Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. september 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 7Sas/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100136
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100136.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, so sídlom:
Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 51 814 498, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 14.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
14.02.2025, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.11.2024
a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
21.11.2024, postupom podľa § 65, § 82 a § 293gb ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
(ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) priznala žalobcovi starobný dôchodok od 05.11.2024 v sume

327,60 eura.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal pre určenie sumy
starobného dôchodku započítať dobu výkonu základnej vojenskej služby od 30.09.1980 do 29.09.1982
a dobu služobného pomeru v colnej správe od 01.11.1991 do 30.04.2016 ako obdobie dôchodkového
poistenia podľa § 60 zákona o sociálnom poistení, s poukazom na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktoré potvrdzujú, že skutkové a právne závery Sociálnej poisťovne v obdobných

veciach sú v rozpore s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach, podľa ktorého sa má určiť suma starobného dôchodku krátením o dobu z osobitného systému
sociálneho poistenia zhodnotenú vo výsluhovom dôchodku. Žalobca v odvolaní žiadal zhodnotiť celú
dobu dôchodkového poistenia získanú aj vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia aj v osobitnom
systéme sociálneho poistenia.

3. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.02.2025 odvolanie žalobcu v celom

rozsahu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.11.2024
potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval že, ak poistenec získa dobu služby v
rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako
obdobie dôchodkového poistenia podľa predpisov o sociálnom poistení s poukazom na § 255 ods. 5zákona o sociálnom poistení. Uviedol, že rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
901044/2016-1 zo dňa 26.05.2016 bol žalobcovi od 01.05.2016 priznaný výsluhový dôchodok podľa §
143aa písm. a), 143ab ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a) v spojení s § 58, § 60 ods. 2 Zákona č. 328/2002

Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Konštatoval, že pre nárok na výsluhový dôchodok
a určenie jeho sumy bola žalobcovi zhodnotená doba služby potvrdená Colným úradom Prešov pod
sp.zn.: 575651/2016 zo dňa 27.04.2016, a to doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej
vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanoveným osobitným predpisom
platným v dobe jej výkonu od 30.09.1980 do 29.09.1982 a doba trvania pracovného pomeru v colnej

správe od 01.11.1991 do 30.06.1998 a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01.07.1998
do 30.04.2016. Žalovaný uviedol, že celková započítaná doba výkonu služby zhodnotená na nárok na
výsluhový dôchodok bola 26 rokov a 188 dní a zamestnanie – funkcia colník nebola v predchádzajúcich
obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Žalovaný dôvodil,
že nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej pracovnej kategórii nie sú splnené
podmienkynazníženiedôchodkovéhoveku,apretoniejemožnéposudzovaťnárokžalobcunastarobný

dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný
konštatoval, že dobu výkonu služby žalobcu a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby
colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný
dôchodok vo všeobecnom systéme na určenie sumy starobného dôchodku. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa § 293fw a prílohy č. 3a Zákona o sociálnom poistení

dovŕšením 63 rokov a dvoch kalendárnych mesiacov, dňa 05.11.2004. Žalobca získal ku dňu 05.11.2024
– 7.431 dní obdobia dôchodkového poistenia – t.j. 20 rokov a 131 dní obdobia dôchodkového poistenia.
Sumu starobného dôchodku vo výške 327,60 eura mesačne určil žalovaný podľa § 66 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia
získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, priemerný

osobný mzdový bod 0,7908 x 20,3590 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková
hodnota 17,7688 ? 286,10 eura, a suma starobného dôchodku sa podľa § 82 a § 293gb ods. 1 zákona
o sociálnom poistení zvyšuje odo dňa priznania dôchodku na 327,60 eura mesačne.

II.
Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

4. Žalobca sa podanou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 19.02.2025 domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.02.2025 spolu s prvostupňovým

rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.11.2024, vrátenia veci
Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie a plnej náhrady trov konania. Tvrdil, že bolo porušené
jeho právo na priznanie starobného dôchodku v správnej výške, pretože žalovaný pri určovaní
výšky starobného dôchodku nebral do úvahy celkovú dobu dôchodkového poistenia/zabezpečenia
s odôvodnením, že dôvodom nezohľadnenia doby služby pri posudzovaní celkovej doby poistenia bola

skutočnosť, že činnosť colníka (príslušníka FS) nebola v I. alebo II. kategórií činností. Podľa názoru
žalobcu právny názor žalovaného nemá oporu v čl. 33 ods. 2 Dohovoru 128 a je v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou. Žalobca konštatoval, že žalovaný odmieta ustálenú judikatúru bez toho, aby
predložil takú právnu argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá zmeniť právny názor Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky k výkladu právnych predpisov judikatúre, na ktorú žalobca poukázal vo svojom

odvolaní. Dôvodil, že celková doba poistenia nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov
odlišne tak, že žalovaný u výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie považuje za
celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia hodnotenú pri priznaných výsluhových dôchodkov, ale u
výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórií, postupuje opačne. Tento
postup podľa názoru žalobcu vedie k tomu, že ak obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú

dobu a je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, ich celková doba poistenia je
odlišná a takéto odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia, z dôvodu zaradenia do pracovných
kategórií nepripúšťa žiadny právny predpis. Zdôraznil, že nenamietal, že mu vznikol nárok na skorší
odchod do dôchodku, ani nežiadal zníženie dôchodkového veku, ale po dosiahnutí dôchodkového
veku podľa všeobecného systému žiadal o priznanie starobného dôchodku, pretože v deň dosiahnutia

dôchodkovéhovekusplnilajdruhúzákonnúpodmienkupodľa§65zákonaosociálnompoistení.Uviedol,
že právne posúdenie prvostupňového orgánu aj žalovaného je v rozpore s § 66 ods. 1 a § 60, § 61,
§ 62 a § 63 zákona o sociálnom poistení, tiež nezodpovedá skutkovému stavu ani listinným dôkazom
dávkovom spise. Uviedol, že podľa § 61 zákona o sociálnom poistení, osobný vymeriavací základ jeúhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie,
alebo,zktorýchsapoistnénadôchodkovépoisteniepodľa§60ods.1druhejvety,považujezazaplatené
a v dôsledku nesprávneho postupu poisťovne bol nesprávne určený osobný mzdový bod žalobcu a

priemernýosobnýmzdovýbod.Podľanázoružalobcujevdávkovomspisepreukázané,žežalobcasplnil
zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2 zákona o sociálnom
poistení, ale jeho celková doba poistenia nebola posúdená správne, čo malo vplyv na nesprávne určenie
výšky starobného dôchodku. Uviedol, že zákonom určený dôchodkový vek dosiahol dňa 05.11.2024, čo
nebolo sporné a celková doba jeho dôchodkového poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku

bola 46 rokov a 319 dní (20 rokov a 131 dní + 26 rokov a 188 dní hodnotených pri priznaní výsluhového
dôchodku) a nie 20 rokov a 131 dní ako uviedol žalovaný pri vypočítaní výšky starobného dôchodku.
Žalobca poukázal na to, že podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má chránená osoba nárok
na dávku ustanovenú v dohovore a dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa dohovoru krátiť alebo zastaviť
za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je

zastavená, nepresahuje druhú dávku. Žalobca považuje výklad a aplikáciu právnych predpisov zo strany
žalovaného za nesprávne a poukázal na to, že žalovaný nezobral do úvahy poslednú časť ustanovenia
§ 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení: "a nebol im priznaný invalidný výsluhový
dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný podľa osobitného predpisu" a podotkol, že
mu nebol priznaný ani jeden z týchto druhov dôchodku. Poukázal na skutočnosť, že Najvyšší súd

opakovane dospel k záveru, že priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej
služby (colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom
poistení, ktorej významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho
výšky. Žalobca citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa
15.08.2012,zrozsudkuNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.10So/59/2014zodňa15.04.2015,

a z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13.08.2013. Žalobca
argumentoval, že z postupu žalovaného a prvostupňového orgánu vyplýva, že odmietajú rešpektovať
výkladovú prax najvyšších súdnych autorít. Žalobca odkázal na rozhodnutia – sp. zn. 10 So/59/2014
z 15.4.2015, 1So 127/2004 z 30.11.2015, 10So/18/2015 z 30.3.2016, 9So/187/2014 z 30.3.2016,
1So/15/2015 z 18.11.2016, 9So/136/2014 z 30.11.2016, 9So/46/2015 z 25.01.2017, 7So/58/2015 z

23.02.2017, 9So/154/2015 z 28.06.2017, 7So/16/2016 z 28.06.2017, 7So/19/2016 zo 04.07.2017
a množstvo ďalších rozhodnutí krajských súdov a správnych súdov. Žalobca dal do pozornosti princíp
právnej istoty, súčasťou, ktorého je aj požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri
opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď poukázal na rozhodnutie ÚS SR I. ÚS
87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný stavia odlišnosť na pracovných

kategóriách a týmto diskriminujúcim spôsobom posudzuje celkovú dobu poistenia výlučne vo vzťahu k
výsluhovým dôchodcom nezaradeným do I. alebo II. kategórie a dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, ktorý argumentáciu žalovaného
nepretržite používanú od roku 2014 vyvracia v celom rozsahu, z ktorého citoval a poukázal tiež na
jeden z posledných rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa

29.10.2019. Žalobca tiež upozornil na to, že poistencom v I. a II. kategórii zostáva zachovaný skorší
odchod do dôchodku, avšak posúdenie celkovej doby poistenia nemá oporu o ustanovenie § 274 zákona
o sociálnom poistení a zdôraznil, že sa z neho nedá odvodzovať iný spôsob pri posudzovaní splnenia
druhej podmienky pre vznik nároku na dôchodok, t.j. vyvodzovať záver, že celková doba vo všetkých
systémoch sa týka výlučne výsluhových dôchodcov zaradených do prvej alebo druhej kategórie činností,

pretože tento postup priznáva zvýhodnenie len na skorší odchod do dôchodku pre zvýhodnené kategórie
činností I. a II. Žalobca uzavrel, že výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného a prvostupňového
orgánu je arbitrárne rozhodnutie, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore
s právnymi predpismi, o ktoré žalovaný opiera svoje rozhodnutie a interpretácia právnych predpisov je
v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe, čo malo za následok odklon od ustálenej judikatúry,

pričom žalovaný neuviedol ani jeden relevantný dôvod, na základe, ktorého odmieta výkladovú prax,
a v právnom štáte sa nemôže pripustiť stav, keď pri posudzovaní rovnakej skutkovej a právnej veci sa
dospeje k iným právnym záverom bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Žalobca žiadal správny súd
o nariadenie pojednávania v prejednávanej veci.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 24.04.2025 ku správnej žalobe uviedol, že nesúhlasí s
námietkami žalobcu a považuje ich za nedôvodné, pretože jeho postup pri posúdení nároku žalobcu
na starobný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných
ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku žalobcu. Uviedol, že z administratívnehospisu vyplýva, že žalobcovi bol od 01.05.2016 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002
Z.z o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov“). Konštatoval, že nakoľko žalobca získal obdobie výkonu služby rozsahu zakladajúcom nárok

na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, doba výkonu základnej vojenskej služby a doba
trvania služobného pomeru v colnej správe sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a
preto nebola na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy zhodnotená. Uviedol, že zosúladil
svoju aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre
posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej

I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č.
128 o invalidných a starobných a pozostalostných dávkach. Dôvodil, že nakoľko žalobca nevykonával
službu colníka vo zvýhodnenej kategórie funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového
veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného
právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný tiež argumentoval, že iba rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sú zverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a

súdu Slovenskej republiky sú zjednocujúcim výkladom k právnym predpisom a z tohto dôvodu nie je
dôvodné poukazovať na rozsudky, ktoré uverejnené v zbierke stanovísk neboli. Žalovaný zotrval na
správnosti napadnutého rozhodnutia, považuje ho za zákonné a správne a žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť, pričom nežiadal o nariadenie pojednávania vo veci.

6. Žalobca vo svojej replike zo dňa 19.05.2025 dal do pozornosti súdu dlhodobo odmietavý postoj
žalovaného k právnej argumentácii rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá
ústavne konformným spôsobom potvrdzuje, že zaradenie do prvej alebo druhej kategórie nemá vplyv
na posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný ju colníkov (a nielen u nich) posudzuje
inak. Žalovaný podľa názoru žalobcu prehliada tú skutočnosť, že až do účinnosti zákona o sociálnom

zabezpečení policajtov a vojakov bol žalobca poistencom sociálnej poisťovne a prijatím tohto zákona
neboli zmenené podmienky a pravidlá pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. Žalobca považuje
právnu argumentáciu žalovaného za nesprávnu a neudržateľnú, v rozpore s legitímnymi očakávaniami
účastníkov konania. Zotrval na všetkých argumentoch uvedených v správnej žalobe, pričom dôvodil, že
iba vo veciach, v ktorých jeho právny zástupca zastupoval klientov bolo viac ako 300 súdnych konaní,

v ktorých boli podané opravné prostriedky, a vo všetkých týchto konaniach bolo rozhodnuté v prospech
žalobcov.

7. Žalovaný na výzvu súdu duplikou nereagoval.

III.
Konanie na správnom súde

8. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho

spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu,
ktorý existoval v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia tak ako to predpokladá § 135 ods. 1
zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), neviazajúc žalobnými bodmi
v zmysle § 203 ods. 2 SSP, postupom podľa § 107 ods. 1 SSP, žalobca žiadal vec prejednať

na pojednávaní, správny súd na pojednávaní konanom dňa 22.09.2025za účasti právneho zástupcu
žalobcu a povereného zástupcu žalovaného a konštatoval, že správna žaloba je dôvodná, a preto
podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie
žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil prvostupňovému správnemu
orgánu na ďalšie konanie.

9. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na všetkých svojich vyjadreniach
a dôvodoch uvedených v správnej žalobe a navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného
a spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil na ďalšie konanie.

10. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní rovnako zotrval na všetkých doterajších písomných
podaniach a navrhol, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.IV.
Relevantná právna úprava

11. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných

ľudskýchprávaslobôdaochranyprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkov administratívnehokonania.

14.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

16. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP, sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

17. Podľa čl. 2 ods. 2 Zákona č. 460/1992 Z .z. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“),
štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

zákon.

18. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe
a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

19. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy SR, po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného
hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané
hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno
zabezpečiťajosobu,ktorápodosiahnutíustanovenejdobyúčastinatomtosystémedosiahlaustanovený
počet odpracovaných rokov.

20. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom
pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú
prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

21. Podľa článku 33 ods. 1 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne
nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených
podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie
dávky.

22. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
vyhláseného v Zbierke zákonov pod č.416/1991 Zb., (ďalej len „Dohovor“) ak má alebo ak by mala
inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku
sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky

podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky,
že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.23. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

24. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

25. Podľa ustanovenia § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie

rozhodovanie sociálnej poisťovne.

26. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie
v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

27.Podľa§202ods.2prvejvetySSP,správnužalobufyzickejosobysprávnysúdposudzujeneformálne.

28. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

29. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými

bodmi.

30. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje
rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho
poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia,

konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

31. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, tento zákon upravuje aj výkon starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.

32.Podľa§1ods.3Zákonaosociálnompoistení,tentozákonsanevzťahujenapríslušníkovPolicajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej
správy1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl,1b) vojakov mimoriadnej
služby1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným

predpisom,2) ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 60 ods. 1 prvá veta Zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je
obdobiepovinnéhodôchodkovéhopoistenia,obdobiedobrovoľnéhodôchodkovéhopoistenia,akzatieto
obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto

zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného

predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

35. Podľa § 60 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský

výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský
výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

36. Podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 100/1988 Z.z., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo

e) 60 rokov.

37. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

38. Podľa prílohy č. 3a Zákona o sociálnom poistení, vek poistenca narodeného v roku 1961 je 63 rokov
a 2 kalendárne mesiace.

39. Podľa § 255 ods. 3 prvá veta Zákona o sociálnom poistení, za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu
výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade

materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v
prípade materskej dovolenky len raz.

40. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.

decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

41. Podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do
I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

42. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

43. Podľa § 167 ods. 1 SSP, Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

44. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V.
Právny názor správneho súdu

46. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 05.11.22024
požiadal sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 05.11.2024,
kedy dovŕšil vek 63 rokov a dva kalendárne mesiace. Prvostupňový správny orgán priznal žalobcovi
starobný dôchodok od 05.11.2024 v sume 327,60 eura mesačne, zohľadňujúc výlučne dobu získanú vo

všeobecnom systéme sociálneho poistenia v rozsahu 7.431 dní, t.j. 20 rokov a 131 dní. Žalobca dosiahol
dôchodkový vek podľa ustanovenia § 65 ods. 2 v spojení s prílohou 3a Zákona o sociálnom poistení
dovŕšením 63 rokov a 2 kalendárnych mesiacov, dňa 05.11.2024. Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky rozhodnutím č. 901044/2016-1 zo dňa 26.05.2016 priznalo žalobcovi nárok na výsluhový
dôchodok od 01.05.2016.

47. Žalobcovi nebola zohľadnená doba dôchodkového poistenia od 30.09.1980 do 29.09.1982, t.j. 2
roky (730 dní) - (základná vojenská služba) ani doba od 01.11.1991 – 30.04.2016, t.j. 24 rokov a 188
dní (8.948 dní) - (doba služobného pomeru colníka).48. Z oznámenia Colného úradu Prešov zn. 575651/2016 zo dňa 27.04.2016 vyplýva, že žalobca
vykonával

základnú vojenskú službu od 30.09.1980 do 29.09.1982 (2 roky) a
dobu služobného pomeru od 01.11.1998 do 30.06.1988 (6 rokov a 244 dní) a
dobu služobného pomeru od 01.07.1998 do 30.04.2016 (17 rokov a 309 dní)
a tak celková doba výkonu štátnej služby žalobcu pre nárok na výsluhové zabezpečenie podľa § 58
zákona č. 328/2002 Z. z. je 26 rokov a 188 dní.

49. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa
§ 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku
od 01.05.2016. Spornou bola otázka započítania doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku
do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok.
Žalobcovi nebola zo strany žalovaného pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok zhodnotená

doba služobného pomeru v rozsahu celkom 26 rokov a 188 dní, ktorá bola zhodnotená pre výsluhový
dôchodok priznaný žalobcovi od 01.05.2016. Z osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu ako
aj prílohy prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že sociálna poisťovňa žalobcovi z celkovej doby
dôchodkového poistenia vylúčila uvedenú dobu výkonu základnej vojenskej služby a dobu výkonu
služobného pomeru a nehodnotila ju pre účely nároku na starobný dôchodok. Zhodnotila iba obdobie

dôchodkového poistenia v rozsahu 20,3590 rokov, získané vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia.

50. Správny súd s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že
všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia

príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania)
pre dávky dôchodkového poistenia. Zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo
všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli
poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho
nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, avšak na druhej strane osobitné právne

úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje
užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby
(prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov
neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali
dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových

dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných
výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí
dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku toho sú poistenci osobitného
systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,
zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona

o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v
ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný,
invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

51. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom

zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo sociálna poisťovňa im niektoré
doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma
výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia, pričom právna úprava, pri
ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného
systému nemala za cieľ takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov

v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia. Svedčí o tom aj znenie § 274
zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní
do zvýhodnených pracovných kategórií. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení
tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo
pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu

poistenia(bezohľadunaskutočnosť,vktoromsystémejupoisteneczískal)avyžadovaťodzamestnanca
nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení Zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom
systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v Zákone o sociálnompoistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období
nebol poistený vôbec.

52. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto
potrebné skúmať pôsobnosť Zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období
poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom
poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku
poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie

postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby
poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia
(zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok
horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho
poistenia, a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových
dávok spôsobom, krátenia ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli

poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom sociálnej poisťovne sa
napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom
systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a
tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výšku dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť
je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako

keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku
zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto žalovaný mal pri rozhodovaní
o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov
osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky
doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných

zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku
dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od
teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná
dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude
poškodzovať sociálnu poisťovňu.

53. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 Zákona o sociálnom poistení
s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 Zákona o sociálnom
poistení.

54. Z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených
síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a
ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia resp. zabezpečenia (ak
osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie
dôchodkové nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení

rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme.

55. Ustanovenie § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni
vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi
ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 Zákona

o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu
akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu
poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).

56. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa Zákona č. 328/2002 Z. z.

nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby)
nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je
významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania
invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku
podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia

nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v
osobitnýchsystémochdôchodkovéhopoistenia.Pritakomtopostupesociálnapoisťovňaposkytnedávku
dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné apoistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012.

57. Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zohľadnila
len prvú časť z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení a
nevysporiadala sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa § 123
ods. 2 Zákona č. 328/2002 Z. z. a nie invalidný dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok podľa § 40
až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z.

58. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, ani z
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru
mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a
II. kategórii funkcií. Výkon služby v I. a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho
dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ dovŕšil dôchodkový podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom

poistení, pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme
získal celkovo viac ako 15 rokov, sociálna poisťovňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre
zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať čl.33 ods. 2 Dohovoru.

59. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí odôvodňoval nezohľadnenie doby služby žalobcu pri výpočte

jeho starobného dôchodku s poukazom na to, že túto dobu nedosiahol v I. a II. kategórii funkcií, čo
nemá oporu v právnej úprave. V prejednávanej veci zaradenie žalobcu do I. kategórie funkcií, alebo II.
kategórie funkcií v kontexte na tu spornú možnosť zohľadnenia doby služby na účely výpočtu starobného
dôchodku nemalo žiaden súvis s tu prejednávanou vecou. Takýto súvis by bol daný v prípade, ak by
žalobca žiadal o starobný dôchodok a v súlade s § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. sa zároveň domáhal

zníženia dôchodkového veku, čo nebol prípad žalobcu.

60. Priznanie výsluhového dôchodku podľa Zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby colníka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom
poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného výsluhového

dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101
Zákona č. 328/2002 Z. z.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7So/16/2016 zo
dňa 28.06.2017).

61. Podľa ustálenej judikatúry, vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024 vyplýva, že: „veľký
senát dospel k právnemu záveru, že do obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom
poistení na účely priznania predčasného starobného dôchodku je potrebné započítať aj dobu služby
poberateľa výsluhového dôchodku. Predčasný starobný dôchodok má od jeho priznania charakter
starobnej dávky v zmysle III. časti Dohovoru, rovnako ako aj výsluhový dôchodok, preto je potrebné aj

pri výpočte predčasného starobného dôchodku (rovnako ako pri výpočte starobného dôchodku) sumu
teoretického starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2. Dohovoru a následne vypočítať konkrétnu
sumu predčasného starobného dôchodku. Iný výklad § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení by viedol k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom
systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré požiadali o starobný dôchodok oproti osobám v rovnakom

postavení, ktoré požiadali o predčasný starobný dôchodok. Pritom v obidvoch prípadoch sa jedná o
starobné dávky, ktoré majú rovnaký charakter a sú poskytované na rovnaký účel, čiže ich poberatelia
sú v zásade v rovnakej situácii.“

62. Správny súd považoval všetky námietky žalobcu za dôvodné, vrátane námietky legitímneho

očakávania, ktorý je súčasťou širšieho pojmu - princípu právnej istoty a ktorý vychádza zo skutočnosti,
že súd (orgán verejnej správy) pozná právo. Žalovaný rozhodol v rozpore s ustálenou judikatúrou
najvyššíchsúdnychautorít,atakzasiaholdolegitímnehoočakávaniažalobcu,žepostupžalovanéhoako
aj postup správneho orgánu prvého stupňa bude predvídateľný, pretože nemôže v skutkovo podobných
alebo obdobných prípadoch rozhodovať rozdielne.

63. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd
konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie vychádzaliz nesprávneho právneho posúdenia. Správny súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

64. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru
správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť
o jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok s tým, že v zmysle § 191 ods. 6 SSP je orgán
verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.

65. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému
žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

66. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia
správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1/ SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).