Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 25, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3723200311
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3723200311.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobkyne
A. B., nar. XX.XX.XXXX, C., D. - E. X, zastúpenej
F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. - E. X, C., proti žalovaným: 1/ A. H., nar. XX.XX.XXXX, E., I.
XXXXX/XXX, 2/ J. H.,
nar. XX.XX.XXXX, E., I. XXXXX/XXX, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Nagy & Zachveja s.r.o.,
so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Štúrova 11,
IČO: 36 868 272, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu

Trenčín č. k. PB-7C/9/2023-191 zo dňa 3.decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/, 2/ proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v znení jej doplnenia, ktorou sa
žalobkyňa domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností, zapísaných na
LV č. XXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Púchov, k. ú. C. - K., parc. č. KN C XXXX

o výmere 888 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. KN C XXXX
o výmere 102 m2 - záhrada, parc. č. KN C XXXX o výmere 794 m2 - záhrada a stavby - rodinného
domu s. č. XX, postaveného na parc. č. XXXX a taktiež určenia vlastníckeho práva ku stavbám, a to ku
garáži, stodole, drevenej šope, stavby studne, murovanému humnu, kompostovisku
s príslušenstvom, oploteniu pozemku, kanalizačnej prípojke, elektrických rozvodov, studni
a betónovému nádvoriu s tým, že by bola žalobkyňa zároveň povinná strpieť zápis vecného bremena
spočívajúceho v doživotnom práve na LV v prospech E. L..

Žalovaným 1/, 2/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie v ods. 8 až 12 popísal skutkové zistenia z vykonaného
dokazovania a zhrnul, že žalobkyňa svoj žalobný nárok opiera o argumentáciu, že jej vlastnícke
právo vzniklo titulom vydržania, ako o to, že kúpna zmluva o prevode predmetných nehnuteľností, D.
XXX/XXXX, XX.XX.XXXX - XXX/XXXX, uzatvorená medzi dedičmi po poručiteľovi M. L. - G. L., nar.
XX.XX.XXXX a F. L.,

nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcimi a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, je absolútne neplatný právny
úkon.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 38, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, 2, § 133 ods. 2, §
134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. K argumentácii žalobkyne o nadobudnutí vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam titulom vydržania uviedol, že žalobkyňa síce v žalobe argumentovala

svoje vydržanie tým, že nehnuteľnosti mala dlhodobo (od svojho detstva) užívať, ako aj svojim
emocionálnym vzťahom k uvedeným nehnuteľnostiam,
v priebehu celého konania však nepreukázala nadobúdací titul, na základe ktorého by mala byť
vlastníkom uvedených nehnuteľností práve žalobkyňa. Naopak, po celú dobu tvrdila, že vlastníkom
nehnuteľností bol jej brat M. L., na ktorého tieto nehnuteľnosti previedla darovacou zmluvou matka

žalobkyne, E. L.. Práve nebohý M. L. uvedené nehnuteľnosti vlastnil až do svojej smrti dňa 11.09.2019,
následkom čoho sa stali predmetom dedičstva po ňom, kedy tieto v zmysle uznesenia Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 04.02.2020 sp. zn. 13D/108/2019, Dnot 270/2019 nadobudli G. L., nar.
XX.XX.XXXX (manželka poručiteľa) a E. F. L., nar. XX.XX.XXXX (dcéra poručiteľa), každá z nich po 1/2
- ici k celku. Táto skutočnosť nebola žalobkyňou v priebehu konania rozporovaná,
či spochybnená. Je preto vylúčené, aby súčasne svedčil vlastnícky titul k nehnuteľnostiam

tak zosnulému M. L., resp. jeho dedičom a súčasne žalobkyni. Téze
o nedobromyseľnosti žalobkyne svedčí aj tá skutočnosť, že sama žalobkyňa sa vyjadrila v tom smere,
že vedela celú dobu o tom, že na LV č. XXX je ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný jej brat
M. L.. Žalobkyňa tak nesplnila ani jeden zo zákonných predpokladov na vydržanie vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam, keďže tieto neužívala a nebola, resp. nemohla byť dobromyseľná v

tom, že by jej nehnuteľnosti patrili. Pokiaľ žalobkyňa odkazovala na inštitút tzv. mimoriadneho vydržania,
ako správne poznamenali žalovaní, takýto inštitút slovenský právny poriadok nepozná, preto ho v danej
veci ani nemožno aplikovať. Súd prvej inštancie poukázal na nekonzistentnosť skutkových tvrdení
žalobkyne, kedy sa na jednej strane domáhala určenia, že ona je vlastníčkou uvedených nehnuteľností,
na strane druhej tvrdila, že nehnuteľnosti reálne patria jej matke, E. L.. Žalobkyňou navrhovaný

petit, kedy sa domáhala určenia jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, za súčasného tvrdenia o
vlastníckom práve jej matky, je preto nevykonateľný. V konaní Okresného súdu Považská Bystrica sp.
zn. 6C/9/2023 sa E. L. (matka žalobkyne) žalobou domáhala určenia, že G. L., nar. XX.XX.XXXX a
E. F. L., nar. XX.XX.XXXX nie sú dedičkami nehnuteľností, ktoré boli evidované na LV č. XXX v čase
smrti poručiteľa M. L. (brata žalobkyne) a určenia, že E. L. je vlastníčkou nehnuteľností evidovaných

na LV č. XXX k.ú. C.. Aj z tohto návrhu je zrejmé, že za vlastníčku predmetných nehnuteľností sa
považovala matka žalobkyne, E. L. a nie samotná žalobkyňa. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania
rozšírila žalobný petit tak, že sa domáhala aj určenia jej vlastníckeho práva ku stavbám, a to ku
garáži, stodole, drevenej šope, stavby studne, murovanému humnu, kompostovisku s príslušenstvom,
oploteniu pozemku, kanalizačnej prípojke, elektrických rozvodov, studni a betónovému nádvoriu, ktoré

sa nachádzajú na liste vlastníctva č. XXX, súd uvádza, že žalobkyňa nepreukázala svoje vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam, resp. stavbám na nich postaveným, preto súd žalobu v tejto
časti považoval za nedôvodnú. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne o absolútnej neplatnosti právneho
úkonu-kúpnejzmluvyoprevodepredmetnýchnehnuteľností,D.XXX/XXXX,XX.XX.XXXX-XXX/XXXX,
uzatvorenej medzi G. L. a F. L. ako predávajúcimi a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, súd zdôraznil, že

žalobkyňa výslovne uviedla, že túto neplatnosť nežiada vysloviť v rámci výroku rozsudku, ale ju žiada
posúdiť len ako prejudiciálnu otázku. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že G. L. bola obmedzená
v spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6Ps/2/2020 zo
dňa 25.11.2020, právoplatným a vykonateľným dňa 07.12.2020. K uzatvoreniu žalobkyňou napádanej
kúpnej zmluvy však došlo už 02.03.2020 (vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných je zo dňa

17.03.2020), teda v čase, kedy G. L. ako predávajúca ešte mala plnú spôsobilosť na právne úkony. Z
uvedeného vyplýva, že právny úkon - Kúpna zmluva V XXX/XXXX, zo dňa 17.3.2020 nie je neplatným
právnym úkonom. K argumentácii žalobkyne o neplatnosti kúpnej zmluvy kvôli údajnej konzumácii
alkoholu F. L. súd prvej inštancie poukázal na to, že mu nie je známe rozhodnutie o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony F. L. z dôvodu nadmernej konzumácie alkoholických nápojov v čase

uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy, pričom opak nepreukázala ani samotná žalobkyňa, preto súd
tejto argumentácii žalobkyne neuveril. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ sa žalobkyňa chcela domáhať
vyslovenia neplatnosti predmetnej zmluvy, jej povinnosťou bolo poňať do žaloby ako stranu sporu aj
dotknuté zmluvné strany, t. j. G. L., nar. XX.XX.XXXX a E. F. L.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorým svedčí pasívna vecná legitimácia v uvedenej veci. Žalobkyňa tak nesplnila

ani procesnú podmienku konania, teda riadne vymedzenie sporových strán v časti o určenie neplatnosti
právneho úkonu - kúpnej zmluvy.4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
Vzhľadomnato,žežalovaní1/a2/malivkonaníplnýúspech,priznalimvočižalobkyninároknanáhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

5. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo jej žalobe vyhovel s tým, že zároveň určí
neplatnosť právneho úkonu kúpnej zmluvy o prevode predmetných nehnuteľností, V XXX/XXXX,
XX.XX.XXXX - XXX/XXXX, uzatvorenej medzi G. L. a F. L. ako predávajúcimi a žalovanými 1/ a 2/

ako kupujúcimi. Ďalej navrhla, aby odvolací súd vylúčil z rozhodovania veci sudcu JUDr. Róberta
Jankovského a aby verejný ochranca práv a predsedovia súdov podali na neho na Najvyšší správny
súd disciplinárny návrh za porušenie práva žalobkyne na prístup k súdu, porušenie jej práva na
spravodlivý proces, porušenie Ústavy SR a CSP. Uviedla, že vec prejednávajúci sudca JUDr. Róbert
Jankovský bol zaujatý, porušil ústavu a zákony, mal byť z konania vylúčený. Poukázala na to, že sudca
si nesplnil zákonnú povinnosť podľa § 181 ods. 2 CSP, súdne pojednávanie, dokazovanie ani nezačalo

a súd nevydal uznesenie podľa § 181 ods. 2 CSP, teda súd nemal splnené procesné podmienky na
rozhodnutie, a nemohol rozhodnúť vo veci samej. Žalobkyňa ho na túto zákonnú povinnosť upozornila,
sudca ju ignoroval. Namietla porušenie povinnosti sudcu spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti
ako aj zavinené nesplnenie alebo porušenie jeho povinností
sudcu. Namietala vadnosť uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16NcC/3/2023 zo dňa

02.01.2024, ktorým súd nesprávne rozhodol, že sudca JUDr. Róbert Jankovský nie je vylúčený z
prejednávania a rozhodovania veci. Z tohto dôvodu podala novú námietku zaujatosti dňa 02.12.2024,
doplnenú dňa 03.12.2024, o ktorej námietke súd nekonal a nerozhodol, preto
v rámci odvolacieho konania je odvolací súd povinný riadne sa zaoberať námietkou zaujatosti. Zaujatosť
sudcu sa prejavuje v nezákonnom a svojvoľnom postupe, rozhodovaní a správaní sudcu. Sudca ďalej

nevyzval žalobkyňu na doplnenie žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 129 ods. 1, 2
CSP, čím jej odňal možnosť prístupu k súdu. Nesplnenie mandukčnej povinnosti súdu predstavuje
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zaujatý sudca verejne klame
(ods. 24 napadnutého rozsudku), replikuje vyjadrenia žalovaných, ktorým nezákonne nadŕža. Sudcovia
Jankovský a Bajzová sa dopustili zločinu lúpeže a zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa,

ohýbania práva
a disciplinárneho previnenia, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou sudcu. Sudca Jankovský už mal za tieto
trestné činy byť odsúdený. Porušoval kontradiktórnosť sporového konania, nahrádzal činnosť zástupcu
žalovaných, konal ako strana sporu, nezákonne zmanipuloval výsledok konania, ignoroval dôkazy a
svedecké výpovede. Konkrétnu vec mala rozhodnutú vopred, čo sa prejavilo na jeho arogantnom

správaní na pojednávaní 03.12.2024 a v nezákonnom
a svojvoľnom rozhodnutí, v ktorom verejne klamal. Žalobkyňa sporné nehnuteľnosti užívala, je
dobromyseľná v tom, že nehnuteľnosti jej patria. Pokiaľ sudca v rozsudku uvádza, že žalobkyňa
výslovne uviedla, že neplatnosť kúpnej zmluvy nežiada vysloviť v rámci rozsudku, ale ju žiada posúdiť
ako prejudiciálnu otázku, ide o nehoráznu lož zaujatého sudcu, ktorý týmto preukázal, že vec mal

rozhodnutú vopred. Žaloba bola dňa 12.07.2023 doplnená o návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy.
Sudca rozhodol v rozpore s realitou, preto musí byť zaujatý. Darovacia zmluva na mal. M. L. bola
neplatná, vôľa matky žalobkyne bola, aby nehnuteľnosti nadobudla dcéra, teda žalobkyňa. Od tohto
momentu žalobkyňa nehnuteľnosť vydržala, bola dobromyseľná v tom, že nehnuteľnosti jej patria. Nebyť
nedovolených podmienok úradníčky, ktorá si vymýšľala, vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom

žaloby, by nebol jej brat, M. L., ale by ním bola žalobkyňa. Právny úkon na syna E. L., M. L., bol urobený
v tiesni, nezákonne, vnucovaním predstáv nejakej úradníčky a z donútenia, teda neslobodne. Žalobkyňa
a maloletý brat v čase uzavretia darovacej zmluvy, ktorá bola urobená v tiesni a pod zakázanými
podmienkami úradníčky, ani nevedeli, aké účinky má právny úkon, aké právne následky môžu nastať a
nikto nevedel, že jej brat zomrie skoro. Matka žiadala syna v nedeľu pred jeho smrťou, že nehnuteľnosti

prevedie späť na matku, čo sa však už nedalo zrealizovať, pretože v utorok zomrel. Potom sa stala
situácia neriešiteľná, žalovaní ju zneužili. Brat žalobkyne uznal držbu, vlastníctvo matky
E. L., a preto E. L. mala v nehnuteľnosti evidovaný trvalý pobyt.
V súdnom konaní sp. zn. 6C/9/2023 sa matka žalobkyne, E. L., domáhala určenia, že žalované G. L.
a F. L. nie sú dedičkami nehnuteľnosti a určenia, že E. L. je vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na

LV č. XXX, k. ú. C.. Následná vôľa bola, aby nehnuteľnosti darovala žalobkyni. Poukázala na podľa nej
nesprávny bod 11 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Súd nemá hodnotiť, či sú vykonateľné
dva žalobné petity dvoch rôznych žalôb súčasne, ale je povinný skúmať len vykonateľnosť žalobného
návrhu konkrétnej žaloby, ktorú má na stole. Žalobný petit je vykonateľný.V odseku 11 sudca znevažuje morálne hodnoty žalobkyne a jej úctu k matke a k jej právam. Takúto
interpretáciu súdu odmieta a považuje ju za vadu (error) zo strany súdu a za zmätočnosť. Konanie
žalovaných považuje za protiprávne, nedobromyseľné, kúpna zmluva žalovaných trpí vadou prejavu

vôle pre trvalú alebo dočasnú poruchu duševnú predávajúcich 1/, 2/ v rozhodnom období. Predávajúci
neboli dedičmi, dedičské konanie bolo napadnuté v konaní
sp. zn. 6C/9/2023. Otec žalovanej 2/ bol upozornený na to, že nehnuteľnosti sú nepredajné. Pokiaľ
žalovaní zanedbali opatrnosť pri vykonaní úkonu uzavretia kúpnej zmluvy, znášajú následky tohto
konania. Ignorovali, že E. L. mala na nehnuteľnostiach trvalý pobyt. G. L. bola v čase podpisu kúpnej

zmluvy so žalovaným 1/, 2/ v tiesni, bola týraná. Súd prvej inštancie príliš formalisticky tvrdí, že k
uzatvoreniu napadnutej kúpnej zmluvy došlo platne, v čase keď G. L. mala ešte plnú spôsobilosť na
právne úkony (02.03.2020), pretože rozsudok sp. zn. 6Ps/2/2020 je až zo dňa 25.11.2020. Takýto
záver súdu nemožno akceptovať, pretože k súdnemu konaniu boli doložené lekárske správy a znalecký
posudok, ktoré preukazujú mentálny stav G. L. v čase podpisu zmluvy, teda že v rozhodnom období
trpela duševnou poruchou. Mentálny stav F. L. v čase podpisu zmluvy so žalovanými 1/, 2/ vyplývajú z

toho istého spisu, ide o zistenia advokátky B.. Advokátka opísala neprístojné správanie F. L., že ju otec
(M. L.) chcel vydediť, opisovala závislosti F. L., na základe ktorých táto nebola schopná na právne úkony.
Rozhodujúci bol záver, že G. L. a F. L. v rozhodnom čase trpeli duševnou poruchou, ktoré spôsobovali
vadu právneho úkonu v celom rozsahu, teda v čase podpisu kúpnej zmluvy. Na absolútnu neplatnosť
je súd povinný prihliadať ex offo.

6. Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu žalobkyne písomne vyjadrili tak, že sa stotožňujú so závermi súdu prvej
inštancie,správnymposúdenímveciamajúzato,žežalobkyňanesprávneposudzujeavykladápredmet
sporu, ale aj procesné podmienky. Opakované námietky žalobkyne vo vzťahu k vec prejednávajúceho
sudcu boli posúdené Krajským súdom v Trenčíne, Najvyšším súdom SR, pričom oba vyhodnotili, že

námietky žalobkyne sú nedôvodné a konajúci sudca nie je vylúčený. Pridržali sa doterajších vyjadrení vo
veci.Žalobkyňaniejeanemôžebyťdobromyseľnávtom,žejejvlastníckeprávokrodinnémudomupatrí,
keďže má dlhodobo vedomosť, že rodinný dom bol prevedený na jej brata. Brat žalobkyne dom vlastnil
viac ako 40 rokov na základe darovacej zmluvy, nikto o jeho vlastníctve nepochyboval a žalobkyňa mala
o tom podľa jej vlastných tvrdení vedomosť. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta, že ju súd nepoučil o

potrebedoplniťžalobu,súdnemôževsporenaznačovať,žetvrdeniavsporesúnedostatočnéauvádzať,
čo je potrebné preukázať a aké podanie má strana vykonať. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazuje na
novú námietku zaujatosti, táto bola podaná oneskorene
(v odvolaní) dňa 20.01.2020. Procesný postup súdu, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku bol podľa
žalovaných správny a zákonný, odôvodnenie rozsudku je dostatočné, jasné a presvedčivo dáva

odpovede na všetky otázky a skutočnosti podstatné pre posúdenie predmetu sporu. Samotná
skutočnosť, že žalobkyňa nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie nestačí na naplnenie podmienky
dôvodného odvolania. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal im nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalobkyňa sa ďalej písomne vyjadrila dňa 13.03.2025 tak, že zástupca žalovaných porušuje právny
poriadok a treba, aby sa ním zaoberala Slovenská advokátska komora. Advokát nadŕža sudcovi B..
Svojím vyjadrením zástupca žalovaných preukázal, že napadnutý právny úkon žalovaných 1/ a 2/ je
absolútne neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi, pretože otec žalovaných vedel, že dom a pozemky
sú nepredajné. Advokát žalovaných je právne negramotný a preukázal, že zaujatý sudca rozhodol na

želanie zástupcu žalovaných, za ktorého vystupoval a konal aj na pojednávaní 03.12.2024. Vyjadrenie
žalovaných nie je kvalifikovaným vyjadrením, je irelevantné a nepodstatné, pretože sudca bol sám
povinný oznámiť svoju zaujatosť. Zotrvala na argumentácii o zaujatosti vec prejednávajúceho sudcu.

8. Ďalším podaním zo dňa 24.03.2002 5 žalobkyňa zopakovala svoje námietky vo vzťahu k vec

prejednávajúceho sudcovi ako aj zástupcovi žalovanej.

9. Žalovaní 1/, 2/ podaním zo dňa 28.03.2025 uviedli, že tvrdenia žalobkyne vo vyjadrení nepovažujú za
správne, tieto sú pre posúdenie sporu irelevantné. Zotrvávajú na doterajších vyjadreniach a majú za to,
že nie sú dané žiadne odvolacie dôvody, na ktoré žalobkyňa poukazuje.

10. Žalobkyňa podaním zo dňa 17.05.2025 poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 28Cdo/2264/2009 a na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/5163/2014,
na základe ktorých sa rozoznávajú 2 rôzne postavenia osoby, ktorej bolo dedičstvo potvrdené súdnymrozhodnutím, a to a/ nepravého dediča, voči ktorému má oprávnený dedič práva podľa § 485
Občianskehozákonníkaadobromyseľnýnadobúdateľjeprinadobudnutíodnepravéhodedičachránený
§ 486 Občianskeho zákonníka a b/ nevlastníka, pričom skutočný vlastník veci, ktoré boli osobe priznané

v dedičskom konaní, sa nebude môcť domáhať nárokov podľa § 485 Občianskeho zákonníka, ale podľa
všeobecných ustanovení
o ochrane vlastníckeho práva. V druhom prípade vydanie veci nebude podliehať premlčaniu podľa §
105 Občianskeho zákonníka. Oprávnený dedič nenadobudne vlastnícke právo k veci, ktorá nemala
patriť do dedičstva, ani ak bude dedičstvo potvrdené súdom. Skutočný vlastník veci môže proti osobe,

ktorá má jeho vec v držbe, podať žalobu o určenie vlastníckeho práva. Ani dobromyseľný nadobúdateľ
nenadobudne v takomto prípade vlastnícke právo
k nehnuteľnosti. Položila otázku, či je správne a spravodlivé, ak osoba, ktorá konala v dobrej viere
v správnosť údajov v katastri nehnuteľností a súdneho potvrdenia o nadobúdateľovi (dedičovi) môže
vlastnícke právo nadobudnúť iba vydržaním po desiatich rokoch, a teda by aj po ôsmich rokoch mohla
o nehnuteľnosť prísť? Poukázala na možnosť prelomenia zásady

nemo plus iuris rozhodnutím Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020.
Je na dobromyseľnom nadobúdateľovi, aby presvedčil súd, že ide o prípad, že je namieste výnimočné
prelomenie zásady nemo plus iuris v prospech ochrany jeho práv nadobudnutých
v dobrej viere. Okrem dobromyseľnosti bude zohrávať úlohu čas od nadobudnutia nehnuteľnosti
nevlastníkom, dôvody, pre ktoré pôvodný vlastník stratil držbu nehnuteľnosti, prípadne spáchanie

trestného činu a odplatnosť právneho úkonu. Poukázal na
§ 1109 písm. d) NOZ, platného v Českej republike s tým, že rozhodovacia prax súdov rozlišuje
medziprávnyminásledkaminadobudnutianehnuteľnostidobromyseľnýmnadobúdateľomodnepravého
dedičaaosobou,ktorejbolovdedičskomkonanípotvrdenénadobudnutienehnuteľnostititulomdedenia,
ak sa neskôr ukáže, že nehnuteľnosť nebola v čase smrti vo vlastníctve poručiteľa. V prvom prípade

sa na dobromyseľného nadobúdateľa aplikuje § 486 Občianskeho zákonníka a dôjde k prelomeniu
zásady nemo plus iuris v prospech práv nadobudnutých v dobrej viere. V druhom prípade aplikácia
§ 486 Občianskeho zákonníka nie je možná a pôjde o všeobecné nadobudnutie nehnuteľnosti od
nevlastníka, kde nadobúdateľ bude ťahať za kratší koniec. Uvedené znamená, že odvolací súd musí
zobraťdoúvahyokolnosti,žepredávajúce(scudziteľky)boliobyčajnínevlastníciabolivstavepsychickej

poruchy. Tiež musí zobrať do úvahy prípadné spáchanie trestného činu predávajúcej na poručiteľovi
(neposkytnutie pomoci poručiteľovi a týranie blízkej osoby), vydedenie predávajúcej F. L., ktoré práve
pre protiprávne konanie predávajúcej poručiteľ nemohol a nestihol zrealizovať. Nevlastník (poručiteľ)
chcel pred smrťou vlastníctvo vrátiť pôvodnému vlastníkovi, čo pre smrť nestihol. Pravým vlastníkom je
žalobkyňa, čo v žalobe odôvodnila. Žalobou sa svojich práv žalobkyňa domáha od roku 2023, kúpna

zmluva žalovaných je absolútne neplatným právnym úkonom. Smrť poručiteľa (nevlastníka) nastala
práve preto, že nevlastník - predávajúca F. L. bola v stave závislosti a konala protiprávne, trestne tým,
že neposkytla poručiteľovi pomoc s úmyslom, že sa spolu s násilným trestne odsúdeným partnerom
dostanú k peniazom z dedičstva poručiteľa (nevlastníka). Tvrdenia žalovaných sú neopodstatnené a
irelevantné.

11. Podaním zo dňa 08.06.2025 žalobkyňa doručila odvolaciemu súdu podanie, v ktorom poukázala na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2024, publikované pod číslom R 15/2024, ktoré sa
zaoberá podmienkami vydržania. Žalobkyňa splnila podmienky vydržania aj bez existencie písomného
nadobúdacieho úkonu. Rozhodujúce je, že držiteľ, žalobkyňa, konala poctivo a preukázateľne išlo o dar

žalobkyni, nie jej bratovi - M. L.. Išlo
o bezodplatné plnenie, dom a pozemok žalobkyne užívala od detstva, na základe darovania sa chopila
držby a stala sa dobromyseľnou držiteľkou. Ak sudcovia tento judikát pri rozhodovaní nezohľadnia,
naplnia skutkovú podstatu trestného činu ohýbanie práva.

12. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/20158 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

14. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobkyne
nariaďovať pojednávanie.15. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia
o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Odvolací súd je v zásade viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

17. Odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 379 písm. c/ CSP).

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

19.Žalobkyňazhľadiskajehoobsahu(§124ods.1CSP)uplatnilavosvojomodvolaní odvolacie dôvody
spočívajúce v tom, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
právanaspravodlivýproces,rozhodovalvylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsúd,konaniemáinú

vadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, f/ a h/ CSP).

20. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP i vzhľadom na odvolaciu námietku žalovanej posudzoval odvolací súd

v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá
sa týka procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu,
odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia
podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

21. Čo sa týka žalovanou namietaného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP,
vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno v prvom rade konštatovať, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za

účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám odôvodnenia rozsudku
podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval,
že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces. (rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003).
V rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 358/09 zo dňa 15.10.2009 Ústavný súd SR uviedol, že všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( nález sp.zn.
II. ÚS 410/06 zo dňa 02.08.2007). Súd prvej inštancie v ods. 1 napadnutého rozsudku uviedol, čoho sa

v konaní žalobkyňa domáha, v ods. 2 uviedol argumentáciu žalovaných 1/, 2/, v ods. 5 napadnutého
rozsudku popísal, ktoré dôkazy v konaní vykonal a v odsekoch 8 až 12 aké skutkové okolnosti z nich
zistil. V ods. 13 až 22 uviedol zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec posudzoval a v ods. 23 až
27 sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a právnymi
argumentami vo veci, ktoré jasne a zreteľne špecifikoval, uviedol, ako vyhodnotil vykonané dôkazy a

ako na danú vec aplikoval relevantnú právnu úpravu. Z týchto dôvodov mal odvolací súd za nedôvodnú
odvolaciu námietku žalobkyne ohľadne nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku.

22. Z obsahu odvolacích námietok je pritom zrejmé, že žalobkyňa považuje za porušenie práva na
spravodlivý proces právne posúdenie súdom prvej inštancie v jej neprospech. Je však potrebné

uvedomiť si, že sporové konanie je konaním, kde vždy proti sebe stoja dve strany, ktorých tvrdenia a
záujmy sú v zásade protichodné, úloha súdu je práve v tom, aby na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru o (ne)pravdivosti tvrdení tej-ktorej strany a prijal právne závery tomu zodpovedajúce.Je teda zrejmé, že jedna strana v spore musí byť vždy tou neúspešnou. Samotným rozhodnutím súdu
a právnym posúdením sporu súdom však nemôže dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces.

23. Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu (článok 6 CSP). Rovnosť pred súdom je len výrazom rovnosti strán civilného sporového
konania. Rovnosť pred zákonom a rovnosť pred súdom je obsahom toho istého pojmu a znamená

rovnaké postavenie oboch procesných strán pri aplikácii hmotných i procesných predpisov ktorýmkoľvek
súdom voči ktorémukoľvek účastníkovi konania. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje
vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach
a povinnostiach ktorých rozhoduje civilný súd (m. m. PL. ÚS 43/95).

24. V súdenej veci obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie porušil zásadu rovnosti

procesných strán v neprospech žalobkyne. Súd prvej inštancie vytvoril obom procesným stranám
rovnakú možnosť vyjadriť sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, k priebehu konania a k vyjadreniam
protistrany.

25. Žalobkyňa porušenie práva na spravodlivý proces videla aj v opomenutí aplikácie § 181 ods. 2 CSP

zo strany súdu prvej inštancie a teda neoboznámení s jeho predbežným právnym názorom.

26. Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1, súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak postupoval pri

predbežnom prejednaní sporu.

27. Zo zápisníc o pojednávaní prvoinštančného súdu vyplýva, že súd na prvom pojednávaní a ani neskôr
výslovne neoboznámil strany sporu s tým, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a nesporné a
neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci.

28. Najvyšší súd SR v rozsudku 7Cdo/260/2022 zo dňa 30.09.2024 uviedol, že cieľom
§ 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu
sporné,tedaviesťstranyužpočaskonaniaktomu,abydokázalipredvídaťrozhodnutiesúdu.Okremtoho
je cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje

za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu
buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu
sporu pri realizácii jej procesných práv.
Z judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) vyplýva, že súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie
v rámci postupu podľa § 118 ods. 2 OSP, vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej

prejednávanej veci (porovnaj aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/3/2016
z 22. marca 2017, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/211/2013 z 13. mája 2014). Treba tiež zdôrazniť,
že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP), berie do úvahy iba
skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11 ods. 4 CSP) a pri zisťovaní skutkového stavu
vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2

CSP). Súd pri výkone spravodlivosti nesmie byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o
skutkovej stránke veci, ako ani prípadným vlastným predbežným právnym posúdením.

29. Odvolací súd tak v zmysle uvedených záverov najvyššej súdnej autority zastáva názor, že s
poukazom na predmet konania z pohľadu žalobkyne nemohlo byť prekvapivým, čo má dokazovať príp.

aký prostriedok procesného útoku uplatniť vychádzajúc z hmotnoprávnej právnej úpravy vlastníckeho
práva a opomenutie aplikácie § 181 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie sa v okolnostiach danej veci
konvalidovalo vydaním rozhodnutia vo veci samej súdom prvej inštancie, v ktorom rozhodnutí súd
oznámil svoje názory a tým zhojil tento procesný nedostatok.

30. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní argumentuje, že vo veci rozhodol sudca, ktorý mal byť z rozhodovania
pre svoju zaujatosť vylúčený (§ 365 ods. 1 písm. c/ CSP), odvolací súd uvádza, že podľa § 53 ods. 3 CSP
ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho
rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenémusúdu nepredkladá. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vidí porušenie zásady nestranného sudcu výlučne
vprocesnompostupevecprejednávajúcehosudcua vsamotnommeritórnomrozhodnutí,ktorýmnebolo
vyhovené jej žalobe, na takto formulovanú námietku, vznesenú v odvolaní, odvolací súd nemohol

prihliadať. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v priebehu konania bolo na základe námietky zaujatosti
žalobkyne uznesením č. k. 16NcC/3/2023 zo dňa 02.01.2024 právoplatne rozhodnuté, že sudca JUDr.
Róbert Jankovský nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

31. Ďalej žalobkyňa namieta tzv. inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, ktorá mala spočívať v tom, že ju súd prvej inštancie nevyzval na opravu
a doplnenie žaloby v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 129 ods. 1, 2 CSP, resp. že nie
je pravdou, že by sa určenia neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, uzavretej medzi predávajúcimi
G. L. a F. L. a kupujúcimi žalovanými 1/, 2/ dňa 17.03.2020, domáhala len vo forme riešenia predbežnej
otázky.

32. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že žalobkyňa svoj nárok na určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX, k. ú. C. – K., s tým, že jej bude uložená povinnosť strpieť
zápis vecného bremena v prospech E. L. uplatnila žalobou, doručenou súdu dňa 03.02.2023. Žaloba
obsahuje všeobecné náležitosti podania podľa § 127 ods. 1 CSP ako i osobitné náležitosti žaloby vo veci
samej podľa § 132 ods. 1 CSP, teda označenie strán, opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie

dôkazov na ich preukázanie
a žalobný návrh. V súdenej veci tak nebol daný dôvod na procesný postup súdu podľa § 129 ods. 1 CSP.

33. Následne žalobkyňa podaním zo dňa 12.07.2023 doručeným súdu dňa 17.07.2023 doplnila žalobu
tak, že namietala i neplatnosť kúpnej zmluvy, uzavretej medzi predávajúcimi G. L. a F. L. a kupujúcimi

žalovanými 1/, 2/ dňa 17.03.2020, avšak v závere podania uviedla, že žiada určiť vlastnícke právo podľa
žalobného návrhu. Podaním zo dňa 17.10.2023, doručeným súdu dňa 27.10.2023 navrhla, aby súd
ex offo určil neplatnosť daného právneho úkonu. Podaním zo dňa 07.01.2024, doručeným súdu dňa
23.02.2024 navrhla, aby súd okrem vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX,
k.ú. C. – K. určil i vlastnícke právo v jej prospech k stavbám, garáži, stodole, dielni, drevenej šope,

studni, murovanému humnu, kompostovisku, oploteniu pozemku, kanalizačnej prípojke, elektrickým
rozvodom a betónovému nádvoriu. Taktiež navrhla, aby súd určil, že kúpna zmluva, uzavretá medzi
predávajúcimi G. L. a F. L. a kupujúcimi žalovanými 1/, 2/ dňa 17.03.2020, je neplatná. V podaní zo
dňa 02.12.2024, doručenom súdu dňa 03.12.2024 žiadala, aby súd neplatnosť kúpnej zmluvy, uzavretej
medzi predávajúcimi G. L. a F. L. a kupujúcimi žalovanými 1/, 2/ dňa 17.03.2020 riešil ako prejudiciálnu

otázku. Na pojednávaní dňa 03.12.2024 zástupkyňa žalobkyne na otázku súdu uviedla, že napriek
písomnému podaniu zo dňa 07.01.2024 žiada, aby súd otázku platnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi
predávajúcimi G. L. a F. L. a kupujúcimi žalovanými 1/, 2/ dňa 17.03.2020, riešil len ako prejudiciálnu
otázku. Výslovne uviedla, že nežiada, aby súd rozhodoval o pripustení zmeny žaloby v tomto smere.
Správny bol potom procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý sa otázkou neplatnosti kúpnej zmluvy,

uzavretej medzi predávajúcimi G. L. a F. L. a kupujúcimi žalovanými 1/, 2/ dňa 17.03.2020 zaoberal
len ako otázkou prejudiciálnou v ods. 26 napadnutého rozsudku. Naviac, samostatná žaloba o určenie
neplatnosti právneho úkonu ako žaloba o určenie právnej skutočnosti podľa aktuálnej právnej úpravy
obsiahnutej v § 137 CSP prípustná nie je, s výnimkou prípadov, ak tak vyplýva z právneho predpisu,
čo však nie je prejednávaný prípad. Vzhľadom na to, že žalobkyňa neplatnosťou danej kúpnej zmluvy

argumentovala už v prvoinštančnom konaní a posudzujúc obsah odvolania žalobkyne z hľadiska jeho
celého obsahu (§ 124 ods. 1 CSP), odvolací súd osobitne nerozhodoval o (ne)pripustení návrhu na
zmenu žaloby zo strany žalobkyne o určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, ale sa s touto
argumentáciou žalobkyne vysporiadal ako s odvolacou námietkou. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že
zmena žaloby v odvolacom konaní nie je možná (§ 371 CSP).

34. Čo sa týka odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP, vychádzajúc z obsahu spisu,
súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Na základe argumentácie žalobkyne v konaní sa správne
zaoberal otázkou splnenia predpokladov vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmysle §

132 ods. 1, 2, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a podľa názoru odvolacieho súdu
dospel k správnemu záveru o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobkyne.35. Z ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na vydržanie nehnuteľnosti je potrebná
dobromyseľná držba, t. j. držiteľ musí byť v dobrej viere, že mu vec patrí, čo znamená, že nemá ani
nemohol mať pochybnosti o svojom vlastníckom práve. Zároveň držiteľ musí vec ovládať a užívať ako

vlastník súvisle v zákonom stanovenej lehote (pri nehnuteľnostiach
10 rokov). Záver o tom, že je to práve žalobkyňa, ktorá sa domáha určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam titulom vydržania, a ktorá je povinná preukazovať okolnosti, skutočnosti, svedčiace
dobromyseľnej držbe a predkladať o tom dôkazy, vyplýva z dlhodobej ustálenej súdnej praxe
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/120/2019, stanovisko najvyššieho súdu R 45/1986). I

podľa aktuálnych rozhodnutí Najvyššieho súdu SR - rozsudok sp. zn. 7Cdo/302/2021, rozsudok sp. zn.
1Cdo/22/2023 a iné - toho, kto tvrdí, že vlastníctvo veci nadobudol vydržaním, zaťažuje - bez ohľadu na
§ 130 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka - procesná povinnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z
ktorých vyvodzuje dobromyseľnosť svojej držby. Vyvrátiteľná domnienka uvedená v tomto ustanovení sa
uplatní (až) vtedy, keď aj po vykonanom dokazovaní pretrváva stav neistoty o dôvodnosti presvedčenia
držiteľa, že mu vec patrí, a je preto vhodnejšie vychádzať z dobromyseľnosti jeho držby a dôkazné

bremeno preniesť na toho, kto dobromyseľnosť držby spochybňuje.

36. V súdenej veci zo samotných skutkových tvrdení žalobkyne vyplýva, že vlastníkom sporných
nehnuteľností mal byť jej brat, M. L., na ktorého ich previedla ich matka, E. L., darovacou zmluvou v čase,
keď bol M. L. maloletý. Z obsahu spisu je zrejmé, že M. L. bol vlastníkom nehnuteľností až do svojej

smrti (XX.XX.XXXX) a následne boli nehnuteľnosti predmetom dedenia po ňom. Na základe uznesenia
dedičského súdu
sp. zn. 13D/108/2019 zo dňa 04.02.2020 boli ako vlastníčky nehnuteľností zapísané
G. L. (manželka poručiteľa) a E. F. L. (dcéra poručiteľa), každá v 1-ici. I keby boli pravdivé skutkové
tvrdenia žalobkyne o tom, že matka, E. L., chcela, aby jej nehnuteľnosti syn M. vrátil, nie je možné

na ich základe vyvodiť, že by vlastníkom nehnuteľností bola automaticky žalobkyňa, ako sa mylne
domnieva. I z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6C/9/2023 o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktoré konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 08.03.2023 pre nezaplatenie
súdneho poplatku za návrh, je zrejmé, že určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, sa
domáhala matka žalobkyne, E. L.. Z vyjadrení žalobkyne je nepochybné, že od počiatku vedela, že

na liste vlastníctva k nehnuteľnostiam je ako vlastník zapísaný jej brat M. L.. Na základe popísaných
okolností záveru súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa nepreukázala splnenie čo i len jedného zo
zákonných predpokladov na vydržanie vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam, keď tieto neužívala a nebola, resp. nemohla byť dobromyseľná v
tom, že by jej nehnuteľnosti patrili, niet čo vytknúť. Rovnako tak bol správny záver súdu prvej

inštancie o nepreukázaní vlastníckeho práva žalobkyne k veciam: garáž, stodola, drevená šopa,
studňa, murované humno, kompostovisko s príslušenstvom, oplotenie pozemku, kanalizačná prípojka,
elektrické rozvody a betónové nádvorie v konaní. Žalobkyňa v konaní neoznačila a nepreukázala žiadny
nadobúdací titul, na základe ktorého by mohla nadobudnúť presvedčenie, že jej sporné veci patria.

37. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že dôvodná nebola ani odvolacia námietka žalobkyne,
týkajúca sa arbitrárnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

38. Vo všeobecnosti, arbitrárny rozsudok je taký rozsudok, ktorý je založený na
svojvôli a ľubovôli súdu, neopierajúci sa o zákon. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR,

arbitrárne rozhodnutie všeobecného súdu znamená najmä extrémny nesúlad právnych záverov
s vykonaným dokazovaním skutkovými a právnymi zisteniami, interpretácia, ktorá je
v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry), bez
toho, aby boli dostatočne odôvodnené dôvody, na základe ktorých súd odmietol
stabilizovanú výkladovú prax, nerešpektovanie kogentnej normy, interpretácia, ktorá je v extrémnom

rozpore s prioritami spravodlivosti (predpojatý formalizmus ), hodnotenie
dôkazov vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové základy.

39. Odvolací súd po preskúmaní veci nezistil v rozhodnutí súdu prvej inštancie znaky svojvôle. Súd

prvej inštancie prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami
sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani
taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretímich účelu, podstaty a zmyslu, vo vzťahu k čomu odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP.

40. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady
zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj
u žalovaného.

41. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

42. Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.

43. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
46. Odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP žalovaným 1/, 2/, ktorí boli
v odvolacom konaní úspešní v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100% voči neúspešnej žalobkyni.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
(§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
CSP).