Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. august 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100189
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Katarína Haviarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100189.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mgr. Kataríny

Haviarovej(sudkyňaspravodajkyňa)ačlenovsenátuJUDr.PetraPirošaaJUDr.MiroslavyŠtefčekovej,v
právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, právne
zast.: soukeník – štrpka s. r. o., so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky,
so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, IČO: 00 156 426, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 359/2018-3 zo dňa 01. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Návrh žalobcu na sankčnú moderáciu z a m i e t a.

III. Žalobcovi ani žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 10.12.2016 v čase od 8:30 hod. do 13:30 hod. bola celoslovenskou skupinou inšpektorov
vykonanáúradnákontrolapotravínvprevádzkežalobcu-BILLAs.r.o.,filiálkač.301,Nešporova30,010

01 Žilina. Na základe kontrolných zistení začala príslušná Regionálna veterinárna a potravinová správa
Žilina (ďalej ako „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo aj „RVPS Žilina“) v súlade s § 18 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny
poriadok“) správne konanie č. k. 12/1354/1-2017 vo veci zistených porušení zákona č. 152/1995 Z. z. o
potravinách (ďalej ako „zákon č. 152/1995 Z. z.“ alebo „zákon o potravinách“), predpisov vydaných na
jeho vykonanie a osobitných predpisov, v ktorom dňa 13.12.2017 vydala rozhodnutie č. 12/1354/3-2017,
ktorým žalobcu uznala zodpovedným za spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. o) a

podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách účinného v rozhodnom čase a uložila mu úhrnnú pokutu
vo výške 1 000 000,- Eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 8 uvedeného zákona za to,
že nedodržiaval povinnosti a požiadavky na hygienu pri manipulovaní s potravinami, pri ich skladovaní
a pri ich umiestňovaní na trh a opakovane umiestňoval na trh potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu.
Na základe odvolania žalobcu žalovaná rozhodnutím č. 359/2018 zo dňa 05.03.2018 rozhodnutie RVPS
Žilina potvrdila. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, na základe ktorej Krajský súd v
Bratislave rozsudkom č. k. BA-1S/168/2019-239 zo dňa 13.07.2023 rozhodnutie žalovanej č. 359/2018

zo dňa 05.03.2018, ako aj rozhodnutie RVPS Žilina č. 12/1354/3-2017 zo dňa 13.12.2017, zrušil a vec jej
vrátil na ďalšie konanie, pričom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil
neprimeranosťou výšky uloženej pokuty, ako aj povinnosťou aplikovať novú právnu úpravu zákona o
potravinách, ktorá je pre žalobcu priaznivejšia.Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Po vrátení veci RVPS Žilina pokračovala v správnom konaní a dňa 29.11.2023 vydala rozhodnutie
č. 12/1354/4-2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu“),
ktorým žalobcu uznala zodpovedným za spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. p)
viacerými skutkami a podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 a
uložila mu úhrnnú pokutu vo výške 30 000,- Eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s ods. 9 uvedeného

zákona za to, že nedodržiaval povinnosti a požiadavky na hygienu pri manipulovaní s potravinami, pri
ich skladovaní a pri ich umiestňovaní na trh a opakovane umiestňoval na trh potraviny nie bezpečné,
nevhodné na ľudskú spotrebu.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Štátna veterinárna a potravinová správa
Slovenskej republiky (ďalej ako „odvolací orgán“ alebo „žalovaná“) vydala dňa 01.02.2024 rozhodnutie
č. 359/2018-3 (ďalej ako „rozhodnutie žalovanej“ alebo aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zmenila
prvostupňové rozhodnutie v časti výroku o výške uloženej pokuty tak, že žalobcovi podľa § 28 ods. 4
písm. a) v spojení s § 28 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z. z. v znení účinnom od 21.07.2022 uložila pokutu

vo výške 25 000,- Eur. V ostatných častiach zostal výrok rozhodnutia RVPS Žilina č. 12/1354/4-2017
zo dňa 29.11.2023 nezmenený.

4. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že z dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným
spôsobom počas úradnej kontroly potravín dňa 10.12.2016 v prevádzkarni BILLA s. r. o., filiálka č. 301,

Nešporova 30, 010 01 Žilina, bolo podľa názoru žalovanej dostatočne preukázané, že žalobca: 1) v
rozpore s § 3 ods. 3, § 4 ods. 1, § 10 písm. b), § 12 ods. 1 písm. b) zákona o potravinách v znení účinnom
od01.07.2022,PrílohouIIKapitolaIods.1,ods.2písm.a),c),ods.4,KapitolaVods.1písm.a),Kapitola
IX ods. 3 Nariadenia (ES) č. 852/2004 a § 2 ods. 2, § 6 ods. 3, § 7 ods. 4, § 10 ods. 5 písm. a) Výnosu
č. 28167/2007-OL porušil povinnosti a požiadavky na hygienu priestorov a zariadení pri umiestňovaní

potravín na trh, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2
písm. p) zákon o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022; 2) porušil povinnosť na všetkých stupňoch
výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom
o potravinách a osobitnými predpismi v zmysle § 4 ods. 1 zákona o potravinách v znení účinnom od 01.
07. 2022 v nadväznosti na zákaz umiestňovať na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné podľa § 6 ods.

5 písm. a) zákona o potravinách v znení účinnom od 01. 07. 2022 a článku 14 ods. 1 v spojení s ods.
2 písm. b) a ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002, a to tým, že dňa 10.12.2016 v čase výkonu úradnej
kontrolypotravínod8.30hod.dočasuichstiahnutiazpredajavprevádzkarniBILLAs.r.o.,filiálkač.301,
Nešporova 30, 010 01 Žilina umiestňoval na trh tri druhy čerstvého ovocia a čerstvej zeleniny, ktoré boli
nevhodné na ľudskú spotrebu (hniloba a pleseň), a to jablká červené voľné, mrkva praná balená a rajčiny

cherry strapcové, čím žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa §
28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022. S poukázaním na rozhodnutie
RVPS Žilina č. k.: 22/1453/2016 zo dňa 25.08.2016, ktoré sa stalo právoplatným dňa 16. 09. 2016 a
ktorým bola žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 v tom čase účinného zákona o
potravinách uložená pokuta 15 000,- Eur za opakované umiestňovanie na trh potravín nevhodných na

ľudskú spotrebu – troch druhov ovocia a zeleniny (čučoriedky 125 g, slivky Plum Roysum, avokádo) z
dôvodu výskytu plesne alebo hniloby a výrobku Clever obilné krúžky s medom, s prídavkom vitamínov,
extrudovaný výrobok 250 g, z dôvodu cudzej vône, výraznej po oxidácii, čo bolo zistené laboratórnym
vyšetrením uvedeného výrobku, v predmetnej prevádzkarni (Protokol o skúške č. 7556/2016 zo dňa 13.
05. 2016, vydaný VPÚ Dolný Kubín), žalovaná konštatovala, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozhodnutia o uložení pokuty došlo k opätovnému porušeniu povinnosti, za ktoré
bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 v spojení s ods. 8 zákona o potravinách v znení účinnom od
01.07.2022 (§ 28 ods. 4 v spojení s ods. 7 zákona o potravinách v znení účinnom v čase vydávania tohto
rozhodnutia), čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 9 zákona o
potravinách v znení účinnom od 01.07.2022. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej

podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 9 zákona o potravinách
vzneníúčinnomod01.07.2022.Podľanázoružalovanejbolovyššieuvedenékonaniežalobcuposúdené
prvostupňovým orgánom po skutkovej a právnej stránke správne.5. Ďalej sa podrobne zaoberala námietkami žalobcu, ktorý namietal nesplnenie podmienok pre
uplatnenie sprísnenej sadzby podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách porušenie trestnoprávnej
zásady zákazu dvojitého pričítania a neprimeranosť výšky uloženej pokuty, ktorá bola podľa žalobcu

nedostatočne individualizovaná a určená v rozpore s princípom primeranosti sankcie a v rozpore
s trestnoprávnou zásadou úmernosti sankcie spáchanému činu. Žalovaná uviedla, že prvostupňový
správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 30 000,- Eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení
s ods. 9 zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 za porušenie povinností a požiadaviek
na hygienu pri umiestňovaní potravín na trh a za umiestňovanie na trh nebezpečných potravín, pričom

z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že RVPS Žilina pokutu určila s prihliadnutím
na poľahčujúce okolnosti – nie všetky kontroly, ktoré boli u účastníka konania vykonané v období
troch rokov pred kontrolou (uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na stranách 24 až
26), výsledky ktorej sú predmetom tohto konania, viedli k uloženiu sankcie, a tiež skutočnosť, že
nebolo preukázané reálne poškodenie zdravia spotrebiteľov. Ako priťažujúcu okolnosť vyhodnotila
súbeh viacerých deliktov a minulosť účastníka konania. Po preštudovaní spisového materiálu žalovaná

dospela k záveru, že výška pokuty v nadväznosti na určené hľadiská nebola prvostupňovým orgánom
stanovená správne. Po zohľadnení všetkých zákonných kritérií a okolností prípadu žalovaná znížila
pokutu na 25 000,- Eur, ktorú odôvodnila podrobne opísanou správnou úvahou. Konštatovala, že
minulosť prevádzkovateľa vyhodnotila nie ako priťažujúcu, ale ako poľahčujúcu okolnosť (prihliadajúc
na vykonané kontroly bez nedostatkov). Pri určení výšky pokuty v sadzbe od 4 000,- Eur do 2 000 000,-

Eur žalovaná posúdila ako poľahčujúcu okolnosť malé množstvo potravín nezodpovedajúcim určeným
požiadavkám, kontroly bez nedostatkov a tiež skutočnosť, že išlo o konanie nedbanlivostné. Na druhej
strane zohľadnila ako priťažujúcu okolnosť skutočnosť, že sa jednalo o súbeh dvoch deliktov, pričom
nedostatky v prevádzkovej hygiene boli početné a na viacerých miestach prevádzky. Preto žalovaná
určila pokutu v dolnej hranici sadzby, avšak nie na jej úplne spodnej hranici. Pri určení pokuty žalovaná

zároveň zohľadnila rozhodovaciu prax RVPS Žilina. Konštatovala, že predchádzajúcimi rozhodnutiami
boli žalobcovi uložené pokuty za takmer identické nedostatky vo výške 10 000,- Eur určenej v sadzbe
od 1 000,- Eur do 500 000,- Eur (2,0 % z najvyššej možnej pokuty), 15 000,- Eur v sadzbe od 2 000,- Eur
do 1 000 000,- Eur (teda 1,5 % z najvyššej možnej pokuty). Z uvedeného je zrejmé, že predchádzajúce
pokuty sa zvyšovali postupne po tom, čo nesplnili svoj výchovný účel. Preto žalovaná dospela k záveru,

že aj v tomto prípade je odôvodnené uloženie vyššej pokuty ako predchádzajúcim rozhodnutím. Pokuta
25000,-Eurjestálevdolnejčastizákonnéhorozpätia.Podľažalovanej,pokutavovýške25000,-Eurnie
je uložená v neprimeranej výške, plní nielen represívny, ale aj výchovný a preventívny účel, je pokutou
primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia
zákona. Uzavrela, že námietky žalobcu v odvolaní nie sú dôvodom na zrušenie pokuty.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

6. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe namietal, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie
sprísnenej sadzby podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách. Poukázal na znenie tohto ustanovenia,

pričom konštatoval, že RVPS Žilina uložila žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 30.000,- Eur podľa § 28
ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 9 zákona o potravinách vzhľadom na opakované umiestňovanie na
trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu a žalovaná toto právne vyhodnotenie potvrdila, čo žalobca
považuje za nesprávne právne posúdenie. Vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo rozhodnutie
RVPS Žilina zo dňa 25.08.2016, č. k. 22/1453/2-2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.09.2016

(ďalej len „rozhodnutie o uložení pokuty 15 000,- Eur“) a ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške
15 000,- Eur podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách, a teda nie podľa odseku 8, ako to predvída
citovaný § 28 ods. 9 zákona o potravinách. Podľa žalobcu preto nie je správne, aby žalovaná a RVPS
Žilina prihliadali na rozhodnutie o uložení pokuty 15 000,- Eur ako na okolnosť podmieňujúcu použitie
sprísnenej sadzby pokuty podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách, nakoľko toto ustanovenie vyžaduje

predchádzajúce uloženie pokuty podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách, čo splnené nebolo. Žalobca
tiež uviedol, že považuje pokutu vo výške 25 000,- Eur za neprimeranú, nedostatočne individualizovanú,
v rozpore s princípom primeranosti sankcie, v rozpore s trestnoprávnou zásadou úmernosti sankcie
spáchanému činu a v rozpore s precedenčnou zásadou.

7. Ohľadom neúmernosti pokuty k spáchaným činom žalobca uviedol, že hygienické nedostatky, ktoré
RVPS Žilina zistila a žalovaná popísala v napadnutom rozhodnutí, neboli závažného charakteru, aby
ohrozovali zdravie človeka a aby ovplyvňovali kvalitu i bezpečnosť potravín. Žiaden z popísaných
nedostatkov nemal vplyv na predávané potraviny. Orgány úradnej kontroly potravín opak nepreukázali,čo je porušenie zásady materiálnej pravdy. Ďalej uviedol, že správny orgán zistil na prevádzke žalobcu
„nedostatky v prevádzkovej hygiene“, a to v priestoroch príjmu potravín, pri ich skladovaní, príprave
a pri manipulácii s potravinami a pri predaji potravín. Nespomína však žiaden vplyv na potraviny. Vo

všetkých uvedených priestoroch sa manipuluje s balenými potravinami, t. j. zdravie spotrebiteľa nemohlo
byť zistenými nedostatkami ani len hypoteticky dotknuté. V skladových priestoroch sa dokonca potraviny
nachádzali v dvoch obaloch. Zistené nedostatky majú charakter prevádzkových chýb, ktoré nijak
neovplyvňovali kvalitu potravín a ani nemohli mať vplyv na zdravie spotrebiteľa i jeho majetok. Kontrolou
boli zistené nedostatky, ktoré majú charakter len bežných prevádzkových nedostatkov, ktoré sú ľahko

odstrániteľné a najmä nijako neohrozovali zdravie spotrebiteľa. RVPS Žilina ani žalovaná negatívny
vplyv nepreukázali. Tiež nepreukázali, že by sa manipulovalo s čerstvým mäsom bez toho, aby si
zamestnanec žalobcu predtým dôsledne umyl a osušil ruky. Úvahy žalovanej na str. 11 napadnutého
rozhodnutia sú len v rovine špekulácií. Takéto hodnotenie je však v rozpore so zásadou in dubio pro reo
a zásadou materiálnej pravdy. Pri ďalších zistených nedostatkoch, spočívajúcich v umiestňovaní na
trh troch druhov potravín, ktoré neboli vhodné na ľudskú spotrebu, a to jablká červené voľné, mrkva

praná balená 500g a rajčiny cherry strapcové 500g, žalobca konštatoval, že identifikované nedostatky sa
vzťahovali len na malé množstvo ovocia a zeleniny, pričom RVPS Žilina a ani žalovaná pri vymeriavaní
výšky pokuty vôbec nezohľadnili malé množstvo dotknutých potravín, ani nebrali do úvahy, že išlo len
o mizivé percento potravín s nedostatkom v porovnaní s celkovým počtom potravín umiestňovaných v
danej prevádzke na trh v čase úradnej kontroly. Nedostatky spočívajúce v hnilobe dotknutého ovocia a

zeleniny boli viditeľné na prvý pohľad, a teda priemerný spotrebiteľ sa s nimi ľahko oboznámi a takéto
potraviny si nezakúpi, čo svedčí o nulovom riziku ohrozenia spotrebiteľa a neprimeranosti vymeranej
pokuty. Konštatoval tiež, že celková cena potravín nevhodných na ľudskú spotrebu predstavuje 6,51
Eur. Podľa žalobcu výška pokuty nekorešponduje so škodou, ktorú žalobca spôsobil, ani nereflektuje
skutočnosť,žeišlolenopotenciálnenásledky.Prístuporgánovúradnejkontrolypotravín privymeriavaní

výšky pokuty nezohľadňuje materiálny korektív / nebezpečnosť protiprávneho konania, reálne následky
na život a zdravie spotrebiteľov, argumentujú len všeobecnou preventívnou funkciou potravinového
práva, čo nestačí na odôvodnenie uloženia tak vysokej pokuty ako bola vymeraná v posudzovanom
prípade.

8. Žalobca ďalej namietal neúmernosť pokuty k majetkovým pomerom filiálky. V napadnutom rozhodnutí
podľaneho úplne absentuje správna úvaha žalovaného ohľadom hodnotenia majetkovej sféry jednotlivej
filiálky žalobcu a či výchovnú, represívnu funkciu nebolo možné dosiahnuť uložením nižšej sankcie
v súlade so zásadou primeranosti zásahu do základného práva vlastniť majetok. Podľa žalobcu je
vymeranie pokuty vo výške 25 000,- Eur tvrdo represívne. Tiež uviedol, že vzhľadom na špecifický

systém ukladania sankcií orgánmi úradnej kontroly potravín, uplatňovaný na regionálnom princípe,
ukladaná sankcia by mala zohľadňovať majetkové pomery dotknutej prevádzkarne. Poukázal na to, že
v roku 2022 žalobca dosiahol zisk vo výške približne 10 128 000,- Eur, pričom žalobca prevádzkoval
160 filiálok, a teda priemerný mesačný zisk jednej filiálky predstavuje čiastku približne 5 275,- Eur.
Výška uloženej pokuty je tak podľa neho na úrovni 5-násobku mesačného zisku filiálky. Konštatoval, že

dôkazom prístupu, že je podceňovaný kumulatívny účinok pokút, je aj prehľad pokút, ktoré boli uložené
žalobcovi zo strany regionálnych veterinárnych a potravinových správ na Slovensku. V roku 2022 mu
boli uložené pokuty v celkovej výške 1 334 000,- Eur a v roku 2023 vo výške 547 800,- Eur. Následne
uvádzal porovnanie pokút uložených žalobcovi s pokutami uloženými inému subjektu (COOP Jednota).

9. Žalobca má tiež za to, že výška uloženej pokuty je v rozpore s precedenčnou zásadou, resp. so
zásadou legitímnych očakávaní, čo tiež podľa neho znamená, že vymeraná pokuta nie je úmerná
sankcionovanému protiprávnemu konaniu. Poukázal na rozhodnutia RVPS Košice – mesto RVPS
Martin, ktoré za obdobné protiprávne konanie uložili spoločnosti COOP Jednota Michalovce pokutu
1 700,- Eur a COOP Jednota Martin pokutu 2 000,- Eur. Ďalej poukázal na rozhodnutia príslušných

RVPS, ktoré uložili žalobcovi za obdobné protiprávne konanie na iných filiálkach pokuty vo výške 1 800,-
Eur, 5 000,- Eur, 6 000,- Eur a 8 000,- Eur. Žalobca ďalej poukázal na neúmernosť vymeranej sankcie aj
z pohľadu pokuty, ktorá by mu za rovnaké protiprávne konanie bola uložená podľa zákona č. 491/2001
Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami (ďalej len „zákon č. 491/2001
Z. z.“), na základe ktorého by mu za rovnaké protiprávne konanie (ponúkanie nevhodného ovocia a

zeleniny), majúce voči spotrebiteľom rovnaké potenciálne účinky, bola vymeraná pokuta maximálne
vo výške 16 597,- Eur. Ďalej poukázal na to, že za závažnejšie konanie, a to protiprávne konanie
v súvislosti s prítomnosťou hlodavcov mu bola v minulosti uložená rádovo nižšia pokuta vo výške
20 000,- Eur, a to rozhodnutím RVPS Žiar nad Hronom č. 2716/2018/148/2019 zo dňa 17.01.2019,potvrdeným rozhodnutím žalovanej o odvolaní č. 495-1/2019 zo dňa 16.09.2020 v súvislosti so zistenou
prítomnosťou hlodavcov a zasiahnutým značným množstvom potravín na filiálke v Banskej Štiavnici.
Dôvodil, že v prípade filiálky v Banskej Štiavnici, ktorý RVPS Žiar nad Hronom vyriešila pokutou vo

výške 20 000,- Eur, bolo dotknutých až 2 644 kusov potravín. Obdobne bola žalobcovi uložená pokuta vo
výške 20 000,- Eur v súvislosti s umiestňovaním na trh potravín poškodených hlodavcami a ich trusom
rozhodnutím RVPS Rimavská Sobota č. 681/2023-420 zo dňa 27.06.2023.

10. Podľa žalobcu tiež napádané prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovanej nie sú

dostatočne odôvodnené, nakoľko z nich nie je preskúmateľné, aký vplyv mali jednotlivé kritériá určené
v § 28 ods. 10 zákona o potravinách na výšku vymeranej pokuty. V napadnutom rozhodnutí chýba
popis jednotlivých úvah, myšlienkových pochodov žalovanej, na základe ktorých dospela k vymeraniu
pokuty práve vo výške 25.000,- Eur za menšie hygienické nedostatky a umiestňovanie na trh troch
druhov potravín nevhodných na ľudskú spotrebu. Rozhodnutie žalovanej je preto nepreskúmateľné
v časti odôvodnenia výšky uloženej pokuty. Rovnaké defekty vykazuje podľa neho aj prvostupňové

rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej tiež nie je zrejmé, prečo žalovaný znížil pokutu len
o 5 000,- Eur. Porovnal tiež ukladanie sankcií podľa zákona o potravinách a ukladanie sankcií zo strany
Protimonopolného úradu SR (ďalej len „PÚ SR“).

11. Žalobca tiež navrhol uplatnenie sankčnej moderácie a navrhol znížiť uloženú pokutu na sumu 5 000,-

Eur, pričom poukázal na ním uvedené dôvody neprimeranosti výšky uloženej pokuty a jej nedostatočné
odôvodnenie, berúc do úvahy to, aby pokuta bola úmerná sankcionovaným skutkom a zohľadňovala
rozhodovaciu činnosť orgánov úradnej kontroly potravín v obdobných prípadoch.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

12. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe podrobne opísala skutkový stav veci a vyjadrila sa k námietkam
žalobcu, ktorý namietal neúmernosť pokuty, pričom zotrvala na svojom názore, prezentovanom
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K námietke, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie
sprísnenej sadzby podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách žalovaná uviedla, že od vykonania úradnej

kontroly dňa 10.12.2016 došlo k viacerým zmenám právnej úpravy – novelizáciám zákona o potravinách,
pričom k podstatnej zmene, ktorá má zásadný vplyv na toto konanie, došlo dňom 01.07.2022, kedy
nadobudol účinnosť zákon č. 211/2022 Z. z., prijatím ktorého zákonodarca už nestanovuje minimálnu
dolnú hranicu sadzby vo výške 1 000 000,- Eur za opakované porušenie povinností v období jedného
roka, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách

účinného v čase spáchania správneho deliktu. Správne orgány v čase vydávania prvostupňového a
druhostupňového rozhodnutia postupovali podľa zákona o potravinách v znení účinnom od 01. 07. 2022
(§ 31ai zákona o potravinách Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2022) a vzhľadom
na novú právnu úpravu pokutu stanovili v sadzbe od 4 000,- Eur do 2 000 000,- Eur. Ďalej poukázala
na znenie právnej úpravy v čase spáchania správnych deliktov (až do 30.06.2022) a právnu úpravu,

ktorou boli správne orgány povinné sa v čase vydávania rozhodnutí riadiť (účinná od 01. 07. 2022). Ďalej
uviedla, že rozhodnutím RVPS Žilina č. k.: 22/1453/2016 zo dňa 25. 08. 2016 (právoplatné dňa 16. 09.
2016) bola žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 v tom čase účinného zákona o
potravinách uložená pokuta 15 000,- Eur za opakované umiestňovanie na trh potravín nevhodných na
ľudskú spotrebu (aj troch druhov ovocia a zeleniny). Do jedného roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia

bolo v prevádzke BILLA s. r. o., filiálka č. 301, Nešporova 30, 010 01 Žilina (dňa 10.12.2016) zistené,
že opätovne umiestňoval na trh potraviny (tri druhy ovocia a zeleniny) nevhodné na ľudskú spotrebu,
preto podľa žalovanej správne orgány postupovali správne, keď preskúmavanými rozhodnutiami uložili
žalobcovi za postupné dvojnásobne opakované porušenie tej istej povinnosti pokutu podľa § 28 ods. 4
písm. a) v spojení s § 28 ods. 9 zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022.

13. Ohľadom námietok žalobcu o neúmernosti pokuty k spáchaným činom žalovaná uviedla, že s nimi
nesúhlasí a zdôraznila, že potravinové právo je budované na preventívnej zásade, ktorá znamená, že
prevádzkovatelia potravinárskych podnikov si pri vykonávaní podnikateľskej činnosti musia počínať tak,
aby záujmy a zdravie spotrebiteľa neboli ohrozené alebo poškodené. Tvrdenia žalobcu, ktorými obhajuje

neplnenie si povinností určené potravinovým právom, sú účelové, so snahou bagatelizovať zistené
protiprávne konanie. Žalobca žiada ako poľahčujúcu okolnosť zohľadniť skutočnosť, že nedostatky
v prevádzkovej hygiene preukázateľne neovplyvnili kvalitu a bezpečnosť potravín, neohrozili alebo
nepoškodili zdravie spotrebiteľa. Žalovaná konštatovala, že pre kvalifikáciu tohto konania a jehozaradenie pod skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o
potravináchsatakétonásledkynevyžadujú.Pokiaľbyknimdošlo,konaniežalobcubyboloposudzované
omnoho prísnejšie a zaradené pod závažnejšie skutkové podstaty (§ 28 ods. 4 písm. a), h) zákona o

potravinách). K tvrdeniu, že išlo o bežné prevádzkové nedostatky, ktoré sú ľahko odstrániteľné, žalovaná
uviedla, že hygienické nedostatky zistené počas kontroly boli rozsiahle a vyskytovali sa na rôznych
miestach prevádzky (v skladových aj predajných častiach). K tvrdeniu, že správne orgány nepreukázali,
že pred manipuláciou s čerstvým mäsom si zamestnanec ruky neumyl a neosušil, prostriedky na
umývanie a osušenie rúk sa minuli krátko pred kontrolou, žalovaná uviedla, že tieto skutočnosti správne

orgány ani preukazovať nemuseli. Ďalej konštatovala, že správne orgány sú povinné pri výške pokuty
zohľadňovať všetky vymedzené kritériá a všetky tieto kritériá majú rovnakú váhu. Hodnota potravín
nezodpovedajúcich určeným zákonným požiadavkám, v tomto prípade troch druhov ovocia a zeleniny,
nie je teda rozhodujúcim hľadiskom, ktoré má byť pri určení výšky pokuty zohľadnené. V každom
prípade však môže ovplyvniť výšku pokuty ako poľahčujúca alebo priťažujúca okolnosť. Obhajovanie
protiprávneho umiestňovania na trh ovocia a zeleniny tvrdením, že nedostatky v hnilobe boli viditeľné,

čo znamená, že sa priemerný spotrebiteľ s nimi ľahko oboznámi a takéto potraviny si nezakúpi, čo
svedčí o nulovom riziku pre spotrebiteľa, je podľa žalovanej neakceptovateľné. Je neprijateľné prenášať
zodpovednosť za kúpu nebezpečných potravín na samotného spotrebiteľa.

14. K majetkovým pomerom žalobcu žalovaná uviedla, že zo žalobcom citovaného nálezu Ústavného

súdu Českej republiky, č. PL ÚS 52/13 zo dňa 09.09.2014 nemožno v žiadnom prípade vyvodiť
záver, že v prípade ukladania sankcií podnikateľom, vykonávajúcim podnikateľskú činnosť vo viacerých
prevádzkach, je potrebné zohľadniť zisk tej-ktorej prevádzkarne a nie celkový zisk/majetkové pomery
podnikateľa. Zdôraznila, že zákon o potravinách pri určení výšky pokuty nedefinuje kritérium „majetkové
pomerykontrolovanejprevádzkarni“,atiež,žeúčastníkomsprávnehokonaniajeBILLAs.r.o.,Bajkalská

19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, a nie prevádzkareň, v ktorej boli úradné kontroly potravín
vykonané. Za plnenie povinností na úseku potravinového práva zodpovedá tento subjekt vykonávajúci
podnikateľskú činnosť na celom území Slovenskej republiky v množstve prevádzok, ktoré sa podieľajú
na tvorbe jeho podnikateľského zisku (straty). Za plnenie svojich záväzkov ručí (zodpovedá) celým
svojím majetkom. Konštatovala tiež, že žalobca neuviedol žiadne informácie, ktoré by preukazovali,

že uložená pokuta môže mať zásadný vplyv na jeho podnikanie. Zdôraznila, že žalobca neposkytol
ucelenú informáciu o svojich majetkových pomeroch. Uviedla tiež, že orgány úradnej kontroly potravín
ukladajú opatrenia za účelom odstránenia zistených nedostatkov, teda za účelom zosúladenia stavu
konkrétnej prevádzky s požiadavkami právnych predpisov a tieto opatrenia nemajú teda v žiadnom
prípade charakter sankcií. Tiež zdôraznila, že správne orgány sú povinné pri určení výšky pokuty

zohľadňovať aj to, akú povahu a význam má subjekt, ktorému je pokuta ukladaná.

15. S námietkou ohľadom rozporu výšky uloženej pokuty s precedenčnou zásadou/zásadou legitímnych
očakávaní, žalovaná nesúhlasila. Zdôraznila, že hoci účastníci správneho konania oprávnene
predpokladajú, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej,

neznamená to, že bude rozhodnuté identicky. Je totiž malý predpoklad, že okolnosti, ktoré v rámci
správnej úvahy majú vplyv na individualizáciu uloženej sankcie, budú totožné. Poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudku z 28. marca 2024 sp. zn. 1Stk/18/2022.
Žalobcom uvádzané výšky pokút za predaj ovocia a zeleniny nespĺňajúcich požiadavky obchodných
noriem ukladané podľa zákona č. 491/2011 Z. z. o organizácii trhu s vybranými poľnohospodárskymi

výrobkami v znení neskorších predpisov, sú podľa žalovanej pre posudzovanú vec irelevantné, keďže
okrem iného sú ukladané v iných sadzbách - od 331 eur do 16 596 eur (v prejednávanej veci v sadzbe
od 4 000 eur do 2 000 000 eur). Žalovaná tiež uviedla, že žalobca účelovo poukazuje na rozhodnutia,
ktorýmimuboliuloženénižšiesankciezostranyinýchRVPS,avšakorgánmiúradnejkontrolypotravínsú
v podobných prípadoch ukladané prevádzkovateľom (aj samotnému žalobcovi) porovnateľné, aj vyššie

pokuty za umiestňovanie na trh potravín nie bezpečných (samozrejme po zohľadnení všetkých hľadísk
uvedených v § 28 ods. 10 zákona o potravinách), čo však tak isto nemôže ovplyvniť rozhodovanie
jednotlivých správnych orgánov v konkrétnej veci.

16. Ohľadom tvrdenia žalobcu, že výška pokuty nie je dostatočne odôvodnená, z rozhodnutia správneho

orgánu nie je zrejmé, aký vplyv mali jednotlivé kritériá určené v § 28 od. 10 zákona o potravinách na
výšku vymeranej pokuty a poukazovaniu na rozhodnutie iného orgánu štátnej správy - PÚ SR, ktorého
odôvodnenie výšky pokuty považuje za transparentné, presvedčivé a overiteľné, žalovaná uviedla, že
vzhľadom na záujem chránený potravinovým právom (ochrana zdravia ľudí a ochrana spotrebiteľa natrhu potravín), nemožno judikatúru súdov, ktorá sa týka kontrol vykonávaných PÚ SR, aplikovať aj
na potravinové právo, nakoľko PÚ SR vykonáva kontroly za účelom ochrany hospodárskej súťaže,
teda sa nejedná o preventívnu ochranu života ľudí. Taktiež kontroly vykonávané týmto orgánom sa

riadia osobitným predpisom a nakoľko úradná kontrola potravín má komplexnú úpravu v zákone o
potravinách a nariadení (ES) - do 13. 12. 2019 Nariadenie (ES) č. 882/2004, od 14. 12. 2019 Nariadenie
(EÚ) č. 2017/625 - nie je v tomto prípade prípustné použitie analógie. K uvedenému záveru dospel
aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 792/2016 z 9. mája 2017.
Žalovaná tiež uviedla, že systém sankcií podľa oboch zákonov je odlišný. V súvislosti s tvrdením

žalobcu o nedostatočnom odôvodnení výšky pokuty žalovaná uviedla, že posúdila všetky okolnosti
prejednávanej veci, vyhodnotila námietky odvolateľa (aj námietky týkajúce sa spôsobu určenia a výška
pokuty prvostupňovým správnym orgánom), zaoberala sa každým hľadiskom, ktoré je potrebné pri
určení výška pokuty zohľadňovať a určila pokutu v dolnej časti zákonného rozpätia. Správna úvaha bola
v tejto súvislosti podrobne a zrozumiteľne v napadnutom rozhodnutí popísaná.

Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného

17. Žalobca v replike zotrval na tvrdeniach uvádzaných v správnej žalobe, pričom k návrhu na sankčnú
moderáciu doplnil, že suma 5.000,- Eur by spĺňala potrebné atribúty primeranosti, prevencie i represie,
nakoľko reflektuje nasledovné úvahy:

- vzhľadom na použitú sprísnenú sadzbu jej použitím bude reflektovaná opakovanosť protiprávneho
konania a skutočnosť, že umiestňovanie na trh potravín nevhodných na ľudský konzum je zaradené
medzi najzávažnejšie delikty (aplikovaný § 28 ods. 4 zákona o potravinách),
- išlo len o malý rozsah (len tri druhy) potravín nevhodných na ľudský konzum, ktorých nedostatky boli
ľahko pozorovateľné, v dôsledku čoho bolo pre spotrebiteľa riziko nižšie, čo odôvodňuje uloženie pokuty

blízko úrovne spodnej hranice sadzby,
- zároveň však nie je možné uložiť pokutu na úplne spodnej hranici a je potrebné zohľadniť priťažujúcu
okolnosť – spáchanie ďalšieho deliktu v podobe hygienických nedostatkov, ktoré však nemali vplyv na
potraviny,
- výška pokuty je dostatočne citeľná v majetkovej sfére žalobcu, nakoľko zodpovedá takmer

priemernému mesačnému zisku filiálky.

18. Žalovaná oprávnenie podať dupliku k replike žalobcu nevyužila.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

19. Správny súd v Banskej Bystrici vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13
ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy,
vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

20. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože
žalobca v žalobe o nariadenie pojednávania nepožiadal a žalovaná tiež o nariadenie pojednávania
nežiadala. Nariadenie pojednávania nebolo potrebné ani z iných dôvodov podľa § 107 ods. 1 SSP.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho správneho
súdu dňa 10.07.2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.08.2025 (§ 137 ods. 3 SSP).

21. Podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách znení účinnom od 01. 07. 2022; orgán úradnej
kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100
000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi porušuje zásady správnej výrobnej
praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní

na trh.

22. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho
deliktu; orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu
od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo

umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu
alebo sú skazené.23. Podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu; ak do
jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému
porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej

kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3.

24. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu; ak do
jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému
porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly

potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.

25. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu; ak do
jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému
porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín
uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur.

26. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu; orgán
úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho
konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.

27. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení zákona č. 211/2022 Z. z. platnom od 01.07.2022; ak
do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému
porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej
kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3.

28. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách v znení zákona č. 211/2022 Z. z. platnom od 01.07.2022;
ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k
opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán
úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.

29. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách v znení zákona č. 211/2022 Z. z. platnom od 01.07.2022;
ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k
opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej
kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.

30. Podľa § 28 ods. 10 zákona o potravinách v platnom znení; orgán úradnej kontroly potravín pri určení
výškypokutyprihliadanazávažnosť,trvanie,následkyprotiprávnehokonania,minulosťprevádzkovateľa
24b) a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Ak sa prevádzkovateľ dopustí podvodných
alebo klamlivých praktík, 25) orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada aj na
hospodársku výhodu, ktorú mohol prevádzkovateľ protiprávnym konaním získať. 25a

31. Podľa § 31ai ods. 1 zákona o potravinách v platnom znení; Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. júla 2022; konanie o uložení pokuty podľa § 28 a 29, ktoré sa začalo a právoplatne
neskončilo do 30. júna 2022 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2022.

32. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je rozhodnutie žalovanej, ktorým zmenila rozhodnutie
prvostupňového orgánu o uložení pokuty vo výške 30 000,- Eur tak, že žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm.
a) zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 uložila úhrnnú pokutu vo výške 25 000,- Eur.
V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený.

33. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že žalobca v správnej žalobe nenamietal
ani nerozporoval skutkové zistenia a závery prvostupňového orgánu a žalovanej, čo sa týka zistení
porušenia zákona o potravinách pri vykonaných kontrolách v prevádzke žalobcu, ani právnu kvalifikáciu
týchto skutkov. Žalobca v podanej žalobe predovšetkým namietal výšku uloženej pokuty, ktorá bola
podľa jeho názoru v rozpore so zásadou primeranosti a individualizácie sankcie a vzhľadom na okolnosti

daného prípadu aj zjavne neprimeraná. Súdny prieskum napadnutého rozhodnutia preto správny súd
zameral na posúdenie splnenia zákonných podmienok na uloženie pokuty ako aj, či žalovaná nevybočila
v rámci svojej správnej úvahy z medzí a hľadísk stanovených právnymi predpismi, pričom správny súd
konštatuje, že takáto situácia v posudzovanom prípade nenastala. Správny súd sa stotožnil so závermižalovanej,uvedenýmivnapadnutomrozhodnutí,avýškupokutyuloženejžalobcovipovažovalvzhľadom
na okolnosti veci za súladnú s právnymi predpismi a uloženú v primeranej výške.

34. Žalobca namietal neúmernosť pokuty s poukázaním na to, že neboli splnené podmienky pre
uplatnenie sprísnenej sadzby podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách. Poukázal na znenie tohto
ustanovenia (v znení od 01.07.2022), ktoré pri sprísnení sadzby poukazuje na uloženie pokuty podľa
ods. 8 tohto ustanovenia, avšak vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo rozhodnutie o uložení
pokuty 15 000,- Eur, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 15.000,- Eur podľa § 28 ods. 7

zákona o potravinách, a teda nie podľa odseku 8, ako to predvída § 28 ods. 9 zákona o potravinách.
Správny súd má za to, že táto námietka žalobcu nie je dôvodná. Je potrebné poukázať na to, že
od vykonania úradnej kontroly dňa 10.12.2016 došlo k viacerým zmenám právnej úpravy zákona
o potravinách, pričom k podstatnej zmene, ktorá má zásadný vplyv na toto konanie, došlo dňom
01.07.2022, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 211/2022 Z. z.. Podstatnou zmenou bolo, že od účinnosti
tejto novely už nie je stanovená minimálna dolná hranica sadzby vo výške 1 000 000,- Eur za opakované

porušenie povinností v období jedného roka, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 v spojení s §
28 ods. 7 zákona o potravinách účinného v čase spáchania správneho deliktu, a teda ide o priaznivejšiu
právnu úpravu pre žalobcu. Prvostupňový orgán ako aj žalovaná preto správne postupovali pri vydaní
napadnutých rozhodnutí podľa zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 (čo stanovuje §
31ai zákona o potravinách ako Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2022).

35. Ďalej je potrebné poukázať na znenie ustanovenia § 28 v čase spáchania správnych deliktov, ktoré
boli zistené úradnou kontrolou dňa 10.12.2016 (znenie účinné až do 30.06.2022). V čase spáchania
predmetných správnych deliktov:
Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách - Orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej

osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 1000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto
zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné,
sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.
Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách – ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená

podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa
odseku 4.
Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách – ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená
podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur.

Oproti tomu, právna úprava uvedených odsekov ustanovenia § 28 zákona o potravinách, ktorou boli
správne orgány povinné sa v čase vydávania rozhodnutí riadiť (účinná od 01.07.2022) a ktoré správne
aplikovali na predmetnú vec, znie tak, že:
Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách - Orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej
osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 1000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto

zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné,
sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.
Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách – ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená
podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa

odseku 4.
Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách – ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta
podľa odseku 8, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa
odseku 4.

36. Porovnaním znenia odsekov 7, 8 a 9 ustanovenia § 28 v čase vykonania úradnej kontroly a zistenia
porušenia povinností žalobcu a v čase rozhodovania správnych orgánov je zrejmé, že novelou účinnou
od 01.07.2022 boli ustanovenia § 28 ods. 7 a 8 zákona o potravinách v znení do 30.06.2022 posunuté
do ustanovení § 28 ods. 8 a 9 zákona o potravinách v znení od 01.07.2022. V uvedených ustanoveniach

sa totiž jedná o recidívu porušenia povinností, za ktoré už bola páchateľovi uložená pokuta podľa § 28
ods. 4 zákona o potravinách, a to v prvom prípade (ods. 7 v znení do 30.06.2022 a ods. 8 v znení od
01.07.2022), pokiaľ dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré už raz bola uložená pokuta
podľa§28ods.4,uložísapokutaaždodvojnásobkusadzbypokutypodľaodseku4.Pokiaľnapriektomudôjde k ďalšiemu opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta v zmysle uvedených
ustanovení do výšky dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží
pokutu v zmysle ods. 8 v znení do 30.06.2022 a ods. 8 v znení od 01.07.2022. Správny súd má za to, že

účelom týchto ustanovení je sankcionovanie opakovaného porušenia povinností, za ktoré bola uložená
pokuta podľa § 28 ods. 4, a to pri prvom (1. recidíva) a ďalšom (2. recidíva) porušení povinností, za ktoré
užbolauloženápokuta,čobolopodľasprávnehosúduajúčelom,ktorýzákonodarcasledovalzavedením
právnej úpravy opakovanosti vymedzeného protiprávneho konania, a to v prípade závažnejších skutkov
uvedených v § 28 ods. 4 postihovať 1. aj 2. recidívu tak, že prvá recidíva sa postihuje do jedného roka

zdvojnásobením základnej sadzby a druhá (ďalšia) sa postihuje do jedného roka od predchádzajúcej v
rámci štvornásobku základnej sadzby (do 30.06.2022 v rámci sadzby od 1 000 000,- Eur do 5 000 000,-
Eur). Správny súd poukazuje na rozhodnutie RVPS Žilina č. k.: 22/1453/2016 zo dňa 25.08.2016,
právoplatné dňa 16.09.2016, ktorým už bola v predchádzajúcom období žalobcovi podľa § 28 ods. 4
písm.a)vspojenís§28ods.7vtomčaseúčinnéhozákonaopotravináchuloženápokuta15000,-Eurza
to, že opakovane umiestňoval na trh potraviny nie bezpečné - nevhodné na ľudskú spotrebu, po tom, čo

už bol za takéto konanie postihnutý rozhodnutím RVPS Žilina č. k. 17/1224/Ro2015, právoplatným dňa
24.07.2015, ktorým mu bola uložená sankcia podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách účinného
v rozhodnom čase vo výške 10 000,- Eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobca už bol sankcionovaný podľa
§ 28 ods. 4 zákona o potravinách a v rámci 1. recidívy aj podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách
(účinnom v danom čase). Preto, pokiaľ dňa 10.12.2026 boli u žalobcu úradnou kontrolou opakovane

zistené rovnaké nedostatky, za ktoré už bol sankcionovaný v rámci 1. recidívy do jedného roka odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty (rozhodnutie RVPS Žilina č. k.: 22/1453/2016
zo dňa 25.08.2016, právoplatné dňa 16.09.2016), je na mieste použiť ustanovenie účinné pre toto
konanie, t. j. v znení účinnom od 01.07.2022, a teda sankcionovať žalobcu za 2. recidívu podľa § 28
ods. 9 zákona o potravinách až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4, čo v danom prípade

znamená rozmedzie od 4 000,- Eur do 2 000 000,- Eur. Správne orgány preto postupovali správne, keď
napadnutými rozhodnutiami uložili žalobcovi za postupné dvojnásobne opakované porušenie tej istej
povinnosti pokutu podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 9 zákona o potravinách v znení
účinnom od 01.07.2022.

37. Správny súd zdôrazňuje, že v rámci požiadavky preskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia orgánu
verejnej správy v časti uloženej sankcie, je nevyhnutné, aby orgán verejnej správy, vyvodzujúci
zodpovednosť za správny delikt, uviedol riadnu argumentáciu ako minulosť prevádzkovateľa vyhodnotil,
ktoré správne delikty, za ktoré bola uložená sankcia v minulosti, zobral do úvahy, ako ovplyvnili výšku
uloženej sankcie, a prečo na tieto prihliadal. Uvedené je potrebné najmä za účelom vyhodnotenia

primeranosti uloženej výšky pokuty vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu. Podľa správneho súdu
žalovaná v napadnutom rozhodnutí túto podmienku splnila a minulosť žalobcu vo vzťahu k určeniu
výšky pokuty riadne odôvodnila (vyhodnotila ju ako poľahčujúcu okolnosť, prihliadajúc na vykonané
kontroly bez nedostatkov). Navyše, žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala na rozdiel medzi
opakovanosťou konania a minulosťou žalobcu a podrobne opísala, čo ohľadne danej prevádzkarne

zistila.

38. Žalobca tiež považoval uloženú pokutu za neprimeranú aj z hľadiska majetkových pomerov dotknutej
prevádzkarne žalobcu, avšak žalobca neuviedol žiadne informácie, ktoré by preukazovali, že uložená
pokuta môže mať zásadný vplyv na jeho podnikanie. Naopak, údaje ktoré poskytol a z ktorých vyplýva,

že za rok 2022 dosiahol zisk vo výške 10 128 000,- Eur, preukazuje, že zaplatenie sankcie vo výške
25 000,- Eur jeho podnikateľskú činnosť nemôže ohroziť. Zároveň nemožno chápať túto pokutu ako
likvidačnú. Žalobca uvedené nijakým spôsobom nepreukázal.

39. Ohľadom námietky žalobcu, že výška uloženej pokuty je v rozpore s precedenčnou zásadou,

resp. zásadou legitímnych očakávaní, správny súd uvádza, že ani túto nevyhodnotil ako dôvodnú.
Rozhodnutia, na ktoré poukazoval žalobca a ktorými mu boli uložené pokuty na vo výškach 1 800,- Eur,
5 000,- Eur, 6 000,- Eur a 8 000,- Eur voči iným prevádzkam, sú v skutkových okolnostiach a okolnostiach
ukladania pokuty odlišné od tu preskúmavanej veci. Rovnako tak rozhodnutia, na ktoré poukazoval
žalobca a ktorými boli uložené pokuty inému subjektu (COOP Jednota) sú podľa správneho súdu

irelevantné. Jedná sa totiž o úplné iný subjekt a iné skutkové okolnosti a okolnosti ukladania pokuty ako
v predmetnej veci. Správny súd tiež v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 1Stk/18/2022 zo dňa 28.03.2024, najmä na:„35. Vo vzťahu k namietanému porušeniu precedenčnej zásady a materiálnej rovnosti účastníkov preto
kasačný súd uvádza, že sa plne stotožňuje so záverom správneho súdu v napadnutom rozsudku. Aj
podľa názoru kasačného súdu je dôležitým kritériom pre určenie konečnej výšky pokuty represívna a

preventívna funkcia postihu vo vzťahu k sťažovateľovi. Preventívna úloha postihu nespočíva iba v účinku
voči sťažovateľovi (individuálne pôsobenie) ale postih musí mať silu odradiť od nezákonného postupu
aj iných nositeľov rovnakých zákonných povinností (generálne pôsobenie). Tento účinok preto môže
vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu. V tomto prípade je chráneným záujmom
život a zdravie spotrebiteľov, čo je jeden z najvýznamnejších chránených záujmov.

36. V prípad ak ide o finančný postih, musí byť tento citeľný v majetkovej sfére delikventa, a teda logicky
musí v sebe obsahovať aj zložku represívnu. Ak by tomu tak nebolo, postih delikventa by nemal žiaden
zmysel. Pri zohľadnení tejto podmienky kasačný súd prihliadol na to, že je jedným z najväčších a na
trhu etablovaných obchodných reťazcov.
37. Keďže mnohé ustanovenia zákona o potravinách sú transpozíciou právnych predpisov EÚ, treba
prihliadať aj na relevantné rozhodnutia SD EÚ. SD EÚ pritom vždy zdôrazňuje povinnosť členských

štátov postihovať porušenie povinnosti plynúcich z únijového práva dostatočne efektívnymi sankciami a
zaistiť tak „užitočný účinok“ (l´effet utile) únijového práva. Uložené sankcie tak musia mať podľa SD EÚ
dostatočne odradzujúci účinok, a to tak z hľadiska prípadnej recidívy zo strany samotného delikventa,
ako aj z hľadiska ostatných subjektov (rozsudok SD EÚ z 7. júna 1983, C-100/80 až 103/80). Len sankcia
ktorá má odradzujúci účinok je schopná odradiť nielen sťažovateľa, ale aj iné subjekty od porušovania

im zákonom uložených povinností.
38. Okrem vyššie uvedeného je dôležité prihliadnuť aj na to, akú povahu má subjekt ktorému bola
pokuta uložená. V tomto prípade je sťažovateľ prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, ktorý je
povinný zabezpečiť predaj a skladovanie potravín za takých podmienok, aby sa zabránilo akémukoľvek
riziku kontaminácie. Každou možnou kontamináciou potraviny dochádza totiž k riziku negatívneho

ovplyvnenia, jej vlastností, kvality, prípadne bezpečnosti, čo zároveň predstavuje možnosť negatívneho
vplyvu na zdravie spotrebiteľa.
39. Sťažovateľ je pritom významným obchodným reťazcom, ktorý vzhľadom k svojmu postaveniu na
potravinárskom trhu má dostatok materiálnych, ľudských a obchodných možností na to, aby sa takýmto
pochybeniam dokázal vyvarovať, resp. im predchádzať. Zistené nedostatky boli pritom takej povahy,

že pri bežnej kontrole boli ľahko zistiteľné. Vzhľadom na povahu žalobcu, ktorý má značné množstvo
prevádzok po celom území Slovenskej republiky, sa očakáva vyššia miera zodpovednosti pri plnení
zákonom stanovených povinností na úseku potravinového práva.
40. Pri zohľadnení individuálneho a generálneho preventívneho pôsobenia pokuty, jej represívnej
funkcie, efektívnosti pokuty a jej účinku, povahy sťažovateľa a skutočnosti, že zistené nedostatky boli

ľahko odhaliteľné je výška uloženej pokuty primeraná. A to aj s ohľadom na skutočnosť, že nejde
o prvú sankciu pre sťažovateľa za porušenie ustanovení zákona o potravinách. Je teda zrejmé, že
predchádzajúcesankcie,ktorébolisťažovateľoviuloženésinesplnilisvojupreventívnufunkciuvovzťahu
k sťažovateľovi a neodradili ho od ďalšieho porušovania ustanovení tohto zákona.
41. Pri rozhodovaní o porušení zákonných povinností a určení výšky príslušnej pokuty je potrebné

zohľadniť všetky zákonom stanovené okolnosti, ako aj okolnosti vyššie uvedené kasačným súdom.
Každý jeden z prípadov porušenia zákona je potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na
skutočnosti zistené v administratívnom konaní. Keďže pri určení výšky pokuty je potrebné zohľadniť
všetky tieto skutočnosti, ktoré sú v každom prípade individuálne a jemu vlastné, nie je objektívne úplne
možné nájsť dva totožné prípadne podobné prípady. Jednotlivé rozdiely spočívajú nielen v množstve

porušených zákonných povinností, ich rozsahu a závažnosti, prípadne vo vzájomnom súbehu, ale aj v
trvaní a následkoch porušenia, minulosti delikventa, individuálnom a generálnom pôsobení prevencie,
v povahe subjektu delikventa a v snahe o represívne pôsobenie pokuty. Vzhľadom na tieto skutočnosti
je námietka týkajúca sa porušenia zásady materiálnej rovnosti účastníkov a precedenčnej zásady
nedôvodná.“ Správny súd sa s uvedeným názorom plne stotožňuje a má za to, že je plne aplikovateľný

aj na daný prípad žalobcu.

40.Žalobcatvrdil,žerozhodnutiežalovanejjenezrozumiteľnéprenedostatokdôvodov,keďvýškapokuty
25 000,- Eur nebola dostatočne odôvodnená a individualizovaná, a tiež, že nie je zrejmé, aký vplyv mali
jednotlivé kritériá určené v § 28 ods. 10 zákona o potravinách na výšku vymeranej pokuty. Správny

súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že nemožno súhlasiť so žalobcom. Žalovaná posúdila výšku
pokuty v nadväznosti na všetky zákonom stanovené hľadiská, uviedla, čo považovala za poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti, zvýšenie sankcie oproti predchádzajúcim pokutám (10 000,- Eur a 15 000,- Eur),
zohľadnila skutočnosť, že doteraz uložené sankcie svoj výchovný cieľ nesplnili, posúdila postaveniežalobcu na obchodnom trhu vo vzťahu k možnosti uplatňovania prístupu k prijímaniu preventívnych
opatrení zabezpečujúcich vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a ochrany záujmov spotrebiteľov vo
vzťahu k potravinám. Odôvodnila aj uloženie pokuty žalobcovi v rozpätí zákonom sprísnenej sadzby

uloženej pokuty v zmysle ust. § 28 zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 (4 000,- Eur
až 2 000 000,- Eur), pričom zobrala do úvahy, že uložená pokuta má plniť nielen represívny, ale aj
výchovný a preventívny účel (viď strany 18 až 22 napadnutého rozhodnutia). Výška uloženej pokuty
25 000,- Eur nepredstavuje ani neprimeraný odskok od pokút, ktoré boli žalobcovi doposiaľ uložené za
porušenie zákona o potravinách na dotknutej prevádzke (10 000,- Eur a 15 000,- Eur), čo tiež vyplýva

aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

41. Rozhodovanie o výške pokuty sa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečného
práva orgánu verejnej správy), t. j. v rámci zákonom povolenej voľnosti orgánu verejnej správy. Orgán
verejnej správy pri ukladaní pokuty postupoval správne. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami
veci a obsahom administratívneho spisu, správny súd zastáva názor, že orgán verejnej správy svoju

diskrečnúprávomocpoužilvrámcizákonnéhorámca,pokutabolauloženávovýške25.000,-Eur,pričom
spodná hranica sadzby bola 4 000,- Eur a horná hranica sadzby bola vo výške 2 000 000,- Eur. Z
tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, pri určení výšky uloženej
pokuty vychádzal zo zásad a kritérií obsiahnutých v ustanovení § 28 ods. 10 zákona o potravinách.
Správna úvaha pri ukladaní pokuty bola správna a spĺňa kritéria preventívnej aj represívnej funkcie.

Orgány verejnej správy nevybočili z medzí a hľadísk zákona a výšku pokuty dostatočne odôvodnili.
Výška pokuty nie je neprimeraná povahe skutku. Žalobca tiež nepreukázal, že by uložená pokuta mala
mať pre neho likvidačný charakter. Ústavný súd ČR v plenárnom náleze zo dňa 13.08.2002, sp. zn.
Pl. ÚS 3/02 uviedol, že v prípade podnikajúcich osôb je vylúčený taký zásah, v dôsledku ktorého by
bola zničená ich majetková základňa pre ďalšiu podnikateľskú činnosť. Neprípustné sú teda také pokuty,

ktoré majú likvidačný charakter, pod ktorými ústavný súd rozumie také prípady, v ktorých pokuta natoľko
presiahne možné výnosy z podnikania, že sa podnikateľská činnosť v podstate stane bezúčelnou a bude
smerovať iba k úhrade uloženej pokuty, a to po značné časové obdobie. Žalobca však neosvedčil, že
by zaplatenie predmetnej pokuty vo výške 25 000,- Eur malo pre neho likvidačný charakter. Vzhľadom
na znenie ust. § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 je zrejmé, že

prvostupňový orgán pri zistení porušení zákona, za ktoré bola pokuta uložená, nemal možnosť využitia
správnej úvahy v rozhodovaní o tom, či žalobcovi pokutu uloží, ale len v akej výške mu ju uloží, keďže
v zmysle ust. § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách musí pokutu uložiť v tam uvedenom rozmedzí.
Na základe uvedeného správny súd zamietol návrh žalobcu na sankčnú moderáciu podľa § 198 ods.
1 SSP.

42. Žalobca navrhol znížiť pokutu s poukázaním na skutočnosť, že hnilobný proces u ovocia a zeleniny
bol v počiatočnom štádiu, na hodnotu hnilobou dotknutého ovocia a zeleniny, prevenčnú povinnosť
spotrebiteľov, marginálnosť hygienických nedostatkov, s ktorými neboli spojené žiadne reálne negatívne
následky, ako aj vzhľadom na nepreukázaný negatívny následok na život a zdravie spotrebiteľov.

K uvedenému správny súd konštatuje, že to, v akom štádiu bol proces hniloby na ovocí, je pre posúdenie
veci irelevantné. Totiž, pri akomkoľvek výskyte hniloby sa ovocie a zelenina kvalifikujú ako nevhodné na
ľudskú spotrebu. Nie je pritom na mieste tvrdenie žalobcu o prevenčnej povinnosti spotrebiteľov, keďže
nie je možné prenášať zodpovednosť za kúpu nebezpečných potravín na samotného spotrebiteľa, ktorý
nie je povinný kontrolovať kupovaný tovar. Tvrdenia žalobcu, že išlo len o nepatrné nedostatky, keďže

hniloba bola len na jednom kuse, resp. len nepatrná, nemá pre posúdenie závažnosti konania žiadny
význam.Čosatýkanedostatkovnaovocíazelenineakoajvskladovípotravín,ichcharakterarozsahbol
riadne a dostatočne zdokumentovaný. Navyše, správny súd poukazuje na to, že je potrebné prihliadať
na všetky zákonom stanovené hľadiská, ktoré majú vplyv na určenie výšky pokuty, a to závažnosť,
následky, trvanie, minulosť a opakovanosť protiprávneho konania, čo žalovaná urobila a svoje úvahy

riadne a podrobne odôvodnila. Na základe uvedených skutočností správny súd zamietol návrh žalobcu
na sankčnú moderáciu podľa § 198 ods. 1 SSP.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu

predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj po posúdení kritérií uvedených v ustanovení § 195
ods. 1 písm. a) až e) SSP, kedy správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňovérozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol ako aj zamietol žalobcom
alternatívne podaný návrh na uloženie sankčnej moderácie.

44. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že náhradu trov účastníkom konania nepriznal,
keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na ich priznanie. Žalobca nemal
v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
Žalovaná síce v konaní úspešná bola, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd
nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by jej mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi

priznané.Zaplatenieeventuálnychtrovkonaniažalovanéhonemožnoodžalobcuspravodlivopožadovať
(§ 168 SSP).

45. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
45. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.