Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. jún 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31C/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125204150
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125204150.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená XX.X.XXXX, bytom C. XX, D.
E., zastúpená: JUDr. Alexandra Karlíková, advokátka, so sídlom Račianska 24e, Bratislava, proti
žalovanému: F. B., narodený X.X.XXXX, bytom C. XX, D. E., o nariadenie neodkladného opatrenia, t
a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v znení:

Žalovaný je povinný zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXX
podľa výpisu z katastra nehnuteľností pre katastrálne územie D. E., obec D. E., okres Trnava:

- rodinný dom súpisné č. XXX postavený na pozemku parcely registra „C“ č. XXX/XX,
- pozemok, parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere 223 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok, parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere 329 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúce
vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností.

II. Neodkladné opatrenie trvá do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov - sporových
strán.

III. Súd poučuje žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej
žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného
opatrenia vznikla.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100% .

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.5.2025 žalobkyňa žiadala nariadenie neodkladného
opatrenia v znení uvedenom vo výroku I. uznesenia a náhradu trov konania.

2. Návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili dňa XX.XX.XXXX manželstvo,

ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. E., zv. 1, ročník: XXXX, str. XX,
por. č. X , ktoré ku dňu podania tohto návrhu trvá. V súčasnosti na Okresnom súde Trnava
prebieha konanie o rozvod manželstva, ktoré je vedené pod sp. zn. 17P/111/2024, a ktoré doposiaľ
nebolo právoplatne skončené. Počas manželstva sporových strán nebolo zrušené bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov osobitným rozhodnutím súdu a ani neuzatvorili žiadnu dohodu o zrušení ani
zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z manželstva pochádzajú tri maloleté deti, F. B., nar.

XX.XX.XXXX, E. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX. V priebehu manželstva sa žalovaný
k žalobkyni správal nepatrične a neslušne, dopúšťal sa psychického nátlaku (žalobkyňu opakovanieponižoval, urážal, správal sa voči nej a spoločným maloletým deťom nevyspytateľne a nepredvídateľne).
Žalobkyňa tak bola v záujme zdravého duševného vývinu maloletých detí nútená podať návrh na rozvod
a opustiť spoločnú domácnosť, ktorú so žalovaným viedli v rodinnom dome v D. E. na adrese: C. XXX/

XX, XXX XX. Rodinný dom spolu s ďalšími pozemkami bol nadobudnutý počas manželstva a je zapísaný
na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. D. E.. Nehnuteľnosti zapísané na uvedenom liste vlastníctva č. XXX,
k. ú. D. E. pôvodne tvorili:

- rodinný dom súpisné č. XXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 223 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere 329 m2, ostatná plocha,
- parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 710 m2, orná pôda a
- parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 437 m2, zastavaná plocha a nádvorie (ďalej aj ako „spoločné
nehnuteľnosti“).
Spoločné nehnuteľnosti sporové strany nadobudli za trvania manželstva z prostriedkov patriacich do

bezpodielového spoluvlastníctva, hoci ako vyplýva z evidencie v katastri nehnuteľností ako jediný
vlastník bol v katastri nehnuteľností zapísaný len žalovaný, a to na základe kúpnej zmluvy, ktorej
vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V XXXXXXXX zo dňa 30.05.2017, vo vzťahu k
parcele registra „C“ č. XXX/XX na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k pozemku,
ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 13.10.2017, vo vzťahu k parcele registra

„C“ č. XXX/X na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorej vklad bol
povolený dňa 13.05.2019, rodinný dom bol skolaudovaný na základe rozhodnutia č. C./XXXX, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2020, zameraný geometrickým plánom č. XX-XX/XXXX (G1 XXXX/
XXXX) a zapísaný do katastra nehnuteľností na základe žiadosti evidovanej pod č. Z XXX/XXXX. Po
opustení spoločnej domácnosti žalobkyňou a po podaní návrhu na rozvod, sa žalovaný začal žalobkyni

vyhrážať, že ju pripraví o celý majetok, že po rozvode manželstva nedostane nič. Tieto vyhrážky
žalovaný začal aj realizovať a celkom zjavne zneužijúc skutočnosť, že bol na liste vlastníctva č. XXX,
k. ú. D. E. zapísaný ako jediný vlastník nehnuteľností, bez súhlasu a bez vedomia žalobkyne na
základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 10.03.2025 pod č. V XXXX/XXXX, previedol
vlastnícke právo o podiele 1/1 k parcelám registra „C“ č. XXX/X a č. XXX/X v prospech obchodnej

spoločnosti Mplot, s.r.o., so sídlom Lovčická 12, 919 27 Brestovany, IČO: 46 573 381, ktorej jediným
konateľom a spoločníkom je žalovaný. Ide o pozemky, na ktorých je postavená časť rodinného domu,
ktoré boli užívané pre potreby celej rodiny a ktoré tvorili súčasť spoločných nehnuteľností. Dňa
15.05.2025 žalobkyňa podala na Okresný súd Trnava žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
k nehnuteľnostiam a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam proti žalovanému, ktorá je

vedená súdom pod sp. zn. 31C/41/2025. Touto žalobou sa žalobkyňa domáha určenia relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
v prospech spoločnosti Mplot s.r.o. Zároveň sa domáha určenia, že tieto nehnuteľnosti patria do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného. V súčasnosti žalovaný pokračuje
v zastrašovaní žalobkyne tým, že sa zbaví aj ďalšieho majetku. Zo správania a konania žalovaného

je zrejmé, že tento zneužívajúc situáciu, že v katastri nehnuteľností je evidovaný ako jediný vlastník
spoločných nehnuteľností, ako aj to, že konanie o rozvod manželstva nie je právoplatne skončené,
čím nie je naplnený predpoklad zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aktívne vykonáva
kroky smerujúce k vyvádzaniu spoločného majetku v prospech iných osôb a k znižovaniu tak masy
majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré bude možné vyporiadať až po zániku

bezpodielového spoluvlastníctva, t. j. po právoplatnom skončení konania o rozvod manželstva. Je daný
predpoklad a hrozba pokračujúceho konania žalovaného, v dôsledku čoho žalobkyňa bude nútená
osobitnými žalobami domáhať sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov vykonaných žalovaným na úkor
spoločného majetku. Tento predpoklad je založený na základe toho, že žalovaný už raz časť spoločných
nehnuteľností účelovo previedol v prospech svojej vlastnej obchodnej spoločnosti, Mplot, s.r.o., ktorú

založil ešte pred uzatvorením manželstva dňa 07.03.2012, čím celkom zrejme sledoval cieľ, aby pri
vyporiadavaní majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva sa nezohľadňoval jeho obchodný
podiel v tejto spoločnosti, ktorého hodnota nadobudnutím časti spoločných nehnuteľností sa navýšila.
Keďže účelom zabezpečenia v danom prípade nie je zabezpečenie peňažného nároku žalobkyne,
nie je možné tento nárok zabezpečiť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Z tohto dôvodu

účel sledovaný žalobkyňou nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ale len neodkladným
opatrením.
Žalobkyňa má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné z dôvodu
potreby bezodkladne upraviť pomery strán vo vzťahu k nakladaniu so spoločným majetkom patriacimdo bezpodielového spoluvlastníctva, konkrétne k tým spoločným nehnuteľnostiam, ktoré v katastri
nehnuteľností sú naďalej evidované ako vo výlučnom vlastníctve žalovaného, hoci boli nadobudnuté
počas manželstva. V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Cz 51/1973 R 74/1973, s výnimkou vecí, ktoré

podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, nemôže
žiadny z manželov zo spoločných prostriedkov kúpiť vec do výlučného osobného vlastníctva, a to ani
so súhlasom druhého z manželov. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia je tak oprávnená
a reálna hrozba, že žalovaný bude naďalej prevádzať bez súhlasu žalobkyne spoločné nehnuteľnosti,
zneužijúc tak skutočnosť, že v súčasnosti nie je skončené konanie o rozvod manželstva, nedošlo

k zániku režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a skutočnosť, že žalovaný je zapísaný
v príslušnom katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník, hoci tieto nehnuteľnosti boli nadobudnuté
počas trvania manželstva, z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov a dôjde tak ku
vzniku situácie, v ktorej nebude objektívne možné po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vyporiadať spoločný majetok v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na to, že žalovaný
sa vyhráža ďalším prevodom vlastníckeho práva k spoločným nehnuteľnostiam, takýmto konaním

žalovaného sa celkom zjavne budú rozmnožovať súdne konania, v ktorých žalobkyňa bude nútená
namietať relatívnu neplatnosť úkonov žalovaného.
Je zrejmé, že ak žalobkyňa v súčasnosti nie je v katastri nehnuteľností evidovaná ako spoluvlastníčka
spoločných nehnuteľností, jej právne postavenie je neisté a konaním žalovaného ohrozené a rovnako
je ohrozené budúce vyporiadanie majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva. Nariadením

neodkladného opatrenia sa pritom efektívne vyriešia právne vzťahy medzi ňou a žalovaným a zamedzí
sa tak ďalším žalobám a súdnym konaniam, v rámci ktorých by žalobkyňa bola nútená domáhať
sa ochrany svojich vlastníckych práv nielen voči žalovanému, ale aj voči ostatným účastníkom
odporovaných právnych úkonov (kupujúcich), ktorých právne postavenie by sa tiež stalo neistým a
ohrozeným.

3. K návrhu žalobkyňa ako dôkaz predložila sobášny list, výpis z LV č.XXX kat.úz. D. E., výpis z LV
č.XXX kat.úz. D. E., výpis z obchodného registra, výňatok z katastrálnej mapy.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené

podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 328 ods. 2 druhá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (1)
Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku
uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 337 ods. 1,2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.(1) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany

a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.(2)
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (OZ), v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov (BSM) je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý
z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,

ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú veci
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.
Podľa § 145 ods. 1 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V

ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Podľa § 40 OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods.
1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám
spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§

40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.
Podľa § 148 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad

uvedených v § 150.
Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako

sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

5. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je

potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného
opatreniasúdrozhoduje.Zcharakteruneodkladnéhoopatreniavyplýva,žepredjehonariadenímnemusí
súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosťčasuzvyčajneani
nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného

opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie v súvislosti s ochranou vlastníckeho
práva slúži na ochranu aktuálne ohrozených práv, teda pri takej situácii, že iné opatrenia sú neúčelné
alebo zdĺhavé a z uvedeného dôvodu nevhodné a súčasne uplatňovaný spôsob riešenia nezasiahne
vážnym a neprimeraným spôsobom povinnú osobu.

6. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú: osvedčenie existencie
právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že
uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa

žalobca domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity) (viď. uznesenie Krajského súdu
v Bratislave sp.zn. 4Co/88/2022 zo dňa 29.07.2022)7. Súd mal z predložených listinných dôkazov za osvedčené, že sporové strany sú manželmi, a to
od 15.7.2016 (sobášny list č.l. 7), a teda týmto okamihom začali nadobúdať majetok podľa § 143 OZ

do BSM. V ich BSM je tak všetko, čo nadobudol ktorýkoľvek z manželov počas trvania manželstva
s výnimkami podľa § 143 OZ. Podľa LV č. XXX pre k.ú. D. E. nehnuteľnosti označené vo výroku
rozhodnutia (ďalej „nehnuteľnosti“) boli nadobudnuté kúpnou zmluvou s povolením vkladu XX.X.XXXX,
kúpnou zmluvou s povolením vkladu 13.10.2017 a kúpnou zmluvou s povolením vkladu 13.5.2019 (LV č.
X). Rovnako je z daného LV zrejmé, že rodinný dom bol skolaudovaný v roku 2020. Z vyššie uvedeného

je vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané na danom LV boli nadobudnuté počas trvania manželstva
sporových strán, a preto bez ďalšieho spadajú do BSM sporových strán. Na uvedenom nič nemení ani
zápis iba žalovaného ako výlučného vlastníka daných nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Naopak
uvedený zápis umožňuje žalovanému právne nakladať s nehnuteľnosťami s tretími osobami aj bez
súčinnosti žalobkyne, keďže prípadné tretie osoby, a súčasne ani kataster nehnuteľností, nemajú dôvod
spochybňovať oprávnenosť jeho dispozície nehnuteľnosťami zapísanými v jeho výlučnom vlastníctve.

Nakladaním s nehnuteľnosťami v BSM bez súhlasu žalobkyne (podľa § 145 OZ) dochádza však
k porušeniu jej práv spoluvlastníka, pričom takéto právne úkony sú zaťažené relatívnou neplatnosťou.
Súd tak po oboznámení sa s obsahom návrhu a predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že
je dôvodné uložiť žalovanému žalobkyňou žiadanú povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami
nadobudnutými počas trvania manželstva sporových strán. Súd má za to, že návrh žalobkyne na

nariadenieneodkladnéhoopatreniajesprávnezvolenýmprostriedkomprávnejochranyajztohodôvodu,
že žalobkyňa momentálne nemá možnosť podať žalobu vo veci samej, ktorá by efektívne riešila pomery
sporových strán, keďže medzi nimi ešte prebieha rozvodové konanie. Až po skončení tohto konania
a rozvode manželstva, ktorý povedie k zániku BSM, bude môcť žalobkyňa pristúpiť k podaniu žaloby
o vyporiadanie tohto BSM (prípadne dôjde k jeho vyporiadaniu dohodou), ktorú súd považuje za žalobu,

ktorá má hmotnoprávnu nadväznosť na pomery sporových strán riešené v tomto neodkladnom opatrení,
avšak žalobkyni nemôže uložiť povinnosť túto žalobu teraz podať. Rovnako až v tomto konaní sa
bude môcť hlbšie riešiť aj prípadná predbežná právna otázka, či nehnuteľnosti patria/nepatria do BSM
sporovýchstrán,vprípade,aktútospravížalovanýspornou,keďaktuálneskutkovétvrdeniaažalovanou
predložené listinné dôkazy osvedčujú, že nehnuteľnosti do BSM sporových strán patria, keďže premisa,

že veci nadobudnuté počas trvania manželstva ktorýmkoľvek z manželov patria do BSM je základným
východiskom a akékoľvek výnimky je povinný preukázať subjekt tvrdiaci opak. Konanie o nariadenie
neodkladného opatrenia nie je konaním dávajúcim priestor na podrobné skúmanie pomerov strán,
a preto súd môže vychádzať zo skutočností, ktoré sú osvedčené. Neodkladnosť situácie, resp. potreba
neodkladnej úpravy pomerov je tu pritom daná skutočnosťou, že aktuálne právne postavenie žalobkyne

je právne neistým, keď žalovaný má možnosť voľne nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými v jeho
výlučnom vlastníctve, pričom žalobkyňa je za týchto okolností nútená neustále sledovať situáciu a
podávať žaloby o určenie (relatívnej) neplatnosti právneho úkonu, pričom rozvodové konanie sporových
strán môže trvať ešte dlhú (nie určiteľnú dobu), pričom aj po jeho skončení (až do vyporiadania BSM)
žalovaného nič neobmedzuje v prípadnom nakladaní s nehnuteľnosťami bez súhlasu žalobkyne. Bez

nariadenia neodkladného opatrenia hrozí pritom žalovanej aj prípadné znehodnotenie nehnuteľností,
napr. v prípade ich prenájmu, či prevodu cudzím osobám, ktoré by takto nadobudnutý majetok mohli
užívať podľa svojho uváženia. Uvedeným spôsobom je tak priamo ohrozené vlastnícke (spoluvlastnícke)
právo žalobkyne, keď nielenže nakladaním s nehnuteľnosťami môže byť obmedzená jej možnosť ich
fakticky užívať, ale v čase vyporiadania BSM už prípadne ani niektoré zo spoločných nehnuteľností

ani nemusia fakticky existovať, prípadne nie v súčasnom stave, ale znehodnotené, či zmenené,
čo nepochybne predstavuje nie zanedbateľné riziko, ktorému je žalobkyňa vystavená. Súd súčasne
poukazuje na preventívny charakter tohto neodkladného opatrenia, ktoré zabráni prípadným žalobám
žalobkyne na určenie, že veci patria do BSM (neplatnosti prevodných právnych úkonov žalovaného),
v prípade, ak by došlo k ich prevodu. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a obavu, že žalovaný

by mohol konať žalobkyňou predpokladaným spôsobom (nakladať s nehnuteľnosťami bez jej súhlasu)
potvrdzuje skutočnosť, že takto už mal i nakladať, a to v prípade nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXX pre k.ú. D. E. (č.l. 9), kde žalobkyňa podala samostatnú žalobu (potvrdenie č.l. 12). Potenciálne
účelovému charakteru konania žalovaného pritom nasvedčuje skutočnosť, že nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX pre k.ú. D. E. boli v nedávnej dobe prevedené na spoločnosť, v ktorej je žalovaný jediným

spoločníkom a konateľom (výpis z obchodného registra č.l. 10). Súd pritom poukazuje na to, že „zámer
dispozície s nehnuteľnosťou sa dá osobe nezúčastnenej na takejto dispozícii zistiť spravidla, až keď
takáto dispozícia nastane (plomba), alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana
pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou predbežného opatrenia účinne,nemožno vyčkávať na stav, keď sa takáto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej
potom predbežným opatrením už nemožno zabrániť.“ (Krajský súd v Trenčíne, sp. zn. 17Co/255/2016).
Nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť žalobkyňou zamýšľanú ochranu (zabezpečí

sa zachovanie majetku do času zániku a vyporiadania BSM), pričom žalovaný nebude nariadením
neodkladného opatrenia neprimerane obmedzený, či zaťažený, keď mu je uložená iba povinnosť, ktorá
je fakticky deklarovaná samotným OZ (proporcionalita), t.j. nenakladať s nehnuteľnosťami v BSM bez
súhlasu druhého manžela a súčasne sa môže zabrániť i vzniku ďalších sporov (princíp efektívnosti).
Uložením povinnosti žalovanému v zmysle návrhu nebude tak tento obmedzený neprimeraným

spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, keď povinnosť, ktorá je predmetom návrhu, je jeho zákonnou
povinnosťou i bez deklarovania tejto skutočnosti súdom, pričom jej neplnením (bez rozhodnutia súdu)
sa sám vystavuje riziku nákladov v prípade iných súdnych konaní, alebo zodpovednosti za škodu,
ktorá jeho konaním môže vzniknúť. Účel sledovaný neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (subsidiarita), keďže nejde o spor o finančné plnenie, ale týkajúci sa
samotného predmetu vlastníckeho práva.

8. Súd žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia žalobu
vo veci samej, keď má za to, že nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť dlhodobú úpravu
pomerov medzi stranami, a to až do času zániku BSM a jeho vyporiadania, ale poučil v zmysle § 337
ods. 1 a 2 CSP žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá

by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla (výrok III.). Žalovaný tak má možnosť žiadať
od žalobkyne ako žalovanej náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného
opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobkyňou v návrhu uvádzaných tvrdení, ktoré by sa
preukázali ako nepravdivé) vznikla. V tejto súvislosti (neuloženia povinnosti žalobcovi podať žalobu vo
veci samej) súd odkazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/90/2021-59 zo dňa

26.11.2021, v ktorom odvolací súd uviedol, že „podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou, vydané neodkladné opatrenie
konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov
medzi účastníkmi....Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môže protistrana domáhať jeho
zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).“ Súd má za to,

že postup podľa ustanovenia § 337 CSP (bez potreby ukladať žalobkyni povinnosť podať žalobu vo
veci samej), v tomto prípade zodpovedá efektívnemu a spravodlivému vyriešeniu skutkovej situácie, aj
s poukazom na skutočnosť, že obmedzenie žalovaného v zmysle žalobkyňou osvedčených skutkových
tvrdení zodpovedá jeho zákonnej povinnosti, neobmedzujú sa žiadne jeho iné práva. Naopak súd má
za to, že ukladanie povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej (namiesto neodkladného opatrenia

pri jeho nevydaní, prípadne určitej žaloby vo veci samej popri neodkladnom opatrení, napr. v podobe
žaloby o určenie, že nehnuteľnosti patria do BSM – keď inú žalobu aktuálne podať nemôže, ktorá otázka
však môže byť efektívne riešená v rámci konania o jeho vyporiadanie ako predbežná) by neviedlo
k dosiahnutiu účelu neodkladného opatrenia (ochrane tvrdeného vlastníckeho práva žalobkyne), ale iba
k zbytočnej a neefektívnej kumulácii súdnych sporových konaní, zvyšovaniu trov konania a eskalácii

konfliktu medzi sporovými stranami.

9. Súd trvanie neodkladného opatrenia vo výroku II. obmedzil časovo vyporiadaním BSM sporových
strán, keď po tomto okamihu už nebude mať právny význam, pričom uvedeným obmedzením zabezpečí,
že žalovaný nebude musieť podávať návrh na jeho zrušenie.

10. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. (1)

11.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľaustanovenia§262ods.1CSPvspojenís§255
ods. 2 CSP, keď žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu a súd jej tak priznal voči žalovanému

nárok na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% (výrok IV. rozhodnutia).
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..