Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 18Sas/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200683
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200683.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom v právnej veci žalobcu: A.

B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. X, B., v zast.: Advokátska kancelária S-lawyers, s.r.o., so sídlom:
Maróthyho 6, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.augusta 8 a
10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. februára 2018,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Z administratívneho konania vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti o invalidný
dôchodok z 12. júla 2012 rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. z 25. mája 2017, ktorým
žalobcovi priznala invalidný dôchodok od 27. apríla 2015 v sume 196,80 EUR mesačne. Rozhodnutím
č. XXX XXX XXXX D. - II. z 25. mája 2017 Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 217 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZSP“, resp.
„zákon č. 461/2003 Z.z.“) rozhodla o opravnom prostriedku účastníka konania a zrušila predchádzajúce

rozhodnutie č. XXX XXX XXXX D. z 24. júla 2012 o zamietnutí žiadosti účastníka konania o invalidný
dôchodok. Záväzným podkladom pre vydanie oboch rozhodnutí bol posudok posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava z 10. novembra 2016, podľa ktorého je
účastník konania invalidný podľa § 71 ods. 1 ZSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania bola posudkovým
lekárom sociálneho poistenia určená od 29. apríla 2014. Proti predmetnému rozhodnutiu podal účastník

konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie z 27. júna 2017, doručené Sociálnej poisťovni, ústredie
4. júla 2017, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s posúdením zdravotného stavu a určením dátumu vzniku
invalidity 29. apríla 2014, žiada o určenie skoršieho dátumu vzniku invalidity, od 30. mája 2012 v súlade
s jeho žiadosťou o invalidný dôchodok a namieta nedostatočné odôvodnenie takto určeného dátumu
vzniku invalidity a priznania invalidného dôchodku až od 27. apríla 2015.

2. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolanie podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,

ústredie č. XXX XXX XXXX D. - I. a č. XXX XXX XXXX D. -II. z 25. mája 2017, vo veci priznania
invalidného dôchodku bolo zamietnuté v celom rozsahu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č.
578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovskýchorganizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v
špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia

v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom
objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe
vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov
odborných lekárov. Na základe podaného odvolania zdravotný stav účastníka konania bol opätovne
posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava 10.

novembra 2017, ktorý uviedol, že zotrváva na pôvodnom posúdení zdravotného stavu. Posudkový lekár
sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Bratislave posúdil dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav účastníka konania na základe jeho žiadosti o invalidný dôchodok 12. júla 2012, a na základe
účastníkom konania podaného opravného prostriedku posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne
23. októbra 2012, obaja s rovnakým posudkovým záverom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím
je ochorenie esenciálna - primárna hypertenzia a ischemická choroba srdca, zaradené do kapitoly

IX, oddielu A, položky 10, písmena b) prílohy č. 4 k ZSP s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 25 %, zvýšenej o 10 % pre iné ochorenia (stav po operácii menisku) na celkových
35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V tomto období u účastníka konania subjektívne
dominovali ťažkosti pohybového aparátu, ktoré boli dokumentované dvoma lekárskymi správami zo
Špecializovanej privátnej kliniky pre artroskopiu a športovú traumatológiu. Prvou je prepúšťacia správa z

13. júla 2011, druhou je lekárska správa z kontrolného vyšetrenia realizovaného účastníkovi konania po
roku 19. júna 2012, súčasne boli u účastníka konania posúdené viaceré ochorenia. Nakoľko najvyššiu
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania podmieňovala hypertenzia,
bola posudkovým lekárom pobočky aj posudkovým lekárom stanovená ako rozhodujúce zdravotné
postihnutie s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %, zvýšenou o maximálne

možných 10 % pre iné zdravotné postihnutia. Na dožiadanie Krajského súdu v Bratislave v konaní
o opravnom prostriedku účastníka konania podanom proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie
z 24. júla 2012 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok bol vypracovaný doplňujúci posudok za
prítomnosti odborného lekára internistu a neurológa, ktorí potvrdili, že u účastníka konania v roku 2012
neboli splnené medicínske kritériá pre uznanie invalidity. Na základe vývoja zdravotného stavu účastníka

konania z doloženej zdravotnej dokumentácie posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne potvrdil
ako aktuálne správne rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania - ischemickú chorobu
srdca, NYHA II. stupňa, ktoré odôvodňuje určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť účastníka konania na dolnej hranici z percentuálneho rozpätia 35 % - 45 %, t. j. 35 % s
ohľadom na to, že od roku 2012 sa adekvátnou liečbou darí ochorenie kompenzovať na dobrej funkčnej

úrovni. Iné zdravotné postihnutia účastníka konania (esenciálna - primárna hypertenzia 110, porucha
metabolizmu tukov E78, bolesť chrbta - dorzalgia M54, iné poruchy medzistavcových platničiek M51
a vnútorné poruchy kolenného klbu obojstranne M23) podmieňujú s ohľadom na svoju závažnosť a
priebeh zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až od dokumentovaného
zhoršenia funkcie pohybového aparátu, predovšetkým chronických bolestí chrbta, ktoré si vyžiadali

operačný zákrok na chrbtici v roku 2014. Odvtedy ich je možné uznať za posudkovo významné a zvýšiť
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania o 10 % na celkových 45
%. Aj podľa posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne invalidita účastníka konania s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % vznikla od 29. apríla 2014, od dátumu operácie
chrbtice. Invalidita u účastníka konania podľa § 71 ods. 1 ZSP vznikla až zhoršením ochorenia

chrbtice, lumboischialgického syndrómu diskogénnej etiológie, vyžadujúceho si operačnú liečbu. S
uvedeným posudkovým záverom posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne v odbornom posudku
z 23. januára 2018 vyjadril súhlas a potvrdil, že ischemická choroba účastníka konania (NYHA II.
stupeň), dokladovaná kardiologickým nálezom z 27. júna 2013, s určenou mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, nepodmieňovala invaliditu účastníka konania, účastník konania

je podľa § 71 ods. 1 ZSP s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % od 29.
apríla 2014. K námietke účastníka konania, vznesenej v odvolaní ohľadne vydania napadnutého
rozhodnutia, že je vydané ako predčasné a neodôvodnené, s poukazom na nehodnotené obdobie
vývoja zdravotného stavu účastníka konania od 30. mája 2012 do 29. apríla 2014 posudkový lekár
ústredia Sociálnej poisťovne uviedol, že pridruženie iného zdravotného postihnutia (Iumboischialgického

syndrómu v roku 2013) k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu účastníka konania (ischemická
choroba srdca) bolo novo diagnostikované, a preto podmienku trvania dlhodobosti (viac ako jeden rok),
ako aj stupňom závažnosti splnilo kritérium posudkovej významnosti až v apríli 2014. Z toho dôvodu
posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne potvrdil doterajšie posudkové závery posudkových lekárovsociálneho poistenia, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie o priznaní invalidného
dôchodku. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania posudkový lekár ústredia Sociálnej
poisťovne potvrdil pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Iné zdravotné postihnutia

účastníka konania (esenciálna - primárna hypertenzia, porucha metabolizmu tukov, bolesť chrbta -
dorzalgia a iné poruchy medzistavcových platničiek, vnútorné poruchy kolenného kĺbu obojstranne)
odôvodňujú podľa posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne zvýšenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania podľa § 71 ods. 8 ZSP o 10 % na celkových 45
% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s dátumom vzniku invalidity od 29. apríla 2014, ktorý

je podľa posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne medicínsky odôvodnený. Podľa § 80 ZSP
starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok sa nevypláca počas obdobia,
v ktorom z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti má poistenec nárok na náhradu príjmu pri
dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu alebo nemocenské, ak
dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného
dôchodku a invalidného dôchodku. Invalidný dôchodok bol účastníkovi konania podľa § 80 ZSP priznaný

až od zastavenia výplaty nemocenského, priznaného pred vznikom nároku na invalidný dôchodok, to
znamená od 27. apríla 2015. Účastník konania ku dňu vzniku invalidity, k 29. aprílu 2014, dovŕšil 51
rokov veku. Účastník konania pred vznikom invalidity, teda pred 29. aprílom 2014, získal 12 337 dní
obdobia dôchodkového poistenia. Účastník konania ku dňu vzniku invalidity získal 33 rokov a 292 dní
obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového

poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok 29. apríla 2014. Úhrn osobných mzdových bodov
účastníka konania za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 24,5775. V rozhodujúcom
období účastník konania úhrnom získal 10 377 dní dôchodkového poistenia, to znamená 28,4302 rokov
dôchodkového poistenia. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia
v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,8645. Hodnota priemerného osobného

mzdového bodu účastníka konania 0,8903. Účastník konania ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok získal 12 337 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku
nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2
ZSP účastník konania dosiahne dovŕšením 62 rokov veku, 19. októbra 2024. V období od vzniku nároku
na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku účastník konania získal 3 826 dní, spolu s

obdobím dôchodkového poistenia 16 163 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 44,2822 rokov
obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 27.
aprílu 2015 je 10,6865 EUR. Suma invalidného dôchodku účastníka konania je 189,60 EUR mesačne.
Účastník konania v odvolacom konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť
posúdeniajehozdravotnéhostavu,určeniadátumuvznikuinvalidityanáslednéhorozhodnutiaopriznaní

invalidného dôchodku a o určení jeho sumy.

II. Žaloba a jej dôvody

3. Správnou žalobou zo dňa 05.05.2018 doručenou správnemu súdu dňa 07.05.2018 sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.02.2018. Správnu
žalobu odôvodnil tým, že dňa 7.3.2018 mu bolo doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne. ústredie. č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 9.2.2018, ktorým generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. ústredie zamietol

odvolanie a zároveň potvrdil rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie. č. XXX XXX XXXX X - I. a
č. XXX XXX XXXX X - II. obe zo dňa 25.5.2017. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-1. zo dňa
25.5.2017 mu bol od 27.apríla 2015 priznaný invalidný dôchodok v sume 196,80 € mesačne. od
1.1.2016 mu bol zvýšený invalidný dôchodok na 197,80 € mesačne a od 1.1.2017 mu bol zvýšený
invalidný dôchodok na 201,80 €mesačne. Nárok na invalidný dôchodok mu podľa rozhodnutia Sociálnej

poisťovne, ústredie vznikol od 29.4.2014, no vzhľadom na dočasnú pracovnú neschopnosť mu bol
priznaný až po zastavení výplaty náhrady príjmu, tj. odo dňa 27.4.2015. Rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X-II. zo dňa 25.5.2017 malo byť vyhovené odvolaniu zo dňa 7.8.2012 v celom rozsahu a
zároveň bolo zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. č. XXX XXX XXXX zo dňa 24.7.2012
0 zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Obe rozhodnutia som napadol odvolaním, o

ktorom rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 9.2.2018, ktoré napadol správnou žalobou v celom rozsahu. Žalovaný sa dôsledne neriadil
právnymnázoromNajvyššiehosúduSRvyslovenýmvrozsudkusp.zn.9So/189/2014zodňa30.3.2016,
ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Sd/70/2012-83 zo dňa 16.9.2014,a podľa ktorého mal žalovaný zabezpečiť kontrolný lekársky posudok posudkového lekára ústredia
v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom odbore podľa § 153 ods. 8 ZSP
a posudkový lekár mal prihliadnuť aj na novšie lekárske nálezy. Zdravotný stav posudkový lekár

ústredia v prítomnosti kardiológa a neurológa, no bez prítomnosti ortopéda. Jeho neprítomnosť žiadnym
vážnym dôvodom neospravedlnil a ani neuviedol, ako v takej situácii mieni dodržať právny záver
Najvyššieho súdu SR, ktorým bol viazaný. Tento nedostatok môže maž vplyv na výslednú hodnotu miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (keďže dvaja z troch vyžadovaných lekárov z hľadiska
kardiologického a neurologického vyhodnotili mieru poklesu na 45 %). K žiadosti o priznanie invalidného

dôchodku aj v priebehu administratívneho a súdneho preskúmavacieho konania predložil viaceré
lekárske nálezy preukazujúce zhoršenie zdravotného stavu, no žalovaný na všetky neprihliadol. Je
pravdou, že sa osobne nedostavil na ústne pojednávanie o posúdení invalidity a súhlasil s rozhodnutím v
neprítomnosti,nopredpokladal,žežalovanýdôslednevyhodnotívšetkylekárskesprávy,ktoréodzačatia
administratívneho konania predložil. Dôvodom absencie na ústnom pojednávaní bol pooperačný stav v
súvislosti s pravým kolenom, ktorý mu nedovoľoval v čase nariadeného pojednávania prísť, pričom svoju

neúčasť riadne ospravedlnil. Žalovaný sa nevysporiadal s tým, že už v čase podania žiadosti o invalidný
dôchodok trpel ischemickou chorobou srdca, artériovou hypertenziou, anginou pectoris CCS 11-111, st.
po koronarografii v roku 2000, s orgánovými komplikáciami, ponámahovou dýchavicou a chronickou
bronchitídou. Trpí chronickou antrumgastritídou (som po operácii žalúdka), refluxnou esofagitídou L-
A. V roku 2011 bol v dôsledku pracovného úrazu operovaný na ľavé koleno, pri chôdzi mierne kríva.

Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-II. zo dňa 25.5.2017 nevyhovela odvolaniu v
celom rozsahu, pretože ďalším rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 25.5.2017 priznala invalidný
dôchodok až od 27.4.2015 (s tým, že invalidita vznikla 29.4.2014). Žiadnym spôsobom sa Sociálna
poisťovňa nevysporiadala s obdobím od 30.5.2012 do 29.4.2014, a to ani v rozhodnutí napadnutom
touto žalobou, čo považuje za vadu majúcu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nestačí len

poukázať na bližšie nešpecifikované tvrdenie posudkových lekárov o vzniku invalidity až od operácie
dňa 29.4.2014, najmä ak na svoj nepriaznivý zdravotný stav, rovnaké ochorenia aj medikamentóznu
liečbu pred operáciou aj v súčasnosti opakovane poukazuje. Hoci z napadnutého rozhodnutia vyplýva,
že sa týmito dôkazmi zaoberal, no nešpecifikoval, aké skutkové závery z nich vyvodil. Predovšetkým
v období od podania žiadosti o priznanie invalidného dôchodku do 29.4.2014. Rozhodnutím Sociálnej

poisťovne č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 11.11.2014 0 priznaní úrazovej renty mi bol stanovený pokles
miery vykonávať zárobkovú činnosť 65 % od 30.5.2012. V napadnutom rozhodnutí žalovaného mi však
bol stanovený pokles vykonávať zárobkovú činnosť len 45% od 29.4.2014 bez akéhokoľvek vysvetlenia
rozdielu v percentuálnom vyjadrení miery vykonávať zárobkovú činnost' a časového obdobia vzniku
nároku na úrazovú rentu a invalidného dôchodku medzi oboma rozhodnutiami. Pripojil lekárske správy

E. F. E. zo dňa 27.06.2012 a 23.07.2012. V súvislosti s takto nedostatočne zisteným skutkovým stavom
potom žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Riadne zistený skutkový stav veci má vplyv aj na správne
právne posúdenie konkrétneho prípadu. Dlhodobo trpí ischemickou chorobou srdca a poúnavovou
dýchavicou pri bežnom až stredne ťažkom zaťažení. Príloha č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., Kapitola
IX., oddiel A. položka 1 písm. b/, písm. c/ pre takýto zdravotný stav určuje mieru poklesu schopnosti

zárobkovej činnosti v rozmedzí od 35 % do 80 %. Trpím tiež anginou pectoris CCS II-III, pre ktorú je
určená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pre angínu pectoris CCS II od 35% do 45 % a
pre CCS III od 60 % do 80% (Príloha č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., Kapitola IX., oddiel A, položka 4.
písm. b/, písm. c/). Hypertenzia s orgánovými komplikáciami - Príloha č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.,
Kapitola IX.. oddiel A, položka 10 písm. b/. písm. c/- 15-25% alebo 75-90%. Navrhol zrušiť rozhodnutie

generálneho riaditeľa žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.2.2018 ako
aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie. č. XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 25.5.2017 a č. XXX XXX
XXXX X-G.. zo dňa 25.5.2017 a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa vrátil na ďalšie konanie.

III. Vyjadrenia žalovaného

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.9.2020 uviedol, že napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 9. februára 2018 generálny riaditeľ podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil

rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X-G. a č. XXX XXX XXXX X II. zo dňa 25. mája 2017 vo veci priznania
invalidného dôchodku. Napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.
februára 2018 bolo vydané na základe odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia,
ústredie so sídlom v Bratislave zo dňa 23. januára 2018, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa § 71ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenou na 45 % od 29. apríla 2014. Posudkový

lekár sociálneho poistenia so sídlom v Bratislave posúdil zdravotný stav žalobcu, po tom, čo stanovené
termíny 29. novembra 2017 a 20. decembra 2017 pre nedostavenie sa žalobcu odročil, dňa 23.
januára2018snasledovnýmzáverom:PosudkovýlekársociálnehopoisteniapobočkyBratislavaposúdil
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu na základe jeho žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 12.
júla 2012, a na základe žalobcom podaného opravného prostriedku posudkový lekár dňa 23. októbra

2012, obaja s rovnakým posudkovým záverom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je ochorenie
esenciálna - primárna hypertenzia a ischemická choroba srdca, zaradené do kapitoly IX, oddielu A,
položky 10, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %, zvýšenej o 10 % pre iné ochorenia (stav po
operácii menisku) na celkových 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V tomto období u žalobcu
subjektívne dominovali ťažkosti pohybového aparátu, ktoré boli dokumentované dvoma lekárskymi

správami zo Špecializovanej privátnej kliniky pre artroskopiu a športovú traumatológiu. Prvou je
prepúšťacia správa zo dňa 13. júla 2011, ktorou žalobca dokladuje artroskopickú operáciu ľavého kolena
po direktnom úraze zo 16. júna 2011, kedy mal diagnostikované poškodenie chrupavky. Na základe
RTG vyšetrenia správa popisuje stav bez traumatických zmien na zobrazenom skelete, artrotické zmeny
I.- II. stupňa a na základe MRI vyšetrenia léziu mediálneho menisku a chondromaláciu II. stupňa.

Operačný zákrok bol žalobcovi vykonaný málo zaťažujúcou metódou - artroskopiou v rámci jednodňovej
chirurgie. Pooperačný priebeh mal bez komplikácií, následne bola zahájená rehabilitačná liečba. Druhou
je lekárska správa z kontrolného vyšetrenia realizovaného žalobcovi po roku, 19. júna 2012, ktorá
potvrdila dosiahnutý dobrý efekt operácie s rozsahom hybnosti prakticky vnorme (flexia do 125 stupňov a
extenzia plná, ligamentózny aparát je pevný). Tento stav zdravotného postihnutia žalobcu bol posúdený

podľa kapitoly XV, oddielu G, položky 48, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %. Vzhľadom na
to, že stupeň závažnosti pohybového ochorenia a stav po operácii menisku s dobrým pooperačným
funkčným stavom bol stav posudkovo nevýznamný, nemohol byť rozhodujúcim zdravotným postihnutím
z hľadiska uznania invalidity, a teda dôvodom na dosiahnutie určenia vyššej miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu. Súčasne boli u žalobcu posúdené viaceré ochorenia: prvou
potvrdenou diagnózou žalobcu bola choroba obehovej sústavy, boli predložené nálezy z ambulantného
interného vyšetrenia zo dňa 14. júna 2012 a z kardiologických vyšetrení zo dňa 12. júna 2012 a zo dňa
23. júla 2012 s diagnostickým záverom - ischemická choroba srdca, hemodynamicky kompenzovaná,
vasospastická angína pectoris, zaradená podľa klasifikácie CCS nejednoznačne do II.- III. štádia, čo

bolo objektívne neverifikované. Nebol preukázaný stupeň závažnosti, pretože nebol doložený výsledok
objektívnej diagnostickej metódy (koronarografie, ergometrie). Toto ochorenie bolo zaradené do kapitoly
IX, oddielu A, položky 1, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 % - 20 %. Druhou diagnózou žalobcu -
arteriálna hypertenzia III. stupňa s vysokým pridaným kardiovaskulárnym rizikom, klasifikovaná podľa

EHC/ESC bola zaradená do kapitoly IX, oddielu A, položky 10, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č.
461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
25 % pre ľahké orgánové zmeny (z rozpätia 15 % - 25 %). Treťou potvrdenou diagnózou žalobcu
bola kombinovaná dyslipoproteinémia na liečbe. Nakoľko najvyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť žalobcu podmieňovala hypertenzia, bola posudkovým lekárom pobočky Bratislava

aj posudkovým lekárom, ústredie stanovená ako rozhodujúce zdravotné postihnutie s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %, zvýšenou o maximálne možných 10 % pre iné zdravotné
postihnutia. Podľa prepúšťacej správy z neurochirurgického oddelenia Ústrednej vojenskej nemocnice
v Ružomberku zo 7. mája 2014, bola u žalobcu vykonaná dňa 29. apríla 2014 operačná liečba a v
následných kontrolných neurologických nálezoch je popisovaný stav s reziduálnou statodynamickou

poruchou dolných segmentov ĽS chrbtice, s pseudoradikulkárnymi príznakmi, s diagnostickým záverom
- poškodenie driekových platničiek (M51.1) s radikulopatiou (G55.1). Kontrolné neurologické nálezy
z pooperačného obdobia dokumentujú u žalobcu len pseudoradikulárny syndróm, nie poškodenie
nervového koreňa. Na dožiadanie Krajského súdu v Bratislave v konaní o opravnom prostriedku žalobcu
podanom proti rozhodnutiu ústredia zo dňa 24. júla 2012 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok bol

vypracovaný doplňujúci posudok za prítomnosti odborného lekára internistu a neurológa, ktorí potvrdili,
že u žalobcu v roku 2012 neboli splnené medicínske kritériá pre uznanie invalidity. Na základe vývoja
zdravotného stavu žalobcu z doloženej zdravotnej dokumentácie posudkový lekár ústredia potvrdil
ako aktuálne správne rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu - ischemickú chorobu srdca, NYHAII. stupňa, ktoré odôvodňuje určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu
na dolnej hranici z percentuálneho rozpätia 35 % - 45 %, t. j. 35 % s ohľadom na to, že od roku
2012 sa adekvátnou liečbou darí ochorenie kompenzovať na dobrej funkčnej úrovni. Iné zdravotné

postihnutia žalobcu (esenciálna - primárna hypertenzia 110, porucha metabolizmu tukov E78, bolesť
chrbta - dorzalgia M54, iné poruchy medzistavcových platničiek M51 a vnútorné poruchy kolenného
kĺbu obojstranne M23) podmieňujú s ohľadom na svoju závažnosť a priebeh zvýšenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až od dokumentovaného zhoršenia funkcie pohybového
aparátu, predovšetkým chronických bolestí chrbta, ktoré si vyžiadali operačný zákrok na chrbtici v roku

2014.Odvtedyichjemožnéuznaťzaposudkovovýznamnéazvýšiťmierupoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť žalobcu o 10 % na celkových 45 %. Aj podľa posudkového lekára ústredia invalidita
žalobcu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % vznikla od 29. apríla 2014,
od dátumu operácie chrbtice. Invalidita u žalobcu podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vznikla
až zhoršením ochorenia chrbtice, lumboischialgického syndrómu diskogénnej etiológie, vyžadujúceho
si operačnú liečbu. S uvedeným posudkovým záverom posudkový lekár ústredia vo svojom odbornom

posudku zo dňa 23. januára 2018 vyjadril súhlas a potvrdil, že ischemická choroba srdca žalobcu (NYHA
II. stupeň), dokladovaná kardiologickým nálezom z 27. júna 2013, s určenou mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, nepodmieňovala invaliditu žalobcu, žalobca je podľa § 71 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % od
29. apríla 2014. K námietke žalobcu, vznesenej v odvolaní ohľadne vydania napadnutého rozhodnutia,

že je vydané ako predčasné a neodôvodnené, s poukazom na nehodnotené obdobie vývoja zdravotného
stavužalobcuod30.mája2012do29.apríla2014posudkovýlekárústrediauviedol,žepridruženieiného
zdravotného postihnutia (lumboischialgického syndrómu v roku 2013) k rozhodujúcemu zdravotnému
postihnutiu žalobcu (ischemická choroba srdca) bolo novo diagnostikované, a preto podmienku trvania
dlhodobosti (viac ako jeden rok), ako aj stupňom závažnosti splnilo kritérium posudkovej významnosti až

v apríli 2014. Z toho dôvodu posudkový lekár potvrdil doterajšie posudkové závery posudkových lekárov
sociálneho poistenia, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie o priznaní invalidného
dôchodku. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár potvrdil ischemickú chorobu
srdca (125) zaradenú do kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddielu A - srdcové choroby, položky
1.b) - vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba srdca, kardiomyopatie, stavy

po srdcovom infarkte, stavy po myokarditíde, stavy po reumatických ochoreniach a iné s poklesom
výkonu pri stredne ťažkom zaťažení (maximálna záťaž 75W), NYHA II. stupeň prílohy č. 4 k zákonu č.
461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
35 %. Iné zdravotné postihnutia žalobcu (esenciálna - primárna hypertenzia, porucha metabolizmu
tukov, bolesť chrbta - dorzalgia a iné poruchy medzistavcových platničiek, vnútorné poruchy kolenného

kĺbu obojstranne) odôvodňujú podľa posudkového lekár, ústredia zvýšenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
zákona č. 310/2006 Z. z. o 10 % na celkových 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s dátumom
vzniku invalidity od 29. apríla 2014, ktorý je podľa posudkového lekára medicínsky odôvodnený.
Námietka žalobcu, že žalovaný sa dôsledne neriadil právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vysloveným v rozsudku sp. zn. 9So/189/2014 zo dňa 30. marca 2016, podľa ktorého mal
byť zabezpečený kontrolný lekársky posudok posudkového lekára, ústredie v prítomnosti prísediaceho
lekára so špecializáciou v príslušnom odbore podľa § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. a posudkový
lekár sociálneho poistenia mal prihliadnuť aj na novšie lekárske nálezy je nedôvodná, nakoľko bol
vypracovaný doplňujúci posudok za prítomnosti prísediacich lekárov so špecializáciou v príslušnom

odbore, a to konkrétne za prítomnosti odborného lekára internistu a neurológa, ktorí potvrdili, že u
žalobcu v roku 2012 neboli splnené medicínske kritériá pre uznanie invalidity. Pochybnosti žalobcu o
tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje za neodôvodnené, vyvolané
len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení
a záverov prijatých v konaní. Skutkový stav žalobcu bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie

medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia. Odkázal
na skutkové a právne dôvody uvedené v rozhodnutí generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa
9. februára 2018 a trvá na správnosti rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X -1. a č. XXX XXX XXXX X I. zo
dňa 25. mája 2018, ktoré sú vecne totožné. Predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Vzhľadom
na uvedené skutkové a právne dôvody žiadal, aby súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho

súdneho poriadku správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV. Replika žalobcu5. V replike žalobca zotrval na podanej žalobe.

V. Rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave zo dňa 14.12.2023

6. Vo veci žalobcu rozhodol Správny súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. Ba-7Sa/47/2018 dňa
14.12.2023, ktorým zamietol žalobu žalobcu. Na podklade žalobcom podanej kasačnej sťažnosti
voči tomuto rozsudku rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky a to rozsudkom sp. zn.
6Ssk/37/2024 zo dňa 29.11.2024, ktorým zrušil rozsudok Správneho súdu v Bratislave a vec mu vrátil na
ďalšie konanie z dôvodu porušenia procesných záruk spravodlivého rozhodnutia nakoľko Správny súd
v Bratislave rozhodol vo veci bez toho, že by sa oboznámil s celým obsahom administratívneho spisu

žalovaného týkajúceho sa veci žalobcu.

VI. Relevantná právna úprava

7. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku („SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd

ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

9. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

10. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je

žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

11. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo

doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

12. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

13. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nárok
na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia
dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a ku dňu
vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.

14. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

15. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

16. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť saneprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

18. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

19. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

20. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

21. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. určenú mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť

najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.

22. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie
je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí

sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného
postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

23. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkoví lekári Sociálnej

poisťovne ústredia Sociálnej poisťovne.

24. Podľa § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej
činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej
poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

VII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

25. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol

s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci
podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj

postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) a vo veci dospel k záveru, že žaloba nebola
podaná dôvodne.

26. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené
podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP.

27. Pri prejednávaní veci správny súd postupoval v súlade s právnym názorom a usmernením
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uvedeným v jeho zrušujúcom rozsudku sp. zn.
6Ssk/37/2024 zo dňa 29.11.2024, pre svoje rozhodnutie si zadovážil kompletný administratívny spisžalovaného vo veci žalobcu (tak dávkový ako aj posudkový spis) a vec opätovne prejednal, rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil.

28. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovanej č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 09. februára 2018, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila
rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorým bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok.
29. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca je v zmysle § 71 ods. 1 ZSP invalidný nakoľko
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40

% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Taktiež žalobcom nebolo popreté to, že posudkový lekár
Sociálnej poisťovne za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určil postihnutie podľa Kapitoly IX,
ischemická choroba srdca (l25) – choroby obehovej sústavy, oddiel A – srdcové choroby, položka 1.b/ -
vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcovom
infarkte, stavy po myokarditíde, stavy po reumatických ochoreniach a iné s poklesom výkonu pri stredne
ťažkom zaťažení, NYHA II. stupeň prílohy č. 4 k ZSP.

30. Tunajší súd v prvom rade poukazuje na to, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný
dôchodok, jeho zvýšenie, ale aj podmienkou pri prehodnotení nároku invalidného dôchodku je invalidita
poistenca, ktorá je v danom prípade medzi účastníkmi konania nesporná. Podmienky, za ktorých sa
považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 ZSP. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby

a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou (medicínskou),
na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a
pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti
pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 ZSP s tým, že
konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový

lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 ZSP). Výsledkom posudkovej činnosti je záver
posudkovéholekáraotom,čikonkrétnafyzickáosobaje,aleboniejeinvalidnásurčenoumieroupoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového

lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho
odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe
ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd
odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v
rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver

ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa
28.10.1015). Práve preto, že posudok posudkových lekárok pobočky ako aj ústredia je podkladom
rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich
záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudky posudkových lekárov žalovanej všetky tieto
atribúty spĺňajú.

31. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej je vydané v súlade so zákonom, na základe riadne
zisteného skutočného stavu veci, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne
právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. Odborné posudky spĺňali požiadavku úplnosti, celistvosti

a presvedčivosti, a posudkový lekári sa vysporiadali so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ako
aj v odvolaní žalobcom doloženými lekárskymi nálezmi, čo je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre
posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. K určeniu miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v rozsahu 45 % došlo od 29.04.2014 na základe odborného
posudku o invalidite posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 10.11.2016. Na dátume

vzniku invalidity dňa 29.04.2014 s celkovou MPSVZČ 45% zotrval posudkový lekár aj v lekárskom
posudku zo dňa 23.01.2018 s rovnakou skupinou chorôb. Žalovaný priznal žalobcovi nárok od
27.04.2015.

32. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako to vyplýva už zo samotného jej názvu,

vyjadruje v zmysle zákona o sociálnom poistení objektívny rozsah poklesu schopnosti vykonávať prácu
danou fyzickou osobou (v danom prípade žalobcu) oproti zdravej fyzickej osobe. Ide o sociálnu dávku,
ktorá má nahrádzať príjem fyzickej osoby, ktorá v dôsledku svojho zdravotného stavu v stanovenej mierenemôže (alebo iba v obmedzenom rozsahu) vykonávať prácu. V prípade žalobcu má byť nahradený
čiastočným invalidným dôchodkom iba čiastočný výpadok príjmu fyzickej osoby.

33. Žalobca tvrdil, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 11.11.2014 o
priznaní úrazovej renty mu mal byť stanovený pokles miery vykonávať zárobkovú činnosť 65 % od
30.5.2012 a v napadnutom rozhodnutí žalovaného mu však bol stanovený pokles vykonávať zárobkovú
činnosť len 45% od 29.4.2014 bez akéhokoľvek vysvetlenia rozdielu v percentuálnom vyjadrení miery
vykonávať zárobkovú činnosť a časového obdobia vzniku nároku na úrazovú rentu a invalidného

dôchodku medzi oboma rozhodnutiami. Správny súd v Bratislave poukazuje na to, že invaliditu je možné
určiť až pri dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave (§ 71 ods. 1 ZSP), ktorý má trvať dlhšie ako jeden
rok (§ 71 ods. 2 ZSP), zatiaľ čo zákon o sociálnom poistení nárok poškodeného na úrazovú rentu v § 88
ZSP viaže „iba“ na viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca
alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 ZSP (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“).

34. Od stanovenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidného
dôchodku je potrebné odlíšiť schopnosť vykonávať doterajšiu činnosť „pokles pracovnej schopnosti“
stanovovanej pre účely nároku na úrazovú rentu. Ide o odlišné nároky, oba slúžia na iné účely a pri
posudzovaní aj totožného ochorenia žalobcu nemusí nevyhnutne dochádzať k stanoveniu totožnej
numerickej hodnoty vyjadrenej v percentách, nakoľko percentuálny údaj vyjadruje odlišné údaje a mení

savčase.Zatiaľčovčaseposkytovaniaúrazovejrentymôžebyťúrazvnepriaznivejšomstavezhľadiska
jeho aktuálnej liečby, trvalé následky úrazu po ukončení liečby môžu byť v percentuálnom vyjadrení
rozdielne (spravidla lepšie v prípady vhodne stanovenej liečby), čo skonštatoval žalovaný napr. strane
4, že od roku 2012 sa adekvátnou liečbou darí ochorenie kompenzovať na dobrej funkčnej úrovni.
Žalobca sa teda mylne domnieva, že žalovaný mal žalobcovi vysvetliť prípadný tvrdený rozdiel, navyše

keď žalobca tento argument v konaní pred správnym orgánom neuplatnil, a to ani v odvolaní zo dňa
27.06.2017, pričom podľa § 196 ods. 6 ZSP účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu
svojich tvrdení a žalobca mal podľa jeho tvrdení o ňom vedomosť od roku 2012.

35. Invalidný dôchodok zo svojej povahy slúži na (čiastočnú) kompenzáciu výpadku príjmu, ktorý ak je

kompenzovaný inou dávkou, napr. nemocenské, nie je daný právny dôvod na to, aby výpadok príjmu
bol kompenzovaný duplicitne (nebolo sporné, že nárok na invalidný dôchodok vznikol žalobcovi od
29.04.2014, no vzhľadom na dočasnú pracovnú neschopnosť mu bol priznaný až po zastavení výplaty
náhrady príjmu, tj. odo dňa 27.04.2015).

36. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa dôsledne neriadil právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným
v rozsudku sp. zn. 9So/189/2014 zo dňa 30.03.2016, že zdravotný stav mal byť podľa žalobcu posúdený
za prítomnosti ortopéda. Hoci žalobca tvrdil, že žalovaný nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v uznesení č.k. 9So/189/2014, no v tomto istom konaní nasledovalo zastavenie
konania sp. zn. 8Sd/70/2012 uznesením Krajského súd v Bratislave č.k. 240 8Sd/70/2012 - 240 zo

dňa 24.08.2017 podľa § 250o O.s.p., v zmysle ktorého ak správny orgán, ktorého rozhodnutie súd
preskúmava, vydá nové rozhodnutie, ktorým návrhu celkom vyhovie, súd uznesením konanie zastaví.
Dňa 12.06.2017 žalovaná súdu doručila o. i. svoje rozhodnutie č.: XXX XXX XXXX X - II z 25.5.2017,
ktorým (svoje) napadnuté rozhodnutie č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.07.2012 zrušila z dôvodu § 217
ods. 1 ZSP. Súčasne bolo súdu doručené (nové) rozhodnutie odporkyne č.: XXX XXX XXXX X - I. zo

dňa 25.05.2017, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok. Pretože súd v danom konaní z predloženého
spisového materiálu zistil, že Sociálna poisťovňa vyhovela námietkam, pôvodne vydané (napadnuté)
rozhodnutiezrušilaasúčasnevydalarozhodnutienové,ktorýminvalidnýdôchodokpriznala,spoukazom
na citované zákonné ustanovenia súd konanie zastavil.

37. Okrem toho, najvyšší súd v citovanom rozhodnutí uviedol, že kontrolný lekársky posudok bolo
potrebné vyhotoviť z časového dôvodu vzhľadom na obdobie, ktoré uplynulo od posledného posúdenia
posudkovým lekárom, pričom zabezpečenie kontrolného lekárskeho posudku posudkového lekára
ústredia má byť v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom odbore (§ 153 ods.
8 zákona). Najvyšší súd nešpecifikoval, že musí ísť o ortopéda, ako sa domnieva žalobca. Žalovaný

nepochybil, keď prísediacim bol lekár z odboru, ktorého diagnózy predstavujú rozhodujúcu diagnózu
žalobcu, ktorý primárne argumentuje tým, že dlhodobo trpí ischemickou chorobou srdca a poúnavovou
dýchavicou pri bežnom až stredne ťažkom zaťažení, pre takýto zdravotný stav je určená mieru poklesu
schopnosti zárobkovej činnosti v rozmedzí od 35 % do 80 %, anginou pectoris CCS II-III, pre ktorú jeurčená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pre angínu pectoris CCS II od 35% do 45 % a pre
CCS III od 60 % do 80%, hypertenziou s orgánovými komplikáciami. Tunajší súd ešte upozorňuje, že
rozhodujúcimpostihnutímužalobcujepostihnutiepodľaKapitolyIX-Chorobyobehovejsústavy(srdcové

choroby) a v zmysle § 71 ods. 8 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú
podľa odseku 6 bola u žalobcu zvýšená o podľa ZSP maximálne možných 10 %, teda neprítomnosťou
ortopéda neprišiel žalobca k žiadnej „ujme“ nakoľko v zmysle § 71 ods. 8 ZSP bola miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 % a rozhodujúce zdravotné postihnutie je
postihnutím radiacim sa medzi srdcové choroby, teda choroby ktoré nie sú v špecializácii ortopédie.

38. Žalobca tvrdil, že posudkový lekár mal prihliadnuť aj na novšie lekárske nálezy a že žalovaný na
ne neprihliadol, pričom žalobca nešpecifikoval, na ktoré konkrétne nemal žalovaný prihliadnuť, no z
obsahu žaloby a príloh k správnej žalobe možno vyvodiť, že ide o lekárske správy E. F. E. zo dňa
27.06.2012a23.07.2012(č.l.29a30),kčomusprávnysúduvádza,žeposudkovýlekárústrediahodnotil
namietané lekárske správy a odborné nálezy ako „kardiologické vyšetrenia v neštátnom zdravotníckom

zariadení Slovenskej zdravotníckej univerzity, Limbová ul., Bratislava z 23. júla 2012 a z 27. júna
2013“ (s. 5 napadnutého rozhodnutia, č.l. 27), pričom ide o rovnaké lekárske správy. Pokiaľ by malo ísť
o novšie (bližšie nešpecifikované) správy, správny súd poukazuje na rozhodovaciu prax, z rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/144/2022 zo dňa 16. augusta 2023
vyplýva, že ak sa vychádza z dôkazu, ktorý nebol žalobcom predložený do administratívneho konania

a ďalších vyšetrení, ktoré boli vykonané až po vydaní lekárskeho posudku druhého stupňa, resp. po
právoplatnosti preskúmavaných rozhodnutí, takýto dôkaz, vrátane podkladových vyšetrení, v zmysle §
135 SSP v správnom súdnom konaní nie je prípustný a nemožno naň prihliadať. Pokiaľ lekárske nálezy
neexistovali, resp. neboli žalovanému predložené v čase vydania resp. právoplatnosti preskúmavaných
rozhodnutí, potom na ne objektívne žalovaný nemohol prihliadnuť ani vo svojom lekárskom posudku.

39. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa nevysporiadal s tým, že už v čase podania žiadosti o invalidný
dôchodok trpel ischemickou chorobou srdca, artériovou hypertenziou, anginou pectoris CCS 11-111, st.
po koronarografii v roku 2000, s orgánovými komplikáciami, ponámahovou dýchavicou a chronickou
bronchitídou. Trpí chronickou antrumgastritídou (som po operácii žalúdka), refluxnou esofagitídou L-

A, pričom správny súd uvádza, že invaliditu je možné určiť až pri dlhodobo nepriaznivom zdravotnom
stave (§ 71 ods. 1 ZSP), ktorý má trvať dlhšie ako jeden rok (§ 71 ods. 2 ZSP) a žalovaný zrozumiteľne
vysvetlil, že invalidita žalobcu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % vznikla
od 29. apríla 2014, od dátumu operácie chrbtice (s. 4 napadnutého rozhodnutia).

40. Žalobca tvrdil, že Sociálna poisťovňa sa nevysporiadala s obdobím od 30.05.2012 do 29.4.2014,
podľa žalobcu nestačí len poukázať na bližšie nešpecifikované tvrdenie posudkových lekárov o vzniku
invalidity až od operácie dňa 29.04.2014, najmä ak na svoj nepriaznivý zdravotný stav, rovnaké
ochorenia aj medikamentóznu liečbu pred operáciou aj v súčasnosti opakovane poukazuje, k čomu
súd uvádza, že nestačí len poukazovať na svoje vlastné tvrdenia o existencii invalidity k skoršiemu

dátumu, o vyššej percentuálnej miere, uvedené je nutné preukázať, či ustáliť na základe odborných
poznatkov. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne uviedol, že pridruženie iného zdravotného
postihnutia (Iumboischialgického syndrómu v roku 2013) k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu
účastníka konania (ischemická choroba srdca) bolo novo diagnostikované, a preto podmienku trvania
dlhodobosti (viac ako jeden rok), ako aj stupňom závažnosti splnilo kritérium posudkovej významnosti

až v apríli 2014.

41. K nedodatočnému odôvodneniu súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR,
sp. zn. 2Ads 27/2003, v zmysle ktorého sa za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nepovažuje
rozhodnutie, ktoré napriek svojej stručnosti obsahuje všetky zákonné náležitosti. Podľa rozhodovacej

praxe najvyššieho správneho súdu je rozhodnutie prvostupňového orgánu síce stručné, avšak je z neho
dostatočne zrejmé, z čoho pobočka Sociálnej poisťovne vychádzala a ako použila právne predpisy (sp.
zn. 7Sžsk/33/2019, 7Sžsk/211/2019).

42. Žalovaný pri posudzovaní vzniku invalidity žalobcu postupoval správne, správne aplikoval

ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Zákony Slovenskej republiky žalovanému neumožňujú
určenie skoršieho dátumu vzniku, akého sa žalobca domáha. Správny súd nezistil v postupe žalovaného
nedodržanie zákona.43. Správny súd záverom konštatuje, že žalovaný dospel k správnym skutkovým záverom, z ktorých
vyvodil aj správny právny záver, že žalovaný mohol rozhodnúť len tak, ako to vyplýva z napadnutého
rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.02.2018, ktorým bolo vyhovené žalobcovi, pokiaľ

ide o samotný vznik invalidity. Pokiaľ sa žalobcovi po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
zhorší zdravotný stav, čo by vedel preukázať novými lekárskymi správami, či nálezmi vydanými
po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia v tomto konaní, môže opätovne požiadať Sociálnu
poisťovňu o posúdenie invalidného dôchodku, pričom v novom konaní môže predložiť všetky dokumenty
preukazujúce zhoršenie jej zdravotného stavu.

44. Správny súd si uvedomuje nepriaznivú zdravotnú a s tým súvisiacu životnú situáciu žalobcu, avšak
subjektívne pocity žalobcu nemôžu mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ktorého
súčasťou je aj odborný posudok o invalidite vypracovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

45. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne, a

preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

46. O náhrade trov konania pred správnym súdom ako aj kasačného konania rozhodol súd podľa § 167
ods. 1, § 168 a § 467 ods. 3 SSP tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania napriek
tomu, že mal úspech vo veci. Keďže žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy

konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania iba ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods.
1 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 písm. c) SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci
(§ 449 SSP).