Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/104/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021202041
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021202041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci

žalobkyne: Krajská prokuratúra v Bratislave, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti: A. B. C., bytom
A. XX, XXX XX D. D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa
31. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, rozhodnutím číslo: XXX-XXXXXXXXXX- E., zo dňa 30.
augusta 2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), predpísala podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“), § 152a
zákona č. 461/2003 Z. z. a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. ďalšej účastníčke
A. B. C. (ďalej len „ďalšia účastníčka“), ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie júl 2006,
august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február

2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október
2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008
a jún 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 81,21 eur, poistné na starobné poistenie v sume
1 104,15 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 291,47 eur (ďalej len „poistné“), spolu v
sume 1 476,83 eur. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu bola príloha.

2. Žalovaná na odvolanie ďalšej účastníčky, preskúmala napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celom

rozsahuauznajúcnámietkupremlčaniaprávaSociálnejpoisťovnepredpísaťpoistnézaobdobiejúl2006
až júl 2007, vznesenú ďalšou účastníčkou v odvolaní, rozhodnutím číslo: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa
31. októbra 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zmenila prvostupňové rozhodnutie, tak, že ďalšej
účastníčke bolo predpísané poistné len za obdobie august 2007 až jún 2008 v sume 736,47 eur. V
ostatnomrozhodnutiepotvrdila.Rozhodnutiežalovanejnadobudloprávoplatnosťdňa9.novembra2017.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej vyplýva, že žalovaná považovala námietky ďalšej

účastníčky uvedené v odvolaní za nezakladajúce dôvod na zrušenie napadnutého prvostupňového
rozhodnutia. Poukázala, že ďalšej účastníčke síce bolo rozhodnutie o povolení prevádzkovať
zdravotnícke zariadenie zrušené dňom 30. júna 2006, mala však naďalej platné oprávnenie na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckejpraxe v povolaní lekár, v odbore: všeobecné lekárstvo (licencia typu A). Vyjadrila názor, že v prípadoch,
ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju
aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období ma príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej

činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi
povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. S poukazom na § 147 ods. 1 a § 147 ods. 2
zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaná skonštatovala, že v rámci odvolacieho konania bolo zistené, že
ďalšia účastníčka splnila povinnosť ustanovenú v § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. Dňa 6. marca
1995 Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, prijala Registračný list fyzickej osoby - prihlášku

ďalšej účastníčky na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie. Ďalej tiež uviedla, že
námietku premlčania poistného možno vzniesť v každom štádiu konania, teda aj v štádiu po vydaní
prvostupňového rozhodnutia, a preto je Sociálna poisťovňa povinná oprávnenú námietku premlčania
v rámci odvolacieho konania uznať. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 30. augusta 2017, t. j.
po uplynutí desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa splatnosti poistného za mesiace júl 2006
až júl 2007. Na základe uvedeného žalovaná uznala námietku premlčania práva Sociálnej poisťovne

predpísať poistné za mesiace júl 2006 až júl 2007. Poistné za obdobie august 2007 až jún 2008 nie
je premlčané, pretože odo dňa splatnosti poistného, na ktoré sa viaže, do dňa vydania napadnutého
rozhodnutia (t. j. 30. augusta 2017) neuplynulo desať rokov.

4. Dňa 30. októbra 2020 bol žalovanej doručený protest prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava,

číslo: F. XXX/XX/XXXX-X proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: XXXXX-X/XXXX-XX, zo
dňa 31. októbra 2017. Z dôvodu, že žalovaná protestu prokurátora nevyhovela, v súlade s § 24 ods. 6
zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov ho odstúpila dozornému orgánu
- Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ministerstvo práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky rozhodnutím číslo: XXXXX/XXXX-X_G. XXXXX/XXXX, zo dňa 30.

júla 2021, o podanom proteste prokurátora rozhodlo tak, že mu nevyhovelo. Prokurátor Krajskej
prokuratúry Bratislava, nesúhlasiac s vyššie uvedeným rozhodnutím ministerstva, podal proti nemu
rozklad. Po opätovnom preskúmaní veci bol rozklad prokurátora rozhodnutím ministra práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo: XXXXX/XXXX-X_G. XXXXX/XXXX, zo dňa 21. októbra 2021,
zamietnutý. Predmetné rozhodnutie ministra nadobudlo právoplatnosť dňa 27. októbra 2021.

II. Žaloba a jej dôvody

5.Protirozhodnutiužalovanejpodalažalobkyňavčassprávnužalobuz21.decembra2021ažiadala,aby
súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej, a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Považovala rozhodnutie

za nezákonné z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda za vychádzajúce z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

6. Žalobkyňa prezentovala názor, že právo predpísať poistné ďalšej účastníčke bolo v čase vydania

rozhodnutia žalovanej premlčané s poukazom na § 143 ods. 1 a § 147 ods.1, ods. 2 zákona č. 461/2003
Z. z. už aj za mesiace august 2007 a september 2007. Poukázala okrem iného na rozdielnu judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke, či lehota podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení je lehotou premlčacou alebo prekluzívnou a či má žalovaný na jej uplynutie prihliadať len na
námietku vznesenú účastníkom konania alebo ex offo, a to na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn.

3Szd/1/2010 zo 7. decembra 2010, sp. zn. 7Sžso/9/2010 z 9. júna 2011, sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25.
januára 2018, sp. zn. 9 Sžso/45/2016 z 30. mája 2018, sp. zn. 9Sžsk/33/2020 z 30. júna 2021, sp. zn.
9Sžsk/84/2019 z 30. júna 2021. Žalobkyňa bola tiež toho názoru, že ustálená rozhodovacia prax súdov
všeobecne doposiaľ vždy vychádzala z toho, že nestačí, aby v lehote stanovenej zákonom bolo vydané
lenneprávoplatné(prvostupňové)rozhodnutie,alerozhodnutievučenej(premlčacej/prekluzívnej)lehote

musí nadobudnúť aj právoplatnosť.

7. Žalobkyňa dala do pozornosti, že v danom prípade, bolo poistné za mesiac august 2007 splatné
10. septembra 2007 a poistné za mesiac september 2007 bolo splatné 8. októbra 2007. Rozhodnutie
žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX z 31. októbra 2017, ktorým bolo zmenené rozhodnutie pobočky

č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 30. augusta 2017 a ďalšej účastníčke bolo predpísané poistné aj
za tieto mesiace, bolo jednoznačne vydané po uplynutí 10 rokov od splatnosti poistného za uvedené
mesiace. Vydanie rozhodnutia má za následok, že orgán, ktorý ho vydal, je ním viazaný. Nie je
však ním viazaný účastník konania a to až do doby, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť.Až nadobudnutím právoplatnosti sa rozhodnutie stáva záväzným a je vykonateľné. Včas podané
odvolanie, podľa § 215 ods. 5 zákona o sociálnom poistení má odkladný, t. j. suspenzívny účinok a
súčasne, devolutívny účinok podaného odvolania znamená, že rozhodovanie o odvolaní sa presúva

z prvostupňového orgánu na orgán druhého stupňa. V zákone o sociálnom poistení neexistuje
ustanovenie, ktoré by určovalo, že by sa začatím prvostupňového konania, vydaním prvostupňového
rozhodnutia alebo podaním odvolania proti rozhodnutiu pobočky prerušovala 10-ročná lehota určená v
§ 147 ods. 1. Tak isto bez vplyvu na plynutie tejto lehoty je doplňujúce konanie, vykonané pobočkou
po doručení odvolania alebo samotné konanie o odvolaní na odvolacom orgáne. Zákonodarca v §

114 ods. 2, § 236 ods. 2 a § 237 ods. 2 zákona o sociálnom poistení expressis verbis určil, kedy
premlčacia doba neplynie. V§ 236 ods. 2 je určené, že lehoty neplynú počas konania o odvolaní, počas
výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky a v § 237 ods. 2 je
určené, že lehoty neplynú počas konania o odvolaní a počas výkonu rozhodnutia. Pri 10-ročnej lehote
na predpísanie poistného obdobné ustanovenie o prerušení tejto lehoty v zákone o sociálnom poistení
nie je a pri posudzovaní, či sa právo na predpísanie poistného premlčalo, je rozhodujúci dátum splatnosti

(dlžného) poistného. Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti
hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto
námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne
postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Vydaním
rozhodnutia pobočky sa lehota určená v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení neprerušuje a

žalobkyňa preto zotrvala na názore, že ak bolo ďalšej účastníčke predpísané rozhodnutím žalovaného
č. XXXXX- X/XXXX-XX z 31. októbra 2017 poistné aj za obdobie august – september 2007, ide o
nezákonné rozhodnutie.

III. Vyjadrenia žalovanej, žalobkyne a ďalšej účastníčky

8. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe z 28. februára 2022 navrhla, aby správny súd žalobu
zamietol. Bola toho názoru, že skutočným úmyslom zákonodarcu bolo v ustanovení § 147 zákona o
sociálnom poistení upraviť právny inštitút premlčania v pravom slova zmysle, tzn. ako kvalifikované
uplynutie času, v dôsledku ktorého vymáhateľnosť nároku možno odvrátiť námietkou premlčania, ktorá

je s premlčaním neoddeliteľne spätá bez ohľadu na to, či to zákon výslovne ustanovuje. Absencia
zákonného ustanovenia v zákone o sociálnom poistení, ktorým by bolo ustanovené, že na premlčanie
sa prihliada len v prípade vznesenej námietky premlčania, nemôže mať za následok prekvalifikovanie
samotného premlčania na inštitút preklúzie. Poukázala, že na premlčanie sa neprihliada z úradnej
povinnosti. Premlčania práva, t. j. premlčania nároku Sociálnej poisťovne na poistné, sa môže povinný

subjekt (dlžník) dovolať len vznesením námietky premlčania. Podmienkou úspešného uplatnenia
námietky premlčania je splnenie oznamovacej povinnosti podľa zákona o sociálnom poistení. Úspešným
uplatnením námietky premlčania zo strany povinného subjektu nárok Sociálnej poisťovne na zaplatenie
dlžného poistného zaniká. Ak však povinný subjekt dobrovoľne splnil svoju povinnosť a premlčané
poistné zaplatil, nemôže ho požadovať od Sociálnej poisťovne späť ako bezdôvodné obohatenie. Ak by

aj Sociálna poisťovňa súhlasila s tým, že premlčanie upravené v zákone o sociálnom poistení je vlastne
preklúziou, musela by toto aplikovať na poistné, čím by sa zamedzilo reálnej možnosti doplatiť dlžnú
sumu poistného na účely dávok (keďže by právo predpísať poistné zaniklo, dobrovoľným zaplatením
dlžnej sumy poistného by došlo k bezdôvodnému obohateniu). Vyjadrila tiež názor, že úkonom (vydaním
rozhodnutia vo veci predpísania poistného) po formálnej i materiálnej stránke Sociálna poisťovňa

naplnila obsah slovného spojenia „predpísať poistné“ v zmysle § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení ani len nepriamo nevyplýva, že rozhodnutie
o predpísaní poistného musí v rámci plynutia premlčacej lehoty aj nadobudnúť právoplatnosť.

9. Žalovaná preto zotrvala na názore, že právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné bolo po vznesenej

námietke premlčania premlčané len za obdobie júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006,
november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún
2007 a júl 2007, nie aj za mesiace august 2007 a september 2007 (resp. aj za ďalšie mesiace), ako
to v správnej žalobe uvádza žalobkyňa. Z ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
vyplýva, že právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento

zákon neustanovuje inak. Poistné sa stáva pohľadávkou Sociálnej poisťovne prvým dňom po uplynutí
splatnosti poistného. Poistné za mesiac august 2007 bolo splatné najneskôr dňa 10. septembra 2007,
teda desaťročná premlčacia lehota uplynula dňa 10. septembra 2017 (pri ostatných rozhodnutím
predpísanýchmesiacochseptember2007ažjún2008premlčacialehotauplynulaešteneskôr).Vdanomprípade si Sociálna poisťovňa uplatnila právo predpísať poistné dňa 30. august 2007, kedy Sociálna
poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, rozhodla vo veci predpísania poistného za sporné obdobie
prvostupňovým rozhodnutím. Námietku premlčania poistného za prejednávané obdobie tak bolo možné

uznať len za obdobie júl 2006 až júl 2007. Za nasledujúce mesiace august 2007 až jún 2008 túto
námietku premlčania nebolo možné uznať, pretože za uvedené obdobie v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia ešte desaťročná premlčacia lehota ustanovená zákonom o sociálnom poistení v § 147 ods.
1 neuplynula (prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 30. augusta 2017, desaťročná premlčacia
lehota vzťahujúca sa na poistné za mesiac august 2007 by uplynula až dňa 10. septembra 2017).

10. Žalobkyňa vo svojej replike z 20. apríla 2022 zotrvala na dôvodoch podanej správnej žaloby ako aj
na žalobnom návrhu. Zdôraznila, že poistné za mesiac august 2007 bolo splatné 10. septembra 2007,
poistné za mesiac september 2007 bolo splatné 8. októbra 2007, rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-
X/XXXX-XX bolo vydané 31. októbra 2017 a v zákone o sociálnom poistení neexistuje ustanovenie,
ktoré by určovalo, že by sa začatím prvostupňového konania, vydaním prvostupňového rozhodnutia

alebo podaním odvolania proti rozhodnutiu pobočky prerušovala 10-ročná lehota určená v § 147 ods. 1
zákona o sociálnom poistení. Podľa § 215 ods. 5 zákona o sociálnom poistení včas podané odvolanie
má odkladný účinok a pre účastníka konania je záväzné až (len) právoplatné rozhodnutie. Zotrvala na
názore, že žalobou napadnutým rozhodnutím žalovanej bolo porušený § 147 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení.

11. Ďalšia účastníčka sa k správnej žalobe a k vyjadreniu žalovanej vyjadrila v podaní zo 4. mája 2022,
v ktorom sa stotožnila s právnou argumentáciou žalobkyne a žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť na nové konanie.

12. Žalovaná na výzvu súdu svoje právo vyjadriť sa k replike žalobkyne a k vyjadreniu ďalšej účastníčky,
nevyužila. Rovnako tak ďalšia účastníčka nevyužila svoje právo a nevyjadrila sa k replike žalobkyne.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,

ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

16. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom
verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo

veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.

17. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

18. Podľa § 178 ods. 2 SSP prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej
správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a
nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Sociálnej poisťovne.

20. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.21. Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe
alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak

ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna
poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

22. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo
dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu zákona č. 461/2003 Z.z. do pôsobnosti pobočky patrí
rozhodovať v prvom stupni o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie1).

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

24. Správny súd v Bratislave predovšetkým dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č.
151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských
súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z
Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v

Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, na ktorom je vedená pod
sp. zn. BA-7Sa/104/2021, pričom pôvodne bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského
oddelenia15Saanáslednevdôsledkupersonálnejzmenyobsadeniasúdusudcamiboladňa31.októbra
2023 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa.

25. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods.
3SSPvkonaníosprávnejžalobevsociálnejvecipreskúmalžalobounapadnutérozhodnutiepodľa§199
až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal
napadnuté rozhodnutie a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého
rozhodnutia, posúdil správnu žalobu podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej

správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. O žalobe rozhodol
bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku dňa 10. septembra 2025, nakoľko boli
splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP.

26. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná na podklade uznania

námietky premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné za obdobie júl 2006 až júl 2007,
vznesenej ďalšou účastníčkou v odvolaní, zmenila prvostupňové rozhodnutie, tak, že ďalšej účastníčke
bolo predpísané poistné len za obdobie august 2007 až jún 2008 v sume 736,47 eur. V ostatnom
žalovaná prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

27. Predovšetkým správny súd konštatuje, že skutkový stav medzi účastníkmi konania nebol sporný.
Podstatným v predmetnej veci zostalo zodpovedanie právnej otázky, či došlo k premlčaniu práva
predpísať poistné aj za mesiac august 2007 (poistné splatné 10. septembra 2007) a za mesiac
september 2007 (poistné splatné 8. októbra 2007) podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a to
za situácie, keď prvostupňové rozhodnutie o predpísaní aj poistného za uvedené obdobia bolo vydané

dňa 30. augusta 2017 a druhostupňové „zmenové“ rozhodnutie bolo vydané dňa 31. októbra 2017.

28.SprávnysúdprivyriešeníuvedenejspornejotázkyvychádzalzrozsudkuveľkéhosenátuNajvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023, ktorému bola tam
prejednávaná vec postúpená trojčlenným senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

práve z dôvodu rozdielnej rozhodovacej praxe v otázke, či ustanovenie § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. normuje premlčanie či preklúziu a či má žalovaná na premlčanie prihliadať aj bez námietky dlžníka.
V predmetnom rozsudku veľkého senátu bolo poukazované aj na niektoré rozsudky Najvyššieho súdu
SR, z ktorých citovala aj samotná žalobkyňa.

29. V rozsudku sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023 veľký senát Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky (z bodov 27 a 28) uviedol okrem iného nasledovné: „Podľa už citovaného § 147
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa
cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesťpoistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o
predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210
ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť

na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty
na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo
právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom
takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z
uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už

vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.
9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím
desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v
odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila
skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho
podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.

28. Na základe uvedeného veľký senát kasačného súdu uzatvára: Premlčanie práva predpísať poistné
podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala
pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná
odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému,
ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky

Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci
autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.]
môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm.
h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí
sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky

žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na § 147 ods. 1 v ustanovení § 241
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať
penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok 10 Sžsk 6/2019. Ich
použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 148
ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie

§ 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona“ (pozri body 27 a 28 citovaného rozsudku veľkého senátu).

30.Vychádzajúczuvedenéhorozsudkuveľkéhosenátupotomďalšiaúčastníčkamohlaúspešnevzniesť
námietku premlčania v odvolacom konaní len na predpísanie poistného za to obdobie, ktoré bolo
predpísané pobočkou Sociálnej poisťovne po uplynutí 10 ročnej premlčacej lehoty. V danom prípade,

keďže právo predpísať poistné za mesiac august 2007 (splatné 10. septembra 2007) a poistné za
mesiac september 2007 (splatné 8. októbra 2007) by sa premlčalo za desať rokov odo dňa jeho
splatnosti až dňa 10. septembra 2017 a 8. októbra 2017, žalovaná správne rozhodla, pokiaľ prihliadla po
vznesenej námietke premlčania v podanom odvolaní na premlčanie práva predpísať poistné za obdobie
júl-december 2006 a január – júl 2007, avšak nepovažovala za premlčané právo predpísať poistné

za obdobie august a september 2007 (resp. aj za ďalšie mesiace), lebo prvostupňové rozhodnutie
o predpísaní poistného v predmetnej veci bolo vydané dňa 30. augusta 2017, teda pred uplynutím
desaťročnej premlčacej lehoty práva na predpísanie poistného za sporné obdobie august a september
2007.

31. Už len pre úplnosť sa žiada uviesť, že iná situácia by mohla nastať, ak by došlo v rámci
odvolacieho konania k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne, pretože
v takom prípade by sa stalo rozhodnutie o predpísaní poistného neexistentným, a situácia by sa
vrátila do stavu pred vydaním takého rozhodnutia. V danom prípade však napadnutým rozhodnutím
žalovanej bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie o predpísaní poistného z dôvodu prihliadnutia

na námietku premlčania za mesiace júl 2006 až júl 2007 a napadnuté druhostupňové rozhodnutie
žalovanej bolo odlišné (oproti prvostupňovému rozhodnutiu) len práve vo vzťahu k tomuto pôvodne
predpísanému poistnému za mesiace júl 2006 až júl 2007. V ostatnom bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené, a teda účinky predpísania zvyšného poistného za ostatné mesiace prvostupňovým
rozhodnutím zostali zachované, lebo neboli napadnutým rozhodnutím žalovanej nijako dotknuté (došlo

k zmene prvostupňového rozhodnutia len vo vzťahu k premlčanému poistnému a nie k novému
predpísaniu ostatného poistného, ktoré už bolo predpísané prvostupňovým rozhodnutím). Právny
názor prezentovaný žalobkyňou je preto potrebné považovať za nesúladný s rozsudkom veľkého
senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023,a keďže sa poistné považuje za predpísané už vydaním prvostupňového rozhodnutia pobočky Sociálnej
poisťovne, žalovaná nemala ani inú možnosť ako reagovať na námietku premlčania vznesenú ďalšou
účastníčkouvodvolacomkonaní,akoprvostupňovérozhodnutiepobočkyopredpísanípoistnéhozmeniť

vo vzťahu k predpísanému premlčanému poistnému.

32. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ako i postupu
predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil porušenie zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím žalovanej,
a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP).

33. Správny súd nepriznal žiadnemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania podľa § 170
písm. c) SSP, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od

jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak
bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2
(§ 442 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).