Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michaela Sedláková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy – neplatná podmienka vo výroku

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Csp/87/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125203084
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125203084.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Mgr. Radimom Komkom, LL.M., advokátom,
so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený
názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, právne zastúpenému
Remedium Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:
53255739, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, zo dňa 05.11.2003,
v časti VII. Vyhlásenie klienta, v znení: „Ďalej prehlasuje, že sa pred podpísaním žiadosti a zmluvy o

pôžičke oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

II.Súdurčuje,žezmluvnápodmienkauvedenávZmluveoposkytnutírýchlejpôžičky,zodňa05.11.2003,
v časti VII. Vyhlásenie klienta, v znení: „V prípade porušenia splátkového kalendára, dlžník dáva
súhlas, aby sa uspokojenie dlhu zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok v čiastke

zodpovedajúcej dlhu zo mzdy, prípadne nemocenských dávok u jeho zamestnávateľa.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky
poskytovanej spoločnosťou Q – Credit, a.s., k Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, zo dňa 05.11.2003,
v čl. IV. Podmienky splácania pôžičky, bod d), v znení: „Dlžník je povinný ako variabilný symbol uvádzať
číslo zmluvy o pôžičke. Neuvedenie správneho variabilného symbolu na príkaze k platbe je brané ako
neuhradenie splátky pôžičky so všetkými následkami.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky
poskytovanej spoločnosťou Q – Credit, a.s., k Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, zo dňa 05.11.2003, v
čl.VII.Záverečnéustanovenia,boda),vznení:„Dlžníkjepovinnýveriteľovioznamovaťtaktiežakékoľvek
skutočnosti,ktorébymohliohroziťjehoschopnosťsplácaťpôžičkuriadneavčas.Dlžníkjezvlášťpovinný
vždy veriteľovi bez zbytočného odkladu oznámiť zmenu svojho zamestnávateľa. Pokiaľ tak neučiní do
15 dní od zmeny, je povinný vždy uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 500,-- Sk.“, je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky
poskytovanej spoločnosťou Q – Credit, a.s., k Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, zo dňa 05.11.2003,
v čl. VII. Záverečné ustanovenia, bod d), v znení: „Veriteľ je oprávnený požadovať od dlžníka zmluvnú
pokutu v prípade, ak dlžník:
1. sa dostal do omeškania so splatením jednotlivých splátok. V 30-ty deň po dobe splatnosti sa dlžná

splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10 % z tejto dlžnej čiastky. V ten deň sa zmluvná pokuta stáva
aj splatnou. V prípade oneskorenia s úhradou jednotlivých splátok je dlžník povinný zaplatiť veriteľoviokrem zmluvnej pokuty i úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý započatý deň
oneskorenia.“,
2. uviedol v súlade s čl. VI. bod b) ods. 2 v zmluve o pôžičke nepravdivé údaje vo výške 20% z celkovej

výšky poskytnutej pôžičky. Úrok z omeškania je splatný na požiadanie.“
3. naplní aspoň jednu zo skutočností uvedených v čl. VI. bod b) ods. 3 vo výške 100% z celkovej výšky
poskytnutejpôžičky.Úrokzomeškaniajesplatnýnapožiadanie.“jeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou.

VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky

poskytovanej spoločnosťou Q – Credit, a.s., k Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, zo dňa 5.11.2003,
v čl. VII. Záverečné ustanovenia, bod e) v znení: „Každá platba, ktorú dlžník prevedie na účet veriteľa,
sa započítava najskôr na zmluvné pokuty, ďalej na ďalšie záväzky dlžníka voči veriteľovi, ktoré vznikli
i mimo zmluvy o pôžičke a potom na mesačnú splátku pôžičky. Na existenciu záväzkov dlžníka voči
veriteľovi nemá vplyv skutočnosť, či je ešte v platnosti zmluva o pôžičke alebo nie.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky
poskytovanejspoločnosťouQ–Credit,a.s.,kZmluveoposkytnutírýchlejpôžičky,zodňa5.11.2003,včl.
VII.Záverečnéustanovenia,bodh),vznení:„Dlžníkprehlasuje,ževsúladesust.§7zákonač.428/2002
Z.z. súhlasí, aby veriteľ spravoval jeho osobné údaje, ktoré mu dlžník poskytol pri uzavieraní tejto zmluvy

ako aj tie, ktoré veriteľ iným zákonným spôsobom získal počas trvania tohto zmluvného vzťahu. Dlžník
súhlasí s ich spracovaním, sprístupnením a použitím, vrátane rodného čísla, spôsobom zodpovedajúcim
povahe osobných údajov na účely priameho marketingu, ako aj na účely korešpondencie medzi
stranami, po dobu platnosti a účinnosti tejto zmluvy a po dobu desiatich rokov po vysporiadaní práv a
povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo z jej porušenia.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.04.2025 domáhal určenia ňou špecifikovaných 7

neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa
05.11.2003.

2. Žalobu odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalovanej, spoločnosťou Q – CREDIT, a.s.,
uzatvoril spotrebiteľskú zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky, zo dňa 05.11.2003. Spoločnosť Q –

CREDIT, a.s. zanikla, a k 31.12.2005 sa jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s.. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. zanikla dňa 01.01.2018 rozdelením, pričom
jej právnymi nástupcami sa stali spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy
1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 a spoločnosť VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1,
829 90 Bratislava, IČO: 31 318 045. Podľa žalobcu spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi ním a

žalovanou má bezpochyby tzv. formulárový charakter. Ide o vopred pripravenú predtlač žalovanej, do
ktorej žalovaná dopisovala len jeho údaje. Jeho „zmluvná voľnosť“ bola obmedzená len na dohodu
o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné podmienky ako aj všetky dokumenty
predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa
ovplyvniť ich obsah.

Pokiaľ ide o prvú zmluvnú podmienku, uvedenú v časti VII. Vyhlásenie klienta, týkajúcu sa vyhlásenia
dlžníka, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, túto považuje za neprijateľnú z
dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach
zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v
rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým

sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s úverovými podmienkami.
Vo vzťahu k druhej zmluvnej podmienke týkajúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy uviedol, že predmetná
dohoda o zrážkach zo mzdy je priamo včlenená do všeobecných podmienok poskytnutia úveru k
zmluve. Takéto zmluvné dojednanie vytvára hrubú nerovnováhu medzi stranami zmluvy, v neprospech
spotrebiteľa, pričom spotrebiteľovi hrozí, že aplikáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy mu dôjde

k vzniku priamej majetkovej škody vo forme mesačnej zrážky zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkachzo mzdy totiž nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave
veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Závažnosť a dopady aplikácie dohody o zrážkach zo
mzdy na spotrebiteľa sú tak nepriaznivé, že si vyžadujú osobitné dojednanie a nie zakomponovanie

dohody o zrážkach zo mzdy do úverových podmienok spotrebiteľskej zmluvy tak, aby unikli pozornosti
spotrebiteľa, čo už mnohokrát judikovali aj súdy SR.
Vo vzťahu k tretej zmluvnej podmienke týkajúcej sa neuvedenia variabilného symbolu poukázal
na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 18Csp/85/2023, z 29.1.2024 a vo vzťahu k inému
dodávateľovi, na rozsudky Okresného súdu Prešov, sp. zn. 24Csp/26/2017, zo 4.4.2018, potvrdený

rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 18Co/90/2018, z 19.11.2018; sp. zn. 20Csp/91/2020, zo
7.9.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 19CoCsp/54/2020, z 10.6.2021; sp. zn.
7Csp/35/2021, z 13.10.2021; sp. zn. 14Csp/88/2020, z 13.10.2021; sp. zn. 19Csp/69/2020, z 9.2.2021.
K štvrtej zmluvnej podmienke týkajúcej sa povinnosti oznamovať zmeny údajov poukázal na rozsudok
Krajského súdu Prešov, sp. zn. 6CoCsp/16/2024, z ktorého vyplýva cit.: „35. Neprijateľnosť zmluvnej
podmienky v zmluve o úvere uvedenej v obchodných podmienkach pre úver - pôžička na bývanie,

účinných od 01.08.2011, v článku 8 - Jednotlivé záväzky a vyhlásenia, bod 8.1., v znení: „Dlžník sa
týmto zaväzuje, že: [iii] bez zbytočného odkladu oznámi Banke akékoľvek zmeny, ktoré boli rozhodné
pre poskytnutie úveru vrátane informácií, ktoré môžu mať negatívny vplyv na schopnosti Dlžníka a/alebo
Spoludlžníka splácať Pohľadávku banky.“ je aj podľa odvolacieho súdu daná značnou nevyváženosťou
uloženej povinnosti v neprospech spotrebiteľa, keď z nej nie je dostatočne zrejmé, aké skutočnosti boli

pre poskytnutie úveru rozhodné a aké zmeny v týchto skutočnostiach má byť dlžník povinný veriteľovi
oznámiť. V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-226/12 existencia značnej nerovnováhy
môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia,
v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných vnútroštátnych
predpisov formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na

spotrebiteľa. Dodávateľ túto povinnosť spotrebiteľa subsumoval (nad rámec zákonnej úpravy) pod
podstatné porušenie zmluvných povinností (bod 9.2. obchodných podmienok pre úver - pôžička na
bývanie) s následkami uvedenými v označenom bode, medzi ktoré zaradil okrem iného požadovať
predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, vypovedať zmluvu o úvere s okamžitou
účinnosťou, úročiť splatnú časť pohľadávky banky, s ktorou je dlžník v omeškaní aj úrokom z omeškania,

zvýšiť výšku úrokovej sadzby o sadzbu úroku z omeškania vo výške stanovenej v oznámení alebo
uplatniť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka poplatkov. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že aj
toto zmluvné ustanovenie je v zmysle generálnej klauzuly ust. § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou zmluvnou
podmienkou“.
Kpiatejneprijateľnejpodmienketýkajúcejsazmluvnejpokutyuviedol,žepredmetnázmluvnápodmienka

umožňuje, aby mu žalovaný za omeškanie, okrem zákonných úrokov, uložil aj ďalšiu sankciu za
omeškanie, zmluvnú pokutu, ktorú on, vo formulárovej zmluve nemohol odmietnuť, ak chcel úver získať.
Mal len dve možnosti, buď úver prijať, s podmienkami stanovenými obchodníkom, alebo úver neprijať.
Na vyjednávanie nemal žiaden priestor. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretože
si tým zhoršuje svoje zmluvné postavenie, ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2

a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ.
Vo vzťahu k šiestej zmluvnej podmienke týkajúcej sa započítavania má za to, že predmetné zmluvné
ustanovenie poskytuje žalovanej ako dodávateľovi úveru možnosť započítavať jeho platby na iný účel,
akým je splatenie istiny tohto úveru, a bez ohľadu na jeho vôľu. Toto ustanovenie zmluvy zakladá
nevyvážený vzťah medzi ním a žalovanou pokiaľ ide o započítavanie jeho platieb na predmetný úver,

keďže umožňuje žalovanej postupovať v tomto smere nepredvídateľne a započítavanie mojich platieb
sa tak stáva pre neho netransparentné.
K poslednej zmluvnej podmienke týkajúcej sa súhlasu so spracovaním osobných údajov po dobu 10
rokov po vysporiadaní práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy má za to, že predformulovaný súhlas
spotrebiteľa s poskytovaním a sprístupňovaním jeho osobných údajov tretej osobe, so spracovaním jeho

osobnýchúdajovpodobu10rokov(ajpozánikuzmluvnéhovzťahu),bezohľadunadĺžkutrvaniazmluvy,
formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti považovať za
náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o
ochrane osobných údajov požaduje. Aj ohľadne tejto zmluvnej podmienky bola jej neprijateľnosť priamo
k žalovanej judikovaná.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa jeho názoru ide len o umelo vykonštruovaný
súdny spor, ktorý žiadnym spôsobom neslúži na ochranu spotrebiteľských práv. Zjavné zneužitie práva
nemá požívať právnu ochranu, a preto by mala byť takáto žaloba zamietnutá. Po splatení úveru nemôžepodľa neho existovať akýkoľvek, nieto ešte naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvných
podmienok. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na Návrh na začatie konania o súlade právnych
predpisov podľa čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky na Ústavnom súde SR, ktorý podal Okresný súd

Prešov, pod sp. zn. 13Csp/55/2022 dňa 21.10.2024 (ďalej len „návrh“). V danom prípade bola zmluva
uzatvorenáeštevroku2003.Žalobcatakpoviacako20rokochoduzatvoreniazmluvynapádaajviacero
zmluvných podmienok, ktoré voči nemu ani vôbec neboli aplikované. K splateniu úveru pritom došlo pred
viac ako 20 rokmi pred podaním žaloby. Zároveň právna úprava v tom čase takéto zmluvné podmienky
nepovažovala (a ani rozhodovacia prax iných súdov) ani teraz dané zmluvné podmienky nepovažuje

za neprijateľné.
Vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky – všeobecné obchodné podmienky žalovaný uvádza,
že mu zo žaloby žalobcu nie je zrejmé, ako by mohli tieto ustanovenia zmluvy na žalobcu
akokoľvek prenášať dôkazné bremeno. Predmetným zmluvným ustanovením sa neukladá žalobcovi
ako spotrebiteľovi žiadna povinnosť niesť dôkazné bremeno. Žalovanému nie je zrejmé, akým iným
spôsobom by mal veriteľ pri uzatváraní zmluvy overiť či dlžník - spotrebiteľ všetkému buď v zmluve alebo

v obchodných podmienkach, či cenníku porozumel. V prípade, ak by uvedené zmluvné ustanovenia
v zmluve absentovali, veriteľ by predsa stratil akýkoľvek dôkaz o tom, že spotrebiteľ bol naozaj s
obchodnými podmienkami a cenníkom oboznámený, že s nimi súhlasí, že ich prevzal alebo mu
boli zaslané. Ak by súd ustanovil, že takéto zmluvné ustanovenia považuje za neprijateľné zmluvné
podmienky, veriteľa by tak dostal do situácie, kedy by nevedel oboznámenie a odovzdanie akýchkoľvek

dokumentov spotrebiteľovi riadne preukázať. Takéto zmluvné ustanovenie je štandardnou súčasťou
všetkých spotrebiteľských zmlúv a je plne akceptované všeobecnými súdmi Slovenskej republiky
(vrátane krajských súdov a rovnako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky). Toto ustanovenie
na spotrebiteľa neprenáša dôkazné bremeno. Preukázanie oboznámenia ostáva na dodávateľovi a
dôkazom je práve podpis spotrebiteľa, ktorého jedinou predzmluvnou povinnosťou bolo podrobne

sa oboznámiť s jednotlivými ustanoveniami zmluvy. Priemerný a zodpovedný spotrebiteľ, ktorému
prináleží súdna ochrana by určite nekonal absolútne ľahostajne a zmluvu nepodpísal bez podrobného
oboznámenia sa so všetkými jej súčasťami, ktoré sú v zmluve jasne a zrozumiteľne označené. Žalovaný
taktiež považuje za potrebné podotknúť, že žiadna norma spotrebiteľského práva Slovenskej republiky
alebo Európskej únie nevyžaduje, aby spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument,

resp. aby každá časť takého dokumentu bola osobitne podpísaná. V zmysle vyššie uvedeného má
žalovaný za to, že uvedené ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán a predmetné ustanovenie tak nemôže byť považované za neprijateľnú zmluvnú
podmienku.
K namietanej neprijateľnosti zmluvnej podmienky – dohody o zrážkach zo mzdy uviedol, že dohoda o

zrážkach zo mzdy predstavuje legálny zabezpečovací inštitút podľa ust. § 551 OZ, pri výkone ktorého
zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (napr. podľa Exekučného
poriadku). Právnym poriadkom aprobovaný a v OZ explicitne zakotvený zabezpečovací inštitút už podľa
svojej povahy ani nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou (zabezpečovací inštitút zabezpečuje
akcesoricky povinnosti z hlavného záväzkového vzťahu – zabezpečovací inštitút preto nemôže byť

neprijateľnou podmienkou). Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v súlade s ustanoveniami OZ,
pričom zabezpečenie záväzku spotrebiteľa formou dohody o zrážkach zo mzdy v čase uzavretia Zmluvy
OZ ani iné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa nezakazovali.
K ďalšej zmluvnej podmienke – variabilný symbol uviedol, že uvedené napadnuté zmluvné ustanovenie
nie je zmluvnou podmienkou, ktorá by akokoľvek zasahovala do práv a povinností zmluvných strán

oproti stavu jej neexistencie. Toto ustanovenie je iba praktickým upozornením na nevyhnutnú objektívnu
skutočnosť, ktorá nastane, ak klient uvedie nesprávne platobné údaje. Zároveň nemôže byť označená
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko upozorňuje a chráni spotrebiteľa na možné následky
spustenia sankčných mechanizmov s majetkovým dopadom navýšenia pohľadávky v prípade, ak
neuhradí splátku načas. Veriteľ nemá totiž kapacitu skúmať, na ktorý dlh má byť splátka započítaná, ani

mu žiadna právna norma takúto povinnosť neukladá.
K zmluvnej podmienke – oznamovacia povinnosť poukázal na to, že žiadna právna norma nezakazuje
skúmať bonitu spotrebiteľa zo strany veriteľa aj počas zmluvného vzťahu; práve naopak, takéto
oznámenie každej zmeny v schopnosti splácať úver veriteľovi by malo byť želaným správaním zo strany
spotrebiteľa – ktoré by umožnilo veriteľovi napr. prispôsobiť podmienky splácania spotrebiteľovi počas

prechodného zníženia príjmu, straty zamestnania, resp. ponúknuť možnosti refinancovania v prípade
zlepšeniapríjmunásledkomzmenyzamestnávateľaapodobne.Vkonečnomdôsledkubytátovedomosť
veriteľa o zmene vo finančnej sfére spotrebiteľa bola i na prospech spotrebiteľa. Žalovanému preto nie je
zrejmé, v čom by podľa žalobcu mala spočívať nevyváženosť uvedenej zmluvnej podmienky- najmä keďje zrejmé, že v súčasnosti ustanovenia ohľadne skúmania (ne)zamestnania spotrebiteľa, resp. údajov o
schopnosti splácať pri úverových produktoch, už riadne implementované sú.
Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku – zmluvná pokuta uviedol, že na to, aby sa predmetné ustanovenia

považovali za neprijateľné musí ísť v prvom rade o neprimeranú sankciu. Žalobca však len všeobecne
poukazuje na údajnú neprijateľnosť, avšak v žiadnom smere sa v podanej žalobe nevysporiadava so
skutočnosťou, z akého konkrétneho dôvodu by mali byť podľa neho považované za neprimerané či
vytvárajúce hrubú nerovnováhu. V prejednávanom prípade bola zmluvná pokuta spolu so sankčným
úrokom dojednaná tak, že ani za súčasných prísnejších podmienok nemôže byť označená za

neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný taktiež opakovane popiera tvrdenia žalobcu, že by mal len
obmedzenú „zmluvnú voľnosť“, keďže podľa žalobcu nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah
Zmluvy. Prijaté zmluvné podmienky sa od návrhu žalovaného nelíšili len z toho dôvodu, že žalobca so
všetkými zmluvnými podmienkami vyjadril svoj súhlas, čo potvrdil svojim podpisom Zmluvy.
K ďalšej zmluvnej podmienke – započítanie žalovaný poukazuje na to, že Zmluva je zmluvou o úvere
v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, absolútnym obchodom, pričom žalobca sa vo svojich

úvahách vôbec nevysporiadal napr. s aplikáciou § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý znie: ,,Pri
plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.“
Z uvedeného je teda potrebné vyvodiť, že v prípade riadneho plnenia dlhu sa jedná o plnenie v splátkach
a platby dlžníka sa započítavajú podľa dohody zmluvných strán. Naproti tomu, po predčasnom vyhlásení
splatnosti úveru sa už nejedná o plnenie v splátkach, nakoľko dohoda o plnení dlhu v splátkach nie je v

platnosti, a každé peňažné plnenie dlžníka je potrebné prioritne započítať na istinu dlhu v zmysle ust. §
566 ods. 2 OZ. Žalovaný teda napadnuté zmluvné ustanovenie považuje za platne dojednané. Zároveň
jezrejmé,ženemožnopomýšľaťnadneprijateľnouzmluvnoupodmienkou,nakoľkopodľaust.§53ods.1
ide o zmluvnú podmienku, ktorá sa týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, pričom zmluvná
podmienka je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne a niet spornosti o individuálnom dojednaní.

K poslednej zmluvnej podmienke – osobné údaje žalovaný uviedol, že spracúvanie osobných údajov na
účel interného výkazníctva je preto podľa názoru žalovaného plne legitímne, keďže explicitne vyplýva
zo samotného zákona platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Žalovaný zdôraznil, že dĺžka
súhlasunaspracovanieosobnýchúdajovna10rokovjenepochybnedôvodná.Aktuálnasúdnapraxtotiž
nie len že neurčuje žiadnu premlčaciu dobu na prípadné požadovanie určenia neprijateľnosti zmluvnej

podmienky, ale aj v prípade žaloby na určenie bezúročnosti o bezpoplatkovosti poskytnutého úveru a
následného vydania bezdôvodného obohatenia súdna prax (viď. prax tunajšieho súdu) uplatňuje 10
ročnú premlčaciu dobu na plnenie. V prípade ak by teda nebolo možné osobné údaje klienta uchovávať
10 rokov od zániku zmluvy, a tým uchovávať ani zmluvnú dokumentáciu, žalovaný by v prípade sporu,
akým je napokon aj prebiehajúci spor, nemal žiadnu možnosť obrany. Spracovanie osobných údajov

po dobu 10 rokov od zániku zmluvy je preto potrebné považovať za dôvodné. Banka má povinnosť
minimálne po dobu 5 rokov uchovávať všetky doklady o uskutočnených obchodoch. Žalovaný používa
10 ročnú archivačnú dobu, nakoľko táto sa osvedčila praxou. S poukazom na uvedené žalovaný zastáva
názor, že ani jedno z vyššie uvedených ustanovení zmluvy nie je možné považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Z týchto dôvodov má súd žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalovaný touto cestou

tiež napáda spôsob uplatnenia trov žalobcom.

4. Žalobca v replike poukázal na to, že pokiaľ žalovaná poukazuje na návrh na začatie konania o
súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy SR na ÚS SR, ktorý podal OS Prešov pod sp. zn.
13Csp/55/2022 dňa 21.1.2024, ktorý sa týka konania o súlade ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z.,

ktorý sa viedol na ÚS SR pod evidenčným číslom spisu Rvp 3053/2024, tak poukazujú na to, že táto
argumentácia zo strany žalovanej je bezpredmetná, keďže Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí
pléna Ústavného súdu SR 26. februára 2025 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 5/2025 tak,
že návrh odmietol. Žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok podali v súčasnej dobe, kedy
sa dozvedeli o tom, že zmluvy žalovanej obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Zároveň poukazujú

na to, že nie je dôležité či si dodávateľ voči spotrebiteľovi uplatnil nároky zo zmluvných podmienok,
stačí len to, že zmluva, ktorú uzavrel dodávateľ so spotrebiteľom obsahuje zmluvné podmienky, ktoré
sú v neprospech spotrebiteľa. Odpoveď na námietky žalovanej dáva rozsudok Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 6Cdo/127/2017, z 30.01.2019 a uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 124/2020, z
15.04.2020, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť banky proti rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.

zn. 6Cdo/127/2017. Čo sa týka namietaných NZP, ide o neprijateľné zmluvné podmienky používané
žalovanou, ako aj inými dodávateľmi bankového alebo nebankového spektra. Spotrebiteľská zmluva
uzatvorená medzi ním a žalovanou má bezpochyby tzv. formulárový charakter. Čo sa týka neprijateľnosti
predmetných zmluvných podmienok, tak pre súdenú vec je rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jednoprávoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda absolútne
neplatnú. Dôkazné bremeno znáša žalovaná a preto ako dodávateľ je povinná preukázať, že zmluvné
ustanovenie bolo dojednané individuálne. Žalovaná však zatiaľ nijakým spôsobom nepreukázala, že

s ním bol vedený kontraktačný proces vo vzťahu k namietaným zmluvným podmienkam. Uviedol, že
žalobupodalajzdôvodunáslednéhozískaniapeňažnejsatisfakcie.Vovzťahuknámietke,ženapadnuté
zmluvné podmienky sa v drvivej väčšine prípadov už vôbec neuplatňujú a ide o obsolentné zmluvné
ustanovenia, uviedol, že súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve aj keď
ide o zmluvnú podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a

dokoncajejupovinnývyhlásiťajvprípade,akjuzmluvnéstranyzmluvnezmenili(uznesenieNajvyššieho
súdu SR 7Cdo/149/2020 z 24.08.2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-19/20). Čo sa týka
námietky, že zmluva bola uzavretá v roku 2003, pričom žaloba bola podaná na súde v roku 2025, t.j.
po viac ako 20 rokoch od uzavretia zmluvy tak poukazuje na to, že žalobu o neprijateľné zmluvné
podmienky podal až teraz, keďže v súčasnej dobe sa dozvedel o tom, že zmluvy žalovanej zrejme
obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a o tom, či obsahujú je oprávnený rozhodnúť len súd.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by zmluvné ustanovenia boli so žalobcom individuálne dojednané, a to s poukazom na
to, že súdu bola predložená Zmluva, ktorá obsahuje podpis žalobcu, čo jasne, zreteľne a zrozumiteľne
preukazuje, že žalobca s uvedenými ustanoveniami bol oboznámený a súhlasil s nimi, v opačnom

prípade, by predsa Zmluvu nepodpísal – je logické, že ak spotrebiteľ respektíve akákoľvek osoba
s určitými ustanoveniami nesúhlasí, nepodpíše dokument, ktorým sa zaväzuje na ich plnenie a
dodržiavanie. Žalovaný má tak za to, že podpisom žalobcu na Zmluve práve preukázal súhlas s
ustanoveniami a práve žalobca je ten, ktorý v konaní nepreukázal, že by s namietaným ustanoveniami
pri uzatváraní Zmluvy nesúhlasil v takom rozsahu, že by Zmluvu ani len nepodpísal.

6. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to vyjadreniami strán
sporu, Zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 05.11.2003, ako aj ostatným spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca s právnym predchodcom žalovaného Q – Credit uzavreli dňa 05.11.2003 formulárovú Zmluvu
o poskytnutí rýchlej pôžičky (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške
10.000 Sk s dohodnutou mesačnou splátkou vo výške 919 Sk, s počtom splátok 12.

8. Zmluva v časti VII. Vyhlásenie klienta obsahuje miniatúrnym písmom uvedenú zmluvnú podmienku

v znení: „Ďalej prehlasuje, že sa pred podpísaním žiadosti a zmluvy o pôžičke oboznámil so
Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, súhlasí s nimi,
nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“ Zároveň sa tam uvádza, že „V prípade
porušenia splátkového kalendára, dlžník dáva súhlas, aby sa uspokojenie dlhu zabezpečilo vykonaním
pravidelných mesačných zrážok v čiastke zodpovedajúcej dlhu zo mzdy, prípadne nemocenských dávok

u jeho zamestnávateľa.“

9. Vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou Q - Credit, a.s., k
Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, v čl. IV. Podmienky splácania pôžičky, bod d), je uvedená drobným
písmom zmluvná podmienka v znení: „Dlžník je povinný ako variabilný symbol uvádzať číslo zmluvy o

pôžičke. Neuvedenie správneho variabilného symbolu na príkaze k platbe je brané ako neuhradenie
splátky pôžičky so všetkými následkami.“

10. Vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou Q - Credit, a.s.,
k Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, v čl. VII. Záverečné ustanovenia, bod a), je uvedená drobným

písmom zmluvná podmienka v znení: „Dlžník je povinný veriteľovi oznamovať taktiež akékoľvek
skutočnosti,ktorébymohliohroziťjehoschopnosťsplácaťpôžičkuriadneavčas.Dlžníkjezvlášťpovinný
vždy veriteľovi bez zbytočného odkladu oznámiť zmenu svojho zamestnávateľa. Pokiaľ tak neučiní do
15 dní od zmeny, je povinný vždy uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 500,-- Sk.“.

11. Vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou Q - Credit, a.s.,
k Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, v čl. VII. Záverečné ustanovenia, bod d/, je uvedená drobným
písmom zmluvná podmienka v znení: „Veriteľ je oprávnený požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu v
prípade, ak dlžník: 1. sa dostal do omeškania so splatením jednotlivých splátok. V 30-ty deň po dobesplatnosti sa dlžná splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10 % z tejto dlžnej čiastky. V ten deň
sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. V prípade oneskorenia s úhradou jednotlivých splátok je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi okrem zmluvnej pokuty i úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky

za každý započatý deň oneskorenia.
2. uviedol v súlade s čl. VI. bod b) ods. 2 v zmluve o pôžičke nepravdivé údaje vo výške 20% z celkovej
výšky poskytnutej pôžičky. Úrok z omeškania je splatný na požiadanie.“
3. naplní aspoň jednu zo skutočností uvedených v čl. VI. bod b) ods. 3 vo výške 100% z celkovej výšky
poskytnutej pôžičky. Úrok z omeškania je splatný na požiadanie.“

12. Vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou Q - Credit, a.s.,
k Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, v čl. VII. Záverečné ustanovenia, bod e/, je uvedená drobným
písmomzmluvnápodmienkavznení:„Každáplatba,ktorúdlžníkprevedienaúčetveriteľa,sazapočítava
najskôr na zmluvné pokuty, ďalej na ďalšie záväzky dlžníka voči veriteľovi, ktoré vznikli i mimo zmluvy
o pôžičke a potom na mesačnú splátku pôžičky. Na existenciu záväzkov dlžníka voči veriteľovi nemá

vplyv skutočnosť, či je ešte v platnosti zmluva o pôžičke alebo nie.“

13. Vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou Q - Credit, a.s., k
Zmluveoposkytnutírýchlejpôžičky,včl.VII.Záverečnéustanovenia,bodh/,včasti,jeuvedenádrobným
písmom zmluvná podmienka v znení: „Dlžník prehlasuje, že v súlade s ust. § 7 zákona č. 428/2002 Z.z.

súhlasí, aby veriteľ spravoval jeho osobné údaje, ktoré mu dlžník poskytol pri uzavieraní tejto zmluvy
ako aj tie, ktoré veriteľ iným zákonným spôsobom získal počas trvania tohto zmluvného vzťahu. Dlžník
súhlasí s ich spracovaním, sprístupnením a použitím, vrátane rodného čísla, spôsobom zodpovedajúcim
povahe osobných údajov na účely priameho marketingu, ako aj na účely korešpondencie medzi
stranami, po dobu platnosti a účinnosti tejto zmluvy a po dobu desiatich rokov po vysporiadaní práv a

povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo z jej porušenia.“

14. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

15. Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia Zmluvy,

typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch,
ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

16. Podľa § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia Zmluvy,
typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú

nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu
predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2.
podmienky,ktorýmisapodmieňujepredajvýrobkualeboposkytnutieslužbypožiadavkou,abyspotrebiteľ
zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

18. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

19. Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

20. Podľa článku 7 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov

hospodárskejsúťažeexistovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniu
nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.21. Podľa § 879j OZ, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.
januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008
sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

22. Podľa § 879f ods. 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské
zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak
ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia

účinnosti tohto zákona.

23. Podľa § 879f ods. 4 OZ, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s
ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo
dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o
práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s

ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí
lehoty podľa odseku 3.

24. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné podmienky
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53a OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti

takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie

súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú
v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

26. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení od 01.04.2002 do

30.06.2006 (ďalej len „ZoSÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

27. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

28. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov

verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

29. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.07.2007 do
31.10.2008, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách,ktorýmisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníkaaleboObchodnéhozákonníka,ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

30. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného do 30.06.2024, každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ
proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi
domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj

vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen„kolektívnezáujmyspotrebiteľov“).
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

31. Podľa § 298 ods. 1 a 2 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez
návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej

zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal
plneniedodávateľovizdôvodutakejzmluvnejpodmienkyalebomunazákladetakejzmluvnejpodmienky
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou

32. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol

záväzkový vzťah vo forme zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluvný vzťah strán sporu, založený
na základe vyššie uvedenej zmluvy o úvere, spadá pod úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch
a Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do
zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie

špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne
ustanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá

sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

33. Napriek tomu, že Slovenská republika vstúpila do EÚ až po uzavretí zmluvného vzťahu dňa
01.05.2004, predmetnú zmluvu bolo potrebné vyhodnotiť ako spotrebiteľskú s ohľadom na povahu

účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď žalovaný (resp. jeho právny predchodca) ako
veriteľ bol podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach
určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník (žalobca) nemal možnosť obsah zmluvy
ovplyvniť. Na túto zmluvu sa vzťahujú aj všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v
Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý

zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku
inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do
platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie
postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy
čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako

tzv. typovú zmluvu (spotrebiteľskú). Pôvodne uvedené upravoval § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.,
neskôr § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. s odkazom na použitie ust. § 52-54 OZ. Táto úprava nášho
právnehoporiadkubolanevyhnutnávsúvislostisovstupomSlovenskadoEÚvmáji2004azosúlaďovala
náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. O tom bolo a je ajustanovenie § 879 j a § 879 f Občianskeho zákonníka, ktoré uložilo dodávateľom dať svoje zmluvy
do súladu s ustanovenia § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ tak nerealizoval, čo v konaní
preukázané nebolo, je možné podľa názoru súdu možno vysloviť ich neprijateľnosť.

34. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (myslí sa Občianskeho
zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať
dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s
poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne
eurokonformný (t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom).

35. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie platí, že členské štáty mali a majú povinnosť

zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok(čl.6bod1Smernicerady93/13/EHSz5.4.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách).

36. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv naplnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej
podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp.zn. C-473/00 potvrdil, že uplynutie času

v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv
spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS. Z
tohto dôvodu vznesená námietka zo strany žalovaného o uplynutí doby 20 rokov nie je dôvodná, pokiaľ
tieto podmienky neupravil a nedal do súladu s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

37. Ohľadom existencie naliehavého právneho záujmu na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky a
aktívnej legitimácie žalobcu, súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.03.2019, sp. zn.
6Cdo/27/2018, podľa ktorého žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec
týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp.
vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137

písm. c) Civilného sporového poriadku. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom
domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má
podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3
zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý
právny záujem.

38. Taktiež z rozhodnutia NS SR z 23.01.2017, sp. zn. 6Ndc/20/2016, vyplýva, že právo súdu vysloviť
v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP
zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami
inter partes.

39. Rovnako poukazuje súd aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok
sp. zn. 6Cdo 127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny
význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho

vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej
spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného
prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky.
V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok
vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej

podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden
vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade,
že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor byv podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej len „smernica“).“

40. Zároveň z rozhodnutia Ústavného súdu SR pod sp. zn. III. ÚS 124/2020 vyplýva, že zmluvnú
podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená za nekalú treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala,
takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky. Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym

rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa
spotrebiteľ nachádzal, ak by uvedená podmienka neexistovala. Rozsudok o určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky prispel k odstráneniu pochybností o spätných účinkoch rozhodnutia súdu o určení
neplatnosti zmluvnej podmienky a tieto účinky z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno
v zásade z hľadiska reštitúcie vzťahov časovo obmedzovať. Žalobu o určenie možno uplatniť už pri
potencionálnej hrozbe vzniku ujmy. Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky

z preventívnych dôvodov bez práva na reštitučné plnenie. Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani
zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je právo na plnenie a z ktorých by bolo kumulatívne uplatnenie
reštitučnýchprávnaplnenieproblematické,ažnemožné.Členskýmštátompatríprocesnáautonómia,no
špecifiká súdnych konaní nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá
spotrebiteľom musí byť poskytnutá podľa ustanovení Smernice 93/13. Ak spotrebiteľ vyvolá individuálny

súdny spor o posúdenie zmluvnej podmienky, či nie je neprijateľná, súd ex offo zohľadňuje všetky
okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru a to nielen z dôvodu individuálnej ochrany
spotrebiteľa, ale aj v záujme dôležitého spoločenského cieľa.

41. Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve, aj keď ide o zmluvnú

podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca je ju
povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu SR 7Cdo/149/2020 z 24.08.2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-19/20).

42. V súvislosti argumentáciou žalovaného o umelo vykonštruovanom spore, keďže zmluva o úvere

bola uzavretá ešte v roku 2003 a žalobca po viac ako 20 rokoch od uzatvorenia zmluvy napáda viacero
zmluvných podmienok, súd považujúc túto za nedôvodnú poukazuje ešte aj na rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie C-776/19 až C-782/19, ktorý v bode 38 rozsudku uviedol cit.: „Z tohto hľadiska treba
usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré spotrebiteľovi vyplývajú zo smernice
93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu zmluvnej podmienky nielen

ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej podmienky súdom, takže návrh
podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej
medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať nijakej premlčacej lehote.“

43. Námietky žalovaného sú preto v tomto smere (aj vo vzťahu k potrebe skúmania motívu podania

žaloby) nedôvodné.

44. Naviac, ak je spotrebiteľovi umožnené domáhať sa svojho práva do budúcna napr. uplatnením
si vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného alebo žiadať primeraného finančného
zadosťučinenia, je namieste aj predmetná žaloba o vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Je

len na spotrebiteľovi, ktoré právo si zvolí, resp. ktoré právo z viacerých práv použije. Na primerané
finančné zadosťučinenie (relutárna satisfakcia) zákon explicitne vyžaduje úspech spotrebiteľa pred
súdom. Niet žiadneho dôvodu z okruhu úspešne vedených vecí pred súdom vylučovať práve rozsudok o
neplatnosti niektorej zmluvnej podmienky, ak ju spôsobil dodávateľ pri zanedbaní povinnosti postupovať
s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa). Za porušenie povinnosti

postupovať s odbornou starostlivosťou treba považovať aj používanie neprijateľných zmluvných
podmienok (§ 3 ods. 3 ZOS, § 53 ods. 1 OZ), nekalých obchodných praktík (§ 7 a nasl. zákona o
ochrane spotrebiteľa), ale aj iné porušenie práv spotrebiteľa (viď uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6Co/220/2012 z 30.08.2013). Ak spotrebiteľ sleduje dosiahnutie právnej istoty v otázke, či
je zmluvná podmienka neprijateľná, môže sa na súde domáhať žalobou určenia jej neprijateľnosti.

Právna istota v takejto záležitosti je dôležitá a dosiahnutie takejto právnej istoty by nemalo byť
podmieňované (kumulatívne) uplatnením, či už náhrady škody, bezdôvodného obohatenia alebo
primeraného finančného zadosťučinenia. Inými slovami povedané, nemožno spotrebiteľa nútiť douplatňovania takýchto plnení pri jeho snahe dosiahnuť právnu istotu čo do (ne)záväznosti zmluvnej
podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti.

45. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia alebo či
boli dotknuté podmienky individuálne dojednané. Súd je toho názoru, že napadnuté ustanovenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere sa netýkajú predmetu plnenia, ani ceny plnenia, a preto nie sú vylúčené zo
súdneho prieskumu ich neprijateľnosti.

46. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2

OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť
návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba

dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto
smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky

neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ).

47. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

48. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace

s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

49. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen

podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú je potrebné považovať aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

50. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny, neuzavretý, výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok. Súd môže za neprijateľnú zmluvnú podmienku určiť aj inú zmluvnú podmienku, než
obsahuje výpočet v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak napĺňa znaky uvedené v § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter zmluvy možno uzavrieť, že žalobca ako spotrebiteľ a

ako slabšia strana sporu, nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je
z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 9C oCsp 19/2021).

51. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej

nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej
transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platnýchvnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej

existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

52. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,

ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so
stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná

filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých
pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. D., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny

dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že
vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú
na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že
test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho
stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným

bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej
podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,
ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,

Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).

53. V rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)
z 21. júna 2006, č. k. 7 U 17/06, sa aplikoval výklad, podľa ktorého by zmluvná podmienka, ktorá je

predmetom posúdenia, mala byť podrobená možnému najneprijateľnejšiemu výkladu, ktorý sa s ňou
spája a aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy.

54. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že rozhodnutia súdov vo vzťahu k veľkosti písma
na zmluve, ktorú žalovaný zvolil, na ktoré rovnako je nevyhnutné brať zreteľ a vyvodiť dôsledky pri

skúmaní prijateľnosti/neprijateľnosti zmluvnej podmienky cit.: „Naviac od vyššie uvedeného poukazuje
súd na samostatný jednotiaci dôvod neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v časti VII. Zmluvy
- Vyhlásenie klienta a vo Všeobecných obchodných podmienkach. 8.1. Uvedené dokumenty sú písané
písmomledvavoveľkosti1mmahustýmriadkovaním.Niejemožnéichprečítaťbezpomociprostriedkov
na zväčšovanie textu a už vôbec nie ako celok na jedno „posedenie“. Podľa rozhodnutia Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 19Co/61/2017 - Pritom „Zmluvné dojednania“ vytlačené na druhej strane (rube)
vyššie uvedenej žiadosti, ktoré sú absolútne nečitateľné, sú písané veľmi drobným písmom, veľkosť
písma nedosahuje ani 1 milimeter, preto takéto zmluvne dojednania nemožno považovať za platné a
za vzájomne účastníkmi riadne dohodnuté, pretože dlžníkovi (spotrebiteľovi) ich obsah nemohol byť
ani známy z uvedených dôvodov. Spôsob resp. formu v akej boli spotrebiteľovi veriteľom tieto zmluvné

dojednania ponúknuté (prezentované) treba považovať za nekalú obchodnú praktiku a na takéto
zmluvné dojednania súd nemôže vôbec prihliadať. Podľa NS SR sp. zn. 1Cdo/320/2013 - Neprijateľnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka môže byť nielen
obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho
vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Súdy

správne a v súlade s § 153 ods. 4 OSP určili neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v
predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Zmluvné podmienky, uvedené v úverových podmienkach tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť zmluvy sú neprijateľné ako celok už len z toho dôvodu, že sú z hľadiska veľkosti
písma voľným okom prakticky nečitateľné a zároveň bolo reálne nemožné, aby sa priemerný spotrebiteľdokázal čo i len oboznámiť s takto písomným textom. V dôsledku určenia absolútnej neplatnosti úverovej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, sú neplatné všetky jej dojednania, vrátane zmluvných podmienok,
ktorých neprijateľnosť správne určil prvostupňový súd.

55. Uvedené dokumenty boli napísané v nasledujúcom formáte - Prehlasujem, že vyššie uvedené údaje
sú úplné a pravdivé a splnomocňujem týmto Spoločnosť na overenie údajov a na zistenie ďalších
informácií, ktoré bude Spoločnosť považovať v súvislosti so schválením tejto Zmluvy za nevyhnutné.
Súd je presvedčený, že ak by žalovaný obdŕžal rozsudok písaný vo formáte ako je ukážka, tento by

bez ďalšieho taktiež považoval za nezrozumiteľný. Len na okraj súd poukazuje napríklad na Slovenskú
technickú normu - STN 01 6910 z 08/2010 s názvom „Pravidlá písania a úpravy písomností“, podľa bodu
6.3. ktorej - Pri písaní pomocou textových editorov sa odporúča stojaté písmo veľkosti 12 bodov. Tento
rozsudok je písaný písmom Times New Roman o veľkosti 12 bodov pričom ukážka má veľkosť písma
Times New Roman 5,5.“ (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp 3/2022 z 7.4.2022)

56.Majúcnazretelivyššieuvedenévýchodiskásúddospelkzáveru,ženapadnutézmluvnéustanovenia
sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov:
57. Zmluvná podmienka vo výroku I. týkajúca sa vyhlásenia dlžníka, že sa oboznámil so Všeobecnými
obchodnými podmienkami.
58. Obdobné zmluvné podmienky už boli posúdené zo strany všeobecných súdov ako neprijateľné a súd

nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí, napr. rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn.
9Csp 253/2017, Okresného súdu Prešov sp. zn. 18 Csp 62/2023, sp. zn. 19Csp 26/2023 a sp. zn. 11Csp
21/2022.
59. „28. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu Zmluvy o úvere zo dňa 04.12.2007, žalobca v
tomto právnom úkone potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasil s ich obsahom,

prijal návrhy v nich predložené a potvrdil ich prevzatie. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek
pochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a
okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Navyše v tomto ustanovení úverovej zmluvy
žalobca prijal bližšie nešpecifikované návrhy v nich predložené a zároveň potvrdil ich prevzatie.
Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k

potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len
v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo
návrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná
podmienka ovplyvní spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem,
že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a

porozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas,
v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb,
podnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná
podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 29. Okrem toho,
Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. l) za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve považoval i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú
spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
mala niesť iná zmluvná strana. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani
u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne
menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať

iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. §
53 vždy spájal sankciu neplatnosti.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 46/2021
z 13.12.2021).

60. Dôvod neprijateľnosti zmluvných podmienok je daný aj s poukazom na použitú veľkosť písma (viď
vyššie uvedené).
61. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku II. týkajúca sa dohody o zrážkach zo mzdy.

62. Súd súhlasí s vyjadreným názorom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút podľa

§ 551 OZ.

63. Nič však nebráni súdu, aby dohodu o zrážkach zo mzdy ako zmluvnú podmienku podrobil prieskumu
podľa čl. 1 ods.2 Smernica Rady č. 93/1/EHS.64. Uvedená zmluvná podmienka môže podľa názoru súdu vyvolať určitú nerovnováhu v postavení
spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie

pohľadávky aj v časti, v ktorej je alebo môže byť založená na nekalých podmienkach. Inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok
dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o
exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla veritelia. Pritom ide okrem
iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa

zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je
nevyhnutnéposkytnúťochranu,najmäakexistujenebezpečenstvo,žesaveuronekonformnomprocese
zrážok zo mzdy, na základe typizovanej dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť

plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd ohľad (porov.
rozsudok C-106/77 Simmenthal). Preto aj túto zmluvnú podmienku súd považuje za neprijateľnú.

65. Táto zmluvná podmienka bola už naviac posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná
a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí, napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 7CoCsp 46/2021 z 13.12.2021, cit.: „30. Čo sa týka dohody o zrážkach zo mzdy, táto bola uzatvorená
priamo v zmluve o úvere a má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri
uzatváraní zmlúv o úveroch so spotrebiteľmi. Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 2 za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany

dodávateľa, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za
individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy bola
uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný ničím nepreukázal
individuálny charakter tohto dojednania. 31. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka umožňuje
zabezpečiťuspokojeniepohľadávkypísomnoudohodoumedziveriteľomadlžníkomozrážkachzomzdy

a z iných príjmov. Aj pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl.
Občianskeho zákonníka). 32. Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný
ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 33. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu
je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho úkonu. 34. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z

iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej
autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená. Z uzatvorenej dohody žiadne
podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nevyplývajú. Inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky

dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky
síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve zo zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom
posúdenia zo strany súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie
práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo

súdnu kontrolu zmluvných podmienok so zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. 35. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za
uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris
non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu.
Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba

vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do
úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu
totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu,
ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov,
realite praktického života a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobné znalosti

právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal,
aby žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená uzatvorenie dohody
o zrážkach zo mzdy. 36. Na tomto závere nič nemení ani to, že v čase uzatvárania zmluvy o úveredňa 04.12.2007 ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ešte
nebolo súčasťou právneho poriadku. Existovali totiž aj ďalšie ustanovenia ukladajúce určité povinnosti
dodávateľom v spotrebiteľských vzťahoch. 37. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka

výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 38.
Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však

možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom. 39. Zákaz konať
v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa v zmysle ust. §

4 ods. 5 tohto právneho predpisu rozumelo najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a
ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody. 40. Neposkytnutie základných informácií o inštitúte dohody o zrážkach

zo mzdy a jeho dôsledkoch nemožno hodnotiť inak ako porušenie zákazu konať v rozpore s dobrými
mravmi, čo aj pred účinnosťou ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
spôsobovalo neplatnosť takéhoto platného úkonu podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v
čase uzatvárania Zmluvy o úvere ako poskytovateľ úveru mal povinnosť poskytnúť žalobcovi jasné a
zrozumiteľné informácie o dôsledkoch uzatvorenia Dohody o zrážkach zo mzdy, najmä za situácie, ak

na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa mohli vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho,
aby boli nároky uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom.“

66. Dôvod neprijateľnosti zmluvnej podmienky je daný aj s poukazom na použitú veľkosť písma (viď
vyššie uvedené).

67. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku III. týkajúca sa neuvedenia variabilného symbolu.

68. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle
ust. § 53 ods. 1 OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí.

69. „Pokiaľ ide podmienku v hlave 5. Podmienky splácania úveru § 4 tak súd má za to, že aj táto
podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, keďže týmto ustanovením veriteľ svojvoľne neuznáva splátku úveru, hoci dlžník
splátku riadne uhradil. Takouto podmienkou by sa spotrebiteľ aj napriek riadne uhradenej splátky,
dostal do omeškanie, čo je nepochybne v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný disponuje dostatočnými

technickými prostriedkami, aby aj v prípade splátky, ktorá neobsahuje variabilný symbol, alebo obsahuje
nesprávny variabilný symbol, túto priradil k správnej zmluve.“ (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov
sp. zn. 20Csp 91/2020 zo dňa 7.9.2020)
70. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku IV. týkajúca sa povinnosti oznamovať zmeny údajov.
71. Táto zmluvná podmienka je podľa názoru súdu nejasná a neurčitá, nakoľko je široký záber do

osobnej a ekonomickej oblasti spotrebiteľa jasne nedefinuje situácie, na ktoré sa povinnosť spotrebiteľa
vzťahuje. Súd totiž zastáva názor, že naznačená zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko zaťažuje spotrebiteľa
povinnosťou, ktorá by aj v prípade, ak by skúmanie bonity bolo namieste, bola bezvýznamná, keďže
skúmanie bonity sa vzťahuje na situácie pred poskytnutím úveru alebo pred jeho navýšením. Naviac je

potrebné upriamiť pozornosť na zo, že porušenie tejto povinnosti je zo strany žalovaného sankcionované
zmluvnou pokutou. Túto zmluvnú podmienku je potrebné považovať za neprijateľnú s odkazom na
generálnu klauzulu podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
72. V súvislosti s uvedeným nevidí súd ani dôvod na odklon od rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6CoCsp 16/2024, v ktorom vyjadril názor, cit.: „ 35. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v zmluve

o úvere uvedenej v obchodných podmienkach pre úver – pôžička na bývanie, účinných od 01.08.2011,
v článku 8 – Jednotlivé záväzky a vyhlásenia, bod 8.1., v znení: „Dlžník sa týmto zaväzuje, že:
[iii] bez zbytočného odkladu oznámi Banke akékoľvek zmeny, ktoré boli rozhodné pre poskytnutie
úveru vrátane informácií, ktoré môžu mať negatívny vplyv na schopnosti Dlžníka a/alebo Spoludlžníkasplácať Pohľadávku banky.“ je aj podľa odvolacieho súdu daná značnou nevyváženosťou uloženej
povinnosti v neprospech spotrebiteľa, keď z nej nie je dostatočne zrejmé, aké skutočnosti boli pre
poskytnutie úveru rozhodné a aké zmeny v týchto skutočnostiach má byť dlžník povinný veriteľovi

oznámiť. V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-226/12 existencia značnej nerovnováhy
môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia,
v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných vnútroštátnych
predpisov formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na
spotrebiteľa. Dodávateľ túto povinnosť spotrebiteľa subsumoval (nad rámec zákonnej úpravy) pod

podstatné porušenie zmluvných povinností (bod 9.2. obchodných podmienok pre úver – pôžička na
bývanie) s následkami uvedenými v označenom bode, medzi ktoré zaradil okrem iného požadovať
predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, vypovedať zmluvu o úvere s okamžitou
účinnosťou, úročiť splatnú časť pohľadávky banky, s ktorou je dlžník v omeškaní aj úrokom z omeškania,
zvýšiť výšku úrokovej sadzby o sadzbu úroku z omeškania vo výške stanovenej v oznámení alebo
uplatniť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka poplatkov. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že aj

toto zmluvné ustanovenie je v zmysle generálnej klauzuly ust. § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.“
73. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku V. týkajúca sa zmluvnej pokuty.

74. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle

ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí, napr. rozsudok
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 18Csp/62/2023, sp. zn. 29Csp/137/2018, rozsudok Okresného súdu
Bardejov sp. zn. 5Csp/26/2024, sp. zn. 6Csp/25/2024 .

75. Za neprijateľné tiež považoval také konanie veriteľa, v zmysle ktorého zakomponoval dohodu o

zmluvnej pokute do Obchodných podmienok, ktoré mali bližšie upravovať práva a povinnosti zmluvných
strán uvedené v zmluve. Nemožno konštatovať, že v danom prípade bola dohoda o zmluvnej pokute
individuálne dojednaná stranami zmluvy. Vzhľadom na obsah a rozsah Obchodných podmienok si
priemerný spotrebiteľ nevšimne, že podpisuje dojednanie zmluvnej pokuty.

76. Zmluvná pokuta je rovnako neprimeraná, nakoľko požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (20%,
resp. 100 % z celkovej výšky poskytnutej pôžičky).
77. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku VI. týkajúca sa započítavania.

78. Predmetné zmluvné ustanovenie považuje súd za neprijateľné podľa § 53 ods. 1 OZ, nakoľko
zakladá nevyvážený vzťah medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom, pretože
nerešpektuje nepochybný a oprávnený ekonomický záujem spotrebiteľa na tom, aby najskôr splatil
istinu úveru, ktorá je základom pre úročenie pohľadávky, ale pripúšťa v tak závažnej otázke, akou
je rozhodnutie o účele platby spotrebiteľa ľubovôľu dodávateľa, teda jeho svojvoľné rozhodnutie

o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky. Je
nesporné, že dané zmluvné ustanovenie poskytuje žalovanému ako dodávateľovi úveru možnosť
postupovať v tomto smere nepredvídateľne a započítanie pohľadávky sa tak stáva pre spotrebiteľov
netransparentné. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery,
zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa a je teda v

rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ).

79. Uvedená zmluvná podmienka už bola súdmi právoplatne vyhlásená za neprijateľnú, napr. rozsudok
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5Csp/26/2024, sp. zn. 6Csp/25/2024.
80. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku VII. týkajúca sa súhlasu so spracovaním osobných údajov

po dobu 10 rokov po vysporiadaní práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy.

81. Pokiaľ ide túto zmluvnú podmienku upravenú vo Všeobecných obchodných podmienkach, táto
predpokladá predformulovaný súhlas spotrebiteľa s poskytovaním a sprístupňovaním osobných údajov,
spracovanie osobných údajov aj po zániku zmluvného vzťahu, preto nemožno takýto formálny súhlas

považovať za individualizovaný prejav vôle spotrebiteľky s úkonom, na ktorý sa tento výslovne vyžaduje
zákonomoochraneosobnýchúdajov.NapodporuargumentácieviďrozsudokKrajskéhosúduvPrešove
sp. zn. 1CoCsp/23/2020, z 18.2.2021.82. Irelevantné pre posúdenie tejto zmluvnej podmienky je aj to, či táto zmluvná podmienka mala
nepriaznivý následok pre žalobcu, táto okolnosť nepredstavuje v zmysle zákona (§ 53 Občianskeho
zákonníka) kvalifikačný moment pre posúdenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Obdobnú zmluvnú

podmienku vyhodnotila ako neprijateľnú aj SOI v rozhodnutí P/0331/07/11 z 25.11.2011, tiež Komisia
pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách pri Ministerstve spravodlivosti SR pod č.
36101/2017/21 z 24.1.2017, ale tiež neprijateľnosť totožnej zmluvnej podmienky určili súdy vo viacerých
svojich právoplatných rozsudkoch – napr. rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5Csp/26/2024,
sp. zn. 6Csp/25/2024.

83. Majúc na zreteli uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

84. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

85. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

86. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

87. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP nezistiac
dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Žalobca bol úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie
napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.