Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824010037
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5824010037.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.01.2025 v
Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v B. C., trvale bytom D. E., E. XXXX,

u z n á v a sa v i n n ý m, ž e

ako rodič v D. E. a všade tam kde sa zdržiaval v období od februára 2019 do 23.01.2025, napriek
zákonnej povinnosti vyživovať svoje deti, ktorá mu ako rodičovi vyplýva priamo zo Zákona o rodine č.
36/2005 Z. z. v platnom znení, ako i napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa
29.11.2018,sp.zn.4P/35/2017,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa29.11.2018,bolzaviazanýprispievať
na výživu svojich detí F. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou 120 € a G. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou 100 €,
vždy do 25. dňa v mesiaci vopred do rúk matky G. D., nar. XX.XX.XXXX, svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosť riadne a včas neplnil, kde za uvedené obdobie platil výživné len sporadicky v roku 2019

v mesiacoch apríl, júl, september a december uhradil na výživnom celkom sumu 970 €, v roku 2020
v mesiacoch február, apríl, máj, august, september, november a december uhradil na výživnom celkom
sumu 1.480 €, v roku 2021 v mesiacoch marec, jún, september a október uhradil na výživnom celkom
sumu 970 €, v roku 2022 v mesiacoch február, marec, máj, júl, september, október a november uhradil
na výživnom celkom sumu 1.540 €, v roku 2023 v mesiacoch marec, máj, jún a október uhradil na
výživnom celkom sumu 640 € a v roku 2024 v mesiacoch júl, august, október, november a december
uhradil na výživnom celkom sumu 416 €, čím mu takto vznikol dlh na bežnom výživnom voči oprávnenej
G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., H. I. J. XXX/XX minimálne vo výške 9.384,- €, pričom v rozhodnom

období bol do 17.07.2020 živnostník, kde podľa jeho vyjadrenia dosahoval príjmy zo živnosti zhruba
vo výške 1.200 €, v dobe od 18.07.2020 do 30.08.2021 bol dobrovoľne nezamestnaný a privyrábal si
na príležitostných brigádach s príjmom cca 500 až 1.000 € mesačne, od 01.09.2021 bol zamestnaný
v spoločnosti ANAZ, s.r.o., Zákamenné, kde počas tejto doby mal príjmy z brigádnej činnosti, v období
mesiacov júl až november 2024 bol zamestnaný v spoločnosti Sacco, s. r. o., Žilina, kde mal podľa jeho
vyjadrenia príjem 1.000 € v čistom, napriek tomu rozviazal pracovný pomer dohodou, v období rokov
2021 až 2024 pred platením výživného uprednostňoval minimálne splácanie splátok hypotekárneho

úveru, ktorý v rozhodnom období v rokoch 2021 až 2024 splatil v celkovej výške 10.798,77 €,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

t ý m s p á c h a lprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal na Okresný súd Námestovo dňa 19.01.2024
obžalobu č. k. Pv 472/23/5507-6 zo dňa 18.01.2024 na obžalovaného A. B., pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona,

na tom skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo č. k. 6T/5/2024-128 zo dňa 19.02.2024 bol obžalovaný
uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/
Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 1 rok, výkon ktorého súd podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Dňa

13.03.2024 podal obžalovaný proti trestnému rozkazu odpor.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr.
poriadku vyhlásenie, že je nevinný. Následne súd pristúpil k výsluchu obžalovaného.
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si je vedomý toho, že v rozhodnom období neplatil
výživné na svoje maloleté deti. Vypovedal, že si v tomto období plnil svoju vyživovaciu povinnosť v

rozsahu v akom mu to umožňovali jeho pomery s poukazom na jeho zdravotné problémy. Má srdcové
problémy od roku 2006, pričom jeho stav sa zhoršil a v roku 2022/2023 bol hospitalizovaný v nemocnici.
S výškou dlhu na výživnom uvedenej v obžalobe súhlasí. Po podaní obžaloby prestal plniť svoju
vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom z dôvodu, že bol nezamestnaný. Zamestnal sa
v mesiaci 07/2024 ako pilčík v Zákamennom, jeho čistý príjem bol vo výške 1.000 eur, a odvtedy

si už pravidelne platil výživné na svoje maloleté deti vo výške 220 eur. Nemá vedomosť o tom, či
od mesiaca 01/2024 do mesiaca 07/2024 platil výživné, keďže peniaze sú na účet matky maloletých
detí poukazované z účtu jeho terajšej manželky, nakoľko on má zablokovaný účet z dôvodu exekúcie.
Tiež spláca hypotekárny úver vo výške 53.000 eur, ktorý rovnako spláca z účtu vedeného na jeho
manželku. Hypotekárny úver bol jemu a jeho bývalej manželke poskytnutý na výstavbu rodinného

domu, spolu s ním by tak úver mala splácať aj jeho bývala manželka, ktorá sa však na splácaní
úveru nepodieľa (splátka úveru predstavuje výšku 453 eur mesačne). Od mesiaca 01/2024 nestíha
uhrádzať jednotlivé splátky hypotéky. V predmetnom rodinnom dome býva spolu so svojou terajšou
manželkou. Rodinný dom má v podielovom spoluvlastníctve so svojou bývalou manželkou v dôsledku
nevyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zákonnej lehote. Približne do 17.07.2020

bol živnostníkom v oblasti stavebníctva s príjmom približne 1.200 eur, pričom živnostenské podnikanie
ukončil z dôvodu, že mu nebolo vyplatených niekoľko faktúr. Po ukončení živnosti bol približne 1 rok
dobrovoľne nezamestnaný (nebol evidovaný na ÚPSVR) a preddavky na zdravotné poistenie si uhrádzal
sám. Počas tohto obdobia si privyrábal na brigádach s príjmom približne od 500 eur do 1.000 eur,
výživné tomto období platil len niektoré mesiace, podľa toho či mu zostali finančné prostriedky, lebo

musel zaplatiť hypotéku, elektrinu. Ďalej uviedol, že si je vedomý toho, že výživné musí platiť, ale keď bol
evidovaný na úrade práce, poberal dávku vo výške 98 eur, tiež sa mu narodila maloletá dcéra, ktorá má
6 rokov. Rozmýšľal vtedy, že pôjde pracovať do Nemecka, ale voči práci v zahraničí má blok, lebo keď
pracoval v Španielsku, mal problém so srdcom. Na Slovensku je zasa situácia taká, že tu nevyplácajú
peniaze, a tak si radšej hľadá robotu, kde má peniaze isté. Ďalej vypovedal, že odvtedy ako sa rozviedol

s bývalou manželkou, tak sám spláca hypotéku a splácal ju každý mesiac. Keď bol v mesačnom sklze,
dlžnú splátku doplatil. Tak hypotéku ako aj výživné platí z účtu jeho terajšej manželky tak, že peniaze,
ktoré zarobí na ruku, vloží ich na účet manželky a manželka prevedie peniaze na hypotéku a tiež aj na
výživné. Čo sa týka jeho výdavkov, tak poplatok za elektrinu predstavuje 140 eur a výška kreditu na
telefón sumu 6-7 eur, nemá žiadne úspory. Od mesiaca 11/2023, odkedy sa znova zosobášil, nestretol

so svojimi deťmi, nakoľko mu jeho bývala manželka nedvíha telefón, pričom on nechce chodiť k nímdomov, aby svojim deťom nespôsoboval šok. Jeho terajšia manželka pracuje v oblasti poisťovníctva a jej
mesačný príjem predstavuje sumu od 500 eur do 1.000 eur. S jeho terajšou manželkou má jednu dcéru.
Sestre jeho bývalej manželky dlhuje 15.000 eur a nebankovej spoločnosti 200-300 eur. Je pravdou, že sa

venoval hraniu hazardných hier, nesúhlasí však, že by prehral sumu 40.000 eur. Necíti sa byť závislým.
Mesačne na hranie hier minie približne 5 eur.
Svedok G. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovanému bola súdom uložená povinnosť
prispievať na výživu ich maloletých detí v celkovej výške 220 eur.. Obžalovaný si spočiatku svoju
vyživovaciu povinnosť plnil pravidelne, resp. doplatil výživné za niektorý mesiac. Vyživovaciu povinnosť

si však obžalovaný časom plnil sporadicky. Ku dňu 01.10.2024 predstavuje dlh obžalovaného na
výživnom sumu 8.550 eur. Svedkyňa (matka maloletých detí) ďalej uviedla, že obžalovaný nespláca
hypotéku a stavebné sporenie. O tejto skutočnosti sa dozvedela na základe informácie z banky, ktorá jej
oznámila, že pohľadávku postúpili na vymáhanie. Ona pracuje v škôlke a jej mesačný príjem predstavuje
sumu 550 eur. Pomáha im neinvestičný fond (Námestovský anjel n. f.), ktorý im mesačne prispieva
sumou 150 eur z dôvodu jej zdravotných problémov. Spolu so svojimi dvomi deťmi bývajú v obecnom

byte, za ktorý platí mesačné nájomné vo výške 211 eur a náklady spojené s užívaním bytu vo výške od
102 eur do 150 eur. Na stravu minie svedkyňa približne 100 eur mesačne. Starší syn začal navštevovať
gymnázium, čo sa prejavilo aj vo zvýšení výdavkov. Mladší syn navštevuje 7. triedu základnej školy
a stravuje sa v škole, pričom na stravovanie poberá svedkyňa dotáciu, a tak mesačne za poskytovanie
obedov platí 12 eur. Ďalšie výdavky spojené so starostlivosťou o deti predstavuje nákup učebníc (80

eur), obuvi (60 eur a 80 eur), cestovné staršieho syna (24 eur mesačne). Obe deti nosia okuliare a jeden
zo synov je alergik (50 eur na lieky) a vreckové vo výške 20 eur mesačne. So spoluobžalovaným
má spoločné dlhy týkajúce sa výstavby domu, pričom obžalovaný z poskytnutej hypotéky prehral
približne 40.000 eur. Deti sú zo správania obžalovaného sklamané, a preto sa s ním nestretávajú. Nemá
vedomosť o výške príjmu obžalovaného, avšak z jeho výsluchu na polícii vyplynulo, že ako brigádnik mal

príjem vo výške 700 eur. Obžalovaný trpí panickou poruchou, avšak nasadené lieky neužíval. O hazarde
obžalovaného sa svedkyňa dozvedela v roku 2016.
Svedok K. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si je vedomá, že jej manžel (obžalovaný) má súdom
uloženú vyživovaciu povinnosť na jeho dve maloleté deti z predošlého manželstva vo výške 220 eur.
S obžalovaným žije v spoločnej domácnosti od mesiaca 03/2018 a má vedomosť o sporadickom

plnení si vyživovacej povinnosti jej manžela. Obžalovaný mal obdobia, kedy mal problémy s prácou
a museli vyžiť z jej príjmu. Ona je živnostníčkou v oblasti poisťovníctva a je konateľom obchodnej
spoločnosti (ANAZ, s.r.o.), jej príjem dosahuje sumu v rozmedzí od 500 eur do 1.000 eur, pričom z tohto
príjmu s obžalovaným prispievali na chod spoločnej domácnosti a splácali splátky hypotéky. Výživné
na maloleté deti obžalovaného bolo hradené z jej bankového účtu, príkazy na úhradu hypotéky ako aj

výživného zadávala ona, ale obžalovaný má taktiež prístup k jej účtu. S obžalovaným uprednostňovali
splácanie hypotekárneho úveru pred platením výživného, pretože keby neplatili hypotekárny úver, mohlo
by sa stať, že by išiel dom do dražby. V ich spoločnej domácnosti žijú okrem ich spoločnej dcéry aj s jej
dvoma deťmi pochádzajúcimi z predošlého vzťahu, pričom jej bývalý manžel prispieva na ich výživu
sumou 140 eur mesačne. Obžalovaný je v súčasnosti evidovaný na ÚPSVR. Obžalovaný chodil na

brigádu k svojmu otcovi. Výživné na maloleté deti obžalovaného bolo uhrádzané v závislosti od príjmu,
pričom niekedy na úhradu výživného nebol dostatok finančných prostriedkov. Tiež svedkyňa uviedla,
že má vedomosť o tom, že obžalovaný podal žalobu na Okresný súd na bývalú manželku, žalobou sa
domáha zaplatenia splátok úveru za posledné 3 roky, ktoré boli uhradené obžalovaným namiesto bývalej
manželky.

Podľa § 269 Tr. poriadku súd prečítal a oboznámil sa nasledovnými listinnými dôkazmi obsiahnutými
v súdnom spise: rozsudok OS Námestovo sp. zn. 4P/35/2017 zo dňa 29.11.2018 (č. l. 9-10), rodné listy
maloletých detí (č. l. 11-12), potvrdenia o návšteve školy (č. l. 13), fotokópie o úhradách výživného (č.
l. 14-23), fotokópie o platbách výživného (č. l. 27-38), osvedčenie o živnostenskom oprávnení (č. l. 41),
potvrdenie o ukončení podnikania (č. l. 42), daňové priznanie k dani z príjmov FO za rok 2019 (č. l.

43-52), správa neinvestičného fondu Námestovský Anjel (č. l. 67), správa G. L. M. (č. l. 68), správa
Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín (č. l. 69-71), správa ÚPSVR Námestovo (č. l. 73), pracovný
posudok (č. l. 77), výplatné pásky (č. l. 78-84), správa spoločnosti STAVOR , spol. s.r.o. s prílohami (č.
l. 85- 91), dohoda o skončení pracovného pomeru (č. l. 88), správa OÚ Námestovo (č. l. 92), výpis zo
živnostenského registra (č. l. 93-96), správa ÚPSVR Námestovo (č. l. 98-100), správa OÚ Námestovo,

katastrálny odbor (č. l. 102-103), správy mobilných operátorov (č. l. 104-107), správa ODI Dolný Kubín
(č. l. 110-111), správa OR PZ Dolný Kubín, oddelenie dokladov (č. l. 112), úver na bývanie – výzva zo
SLSP, a.s. (č. l. 201-202), správa ÚPSVR Námestovo (č. l. 218-219), správa spoločnosti SACCO, s.r.o.
(č. l. 222-224), lustrácia v databáze súdov (č. l. 229), lustrácia v SP (č. l. 230-231), lustrácia v bankách (č.l. 239-243) výpis z účtu na meno K. B. (č. l. 250-300), výpis z účtu na meno K. B. (č. l. 311-420), návrh +
prílohy (č. l. 421-428), kópie potvrdení z banky o zaúčtovaných platbách (č. l. 429-442), odpis RT GP SR
(č. l. 443), lustrácia CESDAP (č. l. 444-446), kópie potvrdení z banky o zaúčtovaných platbách (č. l. 447).

Vo vzťahu k potvrdeniam o platení výživného na č. l. 27-32 obžalovaný uviedol, že tieto platby odchádzali
z jeho bankového účtu, ktorý bol neskôr zablokovaný a potom zrušený. Potom si zriadil nový účet v N.
N., O., ktorý je v súčasnosti zablokovaný. Vo vzťahu k potvrdenia o platení výživného na č. l. 33-38
obžalovaný uviedol, že tento účet patrí jeho terajšej manželke, ktorá ho má zablokovaný, a v súčasnosti
opäť uhrádza výživné cez účet jeho manželky vedeného v N. N..

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.
Podľa § 138 písm. b) Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
po dlhší čas.
Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z

nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.
Podľa § 207 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonnýmspôsobom,akoajdôkazyprípustnépodľa§119ods.5podľasvojhovnútornéhopresvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku, súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku, ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 5 alebo 6, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.
Páchateľom trestného činu podľa § 207 Tr. zákona môže byť len osoba, ktorá má povinnosť vyživovať

alebo zaopatrovať iného. Obžalovaný, ako rodič mal v rozhodnom období podľa Zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine v platnom znení zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorej rozsah bol určený aj v súdnom
rozhodnutí, konkrétne rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 29.11.2018, sp. zn. 4P/35/2017,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2018, ktorým bola schválená rodičovské dohoda, v ktorej sa
práve obžalovaný zaviazal prispievať na výživu svojich detí F. sumou 120 eur a G. sumou 100 eur,

vždy do 25. dňa v mesiaci vopred do rúk ich matky G. D.. Zo zákona o rodine vyplýva, že každé dieťa
má zákonný nárok na výživné a každému rodičovi je zákonom o rodine uložená povinnosť výživné
plniť, pričom ich vyživovacia povinnosť má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Schopnosti
a možnosti povinného neurčuje len rozsah príjmu povinného, ale aj reálne možnosti tejto osoby uplatniť
sa v pracovnom procese. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, v schopnostiach

a možnostiach obžalovaného bolo, za celé sledované obdobie, po celú rozhodnú dobu platiť výživné na
svoje deti vo výške, ku ktorej sa obžalovaný zaviazal v rodičovskej dohode, jeho finančné možnosti sa
nezmenili a ak sa zmenili, bolo to výlučne jeho zavinením.
Obžalovaný sa priznal, že výživné neplatil riadne a je si vedomý svojho dlhu na výživnom. Obžalovaný
uviedol, že výživné uhrádzal na začiatku zo svojho účtu, ktorý ma však z dôvodu exekúcie zablokovaný

a aktuálne platí cez účet svojej manželky, ktorý je ich spoločným účtom, kde on poukazoval aj svoje
príjmy a účet slúžil na výdavky domácnosti, z tohto účtu okrem výživného, splácali s manželkou aj
hypotekárny úver a pôžičky. Tvrdenia obžalovaného ohľadom používania predmetného účtu potvrdila
na hlavnom pojednávaní aj svedkyňa K. B. (manželka obžalovaného), ktorá rovnako ako obžalovaný
uviedla, že predmetný účet vedený v N. N., je síce vedený na jej meno, ale išlo o spoločný účet, ktorý

slúžil na krytie výdavkov spoločnej domácnosti, na tento účet obžalovaný vkladal finančné prostriedky
zo svojich príjmov na uhrádzanie výživného a splátok hypotekárneho úveru. Svedkyňa sa tiež vyjadrila,
že obžalovaný ako manžel vedel, ktorý mesiac výživné bolo uhradené, ktorý mesiac výživné uhradené
nebolo a tiež bol informovaný o splátkach hypotekárneho úveru. Z obsahu listinných dôkazov – z výpisov
z účtu, výsluchu obžalovaného a svedkýň G. D. a K. B. vyplynulo, že obžalovaný v súdenom období

uhradil výživné nasledovne: - v roku 2019 zaplatil výživné: 4/2019 vo výške 220 eur, v mesiaci 7/2019
vo výške 250 eur, v mesiaci 9/2019 vo výške 250 eur a v mesiaci 12/2019 vo výške 250 eur, - v roku
2020 zaplatil výživné: v mesiaci 2/2020 vo výške 220 eur v mesiaci apríl 2020 vo výške 230 eur, v
mesiaci 5/2020 vo výške 220 eur v mesiaci august 2020 vo výške 220 eur, v mesiaci 9/2020 vo výške220 eur, v mesiaci 11/2020 vo výške 220 eur a v mesiaci 12/2020 vo výške 150 eur, - v roku 2021 zaplatil
výživné: v mesiaci 3/2021 vo výške 290 eur, v mesiaci 6/2021 vo výške 440 eur, v mesiaci 9/2021 vo
výške 120 eur a v mesiaci október 2021 vo výške 120 eur, - v roku 2022 zaplatil výživné: 2/2022 vo

výške 220 eur, v mesiaci 3/2022 vo výške 220 eur, mesiaci 5/2022 vo výške 220 eur, v mesiaci 7/2022
vo výške 220 eur, v mesiaci 9/2022 vo výške 220 eur, v mesiaci 10/2022 vo výške 220 eur, v mesiaci
11/2022 vo výške 220 eur, - v roku 2023 zaplatil výživné: 2/2023 vo výške 220 eur, v mesiaci 5/2023
vo výške 150 eur, v mesiaci 6/2023 vo výške 150 eur a v mesiaci október 2023 vo výške 120 eur, v
roku 2024 uhradil výživné: v mesiaci 7/2024 vo výške 120 eur, v mesiaci 8/2024 vo výške 220 eur, v

mesiaci 10/24 vo výške 220 eur, v mesiaci 11/2024 vo výške 220 euro v mesiaci 12/2024 vo výške 76
eur. Obžalovaný sa bránil v podstate tým, že výživné riadne neplatil, pretože nemal finančné prostriedky,
k 17.07.2020 zrušil živnosť, následne časť obdobia bol dobrovoľne nezamestnaný, vtedy si platil sám
odvody na zdravotné poistenie a živil sa brigádnou činnosťou, časť obdobia sa zamestnal mal príjem,
ktorý mu však nepostačoval na riadne platenie výživného. Jeho obrana, že nemal finančné prostriedky
na platenie výživného, bola vyvrátená jeho vlastnou výpoveďou, výpoveďou svedkyne K. B. a listinnými

dôkazmi ohľadom jeho príjmov v rozhodnom období a tiež výpismi z účtu vedeného v N. N., z ktorých
vyplynulo, že na účte jeho manželky, ktorý bol v skutočnosti spoločným účtom a z ktorého bolo tiež
poukazované výživné na maloleté detí, sa nachádzali finančné prostriedky, z ktorých obžalovaný mohol
uhrádzať výživné. Obžalovaný disponoval finančnými prostriedkami, tieto však nepoužil na uhradenie
výživnéhovočisvojimdvommaloletýmdeťom,pričomplatenievýživnéhomáprednosťpredakýmikoľvek

inými výdavkami. Obžalovaný však finančné prostriedky použil na splácanie hypotekárneho úveru a tiež
na splácanie pôžičiek, voči súkromným osobám, o čom vypovedala svedkyňa K. B., ktorá bola počas
výsluchu na hlavnom pojednávaní konfrontovaná s niektorými transakciami na účte, keďže obžalovaný
na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na účet vedený na meno svojej manželky poukazoval finančné
prostriedky zo svojich príjmov na platenie výživného a tiež na splácanie úverov, čo potvrdila aj vypočutá

svedkyňa. Z výpisov z účtu, ktoré boli predložené Slovenskou sporiteľňou, a. s. tak vyplynulo, že
v rozhodnom období obžalovaný uprednostnil pred platením výživného na svoje maloleté deti, splátky
hypotekárneho úveru, a to nasledovne: dňa 12.09.2021 uhradil splátku úveru vo výške 220 eur, dňa
29.09.2021 uhradil splátku úveru vo výške 134 eur, dňa 10.10.2021 uhradil splátku úveru vo výške
220 eur, dňa 29.10.2021 uhradil splátku hypotekárneho úveru vo výške 848,61 eur, dňa 28.03.2022

uhradilsplátkuhypotekárnehoúveruvovýške328,19eur,dňa02.05.2022uhradilsplátkuhypotekárneho
úveru vo výške 328,19 eur, dňa 27.06.2022 uhradil splátku hypotekárneho úveru vo výške 325 eur,
dňa 09.08.2022 uhradil splátku hypotekárneho úveru vo výške 656,40 eur, dňa 28.09.2022 uhradil
splátku hypotekárneho úveru vo výške 140 eur, dňa 14.10.2022 uhradil splátku hypotekárneho úveru
vo výške 328,19 eur, dňa 15.11.2022 uhradil splátku hypotekárneho úveru vo výške 330 eur, dňa

15.11.2022 uhradil splátku hypotekárneho úveru vo výške 140 eur, dňa 04.12.2022 uhradil splátku
hypotekárneho úveru vo výške 140 eur, dňa 10.01.2023 uhradil splátku hypotekárneho úveru vo výške
150 eur, dňa 02.02.2023 uhradil splátku hypotekárneho úveru vo výške 543,88 eur, dňa 27.02.2023
uhradilsplátkuhypotekárnehoúveruvovýške394,19eur,dňa27.04.2023uhradilsplátkuhypotekárneho
úveru vo výške 1.765,48 eur, dňa 02.06.2023 uhradil splátku hypotekárneho úveru vo výške 328,19 eur,

dňa 17.07.2023 uhradil splátku hypotekárneho úveru vo výške 8 eur, dňa 17.08.2023 uhradil splátku
hypotekárneho úveru vo výške 8 eur, dňa 27.09.2023 uhradil splátku hypotekárneho úveru vo výške
120 eur, dňa 04.10.2023 uhradil splátku hypotekárneho úveru vo výške 331,48 eur, dňa 08.11.2023
uhradilsplátkuhypotekárnehoúveruvovýške331,48eur,dňa08.11.2023uhradilsplátkuhypotekárneho
úveru vo výške 120 eur, dňa 20 28.11.2023 uhradil splátku hypotekárneho úveru vo výške 114 eur,

dňa 04.12.2023 uhradil splátku hypotekárneho úveru vo výške 331,48 eur, dňa 08.01.2024 uhradil
splátku hypotekárneho úveru vo výške 114 eur, dňa 06.02.2024 uhradil splátku hypotekárneho úveru
vo výške 1.524,17 eur, dňa 02.08.2024 uhradil splátku hypotekárneho úveru vo výške 400 eur, dňa
30.09.2024 uhradil splátku hypotekárneho úveru vo výške 200 eur. Obžalovaný tak len za obdobie odo
dňa 29.10.2021 uhradil splátky hypotekárneho úveru v celkovej výške 10.798,77 eur, kde minimálne

tieto splátky hypotekárneho úveru uprednostnil pred platením výživného. V prípade, ak by obžalovaný
neuprednostnil splácanie hypotekárneho úveru pred splácaním výživného, k dnešnému dňu by nemal
žiaden dlh na výživnom voči svojim dvom maloletým synom. V konkrétnostiach súd poukazuje na výpisy
z účtu, z ktorých súd zistil, že obžalovaný za rok 2021 zaplatil na výživnom celkom sumu len 970 eur
a v tom istom roku zaplatil len na splátkach hypotekárneho úveru a úveru voči A. N. N. celkom sumu

1.422,61 eur, ktoré mohol použiť na úhradu výživného, v roku 2022 obžalovaný na výživnom uhradil
celkom sumu vo výške 1.540 eur a v tom istom roku zaplatil len na splátkach hypotekárneho úveru
celkom sumu dobro 2.715,97 eur, ktoré mohol použiť na úhradu výživného, v roku 2023 uhradil na
výživnom len sumu 640 eur a v tom istom roku zaplatil len na splátkach hypotekárneho úveru celkomsumu 4.546,18 eur, ktoré mohol použiť na úhradu výživného a v roku 2024 uhradil na výživnom celkom
sumu len 416 eur a v tom istom roku zaplatil len na splátkach hypotekárneho úveru celkom sumu
2.688,01 eur, ktoré mohol použiť na úhradu výživného. Zároveň nad rámec uvedeného dodáva, že

z výpisu z účtu bolo tiež zistené, že obžalovaný okrem splácania hypotekárneho úveru, popri splátkach
hypotekárneho úveru splácal aj iné pôžičky, podľa vyjadrenie jeho manželky, išlo o pôžičky od priateľov
a rodinných príslušníkov na výživné, ktoré finančné prostriedky mohli byť rovnako použité na platenie
výživného. Z výpovede obžalovaného tiež vyplynulo, že minimálne od rozvodu s bývalou manželkou (t.
j. že od 29.11.2018 pozn. súdu) splácal pravidelne každý mesiac mesačnú splátku hypotekárneho úveru

vo výške 453 eur a v prípade, ak sa so zaplatením splátky hypotekárneho úveru omeškal, splátku uhradil
iný mesiac. Obžalovaný touto časťou výpovede sám seba usvedčil, že počas celého súdeného obdobia
t.j. od februára 2019 mal finančné prostriedky na platenie výživného na svojich dvoch maloletých synov,
namiesto výživného však každý mesiac uprednostňoval splácanie hypotekárneho úveru vo výške 453
eur, pred zaplatením výživného vo výške 220 eur. Už len na základe vyššie uvedeného možno dospieť
presvedčivým záverom, že obžalovaný v rozhodnom období mal finančné prostriedky na platenie

výživného, tieto finančné prostriedky však použil na splácanie úveru a pôžičiek. Jeho obrana v tom
zmysle, že výživné neplatil, pretože nemal dostatok finančných prostriedkov, bola tak jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností vyvrátená. K výpisom z účtu vedeného v SLSP, a.s. bola vypočutá svedkyňa
K. B., manželka obžalovaného, ktorá je zároveň vedená ako majiteľka predmetného účtu. Z obsahu
jej výpovede súd zistil, že svedkyňa mala tendencie zahmlievať skutočnú finančnú situáciu a platobné

možnosti obžalovaného a vypovedať účelovo v jeho prospech. Svedkyňa bola vypočutá k finančným
prostriedkom od spoločnosti EASTERN ELECTRONICS s.r.o., poukazovaným vo vyšších a opakujúcich
sa čiastkach na ich „spoločný účet“, keďže obžalovaný uvádzal, že jeho účet bol tej dobe zablokovaný,
a preto zarobené finančné prostriedky boli poukazované na účet jeho manželky, svedkyňa sa najskôr k
týmto finančným prostriedkom vyjadrila, že ide o finančné prostriedky, ktoré patria jej sestre, ktorej ona

vystavilafaktúru,abyjejsestraF.C.neprekročilalimitnasvojomúčte,tietosestrinepeniazetakchodilina
jej účet a ona ich potom obratom preposielala späť na účet sestre. Následne keď bola konfrontovaná, že
z pohybov finančných prostriedkov na jej účte nevyplýva, že by všetky takto prijaté finančné prostriedky
od spoločnosti EASTERN ELECTRONICS s.r.o., boli poukázané na sestrin účet, resp. boli poukázané
v nižšej sume, svedkyňa vypovedala, že niektoré z takto poukázaných finančných prostriedkov boli ich,

nakoľko aj oni si privyrábali motaním káblov. Tiež svedkyňa K. B. potvrdila, že u nej vo firme ANAZ,
s.r.o. obžalovaného zamestnávala v období od 9/2021 do 11/2023 len papierovo, kvôli zdravotnému
poisteniu, vykazovala mu len plat na papieri a obžalovaný si privyrábal formou brigád. Obžalovaný síce
vypovedal, že v rámci brigádnickej činnosti dosahoval príjmy od 500 až 1.000 eur mesačne, ale zároveň
uvádzal, že každý mesiac splácal splátky hypotekárneho úveru vo výške 453 eur. Ohľadom obdobia od

2/2019, odkedy obžalovaný prestal riadne platiť výživné, sa tak usvedčil aj svojou výpoveďou, keďže
splácal splátky hypotekárneho úveru každý mesiac vo výške 453 eur. Tiež z jeho výpovede vyplynulo,
že v rozhodnom období do 17.07.2022 mal príjmy z podnikania vo výške 1.200 eur mesačne, mal tak
príjemnaplatenievýživného.Obžalovanýživnosťzrušilkudňu17.07.2020bezobjektívnychdôvodov,na
základe svojho vlastného rozhodnutia. Uviedol, že živnosť prevádzkoval v oblasti stavebníctva niekoľko

rokov, pričom počas prevádzkovania živností mal finančné prostriedky, z ktorých výživné na svojich
synov aj riadne platil, za predchádzajúce obdobie nemal dlh na výživnom. Zároveň počas obdobia
ako vykonával živnosť, sa v rodičovskej dohode zaviazal platiť výživné na svoje maloleté deti celkom
vo výške 220 eur mesačne, z čoho je zrejmé, že finančné prostriedky na platenie výživného si vedel
zabezpečiť a vedel si zabezpečiť aj finančné prostriedky na splácanie úveru. Z uvedeného vyplýva, že

obžalovaný na základe vlastného rozhodnutia zrušil živnosť, a to napriek tomu, že je rodičom maloletých
detí a dobrovoľne sa tak vystavil riziku zníženia svojich príjmov. Obžalovaný sa usvedčil tiež vyjadrením,
že síce po zrušení živnosti bol oficiálne nezamestnaný, respektíve bol zamestnaný vo firme svojej
manželky na dohodu, po celú dobu však pracoval brigádnicky a prijem mal. Potvrdila to aj svedkyňa K.
B.. Obžalovaný bol tiež v období mesiacov júl až november 2024 zamestnaný v spoločnosti Sacco, s.

r. o., Žilina, kde podľa jeho výpovede mal príjem 1.000 eur v čistom, napriek tomu rozviazal pracovný
pomer dohodou. Obžalovanému počas celého rozhodného obdobia nebránil ani jeho zdravotný stav
prevádzkovať živnosť, alebo sa riadne zamestnať na pracovný pomer. V tejto súvislosti, k obrane
obžalovaného, že nemal dostatok finančných prostriedkov platiť výživné na svojich dvoch maloletých
synov v celkovej výške 220 eur mesačne, sa vzhľadom na existujúci dôkazný stav žiada obžalovanému

dať do pozornosti, že príjem jeho bývalej manželky, ktorá ako samoživiteľka zabezpečuje starostlivosť a
výživu dvoch dospievajúcich synov, predstavuje sumu 550 eur, pričom finančne je odkázaná na pomoc
neinvestičného fondu Námestovský anjel n. f., prostredníctvom ktorého, je jej poukazovaná mesačne
suma 150 eur. Z týchto finančných prostriedkov musí matka dvoch dospievajúcich synov každý mesiaczaplatiť nájom vo výške 211 eur, elektrinu vo výške 102 eur (v zimnom období 150 eur), čo sú len
základne náklady na bývane, pričom najstarší syn študuje na P. O. I. Q. R., s čím sú spojené aj zvýšené
výdavky na nákup školských pomôcok, oblečenia, výdavky na cestovné a samozrejme stravu. Naviac

z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka spolu s maloletými deťmi býva v obecnom nájomnom
byte, kde platí len nájom a elektrinu vo výške minimálne 313 eur mesačne, pričom spolu s obžalovaným
je spoluvlastníčkou rodinného domu, v ktorom počas celého súdeného obdobia býva obžalovaný so
svojou družkou a jej dvoma deťmi (teraz manželkou), pričom užívajú celý rodinný dom, teda aj časť
nehnuteľností, ktorej spoluvlastníčkou je bývalá manželka, a to bez akejkoľvek finančnej kompenzácie.

Len s poľutovaním súd poukazuje na postoj obžalovaného, ktorý ani po výsluchu jeho bývalej manželky,
ktorá vypovedala ohľadom jej kritickej finančnej situácie, v ktorej sa ocitla s maloletými deťmi, naďalej
výživné riadne neplatil a naďalej uprednostňoval splátky hypotekárneho úveru pred výživným na synov.
V neposlednom rade súd poukazuje aj na vyjadrenia otca SMS správach zaslaných oprávnenej matke
v znení, že ak chce vojnu, bude ju mať, keď nemá záujem sa dohodnúť, tak má smolu, podáva návrh
na súd a čo ona vysúdi od neho, to mu pošle naspäť a bude od nej žiadať každú splátku zo sporiteľne.

Súd tak po vykonanom dokazovaní nemal pochybnosti, že obžalovaný sa dopustil súdeného skutku, čím
aj naplnil obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, 3 písm. b/ Tr. zákona, podľa ktorého prečinu sa dopustí, kto najmenej dva mesiace v období dvoch
rokov si neplnil čo i len z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas. Obžalovaný sa dopúšťal súdeného

prečinu úmyselnou formou (§ 15 písm. a/ Tr. zákona), pretože vedel, že má vyživovaciu povinnosť voči
svojim deťom, v rozhodnom období aj mal finančné prostriedky, aby mohol výživné platiť a vyživovaciu
povinnosť si úmyselne riadne neplnil. Keďže sa jedná o trváci trestný čin s prvkami hromadného
trestného činu, súd upravil skutkovú vetu súdeného prečinu oproti podanej obžalobe do doby vyhlásenia
rozsudku a zároveň upravil výšku dlhovaného výživného. Neplatením výživného tak za uvedené obdobie

vznikol obžalovanému dlh na výživnom tak ako bol ustálený vo výrokovej časti rozsudku.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné
zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu – prečinu, ale i toho, či ide
o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu

a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je
jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie
materiálneho korektívu objektom súdeného prečinu a okolnosťami spáchania skutku.

K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že zo správy z miesta

trvalého bydliska nevyplynuli na obžalovaného žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na jeho potrestanie. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že v registri trestov nemá záznam. Z centrálnej
evidencie priestupkov vyplynulo, že v evidencii má len 2 záznamy, a to za priestupky na úseku cestnej
dopravy.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v Trestnom
zákone, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery súd obligatórne prihliadal na ustanovenie § 38 ods.2 Tr.
zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na strane obžalovaného

súd zistil jednu poľahčujúca okolnosť a to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§
36 písm. j Tr. zákona), priťažujúce okolnosti zistené neboli. Obžalovanému súd uložil podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, výkon trestu mu podmienečne odložil a určil skúšobnú
dobu 24 mesiacov. Súd pri ukladaní trestu bral do úvahy predovšetkým osobu obžalovaného, jeho
postoj k prejednávanému prípadu, neprejavenie ľútosti nad svojim konaním a zľahčovaním situácie.

Obžalovaný aj po vydaní trestného rozkazu v tejto trestnej veci dňa 19. februára 2024, ktorým bol
uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy, výživné na maloleté deti riadne a včas neplatil a
naďalej uprednostnil iné výdavky, vrátane splátok úveru pred platením výživného. Súd pri ukladaní trestuprihliadal aj na obdobie, počas ktorého obžalovaný vyživovaciu povinnosť neplnil. Neplatením výživného
vystavil maloleté deti nebezpečenstvu núdze.
Takto uložený trest pokladá za spravodlivý a objektívny obraz potrieb tak individuálnej ako aj generálnej

prevencie, ktorý odzrkadľuje závažnosť spáchaného prečinu, spôsobu jeho vykonania a jeho následok
a rovnako zohľadňuje možnosť nápravy obžalovaného a jeho pomery.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.