Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. júl 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200200
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3021200200.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov

senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: AUTO CT, s.r.o.,
so sídlom Mestečko č. 286, 020 52 Mestečko, IČO: 36 825 182, právne zastúpeného JUDr. Petrom
Čurillom, advokátom so sídlom Hlavná 2876/11, 080 01 Prešov, IČO: 42 077 915, proti žalovanému:
Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, IČO:
00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP2-2021/010595-002 zo
dňa 23. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Okresný úrad Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „prvostupňový
orgán“) rozhodnutím č. OU-TN-OCDPK-2021/004277-010 zo dňa 20.01.2021 žalobcovi zrušil
oprávnenie na vykonávanie kontroly originality v zmysle § 85 ods. 5 písm. c/ šiesteho bodu zákona
č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
pretože nezabezpečil vykonávanie kontrol originality v rozsahu udeleného oprávnenia na príslušný

druh kontrol originality a kategóriu vozidla nediskriminačným spôsobom prostredníctvom osôb, ktoré
sú držiteľmi platného osvedčenia technika kontroly originality na príslušný druh kontroly originality a
kategórie vozidla, čím porušil ust. § 88 ods. 1 písm. a/ zákona č. 106/2016 Z.z. Prvostupňový orgán
štátnym odborným dozorom vykonaným v období odo dňa 25.06.2020 do 18.09.2020 na pracovisku
kontrolyoriginalityč.1334,AUTOCT,s.r.o.,sosídlom:02052Mestečko286,IČO:36825182,ktorýbola
zavŕšený vydaním protokolu č. 6/2020-PKO zo dňa 18.09.2020, zistil, že žalobca ako oprávnená osoba
umožnil vykonávanie kontroly originality fyzickou osobou A. B. v čase od 12.11.2018 (deň nasledujúci

po skončení platnosti osvedčenia technika kontroly originality č. k.: OU-PBOCDPK-2013/00359-2/CIF
DJ2) do 28.05.2020 (dátum poslednej vykonanej kontroly originality preverený v informačnom systéme
kontrol originality), pričom táto fyzická osoba nemala platné osvedčenie technika kontroly originality, čo
je zároveň porušením ustanovenia § 88 ods. 2 písm. c/ prvého bodu zákona č. 106/2018 Z.z., podľa
ktorého oprávnená osoba kontroly originality nesmie umožniť vykonávanie kontroly originality fyzickými
osobami, ktoré nemajú platné osvedčenie technika kontroly originality.

2. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Trenčín, odbor
opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-TN-OOP22021/010595-002 zo
dňa 23.04.2021, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové
rozhodnutie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný sa v odôvodnený napadnutého rozhodnutiastotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým orgánom. Argumentoval najmä tým,
že oprávnenou osobou – žalobcom nebolo požiadané o predĺženie platnosti svedčenia technika kontroly
originality podľa § 91 ods. 7 zákona č. 106/2018 Z.z., ktorého päťročná platnosť bola zrozumiteľne

ohraničená. Žiadosť o predĺženie napriek tvrdeniam žalobcu podaná nebola. K odvolacej námietke
arbitrárnosti žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutie dalo uspokojivé odpovede na všetky
rozhodujúce právne a skutkové otázky.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

3. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, v ktorej
namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí, poukazoval na svoju dobromyseľnosť a nesplnenie povinnosti
správneho orgánu rozhodnúť o jeho žiadosti o predĺženie osvedčenia pre jeho technika. Tvrdil,
že existujú nepriame dôkazy, s ktorými sa správne orgány vôbec nevysporiadali. Ďalej namietal
neurčitosť výroku osvedčenia svojho zamestnanca, v ktorom je samotná lehota stanovená „slovne“
a nie špecifickým dátumom tak, ako to podľa jeho názoru vyžaduje právna úprava. Zdôraznil, že

jeho zamestnanec A. B. splnil všetky zákonné požiadavky k vydaniu predĺženia osvedčenia technika
originality. Prípadná absencia takéhoto predĺženia v dôsledku jednoznačného zavinenia zo strany
štátneho orgánu nemôže byť zákonným podkladom pre postup správneho orgánu sankcionujúceho
oprávnenú osobu. Žalobca uznal, že chýba fyzický priamy dôkaz o tom, že v zákonom stanovenej lehote
podal žiadosť o predĺženie platnosti osvedčenia technika v zmysle ustanovenia § 91 ods. 1 zákona

č. 106/2018 Z.z., ale poukazoval však na reťazec nepriamych dôkazov, ktoré svedčia o tom, že takáto
žiadosť podaná bola.

Vyjadrenie žalovaného
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zopakoval skutkové zistenia z kontroly

vykonanej na pracovisku žalobcu s tým, že nebolo preukázané, že žalobca ako oprávnená osoba
splnil podmienku podľa § 91 ods. 7 písm. a/ zákona č. 106/2018 Z.z., t. j. najneskôr 30 dní
pred uplynutím platnosti osvedčenia nepožiadal o predĺženie platnosti osvedčenia technika. Z tohto
dôvodu absencia predĺženia platnosti osvedčenia technika kontroly originality A. B. nebola spôsobená
prvostupňovým orgánom. V protokole o kontrole je podrobne zadokumentované porušenie právnych

predpisov žalobcom, ktoré odôvodňovali začať ex offo správne konanie. Odôvodnenie rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu dalo uspokojivé a zrozumiteľné odpovede na všetky rozhodujúce
právne a skutkovo relevantné otázky vo vzťahu k meritu veci. Z rozhodnutia je bez akýchkoľvek
pochybností jasné a zrejmé, akým spôsobom a konaním došlo k porušeniu uvedených ustanovení a čím
konkrétne bola naplnená skutková podstata porušenia povinnosti. Poukázal na to, že žalobca nevyužil

svoje právo podľa § 33 Správneho poriadku. Absolvovanie doškoľovacieho kurzu na predĺženie platnosti
osvedčeniatechnikaavyhoveniepriskúškezodbornejspôsobilostivčaseplatnostiosvedčeniatechnika
oprávňuje na výkon kontroly originality až po nadobudnutí právoplatnosti predĺženého osvedčenia
technika kontroly originality. Žalobca tak, ako oprávnená osoba nesplnil podmienku podľa § 91 ods. 7
písm. a/ zákona č. 106/2018 Z. z., t. j. najneskôr 30 dní pred uplynutím platnosti osvedčenia nepožiadal

o predĺženie platnosti osvedčenia technika, prvostupňový správny orgán nemohol predĺžiť platnosť
osvedčenia technika kontroly originality A. B., a teda absencia predĺženia platnosti osvedčenia technika
kontroly originality A. B. nebola zavinená zo strany prvostupňového orgánu. K ďalšej námietke žalobcu
žalovaný uviedol, že spoločnosť IRIS IDENT s.r.o., ako poverená technická služba kontroly originality
blokuje prístup technika kontroly originality do systému kontroly originality na základe rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu o zrušení osvedčenia technika kontroly originality. Vzhľadom k tomu,
že v tomto prípade prvostupňový správny orgán uvedené rozhodnutie nevydal, nemohol byť prístup
technikakontrolyoriginalityblokovaný. Niejezákonnoupovinnosťouprvostupňovéhosprávnehoorgánu
upozorňovať oprávnené osoby technickej kontroly, emisnej kontroly, kontroly originality alebo montáže
plynových zariadení na končiacu platnosť osvedčenia o odbornej spôsobilosti technikov. Povinnosť

sledovať platnosť vydaného osvedčenia technika kontroly originality teda spočíva na oprávnenej osobe.
K otázke platnosti sporného osvedčenia a jeho vyznačenia uviedol, že vzhľadom k tomu, že predmetné
osvedčenie technika kontroly originality bolo udelené dňa 11.11.2013, t.j. v čase platnosti zákona
č. 725/2004 Z. z., bola platnosť osvedčenia technika kontroly originality vyznačená v zmysle vyššie
uvedeného ustanovenia § 78 ods. 8 písm. d/ zákona č. 725/2004 Z.z., t.j.: „päť rokov odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia“. Ustanovenie § 90 ods. 9 písm. e/ zákona č. 106/2018 Z.
z., podľa ktorého je platnosť osvedčenia obmedzená na obdobie päť rokov, t.j. rovnako ako v ustanovení
§ 78 ods. 8 písm. d/ zákona č. 725/2004 Z.z., na ktoré poukázal žalobca, t.j. platnosť osvedčenia sa
vyznačuje podľa zákona č. 106/2018 Z. z. rovnako ako to bolo podľa zákona č. 725/2004 Z. z. Preurčenie platnosti osvedčenia technika kontroly originality A. B. bolo potrebné vychádzať z právoplatnosti,
ktorá je uvedená v pravom hornom rohu predmetného osvedčenia, kde je uvedené: „Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 11 NOV. 2013 v Považskej Bystrici 11 NOV. 2013“. Žalovaný zotrval

na názore, že poštová zásielka zo dňa 05.10.2018 preukázateľne neobsahovala žiadosť o predĺženie
platnosti osvedčenia technika kontroly originality a tvrdenie žalobcu, ktoré v podanej žalobe uviedol
viackrát, že ako oprávnená osoba kontroly originality požiadal o predĺženie platnosti technika kontroly
originality v zmysle § 91 ods. 7 psím. a/ zákona č. 106/2018 Z. z., sa nezakladá na pravde,
čo nakoniec potvrdzuje aj priznanie žalobcu, že absentuje fyzický dôkaz o tom, že žiadosť o predĺženie

platnosti osvedčenia technika kontroly originality skutočne zaslal. Zdôraznil, že žalobca ako oprávnená
osoba technickej kontroly písomne nenahlásil orgánu hlavného štátneho odborného dozoru do 15 dní od
vykonania kontroly originality zistené porušenie povinnosti podľa § 88 ods. 2 písm. c/ zákona č. 106/2018
Z. z. a v uvedenej veci zostal nečinný.

5.KrajskýsúdvTrenčínerozsudkomsp.zn.13S/64/2021-68zodňa06.04.2022správnužalobuzamietol,

keď mal preukázané, že zamestnancovi žalobcu A. B. bolo udelené osvedčenie technika kontroly
originality, ktoré platilo do 11.11.2018 a žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal ďalšiu
platnosť resp. predĺženie tohto osvedčenia. Uviedol, že nebolo preukázané, že by žalobca v zmysle
ust. § 91 ods.7 zákona požiadal o predĺženie platnosti tohto osvedčenia svojho zamestnanca. Z
tohto dôvodu nebola splnená jedna z troch podmienok, ktoré zákon stanovuje pre predĺženie platnosti

osvedčenia a zamestnancovi žalobcu potrebné oprávnenie zaniklo. Následne správny súd v rámci
právneho posúdenia veci poukázal na ustanovenie § 84 ods.1 písm. c/ ôsmy bod zákona č. 106/2018 Z.
z., ktoré stanovuje podmienku pre udelenie oprávnenia na vykonávanie kontroly originality spočívajúcu
v povinnosti zamestnávať v pracovnom pomere minimálne dve fyzické osoby odborne spôsobilé na
vykonávanie kontroly originality. Vyslovil záver, že zánik osvedčenia technika kontroly originality v

dôsledku nepredĺženia jeho platnosti sa stáva zákonným dôvodom zrušenia oprávnenia na vykonávanie
kontroly originality jedine vtedy, ak oprávnená osoba kontroly originality nebude naďalej v dôsledku
zániku osvedčenia spĺňať predpoklady ustanovené v § 84 ods. 1 písm. c/ ôsmy bod zákona, t. j. ak
nebude disponovať minimálne dvoma osobami odborne spôsobilými na vykonávanie kontroly originality.
Správny súd vykonal z vlastnej iniciatívy dokazovanie ohľadne splnenia tejto podmienky a na základe

oznámenia strán sporu mal za preukázané, že v období od 12.11.2018 do 24.05.2020, čo predstavuje
drvivú väčšinu rozhodného obdobia vymedzeného v rozhodnutiach správnych orgánov, žalobca
nedisponoval minimálne dvoma osobami odborne spôsobilými na vykonávanie kontroly originality. Na
základe takto doplneného skutkového stavu správny súd uzavrel, že v období od 12.11.2018 do
25.05.2020 žalobca nezabezpečil vykonávanie kontrol originality prostredníctvom aspoň dvoch osôb,

ktoré sú držiteľmi platného osvedčenia technika kontroly originality a súčasne umožnil vykonávanie
kontroly originality fyzickou osobou, ktorá nemá platné osvedčenie technika kontroly originality. Uvedené
skutočnosti preto predstavovali zákonný dôvod pre zrušenie žalobcovho oprávnenia. K námietke
žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného uviedol, že dospel k záveru, že
odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne

a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Vzhľadom na svoje právne závery
vyhodnotil argumentáciu žalobcu týkajúcu sa prístupu technika A. B. do príslušných systémov za
irelevantnú.

6. Najvyšší správny súd SR na základe kasačnej sťažnosti podanej žalobcom rozsudkom sp.zn.

3Svk/53/2022 zo dňa 27.02.2025 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.13S/64/2021-68 zo
dňa 06.04.2022 a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia
označeného rozsudku Krajského súdu v Trenčíne bola jeho nepreskúmateľnosť a prekročenie rámca
súdneho prieskumu spočívajúceho v napadnutom rozhodnutí a uplatnených žalobných bodoch, pretože
sám doplnil dokazovanie a vec právne posúdil aj s poukazom na ním zistené skutkové okolnosti podľa

zákonného ustanovenia, ktoré nebolo v administratívnom konaní použité.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

7. Správny súd v Banskej Bystrici vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho

súdneho poriadku a pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal v ďalšom
konaní súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov nenavrhol,
aby bolo nariadené pojednávanie a nevyžadoval si to ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Po
preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že žaloba neboladôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej
stránke tunajšieho správneho súdu dňa 18.06.2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho
skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 03.07.2025 (§ 137 ods. 3 SSP).

8. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

9. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

10. Podľa § 85 ods. 5 písm. c/ šiesty bod zákona č. 106/2018 Z.z. schvaľovací orgán zruší oprávnenie
na vykonávanie kontroly originality, ak držiteľ oprávnenia porušil niektorú z povinností podľa § 88 ods.
1 písm. a), d), e), k) a ods. 2 písm. a), c), d), f) až i); ak oprávnená osoba kontroly originality orgánu

hlavného štátneho odborného dozoru sama písomne nahlási do 15 dní od vykonania kontroly originality
zistené porušenie povinnosti podľa § 88 ods. 2 písm. a), c), f), g), h) alebo písm. i), schvaľovací orgán
oprávnenie nezruší.

11. Podľa § 88 ods. 1 písm. a/ zákona č. 106/2018 Z.z. oprávnená osoba kontroly originality je, s

cieľom zabezpečiť objektívnosť a vysokú kvalitu vykonávaných kontrol originality, povinná zabezpečiť
vykonávanie kontrol originality v rozsahu udeleného oprávnenia na príslušný druh kontrol originality
a kategóriu vozidla nediskriminačným spôsobom prostredníctvom osôb, ktoré sú držiteľmi platného
osvedčenia technika kontroly originality na príslušný druh kontroly originality a kategórie vozidla.

12. Podľa § 88 ods. 2 písm. c/ prvý bod zákona č. 106/2018 Z.z. oprávnená osoba kontroly originality
nesmie umožniť vykonávanie kontroly originality fyzickými osobami, ktoré nemajú platné osvedčenie
technika kontroly originality.

13. Podľa § 90 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z.z. osvedčenie technika kontroly originality obsahuje:

a/ identifikačné údaje odborne spôsobilej osoby,
b/ identifikačné údaje oprávnenej osoby kontroly originality alebo osoby, ktorá je držiteľom povolenia na
zriadenie pracoviska kontroly originality,
c/ údaje o sídle pracoviska kontroly originality,
d/ kategórie vozidiel, na ktorých sa bude kontrola originality vykonávať na pracovisku kontroly originality,

e/ obmedzenú platnosť osvedčenia na päť rokov od nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia,
f/ ďalšie údaje a podmienky súvisiace s vykonávaním kontroly originality, ak je to potrebné.

14. Podľa § 91 ods. 6 písm. a/ zákona č. 106/2018 Z.z. osvedčenie technika technickej kontroly,
technika emisnej kontroly, technika kontroly originality alebo technika montáže plynových zariadení

zaniká uplynutím času platnosti osvedčenia, ak príslušná oprávnená osoba nepožiadala o predĺženie
platnosti osvedčenia technika v lehote podľa odseku 7 písm. a/.

15. Podľa § 91 ods. 7 zákona č. 106/2018 Z.z. schvaľovací orgán predĺži platnosť osvedčenia technika
technickej kontroly, technika emisnej kontroly, technika kontroly originality alebo technika montáže

plynových zariadení, ak
a/ príslušná oprávnená osoba najneskôr 30 dní pred uplynutím platnosti osvedčenia požiada o
predĺženie platnosti osvedčenia technika,
b/ technik absolvoval doškoľovací kurz na predĺženie platnosti osvedčenia technika a
c/ vyhovel pri skúške z odbornej spôsobilosti v čase platnosti osvedčenia technika.

16. Podľa § 170 ods. 7 písm. e/ zákona č. 106/2018 Z.z. rozhodnutia o udelení oprávnenia na
vykonávanie kontroly originality vydané podľa doterajších predpisov sa považujú za oprávnenia na
vykonávanie kontroly originality podľa tohto zákona.

17. Podľa § 170 ods. 7 písm. f/ zákona č. 106/2018 Z.z. rozhodnutia o udelení osvedčenia technika
kontroly originality vydané podľa doterajších predpisov sa považujú za osvedčenia technika kontroly
originality podľa tohto zákona a zostávajú v platnosti do dátumu, ktorý je v nich vyznačený.18. Podľa § 78 ods. 8 zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke
na pozemných komunikáciách účinného do 20.05.2018 (ďalej aj zákon 725/2004 Z.z.) rozhodnutie
okresného úradu o udelení osvedčenia technika kontroly originality okrem všeobecných náležitostí 22)

obsahuje
a/ identifikačné údaje o odborne spôsobilej osobe,
b/ identifikačné údaje o oprávnenej osobe kontroly originality a o sídle pracoviska kontroly originality,
c/ kategórie vozidiel, na ktorých budú kontroly originality vykonávané v stacionárnom pracovisku kontroly
originality alebo v mobilnom pracovisku kontroly originality,

d/ obmedzenú platnosť osvedčenia technika kontroly originality na päť rokov,
e/ prípadné ďalšie údaje a podmienky súvisiace s vykonávaním kontrol originality.

19. Zákonom č. 151/2022 Z.z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm.
a/ uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského

súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej
Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp.
zn. 13S/64/2021 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici, ktorému bola vec Najvyšším správnym
súdom SR vrátená na ďalšie konanie, pod sp. zn. 5S/17/2025.

20. Správny súd preskúmaním veci zistil, že prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím podľa
§ 85 ods. 5 písm. c/ bod 6. zákona č. 106/2018 Z.z. zrušil žalobcovi oprávnenie na vykonávanie
kontroly originality za porušenie § 88 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na porušenie § 88 ods. 2 písm.
c/ bod 1. zákona č. 106/2018 Z.z. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že dôvodom jeho vydania
bola skutočnosť, že zamestnanec žalobcu A. B. vykonával kontrolu originality bez platného osvedčenia

technika kontroly originality. Na odvolanie žalobcu žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie stotožniac sa so
skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým orgánom.

21. Z obsahu správnej žaloby možno primárne vyabstrahovať spornú otázku platnosti osvedčenia

technika kontroly originality zamestnanca žalobcu A. B. po 11. novembri 2018 a tiež od nej sa odvíjajúcu
spornú otázku splnenia zákonných podmienok na zrušenie oprávnenia žalobcu vykonávať kontrolu
originality vozidiel. Z napadnutého a prvostupňového rozhodnutia plynie, že prvostupňový orgán a
žalovaný mali za preukázanú skutočnosť, že zamestnancovi žalobcu A. B. bolo dňa 11.11.2013 udelené
osvedčenie technika kontroly originality, ktorého platnosť bola v súlade s jeho obsahom a so znením §

78 ods. 8 písm. d/ dnes už neúčinného zákona č. 725/2004 Z.z. v spojení s ustanovením § 170 ods. 7
písm. f/ zákona č. 106/2018 Z.z., obmedzená do 11.11.2018.

22. Pokiaľ žalobca namietal neurčitosť výroku osvedčenia technika kontroly originality zo dňa 11.11.2013
vydaného pre jeho zamestnanca A. B., v ktorom je samotná lehota stanovená „slovne“ a nie špecifickým

dátumom tak, ako to podľa jeho názoru vyžaduje právna úprava, potrebné je primárne poukázať na to,
že rozhodnutie o udelení osvedčenia uvedenému technikovi kontroly originality nebolo bezprostredným
výsledkom procesného postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia, preto nie je
predmetom prieskumu správnym súdom. Správny súd preto nie je oprávnený posudzovať jeho
zákonnosť. Prvostupňový orgán a žalovaný boli v čase vydania prvostupňového a napadnutého

rozhodnutia povinní rešpektovať právoplatné rozhodnutie o udelení osvedčenia technika kontroly
originality vozidiel, s ktorého obsahom sa v rámci skutkového a právneho posúdenia veci boli povinní
vysporiadať, čo urobili.

23. Žalovaný sa s odvolacou námietkou žalobcu smerujúcou proti spôsobu vymedzenia platnosti

osvedčenia dostatočne vyrovnal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, kde s oporou v ust. § 78
ods. 8 zákona č. 725/2004 Z.z. a v ust. § 90 ods. 9 písm. e/, § 170 ods. 7 písm. e/, f/ zákona č.
106/2018 Z.z. uzavrel, že doba platnosti osvedčenia technika kontroly originality zo dňa 11.11.2013
nie je vyznačená špecifickým dátumom, ale je vyznačená slovne tak, že platnosť osvedčenia je „päť
rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia“, čo jednoznačne potvrdzuje a preukazuje

dobu platnosti osvedčenia, keďže každý je spôsobilý určiť a vypočítať dátum platnosti osvedčenia. Ďalej
žalovaný veci priliehavo argumentoval, že zákonodarca striktne neuviedol, akým spôsobom má byť
dátum vyznačený a vyjadrený a tiež tým, že vzhľadom na procesné úkony súvisiace s nadobudnutímprávoplatnosti osvedčenia nebolo možné v čase vydania osvedčenia stanoviť pevný dátum platnosti
osvedčenia.

24. Argumentácia žalovaného je logická a neodporuje použitej právnej úprave, účelom ktorej bez pochýb
je časovo obmedziť platnosť osvedčenia technika kontroly originality vozidiel na päť rokov, s možnosťou
predĺženia platnosti tohoto osvedčenia. Žalobcom presadzovanému výkladu predpokladajúcemu, že
obsahovou náležitosťou rozhodnutia o udelení osvedčenia technika kontroly originality vozidiel je
v súlade s ust. § 78 ods. 8 písm. d/ zákona č. 725/2004 Z.z. (ktorému v súčasnosti obsahovo zodpovedá

ust. 90 ods. 9 písm. e/ zákona č. 106/2018 Z.z.) ohraničenie platnosti osvedčenia uvedením presného
dátumu chýba priama opora v uplatnenej právnej úprave, ktorá takúto požiadavku na formu vyjadrenia
päťročného obmedzenia platnosti osvedčenia v rámci enumerácie náležitostí rozhodnutia o udelení
osvedčenia technika kontroly originality neobsahuje. Žalovaný naznačil absenciu logiky takého prístupu
spočívajúcu aj v tom, že v čase vydania rozhodnutia o udelení osvedčenia nie je možné s istotou
určiť presný dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (ani pri avizovanom osobnom prevzatí

rozhodnutia technikom kontroly originality vozidiel prvostupňový orgán nemôže predpokladať, či sa pri
prevzatí rozhodnutia súčasne vzdá práva na odvolanie proti nemu), od ktorého momentu prvostupňový
orgán jedným z výrokov rozhodnutia o udelení osvedčenia autoritatívne stanovil začiatok plynutia
päťročnej lehoty časovo obmedzujúcej platnosť osvedčenia.

25. Podľa platnej právnej úpravy v zmysle 90 ods. 9 písm. e/ zákona č. 106/2018 Z.z. osvedčenie
technika kontroly originality obsahuje obmedzenú platnosť osvedčenia na päť rokov od nadobudnutia
právoplatnosti osvedčenia, pričom podľa právnej úpravy platnej v čase vydania rozhodnutia o udelení
osvedčenia vymedzenej v § 78 ods. 8 písm. d/ zákona č. 725/2004 Z.z.
platilo, že rozhodnutie okresného úradu o udelení osvedčenia technika kontroly originality okrem

všeobecných náležitostí 22) obsahuje obmedzenú platnosť osvedčenia technika kontroly originality na
päť rokov. Hoci právna úprava použitá pri vydaní rozhodnutia o udelení osvedčenia technika kontroly,
na rozdiel od v súčasnosti platnej právnej úpravy, nestanovovala platnosť osvedčenia na päť rokov
od nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia, bolo vecou správnej úvahy prvostupňového orgánu (ako
vecne a miestne príslušného orgánu verejnej správy oprávneného vo veci konať), akou formou vo

svojom rozhodnutí vymedzí/vyjadrí začiatok a koniec doby platnosti osvedčenia. Limitovaný pri tom
bol len reálnosťou, určitosťou a zrozumiteľnosťou tohto vymedzenia. Prvostupňový orgán v súlade
s požiadavkou na zachovanie zásady právnej istoty účastníkov ním spravovaných verejnoprávnych
vzťahov stanovil začiatok plynutia päťročnej doby platnosti osvedčenia tak, že ho spojil s okamihom
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení osvedčenia. Zrozumiteľne tým reguloval časovú

platnosť osvedčenia odvíjajúcu sa od konkrétne určiteľného dňa (rozhodnutie o udelení odsvedčenia
technikovi kontroly originality vozidiel A. B. obsahuje vyznačenú doložku právoplatnosti, podľa ktorej
právoplatnosť nadobudlo dňa 11.11.2013), ktorá bola v súlade so všeobecnými zásadami posudzovania
plynutia lehôt (§ 27 ods. 2 Správneho priadku v nadväznosti na § 109 zákona č.
725/2004 Z.z.) obmedzená uplynutím toho dňa, ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo

ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (t.j. dňa 11.11.2018). Teda posúdením obsahu rozhodnutia
o udelení osvedčenia v súlade s účelom použitej právnej úpravy možno zhodne so závermi žalovaného
dospieť k jednoznačnému záveru, že platnosť osvedčenia technika A. B. na vykonávanie kontroly
originality vozidiel bola zrozumiteľne obmedzená na dobu od 11.11.2013 do 11.11.2018.

26. Z obsahu prvostupňového a napadnutého rozhodnutia zreteľne plynie, že žalobca, ako oprávnená
osoba kontroly originality, v rozpore s ust. § 88 ods. 1 písm. a/ a § 88 ods. 2 písm. c/ bod. 1
zákona č. 106/2018 Z.z. nezabezpečil vykonávanie kontrol originality vozidiel len technikmi, ktorí
boli držiteľmi platného osvedčenia technika kontroly originality, pretože kontrolou (hlavným štátnym
odborným dozorom Ministerstva dopravy a výstavby SR) bolo zistené, že žalobca v čase od 12.11.2018

do 28.05.2020 umožnil vykonávanie kontroly originality fyzickou osobou A. B., ktorá v tom čase nemala
platné osvedčenie technika kontroly originality vozidiel. Podľa § 85 ods. 5 písm. c/ bod 6. zákona
č. 106/2018 Z.z. je porušenie citovaných ustanovení dôvodom na to, aby schvaľovací orgán zrušil
oprávnenie na vykonávanie kontroly originality. Pokiaľ teda prvostupňový orgán ustálil, že činnosťou
žalobcu neboli zabezpečené požiadavky plynúce z ust. § 88 ods. 1 písm. a/ a § 88 ods. 2 písm. c/ bod.

1 zákona č. 106/2018 Z.z., logickým právnym následkom bolo zrušenie oprávnenia žalobcu.

27. Žalovaný k tomu ďalej výstižne doplnil, že sledovanie platnosti osvedčenia technika kontroly
originality spočíva na oprávnenej osobe. Bolo teda výlučne povinnosťou žalobcu včas podať žiadosťo predĺženie platnosti osvedčenia technika kontroly originality (§ 91 ods. 7 písm. a/ zákona č. 106/2018
Z.z.). V opačnom prípade bol technik, ktorému uplynula doba platnosti osvedčenia z úkonov kontroly
originality vozidiel v prevádzke žalobcu diskvalifikovaný, predchádzanie čomu bolo taktiež vo výhradnej

zodpovednosti žalobcu, a to vrátane následnej objektívnej deliktuálnej zodpovednosti za porušenie
tejto povinnosti, ktorej sa žalobca v administratívnom konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého
rozhodnutia nezbavil. Žalovaný sa zaoberal žalobcom predloženými nepriamymi dôkazmi, tvrdenou
dobrou vierou a tvrdeným porušením povinností správneho orgánu vedúcich k zrušeniu jeho oprávnenia.
Opakovane zdôraznil, že hoci A. B. splnil podmienky na predĺženie platnosti osvedčenia technika

kontroly originality vozidiel v zmysle § 91 ods. 7 písm. b/ a c/ zákona č. 106/2018 Z.z. tým, že
absolvoval doškoľovací kurz a vyhovel skúške odbornej spôsobilosti, nebola splnená podmienka podľa
písm. a/ spočívajúca v tom, že príslušná oprávnená osoba, v postavení ktorej bol žalobca, najneskôr
30 dní pred uplynutím platnosti osvedčenia požiada o predĺženie platnosti osvedčenia.

28. Vzhľadom na to, že zákon zrozumiteľne podmieňuje predĺženie platnosti osvedčenia technika

kontroly originality vozidiel schvaľovacím orgánom (prvostupňovým orgánom) len za predpokladu
kumulatívneho splnenia všetkých troch podmienok stanovených v § 91 ods. 7 písm. a/, b/ a c/
zákona č. 106/2018 Z.z., nie je možné prijať argumentáciu žalobcu, podľa ktorej žalobcovi nečinnosťou
správneho (prvostupňového) orgánu nebolo a nemohlo byť zrejmé, že technik vykonával činnosť bez
platného osvedčenia s tým, že platnosť osvedčenia sa predlžuje ex lege po úspešnom absolvovaní

doškoľovacieho kurzu a po skúške odbornej spôsobilosti. Interpretáciou tejto právnej úpravy žalovaný
veci priliehavo ustálil, že na predĺženie platnosti osvedčenia technika kontroly originality vozidiel sa
požaduje, aby oprávnená osoba (žalobca) najneskôr 30 dní pred uplynutím platnosti osvedčenia
požiadala schvaľovací orgán o predĺženie platnosti osvedčenia, z čoho logicky implikuje aj ten záver, že
ožiadostimusíbyťtýmtoorgánomrozhodnuté.Možnotedazhrnúť,žebolovovýlučnejdispozíciižalobcu

(potom, čo technik Körmendy absolvoval doškoľovací kurz a vyhovel skúške odbornej spôsobilosti),
aby ako oprávnená osoba včas požiadal o predĺženie platnosti osvedčenia technika kontroly originality
vozidiel, a súčasne bolo vo výlučnej rozhodovacej právomoci schvaľovacieho orgánu (prvostupňového
orgánu) o tejto žiadosti rozhodnúť.

29. Podstatná je pri tom skutočnosť, že bez vydania a doručenia rozhodnutia o predĺžení osvedčenia
nemožno uvažovať o účinnom predĺžení osvedčenia technika kontroly originality. Z normatívneho
obsahu ust. § 91 ods. 7 zákona č. 106/2018 Z.z. totiž jednoznačne vyplýva, že zákon zveruje úkon
predĺženia platnosti technika kontroly originality vozidiel schvaľovaciemu (prvostupňovému) orgánu,
ktorý, potom čo oprávnená osoba (žalobca) disponujúca konaním včas požiada o predĺženie platnosti

osvedčenia (t.zn. ak nepodá žiadosť o predĺženie platnosti osvedčenia, konanie sa nezačne), v ním
vedenom rozhodovacom procese (podľa § 157 zákona č. 106/2018 Z.z. sa na konanie vzťahuje Správny
poriadok) žiadosti vyhovie alebo nevyhovie, ak nie sú splnené podmienky v zmysle § 91 ods. 7 písm.
b/ a c/ zákona č. 106/2018 Z.z. Samotným splnením uvedených podmienok, bez autoritatívneho výroku
schvaľovacieho orgánu vyjadreného v individuálnom správnom akte (§ 157 ods. 4 písm. aj/ zákona č.

106/2018 Z.z. per analogiam), k predlženiu platnosti osvedčenia technika kontroly originality vozidiel
nedochádza.Žalobcatvrdilopakbeztoho,abysvojuvíziuinterpretačnéhoprístupu,podporilrelevantnou
argumentáciou.

30. Žalovaný argumentačne podoprel svoje právne závery aj poukazom na ust. 90 ods. 1 zákona č.

106/2018 Z.z., podľa ktorého technik kontroly originality môže vykonávať činnosť až po právoplatnosti
osvedčenia, pričom takéto podanie nie je možné vybaviť neformálne. Žalovaný vec posúdil správne,
pretože s použitím výkladového pravidla argumentum a maiori ad minus je tento postup platný pre
vydanie osvedčenia potrebné uplatniť aj vo vzťahu k predĺženiu jeho platnosti. Súčasne sa správny súd
stotožňuje s tým, že aj z formálnych dôvodov bolo potrebné o žiadosti rozhodnúť. V súlade s názorom

žalovaného teda nemohlo dôjsť k pochybeniu prvostupňového orgánu, ak postupoval v medziach
zákona (napr. § 24 ods. 1, § 47 ods. 5, 7, § 51 ods. 1 a pod. Správneho poriadku). Možno preto
uzavrieť, že pokiaľ žalobca v čase od 12.11.2018 do 28.05.2020 nedisponoval rozhodnutím alebo iným
správnym aktom o predĺžení platnosti osvedčenia technika kontroly originality vozidiel A. B., napriek
čomu mu v tomto období umožnil vykonávanie kontroly originality vozidiel, porušil zákon. S následkom

tohto kvalifikovaného porušenia zákon spája zrušenie povolenia činnosti žalobcu. Jediným zákonným
liberačným dôvodom, ktorým by mohla byť objektívna zodpovednosť za porušenie zákona preklenutá,
by bol postup žalobcu v zmysle § 85 ods. 5 písm. c/ bod 6. zákona – veta za bodkočiarkou
č. 106/2018 Z.z., podľa ktorého ak oprávnená osoba kontroly originality orgánu hlavného štátnehoodborného dozoru sama písomne nahlási do 15 dní od vykonania kontroly originality zistené porušenie
povinnosti podľa § 88 ods. 2 písm. a/, c/, f/, g/, h/ alebo písm. i/, schvaľovací orgán oprávnenie nezruší.
Žalobca sa toho v administratívnom konaní ani v rámci správnej žaloby nedovolával, preto sa touto

okolnosťou správny súd v súlade s § 134 ods. 1 SSP zaoberať nemohol.

31. Žalobca sa v správnej žalobe dovoláva toho, že ani jeden z rozhodujúcich správnych orgánov sa
logicky nevysporiadal s existenciou určitého reťazca nepriamych dôkazov o podaní „tejto sťažnosti“,
že technik svoju pracovnú náplň splnil aj po uplynutí platnosti osvedčenia, pričom mal prístup do

systémov. Tvrdil, že technik splnil všetky požiadavky na predĺženie platnosti osvedčenia, pretože
absolvoval doškoľovací kurz a vyhovel skúške odbornej spôsobilosti a doklady o tom boli prílohou
žiadosti o predloženie platnosti osvedčenia technika spolu so žiadosťou o zmenu sídla spoločnosti
a pod. Táto námietka je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia, ktoré v odôvodnení obsahuje
rozsiahlu argumentáciu, kde žalovaný konštatuje, že poštová zásielka žalobcu z 05.10.2018 adresovaná
prvostupňovému orgánu neobsahovala všetky doklady tak, ako ich žalobca uviedol, pretože obsahovala

len žiadosti o zmenu v oprávnení na vykonávanie emisnej, technickej kontroly a kontroly originality.
Podľa „zoznamu predkladaných listín“ mala byť prvostupňovému orgánu predložená súčasne aj Žiadosť
o predĺženie platnosti osvedčenia technika KO so zápisnicou zo skúšky, doškoľovacím kurzom a kolkom
v hodnote 50 Eur. Táto žiadosť podľa žalovaného nebola súčasťou zásielky a žalobca ju nedoložil
ani k odvolaniu. V správnej žalobe samotný žalobca uznáva, že takýto priamy fyzický dôkaz z jeho

strany absentuje. Preto, rovnako ako v čase vydania napadnutého rozhodnutia, aj v čase preskúmania
zákonnosti napadnutého rozhodnutia v správnom súdnom konaní zostáva táto námietka žalobcu iba
nepreukázaným tvrdením, ktoré je v rozpore s obsahom administratívneho spisu.

32. Žalovaný sa ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia presvedčivo vyrovnal so žalobcom

nastolenými otázkami ohľadom vykonávania kontroly originality aj ďalšími fyzickými osobami, čo nemalo
vplyv na porušenie povinnosti zabezpečiť, aby technik A. B. vykonával kontroly len v čase platnosti
jeho osvedčenia. K zodpovednosti za sledovanie doby platnosti osvedčení technikov vykonávajúcich
kontroly originality vozidiel správne uviedol, že to nie je úlohou prvostupňového orgánu, ale žalobcu,
v prevádzke ktorého sa kontrola originality vozidiel vykonáva. Žalovaný sa v súlade s platnou právnou

úpravou nestotožnil ani s tvrdeniami žalobcu o tom, že postupoval v dobrej viere, že splnil všetky
náležitosti na predĺženie platnosti osvedčenia, čo považoval len za vyjadrenie subjektívneho pocitu
žalobcu, ktorému nenasvedčovalo reálne konanie v podobe zaslania žiadosti o predĺženie platnosti
osvedčenia. Poukázal na to, že aj vzhľadom na prekluzívny charakter lehoty na podanie žiadosti, mal
žalobca možnosť si predĺženie platnosti osvedčenia overiť, čo neurobil. Osobitne žalovaný upozornil

na to, že to platí to o to viac, keďže žalobca už v minulosti spôsobil obdobné zmeškanie žiadosti
o predĺženie osvedčenia. Vzhľadom na to, že zákon „dobrú vieru“ oprávnenej osoby (žalobcu) pre
takéto prípady nekvalifikuje ako osobitný liberačný dôvod pre zbavenie sa objektívnej zodpovednosti za
porušenie predmetnej právnej povinnosti, a s poukazom na rešpektované právne zásady ignorantia iuris
non excusat (neznalosť zákona – práva neospravedlňuje) a vigilantibus iura scripta sunt (práva patria

bdelým), správny súd prisvedčuje racionálnej argumentácii žalovaného týkajúcej sa tvrdenej dobrej viery
žalobcu, ktorá argumentácia neobsahuje logickú chybu.

33. V rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia je žalobná námietka, že ani jeden z rozhodujúcich
orgánov sa logicky nevysporiadal s tým, že technik svoju pracovnú náplň splnil i po údajnom

uplynutí doby, na ktorú mu bolo oprávnenie vydané, pričom poukázal na to, že tento technik mal
prístup do príslušných systémov. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu v rámci
argumentácie bona fide poukazoval tiež na to, že poverená technická služba pre kontrolu originality
IRIS DENT, s.r.o. nezamedzila po 12.11.2018 technikovi prístup do príslušných systémov. Žalovaný
k tomu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca v rámci odvolania neuviedol

a nijakým spôsobom nepreukázal také skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery prvostupňového
orgánu plynúce z vykonaného štátneho odborného dozoru a dostupné listinné doklady jednoznačne
preukázali, že žalobca porušil povinnosti oprávnenej osoby kontroly originality, pričom jeho námietky
vyhodnotil ako bezdôvodné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci. Uvedené odvolacie námietky
žalobcu boli všeobecného, popisného charakteru (ich obsah len opisuje faktický stav po uplynutí

platnosti osvedčenia), bez akejkoľvek ambície právne relevantným spôsobom argumentovať v prospech
právneho posúdenia veci žalobcom. Preto im plne zodpovedalo rovnako všeobecné vyjadrenie
žalovaného k nim.34. Pre úplnosť možno doplniť, že práve vykonávanie činnosti technika kontroly originality vozidiel
technikom A. B. v prevádzke žalobcu v čase po uplynutí platnosti osvedčenia na vykonávanie tejto
činnosti zakladalo porušenie povinností žalobcu, ktoré bezprostredne viedlo k vydaniu prvostupňového

rozhodnutia. Vyhodnotiť túto okolnosť v prospech žalobcu by bolo popretím obsahu tohto skutkového
tvrdenia, ktoré bez jeho spornosti skutkovo zakladalo zistený protiprávny stav u žalobcu. Postup osoby
poverenej technickou službou pre kontrolu originality po uplynutí platnosti osvedčenia zodpovedajúci
postupu počas platnosti takého osvedčenia platná právna úprava nespája s obmedzením alebo so
zánikom zodpovednosti žalobcu ani na ňu nemá žiadny iný právny dopad. Preto táto námietka nemohla

mať pre posúdenie veci podstatný význam. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe vysvetlil, že
spoločnosť IRIS IDENT s.r.o., ako poverená technická služba kontroly originality blokuje prístup technika
kontroly originality do systému kontroly originality na základe rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu o zrušení osvedčenia technika kontroly originality. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade
prvostupňový správny orgán také rozhodnutie nevydal, nemohol byť prístup technika kontroly originality
blokovaný. Nie je zákonnou povinnosťou prvostupňového správneho orgánu upozorňovať oprávnené

osoby technickej kontroly, emisnej kontroly, kontroly originality alebo montáže plynových zariadení na
končiacu platnosť osvedčenia o odbornej spôsobilosti technikov. Povinnosť sledovať platnosť vydaného
osvedčeniatechnikakontrolyoriginalitytedaspočívanaoprávnenejosobe.Pretotietonámietkydôvodné
neboli.

35. Vzhľadom na prechádzajúce body tohto rozsudku je zrejmé, že žalovaný v rozsiahlom odôvodnení
napadnutého rozhodnutia dal zrozumiteľné odpovede na všetky skutkové a právne otázky, ktoré boli
podstatné pre rozhodnutie v ním prejednávanej právnej veci a poskytol svoje jednoznačné stanovisko ku
všetkým relevantným odvolacím námietkam žalobcu. Pokiaľ ide o prvostupňové rozhodnutie, samotný
fakt, že ide o stručnejšie rozhodnutie ešte neznamená, že jeho odôvodnenie neobsahuje náležitosti

požadované ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí zhrnul
výsledky štátneho dozoru vykonaného u žalobcu, priebeh konania, poukázal na platnú právnu úpravu.
Jasne sformuloval, že žalobcovi zrušil oprávnenie na vykonávanie kontroly originality v zmysle § 85
ods. 5 písm. c/ bod 6. zákona č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, pretože nezabezpečil vykonávanie kontrol originality v rozsahu udeleného

oprávnenia na príslušný druh kontrol originality a kategóriu vozidla nediskriminačným spôsobom
prostredníctvom osôb, ktoré sú držiteľmi platného osvedčenia technika kontroly originality na príslušný
druh kontroly originality a kategórie vozidla, čím porušil ust. § 88 ods. 1 písm. a/ zákona č. 106/2016 Z.z.
Prvostupňový orgán svoje skutkové zistenia odvodil od štátneho dozoru vykonaného u žalobcu v období
odo dňa 25.06.2020 do 18.09.2020, výsledkom ktorého bol protokol o kontrole č. 6/2020-PKO zo dňa

18.09.2020, z ktorého zistil, že žalobca ako oprávnená osoba umožnil vykonávanie kontroly originality
fyzickou osobou A. B. v čase od 12.11.2018 (deň nasledujúci po skončení platnosti osvedčenia technika
kontroly originality č. k.: OU-PBOCDPK-2013/00359-2/CIF DJ2) do 28.05.2020 (dátum poslednej
vykonanej kontroly originality preverený v informačnom systéme kontrol originality), pričom táto fyzická
osoba nemala platné osvedčenie technika kontroly originality, čo je zároveň porušením ustanovenia

§ 88 ods. 2 písm. c/ bod. 1 zákona č. 106/2018 Z.z., podľa ktorého oprávnená osoba kontroly
originality nesmie umožniť vykonávanie kontroly originality fyzickými osobami, ktoré nemajú platné
osvedčenie technika kontroly originality. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia nedáva odpovede
na niektoré námietky žalobcu, pretože žalobca ich v konaní predchádzajúcom jeho vydaniu neuplatnil.
Obsah odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia tak v dostatočnom rozsahu objasňuje skutkový a

právny základ rozhodnutia a zrozumiteľne vyjadruje, ako sa k nemu postavil prvostupňový orgán.

36. Ako nedôvodnú preto správny súd vyhodnotil aj námietku nepreskúmateľnosti, resp. arbitrárnosti
prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho podľa žalobcu malo dôjsť k porušeniu
práva na spravodlivé konanie. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k tejto námietke poukázal

na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, z ktorých vyplýva povinnosť súdov odôvodniť dostatočne
svoje rozhodnutia a uviedol, že tieto požiadavky sa vzťahujú aj na odôvodnenie rozhodnutí orgánov
verejnej moci v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR, správny súd uvádza, že so žalobcom
označenou judikatúrou je správny súd oboznámený, avšak na základe takto všeobecne formulovanej
námietky, obsahujúcej tvrdenie žalobcu o potrebe riadne odôvodniť rozhodnutia súdov a orgánov

verejnej správy, nie je možné konštatovať nepreskúmateľnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného
a prvostupňového orgánu. Vo všeobecnosti možno uviesť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy môže
byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.37. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/1/2009,
v ktorom sa zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k
nasledovnému záveru: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho

súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne
správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem
spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom konania
a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu
patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich

skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť.“ ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny
nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán
k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku
dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať
prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch
získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní

vykonané.“

38. Správny súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej judikatúry NS SR, NSS SR, Ústavného
súdu SR i ESĽP orgány verejnej správy i súdy nie sú povinné zaoberať sa každou jednou námietkou
nastolenou účastníkom konania a nemusia dať odpoveď na každý jeden argument žalobcu, sú však

povinné zaoberať sa podstatnými námietkami, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie súdu, resp. orgánu
verejnej správy a majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného teda nemajú za následok
nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Nebolo teda zistené porušenie práva žalobcu na spravodlivé konanie

a nebola mu odňatá možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti preskúmavaným
rozhodnutiam, o čom svedčí aj obsah samotnej správnej žaloby, v ktorej žalobca podrobne analyzuje
dôvody rozhodnutia žalovaného a predkladá k nim svoje argumenty, a teda je zrejmé, že rozhodnutia
obsahovali dostatok dôvodov, na ktorých boli založené.

39. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu
daneipostupu,ktorýichvydaniupredchádzal,zdôvodovnezákonnostiuplatnenýchžalobcomvpodanej
správnej žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené časti tohto rozsudku dospel k záveru, že žaloba nebola
dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

40. Postup uplatnený prvostupňovým orgánom plynúci z ust. § 85 ods. 5 písm. c/ bod 6. zákona
č. 106/2018 Z.z. nie je súčasťou vymedzenia sankcií a správnych deliktov v zmysle ust. § 147, §
148 a nasl. zákona č. 106/2018 Z.z. Napriek tomu má správny súd za to, že ide o správne trestanie
v zmysle ust. § 194 ods. 1 SSP, pretože označené zrušovacie oprávnenie je bezprostredným právnym
následkom porušenia niektorej z právnych povinností podľa § 88 ods. 1 písm. a/, d/, e/, k/ a ods. 2

písm. a/, c/, d/, f/ až i/ držiteľom oprávnenia. Vzhľadom na to, že o zrušení je potrebné schvaľovacím
(prvostupňovým) orgánom rozhodnúť v správnom konaní, ktoré nesmie porušovať právo účastníka
konanianaspravodlivýproces,t.zn.nejdeozánikoprávnenianavykonávaniekontrolyoriginalityexlege,
ide o správne trestanie, výsledkom ktorého bolo uloženie sankcie za iné protiprávne konanie (keďže toto
konanie nie je zákonom vymedzené ako priestupok alebo správny delikt).

41. Keďže ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania bol správny súd povinný preskúmať
zákonnosť napadnutého rozhodnutia aj bez návrhu z hľadiska dôvodov vymedzených v ust. § 194
a nasl. SSP. Správny súd nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v ust. § 195 písm. a/
až e/ SSP, ktorý by odôvodňoval zrušenie napadnutého rozhodnutia. Zistenie skutkového stavu bolo

dostatočné na riadne posúdenie veci a skutkový základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s obsahom
administratívneho spisu (najmä protokol a jeho prílohy poskytujú dostatočný skutkový podklad), nakoľko
z podkladov rozhodnutia je možné spoľahlivo dospieť k preukázanému záveru, že boli naplnené všetky
znaky skutkovej podstaty ust. § 85 ods. 5 písm. c/ bod 6. zákona č. 106/2018 Z.z., bezprostredným
následkom naplnenia ktorých bolo zrušenie oprávnenia žalobcu na vykonávanie kontroly originality.

Lehota na vyvodenie zodpovednosti pre tento prípad nie je zákonom stanovená. Správny súd nezistil
porušenie základných zásad trestného konania, pretože správne konanie o správnom delikte bolo
začaté, vedené a napadnutým rozhodnutím skončené na základe preukázaného porušenia zákona,
ktoré bolo zistené zákonným postupom a konanie prebehlo so zachovaním procesných práv žalobcu.Jedinou možnou a nezvratnou sankciou za porušenie zákona spôsobom uvedeným v prvostupňovom
rozhodnutí je zrušenie oprávnenia žalobcu na vykonávanie kontroly originality, ktorú prvostupňový orgán
uložil. Preto ani z týchto dôvodov nebola správna žaloba žalobcu dôvodná.

42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého
má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom
alebosčastiúspešný.Vpreskúmavanomprípadežalobcanebolúspešný,pretomusprávnysúdnáhradu
trov konania nepriznal. Správny súd nerozhodol o priznaní náhrady trov konania žalovanému, ktorý je

orgánom štátnej správy, pretože neboli zistené výnimočné podmienky pre priznanie práva na náhradu
trov konania žalovaného v zmysle § 168 SSP.

43. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo

podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP v znení účinnom
do 30.06.2023 s poukazom na § 493e SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať
účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí
podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443

ods. 2 písm. a) sa SSP znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom
na § 493e SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ

musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak má
sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde
koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a)
SSP).Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.