala, a kontaktovala ju. V tomto rozhovore jej L. povedala,
kde sa zdržiava, rozhovor skončil. L. nemala prístup k svojim veciam, k mobilným telefónom. Na toto
miesto poslala ihneď taxík, ale A. B. nedovolil L. ujsť. Neskôr zohnali peniaze na benzín, a na miesto

išiel synovec spoločne s kamarátom, aj za doprovodu polície. Pre L. išiel synovec D. G. mladší spoločne
s kamarátom, ktorého meno uviesť nevedela, on predtým kontaktoval políciu. Keď prišli na miesto, L.
bola v nejakej chatke pri rodinnom dome. Ona na mieste nebola. Po tom, čo L. doviezli domov, išla s ňou
hneď na lekárske vyšetrenie, kde jej dali ukľudňujúce lieky. Následne spoločne išli podať oznámenie na
A. B.. Osobu S. Q., ktorý bol v minulosti L. priateľ, pozná. Asi dvakrát ju kontaktoval, ale nespomínala
si, čo jej presne uvádzal, len sa jej pýtal, čo je s L. a bolo to v čase, keď sa udiala uvedená vec. Nemala

o ňom ďalšiu vedomosť, ani o tom, že by podával nejaké oznámenie. G. s A. B. nedisponuje, pretože
predmetný mobilný telefón mala medzičasom pokazený, už ho ani nemá, ale túto poslala svojej dcére
L. a posielala sa aj vyšetrovateľovi do Liptovského Mikuláša. Ďalej uviedla, že od toho, čo ju kontaktoval
nejaký muž, že už dcéru neuvidí, až kým ju doviezli domov, prešiel vtedy asi mesiac. Nespomínala si
presne. Dcéra ju vtedy kontaktovala, avšak oznámenie nepodala, lebo jej vtedy do telefónu povedala,

že je všetko v poriadku, pričom telefonovala z mobilného telefónu, ktoré jej podalo nejaké okoloidúce
dievča vo veku 14 rokov, a z tohto telefónu, keď jej volala, povedala, že to musela povedať, ináč by
dostala. Asi týždeň pred jej výpoveďou kontaktoval A. B. dcéru na sociálnej sieti T.. Zablokovala ho
a následne ju kontaktoval znovu z iného účtu. Obsah týchto správ nepoznala, nevedela, či L. na tieto
správy reaguje. Nemala vedomosť o tom, že by jej dcéra predtým nejaké lieky brala. Lexaurin a Neurol

jej boli predpísané až po tom, čo sa vrátila domov, lebo bola v zlom psychickom stave. Na mieste, kde
mala byť L. držaná, nikdy nebola. S taxikárom, ohľadne toho, že má vyzdvihnúť dcéru, komunikovali tak,
že v tom čase, keď jej L. povedala, kde sa nachádza, na internete našla číslo na taxislužbu, uviedla, čo
sa stalo, že jej dcéra je vo Východnej, uniesol ju A. B., pričom on uviedol, že tohto muža pozná, a išiel
pre dcéru. O nejaký čas jej taxikár volal, že dcéru našiel, ale zobral ju A. B. a povedal mu, že idú na

hríby a zaviezol ich niekde. Vtedy sa to nepodarilo, tak prosila manžela, brata, až synovec pristal na to,
aby išiel po L.. Synovca presvedčila jej mama.

Svedok D. G. v prípravnom konaní dňa 18. 8. 2023 vypovedal, že poškodená L. N. je jeho sesternica.
Oslovila ho jej mama, L. N. s tým, že on (obžalovaný) ju vydiera, uniesol ju a nevie, čo možné. Pýtala

sa, čo má s tým robiť. Povedal jej, aby zavolala policajtov a neriešil to. Potom mu začala písať aj jeho
sesternica N., že sa bojí, že jej berie telefón, že ju bije. Malo sa jednať o B.. Písal jej, či je to ozaj
pravda, aby tam nešiel len tak. L. ho požiadala, aby pre ňu prišiel. Nespomínal si, kedy to bolo. Nevedel
uviesť ani rok. Keď išiel do Liptovského Jána, alebo do Východnej, prišiel tam on a jeho kamarát K. G..
Zavolali políciu, ktorí išli dole do osady. Oni zatiaľ čakali hore na kopci pred osadou. Potom ich policajt

zavolal dole do osady, tam už čakala jeho sesternica, ktorá sadla do jeho auta. Nejakí ľudia po nich
ešte húkali. Polícia ich odprevadila z osady a išli domov. Čo sa týka jeho sesternice, táto bola úplne
vychudnutá, mala modriny na ruke. Vlastne ju iba zaviezol a išiel preč. Po ceste domov L. N. nechcela
o celej veci hovoriť. Povedala mu iba, že ju ten B. bil a bola rada, že ide domov. Nespomínal si, že by mu
niečo viac k tomu hovorila. B. mu potom písal na T., že si príde pre ňu, že to nemal robiť, že si niekoho

zoberie, a takéto vyhrážky. Neriešil to a zablokoval si ho. Nespomínal si, z akého mobilného telefónu
mu poškodená volala, či to bol jej vlastný mobil, alebo neznáme číslo.

Na hlavnom pojednávaní svedok doplnil, že mu sesternica písala alebo telefonovala asi 3-4 krát pred
tým, než pre ňu išiel. Nebolo to z jej mobilného čísla, ale vždy z iného účtu na messengeri alebo z iného

telefónnehočísla.Naposledytoboloasi2dnipredtým,nežtamišiel.Vtendeňmuajjejmamaukazovala
fotky,nevedel,čonanichboloapýtalasa,čipreňupôjde.Povedalamuaj,žejutamdrží,jehomenosiuž
nepamätal. Povedala, buď jeho meno, alebo „frajer“. Nešiel pre ňu hneď, ale až o 2 dni, pretože si musel
zariadiť svoje veci, má stavebnú firmu. Predtým jej vravel, aby zavolala políciu, to bolo asi týždeň pred
jeho príchodom. Keď po ich príchode privolal políciu, vravel im, že tam držia jeho sesternicu, povedali,

že to prídu pozrieť. Ako to prebiehalo, kým bola polícia dole, nevedel, policajti mu to nepovedali, len
L. potom vravela, že bola zamknutá. Celú cestu v aute bola ticho, neskôr sa určite o tom rozprávali,
nepamätal si čo. Zranenia si v aute na nej nevšimol, pripadala mu len vystrašená. Od prvého telefonátu
sesternice alebo jej správy, nepamätal si, akým spôsobom ho v tejto súvislosti prvý krát kontaktovala, pojeho príchod do Východnej, ubehol asi týždeň. Telefónne čísla, z ktorých ho kontaktovala, si neukladal,
nepokladal to za potrebné. Keď volala prvý krát, nemal o ňu obavu, správala sa normálne, len vravela,
že jej robí zle, že chce ísť určite domov, ale on tomu moc neveril, až ten druhý, tretí krát, keď volala

s plačom, to začal brať vážne. Nevedel, či mohla byť pri telefonátoch pod vplyvom niečoho. Telefonáty
boli poobede, určite po 15.00 hod. alebo aj po 16.00 hod. Volal jej aj spätne, zdvihla nejaká kamarátka
alebo kto to bol, bol to ženský hlas, s tým, že L. tam už nie je. V ten deň, keď išiel po ňu a kontaktoval
políciu, nepovedali mu, že to už riešia, jej telefonát na políciu bol asi skôr, ako jeho. Auto odstavil pri
amfiteátri, zavolal políciu, povedali mu, že tam má ostať. Prišli za nimi s tým, že idú za ňou a následne

sa vrátil jeden policajt, že môže ísť za ňou. Nevšimol si, čo mala so sebou. Matka poškodenej nešla
s ním pre ňu, lebo má 2 malé deti, ani mu nehovorili, že by chcel ísť L. otec, nedožadovali sa toho.
Sesternica mu povedala, kde sa nachádza, číslo domu nevedel, polícii povedal meno obžalovaného,
vedeli, kam majú ísť, keď ju našli.

V rámci čítania listinných dôkazov boli prečítané záznamy zo služby zo dňa 11. 9. 2021 a úradné

záznamy spísané príslušníkmi OO PZ Liptovský Hrádok zo dňa 27. 8. 2021 a 29. 8. 2021. Z týchto
vyplýva, že dňa 11. 9. 2021 v čase o 18.05 hod. bolo preverené oznámenie od oznamovateľky L. N., nar.
XX. X. XXXX, ktorá telefonicky oznámila, že jej dcéra L. N., nar. XXXX, sa má nachádzať na adrese M.
XXX, u osoby A. B. a má byť údajne z jeho strany fyzicky napádaná. Hliadka preverila vec na adrese M.
XXX, kde sa L. N. ani A. B. nenachádzali, matka A. B., K. B., nar. XX. XX. XXXX, uviedla, že na osobe

L. N. nie je páchané žiadne násilie, ani žiadne útoky na jej osobu, že normálne žije s jej synom A. B.,
ale momentálne nie sú doma, išli asi okolo 17.00 hod. sa niekde prejsť. Uvedené osoby neboli nikde
spozorované, bola vykonaná previerka aj v meste Liptovský Hrádok, kde však takisto neboli uvedené
osoby spozorované.

Mestská polícia Liptovský Hrádok spísala dňa 11. 9. 2021 (18.55-19.20 hod.) udalosť, s tým, že stála
služba OO PZ požiadala o prevedenie kontroly dvoch osôb, ktoré by sa mali nachádzať na stanici SAD
a hádajú sa. Malo by sa jednať o mladú ženu a muža, ktorý by mal aj fyzicky napádať ženu. Na OO
PZ vec nahlásila matka L. N., ktorá mala byť napádaná svojím priateľom A. B.. Hliadka MsP v zložení
N., K. oslovila uvedenú dvojicu, ktorá hliadku dobrovoľne nasledovala na útvar MsP, kde sa dostavila aj

hliadka OO PZ, ktorá vec ďalej riešila. Mladá žena mala po rukách modriny a škrabanec. Hliadke OO
PZ uviedla, že si to spôsobila sama a že sa s priateľom len pohádali. Oznámenie podať nechcela.

Zo záznamu zo služby zo dňa 11. 9. 2021 v čase od 19.10 hod. do 20.21 hod. vyplýva, že stála služba
OO PZ na základe prijatého telefonického oznámenia, preverovala na Mestskej polícii v Liptovskom

Hrádku, kde sa nachádzali A. B. a L. N., ktorá bola vyťažená bez prítomnosti A. B., ktorá uviedla, že sa
nachádzala aj s priateľom na námestí v Liptovskom Hrádku, k ničomu tam nedošlo, on ju nenapádal,
zranenie jej žiadne nespôsobil, nechce nič riešiť a potom odchádza s ním do Východnej. Obe osoby boli
poučené, že v prípade protiprávneho konania toto môžu oznámiť na PZ, osoby nepotrebovali pomoc
polície.

Úradný záznam spísaný OO PZ Liptovský Hrádok zo dňa 29. 8. 2021, uvádza, že hliadka M-103 bola
vyslaná do obce Vavrišovo v čase 15.15 hod., kde sa mala nachádzať osoba L. N., ktorej má ubližovať
jej priateľ A. B.. Hliadka sa skontaktovala s osobou L. N., telefón XXXX XXX XXX a následne sa stretli
na diaľnici D1 na odpočívadle N. pri vjazde do obce Východná. L. N. hliadke uviedla, že jej priateľ A. B.

jej nijako neubližuje, ani v minulosti jej neublížil, za prítomnosti hliadky svojej matke zavolala, vysvetlila
jej, že je v poriadku, no následne sa začali hádať, tak telefón zložila. Následne bola hliadkou opakovane
vyťažovaná a uviedla, že momentálne prežíva ťažké obdobie, odišla z domu, preto sa háda so svojou
matkou. Uviedla, že niekedy okolo 15. 8. 2021, presný deň nevie, ju a jej kamarátku v meste Trenčín
viezol domov vo večerných hodinách neznámy muž na neznámom osobnom motorovom vozidla. Jej

kamarátka mala byť pod vplyvom alkoholu, ona, ako uviedla, nepožíva alkoholické nápoje. Ďalej si už
pamätá iba ako sa zobudila niekde v meste Trenčín, v cudzom aute, ktorého popis nevie uviesť, na
nejakej benzínovej pumpe, pričom podľa jej slov bola znásilnená. Z auta odišla. K mužovi, ktorý ju večer
viezol, nevie uviesť žiadny popis. Myslí si, že jej museli byť podané nejaké lieky, inak si nevie vysvetliť,
že si nič nepamätá. Oznámenie na polícii nepodala a odmietla ho podať i teraz, nakoľko túto vec už

riešia so známym policajtom, ktorého meno uviesť nechcela. Hliadke uviedla, že má svojho psychológa,
s ktorým vec rieši a že nikomu z rodinných príslušníkov to nepovedala. Bola poučená oznámenie riešiť
čo najskôr so známym, ku ktorému má dôveru. Na mieste zostala v prítomnosti svojho priateľa A. B.
a uviedli, že dnes idú navštíviť jeho matku na adresu M. XXX.Úradný záznam spísaný OO PZ Liptovský Hrádok dňa 27. 8. 2021, uvádza, že hliadka Mandat 104
bola v čase o 20.30 hod. vyslaná na preverenie adresy M., Y. XXX, kde by sa mal zdržiavať A. B.,

ktorý je podozrivý z únosu bývalej priateľky L. N.. Na uvedenej adrese zistili, že sa jedná o rodinný
dom, prerobený na bytový dom, z jedného z bytov vyšiel muž, stotožnený ako A. Q., ktorý uviedol, že
A. B. pozná, býval v bytovom dome na 1. poschodí oproti nemu, pred 5-6 mesiacmi sa odsťahoval.
Mohol by byť niekde v Kežmarku, nakoľko jeho priateľka, ktorej meno uviesť nevedel, bola v tom čase
tehotná, mala by pochádzať niekde z Kežmarku. Viac informácií poskytnúť nevedel. Hliadka Mandat

103, velená na OO PZ Liptovský Hrádok, vykonali previerky na adrese trvalého pobytu A. B., M. XXX.
Dvere rodinného domu otvoril jeho brat, ktorý uviedol, že A. už dlhšiu dobu nevidel, približne pred rokom
sa odsťahoval a odvtedy o ňom nič nevie. Povedal, že v rodinnom dome býva spoločne s jeho matkou,
ktorá tiež o ňom nič nevie. V rámci výkonu služby bolo vykonané pátranie po osobe A. B. a L. N., osobné
motorové vozidlo BMW 320 D, ev. č. CA 296 DP, ktoré ostávajú v pátraní pre zvyšok služby.
Z listinných dôkazov z konania vedeného na OO PZ Trenčín pod ČVS:ORP-711/TN-TN-2021, najmä zo

zápisnice o trestnom oznámení, ktoré podal v Trenčíne dňa 11. 10. 2021 o 18.40 hod. svedok S. Q.,
zápisnice o podaní vysvetlenia dňa 28. 8. 2021 L. N. na OO PZ Liptovský Mikuláš, zápisnicu o podaní
vysvetlenia dňa 28. 8. 2021 A. B. na OO PZ Liptovský Mikuláš, zápisnice o vypočutí L. N. dňa 12. 9.
2021 na OO PZ Liptovský Hrádok a uznesenia o odmietnutí veci zo dňa 23. 9. 2021, súd zistil, že sa
viedlo konanie vo veci na základe podaného trestného oznámenia svedkom S. Q. dňa 27. 8. 2021, ktorý

sa na OO PZ Trenčín dostavil na základe prijatých SMS správ a telefonátov z telefónneho čísla XXXX
XXX XXX, ktoré patrí L. N., s ktorou bol vo vzťahu a mal o ňu strach, pretože nadobudol dojem, že ju
A. B. obmedzuje na osobnej slobode, odvliekol ju násilím preč, vypol jej mobilný telefón, nedá sa s ňou
skontaktovať, pričom bližšie popísal udalosti, ktoré predchádzali podaniu trestného oznámenia, s tým,
že L. N. videl naposledy dňa 23. 8. 2021, cez mobilné telefóny spolu komunikovali do dňa 26. 8. až 27. 8.

2021. Na základe uvedeného bola dňa 28. 8. 2021 vypočutá L. N., ktorá uviedla, že z trvalého bydliska
odišla asi pred týždňom, prespávala po hoteloch a penziónoch v okrese Trenčín, je z domu dlhšie preč,
pretože nemá dobré vzťahy s rodičmi, ktorí jej stále niečo vyčítali, nepáči sa im jej životný štýl, pýtajú od
nej peniaze. Telefonicky sa skontaktovala s priateľom A. B., ktorý prišiel za ňou do Trenčína hromadnou
dopravou a trávila s ním čas od 24. 8. 2021. Išla si s ním domov zobrať osobné veci, rodičom nenechala

žiadny odkaz. S A. išli vlakom aj autobusom do okresu Liptovský Mikuláš, cestou mali viacero zastávok
a do Liptovského Mikuláša prišla až 27. 8. 2021 asi o 19.00 hod. ku A. babke vo Východnej. 27. 8. 2021
v poobedňajších hodinách sa pohádala s A. a zatelefonovala S. Q., lebo jej furt vypisoval a on počul
v telefóne jej rozrušenie, tak sa pravdepodobne zľakol a nahlásil nezvestnosť. Od nervov rozbila svoj
telefón, zadovážila si nový. Poprela, že by ju bez jej súhlasu A. B. niekde nasilu vzal alebo uniesol,

dobrovoľne s ním odišla, trávila čas, neublížil jej. V deň, keď podávala výpoveď, jej volala polícia, kde
sa nachádza, v čase asi o 21.10 hod. sa spolu s A. skontaktovala s hliadkou pri OD Tesco v Liptovskom
Mikuláši. Nie je nijak zranená, neužíva žiadne návykové látky, nepije alkohol, neužíva žiadne lieky, má
zranenie na ľavej ruke z minulosti. Nebol na nej spáchaný žiadny trestný čin, ani priestupok, nežiada
nikoho vyrozumieť o jej polohe, stačí len oznámiť, že je zdravá, nikoho nepotrebuje, plánuje odísť do

Bratislavy a začať nový život. Dňa 28. 8. 2021 bol vypočutý aj A. B., ktorý potvrdil, že L. je s ním vo
vzťahu dobrovoľne, vôbec ju nenúti, aby s ním zotrvala, nikdy jej nebránil v používaní mobilného telefónu
a ani ju neobmedzoval na slobode. Bývalý priateľ S. Q. jej stále vyvolával, preto mu povedal, nech jej
dá pokoj. S L. majú spoločné sociálne siete, spoločné heslá na Facebook, on na jej účet nechodí. Dňa
23. 8. 2021 spoločne s kamarátom L. išiel po L. do Trenčína, išla s ním dobrovoľne do Východnej, kde

bývajú u jeho rodičov v dome. Dňa 30. 8. 2021 odchádza na 3 týždne kvôli práci opäť do Trenčína. L.
N. bola dňa 12. 9. 2021 opäť vypočutá k trestnému oznámeniu, ktoré podal na OO PZ Trenčín dňa 27. 8.
2021 S. Q., pričom uviedla, že nie sú v žiadnom partnerskom vzťahu, boli len dobrí kamaráti. Z Trenčína
odišla sama dobrovoľne do Liptovského Mikuláša. Najprv cestovala osobným vlakom z Trenčína do
Liptovského Mikuláša, išla autobusom do Východnej, kde ju čakal A. B., ktorý ju neuniesol, práveže

ju zachránil. Domov sa vrátiť nechcela. Keby nebolo A. B., skončí bez peňazí na ulici. Je majiteľkou
telefónneho čísla XXXX XXX XXX, majú spoločný telefón s A. B., pričom obaja majú prístup do všetkého
– SMS, T., E., L., dôverujú si. SMS správy, uvedené v trestnom oznámení, pravdepodobne napísal S. Q.,
aby ju dostal späť k nemu, pretože k jej heslu na T. a E. má prístup viacero ľudí aj S. Q.. Ona tieto SMS
správy nepísala. Celé trestné oznámenie S. Q. sa nezakladá na pravde, s ním nechce byť, do Trenčína

sa vrátiť nechcela. Uznesením ČVS:ORP-711/TN-TN-2021 zo dňa 23. 9. 2021 poverený príslušník OO
PZ Trenčín, vec odmietol, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa §
197 ods. 2 Trestného poriadku.Do spisu bola zabezpečená fotodokumentácia, ktorá bola dňa 17. 9. 2021 vyhotovená zo stránky \.
PolíciaSRTrenčianskykraj,profilL.L.,ztejtojezistiteľné,žečasťkomunikácieprebehladňa11.9.2021,
medzi neznámymi osobami, ďalej matkou poškodenej (uvádza dcéru) a profilom Polícia SR Trenčiansky

kraj.

Podľa § 182 ods. 1 Trestného zákona, sa zločinu pozbavenia osobnej slobody dopustí ten, kto iného
neoprávnene pozbaví osobnej slobody. Objektom tohto trestného činu je osobná sloboda ktoréhokoľvek
človeka, pokiaľ ide o jeho voľný pohyb. Pozbavenie osobnej slobody znamená neoprávnený trvalý alebo

aspoň dlhotrvajúci zásah do osobnej slobody, ktorý sa blíži k uväzneniu a oslobodenie z tohto zásahu
do osobnej slobody je obzvlášť ťažké. Spôsob, akým k tomu dôjde, nie je rozhodujúci, môže sa tak stať
ľsťou, násilím, uvedením do omylu, a podobne. Z hľadiska subjektívnej stránky ide o úmyselný trváci
trestný čin, vyvolanie a udržiavanie protiprávneho stavu sa posudzuje ako jedno konanie, ktoré trvá tak
dlho, ako je udržiavaný protiprávny stav.

Zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou
násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Objektom trestného
činu je slobodné rozhodovanie človeka. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene
núti iného, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a to násilím alebo hrozbou násilia alebo inej ťažkej
ujmy. Čin je dokonaný uvedeným násilným konaním, respektíve uvedenou hrozbou. Nevyžaduje sa, aby

páchateľ dosiahol svoj zámer (R 1/1980). Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel.

Vykonaným dokazovaním, zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
súd dospel k záveru, že čiastkový útok skutku popísaný vo výrokovej časti oslobodzujúceho výroku tohto
rozsudku by mohol napĺňať znaky pokračovacieho zločinu pozbavenia osobnej slobody § 182 ods. 1

Trestného zákona a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona za tej podmienky, že by sa
vykonaným dokazovaním podarilo spoľahlivo preukázať, že tento čiastkový útok skutku sa vôbec stal
spôsobom opísaným vo výrokovej časti rozsudku, preto ani nie je možné dospieť k záveru, že by sa
takého konania dopustil obžalovaný A. B..

Je potrebné poukázať v prvom rade na okolnosti, na ktoré poukazoval obžalovaný, ktorý v priebehu
celého trestného konania spáchanie tohto skutku popieral. Obžalovaný v prípravnom konaní, aj na
hlavnom pojednávaní poukázal na to, že výpoveď poškodenej nie je pravdivá, je klamstvom, pretože
vo Východnej s ním bývala dobrovoľne, neubližoval jej, nebral jej mobilný telefón, nezamykal ju, nik jej
nebránil vo voľnom pohybe.

Zo spáchania tohto skutku, ktorým sa obžalovanému kládlo za vinu, že v presne nezistený deň v mesiaci
august 2021 vycestovala L. N., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom O. L. D. B. 337/11C, Trenčianska Teplá,
spolu s A. B. na motorovom vozidle zn. BMW z Trenčína do Žiliny za účelom nákupov, no A. B. bez
toho, aby jej to oznámil, zmenil cieľ cesty a išiel s ňou najprv do obce Važec v okrese Liptovský Mikuláš

a následne k domu č. XXX M. J. M., okres K. L., kde býva, kde po jej zoznámení sa s jeho rodinou
napísal jej matke z jej mobilu bez toho, aby ho o to požiadala, že má ísť do piče, že sa domov už nikdy
nevráti, následne ju chytil za ruku a odviedol do izby v uvedenom dome, kde ju zamkol, no predtým jej
zobral mobil zn. Samsung Galaxy A5 a z druhého mobilu Xiaomi Redmi Note 9 vytiahol SIM kartu, ktorú
zničil, takto v izbe bola držaná presne nezistenú dobu od presne nezisteného dňa mesiaca august 2021

do presne nezisteného dňa mesiaca september 2021, počas tej doby bola ním fyzicky napádaná skoro
každý deň údermi do oblasti tváre a rebier, z izby a domu mohla vychádzať len spolu s A. B. a musela
sa zdržiavať v jeho blízkosti, aj napriek jej opakovaným prosbám, aby ju pustil domov, domov ju nepustil
a povedal jej, že už bude iba jeho a nikdy neuvidí svoju rodinu, pričom raz sa L. N. pokúsila z domu A.
B. ujsť, keď jej matka poslala po ňu taxík k domu A. B. a to takým spôsobom, že sa jej podarilo otvoriť

na izbe okno a cez okno vyskočila na dvor rodinného domu, pričom jej útek spozorovala jedna žena,
ktorá na ňu kričala, čo zaregistroval A. B., ktorý ju dobehol, chytil za vlasy a ťahal ju za ne až do izby,
kde ju fyzicky napadol a to tak, že kopal do nej na zemi a zase zamkol v izbe, po tomto pokuse o útek
ju zobral do domu č. XXX M. M., v ktorom býva oproti jeho domu jeho stará mama C. Q., nar. XX. X.
XXXX, kde taktiež bola zamknutá a bránil jej odísť preč až do dňa, keď prišla k domu A. B. policajná

hliadka, ktorú poškodená upozornila na seba búchaním na okno z domu oproti, ktorá ju dostala von,
ho mala usvedčovať najmä svedecká výpoveď poškodenej, ktorá však bola v prípravnom konaní aj na
hlavnom pojednávaní poznačená viacerými rozpormi.Aj keď obžalovaný v priebehu celého trestného konania spáchanie žalovaného skutku popieral,
nepopieral, že v rozhodnom období bol spolu s L. N. vo M., okres Liptovský Mikuláš, pričom spolu bývali
najprv v dome jeho matky a neskôr v dome jeho starej matky, ktoré sa nachádzajú v rómskej osade

neďaleko od seba a v týchto príbytkoch malo dôjsť ku skutku. Namietal, že by sa mal ku poškodenej
správať tak, ako to ona popisovala a mal ju obmedzovať na slobodnom pohybe kamkoľvek alebo ju mal
akýmkoľvek spôsobom k niečomu nútiť, aby konala, či strpela. Tieto okolnosti sa nezakladajú na pravde.

Pri hodnotení jednotlivých výpovedí, ktoré buď obžalovaného zo spáchaného skutku usvedčujú alebo

naopak jeho vinu vyvracajú, je žiaduce uviesť, že nerozhoduje ich mnohosť a početnosť, ale vzájomná
konzistentnosť a zhoda o podstatných okolnostiach skutkového deja a je potrebné skúmať aj prípadný
motív svedka vypovedať určitým spôsobom. Kým u svedkov vypovedajúcich v prospech obžalovaného,
môže byť takýmto motívom príbuzenský vzťah (matka, stará matka) alebo kamarátsky vzťah (susedia
A. Q. a A. Z.), u svedkov vypovedajúcich v jeho neprospech (poškodená, jej matka) je potrebné ich
výpoveď hodnotiť v širších súvislostiach. Ďalšou skupinou výpovedí boli výpovede svedkov, ktorí majú

k obžalovanému vzťah neutrálny alebo bližšie nešpecifikovaný (svedkovia Q., G.), z ktorého možno
vyvodiť, že budú vypovedať čo najobjektívnejšie, ako im to ich pamäť v čase výpovede umožní. Je
nepochybné, že aj keď u blízkych osôb obžalovaného je vyššia pravdepodobnosť prispôsobenia ich
výpovedí tvrdeniam obžalovaného, ktorý svoju vinu popieral a tvrdil, že sa skutku nedopustil, to však
automaticky neznamená, že ich výpovede možno vyhodnotiť ako nepravdivé, účelové a zavádzajúce.

Poškodená L. N., síce od počiatku označila za páchateľa obžalovaného, avšak jej výpovede sa začali
rozchádzať v jednotlivých štádiách trestného konania, keď v nich vznikli rozpory medzi výpoveďami
z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní, ktoré sa nepodarilo odstrániť a tieto rozpory sa
týkali najmä popisu skutkových okolností, za ktorých mal byť spáchaný skutok, ale aj ďalších udalostí

bezprostredne s ním súvisiacich. Porovnaním výpovedí a tvrdení poškodenej v jednotlivých štádiách
trestného konania, ale aj vo vzájomnej súvislosti je zrejmé, že sú rozporné nielen vnútorne, ale najmä
medzi sebou navzájom. Zároveň jej výpoveď je ojedinelým dôkazom na uznanie viny obžalovaného.
Pokiaľ by výpovede poškodenej mali byť jediným a rozhodujúcim dôkazom o vine obžalovaného, jej
výpovedemusiabyťpresvedčivé,zhodnévovšetkýchpodstatnýchbodochaokolnostiach,konzistentné,

ničím nenarušené, nielen v priebehu celého trestného konania, čím sa majú na mysli výpovede
z jednotlivých štádií trestného konania, a najmä by nesmeli byť v rozpore s inými objektívne vykonanými
dôkazmi. Podstatnou okolnosťou je to, že medzi výpoveďami obžalovaného a usvedčujúceho svedka
- poškodenej sú také závažné rozpory, že ich súd nemôže uznať ako dostatočne presvedčivé dôkazy,
ktoré by mali obžalovaného usvedčovať zo spáchania skutku a platí to aj v kontexte výpovedí ďalších

svedkov, ktorí by mali obžalovaného zo spáchania skutku aspoň čiastočne usvedčovať a najmä
potvrdzovať výpovede poškodenej.

Zo strany obžaloby neboli súdu predložené také dôkazy, ktoré by presvedčili súd o vine obžalovaného.
Nebol produkovaný žiadny objektívny dôkaz z miesta činu, napríklad obhliadka domov, v ktorých sa

mal skutok stať, ktorý by potvrdil alebo vyvrátil tvrdenia poškodenej o tom, že bola zamykaná v izbe
a v domoch na adrese M. XXX a následne na adrese M. XXX. Za situácie, keď obžalovaný a svedkyne
B. a Q. tvrdia, že izba, ktorú obývala s obžalovaným, sa ani zamknúť nedá a dom matka obžalovaného
zamyká len, ak odchádza preč z domu alebo večer, keď je tma a stará matka ju nikdy nezamykala, izby
sa ani nedajú zamknúť, dom je otvorený. Svedok A. Q., k tomuto uvádzal, že v dome boli dvere, ktoré

sa dali zatvoriť aj zamknúť, ale v čase jeho prítomnosti boli dvere zvesené a opreté o stenu. Naopak
poškodená tvrdí, že bola stále zamknutá v izbe, okrem chvíľ, kedy bola s obžalovaným, sa javí ako
nevyhnutné takýmto spôsobom vyvrátiť alebo preukázať tvrdenia poškodenej. Skutočnosť, že by sa
mohla pohybovať len v spoločnosti obžalovaného, boli vyvrátené výpoveďami obžalovaného a svedkov
K. B., C. Q., A. Q., A. Z., ktorí uviedli, že sa mohla pohybovať voľne po dome, v jeho okolí, v obci, čo aj

robila a stretávala sa s inými ľuďmi, a kedykoľvek mohla odísť.

Vierohodne neboli preukázané ani skutočnosti týkajúce sa obdobia, po ktoré sa mala poškodená proti
svojej vôli nachádzať v dome matky a starej matky obžalovaného vo Východnej. Podľa obžalovaného
poškodená bola u neho spokojná asi tri týždne, alebo mesiac. Podľa tvrdení poškodenej malo ísť

najmenej o jeden mesiac a niekoľko dní. Z výpovede svedka S. Q. vyplýva, že išlo rádovo o pár dní po ich
poslednom stretnutí v Trenčíne, čo ho kontaktovala SMS správami zo svojho telefónneho čísla, že bola
unesená, a do momentu, kedy ho opäť kontaktovala správami (s fotografiami modrín, ktoré mala utŕžiť
kvôli nemu) neprešlo viac ako 2 týždne. Svedok D. G. hovoril o období jedného týždňa, ktorý ubeholod prvého telefonátu alebo správy poškodenej až po jeho príchod do Východnej. Svedok A. Q. hovoril
o období viac ako 1 a pol mesiaca, možno aj dlhšom, obdobne vypovedali aj svedkyne B. (2 mesiace
v jej dome, týždeň alebo dva u starej matky) a Q.. Z listinných dôkazov je zrejmé, že dňa 27. 8. 2021

sa už musela nachádzať vo Východnej, kde bola ešte dňa 12. 9. 2021, pričom pri výsluchu opakovane
uvádzala, že sa nechce vrátiť domov. Trestné oznámenie matkou poškodenej bolo podané dňa 29. 9.
2021, v čase, keď sa poškodená vo Východnej už nenachádzala, nie je však z neho možné ustáliť, aké
dlhé obdobie už bola doma.

Tvrdenia poškodenej o odobratí a zničení jej mobilných telefónov obžalovaným hneď po príchode
do Východnej, boli vyvrátené inými vykonanými dôkazmi, pretože svedok S. Q. vypovedal, že ho
poškodená kontaktovala zo svojho mobilného čísla. Jej matka vypovedala, že ju kontaktovala cez
cudzí mobilný telefón, ktorý patril asi nejakej okoloidúcej, ktorá jej mobil podala. Avšak poškodená
vypovedala v prípravnom konaní, že žiadala o mobilný telefón dievča, ktoré prišlo do domu, chcela
napísaťrodičom,kdeje,aledievčajejnikdynevyhovelo,nemohlo.Naprotitomunahlavnompojednávaní

poškodená tvrdila, že nikomu inému nevolala, nepísala, len neskôr cez telefón F. Q., ktorú poprosila,
aby napísala jej bratrancovi D. G., nech pre ňu príde. S týmto bratrancom netelefonovala. Svedok D. G.
najskôr vypovedal, že ho oslovila matka poškodenej, a neskôr mu začala písať aj poškodená, ktorá ho
žiadala, aby pre ňu prišiel, nevedel uviesť, či ho kontaktovala z jej vlastného mobilného telefónu, alebo z
neznámeho čísla, na hlavnom pojednávaní uvádzal, že to nebolo z jej mobilného čísla, ale vždy z iného

účtu na messengeri alebo z iného telefónneho čísla. Z úradného záznamu policajnej hliadky zo dňa 27.
8. 2021 vyplýva, že sa hliadka skontaktovala s osobou L. N., telefón XXXX XXX XXX a následne sa
stretli na diaľnici D1 na odpočívadle Bereky pri vjazde do obce Východná.

Za pozornosť stojí aj tvrdenie matky poškodenej, podľa ktorej jej L. posielala fotky, na ktorých mala

modriny. Otázkou potom je, či je pravdivé tvrdenie poškodenej, že jej obžalovaný už po príchode do
Východnej odňal prístup k mobilnému telefónu alebo naopak tvrdenie jej matky, že posielala fotografie
s následkami ublíženia na tele, že kontaktovala zo svojho mobilného čísla svedka D. G., ktorý túto
skutočnosť tvrdil alebo tvrdenie zo záznamu polície, že 27. 8. 2021 bola kontaktovaná hliadkou PZ na jej
telefónnom čísle, s ktorou sa aj stretla na odpočívadle D1. Poškodená vypovedala a uvedené sa tvrdí aj

v žalovanom skutku, že obžalovaný jej vzal všetky mobilné telefóny, ktoré mala k dispozícii, respektíve
aj vybral SIM kartu, ktorú zničil (zlomil), pričom po svojom oslobodení sa z Východnej, si zabezpečila
novú SIM kartu s novým telefónnym číslom, súdu potom nie je zrejmé, ako je možné, že pri svojich
vypočutiach dňa 28. 8. 2021, 12. 9. 2021 a aj dňa 4. 10. 2021, naďalej uvádzala na seba kontaktné číslo
XXXX XXX XXX, na ktorom ju ešte dňa 27. 8. 2021 počas pobytu vo Východnej kontaktovala policajná

hliadka. Skutočnosť, že uvedené telefónne číslo preukázateľne patrí poškodenej vyplýva nielen z týchto
zápisníc o výsluchu poškodenej, ale aj trestného oznámenia podávaného svedkom Q..

Žiaden z údajných pokusov poškodenej o útek z miest, kde mala byť proti svojej vôli držaná, sa
preukázateľne nepotvrdil. Naopak, bolo prečítaných viacero záznamov policajných hliadok, kedy boli

opakovane vyslané buď do Východnej, kde poškodenú nenašli, alebo do Liptovského Hrádku, kde
vyťažovali obžalovaného a poškodenú, či už na podklade trestného oznámenia S. Q., alebo prijatého
oznámenia o udalosti na stanici v Liptovskom Hrádku, pričom poškodená pri každej takejto príležitosti
(dňa 27. 8. 2021, 28. 8. 2021, 29. 8. 2021, 11. 9. 2021, 12. 9. 2021) polícii uviedla, že je všetko v poriadku,
nechcela ísť domov, chcela sa vrátiť do Východnej s obžalovaným. V ani jednom zo záznamov, či

zápisníc nefiguruje policajt „L. I.“, na ktorého poukazovala, že ju mal vyťažovať a bol kamarátom
obžalovaného.

Poškodená taktiež rozporne vypovedala o tom, koľkokrát za tú dobu prišla do kontaktu s policajtmi,
v prípravnom konaní uvádzala, že hliadka bola vo Východnej celkovo trikrát, na hlavnom pojednávaní

už tvrdila, že s policajtmi prišla do kontaktu raz, keď išiel obžalovaný do Liptovského Hrádku vybaviť
pervitín, pohádali sa, strelil jej facku a policajt ich zobral na oddelenie. Inokedy už policajtov nevidela.

Napokon v spise nie je žiaden záznam policajnej hliadky o tom, za akých okolností a ktorý deň (podľa
obžaloby presne nezistený deň v mesiaci september 2021) mala uzamknutú poškodenú oslobodzovať

z domu A. B. „ktorú poškodená upozornila na seba búchaním na okno z domu oproti, ktorá ju dostala
von“. Zo strany poškodenej boli tieto okolnosti podané spôsobom, pri ktorom sa zdá nepravdepodobné,
že by o takýchto závažných udalostiach zasahujúca policajná hliadka nespísala žiaden záznam zo
svojho zásahu a nie je zrejmý presný dátum, kedy mala byť poškodená prepustená z údajnéhouzamknutia v dome starej matky obžalovaného. Svedkyňa C. Q. poprela, že by poškodená mala byť
v jej dome zamknutá, aj to, že by mala na policajtov búchať, pretože vyšla z domu na ulicu, spolu
s policajtmi prišli do jej domu, kde si zbalila svoje veci a odišla s nimi preč. Pokiaľ poškodená tvrdí,

že svedkom tohto boli policajti, aj s bratrancom, ktorý prišiel pre ňu, tak nebol vykonaný žiaden dôkaz,
ktorý by takéto tvrdenie preukazoval, ani výsluchom policajtov, ani prípadným písomným záznamom
hliadky. Svedok D. G. uviedol, že svedkom jej uzamknutia nebol, o tejto skutočnosti sa dozvedel len od
poškodenej počas cesty domov. Táto okolnosť tvrdená poškodenou ostala taktiež nepreukázaná ďalšími
objektívnymi dôkazmi.

Taktiež stav poškodenej, v ktorom sa mala údajne nachádzať po jej opustení domu č. XXX M. M.
– vychudnutá, s modrinami na tele, podrezanými žilami, v zlom psychickom stave, nebol dostatočne
preukázaný. Svedok D. G. síce najprv vypovedal, že bola vychudnutá a mala modriny na ruke, avšak
na hlavnom pojednávaní uviedol, že si na nej v aute zranenia nevšimol, pripadala mu len vystrašená.
Matka poškodenej uvádzala lekárske ošetrenie po príchode domov, po ktorom jej boli predpísané lieky,

neuvádzala žiadne zranenia, či modriny. Z výpovede svedka S. Q. jednoznačne vyplýva, že poškodená
mala jazvy po podrezaných žilách smerujúce od zápästia k lakťu (hoci si nepamätal, na ktorej ruke) už
dávno predtým, než vôbec šla s obžalovaným do Východnej, o týchto jazvách vypovedali aj príbuzní
a susedia obžalovaného, ktorým ich ukázala a vysvetlila ich pôvod. Nie je preto pravdivé tvrdenie
poškodenej o tom, že by si počas pobytu u obžalovaného zámerne podrezala žily, aby jej bola privolaná

sanitka, aby sa mohla dostať preč z Východnej, pretože jazvy po porezaní na predlaktiach sú staršieho
dáta. Súdu neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali stav poškodenej po jej
odchode z Východnej – fotografie ani lekárska správa, na základe ktorej by bolo možné overiť tvrdenia
poškodenej a jej matky, že po jej príchode domov musela vyhľadať lekársku pomoc, mala modriny na
rukách, vážila 38 kg, bola v zlom psychickom stave z dôvodu uväznenia obžalovaným a preto jej museli

byť predpísané ukľudňujúce lieky. Pokiaľ sa týka užívania „nejakých liekov“ o tomto vypovedal svedok
Q., ktorý sa po podaní trestného oznámenia, ktoré bolo odmietnuté na základe výpovede poškodenej,
s ňou už nekontaktoval, preto je zrejmé, že lieky užívala predtým, než šla do Východnej.

Napokon nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že by mal obžalovaný kontaktovať matku poškodenej

a vyhrážať sa jej, hoci poškodená poukazovala na hlasové správy, ktoré mala k dispozícii, fotky modrín,
žiadne z týchto dôkazov, neboli súdu predložené.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd nemohol vyhodnotiť výpoveď poškodenej inak,
ako nepravdivú a zavádzajúcu, pretože je v rozporná vnútorne, ale aj s inými vykonanými dôkazmi. Jej

pravdivosť nebola potvrdená ani inými svedeckými výpoveďami, či listinnými dôkazmi, a na zistenie,
či poškodená má alebo nemá sklony k fabuláciám, vymýšľaniu si, skresľovaniu prežitých udalostí,
nebolo vykonané žiadne ďalšie dokazovanie, ktoré by umožnilo bližšie vyhodnotenie miery všeobecnej
a špecifickej vierohodnosti výpovede poškodenej. Podľa názoru súdu, nie je jeho úlohou nahrádzať
aktivitu ktorejkoľvek z procesných strán na posilnenie dôkaznej situácie, pokiaľ strany ďalší dôkaz ani

nenavrhnú.

Za situácie, keď neexistuje žiaden stopercentne presvedčivý, jednoznačný a priamy dôkaz alebo
neexistujeničímnenarušenásúvisláreťaznepriamychdôkazov,aleexistujúdôkazy,ktoréobžalovaného
zo skutku vyviňujú, za ktorý možno považovať aj vlastnú výpoveď obžalovaného, pokiaľ rozporuje už

aj tak rozporné výpovede poškodenej, nie je možné dospieť k nespochybniteľnému záveru o jeho
vine. Založiť výrok o vine obžalovaného na takýchto dôkazoch je neprijateľné a nemožné, pretože
nepostačujú k preukázaniu dokazovanej skutočnosti a nemožno dospieť k záveru o nespochybniteľnej
vine obžalovaného. Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach
podľa záveru súdu nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že sa vôbec stal skutok, ktorý

sa obžalovanému kladie za vinu. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby súd
oprel svoje rozhodnutie o vine o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty. Vina musí
byť obžalovanému preukázaná bez rozumných pochybností, nepostačuje iba existencia dôvodného
podozrenia. Na základe vykonaných dôkazov podľa presvedčenia súdu pri závažných pochybnostiach
o skutkových okolnostiach nemožno vyvodiť jednoznačný, nespochybniteľný a presvedčivý záver o tom,

že žalovaný skutok sa vôbec stal a bol to obžalovaný, kto by ho spáchal.

Na základe vykonaného dokazovania, bol preto súd vychádzajúc zo zásady „in dubio pro reo“
v pochybnostiach v prospech obžalovaného a princípu prezumpcie neviny, povinný aplikovať dôvodoslobodzujúceho rozsudku podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku, keďže nebolo dokázané, že sa
stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, preto rozhodol tak, že obžalovaného skutok pôvodne pod
bodom 2. obžaloby, spod obžaloby oslobodil.

V rámci úvah o treste za skutok pod bodom 2. obžaloby, súd k osobe obžalovaného zo správy
o povesti z miesta trvalého bydliska zistil, že v obci sa nezdržiava, jeho matka sa aktívne zapájala do
verejnoprospešných práv o obci, bol riešený na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, odbor životného
prostredia, za vytvorenú nelegálnu splátku nebezpečného odpadu. Pred komisiou obce pre riešenie

verejného poriadku nebol prejednávaný, neboli mu uložené žiadne opatrenia. Do verejnoprospešných
práv v obci sa nezapája.

Obžalovaný sa od 20. 5. 2023 nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, najprv v ÚVV a ÚVTOS Žilina,
kde jeho správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni, disciplinárne odmenený, ani potrestaný
nebol. Dňa 6. 6. 2023 bol premiestnený do ÚVTOS pre mladistvých Sučany, kde jeho adaptácia prebehla

bez problémov, správanie vo vzťahu k príslušníkom je na požadovanej úrovni. V osobnej karte má
zaznamenaný jeden negatívny poznatok – neporiadok v osobných veciach. Pokyny nadriadeného
personálu sa snaží plniť. Nespôsobil škodu na majetku štátu v správe ústave, v interakčných
vzťahoch s inými odsúdenými sa problémy nevyskytli, k spáchanej trestnej činnosti prejavuje kritický
postoj. Občasne sa zapája do aktivít organizovaných v rámci kultúrno-osvetovej činnosti na oddiele,

zúčastňuje sa na interakčných komunitných stretnutiach, voľný čas trávi čítaním, sledovaním TV,
hraním spoločenských hier, športovaním. Je aktívnym členom športového kombinovaného krúžku,
zúčastňuje sa vychádzok. Bol pracovne zaradený na pracovisku s dohľadom v ústave od 12. 7. 2023,
pracovné povinnosti plní na požadovanej úrovni. Je slobodný, s bývalými partnerkami má 2 deti, na
ktoré má vyživovaciu povinnosť. Vo vzdelávaní po základnej škole nepokračoval. Pred výkonom trestu

pracoval v stavebníctve, väčšinou na dohodu. Vzťahy a kontakty s vonkajším prostredím udržiava,
najmä s matkou, bratom, starou matkou, dcérou, priateľkou prostredníctvom korešpondencie, balíkov
a telefonovania. Nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný. V poslednom období jeho pracovná
morálka nebola vždy hodnotená kladne z dôvodu nedostatočnej vizuálnej kontroly dielov, preto bol
z uvedeného pracoviska vyradený. Podieľal sa na činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného.

Od 6. 8. 2024 je zaradený do výstupného oddielu a do národného projektu „Šanca na návrat II.“.
Aktivity formou osobných pohovorov, skupinových foriem prác, s odborným personálom sú zamerané
na zvýšenie kompetencií pri uplatnení sa na trhu práce a zlepšenie prístupu k sociálnym službám,
nácvikom sociálnych zručností, získaním podrobných informácií, praktické zručnosti uľahčujúce úplný
návrh do občianskeho života po prepustení z výkonu trestu. Správanie vo výstupnom oddiele je zatiaľ

na požadovanej úrovni. Konfliktné situácie neboli spozorované, poriadok vo svojich veciach sa snaží
udržiavať, prejavuje kritický postoj k trestnej činnosti. Počas výkonu trestu bol jeden krát disciplinárne
odmenený za plnenie pracovných povinností, disciplinárne potrestaný nebol. Predpokladaný koniec
výkonu trestu je u odsúdeného aktuálne dňa 20. 2. 2026.

Z lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplývajú
štyri záznamy o priestupkoch spáchaných od 2019 do 2023, tri na úseku cestnej premávky a jeden na
úseku civilnej ochrany, za ktoré bol postihnutý blokovými pokutami alebo pokutami v rozkaznom konaní
vo výške 100,- až 500,- Eur a zákazom činnosti. Proti obžalovanému sa aktuálne vedie ďalšie trestné
konanie na Mestskom súde Bratislava I., kde obžaloba bola podaná dňa 17. 7. 2024 pre prečin podvodu

podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona a na Okresnom súde Liptovský Mikuláš (pracovisko Ružomberok)
pod sp. zn. 14T/23/2024 na základe obžaloby podanej dňa 17. 4. 2024 pre pokračovací zločin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.

Z odpisu registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný má osem záznamov za obdobie rokov

2017 až 2024. Pri prvom zázname sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Druhý záznam svedčí
o podmienečnom odsúdení, ktorý bol vo výroku o treste zrušený tretím záznamom a v konaní bol
nariadený výkon súhrnného trestu, ktorý vykonal dňa 20. 11. 2024 (podľa skráteného výpisu klienta).
Štvrtý záznam svedčí o odsúdení rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T/34/2021 zo dňa 8.
11. 2021, právoplatným dňa 14. 12. 2021, na trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý bol vo výroku o treste zrušený piatym
záznamomatotrestnýmrozkazomOkresnéhosúduLiptovskýMikulášsp.zn.2T/27/2021,právoplatným
dňa 25. 2. 2022, pre skutok spáchaný dňa 9. 1. 2020, a bol mu uložený spoločný trest vo výmere
12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bolpodmienečne prepustený a dňa 27. 4. 2024 súd vyslovil, že sa osvedčil v skúšobnej dobe. Zo šiesteho
záznamu vyplýva, že Okresný súd Martin trestným rozkazom sp. zn. 4T/49/2021 zo dňa 18. 2. 2022,
právoplatnýmdňa9.3.2022,upustiloduloženiasúhrnnéhotrestuvovzťahukodsúdeniupodzáznamom

č. 4. Siedmy záznam je odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 14T/20/2023
zo dňa 20. 12. 2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/29/2024 zo dňa 9. 5. 2024
za skutok páchaný od 1. 9. 2019 do 19. 5. 2023 právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody na 15
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,

pričom súd zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/1/2024
zo dňa 6. 2. 2024, právoplatný dňa 6. 2. 2024, za skutok páchaný od 1. 11. 2022 do 5. 12. 2022, právne
kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený
trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia. Uznesením zo dňa 17. 4. 2024 súd určil spoločný spôsob výkonu trestu
s trestom 3T/30/2024 v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Prevažná časť odsúdení obžalovaného

je za majetkovú trestnú činnosť (trestné činy krádeže, podvodu, sprenevery), dva krát bol odsúdený pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a raz za prečin zanedbania povinnej výživy.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v priznaní a oľutovaní spáchania skutku v zmysle § 36 písm. l/
Trestnéhozákona,vovzťahukuktorémuučinilvyhlásenieovine.Bolazistenájednapriťažujúcaokolnosť
podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, pretože už bol odsúdený pre trestný čin a pri predchádzajúcich

odsúdeniach sa na neho nehľadí akoby nebol odsúdený. Použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
h/ Trestného zákona, že spáchal viacero trestných činov (pri ukladaní súhrnného trestu podľa zásad
na uloženie trestu úhrnného) vylučuje použité ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona, pretože sa
zločinu a prečinov, za ktoré sa mu trest ukladá, dopustil dvoma a viacerými skutkami, čím sa zvyšuje
horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a takáto okolnosť by mohla byť

obžalovanému pri použití aj § 37 písm. h/ aj § 41 ods. 2 Trestného zákona, zohľadnená opakovane,
čo nie je prípustné.

Trestnosť činu sa posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania činu, ak medzi
spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré Trestné zákony, čo sa stalo aj

v tomto prípade, súd použije zákon, ktorý je pre páchateľa priaznivejší (§ 2 ods. 1 Trestného zákona).
Keďže novela Trestného zákona účinná od 6. 8. 2024 sa činu a postavenia obžalovaného nedotkla,
súd trestnosť činu posúdil a trest ukladal podľa Trestného zákona účinného do dňa 6. 8. 2024. Za
zločin vydierania podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody na 4 roky
až 10 rokov. Súhrnný trest sa ukladá podľa zásad upravených v § 41 ods. 1 Trestného zákona na

uloženie úhrnného trestu, t. j. podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin zo
zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestný, ktorým v tomto prípade je práve stíhaný zločin
podvodu. Ostatné zbiehajúce sa trestné činy, za ktoré sa ukladá súhrnný trest sú prečinmi, za ktoré
je možné podľa Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody najviac na tri roky (pokračovací prečin
sprenevery z konania zn. 1T/34/2021 a zn. 2T/27/2021, prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia

a prečin podvodu z konania zn. 4T/49/2021 všetky v sadzbe až na 2 roky). Pri rovnosti poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností sa rozmedzie zákonom ustanovenej trestnej sadzby nemení, použitím § 41 ods.
2 Trestného zákona sa zvýšila horná hranica trestnej sadzby taktiež o jednu tretinu, na trinásť rokov
a štyri mesiace, t. j. súd mohol ukladať trest v rozmedzí od 4 rokov do 13 rokov a 4 mesiacov.

Po oboznámení sa s obsahom lustrácií a trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.
zn. 2T/27/2021 zo dňa 8. 2. 2022, doručeným obžalovanému dňa 16. 2. 2022, právoplatným dňa 25.
2. 2022 a rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T/34/2021 vyhláseným dňa 8. 11. 2021,
právoplatným dňa 14. 12. 2021, ako aj trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 4T/49/2021zo dňa 18. 2. 2022, doručeným obvinenému dňa 28. 2. 2022, právoplatným dňa 9. 3. 2022, mal súd
nepochybne preukázané, že skutok, pre ktorý bola na A. B. podaná obžaloba a bol uznaný vinným z jeho
spáchania, spáchal skôr (dňa 27. 9. 2021), než bol dňa 8. 11. 2021 Okresným súdom Ružomberok

v konaní zn. 1T/34/2021, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10
mesiacov, vyhlásený rozsudok za skutok spáchaný dňa 9. 1. 2020. Vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku
súdu prvého stupňa predstavuje právnu skutočnosť, v dôsledku ktorej bolo nutné uložiť obžalovanému
súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona podľa zásad na uloženie úhrnného trestu podľa § 41
ods.1Trestnéhozákonazacelúzbiehajúcusatrestnúčinnosť,ktorejsadovtedydopustil,pretozaskutky

spáchanépodni8.11.2021saukladajúsamostatnétrestyamajúcharakterrecidívy. Vrámcizbiehajúcej
sa trestnej činnosti je potrebné uložiť súhrnný trest aj za skutok spáchaný v decembri 2019, za ktorý bol
obžalovaný uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/27/2021
zo dňa 8. 2. 2022 a ukladaný mu bol spoločný trest vo vzťahu k už uvedenému odsúdeniu Okresným
súdom Ružomberok pod sp. zn. 1T/34/2021, ako aj za skutok páchaný vo februári a marci 2020, pre
ktorý Okresný súd Martin trestným rozkazom sp. zn. 4T/49/2021 zo dňa 18. 2. 2022, právoplatným dňa

9. 3. 2022, upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu Okresného súdu Ružomberok
pod sp. zn. 1T/34/2021. Všetko ďalšie konanie obžalovaného, ktoré spáchal po dni 8. 11. 2021, a bol
zaň právoplatne odsúdený v konaní Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 14T/20/2023 (pre skutok
zanedbania povinnej výživy, ktorého páchanie ukončil dňom 19. 5. 2023) a v konaní Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 1T/1/2024 (pre skutok spáchaný dňa 5. 12. 2022) predstavujú recidívu trestnej

činnosti a nie je možné zaň ukladať súhrnný trest.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu musí taktiež dodržať zásadu, že súhrnný trest nesmie
byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, pričom v tomto prípade uloženie iného, než
nepodmienečného trestu odňatia slobody s poukazom na zákonnú trestnú sadzbu nie je možné

a zároveň súd nezistil okolnosti pre použitie mimoriadneho zníženia trestu. Druh uloženého trestu a jeho
výmera musí poskytovať záruku nielen generálnej prevencie v spoločnosti, ale aj individuálnej prevencie
a obžalovanému zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a byť tak dostatočným prostriedkom na
dosiahnutie účelu trestu.

Zlustráciíjenepochybné,žeobžalovanýjeosobou,ktorásaopakovanedostávadorozporusozákonom,
pričom sa dopúšťal trestnej činnosti rôzneho charakteru, prevažne majetkovej trestnej činnosti. Súd
pri ukladaní druhu a výmery trestu prihliadal nielen na osobu páchateľa a jeho kriminálnu minulosť,
ale aj na jeho postoj k spáchanému skutku, ku ktorému sa priznal, vyhlásil svoju vinu a svoje konanie
oľutoval, ako aj na možnosť nápravy obžalovaného do budúcnosti. Po zohľadnení všetkých okolností

spočívajúcich v okolnostiach skutku, v osobe obžalovaného a jeho deklarovanému postoju k spáchanej
trestnej činnosti, súd vyhodnotil, že spravodlivým trestom za súdený skutok bude trest odňatia slobody
na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 4 roky ako dostatočné potrestanie
tohto konkrétneho páchateľa, nie je potrebné na neho vplývať trestom dlhšieho trvania a z hľadiska
ochrany spoločnosti pred páchateľmi závažnej trestnej činnosti ide o trest aj dostatočne prísny a repre-

sívny, tak, aby splnil svoj účel najmä tým, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti,
vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, zabezpečí a zavŕši
jeho nápravu, čím by mal splniť účel individuálnej prevencie. Zároveň je súd presvedčený, že takáto
výmera trestu odňatia slobody bude pôsobiť odstrašujúco na prípadných ďalších páchateľov a odradí
ich od podobného protiprávneho konania, čím bude naplnený aj účel generálnej prevencie trestu.

Pre výkon tohto trestu súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, pretože pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu,
ktorý mu bol uložený pre úmyselný trestný čin.

V nadväznosti na uloženie súhrnného trestu boli v súlade s ustanovením § 42 ods. 2 Trestného
zákona zrušené výroky o treste rozhodnutí, ktorých sa ukladanie súhrnného trestu týkalo, ako aj ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce.

V rámci adhézneho konania súd rozhodol o uplatnenom nároku na náhradu škody poškodenou S. U.,

ktorú jej svojím konaním spôsobil obžalovaný, a ktorú si riadne a včas uplatnila už v prípravnom konaní.
Uplatnená suma pozostávala z náhrady za majetkovú škodu spočívajúcu v neoprávnene získaných
peniazoch na podklade protiprávneho konania obžalovaného špecifikovaných v skutku, t. j. vo výške
1.500,- Eur. Obžalovaný dôvod vzniku škody uznal tým, že uskutočnil vyhlásenie o vine vo vzťahu kukonaniu,ktorýmtútoškoduspôsobilarovnakonerozporovalanijejvýškuškody, pretobolnárokpriznaný
v uplatnenom rozsahu vo výške 1.500,- Eur a súd na jeho zaplatenie zaviazal obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i
v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len

osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.