Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. september 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/56/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106483
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Katarína Haviarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mgr. Kataríny

Haviarovej(sudkyňaspravodajkyňa)ačlenovsenátuJUDr.PetraPirošaaJUDr.MiroslavyŠtefčekovej,v
právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, XXX XX D. E., právne zastúpená:
JUDr. Ivo Babjak - advokát, so sídlom Sov. hrdinov 200/33, 087 01 Svidník, IČO: 42 227 534, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102742358/2023 zo
dňa 02.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102742358/2023 zo dňa

02. novembra 2023, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101074067/2023 zo dňa 19. apríla
2023 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom
rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, vydanom po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1.Žalobkyňaakodaňovýsubjektpodaladňa29.03.2022daňovépriznaniekdanizpríjmovfyzickejosoby
za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2020, v ktorom si priznala okrem príjmov zo závislej činnosti (úhrn
príjmov 21 695,50 Eur, povinné poistné 2 907,05 Eur, základ dane 18 788,45 Eur) aj ostatné príjmy podľa
§ 8 zákona č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003“
alebo „zákon o dani z príjmov“) z prevodu vlastníctva nehnuteľností podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona
o dani z príjmov vo výške 83 800,00 Eur a k tomu prislúchajúce výdavky vo výške 83 800,00 Eur, so
základom dane 0,00 Eur.

2. Daňový úrad Trenčín (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobkyne ako
daňovéhosubjektudaňovúkontroludanezpríjmovfyzickejosobyzazdaňovacieobdobierok2020,ktorá
začala dňa 26.07.2022 a ukončená bola doručením Protokolu č. 100465286/2023 zo dňa 01.02.2023
(ďalej len „Protokol“) žalobkyni dňa 14.02.2023 v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„Daňovýporiadok“).Správcadanepreverovalúdaje,vykázanéžalobkyňouvdaňovompriznaní

za zdaňovacie obdobie rok 2020, za účelom preverenia, či si žalobkyňa v súlade so zákonom o dani z
príjmov splnila svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu.

Prvostupňové rozhodnutie3. Následne správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly rozhodnutím č. 101074067/2023
zo dňa 19.04.2023 (ďalej aj len „rozhodnutie správcu dane“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil

žalobkyni rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2020 v sume 4 582,65 Eur
podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku v spojení so zákonom o dani z príjmov.

4. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že daňovou kontrolou zistil, že žalobkyňa
v roku 2020 na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 07.05.2020 predala fyzickej osobe nehnuteľnosť –

byt, spoluvlastnícky podiel na spoločných priestoroch a zariadeniach bytového domu a podiel na
pozemku (ďalej len „nehnuteľnosť“) za sumu 87 000,00 Eur (zapísané do katastra nehnuteľností
dňa 25.06.2020), pričom z dôvodu vád inštalácie vrátila žalobkyňa kupujúcemu sumu 3 200,00 Eur.
Predmetnú nehnuteľnosť žalobkyňa nadobudla darom, a to Darovacou zmluvou zo dňa 19.11.2019
(zapísané v katastri nehnuteľností dňa 16.12.2019). Darcom bola fyzická osoba, ktorá túto nehnuteľnosť
obstarala Kúpnou zmluvou zo dňa 17.09.2019 od inej fyzickej osoby za sumu 60 000,00 Eur.

5. Ďalej uviedol, že žalobkyňa si v daňovom priznaní za rok 2020 uplatnila daňové výdavky vo výške
zdaniteľného príjmu 87 000,00 Eur na základe Znaleckého posudku zo dňa 20.04.2020, znalca v
odbore stavebníctva, odhad hodnoty nehnuteľností, predmetom ktorého bolo stanovenie všeobecnej
hodnoty darovanej nehnuteľnosti pre účel ohodnotenia hodnoty daru k novembru 2019. Znalcom

bola stanovená všeobecná hodnota v sume 89 100,00 Eur. Žalobkyňa tento postup argumentovala
ustanovením § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov a § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov.
Žalobkyňa preukazovala, že nehnuteľnosť bola pred darovaním zrekonštruovaná, t. j. nehnuteľnosť,
ktorú nadobudol darca, nebola totožná s nehnuteľnosťou, ktorú darca daroval žalobkyni (daňovému
subjektu), a teda jednalo sa o rozdielnu nehnuteľnosť v čase obstarania u darcu a v čase nadobudnutia

nehnuteľnosti žalobkyňou. Daňový subjekt bol toho názoru, že nakoľko predmetom prevodu nebola
identická nehnuteľnosť, keďže nehnuteľnosť bola pred darovaním zrekonštruovaná, ako vstupná cena
má byť použitá všeobecná cena v zmysle § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, ktorá bola riadne
zistená znaleckým posudkom ku dňu darovania v zmysle vyhlášky. Správca dane naopak prijal záver,
že žalobkyňa pri stanovení výdavku mala postupovať výlučne podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani

z príjmov.

6. Správca dane bol toho názoru, že ak daňovník predá (prevedie) nehnuteľnosť, ktorú nadobudol
darovaním, pričom neuplynulo viac ako 5 rokov odo dňa jej nadobudnutia, ako tomu je aj v prípade
daňového subjektu, príjem z predaja tejto nehnuteľnosti nie je od dane z príjmov oslobodený a

daňovníkovi vzniká povinnosť tento príjem priznať – § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Na účely
uplatnenia výdavku pri príjme z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej darovaním, ktorý nie je oslobodený
od dane z príjmov, je podľa správcu dane potrebné posúdiť skutočnosť, či by bol príjem z predaja
tejto nehnuteľnosti u darcu oslobodený od dane z príjmov, ak by v čase darovania došlo u darcu k
predaju nehnuteľnosti, od ktorej skutočnosti sa podľa správcu dane odvíja aj to, či bude výdavkom cena

nehnuteľnostizistenáznalcomvčasedarovaniavzmysleustanovenia§25ods.1písm.c)zákonaodani
z príjmov alebo bude výdavkom obstarávacia cena nehnuteľnosti zistená u darcu v zmysle ustanovenia
§ 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Podľa správcu dane, tým, že žalobkyňa predala darovanú
nehnuteľnosť, pri ktorej v čase darovania by príjem z jej predaja u darcu nebol oslobodený od dane
podľa § 9 zákona o dani z príjmov, sa za daňový výdavok u žalobkyne mala uplatniť cena, za ktorú

obstaral nehnuteľnosť darca, t. j. suma 60 000,00 Eur, a nie cena podľa znaleckého posudku v zmysle
ustanovenia § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov. Uviedol, že musí postupovať v zmysle toho
ustanovenia§25,ktoréjednoznačnevystihujedanúsituáciu,čojevposudzovanomprípadeustanovenie
§ 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Podľa správcu dane všeobecná cena stanovená znaleckým
posudkom nemôže nahradiť preukázateľne vynaložené výdavky. Správca dane preto daňové výdavky

na základe daňovej kontroly znížil žalobkyni o 23 800,00 Eur, t. j. zo sumy 83 800,00 Eur na sumu 60
000,00 Eur.

Druhostupňové rozhodnutie

7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 102742358/2023 zo dňa 02.11.2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“ alebo
„rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.8. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí opísal skutkový stav, pričom uviedol, že nemá dôvod, aby sa
odklonil od záverov správcu dane, ktorý podľa neho odôvodnene znížil žalobkyni daňové výdavky vo
vzťahu k príjmom z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej darom o 23 800,00 Eur zo sumy 83 800,00 Eur

na sumu 60 000,00 Eur a vyrubil jej rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok
2020 vo výške 4 582,65 Eur.

9. Ďalej uviedol, že na účely uplatnenia výdavku pri príjme z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej darom,
ktorý nie je oslobodený od dane, sa uplatní postup podľa § 8 ods. 5 písm. b) a § 25 zákona o dani

z príjmov. Ak sa predáva darovaná nehnuteľnosť (nezahrnutá do obchodného majetku), pri ktorej by
v čase darovania príjem z jej predaja u darcu nebol oslobodený od dane podľa § 9 zákona o dani z
príjmov, ako výdavok pri príjme z predaja darovanej nehnuteľnosti sa zo zákona uplatní postup podľa
§ 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov a vychádza sa z obstarávacej ceny zistenej u darcu bez
ohľadu na skutočnosť, či nehnuteľnosť bola rekonštruovaná. Tvrdil, že prípad, keď sa predáva darovaná
nehnuteľnosť(nezahrnutádoobchodnéhomajetku),priktorejbybolvčasedarovaniapríjemzjejpredaja

u darcu oslobodený od dane podľa § 9 zákona o dani z príjmov, nie je osobitne v zákone o dani z
príjmov upravený (na rozdiel od § 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov), a preto sa v takomto
prípade postupuje podľa § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov a daňovým výdavkom je cena
zistená znalcom podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 382/2004 Z. z.“ alebo

„zákon o znalcoch“) v čase darovania.

10. Podľa žalovaného, zákon o dani z príjmov v odkaze 118) len vymedzuje, čo znamená pojem
„obstarávacia cena“, nakoľko tento pojem v zákone o dani z príjmov nie je upravený, ale je definovaný v
zákone o účtovníctve v § 25 ods. 6 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 431/2002 Z. z.“ alebo „zákon o účtovníctve“). Nejde však o vymedzenie
ustanovenia len pre účtovné jednotky. Obstarávaciu cenu definuje zákon o účtovníctve v § 25 ods. 6
písm. a) ako cenu, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním a všetky
zníženia tejto obstarávacej ceny.

11. Ďalej uviedol, že ako ďalšie výdavky pri príjmoch z predaja nehnuteľnosti patriacich medzi ostatné
príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov je možné uplatniť aj výdavky, ktoré daňový
subjekt vynaložil napríklad na technické zhodnotenie, opravu a údržbu nehnuteľností, ako aj výdavky,
ktoré daňovník vynaložil v súvislosti s predajom nehnuteľnosti (napr. poplatok za znalecký posudok,
výdavky vynaložené na vypracovanie kúpnej zmluvy, správne poplatky súvisiace s predajom). Všetky

výdavky (náklady súvisiace s obstaraním majetku, ďalšie výdavky ktoré daňový subjekt vynaložil) musí
ale daňový subjekt preukázať hodnovernými dokladmi, z ktorých musí byť zrejmá tak vynaložená
suma, ako aj účel, na ktorý boli vynaložené, a nie je možné ich nahradiť znaleckým posudkom,
fotodokumentáciou a podobne.

12. Žalovaný tiež poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 543/2005 Z. z., ktorým bolo novelizované
ustanovenie § 25 ods. 1 písm. a) a písm. c) zákona o dani z príjmov z dôvodu zrušenia dane z darovania
od 1. januára 2004 v prípade fyzickej osoby nepodnikateľa, ktorý podľa žalovaného preukazuje skutočný
úmysel zákonodarcu a dôvodnosť postupu správcu dane.

13. Žalovaný dospel k záveru, že žalobkyňa ako obdarovaná mala pri stanovení výdavku postupovať
podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, ktorý upravuje prípady, aký nastal aj u žalobkyne,
a nie podľa § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, pretože darcom bola fyzická osoba, darovaný
majetok nebol zahrnutý v obchodnom majetku a pri predaji tohto majetku by príjem fyzickej osoby - darcu
z jeho predaja uskutočneného v deň darovania nebol oslobodený od dane podľa § 9 zákona o dani z

príjmov, pretože nie je splnená podmienka 5-ročnej lehoty vlastníctva bytu (§ 9 ods.1 písm. a) zákona
o dani z príjmov). Zdôraznil, že daná problematika je riešená aj na portáli F., ktorá je verejne dostupná
všetkým daňovníkom.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

14. Žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote podala voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, v
ktorej navrhla zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane a vrátiť vec na ďalšie
konanie.15.Žalobkyňavžalobeuviedla,žeakofyzickáosoba–nepodnikateľnadobudlavroku2019bezodplatne
(darovaním)nehnuteľnosť,ktorúvroku2020odpredala.Keďžesanapríjemzpredajatejtonehnuteľnosti

nevzťahovalo oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov z dôvodu,
že neuplynulo viac ako päť rokov od nadobudnutia nehnuteľnosti, žalobkyňa príjem z predaja tejto
nehnuteľnosti v sume 87 000,00 Eur priznala vo svojom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie rok
2020 ako ostatný príjem v zmysle § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého ostatnými
príjmami sú najmä príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností. Podľa § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani

z príjmov pri príjmoch podľa odseku 1 písm. b) až e) a s) je výdavkom cena veci, cenného papiera alebo
opcie zistená v čase nadobudnutia, ak nejde o výdavok podľa písmena a), pričom pri nehnuteľnostiach
získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25.

16. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nadobudla predmetnú nehnuteľnosť darovaním, a teda bola postavená
pred úlohu zistiť cenu tejto nehnuteľnosti v čase jej nadobudnutia. Poukázala na ust. § 25 zákona o dani

z príjmov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov, ktorý má 8
odsekov. Čo sa rozumie vstupnou cenou hmotného majetku je uvedené v odseku 1 písmená a) až i),
pričom čo sa rozumie vstupnou cenou pri hmotnom majetku nadobudnutom darom od fyzickej osoby
je uvedené tak pod písmenom a), ako aj pod písmenom c), pričom ust. § 8 ods. 5 písm. b) zákona
o dani z príjmov nepriorizuje ani aplikáciu písm. a) a ani aplikáciu písmena c). Žalobkyňa pri určovaní

ceny nehnuteľnosti v čase jej nadobudnutia darovaním vychádzala z toho, že: 1) ako obdarovaná
nebola účtovnou jednotkou, 2) darovanú nehnuteľnosť nezaradila do obchodného majetku a ani o nej
neúčtovala ako o majetku používanom na podnikanie alebo na inú podnikateľskú činnosť, 3) darca
nebol účtovnou jednotkou, 4) darca predmetnú nehnuteľnosť nemal zaradenú v obchodnom majetku a
ani o nej neúčtoval ako o majetku používanom na podnikanie alebo na inú podnikateľskú činnosť, 5)

nemala informácie o cene, za ktorú darca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol, 6) mala informácie o
tom, že darca predmetnú nehnuteľnosť zrekonštruoval (zhodnotil), 7) nemala žiadne informácie o výške
nákladov, ktoré darca na zhodnotenie predmetnej nehnuteľnosti vynaložil. Žalobkyňa teda vedela, že
nehnuteľnosť, ktorú nadobudla darovaním, bola darcom zrekonštruovaná (zhodnotená) a že hodnota
tejto nehnuteľnosti v čase jej nadobudnutia darovaním od darcu nezodpovedá cene, za ktorú darca

predmetnú nehnuteľnosť nadobudol kúpou. Žalobkyňa preto pri stanovení výdavku podľa § 8 ods. 5
písm. b) zákona o dani z príjmov pri vyhotovení daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby
aplikovala § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov. Podľa žalobkyne, v čase darovania bola cena
nehnuteľnosti podstatne vyššia, ako bola kúpna cena zaplatená darcom pri kúpe tejto nehnuteľnosti.

17. Žalobkyňa namietala, že správca dane jej postup pri stanovení obstarávacej ceny znaleckým
posudkom neakceptoval a ustanovil obstarávaciu cenu s odkazom na ust. § 25 ods. 1 písm. a)
zákona o dani. Svoje stanovisko správca dane uviedol už do Zápisnice o ústnom pojednávaní č.
102512012/2022 zo dňa 12.09.2022, s čím žalobkyňa nesúhlasila, čo uviedla aj vo svojom vyjadrení
k tejto Zápisnici zo dňa 20.09.2022. Podľa žalobkyne, z dikcie § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z

príjmov nevyplýva, že by pri určovaní výdavku k príjmu z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej darovaním
bola povinná skúmať, či by príjem z predaja nehnuteľnosti u darcu v čase darovania bol alebo nebol
oslobodený od dane. Predmetná právna norma odkazuje vo všeobecnosti na ustanovenie § 25 zákona
o dani z príjmov, ktoré v odseku 1 písm. a) poukazuje na obstarávaciu cenu podľa zákona o účtovníctve
a v odseku 1 písm. c) poukazuje na cenu zistenú súdnym znalcom. Žalobkyňa má za to, že ust. § 25 ods.

1 písm. a) zákona o dani z príjmov sa vzhľadom na odkaz 118) za slovným spojením „obstarávacia cena“
vzťahuje na účtovné jednotky, t.j. tie fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú
zárobkovú činnosť a ustanovenie § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov sa vzťahuje na ostatné
fyzické osoby, ktoré nie sú účtovnými jednotkami, t.j. nepodnikajú a ani nevykonávajú inú samostatnú
zárobkovú činnosť. Výber ustanovenia § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov pre aplikáciu na

stanovenie ceny nehnuteľnosti zistenej v čase jej nadobudnutia v zmysle § 8 ods. 5 písm. b) zákona
o dani z príjmov považuje žalobkyňa za absolútne legálny a v jej prípade za jedine možný. Samotný
správca dane podľa žalobkyne v priebehu daňovej kontroly priznal, že nehnuteľnosť nadobudnutá
žalobkyňou darovaním bola darcom zhodnotená, t.j. jej cena v čase darovania bola podstatne vyššia
než cena, za akú darca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol.

18. Ďalej poukázala na prípad, kedy by u darcu nebolo možné zistiť cenu, za ktorú tento nehnuteľnosť
nadobudol. Podľa žalobkyne, výklad právnej normy v obdobných prípadoch nesmie byť rozdielny. Ak
sa u darcu nedá identifikovať cena, za ktorú nehnuteľnosť nadobudol, potom pri príjme z predaja tejtonehnuteľnosti u obdarovaného nie je možné tvrdiť, že obdarovaný nemá nárok na uplatnenie žiadnych
výdavkov k tomuto príjmu, keďže ustanovenie § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov jasne a
zrozumiteľne určuje, že výdavkom je cena veci zistená v čase nadobudnutia. Zákon teda umožňuje

obdarovanému, aby pri bezodplatnom nadobudnutí nehnuteľnosti zistil jej cenu v čase jej nadobudnutia
od darcu a nie v čase, kedy túto nehnuteľnosť nadobudol darca, pričom ust. § 25 ods. 1 písm. c) zákona
o dani z príjmov umožňuje túto cenu zistiť znaleckým posudkom. Žalobkyňa trvala na tom, že ust. §
25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sa má aplikovať pri účtovných jednotkách, t.j. pri fyzických
osobách, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť. Darca a ani žalobkyňa

neboli v čase darovania účtovnými jednotkami, nemali povinnosť zisťovania obstarávacej ceny podľa
zákona o účtovníctve a preto aplikácia ust. § 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov na tento prípad
je v rozpore so zásadou právnej istoty a daňovej spravodlivosti.

19. Poukázala tiež na rozsudky Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44 z
18.09.2008 a sp. zn. II. ÚS 153/2018-62 zo dňa 12.06.2018.

20. Zdôraznila, že v predmetnom prípade postupovala v súlade s príslušnými právnymi predpismi,
pričom výklad orgánov verejnej správy o rozdielnom prístupe k zisťovaniu ceny nehnuteľnosti v čase jej
nadobudnutia darovaním podľa hypotetického stavu, či by bol príjem v prípade predaja nehnuteľnosti
u darcu v čase darovania oslobodený od dane alebo nebol oslobodený, nevyplýva z ustanovenia § 8

ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov. Dôvodila, že žiadny právny predpis neukladá obdarovanému
povinnosť skúmať, či v čase nadobudnutia nehnuteľnosti darom by prípadný príjem z predaja tejto
nehnuteľnosti bol alebo nebol u darcu oslobodený od dane. Od obdarovaného je možné požadovať len
plnenie jeho zákonných povinností, pričom na obdarovaného nemôže byť prenášaná zodpovednosť za
preukazovanie skutočností, ktoré sú výlučne na strane darcu.

Vyjadrenie žalovaného

21. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí,
ako je uvedené vyššie. Uviedol, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného sú v súlade s platnými

právnymi predpismi, ktoré sa na danú vec vzťahujú. Zo strany daňových orgánov nedošlo k porušeniu
procesných zásad daňového konania ani žiadnych iných zásad a princípov. Žalobca nebol ukrátený na
žiadnom zo svojich práv, či už procesných alebo ústavných. Správca dane a žalovaný postupovali v
súlade so zákonom o dani z príjmov, Daňovým poriadkom, základnými zásadami daňového konania,
hodnotili dôkazy, či už jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a prihliadali na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo. Rozhodnutia daňových orgánov sú odôvodnené a riadne preskúmateľné.

Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného (tzv. replika)

22. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe zopakovala argumenty uvádzané v správnej

žalobe, pričom zdôraznila, že ust. § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov presne stanovuje, že pri
predaji darovanej veci je výdavkom jej cena zistená v čase nadobudnutia daňovníkom a nie darcom.
Dodala, že podľa ústavného princípu zákonnosti ukladania daní zákony s viac než jedným možným
výkladom je nutné vykladať v prospech subjektívnych práv, a nie v prospech záujmov verejnej moci (in
dubio pro libertate).

Vyjadrenie žalovaného k replike žalobkyne (tzv. duplika)

23. Žalovaný dupliku k replike žalobcu nepodal.

Konanie na správnom súde

24. Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil vo veci pojednávanie na
deň 03.09.2025, pretože o to požiadala žalobkyňa. Právny zástupca žalobkyne na tomto pojednávaní

zopakoval argumenty uvedené v správnej žalobe. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na
odôvodnení napadnutého rozhodnutia a vyjadrení k žalobe.25. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie
a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený primárne dôvodmi
nezákonnosti uplatnenými v žalobe, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, preto na

nariadenom pojednávaní rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého
stupňa zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a vrátil vec na ďalšie konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 191 ods.
4 SSP.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

26. Podľa § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov; podľa odseku 1 písm. b) až e) a s) je výdavkom
cenaveci,cennéhopapieraaleboopciezistenávčasenadobudnutia,aknejdeovýdavokpodľapísmena
a), pričom pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25;
to neplatí pre cenný papier nadobudnutý ako nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods.

1 písm. p).

27.Podľa§25ods.1písm.a)zákonaodanizpríjmov;vstupnoucenouhmotnéhomajetkuanehmotného
majetku je obstarávacia cena;118) obstarávacou cenou majetku nadobudnutého od fyzickej osoby
darom, je obstarávacia cena zistená u darcu, len ak ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý do

obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo
oslobodenie podľa § 9.
Pod odkazom 118) je uvedený § 25 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 431/2002 Z. z.“ alebo „zákon o účtovníctve“).

28.Podľa§25ods.1písm.c)zákonaodanizpríjmov;vstupnoucenouhmotnéhomajetkuanehmotného
majetku je všeobecná cena 118a) pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom dedením
a cena podľa osobitného predpisu 29) pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom
darovaním; pri nehnuteľných kultúrnych pamiatkach sa cena určí ako cena stavby zistená podľa
osobitného predpisu119) bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a

na cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou.
Pod odkazom 29) je uvedený zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 382/2004 Z. z.“).

29. Podľa § 25 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z.; na účely tohto zákona sa rozumie

a) obstarávacou cenou cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním
a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny,
b) vlastnými nákladmi
1. pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť,
prípadne aj časť nepriamych nákladov, ktorá sa vzťahuje na výrobu alebo inú činnosť,

2. pri hmotnom majetku okrem zásob a nehmotnom majetku okrem pohľadávok vytvorenom vlastnou
činnosťoupriamenákladyvynaloženénavýrobualeboinúčinnosťanepriamenáklady,ktorésavzťahujú
na výrobu alebo inú činnosť,
c) menovitou hodnotou cena, ktorá je uvedená na peňažných prostriedkoch a ceninách, alebo suma,
na ktorú pohľadávka alebo záväzok znie.

30. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil
prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubil žalobkyni rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby
za zdaňovacie obdobie rok 2020 v sume 4 582,65 Eur podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku v spojení
so zákonom o dani z príjmov. Žalobkyňa si v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za

zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2020 priznala okrem príjmov zo závislej činnosti aj ostatné príjmy
podľa § 8 zákona o dani z príjmov z prevodu vlastníctva nehnuteľností podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona
o dani z príjmov vo výške 83 800,00 Eur a k tomu prislúchajúce výdavky vo výške 83 800,00 Eur, so
základom dane 0,00 Eur. Správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby
za zdaňovacie obdobie rok 2020 preveril údaje, uvedené žalobkyňou v daňovom priznaní za zdaňovacie

obdobie rok 2020 a prvostupňovým rozhodnutím znížil žalobkyni daňové výdavky vo vzťahu k príjmom z
predaja nehnuteľnosti nadobudnutej darom o 23 800,00 Eur zo sumy 83 800,00 Eur na sumu 60 000,00
Eur a vyrubil jej rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2020 vo výške 4 582,65
Eur. Mal za to, že žalobkyňa nesprávne stanovila obstarávaciu cenu nehnuteľnosti znaleckým posudkomv zmysle § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, keďže podľa správcu dane mala byť určená
obstarávacia cena podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov v spojení s § 25 ods. 6 zákona
č. 431/2002 Z. z..

31. Správny súd konštatuje, že v priebehu daňovej kontroly nebol sporný základ dane zo závislej činnosti
a nebola sporná ani výška príjmov žalobkyne z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm.
b) zákona o dani z príjmov vo výške 83 800,00 Eur. Medzi žalobkyňou a správcom dane je sporným
uplatnený výdavok v prípade ostatných príjmov, ktorý si žalobkyňa uplatnila vo výške zdaniteľného

príjmu. Rozpor spočíva v tom, či sa na žalobkyňu ako daňový subjekt pri stanovení vstupnej ceny
nadobudnutej nehnuteľnosti darom vzťahuje aplikácia ustanovenia § 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani
z príjmov alebo § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov.

32. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby

posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci
skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti,
teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť

rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vychádza zo skutkového
stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia
(§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom do 30.06.2023). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie
zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti

napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1
SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti
stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Správny súd v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu
verejnej správy posudzuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí v medziach vymedzených žalobcom

v rámci žalobných bodov uvedených v správnej žalobe.

33. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ fyzická osoba dosiahla príjem z
predaja nehnuteľnosti, ktorý nie je oslobodený od dane z príjmov, je povinná tento príjem priznať v
daňovom priznaní. V zmysle § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov príjem z predaja nehnuteľnosti

sa zaraďuje medzi ostatné príjmy. Žalobkyňa ako fyzická osoba dosiahla príjem z prevodu vlastníctva
nehnuteľnosti v roku 2020 na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 07.05.2020, ktorou predala fyzickej osobe
nehnuteľnosť za sumu 87 000,00 Eur, pričom do katastra nehnuteľností bola táto skutočnosť
zapísaná dňa 25.06.2020. Z dôvodu vád inštalácie žalobkyňa následne kupujúcemu vrátila sumu 3
200,00 Eur, a teda jej príjem z prevodu tejto nehnuteľnosti bol vo výsledku 83 800,00 Eur. Aby mohol

byť tento príjem oslobodený od dane z príjmov, museli by byť splnené podmienky, uvedené v ust. §
9 zákona o dani z príjmov. Podstatnou podmienkou pri oslobodení od dane z príjmu fyzickej osoby
zpredajanehnuteľnostije,žefyzickáosobamusívlastniťdanúnehnuteľnosťviacako5rokov.Žalobkyňa
predmetnú nehnuteľnosť nadobudla darom, a to Darovacou zmluvou zo dňa 19.11.2019, čo bolo
zapísané v katastri nehnuteľností dňa 16.12.2019. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa nadobudla

predmetnú nehnuteľnosť darom v novembri 2019 a predala ju v máji 2020, t. j. predmetnú nehnuteľnosť
vlastnila len približne pol roka. Príjem z predaja predmetnej nehnuteľnosti tak nie je v zmysle ust. §
9 zákona o dani z príjmov oslobodený od dane. Žalobkyni preto vznikla povinnosť uviesť tento príjem
v daňovom priznaní k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2020, čo aj urobila a tento príjem vo výške
83 800,00 Eur v ňom riadne uviedla.

34. Pre správne určenie dane z príjmu fyzickej osoby pri príjme z predaja nehnuteľnosti, ktorý nie
je oslobodený od dane, je fyzická osoba povinná v daňovom priznaní uviesť aj nadobúdaciu cenu
predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je na účely výpočtu dane z príjmu fyzickej osoby daňovým výdavkom.
Pri spôsobe určenia výšky tohto daňového výdavku za predmetnú nehnuteľnosť však medzi žalobkyňou

a žalovaným, resp. správcom dane, nastal rozpor. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že
žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť nadobudla darom, a to Darovacou zmluvou zo dňa 19.11.2019, čo
bolo zapísané v katastri nehnuteľností dňa 16.12.2019, pričom darcom bola fyzická osoba, ktorá tútonehnuteľnosť obstarala Kúpnou zmluvou zo dňa 17.09.2019 od inej fyzickej osoby za sumu 60 000,00
Eur. Bolo teda potrebné zistiť, ako sa určí vstupná cena tejto darovanej nehnuteľnosti.

35.Správnysúdpoukazujenaust.§8ods.5písm.b)zákonaodanizpríjmov,podľaktoréhojevýdavkom
cenaveci,cennéhopapieraaleboopciezistenávčasenadobudnutia,aknejdeovýdavokpodľapísmena
a) (kúpna cena preukázateľne zaplatená za vec), pričom pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo
darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25. Z uvedeného ustanovenia teda pre danú vec vyplýva, že
výdavkom je cena veci zistená v čase nadobudnutia, pričom pri nehnuteľnostiach získaných darovaním

savychádzazcenypodľa§25.Ustanovenie§25ods.1stanovujevstupnúcenudarovanejnehnuteľnosti
v bode a) a c), pričomv zmysle bodu a) je vstupnou cenou nehmotného majetku obstarávacia cena, ktorá
vychádza z ust. § 25 ods. 6 zákona č. 431/2002. Následne za bodkočiarkou je uvedené, že obstarávacou
cenou majetku nadobudnutého od fyzickej osoby darom, je obstarávacia cena zistená u darcu, avšak len
v prípade, ak ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý do obchodného majetku, pričom pri jeho predaji
uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie od dane podľa § 9. Na druhej

strane, v zmysle ust. § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov pri nehmotnom majetku nadobudnutom
darovaním je vstupnou cenou nehmotného majetku cena podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon
č. 382/2004 Z. z., t. j. cena určená znaleckým posudkom.

36. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj vo vyjadrení k žalobe poukazoval na

dôvodovú správu k zákonu č. 543/2005 Z. z., ktorým bolo novelizované ustanovenie § 25 ods. 1 písm.
a) a písm. c) zákona o dani z príjmov z dôvodu zrušenia dane z darovania od 1. januára 2004 v
prípade fyzickej osoby nepodnikateľa. V tejto dôvodovej správe sa podľa neho uvádza, že: „K bodu 61
§ 25 ods. 1 písm. a) Dopĺňa sa spôsob ocenenia hmotného a nehmotného majetku nadobudnutého
darovaním z dôvodu zrušenia dane z darovania od 1. januára 2004. Táto problematika je v zákone

riešená len ak ide o majetok, ktorý bol alebo je v obchodnom majetku fyzickej osoby - podnikateľa,
ale u fyzickej osoby - občana, nie je uvedená problematika v zákone riešená. Obdobne ako pri vklade
majetkufyzickejosobydozákladnéhoimaniasapoužijenaúčelyodpisovakovstupnácenaobstarávacia
cena vloženého majetku v tom prípade, ak by príjem z predaja tohto majetku bol oslobodený od dane,
rovnaký postup je uplatnený aj v prípade, ak fyzická osoba daruje takýto majetok. Za vstupnú cenu sa

pri darovanom majetku uzná obstarávacia cena zistená u darcu, ak ide o majetok, z ktorého príjem by
pri predaji nebol rovnako oslobodený od dane. K bodu 62 § 25 ods. 1 písm. c) Táto úprava nadväzuje
na úpravu vykonanú v § 25 ods. 1 písm. a), čo znamená, že fyzická osoba (občan) pri darovaní a
vklade majetku do obchodnej spoločnosti použije na ocenenie reprodukčnú obstarávaciu cenu vtedy,
ak pri predaji tohto majetku by dosiahnutý príjem bol oslobodený od dane podľa § 9 zákona.“ Uvedené,

podľa žalovaného, preukazuje skutočný úmysel zákonodarcu a dôvodnosť postupu správcu dane.
Žalovaný má za to, že za vstupnú cenu sa pri darovanom majetku považuje obstarávacia cena zistená
u darcu, t. j. cena, za ktorú nadobudol nehnuteľnosť samotný darca nehnuteľnosti a nie obdarovaná,
t. j. žalobkyňa, a teda obstarávacia cena predmetnej nehnuteľnosti by bola cena nehnuteľnosti v čase
jej nadobudnutia darcom a nie v čase nadobudnutia nehnuteľnosti žalobkyňou. Správny súd má za to,

že takýto výklad predmetného ustanovenia žalovaným nie je správny. Žalovaný, a ani správca dane,
totiž nevykladali toto ustanovenie v nadväznosti na ust. § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov,
podľa ktorého pri nehnuteľnostiach získaných darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25 tohto zákona,
avšak zároveň platí, že výdavkom je cena veci zistená v čase nadobudnutia, pričom sa má za to, že
ide o čas nadobudnutia žalobkyňou a nie predchádzajúcim vlastníkom (darcom). Správny súd má za to,

že aj pri predmetnej nehnuteľnosti, ktorú žalobkyňa získala darom, by sa v zmysle § 25 ods. 1 písm.
a) zákona o dani z príjmov muselo vychádzať z ceny nehnuteľnosti, ktorá sa zisťuje u darcu, avšak
v čase nadobudnutia nehnuteľnosti žalobkyňou a nie v čase nadobudnutia nehnuteľnosti darcom. Podľa
správneho súdu zo zákona nevyplýva (a je to aj nelogické), aby ako vstupná cena u obdarovaného
bola cena nehnuteľnosti, za ktorú ju kúpil darca (aj s ohľadom na meniaci sa trh s nehnuteľnosťami,

možné zhodnotenie nehnuteľnosti, a pod.). Uvedený postup by podľa správneho súdu bolo možné
použiť pravdepodobne len v tom prípade, že obstarávacia cena, za ktorú nehnuteľnosť obstaral darca
bola darovaná v rovnakom stave a čase, ako ju darca získal. Navyše, zákon neustanovuje darcovi
nehnuteľnostipovinnosťoboznámiťobdarovanéhoscenou,zaktorúsiobstaralpredmetnúnehnuteľnosť
on sám, ani odovzdať obdarovanému doklady o zhodnotení predmetnej nehnuteľnosti. Zisťovanie

obstarávacej ceny, za ktorú ju nadobudol darca, resp. predkladanie dokladov o zmene nehnuteľnosti
medzi nadobudnutím nehnuteľnosti darcom a jej darovaním obdarovanej nie je možné od obdarovanej
spravodlivo požadovať. Aj preto je podľa správneho súdu na mieste, aby si obdarovaný dal spraviť
znalecký posudok na darovanú nehnuteľnosť v čase darovania tejto nehnuteľnosti a cenu stanovenúznaleckým posudkom použiť ako vstupnú cenu podľa § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, ako
to urobila aj žalobkyňa.

37. Správny súd poukazuje na komentár k zákonu o dani z príjmov (právny stav komentára je
k 01.01.2018), ktorý k § 25 ods. 1 písm. a) uvádza, že: „Najbežnejším druhom vstupnej ceny je
obstarávacia cena. Na účely účtovníctva je majetok, ktorý je oceňovaný obstarávacou cenou, uvedený
v § 25 ods. 6 zákona o účtovníctve. Na účely ZDP sa obstarávacou cenou najčastejšie oceňuje majetok
nadobudnutý kúpou alebo prevodom. Podľa písm. a) je to ďalej majetok nadobudnutý od fyzickej osoby

darom, keď táto obstarávacia cena je zistená u darcu v prípade, ak ide o majetok, ktorý u darcu nebol
zahrnutý v obchodnom majetku a pri predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo
oslobodenie od dane podľa § 9 ZDP. Ďalej sa obstarávacou cenou oceňuje majetok u vkladateľa,
ktorý nadobudol darom od darcu a ide o majetok vylúčený z odpisovania, keď darca tento darovaný
majetok vyradil v dôsledku predaja podľa § 25 ods. 1 písm. g) ZDP. Tiež vkladateľ, resp. príjemca daru
oceňuje majetok obstarávacou cenou, ak predmetom vkladu je majetok vylúčený z odpisovania, keď

táto obstarávacia cena je zistená u darcu - fyzickej osoby po vyradení z obchodného majetku (§ 9
ods. 5 ZDP). Podľa § 9 ods. 5 ZDP platí, že v prípade, ak by darca tento majetok predával, nebol by
príjem z predaja v deň darovania oslobodený od dane podľa § 9 ZDP.“ Zároveň k § 25 ods. 1 písm.
c) zákona o dani z príjmov sa v komentári uvádza, že: „S účinnosťou od 1. januára 2016 namiesto
reprodukčnej obstarávacej ceny, ku ktorej zrušeniu ako oceňovacej veličiny prišlo od toho istého dátumu

v zákone o účtovníctve, definuje ako vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku nadobudnutého
dedením a darovaním cenu stanovenú znalcom podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p, a cenu uvedenú v uznesení o
dedičstve pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom dedením. V súlade s prechodným
ustanovením § 52zg ods. 8 sa takto definovaná vstupná cena použije na hmotný a nehmotný majetok

obstaraný po 31. decembri 2015.“ Z uvedeného ust. § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov,
ako aj z komentára k tomuto ustanoveniu vyplýva, že toto ustanovenie priamo stanovuje, že vstupná
cena hmotného a nehmotného majetku nadobudnutého darovaním je cena stanovená znalcom podľa
zákona č. 382/2004 Z.z.. Je potrebné zdôrazniť, že toto ustanovenie definuje, ako sa má určiť vstupná
cena hmotného a nehmotného majetku nadobudnutého darovaním bez akýchkoľvek výnimiek, t. j.

neobmedzuje stanovenie ceny nehnuteľnosti znalcom ako vstupnej ceny podľa toho, či sa na takúto
nehnuteľnosť vzťahuje alebo nevzťahuje oslobodenie od dane podľa § 9 zákona o dani z príjmov.
Správny súd preto dospel k záveru, že v predmetnom prípade pri určení vstupnej ceny darovanej
nehnuteľnosti (ako daňového výdavku) žalovaná správne postupovala spôsobom, že dala vypracovať
znalecký posudok, ktorým bola ohodnotená predmetná nehnuteľnosť v čase a v stave, kedy žalobkyňa

nadobudla predmetnú nehnuteľnosť, t. j. kedy jej bola predmetná nehnuteľnosť darovaná (11/2019).
Zákon takýto postup pri určení vstupnej ceny darovanej nehnuteľnosti nevylučuje.

38. Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že ust. § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov uvádza,
že pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25, t. j.

neupriamuje sa na konkrétny odsek a písmeno tohto ustanovenia, ale na celé ustanovenie § 25 zákona
o dani z príjmov. Následne potom ust. § 25 ods. 1 písm. a) a c) zákona o dani z príjmov definujú, čo je
vstupnou cenou nehmotného majetku v prípade jeho darovania, pričom v písm. a) ide o obstarávaciu
cenu, ktorá sa použije najmä pri majetku nadobudnutom kúpou alebo prevodom, a v bode c) ide o cenu
stanovenú znaleckým posudkom. Keďže predmetná nehnuteľnosť bola darcom prerobená, je zrejmé, že

medzi kúpu nehnuteľnosti darcom a darovaním tejto nehnuteľnosti žalobkyni, pre zistenie vstupnej ceny
darovanej nehnuteľnosti v čase jej darovania žalobkyni bolo na mieste použiť vstupnú cenu, ktorá bola
určená znaleckým posudkom. Správny súd má za to, že žalobkyňa nepochybila a postupovala v súlade
so zákonom, keď postupovala podľa § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov a v zmysle § 25, resp.
jeho ods. 1 písm. c) dala vyhotoviť znalecký posudok, ktorým bola stanovená cena nehnuteľnosti v čase

a v stave, kedy túto nehnuteľnosť nadobudla žalobkyňa.

39. Správny súd rozhodnutie žalovaného a správcu dane ako orgánu verejnej správy prvého stupňa
zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Daňové orgány
sú v ďalšom konaní a pri rozhodovaní vo veci viazané právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku,

a teda opätovne vyhodnotiť aplikáciu § 25 zákona o dani z príjmov a opätovne vyhodnotiť, či si žalobkyňa
v súlade so zákonom o dani z príjmov splnila svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu.40. Žalobkyňa bola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal voči
žalovanému náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP,
keď zaviazal žalovaného na ich zaplatenie žalobkyni v súdom určenej lehote, s výnimkou špecifikácie

výšky trov konania, o ktorej prináleží rozhodnúť vyššiemu súdnemu úradníkovi samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

41. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
41. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.