Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. apríl 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7T/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725010132
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8725010132.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Peter Koman, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin

nebežného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. j) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní dňa 22. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. E., F. C.,
t. č. ÚVV a ÚVTOS Prešov,

j e v i n n ý, ž e

dňa 12.10.2024 v čase okolo 19.00 hod. v meste Kežmarok, pod vplyvom požitého alkoholu, prišiel pred
obytný dom na ulici Garbiarskej popisné číslo 1381/2, na ktorom pred vchodovými dverami zvonil na byt

svojej bývalej družky G. H. žijúcej na prvom poschodí, ktorej následne niečo hodil do okna kuchyne jej
bytu, načo G. H. vyšla von so svojou dcérou G. a synom D. a keď ich videl vychádzať von z bytovky,
vykročil proti ním so zovretými päsťami a smeroval na svoju bývalú družku G. H., na čo sa jej syn D.
H. postavil medzi svoju mamu, G. H. a obvineného A. B. so slovami „hej, čo robíš“, obvinený A. B. sa
pokúsil nohou kopnúť D. H. do oblasti slabín, čo sa mu však nepodarilo, nakoľko D. H. zachytil jeho
nohu a následne ho zvalil na zem a vravel mu, aby sa ukľudnil, pričom sa obvinený A. B. vyhrážal D. H.
slovami, že ho zabije, že mu rozbije hubu, potom sa obvinený A. B. postavil zo zeme, zaútočil fyzicky
na D. H. tým spôsobom, že ho rukou udrel do oblasti pravého oka a do oblasti sánky, D. H. sa snažil

brániť rukami a následne obvinený A. B. kričal bývalej družke G. H., že keď si ona niekoho nájde tak ju
okamžite zabije a potom zabije seba, snažil sa dostať do bezprostrednej blízkosti k bývalej družke G. H.
st., v čom mu snažil zabrániť D. H., postavil sa pred mamu a snažil sa ho odstrkovať, pričom ho obvinený
A. B. chytil rukami za oblečenie, druhou rukou za rameno, ako chcel zaútočiť, tlačil ho od G. H., pričom
ho udrel do ľavej paže, kedy poškodený D. H. pocítil bolesť v ramene, a keď sa vytrhol zo zovretia, začal
D. H. kričať, že ho zabije, že mu odreže ruky, že si ho niekto počká a dobije na smrť, že si niekoho najme,
kto D. zabije, pričom strkal rukami do D. H., dvakrát ho opľul a snažil sa o strkanie aj do svojej bývalej

družky Lívie a jej dcéry G. H., ktorým zakričal, že zmiznú, že ich všetkých pozabíja a D. H. zopakoval, že
mu odreže obe ruky, pričom obvinený A. B. svojej bývalej družke G. H. od začiatku mesiaca október 2024
znepríjemňoval život aj tým, že v meste Kežmarok vyskočil spoza rohu, keď šla po meste, v minulosti
preto vozil do práce autom G. H. jej otec, nakoľko sa obávala, ako aj sa obáva správania sa obvineného
A. B. a poškodení G. H., jej syn D. H. a jej dcéra G. H. majú zo správania sa obvineného A. B. strach
a dôvodnú obavu o život a zdravie, pričom obvinený A. B. pri útoku na poškodeného D. H. mu spôsobil
zranenia, a to vyvrtnutie a natiahnutie plecového kĺbu vľavo, pomliaždenie očnice vpravo a pomliaždenie

uhla sánky vpravo, zranenia ľahké s dobou liečenia a obmedzení v obvyklom spôsobe života v trvaní
najmenej 21 dní,t e d a

- inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe,
- inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

- prečin nebežného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona

s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona,
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,

a z a to mu u k l a d á :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 37 písm. m), písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2
Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona mu ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou

formou a ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu ukladá povinnosť nahradiť poškodenej I. J. K., a. s., so sídlom
Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 188,76 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal na obžalovaného A. B. obžalobu pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b/ Trestného zákona, s poukazom
na § 138 písm. j) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že dňa 12.10.2024 v čase okolo 19.00 hod. v meste Kežmarok, pod vplyvom
požitého alkoholu, prišiel pred obytný dom na ulici Garbiarskej popisné číslo XXXX/X, na ktorom pred

vchodovými dverami zvonil na byt svojej bývalej družky G. H. žijúcej na prvom poschodí, ktorej následne
niečo hodil do okna kuchyne jej bytu, načo G. H. vyšla von so svojou dcérou G. a synom D. a keď ich videl
vychádzať von z bytovky, vykročil proti ním so zovretými päsťami a smeroval na svoju bývalú družku
G. H., na čo sa jej syn D. H. postavil medzi svoju mamu, G. H. a obžalovaného A. B. so slovami "hej
čo robíš", obžalovaný A. B. sa pokúsil nohou kopnúť D. H. do oblasti slabín, čo sa mu však nepodarilo,

nakoľko D. H. zachytil jeho nohu a následne ho zvalil na zem a vravel mu, aby sa ukľudnil, pričom sa
obžalovaný A. B. vyhrážal D. H. slovami, že ho zabije, že mu rozbije hubu, potom sa obžalovaný A. B. sa
postavil zo zeme, zaútočil fyzicky na D. H. tým spôsobom, že ho rukou udrel do oblasti pravého oka a do
oblasti sánky, D. H. sa snažil brániť rukami a následne obžalovaný A. B. kričal bývalej družke G. H., že
keď si ona niekoho nájde tak ju okamžite zabije a potom zabije seba, snažil sa dostať do bezprostrednej

blízkosti k bývalej družke G. H. st., v čom sa mu snažil zabrániť D. H., postavil sa pred mamu a snažil
sa ho odstrkovať, pričom ho obžalovaný A. B. chytil rukami za oblečenie, druhou rukou za rameno, ako
chcel zaútočiť, tlačil ho od G. H., pričom ho udrel do ľavej paže, kedy poškodený D. H. pocítil bolesť
v ramene a keď sa vytrhol zo zovretia, začal D. H. kričať, že ho zabije, že mu odreže ruky, že si ho
niekto počká a dobije na smrť, že si niekoho nájme kto D. zabije, pričom strkal rukami do D. H., dva

krát ho opľul a snažil sa o strkanie aj do svojej bývalej družky Lívie a jej dcéry G. H., ktorým zakričal, žezmiznú, že ich všetkých pozabíja a D. H. zopakoval, že mu odreže obe ruky, pričom obžalovaný A. B.
svojej bývalej družke G. H. od začiatku mesiaca október 2024 znepríjemňoval život aj tým, že v meste
Kežmarok vyskočil spoza rohu, keď šla po meste, potom ju obchytkával, poškodená G. H. sa trasie keď

musí ísť sama po meste, v minulosti preto vozil do práce autom G. H. jej otec, nakoľko sa obávala, ako
aj sa obáva správania sa obžalovaného A. B. a poškodení G. H., jej syn D. H. a jej dcéra G. H. majú
zo správania sa obžalovaného A. B. strach a dôvodnú obavu o život a zdravie, pričom obžalovaný A.
B. pri útoku na poškodenému D. H. mu spôsobil zranenia, a to vyvrtnutie a natiahnutie plecového kĺbu
vľavo, pomliaždenie očnice vpravo a pomliaždenie uhla sánky vpravo zranenia ľahké, s dobou liečenia

a obmedzení v obvyklom spôsobe života v trvaní najmenej 21 dni.

Konajúci súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., výsluchom
poškodených G. H. D., G. H. L., D. H., výsluchom svedkov M. N., L. B. a F. L., zvukovým záznamom
hovoru na tiesňovú linku, videozáznamom a oboznámením listinných dôkazov zistiac pritom nasledovné
skutočnosti:

Obžalovaný A. B. v konaní pred súdom tvrdil, že dňa 12.10.2024 boli dohodnutí deň vopred na osobnom
stretnutí. Nechal sa priviezť na miesto, vystúpil z taxíka pri predajni Ankaz v Kežmarku a odtiaľ smeroval
cez ulicu a po chodníku k bytovke na ulici Garbiarskej č. 2. Z bytovky oproti vyšli tri osoby, poškodení a
stretli sa asi 5 – 10 metrov od vchodu do bytovky. Obžalovaný bol prekvapený, že vyšli traja, keďže na

stretnutie ho zavolala poškodená G. H. D.. Poškodená G. H. st. mala obžalovaného osloviť vyjadrením
„ty potkan“ a všetci poškodení mali na obžalovaného kričať „ty potkan, ty hajzel, potkaní muž, ušatý
chuj“ a podobne, na čo mal obžalovaný reagovať vyjadrením, že povie otcovi G. H. D., že využíva
zoznamku. Rovnako mal G. H. ml. povedať, že si nepraje, aby sa so svojimi partnermi predvádzala
pred spoločnými maloletými deťmi. Keďže obžalovaný má spolu s poškodenou G. H. st. dve maloleté

deti, vadilo mu to. Poškodená G. H. st. bola nespokojná s tým, že obžalovaný jej otcovi chcel povedať,
že si prostredníctvom zoznamky hľadala partnerov za peniaze. Na to poškodená G. H. st. strhla
obžalovanému z hlavy klobúk a keď som sa pre klobúk za poškodenou natiahol, vstúpil medzi nich
poškodený D. H. a udrel obžalovaného tak, že spadol na zem. Poškodený H. si na obžalovaného kľakol,
niečo povedal a následne obžalovaného opätovne udrel. Poškodené G. H. D. a G. H. ml. v tom čase

stáli asi meter a pol od obžalovaného a incidentu sa nesnažili zabrániť. Obžalovaný vstal a medzi ním
a poškodeným H. sa strhol pästný súboj, pretože poškodený H. obžalovaného znova udrel. Následne
poškodený H. komunikoval s nejakým okoloidúcim a žiadal o privolanie polície. G. H. st. pribehla k
obžalovanému a začala ho biť rukou a tiež klobúkom. Keď prestala, žiadal ju, aby mu klobúk vrátila, tak
hohodilaozem.Vtomčaseprišlahliadkamestskejpolície.Kýmhliadkavystúpilazoslužobnéhovozidla,

obžalovanému sa podarilo z konfliktu vytrhnúť a prítomnú hliadku mestskej polície požiadal o pomoc.
Keď priznal požitie alkoholu, odviedli ho a podrobil sa dychovej skúške. Následne ho odovzdali štátnej
polícii. Pred incidentom vypil dve veľké pivá a jedno malé pivo nevypil, inak by na stretnutie ani nešiel.
Poprel, že by zvonil na zvonček alebo hádzal niečo do okna bytu poškodených, poprel tiež vyhrážky
likvidáciou poškodeným.

Čo sa týka zranení, obžalovaný uviedol, že po incidente mal bolesti hlavy, hrče na hlave, ale nebol
ošetrený. Namietal to, ale jeho námietky neboli vypočuté.
Obžalovaný s poškodenou G. H. st. žili v spoločnej domácnosti od roku 2008 do roku 2016/2017.
Počas celej doby bývali v spoločnej domácnosti, spoločne s poškodenými D. H. a G. H. L., o ktorých
sa obžalovaný staral. Pôvodne dvojizbový byt upravili na dva a pol izbový. Je na druhom nadzemnom

podlaží, asi 6-7 metrov nad úrovňou terénu. Uviedol, že biologický otec poškodených D. a G. ml. mal na
nich negatívny vplyv a obžalovaný sa s ním dostával do konfliktu. Kamerový systém bytový dom nemá.
Podľa obžalovaného sa ho poškodení nebáli, vyšli z domu a voči obžalovanému vystupovali agresívne.

Poškodená G. H. st. v konaní pred súdom uviedla, že dňa 12.10.2024 prišla z práce a doma sa rozprávali

s deťmi. D. D. zbadal, ako pred bytovkou zastal taxík, z ktorého vystúpil obžalovaný a vykročil k vchodu.
Po chvíli zazvonil domový telefón a keď zodvihla obžalovaný jej povedal „poď dole“. Položila slúchadlo
a ďalej reagovať nechcela. Následne bolo počuť hluk. Už v minulosti obžalovaný poškodil dvere, ktoré
sa museli vymeniť. Po chvíľke niečo hodil do okna a poškodená sa rozhodla ísť pred dom. Poškodení
D. H. a G. H. ml. sa rozhodli ju nasledovať. Keď poškodená vyšla z vchodu, obžalovaný už nastupoval

do taxíka, ale keď ju zbadal, vykročil k nej. Vzápätí prišli aj poškodení D. a G. ml.
Uviedla, že Okresný súd v Kežmarku v roku 2016 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bol
obžalovanému uložený zákaz styku s poškodenými a zákaz približovať sa k nim či akokoľvek ich
kontaktovať. Keď poškodený D. H. videl, ako sa obžalovaný agresívne približuje k poškodenej G. H.D., postavil sa medzi ňu a obžalovaného. Začala potýčka, obžalovaný skríkol na poškodeného D. H.
„čo je“ a chcel ho kopnúť. Poškodený D. H. chytil nohu obžalovaného a zvalil ho na zem. Keď bol na
zemi poškodená videla len to, ako mu hovorí „prestaň, čo chceš“. Obaja vstali zo zeme a poškodená

G. H. st. videla ako obžalovaný vložil ruku do vrecka, preto zakričala som na syna, aby dal pozor, že
obžalovaný má ruku vo vrecku a nevedela, či niečo nevytiahne. Keď ruku vytiahol, mal ju zovretú v
päsť. Na to obžalovaný zaútočil na poškodeného D. H. a udrel ho päsťou do tváre. Počas potýčky mal
obžalovaný k poškodeným rôzne oplzlé vyjadrenia a vyhrážky, poškodenému D. H. povedal „tvoja mama
je piča“, a že keď si niekoho nájde, zabije ju, zabije toho dotyčného a seba. Následne sa k poškodenému

D. H. obrátil s vyjadrením, že mu „odreže obidve ruky, že si ho počká, že uvidí, čo sa s ním stane,
keď pôjde po ulici, že zabije Líviu, že zmiznú“. Vyjadroval sa, že „keď nebude mier“, pričom „mier“
pre obžalovaného znamená, že sa k poškodeným vráti a bude bývať s nimi. Neskôr počas potýčky
obžalovaný uviedol, že keď pustia O. z basy, poškodená uvidí ako sa o nich postará, že zmiznú. Tie isté
veci opakoval viackrát. Na adresu G. H. ml. sa mal obžalovaný vyjadriť, že „čo sa ona do toho stará,
že aj ju zabije“. Následne, ako sa poškodení približovali k bytovke, začal im obžalovaný hovoriť ako ich

má rád, ale následne sotil poškodeného D. H..
Pri príchode mal obžalovaný na hlave látkový turistický klobúčik. Počas potýčky sa tento ocitol na zemi
a poškodená ho vzala a počas bitky s poškodeným D. H. obžalovaného s klobúkom aj udrela. Klobúk
bol dôvodom, prečo obžalovaný pri poškodených po útoku ostal. Potvrdila, že počas útoku použila voči
obžalovanému vyjadrenie „ušiak plešatý“. Ostatní poškodení obžalovanému nenadávali. Zranenia si na

poškodenom D. H. všimla až neskôr, na obžalovanom si zranenia nevšimla.
Poškodená G. H. st. pri svojej výpovedi dňa 17.12.2024 na otázku či s obžalovaným nerozprávala
predtým, ako vyšla von o.i. uviedla „Ja som videla, že prišiel taxík a niekto zazvonil, tak sme vedeli,
že je to on“. Na dotaz, aby rozpor vo výpovediach odstránila uviedla, že nevie presne kto prvý videl
taxík a vystupujúceho obžalovaného v daný deň, pretože tých taxíkov za tie roky videli strašne veľa.

Poškodení spolu stáli pri kuchynskej linke a nevie teda kto na taxík upozornil prvý. D. H. povedal, že
z taxíka vystupuje obžalovaný.
Poškodená G. H. vo svojej výpovedi dňa 17.12.2024 na otázku: Vyšli ste von a čo sa dialo“ uviedla, že
„On nám hodil kameň a šiel po tej cestičke. Keď ma videl, tak šiel ku mne, tak frajersky a povedal, že
čo je? Potom šiel ku mne a D. sa postavil medzi mňa a A.. Preto ho A. začal napádať. A. počas toho

ako šiel k nám, tak si dal ruku do vrecka. Ešte som D. povedala, že nech si dá pozor, že môže mať
nôž. Na dotaz, aby rozpor vo výpovediach odstránila uviedla, že „Dnes už neviem presne povedať či
obžalovaný vložil ruku do vrecka keď k nám šiel alebo počas potýčky, v danom čase som bola v takom
vypätí, pretože podobných situácii bolo viac, opakovane sme volali políciu a nikdy neprišli včas, ale
niekedy po 15 minútach po jeho odchode. Preto som šla von záležitosť vyriešiť. Keďže za 8 rokov nám

polícia nebola schopná pomôcť, šli sme si to vyriešiť sami. Párkrát sme polícii aj ukázali neodkladné
opatrenie, ale keď obžalovaný uviedol, že nič nerobil, nechali ho odísť“.
Poškodená ďalej na otázku, že keď videla obžalovaného odchádzať smerom k taxíku, prečo ho
nenechala odísť a kontaktovala ho napriek neodkladnému opatreniu uviedla, že nevidela, čo obžalovaný
robí. Až keď vošla do vchodu a otvorila dvere, obžalovaný zrejme počul zvuk a otočil sa k nej. Stávalo

sa bežne, že sa presunul a hádzal kamene zozadu, vzadu nie je svetlo. Na otázku, prečo poškodená
vyšla von a šla za obžalovaným, ak sa s ním nechcela kontaktovať uviedla, že ho šla odohnať, nakoľko
sa pred ním skrývali celý čas. Nevedela kde je a či nejde hádzať ďalšie kamene. Deti doma už predtým
plakali a báli sa ho, keďže im polícia nevedela pomôcť. Poprela, že by obžalovaného označila slovami
„plešatý chuj“ alebo „potkan“.

Na otázku obhajcu, prečo pred vyšetrovateľom poškodená neuviedla vyhrážky o zabití a rezaní rúk
uviedla, že si myslí, že uviedla, bola pri tom a nebolo to prvýkrát, čo sa vyhrážal zabitím jej a jej deťom.
Má nahraté telefonické hovory, kde sa vyhráža, že G. ml. rozpára „kudlou brucho, že ju znásilní“, tiež že
poškodenej zabije otca a syna. Napriek tomu, že obžalovaný vedel, že ho nahrávajú, povedal len „no
a čo“. Bolo to obdobie, kedy poškodenú do práce vozil otec. Vyhrážky zo strany obžalovaného neboli

predmetom minulých konaní, dokladala ich dodatočne, ale neboli vôbec spomenuté. Konajúci sudca sa
mal vyjadriť, aby ich uplatnila v inom konaní, pričom poškodená má telefonáty k dispozícii.
Na dotaz, či poškodená obžalovaného zdržiavala na mieste tým, že mu odmietala vrátiť klobúk, uviedla,
že po slovných aj fyzických útokoch sa ho obžalovaný dožadoval, ale keďže vedela, že bola privolaná
hliadka polície a obžalovaný chcel odísť, snažila sa ho týmto zdržať. Len kvôli tomu klobúku tam ešte

ostal. Počas incidentu sa bála o syna, o seba sa nebála, inak by som nevybehla z domu. Navyše incident
sledoval okoloidúci svedok. Poprela, že by s obžalovaným mala vzťahový problém, nakoľko spolu žiaden
vzťah nemajú. Navyše sa obžalovaný aj deťom vyhráža, že ich zabije. Chcela ísť pred dom sama,
ale deti chceli ísť s ňou a syn sa ich chlapsky pokúšal brániť. Počas incidentu udierala obžalovanéhoz bezmocnosti, keď sa obžalovaný snažil odísť, rozbehla sa za ním a potiahla ho za vetrovku, keďže
videla prichádzajúce vozidlo polície a obžalovaný odchádzal preč. Bežne sa stávalo, že obžalovaného
za blízkym stánkom PNS čakal taxík, do ktorého nasadol a ušiel kým prišla hliadka. Poškodená chcela

obžalovaného zastaviť do príchodu hliadky, nemala dôvod ho biť.
V spoločnej domácnosti žili s obžalovaným 7 rokov a predtým 1 a pol roka alebo 2 roky. Od roku
2016, kedy obžalovaného vykázali z bytu vzťah nemali. Spočiatku sa obžalovaný podieľal na výchove
detí, ale neskôr už boli problémy, hlavne ku vzťahu k synovi D., obžalovaný ho budil vykrúcaním rúk,
keď poškodená nebola doma. Oslovoval ho inžinier, pričom inžinier je pre obžalovaného hlupák. Dcéra

Lívia ml. kvôli tomu často plakala. Poškodená pracuje ako zdravotná sestra na chirurgickom oddelení
v Poprade v Nemocnici Poprad a nakoľko nemocnica v Kežmarku akútne stavy nerieši, poškodený D.
H. bol na pokyn policajtov ošetrený na Centrálnom príjme Nemocnice Poprad.
Uviedla, že pred pojednávacou miestnosťou komunikovala so svedkom L. B., ktorému len poďakovala
za to, že zavolal políciu. Mala skúsenosť, že predchádzajúcej potýčke sa ľudia prizerali, ale políciu
nezavolali. Voči obžalovanému nenávisť necíti, cíti pocit krivdy, že je tá, ktorá sa musí báť a že deti sa

musia báť. Raz im obžalovaný vbehol do bytu a policajti im povedali, že ho mali zadržať. Obžalovaný
vminulostivolallekáromvnemocnicikdepoškodenápracujearozprávalim,aképraktikyvrajpoškodená
vykonáva. Rovnako volal aj riaditeľovi nemocnice. Stalo sa, že nad poškodenou stál v autobuse a nahlas
rozprával, čo všetko vraj spolu robili. V tom čase poškodená na to nevedela reagovať. Obžalovaný sa
pobil s ochrankou v nemocnici, kolegyniam poškodenej sa vyhrážal a vulgárne im nadával. Stalo sa, že

aj 5 hodín zvonil telefón, obžalovaný blokoval linku.
K okolnostiam po nariadení neodkladného opatrenia uviedla, že obžalovaný sa spočiatku nasťahoval
do pivnice, hocikedy poškodeným šepkal cez dvere, že ich zabije. Poškodenej G. H. ml. sa vyhrážal so
sekerou a v tom období poškodenej deti povedali, čo všetko im robil.

Poškodená G. H. ml. vo svojom výsluchu pred súdom uviedla, že dňa 12.10.2024 večer boli doma,
okrem najmladšieho brata. Nevie kto si všimol, že pred bytovku prišiel taxík. Z predchádzajúcich situácii
tušili, že prišiel obžalovaný. Po chvíli zazvonil domový telefón. G. H. st. zdvihla slúchadlo a opýtala sa
kto je pri zvončeku. Následne slúchadlo položila. Po chvíli sa ozvala rana, myslela si, že obžalovaný
rozbil dvere, ale neskôr zistila, že rozbil kvetináč. Keď hodil do okna kameň, matka sa rozhodla ísť pred

dom, pričom ju nasledoval poškodený D. H. a následne aj poškodená G. H. ml. Keď poškodená vyšla
von, bol obžalovaný, poškodený D. H. a G. H. st. bližšie k sebe, obžalovaný kráčal k nim a poškodená
G. ml. videla ako sa poškodený D. postavil medzi obžalovaného a matku. Z ich vzájomnej konverzácie
zachytila len niečo v tom význame „čo je, čo robíš“. Počula tiež matku ako skríkla, že obžalovaný má
ruku vo vrecku a je možné, že má zbraň. Následne sa obžalovaný snažil D. kopnúť medzi nohy, ale ten

nohu zachytil, obžalovaného zvalil na zem a celý čas mu hovoril, aby sa ukľudnil. Nechal obžalovaného
vstať a obžalovaný začal opätovne útočiť na hlavu poškodeného D.. Ako sa dostali bližšie k domu,
obžalovaný sa snažil k nim približovať a snažil sa chytiť Líviu st. Chvíľu sa tváril ako by sa chcel pomeriť
a snažil sa poškodeného D. akoby objať, ale bolo im jasné, že ho chce opätovne napadnúť. G. H. st. sa
obžalovaný vyhrážal aj tým, že ak si nájde nejakého partnera, tak aj toho zabije. Šiel okolo svedok B.,

ktorého D. požiadal, aby zavolal políciu. Po celý čas sa obžalovaný poškodeným vyhrážal zabitím, buď
sám alebo že si niekoho najme. Poškodenému D. sa vyhrážal odrezaním rúk. Keď obžalovaný počul,
že poškodení žiadajú privolanie polície, tak sa tváril, že je mu to jedno, že on je polícia. Poškodená
nevie uviesť kedy, ale poškodená G. st. obžalovanému vzala hlavy klobúk. Obžalovaný na poškodených
po celú dobu kričal a pľul a následne sa snažil odísť pred príchodom hliadky polície. Poškodená G.

st. sa rozbehla za obžalovaným, chytila ho za bundu a zadržala do príchodu hliadky. Počas incidentu
obžalovaný poškodenej povedal „čo ty piča, aj teba zabijem, aj ty zmizneš“. Počas udalosti poškodená
G. H. st. obžalovaného udierala dlaňami zrejme po ramenách, obžalovaný napádal poškodeného D.
hlavne päsťami, v niektorých momentoch sa ho snažil chytiť a zvaliť na zem. Pri obrane obžalovaného
udieral päsťami aj poškodený D. H.. V čase, kedy poškodení vyšli z domu ešte neďaleko stál taxík.

Počas incidentu si zranenia poškodeného D. ani nikoho iného nevšimla.
Na otázku obhajcu, prečo dojem, že obžalovaný mohol mať pri sebe zbraň neuviedla vo výsluchu pred
vyšetrovateľom, poškodená uviedla, že to, že má obžalovaný ruku vo vrecku a môže mať zbraň zakričala
jej matka, sama poškodená ruku vo vrecku videla až posledná. Na otázku obhajcu, prečo šla von pred
dom a prečo sa zapájala do konfliktu uviedla, že záležitosť trvá 8 rokov, podobný scenár sa opakoval

veľa krát. Doposiaľ pred dom nešli a nikam to neviedlo, preto vyšli pred dom a chceli vec riešiť. V konflikte
by veľa nepomohla, ale mohla aspoň dosvedčiť, čo sa odohralo. V momente, keď vyšli poškodení vonku
a obžalovaný agresívne kráčal smerom k nim sa už konfliktu vyhnúť nedalo. Z dychu obžalovaného bol
cítiť alkohol, ale nebol v takom stave, že by sa nevedel ovládať.Poprela, že by jej obžalovaný vyčítal, že predmetom ich dohovoru bolo to, že si neželá, aby vykonávala
sexuálne praktiky v detskej izbe pri maloletých deťoch.

Poškodený D. H. vo svojom výsluchu pred súdom uviedol, že v deň incidentu asi okolo 19.10 hod.
zastavil pred domom taxík a videl cez okno ako z taxíka vystupuje obžalovaný. Blížil sa k domu a keďže
sa taká situácia stala už v minulosti, čakal s poškodenými G. H. st a G. H. L., čo sa bude diať. Vzápätí
zazvonil zvonček. G. H. st. zodvihla domový telefón a opýtala sa „kto je?“, vzápätí telefón položila. Po
chvíli sa ozval hluk a poškodení mysleli, že obžalovaný zase rozbil dvere na vchode. Neskôr zistili,

že rozbil nejaké kvetináče. Po chvíli sa ozval náraz kameňa do okna a keďže v minulosti sa podobné
prípady už vyskytli, mali za to, že skrývaním sa nič nevyriešia. G. H. st. sa rozhodla ísť von obžalovaného
odohnať a poškodení D. a G. ml. ju nasledovali. Pred domom poškodený videl, ako sa obžalovaný so
zaťatými päsťami a otázkou „čo je?“ približuje k G. H. D., ktorá stála pred vchodom, preto v úmysle
chrániť rodinu vykročil smerom k obžalovanému. Taxík odišiel asi pol minúty po tom, čo pred dom
poškodení vyšli. Obžalovaný sa snažil kopnúť poškodeného do slabín, ale ten mu chytil nohu a zvalil

obžalovaného na zem, kde sa ho snažil upokojiť, pričom obžalovaný sa ho celý čas snažil udrieť. Keď
sa obžalovaný trošku upokojil, poškodený ho nechal vstať, ale obžalovaný opätovne zaútočil a udrel
poškodeného päsťou do oka a do sánky. G. H. st. obžalovaného párkrát udrela dlaňou. Následne sa
začal obžalovaný poškodeným vyhrážať, že ich zabije, poškodenému D. odreže ruky za to čo spravil. G.
H.st.saobžalovanývyhrážal,žeaksiniekohonájdezabijeju,jehoanakoniecsámseba.Počasbitkyšiel

okolo nejaký pán, ktorého poškodený požiadal, aby zavolal políciu. Následne túto žiadosť zopakovala
matka aj sestra. G. H. ml. obžalovaný kričal, že „je kurva, že ju zabije, obvinil ju, že ho nabádala na
samovraždu“. Počas vyhrážok obžalovaný poškodených postupne zatlačil až k vchodu do bytového
domu a snažil sa dostať k G. st. a ml., ale poškodený D. ho vždy odstrčil. Obžalovaný ho opľul a snažil sa
ho vyprovokovať. Počas snahy obžalovaného chytiť G. H. st. ju poškodený D. bránil, pritom obžalovaný

ho chytil za ruku a udrel ho do ľavého ramena. Niečo mu tam prasklo a poškodený pocítil veľkú bolesť.
Asi po 10 minútach útoku si obžalovaný uvedomil, že poškodení nechali privolať hliadku. G. H. st. držala
v ruke klobúk, ktorý obžalovanému spadol z hlavy pri páde na zem, nechcela mu ho dať, poškodení sa
snažili obžalovaného aspoň minútu zdržať, nakoľko už pri predchádzajúcich incidentoch odišiel z miesta
skôr než prišla policajná hliadka. Je možné, že poškodená G. H. st. obžalovanému povedala, že je

potkan. Obžalovaný chvíľu komunikoval aj so svedkom incidentu, ktorý privolal hliadku polície, rozprával
mu niečo, že sú kolegovia z ŠTB či podobné nezmysly. Obžalovaný po celú dobu opakoval vyhrážky, že
poškodených zabije, nechá zmiznúť a poškodenému D. nechá odrezať ruky. Následne sa obžalovaný
snažil prejsť cez cestu, ale poškodení na rohu ulice zbadali prichádzajúcu hliadku polície, preto sa G. H.
st. rozbehla za obžalovaným a chytila ho za bundu, čo obžalovaného pár sekúnd zdržalo pre útekom.

Pri útoku poškodený utrpel pomliaždenie v okolí pravého oka, pomliaždenie v okolí sánky a vyvrtnutie
ľavého ramena. Asi po dvoch mesiacoch konzervatívnej liečby ho traumatologička odporučila na
vyšetrenie na magnetickej rezonancii, takže absolvoval vyšetrenie MRI kde zistili, že má v kĺbovom
puzdre množstvo tekutiny. Po udalosti nenavštívil svojho obvodného lekára, ale dostavil sa na centrálny
príjem do nemocnice Kežmarok, kde cez víkend nepracujú, preto vyhľadal ošetrenie na urgentnom

príjme Nemocnice v Poprade.
Počas útoku bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, ale vedel čo robí. Bol veľmi agresívny, možno pod
vplyvom drog, nakoľko aj v minulosti užíval pervitín. Poškodený poprel, že by na obžalovaného útočil,
naopak, po celý čas sa bránil útoku. So zraneniami sa mohol pohybovať, preto pokračoval v štúdiu.
Naotázkuobhajcu,čijepravdou,žebolnahliadnuťdospisuvnedeľudňa22.12.2024aprečopoškodený

uviedol, že termín poškodeným určil vyšetrovateľ, ktorý mal veľa práce a neumožnil poškodeným
nahliadnutie do spisu skôr.

Svedok M. N., otec poškodenej G. H. st. uviedol, že pri incidente dňa 12.10.2024 prítomný nebol, asi o 2
dni neskôr ho o incidente informovala dcéra G. H. D.. Bol v kontakte aj s vnúčatami, poškodenými G. ml.

a D., ale až možno o týždeň. O zlom vzťahu poškodenej a obžalovaného sa dozvedel, keď obžalovaného
vyhodila z bytu v auguste roku 2016, potom sa nasťahoval do pivnice a neskôr nad byt, ktorý užívajú
poškodení.

Svedok L. B. vo svojom výsluchu uviedol, že bol svedkom incidentu, ktorý sa odohral dňa 12.10.2024.

V daný večer šiel od čerpacej stanice do večierky a videl dvoch mužov, ktorý sa mlátili. Boli tam aj dve
ženy, ktoré na svedka volali, aby zavolal políciu. Šiel za roh, zavolal na políciu a čakal, čo sa bude diať.
Vyhotovil tiež videozáznam, avšak až na konci celej udalosti. Muži sa napádali päsťami, ten čo bol soženami sa viac bránil. Či niektorá zo žien obžalovaného napádala uviesť nevedel, svedok bol schovaný
za kríkom.
Na dotaz, aby odstránil rozpor vo výpovedi s výpoveďou zo dňa 12.12.2024, kedy uviedol, že podľa

neho bol agresívnejším ten, čo bol so ženami svedok uviedol, že môže to byť tak, ako uviedol vo
výsluchu pred vyšetrovateľom, pričom ako dôvod odlišnej výpovede uviedol časový odstup a priebeh
si presne nepamätá. Či v čase jeho prítomnosti stál nablízku taxík uviesť nevedel, od miesta incidentu
sa nachádzal asi zhruba 3 metre. Čo na seba prítomní kričali uviesť nevedel.
Po prečítaní zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 12.12.2024 svedok uviedol, že udalosť sa zrejme

odohrala skôr tak, ako to popisoval v decembri 2024, rozpory pripisoval časovému odstupu.
Potvrdil, že po incidente k nemu prišiel obžalovaný a pýtal sa, čo si o situácii myslí. Tiež sa mal vyjadriť,
že je jeho kolega z ŠTB, resp. niečo v tom zmysle.
Na otázku obhajcu, čo svedkovi povedala pred pojednávacou miestnosťou poškodená G. H. st. svedok
uviedol, že mu poďakovala za to, že zavolal políciu.

Svedok F. L. vo svojom výsluchu uviedol, že v deň incidentu si obžalovaný zavolal taxík s tým, že chce
odviesť niekde k predajni Ankaz v Kežmarku. Dohodli sa, svedok pristavil auto a odviezol obžalovaného.
Poznajú sa roky, nezdal sa mu ani zvláštny, ani pod vplyvom alkoholu. Zastavil hneď za zastávkou oproti
predajni Ankaz, stál čelom k podniku Severka. Či sa cestou s obžalovaným rozprávali nevedel uviesť,
rovnako ani či obžalovaný cestou telefonoval. Obžalovaný vystúpil z vozidla a kým sa svedok rozhliadal,

či môže s autom odísť, videl obžalovaného ako prechádza cez ulicu, ale či smeroval k bytovke alebo
predajni Ankaz uviesť nevedel. V spätnom zrkadle otočenom k predajni Billa zachytil, že pred bytovkou
stoja nejaké osoby, ale nevidel nič konkrétne. Vyzeralo to, že šli obžalovaný a tie osoby k sebe, ale
nezachytil ani ich stret, nevidel ani hádku, ani konflikt. Osoby nepoznal. Na mieste stál len pár sekúnd a
odišiel za ďalšou prácou. Poprel, že by obžalovaný vystúpil z taxíka a následne sa k nemu vracal späť.

Na dotaz súdu, aby svedok vysvetlil rozpor medzi tvrdeniami uvedenými pri výsluchu dňa 20.12.2024,
kedy uviedol, že obžalovaného odviezol k jeho bývalej G., zastavil na zastávke, obžalovaný kráčal
k vchodu bytovky a v spätnom zrkadle videl, ako z bytovky vyšli 3-4 osoby, kráčali k obžalovanému
a bolo vidieť, že to bude asi hádka, a tým, čo uviedol na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že mohlo
to byť tak, že mohla medzi obžalovaným a osobami, ktoré šli od bytovky hroziť hádka.

Zo znaleckého posudku Psychiatrickej a sexuologickej expertíznej organizácie, s.r.o. č. 184/2024
vyplýva, že obžalovaný netrpí duševnou chorobou ani poruchou v zmysle psychózy, nie je duševne
chorý. Má neporušené rozumové, pamäťové a úsudkové schopnosti, jednoznačne rozumie kauzalite
dejov príčina - následok. Jeho osobnosť (povahová štruktúra) je nevyrovnane štruktúrovaná, s

dominantnými rysmi emočnej nestability, impulzivity, sklonom k skratkovému jednaniu, prítomné sú aj
disociálne rysy (nerešpektovanie sociálnych noriem, neschopnosť poučiť sa z predošlých odsúdení,
užívanie alkoholu a drog od mladosti, prvé odsúdenie ešte pred 18 rokom života). Toho času vynútene
abstinuje od alkoholu a drog v prostredí väzby. Ani v čase spáchania skutku, pre ktorý bolo
obžalovanému vznesené obvinenie, však netrpel duševnou chorobou ani poruchou.

Posudok súčasne konštatuje, že obžalovaný je závislý od viacerých psychoaktívnych látok: alkoholu,
kanabinoidov (marihuany), psychostimulancií (pervitínu, kokaínu). Jedná sa u neho o plne rozvinutú
psychickú aj telesnú formu závislosti. V dobe spáchania skutku u neho nešlo o patologickú opitosť
a v čase páchania skutku mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje
konanie mohol ovládať. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli znížené len pod vplyvom užitého

alkoholu(dychovou skúškou po skutku bolo preukázané užitie alkoholu) vo forenzne nepodstatnej
miere. Forenzne podstatné zníženie, resp. vymiznutie týchto schopností zistené nebolo. Obžalovaný si
toto zníženie rozpoznávacích a ovládacích schopností privodil sám užitím alkoholu, pričom z predošlých
skúseností jednoznačne poznal účinok týchto látok na svoju psychiku a správanie. Je schopný
plnohodnotne sa zúčastňovať úkonov trestného konania a z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na

slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný, je potrebné mu nariadiť ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou a tiež ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. V minulosti bolo trestným
rozkazom zo dňa 19.12.2023 obžalovanému nariadené ochranné protialkoholické a protitoxikomanické
liečenie ambulantnou formou, avšak do dňa vzatia do väzby výkon nariadených liečení nenastúpil.
V decembri 2021 obžalovaný prekonal toxickú psychotickú poruchu navodenú užívaním drog

a prejavovalo sa u neho tiež patologické hráčstvo. Uvedené zistenia sú však bez priameho forenzného
významu k posudzovanej trestnej veci.Z lekárskej správy MUDr. Mateja Handžáka, lekára urgentného príjmu Nemocnice Poprad, a.s. zo dňa
13.10.2024vyplýva,žepoškodenýD.H.dňa12.10.2024prinapadnutíutrpelpomliaždeninyvoblastioka
a očného viečka vpravo, pomliaždenia v oblasti sánky vpravo, vyvrtnutie ramena vľavo a pravdepodobné

poškodenie svalov rotátorovej manžety.

Z lekárskych správ MUDr. Lýdie Wikarskej, lekárky chirurgickej ambulancie Nemocnice P. I. M. n.o.
v Kežmarku zo dňa 18.10.2024, 3.11.2024 a 17.1.2025 vyplýva, že poškodenému D. H. bola predpísaná
ortéza na fixáciu ľavého ramenného kĺbu, predpísané cvičenie a odporúčané vyšetrenie magnetickou

rezonanciou a následne ortopedické vyšetrenie.

Zo správy L. L. N., rádiológa pracoviska magnetickej rezonancie MR Poprad, s.r.o. zo dňa 27.12.2024
vyplýva tendinopatia, teda poškodenie šľachy ľavého ramena.

Z lekárskej správy MUDr. Lýdie Wikarskej, lekárky chirurgickej ambulancie Nemocnice P. I. M. n.o.

v Kežmarku zo dňa 14.1.2025 vyplýva, že poškodený D. H. nebol na chirurgickom oddelení Nemocnice
Dr. Vojtecha Alexandra n.o. vyšetrený a ošetrený primárne po úraze. Úraz utrpel 13.10.2024 a bol
primárneošetrenýnaurgentnompríjmeNemocnicePoprada.s.adochirurgickejambulancieNemocnice
P. I. M. n.o. sa dostavil na kontrolu 18.10.2024, kedy subjektívne udával bolesti ľavého ramena. Čo sa
týka zranení, lekárka ich popísala ako vyvrtnutie a natiahnutie plecového kĺbu vľavo, pomliaždenie okolia

očnice vpravo, pomliaždenie uhla sánky vpravo, pričom k zraneniam malo dôjsť po napadnutí druhou
osobou. Poškodený počas liečenia subjektívne udával bolesti ľavého pleca a obmedzenú hybnosť ľavej
hornej končatiny, zranenie si vyžadovalo konzervatívnu liečbu a naloženie ortézy po dobu troch týždňov
a obmedzenie hybnosti ľavej hornej končatiny zasahuje do bežných činností - obliekanie, hygiena,
stravovanie, nutná pomoc druhej osoby pri niektorých bežných činnostiach. K ostatným zraneniam sa

lekárka, ktorá poškodeného primárne neošetrovala a bez zdravotnej dokumentácie nevyjadrila.

Zo správ z elektronickej pošty súd zistil, že z adresy Q. boli na adresu G. v období od 28.4.2024 do
12.10.2024 doručované správy s vyjadreniami o 16 rokov trvajúcom vzťahu, a ďalej vyjadrenia napr.:
Boh ukončuje stáročia reinkarnačné blúdenia starej čiernej prehnitej duše... ...(((Nastal čas)))... Čierna

prehnitá duša bude anihilovaná vlastnou prázdnotou... Čierna duša prostredníctvom sexualnych praktik
vysávalaPána...Atakneustáleblúdilamedziživými...Týmsapotvrdilanezvratnostukončeniaexistencie
medzi živými čiernej starej prehnitej duše... Stará čierna duša už neokúsi život... Naveky bude prebývať v
smrti... Čierna stará prehnitá duša po zbytok (((poslednej cesty tu na zemi )))bude zažívať hanbu,potupu
a ponižovanie prostredníctvom Pravdy, ktorá víde už čoskoro najavo pred všetkými... Po počiatočnej

smrti sa čierna stará prehnitá duša naveky odoberie do smrti kde bude prebývať v temné a večnom
smútku,bolesti,útrapach a ničote... Za vysávanie, zneužívanie K. B. C. od počiatku do terajška... Malá
možnosť po celú dobu stároči k náprave, ale tým, že tak neučinila,,, potvrdilo sa čo je
danné... Následne pisateľ vyjadril zámer zverejniť fotografie, privodením hanby, poníženi, smútku
a trestu a pod.

Dňa 6.10.2024 bola z adresy Q. na adresu G. doručená správa: ODSTAVUJEM ŤA... VYUZIVALA SI
MOJU LÁSKU PROTI MNE A SAMA.A
NEMILUJES A TAKYMTO SPÔSOBOM BRÁNIS L'UDU V MIEROVEJ CESTE...A TU
SA ZACINA ODKLON OD TEBA...(ODSTAVUJEM TA A MOSLIMOVIA TÁ ODJEBU AJ
DCERU)SAMY..NECH BERU CO BRANILO MIERU...DO MESIACA POJDETE KADE LAHSIE ZA

UTOK PROSTREDNICTVOM MOJEJ LASKY TEBOU NA MIER...A TAKE VECI DO MESIACA.ZE SI TA
DAM POFACKAT HOCIKDE A SAMO DOMA SEDIET LEBO ENDE...ZA TOTO PROTI SPOLOČNOSTI
BUDES ODSTAVENA A NAPISI ATD...TO SI JA TAK NA TEBE POROBYM VYBAVYS SI ZO
SUSEDAMI VSADE DOMA V PP V ROBOTE VSADE,ZA UTOK NA MOJ ĽUD...(MOSLIMOVIA SAMI
SA PONUKLY)R.FICO TA ROVNO ODJEBAL MA TA V PI...A JA TA NECHAVAM MOSLIMOM...A

DO MESIACA SI TA VYCHUTNAM PO MOJOM ABY SI DO CASU MOSLIMOV MALA NACO
MYSLIEYT...A NADPISI TI KAZDY TYZDEN BUDU SPRIJEMNOVAT TEN DOCASNY MESACNY
POBYT ...ČUS...NEBUDES MI TY ŠAHAT NA MIER A L'UDI BEZ LASKY A CEZ MOJU LASKU
VYUŽIVANU TEBOU...ENDE...SKONCILA SI A PUDEŠ...
Dňa 10.10.2024 bola z adresy B. na adresu G. doručená správa: UŽIVAŠ SI S NIEKYM INÝM A MYSLÍŠ

NAMŇA... PRÍDE ZACHVÍLÚ DEŇ KEĎ KEĎ VŠETKO VÍDE NA POVRCH... KEĎ SME BOLI SPOLU?!
MOJA PRAVÁ TVÁR BOLA ZATAJENÁ PRED TEBOU... TO PRETO, ABY VYŠLA NA POVRCH TVOJA
PRAVÁ TVÁR...HĽA! TOMÁŠ JANKOLA (OBRAZ BOŽÍ)... (((UŽÍVAŠ SI S NIEKYM INÝM A MYSLÍŠ NAMŇA...)))
ALE POČKAJ ČO ZA PÁR TÝŽDŇOV PRÍDE! A TO TI ZMENÍ ŽIVOT OD ZÁKLADU... A TO BUDE
PODÍVANA...

Dňa 11.10.2024 bola z adresy Q. na adresu G. doručená správa: UZ RAZ SI HO DOHNALA K
SAMOVRAŽDE A SAMA TY LIVIA HAJKOVA A TVOJA DCERA Z PRVEHO MANŽELSTVA STE MU
NESPOCETNE KRÁT HOVORILI:: (((UROB TO,NO UROB TO ASPOŇ BUDE POKOJ ATD))),A ON TO
UROBYL...ALE NEVYSLO TO PRE NEJAKÝ DÔVOD...PREŽIL....A POTOM SKONČIL V BASE,LEBO
TOU SAMOVRAŽDOU NA KTORU STE HO NAVADZALY VLASTNE SA DOPUSTIL MARENIA

URADNEHO ROZHODNUTIA,LEBO BOL V BLYZKOSTI KTOROU MARIL...TAKZE NEVYSLO,ZE SA
BY SA ZABYL TAK VYSLO TO,ZE SEDEL... TOTO SI DOKÁZALA LÍVIA HAJKOVA... TERAZ TO
SKÚŠAS ZNOVA,ALE INOU FORMOU... A MOZNO TI TO TENTO KRÁT VÍDE...
Dňa 11.10.2024 bola z adresy Q. na adresu G. doručená správa: AJ ON UŽ CHCE POKOJ ... TÝRAŠ
A VYDIERAŠ HO PSYCHICKY ... FAJN SMEROM,,NEUBLIŽOVAL PRÁVE NAOPAK KDE MOHOL
SRDCE DÁVAL... PRED PAR DNAMI EŠTE MAL FÁJN VZŤAH Z DEŤMI A VŠETKO SA UBERALO ASI

BEZDOVODNE ODSTAVILA DETI OD NEHO A SYSTEMATYCKY SI HO NEUSTALE KONTAKTUJEŠ
A NABÁDAŠ PROSTREDNÍCTVOM ŽIAĽU K ZVRÁTENOSTIA A PSYCHYCKY HO TÝRAŠ A KEĎ
TI NIEČO NEVYHOVUJE POUŽIVAŠ VYNUTENY SUDNY ZÁKAZ KDE MU ZAKAZDYM HROZI
VÄZENIE... NUTILA SI HO K SAMOVRAŽDE,KTORU NAKONIEC AJ VYKONAL, ALE NEVYŠLA Z
NEJAKÉHO DÔVODU... A ROBYŠ TO ZNOVA...V INEJ FORME SOFISTYKOVANEJŠEJ A SKRYVAŠ

SA ZA SLZY A DOBROTU A PRAVU TVAR UKRYVAŠ V SEBE TU TEMNÚ... ALE HĽA... MÔŽE TI TO
VÝSŤ... A ON SA ZABYJE NADOBRO... UŽ NEVLÁDZE... NEVIE ŤA DOSTAŤ ZO SRDCA... A NEVIE
POD TVOJIM PSYCHYCKYM TEROROM ŽIŤ... ODSTREDILA SI OD NEHO DETI... ZABÝJAŠ HO Z
VNÚTRA... A ZABYJEŠ HO AJ TELESNE... PAMÄTAJ... NA TIETO SLOVÁ...

Zo zápisnice o trestnom oznámení vyplýva, že poškodený D. H. dňa 12.10.2024 podal na obžalovaného
A. B. trestné oznámenie, v ktorom popísal okolnosti predmetného skutku s tým, že i pri tomto procesnom
úkone poškodený tvrdila, že z vyhrážok a z konania obžalovaného mal a má strach a obavy, keďže
obžalovaný sa voči nemu a ostatným poškodeným obdobného násilného konania a vyhrážok dopustil
aj v minulosti, začo bol aj právoplatne odsúdený.

Z videozáznamu vyhotoveného svedkom L. B. súd zistil, že obžalovaný sa smerom k poškodeným
vyjadril: „Chápeš? Pôjdeš dole. Keď nebude mier, za zneužívanie a psychické týranie mojej osoby. Teraz
to je jedno. Keď tu nebude, keď nebude mier, bude vojna. Ja to nedopustím.“ Následne obžalovaný
oslovilsvedkaB.aodchádzapreč,pričompoškodenáG.H.st.sazanímrozbehneachytíhozavetrovku.

Z uznesenia Okresného súdu Kežmarok zo dňa 15.11.2016 č.k. 3Pc/27/2016-28 súd zistil, že súd
zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze vstupu žalovaného A. B. do bytu č. 10
nachádzajúceho sa na 1. poschodí obytného domu na ul. Garbiarska 2, Kežmarok a nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým žalovanému A. B. zakázal priblížiť sa k žalobcom G. H. D., D. H. a G. H. ml. na

vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Súčasne súd uložil žalovanému A. B., aby písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami nekontaktoval žalobkyňu G. H. st. V ďalšom výroku
súd o.i. zakázal styk žalovaného A. B. s maloletými deťmi G. B. a M. B. a maloleté deti zveril do osobnej
starostlivosti matky G. H. st. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v celosti dňa 9.12.2016.

Z rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 13.2.2019 sp. zn. 7T/64/2018 súd zistil, že obžalovaný
bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b),
ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona, za čo mu bol
uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, ktorý výkon uloženého trestu

bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov. Popis skutku
v predmetnom trestnom rozkaze uvádza, že obvinený
1/ od mesiaca december 2016 do dňa 16.3.2017 neustále obťažoval a prenasledoval bývalú družku
G. H. tým spôsobom, že sa v mesiaci september 2016 nasťahoval do vchodu, v ktorom G. H. bývala,
na adrese C., R. S. O. X, následne jej na vchodové dvere jej bytu vyzváňal a vykrikoval, pričom sa

voči nej vulgárne vyjadroval a vyhrážal sa zabitím, čo u nej vyvolávalo dôvodnú obavu, že jej ublíži a
podstatným spôsobom zhorší kvalitu jej života, dlhodobo vyhľadával jej prítomnosť, a keď išla do práce,
vybehol za ňou, kráčal vedľa nej, vyvolával jej na jej mobilný telefón ako aj na pevnú linku do práce,
a to aj napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3Pc/27/2016 zo dňa 15.11.2016,právoplatným dňa 9. 12. 2016, bolo obžalovanému A. B. zakázané približovať sa k G. H. na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov a uložené nekontaktovať ju písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ani
inými prostriedkami,

2/ od mesiaca marec 2017 do dňa 18.5.2017 neustále obťažoval a prenasledoval bývalú družku G. H.,
bývajúcu na adrese C., R. S. X, tým spôsobom, že dlhodobo vyhľadával jej prítomnosť, keď išla do
práce, vybehol za ňou, kráčal vedľa nej, rozprával jej oplzlé slová, jazdil linkovým autobusom v časoch,
keď sa vracala z práce alebo išla do práce, pričom tam k nej pristúpil a slovne ju obťažoval najmä
oplzlými a vulgárnymi rečami, neustále ju sledoval z lešenia bytovky na adrese ich bydliska, pritom

búchal na okno, pričom z jeho správania mala dôvodnú obavu, že jej ublíži, a podstatným spôsobom
zhorší kvalitu jej života, pokračoval v telefonickom obťažovaní doma aj v práci, posielal jej formou
mailovej komunikácie oplzlé správy, a to aj napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Kežmarok sp.
zn. 3Pc/27/2016 zo dňa 15. 11. 2016, právoplatným dňa 9. 12. 2016, bolo obžalovanému A. B. zakázané
približovať sa k G. H. na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov a uložené nekontaktovať ju písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ani

inými prostriedkami. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.6.2019.

Z rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 24.10.2019 sp. zn. 9T/30/2018 súd zistil, že obžalovaný
bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona za
čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, ktorý výkon uloženého trestu

bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby v trvaní 2 (dvoch) rokov a súčasne mu bola
uložená povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť zameškané výživné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 19.2.2020.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Poprad zo dňa 19.12.2023 č.k. 8T/103/2023-444 súd zistil, že

obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b),
písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona
a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona, za čo mu
bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov, ktorý výkon uloženého trestu
bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby v trvaní 20 (dvadsiatich) mesiacov. Súčasne bolo

obvinenému uložené ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Popis skutku v predmetnom trestnom rozkaze uvádza, že obvinený v období najmenej od dňa
11.05.2023 do dňa 26.06.2023 v rôznych časoch prevažne v meste C. T. R. S. O. XXXX/X, F. C. a v
jeho okolí, v Nemocnici Poprad, vyhľadával prítomnosť poškodenej G. H., a to tým, že stál v blízkosti
bytového domu kde býva, zvonil na jej zvonček, keď zišla z bytu ku vchodu tak ju sledoval, sledoval ju

na rôznych miestach v meste C., v práci v Nemocnici Poprad, opakovane ju telefonicky na jej mobilný
telefón ako aj prostredníctvom emailu kontaktoval na jej email: G., opakovane jej telefonoval aj do práce,
pričom jeho že konanie vyvrcholilo v dňoch 25.06.2023 a 26.06.2023, kedy ju opäť osobne kontaktoval
tak, že jej dňa 25.06.2023 zvonil na zvonček bytu hoci nebola poškodená doma, napísala mu, je v práci,
aby prišiel, aby mala dôkaz o tom, že ju prenasleduje, načo obvinený prišiel za ňou do práce, kľakol

si na kolená a povedal, že ak ho nechce, že sa pôjde zabiť, na čo mu poškodená povedala, že ho
nechce a nepraje si, aby za ňou chodil a aby odišiel, na čo zareagoval tak, že vo večerných hodinách
dňa 25.06.2023 prišiel pred bytový dom v ktorom poškodená býva, na chodníku zjedol lieky, ktoré zapil
alkoholom, zvonil im na zvonček, že umrie, preto poškodená zavolala hliadku polície, ktorá ho z miesta
odviezla, konanie pokračovalo dňa 26.06.2023 v čase okolo 03:30 hod., keď poškodenej zazvonil na

zvonček na bytovom dome, povedal jej, že sa zabije potichu a nikto to nebude vedieť, že si ide kúpiť
žiletky, a keď' dňa 26.06.2023 v čase o 16:30 ho. odišla poškodená do práce do Nemocnice Poprad, v
čase okolo 21:00 hod. jej 21-ročný syn D. H. oznámil, že A. B. sa dostal do ich bytového domu v meste
C. na ulici S. 2, je pred dverami ich bytu a porezal si žily, pred privolanou hliadkou polície sa pokúsil
vojsť do ich bytu, potom za ňou odišiel do miesta výkonu je práce - Nemocnice Poprad, ulica Banícka,

kde v čase okolo 23:00 hod. zazvonil na zvonček na vstupných dverách vedúcich na oddelenie kde
pracuje, a keď spoznala obvineného po hlase, išla za ním, cez sklenené dvere videla agresívneho A. B.,
ktorý sa začal biť s pracovníkom SBS, slovne a fyzicky napádal U. E. a L. U., ktorí mu bránili v útokoch
a ničení majetku Nemocnice Poprad, citovo vydieral G. H. sebazabitím, útočiť prestal až po zásahu
privolaných príslušníkov polície a prevezení rýchlou zdravotnou pomocou na psychiatrické oddelenie

nemocnice v meste Levoča, pričom tak konal napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Kežmarok
sp. zn. 3Pc/27/2016 zo dňa 15.11.2016, právoplatné dňa 23.11.2016, bol A. B. uložený zákaz priblížiť sa
k G. H., nar. XXXX, G. H. nar. XXXX a D. H., nar. XXXX na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a zákazpísomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, ako aj inými prostriedkami kontaktovať G. H., nar.
XXXX. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2023.

Po takto vykonanom dokazovaní, hodnotiac všetky dôkazy jednotlivo i v ich súhrne v zmysle zásad
uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel konajúci súd k záveru, že žalovaný skutok sa stal,
a že ho spáchal obžalovaný A. B. na tom skutkovom základe, že dňa 12.10.2024 v čase okolo 19.00 hod.
v meste C., pod vplyvom požitého alkoholu, prišiel pred obytný dom na ulici S. popisné číslo XXXX/X,
na ktorom pred vchodovými dverami zvonil na byt svojej bývalej družky G. H. žijúcej na prvom poschodí,

ktorej následne niečo hodil do okna kuchyne jej bytu, načo G. H. vyšla von so svojou dcérou G. a synom
D. a keď ich videl vychádzať von z bytovky, vykročil proti ním so zovretými päsťami a smeroval na svoju
bývalú družku G. H., na čo sa jej syn D. H. postavil medzi svoju mamu, G. H. a obžalovaného A. B.
so slovami „hej, čo robíš“, obžalovaný A. B. sa pokúsil nohou kopnúť D. H. do oblasti slabín, čo sa mu
však nepodarilo, nakoľko D. H. zachytil jeho nohu a následne ho zvalil na zem a vravel mu, aby sa
ukľudnil, pričom sa obžalovaný A. B. vyhrážal D. H. slovami, že ho zabije, že mu rozbije hubu, potom sa

obžalovaný A. B. postavil zo zeme, zaútočil fyzicky na D. H. tým spôsobom, že ho rukou udrel do oblasti
pravého oka a do oblasti sánky, D. H. sa snažil brániť rukami a následne obžalovaný A. B. kričal bývalej
družke G. H., že keď si ona niekoho nájde tak ju okamžite zabije a potom zabije seba, snažil sa dostať
do bezprostrednej blízkosti k bývalej družke G. H. st., v čom mu snažil zabrániť D. H., postavil sa pred
mamu a snažil sa ho odstrkovať, pričom ho obžalovaný A. B. chytil rukami za oblečenie, druhou rukou

za rameno, ako chcel zaútočiť, tlačil ho od G. H., pričom ho udrel do ľavej paže, kedy poškodený D. H.
pocítil bolesť v ramene, a keď sa vytrhol zo zovretia, začal D. H. kričať, že ho zabije, že mu odreže ruky,
že si ho niekto počká a dobije na smrť, že si niekoho najme, kto D. zabije, pričom strkal rukami do D. H.,
dvakrát ho opľul a snažil sa o strkanie aj do svojej bývalej družky Lívie a jej dcéry G. H., ktorým zakričal,
že zmiznú, že ich všetkých pozabíja a D. H. zopakoval, že mu odreže obe ruky, pričom obžalovaný A. B.

svojej bývalej družke G. H. od začiatku mesiaca október 2024 znepríjemňoval život aj tým, že v meste
C. vyskočil spoza rohu, keď šla po meste, v minulosti preto vozil do práce autom G. H. jej otec, nakoľko
sa obávala, ako aj sa obáva správania sa obžalovaného A. B. a poškodení G. H., jej syn D. H. a jej
dcéra G. H. majú zo správania sa obžalovaného A. B. strach a dôvodnú obavu o život a zdravie, pričom
obžalovaný A. B. pri útoku na poškodeného D. H. mu spôsobil zranenia, a to vyvrtnutie a natiahnutie

plecového kĺbu vľavo, pomliaždenie očnice vpravo a pomliaždenie uhla sánky vpravo, zranenia ľahké
s dobou liečenia a obmedzení v obvyklom spôsobe života v trvaní najmenej 21 dní.

Pri ustálení predmetného skutkového stavu konajúci súd vychádzal predovšetkým z dôkazov v podobe
výpovedí poškodených G. H. D.. D. H. a G. H. L., rovnako aj výpovede svedka L. B. a z vyššie uvedených

listinných dôkazov a zo záverov znaleckého posudku Psychiatrickej a sexuologickej expertíznej
organizácie, s.r.o. č. 184/2024 vypracovaného k osobe obžalovaného, na obsah ktorých súd poukázal
v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia.

Hoci obžalovaný spáchanie žalovaného skutku popieral a bránil sa tvrdením, že s poškodenou G. H. D.

boli dohodnutí na osobnom stretnutí, a že to bol on, kto bol pri stretnutí napadnutý fyzicky aj verbálne,
konajúci súd predmetnej obrane obžalovaného neuveril, považoval ju len za účelovú a použitú v snahe
vyviniť sa z trestnoprávnych následkov svojho konania. V tomto smere súd vzal predovšetkým do úvahy
skutočnosť, že v konaní nebola žiadna dohoda na stretnutí preukázaná. Naopak bolo preukázané,
že obžalovaný mal uznesením Okresného súdu Kežmarok zo dňa 15.11.2016 č. k. 3Pc/27/2016-28,

ktorým súd nariadil neodkladné opatrenia uložený zákaz priblížiť sa k poškodenej G. H. D., G. H.
ml. a tiež D. H. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov. Súčasne bol obžalovanému uložený zákaz
písomne,telefonicky,elektronickoukomunikácioučiinýmiprostriedkamipoškodenúG.H.st.kontaktovať
a rovnako bol obžalovanému zakázaný styk s maloletými deťmi G. B. a M. B.. Uvedené uznesenie
nadobudlo právoplatnosť v celom rozsahu dňa 23.11.2016.

Bezprostredne po incidente bolo v dychu obžalovaného zistené množstvo 0,81 mg/l etanolu vo
vydychovanom vzduchu, čo predstavuje stupeň strednej opitosti, teda jeho popis udalosti mohol byť
ovplyvnený požitým alkoholom.

Naopak vyššie uvedené výpovede poškodených G. H. D., D. H. a G. H. L., ako aj svedka B., na

seba nadväzujú a vzájomne sa potvrdzujú a listinné dôkazy i záver znaleckého posudku Psychiatrickej
a sexuologickej expertíznej organizácie, s.r.o. č. 184/2024 potvrdzujú, že osobnosť obžalovaného
je nevyrovnane štruktúrovaná, s dominantnými rysmi emočnej nestability, impulzivity, sklonom kskratkovému jednaniu, prítomné sú aj disociálne rysy (nerešpektovanie sociálnych noriem, neschopnosť
poučiť sa z predošlých odsúdení).

K prečinu nebezpečného vyhrážania súd uvádza nasledovné:

Z hľadiska právnej kvalifikácie konajúci súd konanie obžalovaného A. B. kvalifikoval ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona a prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. j) Trestného

zákona, pretože obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú
obavu a čin spáchal na viacerých osobách, a súčasne inému úmyselne ublížil na zdraví.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) písm. b) Trestného zákona sa
dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým
spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spácha na chránenej osobe.

Pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona je nevyhnutné posudzovať všet-
ky okolnosti konkrétneho prípadu, spoločné správanie páchateľa a obete pred spáchaním a po spácha-
ní činu nevynímajúc.

Podľa § 138 písm. j) Trestného zákona sa závažnejším spôsobom konania rozumie páchanie trestného

činu na viacerých osobách.

V tomto smere súd poznamenáva, že pre naplnenie znakov uvedeného prečinu stačí vyhrážka, ktorá
by mohla vzbudiť dôvodnú obavu, teda pojmové znaky tohto prečinu sú naplnené aj vtedy, ak vyhrážka
je objektívne spôsobilá takú obavu vzbudiť, aj keby nebolo sprevádzané fyzickými útokmi. Obdobné

správanie sa obžalovaného bolo objektívne spôsobilé vzbudiť u poškodených obavu o ich život či
zdravie, podobne ako by bolo spôsobilé takúto obavu vyvolať aj u bežného človeka v postavení
poškodených. Konanie obžalovaného smerovalo k porušeniu objektu chráneného uvedeným prečinom,
teda k narušeniu pokojného občianskeho spolužitia, ktoré vzbudzuje dôvodné obavy o život, zdravie
alebo zo spôsobenia inej ťažkej ujmy.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania napĺňajúceho
objektívnu stránku tohto prečinu, keď sa vyhrážal zabitím svoje bývalej družke (keď si ona niekoho
nájde tak ju okamžite zabije a potom zabije seba) a jej deťom (že D. H. zabije, že mu odreže ruky,
že si ho niekto počká a dobije na smrť, že si niekoho najme, kto poškodeného zabije, G. H. ml. zase,
že zmiznú, že ich všetkých pozabíja), pričom vyhrážkam predchádzali opakované psychické útoky, čo

viedlo k nariadeniu zákazu priblíženia a kontaktovania, ako aj právoplatnému uznaniu viny za prečin
nebezpečnéhoprenasledovaniavkonanívedenomOkresnýmsúdomKežmarokpodsp.zn.7T/64/2018,
ako aj Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 8T/103/2023, a napriek všetkým obžalovanému uloženým
obmedzeniam v agresivite voči poškodeným neprestal. Vzhľadom na obsah konštatovaných správ
zasielaných poškodenej G. H. st. prostredníctvom elektronickej pošty je pochopiteľný jej motív vyjsť

z bytu pred dom a záležitosť s obžalovaným vyriešiť aj s jeho zadržaním do príchodu policajnej hliadky.

Pokiaľideoprávnukvalifikáciu,súdkonanieobžalovanéhoposúdilakoprečinnebezpečnéhovyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j)
Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania

napĺňajúceho objektívnu stránku tohto prečinu, keď sa vyhrážal zabitím svoje bývalej družke a jej deťom,
pričom týmto vyhrážkam predchádzali fyzické útoky a tieto pokračovali aj po týchto vyhrážkach. Išlo
pritom o útoky, ktoré spôsobili zranenia predovšetkým poškodenému D. H., ktorý sa matku a sestru
snažil pred útokom obžalovaného chrániť.
V tomto smere súd poznamenáva, že pre naplnenie znakov uvedeného prečinu stačí vyhrážka, ktorá

by mohla vzbudiť dôvodnú obavu, teda pojmové znaky tohto prečinu sú naplnené aj vtedy, ak vyhrážka
je objektívne spôsobilá takú obavu vzbudiť, aj keby nebolo sprevádzané fyzickými útokmi. Obdobné
správanie sa obžalovaného bolo objektívne spôsobilé vzbudiť u poškodených obavu o ich život či
zdravie, podobne ako by bolo spôsobilé takúto obavu vyvolať aj u bežného človeka v postavení
poškodených. Konanie obžalovaného smerovalo k porušeniu objektu chráneného uvedeným prečinom,

teda k narušeniu pokojného občianskeho spolužitia, ktoré vzbudzuje dôvodné obavy o život, zdravie
alebo zo spôsobenia inej ťažkej ujmy. Za tohto stavu mal súd preukázané všetky znaky prečinu
nebezpečného vyhrážania. Obžalovaný sa svojho skutku dopustil voči svojej družke a jej deťom, teda
na viacerých osobách.K prečinu ublíženia na zdraví súd uvádza nasledovné:

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 123 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
(1) Ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného.

(2) Ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si
objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky
čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podmienkami ublíženia na zdraví sú:
a) porucha alebo poškodenie zdravia,

b) objektívna nutnosť lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia,
c) nie na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, pričom pod pojmom nie na krátky čas
sa rozumie doba okolo 7 dní.
Skutočný charakter poruchy alebo poškodenia zdravia sa skúma aj
a) príznakmi, bolesťami, ťažkosťami poškodeného,

b) intenzitou a dobou, po ktorú sa tieto prejavovali,
c) ktorý orgán a ktorá funkcia boli zasiahnuté, resp. narušené.

Objektom trestného činu ublíženia na zdraví je ľudské zdravie.

Následkom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona musí byť vždy ublíženie
na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona.
Medzi konaním páchateľa a následkom na ľudskom tele musí byť preukázaná príčinná súvislosť, teda
že k ublíženiu na zdraví poškodeného došlo práve konaním páchateľa.

Subjektívna stránka trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona vyžaduje
úmyselné zavinenie, a to či už úmysel priamy, alebo úmysel nepriamy, ktoré sa vzťahuje na všetky znaky
skutkovej podstaty, teda nielen na konanie, ale aj na objekt, na následok a príčinnú súvislosť a na účinok
na hmotnom predmete útoku.
Úmyselné zavinenie sa musí vzťahovať aj na následok a účinok na hmotnom predmete útoku. Úmyselné

zavinenie sa musí pri trestnom čine ublíženia na zdraví vzťahovať aj na následok a účinok na hmotnom
predmete útoku, aj keď páchateľ si nemusí byť úplne presne vedomý detailov, ktoré spôsobí na hmotnom
predmete útoku.
V praxi je pri vyšetrovaní a dokazovaní trestného činu ublíženia na zdraví veľmi dôležité dokazovanie
úmyslu páchateľa, aký následok svojim konaním chcel spôsobiť, resp. s akým následkom bol

uzrozumený. Na jednej strane rôzne vyjadrenia, ktorých slovný prejav prisľubuje spôsobenie smrti
či ťažkej ujmy na zdraví, nemusia byť v tomto smere rozhodujúce, pretože človek často v hneve,
namyslenosti alebo len tak povie niečo, čo nemyslí vážne. Dôležitý je skutočný úmysel. Okolnosti
subjektívneho charakteru je spravidla možné dokazovať iba nepriamo, z okolností objektívnej povahy,
z ktorých sa dá podľa zásad správneho myslenia usudzovať na vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu

alebo ohrozeniu záujmov chránených Trestným zákonom. Preto pri dokazovaní skutočného úmyslu je
potrebnévychádzaťzvonkajšíchprejavovtrestnéhočinu,tedazosamotnéhospôsobukonaniaaďalších
okolností prípadu.
Ak ľahostajnosť páchateľa k tomu, či následok nastane alebo nenastane, vyjadruje jeho kladné
stanovisko k obom možnostiam, potom možno dovodzovať jeho uzrozumenie s takým následkom v

zmysle § 15 písm. b) Trestného zákona a z hľadiska subjektívnej stránky tak ide o nepriamy úmysel.
Stav ľahostajnosti páchateľa k spôsobeniu ublíženia na zdraví a jeho uzrozumenie s týmto následkom
sa dovodzuje najmä s ohľadom na spôsob prevedenia útoku, jeho intenzitu, charakter zbrane, miesto na
tele poškodeného, do ktorého bol útok vedený, ako aj zistenie, že páchateľ nemohol počítať so žiadnou
konkrétnou okolnosťou, ktorá by mohla následku na zdraví zabrániť. Pri zisťovaní subjektívnej stránky

trestného činu nie je možné prísť k záveru o alternatívnom vzťahu páchateľa k zamýšľanému následku,
teda nemožno dospieť k záveru, že páchateľ mal buď priamy úmysel, alebo aspoň nepriamy úmysel,
forma úmyslu musí byť jasne stanovená (R 31/1998).Pokiaľ úmysel nesmeruje k ublíženiu na zdraví, ale iba k uskutočneniu tzv. demonštratívneho pokusu
prostriedkami, o ktorých páchateľ vie, že nie sú spôsobilé vyvolať taký účinok nemôže ísť ani o pokus
trestného činu ublíženia na zdraví pre nedostatok subjektívnej stránky.

K naplneniu trestného činu ublíženia na zdraví nestačí, aby páchateľ úmyselne vykonal niečo, čo
spôsobilo ublíženie na zdraví, ale je treba, aby jeho úmysel smeroval aj k vlastnému ublíženiu na zdraví.
(R 19/1963).

Nie každé poškodenie zdravia musí byť ublížením na zdraví. Ublíženie na zdraví nie sú drobné
poškodenia zdravia ako napríklad ľahké odreniny kože, prechodné svalové kŕče bežnej intenzity,
ľahké vykĺbenie ramena, prechodné bolesti, nevoľnosť, nepatrné ranky, hučanie v ušiach, krátkodobé
zhoršenie zraku a podobne (viď R II/195, NR 9 Tz 59/1967, R 5/ 1995). V zmysle zaužívanej judikatúry
doba liečenia pri ublížení na zdraví musí byť minimálne sedem dní.

Platí teda, že pri právnom posudzovaní konania páchateľa, ktorým útočil proti zdraviu občana, nie je
možné vychádzať len z toho, ako ujma na zdraví poškodeného bola týmto útokom spôsobená, ale
je treba prihliadať aj k okolnostiam, za akých sa útok stal, akým predmetom bolo zaútočené a aké
nebezpečie pre napadnutého z útoku hrozilo (R16/1964)

V konaní mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom ako je uvedené vo výroku rozsudku.
V konaní boli produkované dve skupiny dôkazov. Na jednej strane dôkazy svedčiace v neprospech
obžalovaného: výpovede poškodenej G. H. D., D. H. a G. H. ml., na strane druhej, dôkazy svedčiace v
prospechobžalovaného:výpoveďobžalovanéhoA.B..Zadanéhoskutkovéhostavumalsúdvykonaným
dokazovaním jednoznačne preukázané, že v inkriminovaný deň došlo ku konfliktu medzi poškodenými

a obžalovaným. Obžalovaný počas celého konania (prípravného, aj konania pred súdom) popiera
spáchanie skutku, tvrdiac, že to bol práve poškodený D. H., kto obžalovaného fyzicky napadol,
pričom neskôr sa k útoku pridala aj poškodená G. H. D.. Žiaden z vykonaných dôkazov toto tvrdenie
obžalovaného nepotvrdzuje.

Z výpovedí obžalovaného, poškodených a svedkov mal súd jednoznačne preukázané, že v daný deň
došlo medzi obžalovaným a poškodenými k fyzickému konfliktu, pričom obžalovaný prišiel pred obytný
dom kde žijú poškodení, a po tom, ako poškodení vyšli z vchodu, vykročil proti ním so zovretými päsťami
a smeroval na svoju bývalú družku G. H. D., na čo sa jej syn D. H. postavil medzi svoju mamu, G. H.
st. a obžalovaného, ktorý sa pokúsil nohou kopnúť poškodeného D. H. do oblasti slabín, čo sa mu však

nepodarilo, nakoľko D. H. zachytil jeho nohu a následne obžalovaného zvalil na zem. Keď sa obžalovaný
postavil zo zeme, opätovne zaútočil fyzicky na D. H. tým, že ho rukou udrel do oblasti pravého oka
a do oblasti sánky a snažil sa dostať do bezprostrednej blízkosti k poškodenej G. H. D., v čom mu
snažil zabrániť D. H., pričom ho obžalovaný chytil rukami za oblečenie, druhou rukou za rameno a udrel
poškodeného D. H. do ľavej paže. Poškodení opísali priebeh skutku rovnako v prípravnom konaní, ako aj

na hlavnom pojednávaní, jednoznačne a nemenne označili za páchateľa skutku obžalovaného. Výpoveď
poškodeného D. H. je potvrdená aj lekárskymi správami. Výpoveď obžalovaného súd považoval za jeho
obhajobu, pričom tejto neuveril, nakoľko je v rozpore so závermi odborného vyjadrenia lekárky a ďalšími
dôkazmivykonanýmipredsúdom.Jezrejmé,žeobžalovanýbolpodvplyvomalkoholuadošlokroztržke,
ktorú sám vyvolal svojim príchodom k domu poškodených, hoci mu bol uložený zákaz priblíženia k nim,

pričom došlo k poškodeniu zdravia poškodeného D. H., ktorý sa poškodené G. H. D. a ml. snažil brániť
pred útokom obžalovaného. Z popisu útoku poškodenými je zrejmé, že obžalovaný na poškodeného
D. H. útočil s úmyslom odstrániť ho ako prekážku a dostať sa do bezprostrednej blízkosti poškodenej
G. H. D..

Platí teda, že ak páchateľ trestného činu ublíženia na zdraví úmyselne poškodí zdravie iného, pokiaľ
toto poškodenie zdravia nedosiahne požadovanú intenzitu ťažkej ujmy na zdraví, je toto konanie
kvalifikované ako ublíženie na zdraví.
V prejednávanej veci išlo pritom o útoky, ktoré spôsobili poškodenému D. H. vyvrtnutie a natiahnutie
plecového kĺbu vľavo, pomliaždenie očnice vpravo a pomliaždenie uhla sánky vpravo. Uvedené zranenia

boli popísané lekárskymi správami MUDr. Mateja Handžáka, lekára urgentného príjmu Nemocnice
Poprad, a.s. a MUDr. Lýdie Wikarskej, lekárky chirurgickej ambulancie Nemocnice P. I. M. n.o.
v Kežmarku. Podľa zhodných výpovedí všetkých poškodených zranenia poškodenému D. H. spôsobil
pri fyzickom útoku obžalovaný A. B..Za takto ustáleného skutkového stavu súd teda dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok,
priebeh ktorého súd ustálil vykonaným dokazovaním tak, ako je opísaný vo výrokovej časti rozsudku sa

stal, obžalovaný ho spáchal, pričom svojím konaním naplnil skutkovú podstatu dvoch trestných činov, a
to prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu nebežného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného
zákona.

K trestu súd uvádza nasledovné:

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) Trest

je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom – potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na

ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej
výmere, ako je ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné
sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V konaní súd mal preukázané dve priťažujúce okolnosti, teda že obžalovaný spáchal viac trestných
činov, a bol už za trestný čin odsúdený. Súd tak ukladal trest v rozmedzí 6 mesiacov až 3 roky.

Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, čím
je vyjadrená zásada proporcionálnosti trestu, a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného
zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu
spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma

prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy (prevencia). Oba prvky sa uplatňujú v
zásade súčasne v každom treste. Účelom trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona
je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej
činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny život a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov
spoločnosti. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Zákonodarca nedefinuje pojem ochrana spoločnosti (§ 34 ods. 1 Trestného zákona), ani pojem účinná
ochrana spoločnosti (§ 47 ods. 1 písm. b) Trestného zákona) a ani rozdiel medzi týmito pojmami.
Práve tu je priestor pre voľné hodnotenie dôkazov jednotlivo i v ich súhrne súdom a pre individuálne
úvahy o účele trestu za spáchaný skutok a o páchateľovi, ktorému má byť trest ukladaný, na jednej

strane a o záujme spoločnosti na ochrane pred trestnými činmi a ich páchateľmi na strane druhej.
Nemožno opomenúť ani ďalšie skutočnosti, ktoré majú význam pre trestné sankcie, a to predovšetkým
zásadu humánnosti a rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ako aj pojem proporcionality, ktorý treba spojiť
s pojmom spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a ochranou základných
práv jednotlivca. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno tiež opomínať ich účel a zmysel,

ktorý nie je možné hľadať len v slovách a vetách toho ktorého predpisu, ale najmä vo všadeprítomných
relevantnýchprávnychprincípochuznávanýchdemokratickýmiprávnymištátmi,medziktorésazaraďuje
aj Slovenská republika.

U obžalovaného nešlo o náhodný a ojedinelý slovný a fyzický útok na poškodenú G. H. D., keďže

obžalovaný už bol v minulosti právoplatne odsúdený za trestné činy súvisiace s osobou G. H. st., a to
trestným rozkazom Okresného súdu Poprad a tiež dvoma rozsudkami Okresného súdu Kežmarok. Voči
iným osobám sa rovnako v minulosti dopustil konania proti občianskemu spolunažívaniu a celkovo trikrát
bol postihnutý za priestupky.Súd v danom prípade uložil na podklade zistených skutočností obžalovanému A. B. trest odňatia slobody
vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, ktorý považuje za dostatočný z hľadiska individuálnej aj generálnej

prevencie. Takýto trest súd považuje za zákonný a spravodlivý, a to aj vzhľadom na okolnosti spáchania
skutku a následok. Takto uložený plní tak represívnu ako aj preventívnu funkciu trestu. Súd je toho
názoru, že pri zvážení všetkých podstatných okolností tohto prípadu je tento trest trestom dostatočne
prísnym a na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného postačujúcim.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil,
ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú
škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku
rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej
úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si uplatnila nárok na náhradu škody v rozsahu 188,76
eur z titulu nákladov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti poškodenému D. H.. Nakoľko trestným
činom obžalovaného bola poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. spôsobená škoda, súd
uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej I. J. K., a.s. škodu v sume 188,76 eur, ktorá škoda
bola verifikovaná preplatením nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v uvedenej výške.

Poškodená G. H. D., D. H. ani G. H. ml. si v adhéznom konaní od obžalovaného žiadnu škodu
neuplatňovali, a preto o nej konajúcim súdom rozhodované nebolo.
- inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe,

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby

oznámením bolo až doručenie rozsudku.