Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1Sas/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100080
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100080.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: A. B. GIMY DESIGN, Jánovce 175, 059 13 Jánovce,

IČO: 44 864 531, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829
24 Bratislava, IČO: 30 796 482, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PV
912/00011/2024 zo dňa 27.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Právo na náhradu trov konania sa účastníkom konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 02.09.2024, doručenou na Správny súd v Košiciach dňa 10.09.2024 (ďalej
aj „správna žaloba“) sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PV 912/00011/2024

zo dňa 27.06.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) a vrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zmenil podľa § 77a ods. 6
zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, výkaz nedoplatkov (ďalej aj „VN“) č. 2246435518 zo dňa 18.12.2023,
vo veci predpísania nedoplatku na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2021
v sume 664,18 eur, ktorý bol vydaný zdravotnou poisťovňou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.,
pobočka Poprad tak, že výsledkom ročného zúčtovania poistného za rok 2021 bol nedoplatok v sume

917,18 eur. Žalobkyňa sa zároveň proti žalovanému domáhala náhrady trov konania.

2. Žalovaný následne po zistení zrejmej nesprávnosti v písomnom vyhotovení uvedeného rozhodnutia
– svojim „Upovedomením o oprave zrejmej nesprávnosti č. PV 912/00011/2024 zo dňa 25.07.2024“
opravil napadnuté rozhodnutie vo výrokovej časti rozhodnutia tak, že v časti rozhodnutia, kde je uvedená
suma nedoplatku na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2021 „917,18 eur, sa nahrádza
sumou „917,28 eur“.

I.
Priebeh administratívneho konania

3. Zdravotná poisťovňa - Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Panónska cesta č. 2, 851 04 Bratislava,
IČO: 35 937 874, pobočka Poprad, predpísala platiteľke poistného (žalobkyni) Výkazom nedoplatkov
č. 2246435518 zo dňa 18.12.2023 nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok

2021 (ďalej aj „RZ 2021“) v sume 664,18 eur podľa ustanovenia § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.
z. Z odôvodnenia VN vyplýva, že dňa 09.07.2022 vydala zdravotná poisťovňa oznámenie o výsledku
ročného zúčtovania č. 2246435518, voči ktorému platiteľka poistného (žalobkyňa) podala nesúhlasné
stanovisko. Menovaná si splnila oznamovaciu povinnosť voči zdravotnej poisťovni až dňa 18.12.2023,kedykudňu08.05.2020oznámilaukončeniepoistencaštátudefinovanéhov§11odsek7písm.j)zákona
(tzn. fyzická osoba, ktorá sa osobne celodenne stará o dieťa vo veku do 6 rokov). Zdravotná poisťovňa
po zohľadnení skutočností uvedených v nesúhlasnom stanovisku menovanej dospela k záveru, že

celkovým výsledkom RZ za rok 2021, ktorý bol zistený ku dňu 18.12.2023, je nedoplatok vo výške 664,18
eur, ktorého podrobný výpočet je určený z údajov v tabuľke – „prehľad údajov pre výpočet RZ“.

4. Proti uvedenému výkazu nedoplatkov podala platiteľka poistného v zákonnej lehote námietky,
v ktorých uviedla, že žiada o zrušenie VN č. 2246435518 zo dňa 18.12.2023, ktorým jej zdravotná

poisťovňa vymerala nedoplatok vo výške 664,18 eur. V námietkach platiteľka poistného okrem
ďalšieho namietala predovšetkým tú skutočnosť, že nesúhlasí s tvrdením zdravotnej poisťovne, že si
oznamovaciu povinnosť splnila až v roku 2023 (vyplnením prísl. formulára), nakoľko už v roku 2020,
teda v čase kedy jej dcéra dovŕšila šiesty rok veku (dieťa platiteľky poistného narodené dňa XX. XX.
XXXX), telefonicky kontaktovala príslušnú pracovníčku zdravotnej poisťovne (počas pandémie COVID),
pričom táto jej telefonicky potvrdila, že jej dcéra 09.05.2020 dovŕšila šiesty rok veku, a preto súbeh

s režimom poistenca štátu definovaného v § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z., sa týmto
dátumom u nej ukončuje. Napriek uvedenému, zdravotná poisťovňa telefonické oznámenie o ukončení
súbehu platiteľky poistného s režimom štátu definovaného v § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z.
z., vôbec nezohľadnila. V tejto súvislosti platiteľka poistného poukázala aj na to, že samotná zdravotná
poisťovňa mala z jej evidenčného systému zo spracovaných údajov vedomosť o tom, že jej dcéra dňa

09.05.2020 už dovŕšila šiesty rok veku, preto nerozumie, prečo ju zdravotná poisťovňa nekontaktovala
skôr, ešte v období rokov 2020 – 2022, ale až v decembri roku 2023, kedy zdravotná poisťovňa kontrolou
zistila, že neeviduje splnenie oznamovacej povinnosti platiteľky poistného. S poukazom na uvedené
platiteľka poistného žiadala zdravotnú poisťovňu o predloženie evidencie, z ktorej budú zrejmé všetky
jej režimy ako platiteľky poistného a zároveň žiadala aj o prepočet a správne vykonanie RZ 2021.

5. Zdravotná poisťovňa námietkam platiteľky poistného nevyhovela a dňa 22.01.2024 ich postúpila so
svojim stanoviskom (§ 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z.) na rozhodnutie Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou (ďalej aj „Úrad“). V tomto stanovisku zdravotná poisťovňa citovala ust. § 11
ods. 1 písm. b), § 11 ods. 7 písm. j), § 12 ods. 1 písm. c), § 13 ods. 2, § 16 ods. 1 a 2 písm. b), § 23 ods.

1 písm. d), ods. 13 a ods. 18, § 19 ods. 16 zákona č. 580/2004 Z. z. Zdravotná poisťovňa zároveň úradu
predložila VN s doručenkou, námietky platiteľky poistného s doručenkou, prehľad prijatých a vrátených
platieb, saldo II. detailné, oznámenie o výsledku RZ 2021 zo dňa 09. 07. 2022, čestné prehlásenie,
prihlášku poistenca/platiteľky poistného zo dňa 13.12.2023, priebeh poistiek platiteľky poistného, mail
zo dňa 19.02.2024, odpoveď na mail zo dňa 29.02.2024, výzvu na vrátenie neoprávneného preplatku

z RZ 2021 zo dňa 19.12.2023, prehľad došlých a vrátených platieb, vyjadrenie k úhradám zúčtovaným
v RZ 2021, scan obrazovky z komunikácie zo dňa 16.06.2022 zo dňa 11.01.2023 a zo dňa 13.12.2023.

6. Následne Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou listom zo dňa 03.05.2024 podľa § 33 ods.
2 správneho poriadku, vyzval platiteľku poistného o vyjadrenie k stanovisku zdravotnej poisťovne zo

dňa 22.01.2024.

7. Platiteľka poistného doručila úradu dňa 21.05.2024 svoje vyjadrenie, kde citovala ust. § 77a ods. 1
a 3 zákona č. 581/2004 Z. z. a ust. správneho poriadku § 3 ods. 1, 4 a 5, § 4 ods. 2, § 32 ods. 1 a 2, § 33
ods. 2 a § 46. Menovaná vyjadrila svoj nesúhlas s tvrdením zdravotnej poisťovne, že si nesplnila včas

zákonnú oznamovaciu povinnosť voči zdravotnej poisťovni (resp. že si splnila oznamovaciu povinnosť
až dodatočne, a to v roku 2023), nakoľko už v roku 2020, teda v čase keď jej dcéra dovŕšila šiesty
rok veku, telefonicky o tom informovala pracovníčku zdravotnej poisťovne (počas pandémie COVID),
pričom táto jej telefonicky potvrdila aj skutočnosť, že dcéra 09.05.2020 dovŕšila šiesty rok veku, a teda
súbeh s režimom poistenca štátu definovaného v § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z., sa

u nej ukončil. V tejto súvislosti platiteľka poistného preto navrhla správnemu orgánu, aby vykonal dôkaz
žiadosťouoposkytnutiesúčinnostiutelefónnehooperátoraSlovakTelekom,a.s.,vrámciktoréhosioverí
hovor z jej telefónneho čísla s pobočkou zdravotnej poisťovne Poprad v roku 2020. Na podporu svojho
tvrdenia platiteľka poistného uviedla, že v čase kedy u nej došlo k ukončeniu režimu poistenca štátu
definovaného v § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z., platili na území Slovenska tzv. covidové

opatrenia, tzn. že štátne inštitúcie pracovali len v núdzovom režime a všetky stránky boli v podstate
vybavované len telefonicky, príp. elektronicky. S poukazom na vyššie uvedené menovaná má za to,
že ak si svoju oznamovaciu povinnosť voči zdravotnej poisťovni splnila telefonicky, neobstojí tu postup
zdravotnej poisťovne, kedy odvodzuje splnenie oznamovacej povinnosti iba od vyplnenia formulárovéhotlačiva. Preto navrhla, aby úrad prešetril nielen správnosť výpočtu poistného, ale najmä dôvod, ktorý
viedol k vzniku dlhu na poistnom, a teda nesprávny postup zdravotnej poisťovne, ktorá nezohľadnila
telefonické oznámenie zániku režimu poistenca štátu podľa § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z..

Platiteľka poistného zároveň k svojmu vyjadreniu predložila aj čestné prehlásenie. Menovaná v závere
poukázala na skutočnosť, že v súčasnosti riadne odvádza preddavky na zdravotné poistenie, avšak
v dôsledku vyrubenia dlhu zdravotnou poisťovňou je jej znemožnené absolvovať akúkoľvek zdravotnú
starostlivosť. Nakoľko platiteľka poistného má za to, že oznamovacia povinnosť bola z jej strany platne
a účinne splnená, z opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania voči uplatňovaným nárokom zo strany

zdravotnej poisťovne.

8. Po preskúmaní námietok platiteľky poistného Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej
aj „žalovaný“) vydal rozhodnutie č. PV 912/00011/2024 zo dňa 27.06.2024 (ďalej aj ako „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým v zmysle ust. § 77a ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, zmenil Výkaz nedoplatkov č. 2246435518 zo dňa 18.12.2023 vydaný zdravotnou poisťovňou,
proti ktorému platiteľka poisteného podala námietky zo dňa 05.01.2024 a v zmysle ust. § 19 ods.
9 v spojení s ust. § 17a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení
zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov vo veci predpísania nedoplatku na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za

rok 2021 v sume 664,18 eur, že výsledkom ročného zúčtovania poistného za rok 2021 je nedoplatok
v sume 917,28 eur. Platiteľka poistného tak bola zaviazaná zaplatiť zdravotnej poisťovni nedoplatok na
poistnomvyplývajúcizročnéhozúčtovaniapoistnéhozarok2021vsume917,28eur,pričomrozhodnutie
v celom rozsahu nahradilo výkaz nedoplatkov. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa
10.07.2024 a zdravotnej poisťovni bolo na vedomie doručené dňa 04.07.2024. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 10.07.2024.

9. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrejmým spôsobom odôvodnil prečo pristúpil
k zmene VN vydaného zdravotnou poisťovňou, pričom zároveň podrobne poukázal aj na rozsiahle
odôvodnenie spôsobu výpočtu nedoplatku na VZP vyplývajúcom z RZ za obdobie roka 2021.

10. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 18.12.2023 vykonala zdravotná poisťovňa
prepočet RZP za obdobie roka 2021 na základe novozistených skutočností, ktorými bolo vyhlásenie
platiteľky poistného zo dňa 13.12.2023, v ktorom si táto dodatočne splnila oznamovaciu povinnosť,
že v období do 08.05.2020 bola fyzickou osobou, ktorá osobne celodenne vykonáva starostlivosť

o dieťa vo veku do šiestich rokov. Zapracovaním ukončenia poistenca štátu podľa § 11 ods. 7 písm. j)
zákona č. 580/2004 Z. z. ku dňu 08.05.2020, zdravotná poisťovňa považovala žalobkyňu na základe
novozistených skutočností a v rozhodnom období roka 2021 ju evidovala od 01.01.2021 do 31.12.2021
ako SZČO bez súbehu s poistencom štátu. Z rozhodnutia taktiež vyplýva, že za obdobie roku 2021
boli žalobkyňou uhradené preddavky na poistné v celkovej sume 253,10 eur, pričom tieto preddavky

jej boli vrátené ako súčasť preplatku vyplývajúci z výsledku prvotného ročného zúčtovania poistného
za rok 2021. Z vykonaného dokazovania preto vyplýva, že zdravotná poisťovňa evidovala ku dňu
vykonania prepočtu RZP za rok 2021 úhrn preddavkov na poistné vo výške 0,00 eur. Žalovaný následne
podrobne uviedol spôsob výpočtu nedoplatku na VZP vyplývajúcom z RZ za obdobie roka 2021. Pokiaľ
ide o oznamovaciu povinnosť k tejto žalovaný uviedol, že riešenie chýbajúcej kategórie žalobkyne na

základe jej telefonického hovoru zákon č. 580/2004 Z. z. nepozná a preto ani nepripúšťa. Podľa ust.
§ 23 ods. 18 zákona č. 580/2004 Z. z. si poistenec a platiteľ poistného môžu oznamovaciu povinnosť
splniť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a to aj prostredníctvom elektronickej podateľne,
ak ju má zdravotná poisťovňa zriadenú. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že v prípade, že by si
žalobkyňa splnila svoju oznamovaciu povinnosť zákonným spôsobom v zákonom stanovenej lehote,

nedošlo by tak k nesprávnemu evidovaniu kategórie platiteľa poistného v prípade žalobkyne zo strany
zdravotnej poisťovne a nemuselo tak dôjsť k vzniknutej situácii. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný
v napadnutom rozhodnutí zhrnul, že námietky platiteľky poistného (žalobkyne) pokladá za nedôvodné
a neopodstatnené.

II.
Správna žaloba11. Proti vyššie cit. rozhodnutiu žalovaného žalobkyňa podala v zákonnej lehote na správny súd správnu
žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného.

12. Podľa žalobkyne nesprávnym úradným postupom žalovaného, nedostatočným zistením skutkového
stavu a nedostatočným vyhodnotením dôkazov došlo rozhodnutím žalovaného k porušeniu práv
a právom chránených záujmov žalobkyne. Uvedené žalobkyňa odôvodňuje nezohľadnením skutkového
stavu, na ktorý poukazovala, nedostatočným, či vôbec žiadnym vysporiadaním sa s návrhmi na
vykonanie dôkazov, ako aj nesprávnym vyhodnotením dôkazov bez toho, aby správny orgán uviedol

prečo navrhované dôkazy nezohľadnil a nevykonal alebo aspoň uviedol akými úvahami sa riadil, keď
dospel k vydanému rozhodnutiu.

13. Podľa žalobkyne sa správny orgán v napadnutom rozhodnutí zaoberal iba vysvetlením ako vypočítal
nedoplatok na ročnom zúčtovaní poistného za rozhodné obdobie, avšak namietanému dôvodu, resp.
postupu zdravotnej poisťovne, a teda dôvodu prečo nedoplatok vôbec vznikol sa žalovaný opomenul

v odôvodnení a pri hodnotení dôkazov venovať.

14.Žalobkyňaďalejnamietavsprávnejžalobeporušeniezásadymateriálnejpravdyakojednuznosných
zásad správneho konania, pričom uvedené žalobkyňa odôvodňuje tým, že žalovaný sa nevysporiadal
s jednotlivými jej tvrdeniami uvedenými v námietkach proti VN, ohľadom skutočností, že jej oznamovacia

povinnosť ako platiteľky poistného materiálne bola splnená už v roku 2020, a nie až v roku 2023, na ktorú
žalobkyňa už opakovane poukazovala, a teda, že zdravotná poisťovňa mala už v roku 2020 informácie
pre správny výpočet RZP. Taktiež uviedla, že ak by správny orgán dostatočným spôsobom zisťoval
skutkový stav, vykonaním dôkazov navrhnutých žalobkyňou (tzn. zabezpečením výpisu telefonických
hovorov od tel. operátora z dotknutého obdobia, ktorý by potvrdil tvrdenie žalobkyne o telefonickom

oznámení ukončenia kategórie poistenca štátu zdravotnej poisťovni), nevyhnutne by muselo dôjsť
k odstráneniu rozporov medzi tvrdeniami žalobkyne a zdravotnej poisťovne.

15. Ďalej žalobkyňa namietala, že v spornom období neobdŕžala od zdravotnej poisťovne žiadnu výzvu,
ktorou by bola vyzvaná na oznámenie kategórie platiteľa poistného. Podľa žalobkyne tvrdenie, že

rozhodujúcim pre zohľadnenie správnych režimov platiteľa poistného je až vypísaním formulára/tlačiva
zdravotnej poisťovne, je neudržateľné a popretím zásady zistenia materiálnej pravdy v administratívnom
konaní. Zároveň žalobkyňa uviedla, že zákon pritom výslovne nezakazuje vykonať oznámenia inou
formou pod sankciou neplatnosti. Naviac zdravotná poisťovňa v jej prípade o ukončení režimu poistenca
štátu podľa § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z. mala vedomosť nielen na základe jej

telefonického oznámenia, ale aj zo svojej internej evidencie, nakoľko zdravotná poisťovňa spracúva aj
údajedieťaťažalobkyne.Žalobkyňanamietalaajskutočnosť,žesprávnyorgánnezohľadnilanijejčestné
prehlásenie v danom smere a ani sa nevysporiadal s tým, prečo tak neurobil.

16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa žiadala, aby správny súd zrušil napadnuté

rozhodnutie žalovaného č. PV 912/00011/2024 zo dňa 27.06.2024, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Zároveň sa proti žalovanému domáhala aj náhrady trov konania.

III.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

17. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 09.04.2025, ktoré bolo správnemu
súdu doručené dňa 16.04.2025. V tomto vyjadrení žalovaný uviedol nasledujúce stanovisko.

18. Uviedol, že s tvrdeniami žalobkyne v správnej žalobe sa nie je možné stotožniť. V tejto súvislosti

žalovaný poukázal na to, že vo veci riadne a dôsledne zistil a preskúmal skutkový stav v prejednávanom
správnom konaní, pričom pri rozhodovaní zohľadnil všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli
z vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne a zreteľne vyplýva na
podklade akých skutočností bolo rozhodnutie vydané, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení
dôkazov a v súlade s akými príslušnými právnymi predpismi žalovaný posúdil prejednávanú právnu

vec. V odôvodnení sa žalovaný taktiež vysporiadal so všetkými žalobkyňou namietanými tvrdeniami
a skutočnosťami, ktoré v námietkach proti výkazu nedoplatkov žalobkyňa namietala. Rozhodnutie tak
na základe vyššie uvedeného vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a je riadne a dostatočným
spôsobom odôvodnené.19. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasným a zrejmým spôsobom odôvodnil prečo
pristúpil k zmene VN vydaného zdravotnou poisťovňou, pričom zároveň podrobne poukázal aj na

rozsiahle odôvodnenie spôsobu výpočtu nedoplatku na VZP vyplývajúcom z RZ za obdobie roka 2021.

20. Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 18.12.2023 vykonala zdravotná
poisťovňa prepočet RZP za obdobie roka 2021 na základe novozistených skutočností, ktorými bolo
vyhlásenie platiteľky poistného zo dňa 13.12.2023, v ktorom si táto dodatočne splnila oznamovaciu

povinnosť, že v období do 08.05.2020 bola fyzickou osobou, ktorá osobne celodenne vykonáva
starostlivosť o dieťa vo veku do šiestich rokov. Zapracovaním ukončenia poistenca štátu podľa § 11
ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z. ku dňu 08.05.2020, zdravotná poisťovňa považovala žalobkyňu
na základe novozistených skutočností a v rozhodnom období roka 2021 ju evidovala od 01.01.2021 do
31.12.2021 ako SZČO bez súbehu s poistencom štátu. Z rozhodnutia taktiež vyplýva, že za obdobie
roku 2021 boli žalobkyňou uhradené preddavky na poistné v celkovej sume 253,10 eur, pričom tieto

preddavky jej boli vrátené ako súčasť preplatku vyplývajúceho z výsledku prvotného ročného zúčtovania
poistného za rok 2021. Z vykonaného dokazovania preto vyplýva, že zdravotná poisťovňa evidovala
ku dňu vykonania prepočtu RZP za rok 2021 úhrn preddavkov na poistné vo výške 0,00 eur. Žalovaný
následne podrobne uviedol spôsob výpočtu nedoplatku na VZP vyplývajúcom z RZ za obdobie roka
2021.

21. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že pokiaľ ide o oznamovaciu povinnosť, riešenie chýbajúcej
kategórie žalobkyne na základe jej telefonického hovoru zákon č. 580/2004 Z. z. nepozná a preto ani
nepripúšťa. Podľa ust. § 23 ods. 18 zákona č. 580/2004 Z. z. si poistenec a platiteľ poistného môžu
oznamovaciu povinnosť splniť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a to aj prostredníctvom

elektronickej podateľne, ak ju má zdravotná poisťovňa zriadenú. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že
v prípade, že by si žalobkyňa splnila svoju oznamovaciu povinnosť zákonným spôsobom v zákonom
stanovenej lehote, nedošlo by tak k nesprávnemu evidovaniu kategórie platiteľa poistného v prípade
žalobkyne zo strany zdravotnej poisťovne a nemuselo tak dôjsť k vzniknutej situácii. V tejto súvislosti
žalovaný dodal, že z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že akým spôsobom má byť oznámená

zmena alebo vznik platiteľa poistného, a preto oznámenie kategórie prostredníctvom telefonického
hovoru rozhodne nie je v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z.. Správnosť názoru žalovaného
v predmetnej veci potvrdzuje aj § 24 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z., podľa ktorého
platiteľ poistného je povinný oznámiť zmenu platiteľa poistného zdravotnej poisťovni spôsobom
určeným správnym orgánom. Zákonom spomínaný spôsob oznámenia uvedenej zmeny je opísaný

aj v Metodickom usmernení Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/13/14 „Spôsob
oznámenia platiteľa poistného o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného na verejne zdravotné
poistenie voči zdravotnej poisťovni“ uverejnenom vo Vestníku úradu.

22. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia uviedol, že žalobkyňa nepredložila žiaden relevantný dôkazný

prostriedok, príp. neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by mali akúkoľvek moc ovplyvniť skutočnosti
uvádzané správnym orgánom v napadnutom rozhodnutí, resp. mali potenciál akýmkoľvek spôsobom
vyvrátiť dôvodnosť a správnosť tvrdení správneho orgánu v napadnutom rozhodnutí. Preto žalovaný
v celom rozsahu zotrval na svojom rozhodnutí. Navrhol, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietol a nežiadal náhradu trov konania.

23. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného v stanovenej lehote už replikou nereagovala.

IV.
Relevantná právna úprava

24. Podľa § 10b ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene
a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.), zárobková činnosť podľa tohto zákona

je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu okrem príjmu z výkonu
činnosti osobného asistenta.25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z., na účely tohto zákona je povinný platiť poistné
samostatne zárobkovo činná osoba.

26. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z., samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona
je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie
zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, alebo má príjem z tejto činnosti.

27. Podľa § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z., štát je platiteľom poistného, ak v odseku 8 nie je
ustanovené inak, za fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich
rokov, ak za inú osobu nie je platiteľom štát podľa písmena c) alebo písmena m) prvého bodu na totožné
dieťa a za inú osobu nie je platiteľom štát z dôvodu celodennej a riadnej starostlivosti o to isté dieťa.

28. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 580/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné

zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca, a ak mal zamestnávateľa,
aj za tohto zamestnávateľa.

29. Podľa § 19 ods. 9 prvá veta zákona č. 580/2004 Z. z., ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného
nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov a zašle ho v lehote podľa odseku 2 platiteľom

poistného, ktorými sú zamestnávateľ, zamestnanec, ktorému sa doručuje výsledok ročného zúčtovania,
samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2.

30. Podľa § 23 ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z., účinného do 28. 02. 2022, poistenec je povinný
oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre vznik

alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné podľa § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l), r) a v).

31. Podľa § 23 ods. 3 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z., poistenec je povinný oznámiť zdravotnej
poisťovni vznik skutočností uvedených v § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r) do ôsmich dní od vzniku
skutočností. Príslušná zdravotná poisťovňa spracúva údaje o tretích osobách podľa § 11 ods. 7 písm.

j), k) a l) na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia bez súhlasu týchto tretích osôb. Ak
ide o skutočnosť podľa § 11 ods. 7 písm. j) poistenec je povinný uviesť meno, priezvisko a rodné číslo
dieťaťa a priložiť kópiu rodného listu dieťaťa.

32. Podľa § 23 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z. z., poistenec, ktorý ani na výzvu zdravotnej poisťovne

nesplní oznamovaciu povinnosť do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, sa na účely tohto zákona
považuje za platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2. Výzva zdravotnej poisťovne musí byť písomná a musí
obsahovať vyčíslenie preddavku na poistné a poistného podľa § 20 ods. 4 a poučenie o následkoch
nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa prvej vety. Na doručovanie výzvy sa vzťahuje § 17b.

33. Podľa § 23 ods. 18 zákona č. 580/2004 Z. z., poistenec a platiteľ poistného si môžu oznamovaciu
povinnosť splniť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a to aj prostredníctvom elektronickej
podateľne, ak ju má zdravotná poisťovňa zriadenú. Na plnenie oznamovacej povinnosti v elektronickej
podobe sa nevyžaduje zaručený elektronický podpis.

34. Podľa § 38ev ods. 14 prvá veta zákona č. 580/2004 Z. z., poistenec a platiteľ poistného sú počas
krízovej situácie povinní splniť povinnosti ustanovené v § 23 ods. 1 až 6, 8, 10 až 12 a ods. 15 a v §
24 písm. c), f) až o) najneskôr do 8. januára 2021.

V.
Právne posúdenie veci správnym súdom

35. Správny súd v Košiciach s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby v sociálnych veciach ust. §
199-§205SSP,preskúmalžalobounapadnutérozhodnutie,oboznámilsasobsahomadministratívneho

spisu a preskúmal konanie žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, a to
nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa
jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými
bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP, rozhodujúc bez nariadeniapojednávania,zasplneniapodmienokuvedenýchvust.§107SSPadospelkzáveru,žepodanásprávna
žaloba nie je dôvodná, a preto je potrebné správnu žalobu zamietnuť postupom podľa ust. § 190 SSP.

36. Správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť aj na to, že s poukazom na ustanovenie §
135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku zákonnosť napadnutého rozhodnutia posudzoval výlučne vo
vzťahu k skutkovým a právnym dôvodom existujúcim v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

37. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa

rozhodovalo v administratívnom (správnom) konaní. V zmysle § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí,
že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na
správnom súde. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej
správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať
zákonnosť ich postupov a rozhodnutí na základe žalôb (§ 6 ods. 1 SSP), teda v tom, či príslušné

orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho

vydaniu rozhodnutia.

38. Podanou správnou žalobou žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo
z nedostatočne zisteného skutkového stavu, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

39. Nosnou otázkou, ktorou sa správny súd zaoberal bolo preukázanie spôsobu splnenia si
oznamovacej povinnosti platiteľky poistného voči zdravotnej poisťovni vzhľadom na skutočností
(ukončenie poistenca štátu) v spojitosti s dôvodom v ust. § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z.
z., ako aj vznik celkového výsledku zúčtovania poistného za rok 2021, ktorý predstavoval u žalobkyne

nedoplatok v sume v sume 917,28 eur.

40. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal správny súd za preukázané, že zdravotná
poisťovňa eviduje žalobkyňu ako platiteľku poistného pre účely RZ 2021 v období od 01.01.2021 do
31.12.2021 ako samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004

Z. z.. Taktiež súd zistil, že zdravotná poisťovňa telefonicky oslovila žalobkyňu vo veci oznámenia
ukončenia poistenca štátu definovaného v § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z. dňa 16.06.2022,
11.01.2023 a 13.12.2023. Žalobkyňa si splnila oznamovaciu povinnosť a oznámila ukončenie poistenca
štátu definovaného v § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z. ku dňu 08.05.2020 doručením
oznámenia platiteľa poistného a čestného vyhlásenia - až dňa 13.12.2023. Žalobkyňa si teda splnila

oznamovaciu povinnosť v listinnej podobe dňa 13.12.2023 v zmysle § 23 ods. 18 zákona č. 580/2004 Z.
z.. Po zapracovaní nových skutočností a po prepočte RZ 2021 došlo k zmene výsledku RZ 2021, a tým aj
kzmenevýškypreddavkovnapoistnézaobdobieod01.01.2021do31.12.2021,čosaprejaviloajvstave
účtu platiteľky (zanikol preplatok a zdravotná poisťovňa eviduje na účte platiteľky poistného pohľadávku
z neoprávnene vráteného preplatku z RZ 2021 č. 2246435518 vo výške 274,27 eur). Predložené doklady

platiteľkou poistného mali ďalej za následok, že bolo nutné výsledok RZ 2021 zmeniť. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia je jasným a zrejmým spôsobom odôvodnené prečo úrad pristúpil k tejto
zmene, pričom zároveň podrobne uviedol aj rozsiahle odôvodnenie spôsobu výpočtu nedoplatku na VZP
vyplývajúcom z RZ za obdobie roka 2021. Súd ma tiež za preukázané, že z obsahu námietok žalobkyne
vyplýva, že je si vedomá toho, že výsledkom jej RZ 2021 mal byť nedoplatok a nie preplatok. Výsledok

RZ 2021, ktorým je nedoplatok v sume 917,28 eur je preto zákonný.

41. Správny súd uvádza k námietke žalobkyne, že si svoju oznamovaciu povinnosť splnila v roku 2020
a nie až v roku 2023, že sa plne stotožňuje so záverom žalovaného. Má za to, že platiteľ poistného je na
základe ustanovenia § 23 ods. 1 písm. d) a ods. 3 písm. b) v spojení s § 23 ods. 18 zákona č. 580/2004

Z. z. povinný oznámiť skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinnosti štátu, platiť za neho poistné podľa
§ 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z. v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a to aj
prostredníctvom elektronickej podateľne, ak ju má zdravotná poisťovňa zriadenú. Žalobkyňa bola počas
krízovej situácie (pandémia COVID) povinná splniť si povinnosti ustanovené v § 23 ods. 1 zákona č.580/2004 Z. z. najneskôr do 08.01.2021 v súlade s § 38ev ods. 14 zákona č. 580/2004 Z. z.. V konaní
neboložiadnymspôsobompreukázané,žebyžalobkyňapoistnéhojednuzuvedenýchmožnostívyužila.

42. Je nutné zdôrazniť, že splnenie oznamovacej povinnosti zo strany poistencov v listinnej alebo
elektronickej podobe napĺňa svoj účel a cieľ tým, že sa zabezpečí úplnosť a správnosť oznámených
údajov vzhľadom na ich spätnú verifikáciu. V prípade, že by si žalobkyňa splnila svoju oznamovaciu
povinnosť zákonným spôsobom a v zákonom stanovenej lehote, nedošlo by tak k nesprávnemu
evidovaniu kategórie platiteľa poistného v prípade žalobkyne zo strany zdravotnej poisťovne a nemuselo

tak dôjsť k uvedenej situácii.

43. Taktiež správny súd poukazuje na to, že v zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. ak zdravotná
poisťovňa zistí, že výsledkom ročného zúčtovania má byť nedoplatok, je povinná o nedoplatku vydať
výkaz nedoplatkov. Vydanie výkazu nedoplatkov zákon neformuluje ako možnosť, ale ako povinnosť
zdravotnej poisťovne. Ak teda zdravotná poisťovňa po zohľadnení novozistených skutočností vydala

nový výkaz nedoplatkov o výsledku RZ 2021, ktorým bol nedoplatok, jej konanie je v súlade so zákonom
č. 580/2004 Z. z..

44. K namietanému premlčaniu nedoplatku poistného vyplývajúceho z RZ 2021 správny súd uvádza, že
aj táto námietka je neopodstatnená, keďže právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na preddavok na

poistné sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti preddavku na poistné. Právo zdravotnej
poisťovne uplatniť si nárok na nedoplatok na poistnom sa premlčí uplynutím piatich rokov od prvého dňa
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom sa malo vykonať ročné zúčtovanie
poistného. V prípade nesplnenia oznamovacích povinností podľa § 23 zákona č. 580/2004 Z. z. právo
zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného a úroku z omeškania sa premlčí

uplynutím piatich rokov odo dňa dodatočného splnenia si oznamovacej povinnosti, najneskôr však
uplynutím desiatich rokov odo dňa splatnosti poistného.

45. Ani ďalšie námietky žalobkyne v uvedenom smere neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia, ktoré ako už vyššie súd uviedol, považoval za vydané v súlade so zákonom

a v celom rozsahu sa stotožnil s ich odôvodnením. Preto ich súd vyhodnotil ako nedôvodné.

46. Keďže správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) nie je
v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP a § 203 ods. 2 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (žalobnými
bodmi), preto okrem zaujatia stanoviska k žalobným námietkam, posudzoval zákonnosť napadnutého

rozhodnutia a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia aj mimo žalobných námietok. Po
oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody,
resp. také vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia.
Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne, ako aj
s relevantnými skutočnosťami pre rozhodnutie. Žalobou napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so

zákonom, na základe náležite zisteného skutočného stavu veci a obsahuje všetky zákonom stanovené
náležitosti. Skutočnosť, že žalobkyňa s napadnutým rozhodnutím nie je spokojná, nemožno považovať
zaporušeniejejpráv,pokiaľjerozhodnutiezaloženénalogickýchaodbornýchúsudkochaargumentoch,
pričom je vydané v súlade so zákonom. Zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
postačujúcenavydanienapadnutéhorozhodnutia,pričomskutkovýstav,ktorývzalorgánverejnejsprávy

za základ napadnutého rozhodnutia nebol v rozpore s administratívnymi spismi.

47. Správny súd teda nezistil porušenie právnych predpisov a ani procesné vady v správnom
konaní, žalovaný rozhodol správne a v súlade so zákonom a s platnými právnymi predpismi, pričom
v odôvodnení rozhodnutia uviedol zákonné dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodol. Vzhľadom

k uvedenému skutkovému stavu a právnemu posúdeniu veci dospel správny súd k záveru, že správna
žaloba nie je dôvodná a preto ju postupom podľa ustanovenia § 190 SSP zamietol.

48. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo
na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom, ani sčasti

a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne
spravodlivo požadovať.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačnú sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno

odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že :
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadkusavymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.