Trestný rozkaz – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 8, 2025

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 3T/63/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4225010418
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2025:4225010418.1

TRESTNÝ ROZKAZ V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno konajúci samosudcom JUDr. Martinom Ivanom vydáva podľa § 353 odsek 1

Trestného poriadku tento

r o z h o d o l :

Obvinený
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. F. XXX/XX, na slobode,

j e v i n n ý, že

dňa 29. 04. 2025 v čase od 08.30 hod do 15.30 hod. v katastrálnom území C. v rybárskom revíri G.

H. č. X-XXXX-X-X, účel lovný, kaprového charakteru, v obhospodarovaní poškodenému Slovenskému
rybárskemu zväzu - Mestskej organizácii Komárno, so sídlom Komárno, Záhradnícka 3000/4, lovil ryby
tým spôsobom, že využil pokles vodnej hladiny rieky Vážsky Dunaj, po ktorom plytké vodné priehlbne v
inundačnom území, v záplavovom pásme medzi korytom rieky a ochrannou hrádzou, lokálne nazývané
„KUBIK" ostali naplnené vodou, avšak bez prepojenia s vodným tokom rieky a v týchto zakliesnené ryby
udieral po tele drevenou palicou o dĺžke približne 2,5 m a priemere približne 8 cm, omráčil ich a za
pomoci palice pritiahol k sebe, teda v rozpore s § 15 odsek 1 písmeno a) zákona č. 216/2018 Z. z. o

rybárstve o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov, pričom okrem 6 kusov invázneho druhu rýb karasov striebristých ulovil a privlastnil
si 1 kus kapra rybničného (Cyprinus carpio) o dĺžke 49 cm a váhe 1,88 kg, 1 kus kapra rybničného
(Cyprinus carpio) o dĺžke 36 cm a váhe 0,63 kg a 1 kus kapra rybničného (Cyprinus carpio) o dĺžke
35 cm a váhe 0,665 kg, a to v čase ich individuálnej ochrany, ktorá je stanovená od 15. marca do 31.
mája podľa § 14 písmeno a) zákona o rybárstve s poukazom na § 10 odsek 1 písmeno e) vyhlášky
č. 381/2018 Zb. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č.
216/2018 Z. z. o rybárstve, ktoré následne u seba prechovával, pričom týmto spôsobil poškodenej

Slovenskému rybárskemu zväzu - Mestskej organizácii Komárno škodu spočívajúcu v hodnote 3 kusov
kaprov rybničných v celkovej sume 30,50 eur,

teda

neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že lovil ryby v čase ich ochrany a zakázaným
spôsobom,

č í m s p á c h a l

prečin pytliactva podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona.

Za to ho súd
o d s u d z u j epodľa § 310 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, za zistenia
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno k), písmeno l) Trestného zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 2 (dva) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Poučenie:

Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený,

osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, pokiaľ mu bola
priznaná náhrada škody.
Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi
vo veci hlavné pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný
právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými

v trestnom rozkaze.
Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak
poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže
uznesením poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred
iným príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody podá

iná oprávnená osoba.
Zúčastnená osoba môže podať odpor proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie.
Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v
§ 211 Trestného poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených
v § 355 odsek 1 Trestného poriadku.

Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba,
ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného
môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na
hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať.
Ak bol odpor podaný v lehote, nebol vzatý späť a prokurátor na hlavnom pojednávaní predniesol

obžalobu, trestný rozkaz sa ruší.
Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť alebo sa oprávnená
osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho
prospech iná oprávnená osoba trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným.
V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec, zúčastnená

osoba, zákonný zástupca poškodeného alebo zúčastnenej osoby povinní najneskôr s podaním odporu
písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré
týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť. (§240 odsek 3
Trestného poriadku).Ak obvinený navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť svedkov, ktorých výpovede
navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak

ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí ak nastala nová
okolnosť, ktorá nebola obvinenému známa v čase doručenia tohto trestného rozkazu.
V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka,
treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo
možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho

vykonanie navrhol.
Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho
prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho
totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§ 240 odsek 4 Tr. por.).
V prípadoch podania odporu má obvinený právo namietať vady prípravného konania, a to v lehote piatich

pracovných dní od doručenia rovnopisu obžaloby.
Podľa § 252 odsek 2 písmeno a) Trestného poriadku v neprítomnosti môže súd hlavné pojednávanie
vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť
aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom
a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas

predvolaný, alebo ak sa predvolanie na hlavné pojednávanie považuje za doručené podľa § 66 ods.3 alebo 4, aj keď sa o ňom obžalovaný nedozvedel, a z toho dôvodu jemu ustanovený obhajca bol
o hlavnom pojednávaní riadne upovedomený,
b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným

v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený
bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie dokazovania alebo
skráteného vyšetrovania,
c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený,
d) obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť

na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.