Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 24, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520202999
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7520202999.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek
senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytomC.XXprotižalovanej:D.B.,nar.X.XX.XXXX,bytomE.X,B.,právnezastúpenejadvokátkouJUDr.
Alicou Petrovskou Homzovou, Moyzesova 46, Košice, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva,
o odvolaní strán sporu proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. K3-14C/44/2020-255 zo dňa 22.

novembra 2023

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto
rozhodnutia rozhodol v tomto znení:
I. Z vecí patriacich do BSM žalobcu a žalovanej prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu osobné

motorové vozidlo zn. F. G., ako aj záväzky patriace do ich BSM, a to pôžičku na základe Zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 7.7.2014 s Dodatkom
k zmluve o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX dňa 21.1.2016 a úver na základe Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere - Revolvingový úver vč. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2016.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie hodnoty jeho podielu na bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov strán peňažnú náhradu v sume 142,58 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu doručenej súdu prvej inštancie

dňa 21.5.2020, ktorou sa žalobca domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(ďalej len „BSM“) s odôvodnením, že so žalovanou uzavreli dňa 30.6.2007 manželstvo, ktoré bolo
rozvedené rozsudkom súdu prvej inštancie v spojení s jeho potvrdením rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach pod sp. zn. 7CoP/73/2019 zo dňa 27.8.2019 s tým, že rozsudok o rozvode manželstva
nadobudol právoplatnosť dňa 21.9.2019. Počas manželstva strany sporu nadobudli len bežné veci a to
auto zn. F. G. H., na ktoré peniaze poskytla mama žalobcu v sume 5.000 eur a 1.300 eur doložil žalobca

z odstupného a preto žiadal, aby bolo zverené do jeho užívania a žalovaná mu titulom vyrovnania, aby
zaplatila 450 eur ako polovicu zo škody, poplatky a úvery na polovicu a taktiež, aby zaplatila polovicu
štyroch stavebných sporení a polovicu I. pôžičky nadobudnutej počas manželstva. Taktiež žiadal od
žalovanej vrátenie zlatej obrúčky a snubného prsteňa.

3. Žalovaná s návrhom žalobcu nesúhlasila, keďže nie je pravdivé jeho tvrdenie o poskytnutí sumy

5.000 eur na zakúpenie motorového vozidla zo strany matky žalobcu, nakoľko motorové vozidlo zakúpili
za kúpnu cenu vo výške 6.300 eur, na ktoré boli z jej výlučných finančných prostriedkov poskytnutépeňažné prostriedky, ktoré jej poskytol na základe uzatvorenej zmluvy o sporení jej otec a preto túto
čiastku žiadala zohľadniť vo vyporiadaní s tým, že nemala námietky voči tomu, aby motorové vozidlo
bolo prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu. Ďalej uviedla, že o žiadnych úveroch, či pôžičkách

nemá vedomosť a na žiadny žalobcovi súhlas nedala.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom posúdení veci v zmysle ust.
§ 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 148 ods. 1 OZ, § 149 ods. 1 a 3 OZ, § 150 OZ,
vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy, súd prvej inštancie ustálil

rozsah vecí a majetkových hodnôt patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že do
majetkovej podstaty bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu zaradil hnuteľnosti, a to
osobné motorové vozidla zn. F. G. v kúpnej cene 6.300,- eur, stavebné sporenia detí strán pre J. B.,
J. B. a A. B., s konečným zostatkom v sume 575,32 eur (575,32 x 3) v celkovej výške 1.725,96 eur,
pôžičku poskytnutú B. K. dňa 7.7.2014 vo výške 2.940,00 eur so zostatkom k dátumu rozvodu vo výške
2.176,85 eur, vrátane úrokov a Tesco pôžičku so zostatkom ku dňu rozvodu v sume 802,34 eur. Pri

vyporiadaní súd prihliadal na vnos žalobcu v sume 1.300,- eur a na vnos žalovanej v sume 5.000,- eur a
na rozsah, v akom sa strany podieľali pri plnení spoločných záväzkov v čase po zániku ich BSM, keďže
zostatok bol vo výške 3.985,15 eur (1.725,96 eur + 2.176,85 + 802,34). Žalovaná má preto povinnosť
vyplatiť na vyrovnanie žalobcovi polovicu z tejto sumy, t.j. 1.992,58 eur. Od celkovej kúpnej hodnoty
vyporiadavaného motorového vozidla v sume 6.300,- eur súd odpočítal jednotlivé vnosy strán (vnos

žalovanej v sume 5.000,- eur - vnos žalobcu v sume 650,- eur), ktorá pri rovnosti podielov tvorí polovicu
uvedenej sumy, t.j. 3.150,00 eur. K podielu žalobcu súd pripočítal výšku vnosu žalobcu - 650,00 eur a
k podielu žalovanej zase pripočítal výšku jej vnosu - 5.000,00 eur. Konečná výška podielu žalobcu činí
3.800,00 eur a žalovanej sumu 8.150,00 eur. Žalobca pri vysporiadaní získal vec v hodnote 6.300,00
eur. V rámci vyporiadania BSM preto žalobca musí zaplatiť žalovanej sumu 1.850,00 eur. Od sumy 1/2

stavebného sporenia detí, pôžičky poskytnutej B. K. L. I. pôžičky v sume 1.992,58 eur, ktorú žalovaná
bola ochotná vyplatiť žalobcovi, súd odpočítal sumu 1.850,00 eur, ktorú bol žalovaný povinný nahradiť
žalovanej, čo predstavuje sumu 142,58 eur. Vzhľadom na túto hodnotovú disproporciu na dosiahnutie
zákonom predpokladanej rovnosti podielov na zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
pri jeho vyporiadaní, uložil súd prvej inštancie žalovanej zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu v sume

142,58 eur. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“)
súd určil lehotu na plnenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko obom stranám z vyporiadavaného BSM

pripadol rovnaký podiel.

6. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote (včas) odvolania obidve strany sporu. Žalovaná uplatnila
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Navrhovala rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové
konanie a rozhodnutie, keďže na základe nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu súd prvej
inštancie dospel k záveru, že zostatok uvedenej pôžičky vo B. vo výške 2.176,85 eur patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko o tejto pôžičke z roku 2014 vo výške 2.400
eur nemala žiadnu vedomosť, nakoľko žiadnu pôžičku na rekonštrukciu kúpeľne si nevzala, zmluvu

o poskytnutí spotrebiteľského úveru nepodpísala a ani sa nepodieľala na úhrade žiadnych splátok
tejto pôžičky. Uviedla, že rekonštrukcia kúpeľne v rodičovskom dome žalobcu bola financovaná
z finančných prostriedkov jej zrušeného stavebného sporenia v A. L., stavebné sporenie zrušila dňa
2.7.2015 a v priebehu mesiaca júl jej bola vyplatená aj nasporená suma vo výške 17.487,42 eur, pričom
rekonštrukcia kúpeľne bola realizovaná v auguste v roku 2015, čo preukázala aj výpismi zo svojho účtu

voB.K.L.,konkrétnevýpisomzúčtuB.L.načl.14,zktoréhosúzrejmédňa12.8.2015realizovanéplatby
za nákup spotrebného materiálu na rekonštrukciu kúpeľne v G. M. N. a následne výbery finančných
prostriedkov v dňoch 17.8.2015 a 25.8.2015, ktoré boli použité na zakúpenie materiálu a realizáciu
stavebných prác. Preto, ak by v roku 2014 ako rodina disponovali finančnými prostriedkami z tohto
úveru na základe Zmluvy o flexipôžičke zo dňa 7.7.2014 s jeho dodatkom zo dňa 21.1.2016, určite by

v roku 2015 nepristúpila k zrušeniu svojho stavebného sporenia, ktoré bolo zrušené práve z dôvodu
potreby kúpy nového auta po narodení tretieho dieťaťa a potrebe rekonštrukcie kúpeľne v lete v roku
2015. Dodala, že taktiež je sporné na aký účel boli použité finančné prostriedky získané žalobcom
z flexipôžičky, čo má vplyv aj na výšku vyrovnávacieho podielu žalobkyne. S uvedenými spornýmiskutočnosťami sa súd riadne nevysporiadal a preto navrhovala rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalobca v podanom odvolaní ako prvé poukazoval na zaujatosť zákonnej sudkyne, ktorá vo veci
rozhodovala voči jeho osobe a ktorá od začiatku nadržiavala žalovanej, nakoľko advokátku žalovanej
O. M. pozná, rovnako pozná aj jej matku, ktorá je sudkyňou na Krajskom súde. Na pojednávaní žalobcu
sudkyňa osočovala a kričala na neho v zlosti, vyhrážala sa mu pokutami, pričom sudca sa má správať
v pojednávacej miestnosti slušne a úctivo, o čom svedčia jeho nahrávky s tým, že sudkyňa chcela

pomôcť jeho exmanželke t.j. žalovanej, aby mu nemusela nič platiť. Následne poukazoval na to, že
žalovaná jeho auto poškodila, o čom predložil aj doklady s vyčíslením výšky škody na 3.600 eur, ktoré
mu nezaplatila a preto mu žalovaná je dlžná 450 eur, keďže škoda na aute bola 3.600 eur a hodnota auta
v čase jeho zakúpenia 6.300 eur. Apeloval na to, že sumu 5.000 eur za zakúpenie auta ani žalovaná
nevie preukázať, nemá žiadne dôkazy a jeho matka o požičaní sumy mu predložila čestné prehlásenie.
Nikdy za úvery žalovaná neplatila, do auta mu nedala ani cent. Čo sa týka flexipôžičky z B. K. zo dňa

7.7.2014 vo výške 2.940 eur a jeho zostatku vo výške 2.176,85 eur, túto polovicu je žalovaná povinná
zaplatiť a to aj s úrokmi čo činí 24,69 eur, keďže v tejto výške mesačne platí splátky, čo spolu predstavuje
sumu 1.555,47 eur. Žalovaná je žalobcovi aj dlžná z Tesco úveru zo dňa 29.11.2016 polovicu sumy vo
výške 401,17 eur, zo sumy ku dňu rozvodu manželstva vo výške 802,34 eur. Taktiež žalobca poukazoval
aj na stavebné sporenia troch synov v znení ich vyčíslenia ku dňu rozvodu vo výške 862,975 eur a

so spočítaním aj úrokov, dlžná suma činí spolu 2.819,615 eur t.j. aj so sumou za poškodenie auta vo
výške 2.950 eur, čo spolu činí 5.769,615 eur. Žalobca požadoval aj zaplatenie vynaložených poplatkov
v súdnom konaní, súdnych trov spojených s týmto konaním. Ako dôkaz predložil kúpnu zmluvu o kúpe
motorového vozidla v celkovej výške 6.300 eur zo dňa 19.8.2015 a potvrdenie o poškodení vozidla zo
dňa 20.5.2018, ktoré tvoria prílohu podaného odvolania, s vyčíslením rozsahu škody.

8. Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukazoval na prieťahy konania, keďže spor trval
3 a pol roka s tým, že nesúhlasil ani s vybavením jeho sťažnosti a s konštatovaním, že v tom čase bola
pandémia. Apeloval na vyrovnávaciu hodnotu v znení jej vyčíslenia titulom zaniknutého BSM vo výške
5.835,605 eur s poukazom na vyčíslenie v podanom odvolaní, s apelom na ďalšie skutočnosti, ktoré

uvádzal s tým, že žalovaná o ňou tvrdených skutočnostiach nevie predložiť žiadne dôkazy oproti ním
predložených dôkazov. Následne uvádzal ďalšie skutočnosti nesúvisiace s predmetom tohto konania,
ako aj skutočnosti týkajúce sa poskytnutia flexi pôžičky a z jeho strany potreby splácania tohto úveru
vo výške 2.940,00 eur, čím popieral tvrdenie o nevedomosti poskytnutia tejto pôžičky žalovanou. Všetky
úvery poskytnuté počas trvania manželstva, tak boli vynaložené na chod spoločnej domácnosti, nakoľko

v tom čase aj žalovaná bola na materskej dovolenke a bolo sa potrebné starať o rodinu a preto trval na
finančnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v navrhovanom znení. K podanému
vyjadreniu predložil aj potvrdenia G. N., odbor poriadkovej polície zo dňa 20.5.2018, ako aj potvrdenia
o rozsahu poškodenia vozidla, preukazujúce zlé vzťahy medzi žalovanou a jej rodinou.

9. Žalovaná v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu opätovne zotrvala na ňou tvrdených
skutočnostiach v podanom odvolaní s tým, že uviedla, že nemá vedomosť o údajných nadštandardných
vzťahoch zákonnej sudkyne s právnou zástupkyňou žalovanej a rodinných vzťahoch právnej zástupkyne
žalovanej, ktoré sú nepravdivé. Konštatovala, že právna zástupkyňa žalovanej nemá na Krajskom súde
v Košiciach žiadne rodinné vzťahy s tým, že preukázala, že časť finančných prostriedkov vo výške

5.000,00 eur, ktoré poskytla na kúpu motorového vozidla a časť finančných prostriedkov vo výške
1.300,00 eur boli použité z odstupného žalobcu. Preto mala za to, že skutkové zistenia súdu, pokiaľ ide
o zostatky pôžičiek vzatých za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, s výnimkou pôžičky
poskytnutej od B. L. vo výške 2.940,00 eur, ktorá podľa žalovanej nepatrí do BSM, a ktorej posúdenie
je predmetom odvolania žalovanej, sú správne a odvolanie žalobcu v tejto časti je nedôvodné, pričom

poukazovala na ňou podané vyjadrenie k odvolaniu žalobcu.

10. Žalobca v podanom vyjadrení taktiež poukazoval na neúčasť žalovanej a jej právnej zástupkyne na
pojednávaniach a tým opätovne na prieťahy v konaní, ktoré boli spôsobené žalovanou a jej právnou
zástupkyňou s odkazom na väzbu právnej zástupkyne žalovanej so sudkyňou, ako aj rodinné väzby

samotnej právnej zástupkyne žalovanej. S tvrdeniami žalovanej v podanom vyjadrení v celom rozsahu
nesúhlasil, keďže mal za to, že všetky pôžičky, úvery, dlhy, majetok, okrem darov patria do BSM a preto
trval na svojom návrhu na finančnom vyrovnaní zaniknutého BSM.11. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa už žalovaná nevyjadrila.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie strán sporu ako podané

včas(§362CSP),oprávnenouosobou(§359až§361CSP)protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanie
prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1
CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1, nielen podľa písm. f/ a h/ CSP s tým, že z obsahu odvolaní sú zrejmé aj
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/ CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú

procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a po preskúmaní napadnutého rozsudku
a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že preskúmavaný
rozsudok nie je zákonný a vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne požiadavkami
zákona a závermi ustálenej právnej praxe v procese hodnotenia dôkazov a nerešpektoval právo strán
na riadne, preskúmateľné a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia v takej miere, že došlo
k porušeniu práva strán na spravodlivý proces. V prejednávanej veci sú preto naplnené stranami sporu

uplatnené odvolacie dôvody okrem odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c/ CSP t.j., že
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd a preto odvolací súd napadnutý rozsudok
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Čo sa týka zdôvodnenia uplatnených odvolacích dôvodov, odvolací súd uvádza, že v zmysle § 365
ods. 1 písm. b/ CSP pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný
postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré
sa vymyká zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak znamená aj porušenie
ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo

vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie
rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a
na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

14. Postup súdu, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (napr. III.ÚS 156/06, III.ÚS 331/04, II.ÚS 174/04).

15. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivé konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (I.ÚS 46/05).

16. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

17.Aksúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je táto skutočnosť dôvodom,
pre ktorý odvolací súd napadnuté rozhodnutie musí zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom takouto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (pozri napr.
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo 6/2010 z 26.3.2012, 3Cdo 158/2012 zo 14.11.2012,
4Cdo 108/2012 z 26.2.2013).

18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou procesnou vadou konania, danou
aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku
občianskoprávneho kolégia zo dňa 3.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR

a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

19. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrilžalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie

rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté
dôkazy stranami konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska
hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné
zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zisteníbolaokolnosť,žesúdprvejinštancienevykonalúčastníkomnavrhnutýdôkazspôsobilýpreukázať

právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,
nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom, spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zisteniaachybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych (v
zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

22. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v
súlade s § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj
inéokolnostiakosúvzájomnánadväznosť,súladaleborozpormedziskutočnosťami,ktorézvykonaného
dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil

každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

23. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody sú v spore naplnené, keďže súd prvej
inštancie v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP s odkazom na ust. § 191 a nasl. CSP neodôvodnil vyporiadanie
BSM v celom rozsahu zistenej masy BSM, ktorá tvorí predmet vyporiadavaného BSM a to, čo sa týka
nielen motorového vozidla, ale aj poskytnutých úverov v znení učinených dôkazných prostriedkov strán

sporu v konaní, čo má jednoznačný dopad na výšku finančného vyrovnania medzi stranami sporu
titulomzrušeniaavyporiadaniaichzaniknutéhobezpodielovéhospoluvlastníctvasodkazomnazákonné
predpoklady v zmysle ust. § 150 Občianskeho zákonníka a ust. § 220 ods. 2 CSP v celom rozsahu.25. Odvolací súd apeluje na to, že v zmysle ust. § 143 OZ je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou veci, získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej

potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a veci vydaných v rámci predpisov a reštitúcii
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

26. Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

27. Vychádzajúc z vyššie citovaného ust. § 148 ods. 1 OZ právna úprava obsahuje niekoľko spôsobov
zániku BSM, a to zo zákona, dohodou, alebo na základe inej právnej skutočnosti. V predmetnom prípade
kzánikuBSMdošlorozvodom(§23zákonaorodine),t.j.dňom21.9.2019,ktorýjezároveňajrozhodným
dátumom pre zistenie rozsahu (masy BSM).

28. Z ust. § 150 OZ vyplýva, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu nahradilo,
čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ak za trvania manželstva bola nadobudnutá nejaká vec do
spoločného majetku manželov sčasti z prostriedkov patriacich výlučne jednému z nich, patrí taká vec
do bezpodielového spoluvlastníctva (§ 143 OZ). Manžel, ktorý vynaložil na nadobudnutie spoločnej

veci prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je však oprávnený pri vyporiadaní požadovať
(navrhnúť), aby mu zo spoločného majetku bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov
späť do jeho samostatného majetku. Podľa súdnej praxe takto započítateľné vynaloženie (vnesenie)
do spoločného či oddeleného majetku jedného z manželov nesporne predstavuje nadobudnutie novej
veci sčasti z výlučných prostriedkov jedného z manželov, alebo tiež investície do existujúcej spoločnej

hnuteľnej či nehnuteľnej veci (majetku). Inak povedané, pri tomto vyporiadaní teda ide o hodnoty
(náklady vynaložené pred zánikom BSM), o ktoré sa majetok, či už spoločný alebo výlučný, obohatil.
Podľa konštantnej judikatúry a záverov súdnej praxe to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný
majetok zo svojich prostriedkov, má mu byť nahradené zo spoločného majetku druhým z manželov,
avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorého sa každému z nich dostáva z

bezpodielového spoluvlastníctva (porov. R 50/1970).

29. Vzhľadom k namietaným skutočnostiam odvolací súd považuje záver súdu za predčasný a to titulom
nevyhodnotenia všetkých relevantných skutočností v spore týkajúcich sa určenia predmetu BSM, jeho
ohodnotenia, ako aj vyporiadania so zreteľom na správne určenie hodnoty vložených investícií do

motorového vozidla, nakoľko treba brať zreteľ aj na čestné prehlásenie predložené zo strany matky
žalobcu, s odkazom na tvrdenie žalovanej, taktiež poskytnuté úvery počas trvania BSM ako aj stavebné
sporenia synov, v znení aj ďalších dôkazov tvoriacich obsah vykonaného dokazovania s odkazom na
ust. § 191 a nasl. CSP, keďže dôkazy súd hodnotí nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti.

30. Nakoľko súd prvej inštancie správne a úplne neaplikoval zásady na vyporiadanie BSM v zmysle
ust. § 150 OZ je sporné, či finančné prostriedky, na ktoré poukazovali strany sporu, poskytnuté v čase,
keď strany sporu žili ako manželia a patria do ich BSM, s čím sa súd musí vecne správne vysporiadať,
ako aj s ďalšími odvolacími námietkami, ktoré sú obsahom odvolacieho konania, a to v zmysle ust. §
190 a nasl. CSP tak, aby vec súd správne vyhodnotil a správne právne posúdil s odkazom na ust. §

150 OZ, keďže v tomto štádiu konania možno konštatovať, že napadnutý rozsudok je vecne nesprávny,
neúplný a nedostatočne odôvodnený v zmysle § 220 ods. 2 CSP a celkovo nepresvedčivý a predčasný,
a preto musel byť odvolacím súdom zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, keďže zistené nedostatky procesného postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
vzhľadom na povahu a rozsah ich procesných dôsledkov, nemožno efektívne napraviť v odvolacom

konaní, čím došlo k naplneniu zákonného dôvodu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP pre zrušenie
preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie v spojení s jeho vrátením v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

31. Preto v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie odstrániť vytknuté nedostatky doterajšieho
postupu a rozhodovania a po prípadnom doplnení dokazovania na základe návrhov strán sporu zistiť

všetky rozhodujúce skutočnosti, vyhodnotiť vykonané dôkazy v zmysle ust. § 191 a nasl. CSP a
vyporiadať zaniknuté BSM strán sporu v súlade so zákonom v zmysle zásad ustanovených v § 150
OZ, vychádzajúc dôsledne i zo záverov rozsiahlej a dlhodobo ustálenej aplikačnej praxe, ako aj z
právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v tomto uznesení (§ 391 ods. 2 CSP) a opätovne voveci rozhodnúť tak, aby rozhodnutie súdu bolo náležite odôvodnené v zmysle ust. § 220 ods. 2
CSP, s vysporiadaním sa s konkrétnymi odvolacími námietkami strán sporu zrozumiteľne, presvedčivo
a preskúmateľne, ako aj so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a

argumentmi sporových strán a to tak, aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované
ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aby aj materiálne zodpovedalo kritériám zákonného a spravodlivého
odôvodnenia, prameniaceho z vyhodnotenia vykonaného dokazovania v zmysle § 191 a nasl. CSP v
znení učineného právneho posúdenia veci, pričom netreba zabúdať ani na vznesenú námietku zaujatosti
voči zákonnej sudkyni s odkazom na ust. § 52 CSP, keďže strana sporu má právo z dôvodov uvedených

v § 49 CSP uplatniť námietku zaujatosti, v ktorej musí byť okrem všeobecných náležitostí povedané,
proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku
o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa,
okrem tých, ktoré nemôžu bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety,
súdneprihliada;vtomtoprípadesavecnadriadenémusúdunepredpokladá,ustanoveniaoodstraňovaní
vád podania sa nepoužijú.

32. Odvolací súd len dopĺňa, že námietka zaujatosti voči zákonnej sudkyni O. P. L. nebola v zmysle ust.
§ 52 ods. 2 CSP zákonne odôvodnená, nakoľko nie je v nej uvedené, kedy sa strana sporu uplatňujúca
námietku o dôvode vylúčenia dozvedela s tým, že žalobca ani dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
nepredložil, pričom na námietku zaujatosti týkajúcej sa len okolností, ktoré spočívajú v procesnom

postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd neprihliada (§ 53 ods. 3 CSP).

33. Preto sa ani odvolací súd touto námietkou zaujatosti voči zákonnej sudkyni v zmysle ust. § 52 CSP
sodkazomnaust.§49CSPvecnenezaoberalstým,ženapadnutýrozsudokzdôvodunaplneniaďalších
namietaných uplatnených odvolacích dôvodov a ich dôvodnosti, napadnutý rozsudok zrušil v zmysle

ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom súd prvej inštancie v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

34.Vnovomrozhodnutírozhodnesúdprvejinštancietiežonárokustránnanáhradutrovkonaniavrátane
trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). Neopomenie v ňom rozhodnúť tiež o poplatkovej
povinnosti sporových strán za vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva, vo výške určenej z
hodnoty vyporiadavanej masy BSM a ostatných vyporiadavaných hodnôt podľa položky č. 6 písm. b/
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).