Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123471590
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6123471590.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr.

Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X,
XXX XX D., zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o., so sídlom Pribinova 20, 811
09 Bratislava, proti žalovanému: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX/XX, XXX XX H., zastúpený:
JUDr. Jiří Choutka, advokát so sídlom Štúrovo nám. 121, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 21 725 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 35C/42/2024-194
zo dňa 25. septembra 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil konanie v časti istiny vo výške 17 741
eur, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu 95 %.

1.1 Právne svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 657, § 658 ods. 1, § 570 ods.
1, § 516 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v ďalšom texte

„Občiansky zákonník“), § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (v ďalšom texte „C.s.p.“).

1.2 Na základe dokazovania vykonaného zmluvami o pôžičke z 23.04.2016, 12.09.2018 a 12.09.2020,
predžalobnou výzvou z 03.11.2023 a potvrdeniami o úhradách, súd prvej inštancie zistil, že zmluvou o
pôžičkezodňa23.04.2016sažalobcazaviazalposkytnúťžalovanémupeňažnúpôžičkuvovýške15000
eur. Pôžička bola poskytnutá bezúročne, žalovaný bol povinný pôžičku splatiť veriteľovi dňa 23.04.2017

a uhradiť poplatok za zmluvu vo výške 2 000 eur, splatný v štyroch po 500 eur. V prípade, že sa v termíne
poslednej splátky zmluvné strany dohodnú na prolongácii zmluvy o pôžičke, mal byť dlžník povinný
uhradiť v termíne 23.04.2017 iba splátku vo výške 500 eur. Splatenie pôžičky vo výške 15 000 eur malo
byťpredmetomnovejzmluvyopôžičke.Medzistranaminebolosporné,ženazákladetejtozmluvybolizo
strany žalobcu žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 15 000 eur. Zmluvou o pôžičke zo
dňa 12.09.2018 sa mal žalobca zaviazať poskytnúť žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 20 000 eur.
Pôžička mala byť poskytnutá bezúročne, žalovaný bol povinný pôžičku splatiť veriteľovi dňa 12.09.2019

a uhradiť poplatok za zmluvu vo výške 2 941 eur. Poplatok mal byť splatný v štyroch splátkach po 666
eur. V prípade, že sa v termíne poslednej splátky zmluvné strany dohodnú na prolongácii zmluvy o
pôžičke, mal byť dlžník povinný uhradiť v termíne 12.09.2019 iba splátku vo výške 666 eur. Splatenie
pôžičkyvovýške20000eurmalobyťpredmetomnovejzmluvyopôžičke.Medzistranaminebolosporné,že na základe zmluvy nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému.
Zmluvou o pôžičke zo dňa 12.09.2020 sa mal žalobca zaviazať poskytnúť žalovanému peňažnú pôžičku
vo výške 22 700 eur. Pôžička mala byť poskytnutá bezúročne, žalovaný bol povinný pôžičku splatiť

veriteľovi dňa 12.09.2021 a uhradiť poplatok za zmluvu vo výške 3 300 eur. Poplatok mal byť splatný v
štyroch splátkach po 825 eur. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe zmluvy nedošlo k reálnemu
odovzdaniu peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému. Žalovaný na úhradu pôžičky do 01.05.2024
zaplatil žalobcovi v splátkach sumu v celkovej výške 11 016 eur, pričom splátky vo výške 600 eur
realizoval po podaní žaloby na súd.

1.3 Súd prvej inštancie predovšetkým konštatoval, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, teda
na vznik záväzkového vzťahu nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie veci (v
tomto prípade peňazí) dlžníkovi. V spore o vrátenie požičanej sumy má veriteľ bremeno tvrdenia, že
so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke, že žalovanému poskytol finančné prostriedky a že žalovaný
nezaplatil dlh riadne a včas. Na veriteľovi spočíva dôkazné bremeno nielen ohľadne tvrdenia, že bola
uzavretá zmluva o pôžičke, ale že bolo podľa nej dlžníkovi plnené. Medzi stranami v konaní nebolo

sporné, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 23.04.2016 žalobca poskytol žalovanému peňažnú
pôžičku vo výške 15 000 eur, ktorú bol žalovaný povinný splatiť veriteľovi dňa 23.04.2017. V priebehu
konania došlo na strane žalobcu k podstatnej zmene skutkových tvrdení a s tým spojenej zmene žaloby,
pripustenej na pojednávaní 25.09.2024. Žalobca tu uviedol, že následné zmluvy o pôžičke vyhodnotil
ako neplatné, nároky si preto uplatňuje z prvej zmluvy o pôžičke zo dňa 23.04.2016.

1.4 Zistené skutočnosti súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že žalobca si žalobou pôvodne uplatnil
nárok z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2020. V žiadnej so zmlúv z 12.09.2018 a 12.09.2020
sa nenachádza zmienka o zmluvách predchádzajúcich. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu
uvedených v ich písomných vyjadreniach jednoznačne vyplýva, že ich vôľou malo byť dojednanie

privatívnej novácie (obnovy záväzku), ktorá predstavuje dohodu (zmluvu) o zriadení nového záväzku,
ktorou sa zriaďuje nový záväzok pri súčasnom zrušení ich doterajšieho záväzku. Vôľa účastníkov
dohody o novácii nesmerovala k zmene vedľajšieho ustanovenia zmluvy, ale k nahradeniu pôvodného
záväzkového vzťahu novým. Novým záväzkom malo dôjsť k podstatnej zmene v predmete plnenia, kedy
pôvodný záväzok žalovaného vrátiť žalobcovi sumu 15 000 eur mal byť nahradený novým záväzkom

zaplatiť sumu 20 000 eur, resp. 22 700 eur, a to za novodojednaných podmienok. K tomu, aby mohlo
dôjsť k zániku pôvodného záväzku a jeho nahradeniu novým záväzkom, je však potrebné, aby nový
záväzok platne vznikol. Medzi stranami pritom nebolo sporné, že k reálnemu plneniu na základe zmlúv
o pôžičke z 12.09.2018 a 12.09.2020 zo strany žalobcu nikdy nedošlo, tieto nové záväzkové vzťahy
nikdy platne nevznikli. V dôsledku toho, že nový záväzok platne nevznikol, platiť mal pôvodný záväzok,

a to bez akejkoľvek zmeny. V dôsledku absencie plnenia z reálneho kontraktu totiž tento nový záväzok
nikdy nevznikol a pre strany z neho nemohli vyplynúť žiadne práva a povinnosti. Súd prvej inštancie
tak dospel k záveru, že žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi požičanú sumu do 23.04.2017, pričom
nasledujúcim dňom (24.04.2017) žalobcovi začala plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie jeho
práva na súde, ktorá uplynula 23.04.2020. Žaloba bola na súd podaná 18.12.2023, žalovaným vznesená

námietka premlčania bola dôvodná a súd preto žalobcovi právo nemohol priznať súdnym rozhodnutím.

1.5 Súd prvej inštancie ďalej argumentoval tým, že až na pojednávaní dňa 25.09.2024 žalobca vo
vzťahu k navrhnutej zmene žaloby zo dňa 22.5.2024 doplnil, že k zmene žaloby pristúpil po tom,
ako vyhodnotili následné zmluvy o pôžičke ako neplatné z dôvodu, že nedošlo k reálnemu plneniu.

Žalobca si tak nároky uplatnil len z prvej pôžičky zo dňa 23.04.2016, ktorej splatnosť však mala nastať
podľa žalobcu až 13.09.2021, pričom dátum splatnosti žalobca odvodil z tretej zmluvy o pôžičke, ktorú
podľa jeho názoru možno považovať za dohodu medzi stranami o predĺžení doby splatnosti. Súd prvej
inštancie poukázal na ustanovenie § 140 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého zmenou žaloby je i podstatná
zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Žalobca k podstatnej zmene

rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa právneho titulu, z ktorého si nároky uplatňuje, pristúpil až
na pojednávaní dňa 25.09.2024, ktorú zmenu žaloby prvoinštančný súd pripustil. Prvoinštančný súd
zdôraznil, že ak by aj pripustil tvrdenie žalobcu, že splatnosť záväzku zo zmluvy o pôžičke zo dňa
23.04.2016 nastala až 13.09.2021, premlčacia doba začala plynúť 14.09.2021 a uplynula by 13.09.2024.
Žalobca si však nárok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 23.04.2016 uplatnil až na základe zmeny žaloby

predstavujúcej podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností prednesených na pojednávaní 25.09.2024,
k uplatneniu tohto zmeneného nároku tak došlo až po uplynutí premlčacej doby. Súd však zdôraznil aj
tú skutočnosť, že žalobca svoje nové tvrdenie, podľa ktorého nové zmluvy o pôžičke mali predstavovať
len dohodu o zmene doby splatnosti, a teda dohodu o zmene v obsahu záväzku v zmysle § 516Občianskeho zákonníka bez toho, aby pôvodný záväzok zanikol (kumulatívna novácia), nepreukázal.
Žalobca nenavrhol žiadne dokazovanie na popretie pôvodne medzi stranami nesporných tvrdení o
obsahu vôle účastníkov zmlúv o pôžičkách, ktorá mala smerovať k zániku pôvodného záväzku a vzniku

nového. Podľa názoru prvoinštančného súdu nie je možné zmeniť pôvodne nesporný výklad vôle
účastníkov právneho úkonu len na základe dodatočne prijatého záveru o neplatnosti (či neexistencii)
tohto právneho úkonu. Skutočnosť, že na základe nových zmlúv o pôžičke mala byť predĺžená splatnosť
zmluvy z 23.04.2016 nevyplýva ani z textu týchto zmlúv, pretože tie neobsahujú žiadny odkaz na
pôvodnú zmluvu. Žalobca tak v konaní nepreukázal, že na základe zmlúv o pôžičke z 12.09.2018 a

12.09.2020 malo dôjsť k platnému predĺženiu doby splatnosti záväzkov zo zmluvy zo dňa 23.04.2016.

1.6 Súd prvej inštancie uzavrel, že vzhľadom k tomu, že uplatnený nárok považoval za premlčaný v
celom rozsahu, žalobu v rozsahu zmeny pripustenej uznesením vyhláseným na pojednávaní 25.09.2024
zamietol. S poukazom na premlčanie sa ďalej nezaoberal spornými otázkami existencie nárokov na
zmluvné úroky uplatnené zmenenou žalobou, pretože aj tento nárok podliehal premlčaniu v rovnakej

lehote ako uplatnená istina.

1.7 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1, §
256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C. s. p.. Argumentoval tým, že žalobca si v konaní celkovo uplatňoval nárok
na zaplatenie istiny v sume 21 725 eur a vyčíslených zmluvných úrokov 2 000 eur, spolu 23 725 eur. Po

podaní žaloby vzal žalobca žalobu späť v rozsahu 17 741 eur, pričom v časti 600 eur na základe úhrad
vykonaných žalovaným po podaní žaloby. V uvedenej časti 600 eur zastavenie konania zavinil žalovaný,
v dôsledku čoho v tejto časti by žalobca mal nárok na náhradu trov konania (2,5%). Vo zvyšnej časti
späťvzatého nároku však zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý zároveň bol neúspešnou stranou
v časti nároku, v ktorej súd žalobu zamietol (97,5%). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania tak súd

vychádzal z pomeru úspechu, pričom žalovanému ako v prevažnej časti úspešnej strane priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95% (97,5 - 2.5). O výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(262 ods. 2 C. s. p.).

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov II. a III. napadol v zákonom stanovenej
lehote odvolaním žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.) a z dôvodu, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p).

2.1 Žalobca poukázal na to, že na´mietku premlcˇania zˇalovany´ vzniesol azˇ na poslednom pojedna
´vani´ vo veci, do pojedna´vania nebolo zo strany zˇalovane´ho premlcˇanie ani spomenute´ a riesˇene
´, preto logicky zˇalobca nemohol navrhovať ďalsˇie do^kazy na doplnenie dokazovania vopred. Podľa
žalobcu v preskúmavanej veci dosˇlo v ra´mci platne´ho uzatvorenia zmlu´v o po^zˇicˇke z 12.09.2018

a 12.09.2020 ku kumulati´vnej nova´cii v nadva¨znosti na prvu´ zmluvu o po^zˇicˇke zo dnˇa 23.04.2016.
Kumulati´vna nova´cia predstavuje zmenu obsahu za´va¨zku dohodou stra´n. Pri kumulati´vnej nova
´cii sa si´ce obsah po^vodne´ho za´va¨zku meni´, k po^vodny´m pra´vnym skutocˇnostiam mo^zˇe byť
pridana´ ďalsˇia pra´vna skutocˇnosť, ktorou u´cˇastni´ci za´va¨zkove´ho vzťahu dohodou zmenia svoje
pra´va a povinnosti , ale po^vodny´ za´va¨zok nezanika´. Rozhodujúca je pri kumulatívnej novácii vôľa

účastníkov právneho úkonu a pri zisťovaní jej obsahu sa uplatňuje i výkladové pravidlo (§ 35 ods.
2), podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami je potrebné vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, a či táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým
prejavom. V danom ohľade zˇalobca poukazuje na vyjadrenie zˇalovane´ho v ra´mci odporu, v ktorom
uviedol, zˇe sa pred uzavretím vôbec prvej zmluvy o pôžičke nachádzal v zlej finančnej situácii

a nutne potreboval finančné prostriedky. Následne uvádzal, že ďalšími dvoma zmluvami o pôžičke
uzatvorenými neskôr malo dôjsť k prolongácii pôvodnej pôžičky kvôli jeho neschopnosti splatiť dlžnú
sumu v rámci dohodnutého termínu. Uviedol, zˇe pri vsˇetky´ch troch zmluva´ch isˇlo sta´le o jeden
a ten isty´ za´va¨zok, ktore´ho existenciu zˇalovany´ potvrdzoval postupny´m spla´cani´m dlzˇnej sumy
vmesacˇny´chspla´tkach.Naviacpodľažalobcuvtomtosmeretrebavykladaťivyvra´titeľnu´domnienku

v prospech dohody stra´n o doplneni´ jestvuju´ceho za´va¨zku, ak z dohody nevyply´va nepochybne,
zˇe dojednani´m nove´ho za´va¨zku zanika´ stary´ za´va¨zok, ma´ sa za to, zˇe vznika´ novy´ za
´va¨zokpopripo^vodnomza´va¨zku.Tentonovy´za´va¨zok,ktory´dopl´nˇastarsˇi´,existuju´ciza´va¨zok,
musi´ vzniknu´ť medzi rovnaky´mi stranami. Predmetom a hlavny´m u´cˇelom ďalsˇi´ch dvoch zmlu´vo po^zˇicˇke bolo predl´zˇenie splatnosti dlzˇnej sumy a v za´vislosti od toho aj forma´lne navy´sˇenie
pozˇicˇanej sumy. Hoci na´sledne v ra´mci konania vysˇlo najavo, zˇe k rea´lnemu odovzdaniu financˇny
´ch prostriedkov v ra´mci navy´sˇenia podľa zmlu´v z roku 2018 a 2020 a nedosˇlo tak k platne´mu

uzatvoreniu zmluvy o po^zˇicˇke ako rea´lneho kontraktu, na predmetny´ pra´vny u´kon treba nazerať
vo svetle zmluvného dojednania odrážajúceho autonómiu vôle zmluvných strán, ktoré vzniklo platne,
a to ako na dohodu o predĺžení splatnosti alebo prolongácii pôvodného záväzku. Ak dosˇlo len k dohode
zmluvny´ch stra´n o podstatny´ch na´lezˇitostiach zmluvy o po^zˇicˇke, ale k odovzdaniu predmetu
po^zˇicˇky nedosˇlo, nemozˇno sa s u´spechom doma´hať, aby veriteľ plnil z titulu zmluvy o po^zˇicˇke,

pretozˇe zmluva nevznikla (rozsudok Najvysˇsˇieho su´du SR, sp. zn. 5Cdo 238/2010). Taky´to pra´vny
u´kon netreba nevyhnutne povazˇovať za neplatny´, pretozˇe podľa jeho obsahu mo^zˇe i´sť napri´klad
o zmluvu o u´vere podľa Obchodne´ho za´konni´ka, pri´padne o zmluvu o budu´cej zmluve alebo o
nepomenovanu´ zmluvu v zmysle § 51 OZ (rozsudok Najvysˇsˇieho su´du CˇR, sp. zn. 25Cdo 695/2003),
ak neodporuje obsahu alebo u´cˇelu za´kona. Žalobca poukázal aj na na´lez U´stavne´ho su´du SR zo
dnˇa 03.07.2008, sp. zn. I. U´S 242/07 s tým, že na za´klade konsˇtantnej zhody su´dnej praxe na tom,

zˇe pra´vny u´kon sa so zreteľom na zachovanie autono´mie vo^le a zmluvnej voľnosti v su´kromnom pra
´ve ma´ vykladať podľa jeho obsahu a u´cˇelu a ma´ za to, zˇe v danom pri´pade aj keď nedosˇlo k platne
´mu vzniku zmluvy o po^zˇicˇke, vzhľadom na ostatne´ okolnosti dosˇlo k platnej dohode o predl´zˇeni´
splatnosti po^zˇicˇky. Ak súd prvej inštancie žalobcovi v konani´ vycˇi´tal aj skutocˇnosť, zˇe jednotlive´
zmluvy neboli previazane´ a neobsahovali zˇiaden odkaz na po^vodny´ za´va¨zok vyply´vaju´ci z prvej

zmluvy o po^zˇicˇke, podľa žalobcu uvedene´ dostatocˇne vyply´va z okolnosti´ dane´ho za´va¨zkove
´ho vzťahu, kedy ich vza´jomnu´ previazanosť a nadva¨znosť potvrdil vo svojom vyjadreni´ aj samotny
´ zˇalovany´, a ktora´ vyply´vala z vo^le zmluvny´ch stra´n, ich spra´vania pred a po podpise jednotlivy
´ch zmlu´v. Navysˇe ich previazanosť mozˇno odvodiť jednak z totozˇny´ch subjektov zu´cˇastneny´ch
na pra´vnych u´konoch a konsˇtantnej cˇasovej su´vislosti. Z hľadiska splatnosti sa ma´ na uplatneny´

na´rok zˇalobcu nazerať cez pra´vny u´kon zo dnˇa 12.09.2020, na za´klade cˇoho na´rok zˇalobcu nie
je premlcˇany´.

2.2 Žalobca ďalej poukázal na nedostatocˇné odo^vodnenie napadnutého rozsudku. Pra´vom strany
sporu je, aby bolo rozhodnutie presvedcˇivo odo^vodnene´, cˇo sa vsˇak podľa žalobcu nestalo,

pričom v zmysle konsˇtantnej judikatu´ry U´stavne´ho su´du Slovenskej republiky a Najvysˇsˇieho su´du
Slovenskej republiky jasne a jednoznacˇne odo^vodnene´ rozhodnutie procesnej povahy tvori´ su´cˇasť
za´kladne´ho pra´va na su´dnu ochranu. Napadnute´ rozhodnutie, neobsahuje u´vahy su´du ktorými
sa riadil pri aplikácii právneho predpisu, rozhodnutie je nezrozumiteľne´, nedostatocˇne odo^vodnene
´, a teda nezákonné. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevyrovnal so

všetkými argumentmi žalobcu.

2.3 Žalobca sa odvolacím návrhom domáhal zrušenia prvoinštančného rozsudku v napadnutých
výrokoch II. a III. a vrátenia veci na ďalšie rozhodnutie alebo vyhovenia žalobe a náhrady trov konania.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na doručenie napadnutého rozsudku právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 16.10.2024, lehota na podanie opravného prostriedku tak uplynula dňa
31.10.2024. Žalobca podľa elektronického súdneho spisu doručil odvolanie dňa 04.11.2024, teda po
zákonom ustanovenej lehote na podanie opravného prostriedku. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

4. Žalobca v odvolacej replike zdôraznil, že odvolanie voči rozsudku bolo podané v rámci zákonnej
lehoty dňa 31.10.2024 elektronicky, na základe čoho existuje v elektronickom systéme nepopierateľný
dôkaz o tom, že odvolanie bolo podané včas. Odvolanie podal voči výroku II. a III. rozsudku, doložka
právoplatnosti zaslaná súdom sa preto vzťahuje na výrok I. rozsudku. Uviedol, že aj naďalej trvá na

podanom odvolaní a pridržiava sa svojich predchádzajúcich vyjadrení. Opakovane zdôraznil, že vôľa
strán je v rámci súkromnoprávnych vzťahov určujúca, preto je nutné nazerať na právne úkony vždy v
ďalších súvislostiach s ohľadom na to, kto právny úkon urobil a aký bol jeho účel, teda čo uvedeným
právnym úkonom zmluvné strany zamýšľali dosiahnuť alebo čo ním sledovali. Zo skutkového stavu
v predmetnej právnej veci vyplynulo, že ďalšie dve zmluvy boli uzatvorené z dôvodu, že žalovaný

nebol schopný v rámci dohodnutej doby splatiť celú čiastku požičaných finančných prostriedkov, na
základe čoho bolo potrebné predĺžiť lehotu splatnosti, aj keď vždy išlo o totožnú sumu istiny. Z konania
jednoznačne vyplynulo, že záväzok medzi zmluvnými stranami ostával totožný a menila sa len doba
splatnosti z dobrej vôle žalobcu, ktorý žalovanému vyhovel a vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciusúhlasil s predĺžením doby splatnosti. Žalobca preto rozporoval tvrdenie žalovaného, že uvedené
nevyplýva zo žiadnej skutočnosti. Podľa žalobcu nie je rozhodujúce samotné označenie právneho
úkonu, ale jeho obsahové znenie a rozsah dohodnutých práva a povinností účastníkov právneho úkonu

a najmä vôľa zmluvných strán a ich zámer. Ak by súd uvážil, že splatnosť uplatneného nároku žalobcu
nie je možné posudzovať v zmysle právneho úkonu zo dňa 12.09.2020, pravdepodobne by išlo o príliš
formalistické nazeranie na predmetnú vec. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR
zo dňa 28.05.2015, sp. zn. 8Cdo/167/2014, v ktorom súd citoval nález Ústavný súd Slovenskej republiky
z 28. apríla 2014 sp. zn. IV. ÚS 15/2014 77, v zmysle ktorého prílišný formalizmus a prehnané nároky

na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahuje do
zmluvnej slobody vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómnej vôle) podľa čl. 2 ods. 3. Žalobca
zotrval na svojom odvolacom návrhu.

5. Žalovaný v odvolacej duplike poukázal na skutočnosť, že ako žalovaný tak aj samotný súd prvej
inštancie správne konštatoval, že z pohľadu obsahu zmlúv o pôžičke zo dňa 12.09.2018 a dňa

12.09.2020 žiadne zmluvné ustanovenie neobsahuje nováciu záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o
pôžičke uzatvorenej dňa 23.04.2016, žiadne zmluvné ustanovenie neodkazuje na uvedenú zmluvu a
teda nie je možné žiadnym spôsobom z obsahu zmlúv vyvodiť nováciu na ktorú poukazuje žalobca. Ďalej
poukázal na nesúhlas žalovaného s tvrdením žalobcu, že záväzok zostával totožný a menila sa len doby
splatnosti. Predmetom zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2018 bola pôžička v sume 20 000 eur a poplatok

za zmluvu v sume 2 941 eur na rozdiel od predmetu zmluvy o pôžičke zo dňa 23.04.2016. Rovnako
predmetom zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2020 bola pôžička v sume 22 700 eur a poplatok za zmluvu
v sume 3 300 eur na rozdiel od predmetu zmluvy o pôžičke zo dňa 23.04.2016. Bolo pritom nesporné,
že k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov na základe zmlúv o pôžičke zo dňa 12.09.2018 a
dňa 12.09.2020 nedošlo. Podľa žalovaného nie je zrejmé od akého ustanovenia zmlúv o pôžičke zo

dňa 12.09.2018 a zo dňa 12.09.2020 žalobca odvodzuje existenciu novácie zmluvného vzťahu, keď
evidentne vzhľadom na predmet zmlúv resp. údajne požičané sumy finančných prostriedkov sa jedná o
samostatné a na sebe nezávislé právne úkony, ktoré je potrebné považovať za neplatné.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom, zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutievydané(§359C.s.p.),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) a h) C. s.
p.),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom(§379C.s.p.)adôvodmiodvolania

(§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok,
ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

7. Odvolací súd sa najprv vyjadrí k námietke žalovaného, podľa ktorého bolo odvolanie žalobcu podané
po uplynutí zákonnej lehoty až dňa 04.11.2024, pričom napadnutý rozsudok bol doručený právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 16.10.2024.

8. Z obsahu spisu (č. l. 205-207) je zrejmé, že odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku
bolo doručené prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu súdu prvej inštancie elektronicky dňa
31.10.2024. Predmetný rozsudok bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený elektronicky dňa
16.10.2024 (č. l. 199), odvolanie tak bolo súdu prvej inštancie doručené v zákonnej 15-dňovej lehote

(§ 362 ods. 1 C.s.p.).

9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 21 725 eur s príslušenstvom z dôvodu nesplnenia záväzku zo zmluvy
o pôžičke.

10.Predmetomodvolaciehokonaniajevsúladesodvolacímidôvodmiuplatnenýmižalobcompreskúmať
správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý výrokom II. žalobu zamietol vo zvyšnej časti
z dôvodu premlčania (po čiastočnom zastavení konania, ktoré nie je predmetom odvolania) a závislýmvýrokom III. o trovách konania priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 95 %. Podľa
žalobcu súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil premlčanie nároku žalobcu, pričom napadnutý
rozsudok súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil, tento rozsudok nespĺňa podľa žalobcu požiadavku

spravodlivého a zákonného rozhodnutia. Odvolací súd sa preto s poukazom na ustanovenia § 379 a 380
C. s. p. zameral na preskúmanie dôvodnosti týchto námietok.

11. Zo žaloby doručenej súdu prvej inštancie odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie zistil,
že žalobca odôvodnil svoj nárok na zaplatenie 21 725 eur s príslušenstvom tým, že dňa 12.09.2020

uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 22
700 eur so splatnosťou 12.09.2021. Zároveň bol žalovaný povinný uhradiť aj úrok vo výške 3 300 eur.
Splatenie uvedenej istiny a úroku bolo zabezpečené vlastnou zmenkou vystavenou žalovaným, na rad,
bez protestu. Žalobca súčasne uviedol, že žalovanému bola poskytnutá dodatočná lehota na splatenie
predmetného dlhu, žalovaný svoj záväzok uhradil iba čiastočne. K žalobe žalobca pripojil predžalobnú
výzvu zo dňa 03.11.2023 na úhradu dlžnej sumy, kópiu zmenky vystavenej dňa 12.09.2020 a zmluvu

o pôžičke zo dňa 12.09.2020.

12. Po tom, ako bol v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz na zaplatenie sumy 21 725 eur
s príslušenstvom podal žalovaný odpor, v rámci ktorého okrem iného uviedol, že dňa 23.04.2016 uzavrel
so žalobcom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu žalobca požičal sumu 15 000 eur, ktorú mal

žalovaný vrátiť do 23.04.2017 a súčasne bol zaviazaný uhradiť poplatok vo výške 2 000 eur. Žalovaný
ďalej uviedol, že medzi ním a žalobcom došlo k dohode o prolongácii zmluvy o pôžičke a dňa 12.09.2018
bola uzatvorená nová zmluva o pôžičke, ktorá nahradila pôvodnú zmluvu, ktorá zanikla. Na základe tejto
novej zmluvy došlo k navýšeniu pôvodnej pôžičky na sumu 20 000 eur, ktorú mal žalovaný vrátiť do
12.09.2019 a súčasne bol zaviazaný uhradiť zvýšený poplatok vo výške 2 941 eur. Následne opätovne

došlo k prolongácii zmluvy zo dňa 12.9.2018 a žalovaný so žalobcom 12.09.2020 uzavrel novú zmluvu
o pôžičke, ktorá nahradila pôvodnú zmluvu, ktorá zanikla. Na základe novej zmluvy došlo k navýšeniu
pôžičky na sumu 22 700, eur, ktorú mal žalovaný vrátiť do 12.09.2019 a súčasne bol zaviazaný uhradiť
opätovne zvýšený poplatok za zmluvu vo výške 3 300 eur. Žalovaný k odporu pripojil zmluvy o pôžičke
zo dňa 23.04.2016, 12.09.2018 a 12.09.2020.

13. Vo yyjadrení k odporu žalovaného žalobca potvrdil, že záväzkový vzťah medzi sporovými stranami
sa začal v roku 2016 s dlžnou sumou 15 000 eur, žalovaný dlh v dohodnutom termíne nesplatil, žalobca
a žalovaný sa vzájomne dohodli na uzatvorení novej zmluvy na novú dlžnú sumu s tým, že právny vzťah
založený pôvodnou zmluvou zanikne. Poslednou zmluvou o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným bola

zmluva uzatvorená dňa 12.09.2020, na základe ktorej si žalobca uplatnil svoj nárok. Žalobca tu výslovne
uviedol, že vzhľadom na to, že vzájomné právne vzťahy z predchádzajúcich dvoch zmlúv o pôžičke
poslednou zanikli, žalobca nepovažoval ich uvádzanie a predkladanie za relevantné.

14. Zo zápisnice z pojednávania dňa 25.09.2024 odvolací súd zistil, že pred otvorením pojednávania

žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že svoje nároky si uplatňuje zo zmluvy
o pôžičke zo dňa 23.04.2016, pretože následné zmluvy o pôžičke vyhodnotili ako neplatné, keď neprišlo
kreálnemuplneniuztýchtozmlúv.Ďalejuviedol,žekvôlineschopnostižalovanéhosplácaťpôžičkudošlo
k uzavretiu nových pôžičiek s navýšením sumy pôžičky a predĺžením doby splatnosti. Podľa žalobcu
splatnosť dlhu nastala až 13.09.2021, ako vyplýva z tretej zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2020, ktorú

podľa jeho tvrdenia je možné považovať za dohodu medzi stranami o predĺžení doby splatnosti.

15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

16. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

17. Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok
sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

18. Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a
povinnosti.19. Podľa § 516 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním
nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú
pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.

20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21.Podľa§101Občianskehozákonníka pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

23. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého prvoinštančného rozhodnutia dospel odvolací
súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správne,
vychádzajúce zo správne zisteného skutkového stavu, keď súd výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým zisteniam.
Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné vyššie uvedené hmotnoprávne normy, ktoré aj správne

vyložil. Napadnutý rozsudok riadne, logicky a presvedčivo odôvodnil, pričom sa zároveň vyrovnal so
skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci aj námietkami a argumentáciou sporových strán
v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia a z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami žalobcu uvádza nasledovné:

25. Žalobca v podanom odvolaní odkazuje na dôvod zakotvený v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) C. s.
p - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď namietal nepreskúmateľnosť
rozsudku a jeho nedostatočné odôvodnenie a dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p., že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia premlčania nároku žalobcu.

26.Nesprávneprávneposúdenieveciakoodvolacídôvodjenaplnenývprípade,keďnazistenýskutkový
stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu),
aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), obsah

správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu
normu nesprávne aplikoval. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, 1241 s).

27. Odvolací súd po preskúmaní záverov súdu prvej inštancie konštatuje, že uvedený odvolací dôvod

neobstojí, pretože súd prvej inštancie správne zvolil a aplikoval príslušné právne normy (§ 657, § 570
ods. 1, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka), ktoré aj správne interpretoval, pričom v odôvodnení
svojho rozhodnutia podrobne vyložil podmienky aplikácie citovaných zákonných ustanovení ((odvolací
súd tu poukazuje najmä na ods. 26, 27, 28, 29 prvoinštančného rozsudku). Súd prvej inštancie na
námietku premlčania vznesenú žalovaným správne zameral svoje dokazovanie na zistenie splatnosti

pôžičky poskytnutej žalobcom ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi, pričom zisťoval, či prišlo k
nahradeniu pôvodného záväzku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 23.04.2016 novým záväzkom (následnými
zmluvami o pôžičke zo dňa 12.09.2018, resp. 12.09.2020) podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka
alebo k zmene záväzku v časti splatnosti pôžičky podľa § 516 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka. Medzi
stranami nebolo sporné, že k odovzdaniu peňazí na základe zmlúv zo dňa 12.09.2018 a 12.09.2020

nedošlo, súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že uvedené zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2018
a 12.09.2020 sú z tohto dôvodu neplatné. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje,
že v prvoinštančnom konaní obe strany rovnako tvrdili, že po nesplnení záväzku žalovaným v lehote
splatnosti podľa zmluvy zo dňa 23.04.2016 sa vzájomne dohodli na uzatvorení novej zmluvy na novúdlžnú sumu s tým, že právny vzťah založený pôvodnou zmluvou zanikne. Následne tento postup
zopakovali pri uzavretí zmluvy zo dňa 12.09.2020. Samotný žalobca výslovne uviedol, že vzájomné
právne vzťahy z predchádzajúcich dvoch zmlúv o pôžičke poslednou zanikli. V tejto súvislosti odvolací

súd pripomína, že žalobca bol po celý čas prvoinštančného konania zastúpený právnym zástupcom –
advokátskou kanceláriou, jeho vyjadrenia preto nemožno interpretovať v kontexte prípadnej neznalosti
práva. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že vôľa strán sporu smerovala k nahradeniu záväzku
z pôvodnej zmluvy o pôžičke novým záväzkom zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2018 a následne
zmluvou zo dňa 12.09.2020. Ako je už vyššie uvedené, tieto zmluvy platne nevznikli, neboli preto

spôsobilé nahradiť pôvodný záväzok zo zmluvy zo dňa 23.04.2016, splatnosť ktorej nastala 23.04.2017.
Trojročná premlčacia lehota tak začala plynúť nasledujúci deň - deň, keď sa právo na splatenie pôžičky
mohlo vykonať (uplatniť na súde) po prvý raz a uplynula 23.04.2020 – štvrtok, pracovný deň (§ 101
v spojení s § 122 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka). Žalobca si svoj nárok uplatnil žalobou doručenou
súdu prvej inštancie dňa 18.12.2023, teda po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej doby.

28. Podľa § 140 ods. 1 C. s. p. zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

29. Podľa § 140 ods. 2 C. s. p. zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

30. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 25.09.2024 zmenil svoje rozhodujúce skutkové tvrdenia tak,
že vyhodnotil zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2018 a 12.09.2020 ako neplatné z dôvodu, že nedošlo k
reálnemu plneniu k zmene žaloby, a teda si nároky uplatňuje len z prvej pôžičky zo 23.04.2016, ktorej
splatnosť však mala nastať podľa žalobcu až 13.09.2021. Aj v tomto prípade súd prvej inštancie dospel

k správnemu záveru, že aj keby splatnosť uvedenej zmluvy mala nastať 13.09.2021, aj v tomto prípade
by išlo o premlčané právo, pretože k zmene žaloby – k uplatneniu nároku zo zmluvy zo dňa 23.04.2016
prišlo až na pojednávaní dňa 25.09.2024, teda aj tu by už išlo o premlčané právo (premlčacia doba by
v tomto prípade uplynula 13.09.2024). Odvolací súd tu však zdôrazňuje, že dohoda o zmene splatnosti
zmluvy o pôžičke zo dňa 23.04.2016 však nevyplýva zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcom ani

zo žiadneho vyjadrenia žalovaného (ako v odvolaní namietal žalobca). V zmluvách zo dňa 12.09.2018
a 12.09.2020 nie je žiadne dojednanie o zmene splatnosti záväzku žalovaného zo zmluvy o pôžičke
zo dňa 23.04.2016, táto prvá zmluva sa v žiadnej z následných zmlúv nespomína. Žalobca aj žalovaný
súhlasne tvrdili pred prvoinštančným súdom, že zmluva zo dňa 12.09.2018 nahradila zmluvu zo dňa
23.04.2016 a zmluva zo dňa 12.09.2020 nahradila zmluvu zo dňa 12.09.2018.

31. Odvolací dôvod uplatnený žalobcom podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. tak s poukazom na vyššie
uvedenú argumentáciu neobstojí.

32. Neobstojí ani odvolací dôvod uplatnený podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p., pretože

ako je uvedené vyššie, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v súlade s ustanovením § 220 ods. 2
C. s. p., keď súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne, logicky a presvedčivo odôvodnil, vyrovnal sa
so skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci aj námietkami sporových strán v prvoinštančnom
konaní. Súd prvej inštancie dal už v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď aj na podstatné odvolacie
námietky žalobcu.

33. Záverom je potrebné konštatovať nenaplnenie odvolacích dôvodov od ktorých žalobca odvodil svoje
odvolanie, jeho námietky voči napadnutému rozhodnutiu nie sú dôvodné, odvolací súd preto napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s citovaným ustanovením § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne
správne potvrdil, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania, voči ktorému žalobca nevzniesol osobitné

námietky.

34. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, má preto voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods.
1 C. s. p., aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by

odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.35. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).