Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 26Sas/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100693
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100693.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,

v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX B. D., zast.: JUDr.
Marián Ďurina, advokát, so sídlom ul. Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO:
30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne
č. 520 626 1780 0 zo dňa 23. 07. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 520 626 1780 0 zo dňa 23. 07. 2024
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. 05. 2024 z r

u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je p o v i n n á v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania
a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená
ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 22. 03. 2024 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku podľa Zákona

č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom
poistení“). Starobný dôchodok žiadal žalobca priznať od 22. 03. 2021.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodnutím č. 520
626 1780 0 zo dňa 13. 05. 2024 podľa ustanovení § 65, § 60, § 255 a § 274 Zákona o sociálnom
poistení a podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon č. 100/1988 Zb.“) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok (ďalej len

„prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgán verejnej správy prvého
stupňa uviedol, že ust. § 174 ods. 1 a 2 Zákona č. 100/1988 Zb. umožňovalo priznať starobný dôchodok
pri dovŕšení nižšieho veku, t.j. 56, 57, 58 a 59 rokov aj občanom, ktorí nezískali dobu zamestnania
zaradeného do I. pracovnej kategórie alebo do I. a II. kategórie funkcií v rozsahu uvedenom v § 21
ods. 1 Zákona č. 100/1988 Zb.. Nakoľko nebolo preukázané splnenie požadovanej podmienky, žalobcovi
nárok na zníženie dôchodkového veku nevznikol. Podľa oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej
republikyč.SRLZ-SV-VZ-44.361-4/2010zodňa28.09.2010bolžalobcovipriznanývýsluhovýdôchodok

od 01. 07. 2010 podľa § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon č. 328/2002 Z. z.“). Žalobcovi bola na vznik nároku na výsluhový dôchodok zhodnotená
doba trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 10. 12. 1971 do 30. 06. 2010.Žalobca v období od 10. 12. 1971 do 30. 06. 2010 vykonával zamestnanie zaradené do II. pracovnej
kategórie a v uvedenom období nebol zaradený do výkonu funkcie – t.j. nebol zaradený do II. kategórie
funkcií, a preto ani s prihliadnutím na § 274 Zákona o sociálnom poistení nie je možné znížiť žalobcov

dôchodkový vek, pretože zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných
pred 01. 01. 2004 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo. Vzhľadom na uvedené žalobca
dôchodkový vek 62 rokov dosiahol 26. 06. 2014. Ku dňu 26. 06. 2014 žalobca získal 1 689 dní obdobia
dôchodkového poistenia, t.j. 4 roky a 229 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis bol
uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia priloženom k prvostupňovému rozhodnutiu. Orgán

verejnej správy prvého stupňa uzavrel, že žalobca nespĺňa podmienky nároku na priznanie starobného
dôchodku k 22. 03. 2021, nakoľko v období trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom
zbore nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a bol mu priznaný výsluhový dôchodok od 01.
07. 2010, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom
zbore zaradená do II. pracovnej kategórie, a preto nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného
pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok.

3. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie doručené orgánu
verejnej správy prvého stupňa dňa 25. 06. 2024, v ktorom v podstatnom namietal, že od 10. 12. 1971
do 30. 06. 2010 slúžil 38 rokov a 213 dní v Hasičskom a záchrannom zbore v II. pracovnej kategórii,
ktorá nebola zhodnotená pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok a zvyšok 1 689 dní odpracoval

v civilnom zamestnaní, a teda spolu odpracoval na dôchodkové účely 15 772 dní, t.j. 43 rokov a 77 dní.

4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako orgán príslušný podľa § 215 ods. 4 Zákona o sociálnom
poistení na rozhodovanie o odvolaní vydal podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení rozhodnutie
č. 520 626 1780 0 zo dňa 23. 07. 2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým v celom rozsahu

zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

5. Základným argumentom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovanej prostredníctvom
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne bol právny záver žalovanej, že žalobca v období trvania
služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore nebol zaradený do I. pracovnej kategórie alebo

do I. a II. kategórie funkcií, a preto nie sú u neho splnené podmienky na zníženie dôchodkového
veku. Žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 01. 07. 2010 a podľa zisteného skutkového stavu
výkon zamestnania hasiča v období od 10. 12. 1971 do 30. 06. 2010 bol zaradený do II. pracovnej
kategórie a nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto ani s prihliadnutím
na § 274 Zákona o sociálnom poistení nie je možné znížiť dôchodkový vek, nakoľko zamestnanie

zaradené do II. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004 nárok na zníženie
dôchodkového veku nezakladalo. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná tiež uviedla, že pri
hodnotení doby služby hasiča nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a ani podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach č. 128 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č. 128“),

nakoľko obdobie profesionálnej služby v Hasičskom a záchrannom zbore nebolo zaradené do I. alebo
II. kategórie funkcií, a teda nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je
možné posudzovať nárok žalobcu na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas
doby služby v Hasičskom a záchrannom zbore nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom

poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a určenie sumy starobného
dôchodku, nakoľko bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok a určenie jeho sumy. Žalovaná
odmietla, že by v prípade žalobcu postupovala účelovo, či diskriminačne. Žalobca nesplnil podmienku
nároku na starobný dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení, a to podmienku potrebnej doby
dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, preto bola jeho žiadosť o starobný dôchodok

zamietnutá. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 31. 07. 2024.

Správna žaloba

6. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu

správnu žalobu (27. 08. 2024) na Správny súd v Banskej Bystrici, ktorou sa domáhal, aby správny
súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec vrátil Sociálnej poisťovni na nové
konanie a nové rozhodnutie. Žalobca poukázal na to, že žalovaná sa chce vyhnúť zodpovednosti voveci priznania starobného dôchodku žalobcovi ako vyslúžilcovi rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky - hasičovi, na ktorý má právny nárok. Žalovaná si nevšimla roky výkonu služby hasiča
v II. pracovnej kategórii. Žalobca poukázal na to, že zachovanie získaných nárokov, vyplývajúcich

zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zakotvujú vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia až dve ustanovenia, a to § 175 Zákona č. 100/1988 Zb. a § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení až do 31. 12. 2023. Žalobca uviedol, že žalovaná mu dôsledne nezapočítala a v osobnom
liste dôchodkového poistenia nevyznačila všetky odslúžené odpracované roky v príslušnej preferovanej
kategórii tak, ako mala, čo viedlo k vygenerovaniu zlého výsledku. Žalobca zdôraznil, že dôchodkový

vek 62 rokov dovŕšil už v roku 2014, t.j. cca pred desiatimi rokmi. Žalobca žiadal priznať starobný
dôchodok ku dňu 22. 02. 2021 (pozn. správneho súdu – správne má byť 22. 03. 2021) žiadosťou
zo dňa 22. 03. 2024, pretože od 10. 12. 1971 do 30. 06. 2010 odslúžil 14 083 dní, t.j. 38 rokov a 213
dní v Hasičskom a záchrannom zbore v II. pracovnej kategórii, pričom zvyšok 1 689 dní odpracoval
v civilnom zamestnaní, t.j. spolu odpracoval 15 772 dní, t.j. 43 rokov a 77 dní na dôchodkové účely,
čo žiadal adekvátne zohľadniť vo svojej nepriaznivej dôchodkovej situácii. Žalobca uviedol, že žiadosť

o starobný dôchodok sa podáva na formulárovej žiadosti, do ktorej sa nedá zasahovať a že nemohol
navrhovať a uplatňovať všetky kľúčové dôkazy ani klásť otázky. Žalovaná čerpala informácie a podklady
od neznámych a pochybných zdrojov. Žalobca uviedol, že žiada správny súd, aby žalobcovi urobil
dva oficiálne a transparentné výpočty sumy starobného dôchodku, a to podľa Zákona č. 100/1988 Zb.
a podľa Zákona o sociálnom poistení, aby mohol tieto výsledky porovnať a sám sa slobodne rozhodnúť.

Žalovaná podľa žalobcu vierolomne zaobchádza s poistencami, sama si vypočíta, čo chce, manipuluje
s číslami, ako sa jej to hodí a ukrýva ich pred poistencami. Žalobca nemá odkiaľ vedieť, že výpočet
starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou je pre neho najvýhodnejší a kladie hypotetickú otázku, či
mu dá na to odpoveď správny súd po posúdení oprávnenosti jeho správnej žaloby. V napadnutom
rozhodnutí žalovanej vydanom prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne absentuje

základná substancia pre výpočet objektívnej sumy starobného dôchodku, nakoľko doterajšia substancia
je natoľko zdeformovaná, že si vyžaduje od počiatku radikálnu nápravu. Výpočet starobného dôchodku
nie je podľa žalobcu správny, transparentný, spravodlivý a žalobcu viditeľne a dlhodobo poškodzuje.
Žalobca poukázal na to, že výsluhový dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 01. 07. 2010 je založený
len na princípe výsluhy, t.j. trvania služobného pomeru počas určeného počtu rokov. V ďalšom uviedol,

že prechodné ustanovenie § 143k Zákona č. 328/2002 Z. z. umožňovalo, aby si hasiči, ktorým skončí
služobný pomer medzi rokmi 2008 až 2010 mohli uplatniť nárok na dôchodok zo všeobecného systému
dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení. Žalovaná žalobcovi odpracované roky v II.
a III. pracovnej kategórii na tento účel nezohľadnila, čím ho diskriminuje a poškodzuje. Znenie § 274
ods. 1 v nadväznosti na § 175 Zákona o sociálnom poistení zakotvuje zásadu zachovania získaných

nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia, a to do 31. 12. 2023. Podľa prechodného ustanovenia § 255 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba
získané pred 01. 01. 2004 podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004. Pred dátumom 01. 04. 2002
boli príslušníci vtedajšieho Zboru požiarnej ochrany v pracovnom pomere, pričom od 01. 04. 2002 sú

v služobnom pomere až do súčasnosti. Priznanie výsluhového dôchodku podľa Zákona č. 328/2002 Z.
z. nijako nevylučuje, aby obdobie výkonu služby príslušníka Hasičského a záchranného zboru nebolo
považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení. Žalobca tiež
namietal, že ak by príslušník Hasičského a záchranného zboru nesplnil podmienku získania 15 rokov
poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal potrebnú dobu po zhodnotení

poistenia v osobitnom systéme, má žalovaná povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím
na dobu poistenia vo svojom systéme a dôchodok priznať po zohľadnení aj nižšej doby poistenia
vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Postupom žalovanej dochádza
k porušovaniu princípu primeranosti a alikvotnej časti s poukazom na rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva v dôchodkových veciach. Žalobca uviedol, že patril do II. kategórie príslušníkov

Hasičského a záchranného zboru, ktorá bola podľa výkonu služby ako zásahová do roku 2000 zaradená
do zvýhodnenej II. pracovnej kategórie vo funkciách podľa vtedajších platných právnych predpisov,
a to rozkazu Ministerstva vnútra ČSSR č. 12/1968 a Nariadenia Ministerstva vnútra SSR č. 26/1978.
Po roku 2008 všetci príslušníci Hasičského a záchranného zboru (zásahoví aj nie zásahoví) išli
do výsluhového dôchodku podľa Zákona č. 328/2002 Z. z., kde sa už nerozlišujú II. a III. pracovné

kategórie, resp. kategórie funkcií. Žalobca namietal, že žalovaná napriek skutočnosti, že sa dožadoval
ústnosti a prítomnosti na prerokovaní veci, vypočutia svedkov, spolužiakov, veliteľov, tieto nebrala
do úvahy. V dôsledku nedokazovania v správnom konaní, ktoré žalobca označil za systémovú chybu,
sa podľa neho zbytočne zahlcujú všeobecné súdy Slovenskej republiky. Podľa žalobcu žalovanápostupovala formalisticky, pričom pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno opomínať ich účel
a zmysel. V ďalšom žalobca poukázal na to, že k otázke rozsahu prieskumu záverov správneho orgánu
o prejudiciálnej otázke sa vyjadril už Najvyšší správny súd v roku 1935 (Boh. F 7431/1935). Poukázal

i na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 575/2003, IV. ÚS 1214/12, II. ÚS 2062/14,
Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 118/2013, I. ÚS 306/2010, ako i na to, že správny súd je
orgán, ktorý musí dohliadať na dodržiavanie právnych predpisov a má byť nápomocný pri odstraňovaní
prípadných porušení tým, že mal navrhnúť konkrétne opatrenia, ktoré mala žalovaná vykonať. Žalobca
požiadal o nariadenie pojednávania, vykonanie vyčerpávajúceho dokazovania a zisťovania.

Vyjadrenie žalovanej

7. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 10. 10. 2024 navrhla, aby správny súd správnu
žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Nariadenie pojednávania vo veci nežiadala. Žalovaná zotrvala
na svojom stanovisku, že obdobie výkonu služby profesionálneho hasiča nie je v zmysle relevantnej

právnejúpravymožnéprenároknastarobnýdôchodokhodnotiť,pretoboloožiadostižalobcuostarobný
dôchodok rozhodnuté správne, keďže táto bola zamietnutá. Napadnuté rozhodnutie žalovanej je
zákonné a vydané v súlade s právnou úpravou. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho sumu
bola žalobcovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 10.
12. 1971 do 30. 06. 2010 v II. pracovnej kategórii. Žalovaná uviedla, že z evidenčného materiálu

nachádzajúceho sa v evidencii žalovanej, vystaveného zamestnávateľmi vyplýva, že doba služobného
pomeru profesionálneho hasiča nebola zaradená do zvýhodnenej (I.) pracovnej kategórie. Žalobca
vykonával zamestnanie v Hasičskom a záchrannom zbore, ktoré nebolo zaradené do I. pracovnej
kategórie, v ktorom nebol zaradený do výkonu služby v I. alebo v II. kategórii funkcií, a preto nie je
možné na jeho dôchodkové nároky aplikovať ustálenú rozhodovaciu prax súdov a uvedené obdobie

mu hodnotiť pre vznik nároku na starobný dôchodok, nakoľko toto obdobie bolo žalobcovi zhodnotené
pri priznaní výsluhového dôchodku. Doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok sa v súlade
s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení nepovažuje za obdobie dôchodkového
poistenia pre účely nároku na starobný dôchodok. Doba služobného pomeru žalobcu nebola zaradená
do I. a II. kategórii funkcií, preto sa na žalobcu nevzťahuje ani § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom

poistení v spojení s § 174 Zákona č. 100/1988 Zb.. Pojmy I. a II. pracovná kategória nie sú totožné
s pojmami I., resp. II. kategória funkcií (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9So/212/2014 zo dňa 30. 11. 2016 a sp. zn. 7Sk/16/2018). Námietku diskriminačného prístupu žalovaná
označila za nedôvodnú, keďže iný postup, než podľa účinných právnych predpisov o sociálnom poistení
nie je možný. Žalovaná napokon uviedla, že sa stotožňuje s názorom, ktorý prijali už v rámci svojej

rozhodovacej činnosti správne súdy a Najvyšší súd Slovenskej republiky v skutkovo obdobných veciach,
ale uviedla, že právny názor uvedený v predmetných rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
dosiaľ nebol zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie
vskutkovoiprávneporovnateľnýchveciach,ktorábysaustálilapourčitúdobuainakbolorozhodnutélen
v takých individuálnych prípadoch, v ktorých príslušný súd Slovenskej republiky žalovanú konkrétnym

rozsudkom,vkonkrétnejveci(individuálnymprávnymaktom)zaviazalrozhodnúťpodľaprávnehonázoru
vyjadreného súdom v tomto právoplatnom rozhodnutí.

Replika žalobcu

8. Žalobca dňa 12. 11. 2024 podal repliku, v ktorej zotrval na dôvodoch správnej žaloby. Žalovaná
možnosť podať dupliku nevyužila.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

9. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej
Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP
napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, vrátane
postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal preskúmal, a to v celom rozsahu (§ 203

ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

10. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je
upravená v Tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnychveciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú
vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach

podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.

11. Žalobca sa na nariadené pojednávanie dňa 23. 09. 2025 nedostavil. Dňa 05. 08. 2025 bola
správnemu súdu doručená žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania, ktorá nebola správnym súdom
s poukazom na § 115 SSP akceptovaná, nakoľko neboli splnené podmienky pre odročenie nariadeného

pojednávania, o čom bol žalobca informovaný zo strany správneho súdu dňa 20. 08. 2025 (č.l. 46
súdneho spisu). V deň pojednávania žalobca doručil správnemu súdu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu email o 08:44 hod., ku ktorému pripojil oznámenie Okresného súdu Prešov zo dňa 22. 09. 2025
o zrušení termínu hlavného pojednávania dňa 24. 09. 2025 vo veci vedenej pod sp. zn. 2T/124/2009
a súčasne správnemu súdu oznámil, že ostal zaskočený postupom Okresného súdu Prešov, pretože
by sa zariadil inak a určite by prišiel na pojednávanie. Správny súd konštatuje, že pojednávanie vo veci

vedenejnaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.2T/124/2009bolovytýčenénaOkresnomsúdePrešovna
deň 24.09.2025o08:30hod.anienadeň23.09.2025,kedybolonariadenépojednávanienasprávnom
súde v prejednávanje veci. Nakoľko boli splnené procesné podmienky na vykonanie pojednávania,
správny súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu.

12. Poverená zástupkyňa žalovanej na nariadenom pojednávaní dňa 23. 09. 2025 uviedla, že žalovaná
trvá na všetkých svojich doterajších písomných podaniach, hlavne na písomnom podaní zo dňa 10.
10. 2024 s tým, že trvá na všetkých právnych argumentoch, ktoré sú uvedené v predmetnom vyjadrení
žalovanej k správnej žalobe. Napokon navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP
zamietnuť. Náhradu trov konania neuplatnila.

13.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

15. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v

jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

16. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

17. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme
primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na
primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe
možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla
ustanovený počet odpracovaných rokov.

18. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach
azákladnýchslobodách,ktoréSlovenskárepublikaratifikovalaabolivyhlásenéspôsobomustanoveným
zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku
a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

19. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo

je zastavená, nepresahuje druhú dávku.20. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

21. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

22. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie

v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

23. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

24. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými

bodmi.

25. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje
rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho
poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia,

konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

26. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení tento zákon upravuje aj výkon starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.

27. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej
a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených
príslušníkov finančnejsprávy1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl,1b)
vojakov mimoriadnejslužby1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je

upravené osobitným predpisom,2) ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného

predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)

29. Podľa § 60 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský

výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský
výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

30. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

31. Podľa § 293fw Zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek poistenca narodeného pred rokom
1967 sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa
nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného v rokoch
1957 až 1966, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b. Na účely podľa prvej vety platí § 65 ods.

6 a 7 v znení účinnom od 1. januára 2023 rovnako.

32. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v

rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu. 55)33. Podľa § 274 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní
do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. (2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného
dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma

určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia
dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.110) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov
uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo
sirotského dôchodku.

34. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne –
ústredie bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 22. 03. 2021.

35. Medzi účastníkmi správneho súdneho konania bolo sporné to, že na účely vzniku nároku na starobný
dôchodok, nebolo pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia zohľadnené obdobie, ktoré žalobca

získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) a ktoré bolo žalobcovi hodnotené na
účely priznania výsluhového dôchodku.

36. Správny súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj z priebehu správneho súdneho
konania sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti:

- žalobca požiadal žiadosťou zo dňa 22. 03. 2024 o starobný dôchodok od 22. 03. 2021,
- žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa 26. 06. 2014,
- ku dňu 26. 06. 2014 bolo žalobcovi zhodnotených 1 689 dní obdobia dôchodkového poistenia, (t.j. 4
roky a 229 dní),
- od 01. 10. 2010 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok,

- na nárok a výšku výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru v
Hasičskom a záchrannom zbore od 10. 12. 1971 do 30. 06. 2010 zaradená do II. pracovnej kategórie.

37. Správny súd sa v tejto súvislosti nestotožnil so záverom žalovanej vyjadreným v prvostupňovom
rozhodnutíanáslednepotvrdenomnapadnutýmrozhodnutím,ženakoľkožalobcanebolvobdobítrvania

služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a bol mu
priznaný od 01. 07. 2010 výsluhový dôchodok, na nárok, ktorého mu bola zhodnotená doba služobného
pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore zaradená do II. pracovnej kategórie, nie je možné obdobie
trvania služobného pomeru zhodnotiť pre vznik nároku na starobný dôchodok.

38. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9So 214/2008 zo dňa 28. 10. 2009 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych, pod
č. 55 s právnou vetou: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia,
považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných

predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému
sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku,
primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do
doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom
stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za

službu, považovaného za výsluhový dôchodok“. Z uvedeného judikátu č. 55 zverejneného v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011 vyplýva jednoznačný
právny názor, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového
poistenia započítať aj doby, hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po stanovení výšky
starobného dôchodku s prihliadnutím na všetky doby dôchodkového poistenia podľa predchádzajúcej

vety možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2
Dohovoru č. 128 vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného,
ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru č. 128 možné
starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu
výsluhového dôchodku.

39. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. 08.
2012, ktoré bolo zverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva právny názor o nutnosti započítania celého obdobia dôchodkovéhopoistenia poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení za účelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku na starobný
dôchodok a za účelom určenia jeho výšky. Právna veta tohto judikovaného rozhodnutia znie: „Priznanie

výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie
výkonuslužbyprofesionálnehovojaka(policajtaavojakaprípravnejslužby)bolopovažovanézaobdobie
dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku“. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň

uviedol: „Takto určenú sumu starobného dôchodku je možné v zmysle uvedeného právneho názoru len
krátiť o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené pre účely
priznania výsluhovej dávky, plniacej po dovŕšení dôchodkového veku funkciu starobného dôchodku z
osobitného systému dôchodkového poistenia.“

40. Správny súd tiež poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

9So/138/2011 zo dňa 22. 08. 2012, v zmysle ktorého: „Odvolací súd zastáva názor, že aj vtedy, ak
by navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme,
má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom
poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia

vo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov,
ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému,
najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia
získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre
vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia)

charakter dávky v starobe, odporkyňa by mala postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o
invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991
Zb. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania
služby policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.
z. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom

vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z. z.) a
táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola
znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku,
a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých
o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti. Odlišným postupom odporkyne by sa doby

poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo
nezodpovedá ani zámeru zákona. Inak odporkyňa núti poistencov, poistených aj v osobitnom poistnom
systéme, aby vykonávali zamestnanie po splnení podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok
po dosiahnutí ich zvýhodneného dôchodkového veku, čo nie je prípustné. Osobitný systém sociálneho
zabezpečenia policajtov a vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné,

predčasné starobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu
poistenia poistenca.“

41. Rozhodovacia prax posudzovania vzťahu výsluhového a starobného dôchodku bola jednoznačne
zjednotená rozhodnutím Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

19SVs/7/2023 zo dňa 05. 06. 2024, ktorý v bode 30. uvádza: „30. Zo všetkých vyššie uvedených
dôvodov veľký senát dospel k právnemu záveru, že do obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o
sociálnom poistení na účely priznania predčasného starobného dôchodku je potrebné započítať aj dobu
službypoberateľavýsluhovéhodôchodku.Predčasnýstarobnýdôchodokmáodjehopriznaniacharakter
starobnej dávky v zmysle III. časti Dohovoru, rovnako ako aj výsluhový dôchodok, preto je potrebné aj

pri výpočte predčasného starobného dôchodku (rovnako ako pri výpočte starobného dôchodku) sumu
teoretického starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2. Dohovoru a následne vypočítať konkrétnu
sumu predčasného starobného dôchodku. Iný výklad § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení by viedol k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom
systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré požiadali o starobný dôchodok oproti osobám v rovnakom

postavení, ktoré požiadali o predčasný starobný dôchodok. Pritom v obidvoch prípadoch sa jedná o
starobné dávky, ktoré majú rovnaký charakter a sú poskytované na rovnaký účel, čiže ich poberatelia
sú v zásade v rovnakej situácii.“42. Správny súd ďalej uvádza, že podľa § 14 ods. 1 Zákona č. 100/1988 Zb. boli zamestnania na
účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. 12. 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch
pracovných kategórií, pričom zamestnania I. a II. pracovnej kategórie boli vyznačené v rezortných

zoznamoch zamestnaní a do III. pracovnej kategórie boli zaradené ostatné zamestnania. Pokiaľ ide
o otázku nezaradenia výkonu služby žalobcom do I. (II.) kategórie funkcií, správny súd uvádza, že
vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na § 274
Zákona o sociálnom poistení) s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím
dôchodkovéhopoisteniapoistenca,niejeobsiahnutávžiadnomustanoveníZákonaosociálnompoistení

a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Správny súd v tejto súvislosti
poukazuje na právny názor, ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil v Rozsudku sp. zn.
7Sk/31/2018 zo dňa 30. 10. 2019, kde v bode 48. konštatoval: ,,Pri určení výšky starobného dôchodku
zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového
poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté
hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba

výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného
dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu
výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo
2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je

preto mylný.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež v Rozsudku sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28. 02.
2018 vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ
nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového
veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“..... „ Pre správne posúdenie veci však
nie je podstatné či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/kategórii funkcií.“.....

„Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu
služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej
vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného
systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia
dôchodkového veku, podľa § 65 ods.1 zák. č. 461/2003 Z .z..“

43. Vo vzťahu k nároku na zníženie dôchodkového veku správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca požiadal
žiadosťou z 22. 03. 2024 o priznanie starobného dôchodku od 22. 03. 2021, pričom dôchodkový vek 62
rokovdovŕšilužkudňu26.06.2014,žalovanánemaladôvodposudzovaťvectak,čižalobcazískalnárok
na zníženie dôchodkového veku, nakoľko žalobca splnenie dôchodkového veku 62 rokov (ako jedného

zo zákonných kritérií pre priznanie starobného dôchodku) neodvodzoval od zníženia dôchodkového
veku podľa kategórie funkcií. Výkon služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií sa netýka vymedzenia
dôb dôchodkového poistenia, ktoré sú upravené v § 60 Zákona o sociálnom poistení, a preto nie je
pre určenie rozsahu doby dôchodkového poistenia zásadný. Má vplyv len na zníženie dôchodkového
veku a určenie sumy starobného dôchodku, ktorého výpočet je výhodnejší. Započítateľnosť jednotlivých

dôb dôchodkového poistenia však neovplyvňuje. Splnenie dôchodkového veku žalobcom dňom 26.
06. 2014 nebolo medzi účastníkmi konania sporné, pričom k podaniu žiadosti o priznanie starobného
dôchodku orgánu verejnej správy prvého stupňa zo strany žalobcu dňa 22. 03. 2024 došlo po dosiahnutí
dôchodkové veku a starobný dôchodok žalobca žiadal priznať od 22. 03. 2021, t.j. po dovŕšení
dôchodkového veku.

44. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, ktorou namietal, že sa dožadoval ústnosti a prítomnosti
na prerokovaní veci, vrátane vypočutia svedkov, spolužiakov, veliteľov, pričom žalovaná tieto návrhy
nebrala do úvahy, správny súd uvádza, že túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa ust. § 188 ods.
1 Zákona o sociálnom poistení „organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie,

ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.“ Podľa § 184 ods. 5 druhá
veta Zákona o sociálnom poistení „je fyzická osoba, ktorá podala písomnú žiadosť o priznanie dávky
povinnápreukázaťskutočnostirozhodujúcenanároknadávkuanároknajejvýplatuspôsobomurčeným
Sociálnou poisťovňou.“ Je teda prioritne na účastníkovi konania, aby predložil všetky dôkazy, či návrhy
na dokazovanie, keďže práve účastník konania – fyzická osoba je povinná preukázať skutočnosti

rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu
správny súd zistil, že v tomto sa nenachádza ani žiadosť žalobcu o nariadenia ústneho pojednávania
vo veci priznania starobného dôchodku a ani žiadne návrhy žalobcu na vypočutie svedkov, vrátane
uvedenia skutočností, na ktoré majú byť svedkovia vypočutí. Správny súd má za to, že procesné právažalobcu neboli predmetným postupom žalovanej, ktorá vo veci nenariadila ústne pojednávanie nijako
ukrátenéažalobcamoholuplatniťvšetkysvojenámietkyčipripomienkyvodvolaníprotiprvostupňovému
rozhodnutiu. Správny súd poukazuje na to, že žalobca v podanom odvolaní proti prvostupňovému

rozhodnutiu nenamietal, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne nenariadila vo veci jeho nároku
na starobný dôchodok ústne pojednávanie. Rovnako z obsahu odvolania nevyplýva, že by žalobca
vzniesol konkrétny návrh na vykonanie dokazovania výsluchom konkrétnych svedkov. Žalobca len
všeobecne namietal, že do formulára žiadosti o priznanie starobného dôchodku sa nedá zasahovať,
preto nemohol uplatňovať dôkazy.

45. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe uviedol, že žiada správny súd, aby žalobcovi urobil dva oficiálne
a transparentné výpočty sumy starobného dôchodku, a to podľa Zákona č. 100/1988 Zb. a podľa Zákona
o sociálnom poistení, aby mohol tieto výsledky porovnať a sám sa slobodne rozhodnúť, správny súd
uvádza, že nemôže nahrádzať činnosť orgánu verejnej správy a atrahovať si jeho kompetencie. Správny
súd primárne nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov administratívnoprávnych vzťahov, ale

skúma a posudzuje, či o týchto právach a povinnostiach zákonne rozhodol kompetentný orgán verejnej
správy.

46. V zmysle osobného listu dôchodkového poistenia tvoriaceho prílohu prvostupňového rozhodnutia,
žalovaná na účely vzniku nároku na starobný dôchodok zhodnotila obdobie od 13. 03. 1974 do 28.

02. 1975, ktoré spadalo do rámca trvania služobného pomeru žalobcu od 10. 12. 1971 do 30. 06.
2010. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy a ani z obsahu správnemu
súdu predloženého administratívneho spisu nebolo správnemu súdu zrejmé, či napriek právnemu
názoru orgánov verejnej správy o nemožnosti zhodnotenia obdobia trvania služobného pomeru žalobcu
(zhodnotenéhoprenárokavýškuvýsluhovéhodôchodku)naúčelyvznikunárokunastarobnýdôchodok,

nebolo obdobie trvania služobného pomeru žalobcu od 13. 03. 1974 do 28. 02. 1975 zhodnotené. Na
základe výzvy správneho súdu zo dňa 20. 08. 2025 (č. l. 48 súdneho spisu) žalovaná predložila dňa
22. 08. 2025 evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia, z ktorých vyplynulo, že v rámci doby trvania
služobného pomeru žalobcu od 10. 12. 1971 do 30. 06. 2010 mal žalobca súbežne i vedľajší pracovný
pomer ako robotník v trvaní od 13. 03. 1974 do 28. 02. 1975 pre zamestnávateľa Technické služby

mesta Považská Bystrica, ktorý mu bol na účely vzniku nároku na starobný dôchodok zhodnotený. Na
základe uvedeného správny súd uzatvára, že je nesporné, že žalovaná žalobcovi z doby dôchodkového
poistenia vylúčila celú dobu služobného pomeru, ktorá mu bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok od
01. 07. 2010 a túto pre vznik nároku na starobný dôchodok nehodnotila.

47. Správny súd na dôvažok uvádza, že v dôsledku súbežného uplatňovania osobitného systému
sociálneho zabezpečenia a všeobecného systému sociálneho poistenia dochádza nesprávnym a
výlučne gramatickým výkladom Zákona o sociálnom poistení k diskriminácii poistencov osobitného
systému, lebo žalovaná im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec alebo im ich hodnotenie odsúva
a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho

zabezpečenia. Pri uplatnení postupu žalovanou v prejednávanej veci zamietnutím žiadosti žalobcu
o starobný dôchodok, ako dávky dôchodkového zabezpečenia zo všeobecného systému sociálneho
zabezpečenia, v ktorom bol žalobca poistený, dochádza k diskriminácii žalobcu, a to z dôvodu, že tento
nezískal celé obdobie dôchodkového poistenia len vo všeobecnom systéme, ale jeho časť získal aj v
osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia.

48. Vyššie uvedené právne závery vyplývajú z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Správny súd uvádza, že sa jedná o ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
v predmetnej oblasti, a preto správny súd z dôvodov vyššie uvedených vyhodnotil správnu žalobu ako

dôvodnú a správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191
ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na
ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.

49. Orgány verejnej správy sú podľa § 191 ods. 6 SSP viazané právnym názorom správneho
súdu a s dôrazom na citovanú judikatúru bude povinnosťou orgánu verejnej správy prvého stupňa
opätovne preskúmať žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku v kontexte všetkých skutočností
vyplývajúcich z administratívneho konania. V prvom rade by mal orgán verejnej správy stanoviťvýšku starobného dôchodku a to postupom, keď najprv vypočíta teoretickú výšku dôchodku, ktorá
by poistencovi - žalobcovi patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia a takto stanovenú výšku starobného dôchodku krátiť pomerne k počtu rokov

rozhodných pre výpočet výsluhového dôchodku k celkovej dobe poistenia vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Na základe takto stanovenej výšky
starobného dôchodku následne posúdi vznik nároku žalobcu na starobný dôchodok v zmysle § 65
Zákona o sociálnom poistení. Orgán verejnej správy prvého stupňa bude zároveň povinný svoje
rozhodnutie odôvodniť takým spôsobom, aby toto odôvodnenie zodpovedalo požiadavke na riadne

odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy.

50. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny
súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovanú na ich náhradu. O

výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym z súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa § 449 ods. 1 SSP neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) (správna žaloba v sociálnych veciach) a d)
SSP (správna žaloba vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.