Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112218669
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1112218669.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v zložení senátu: JUDr. Boris Tóth, predseda, JUDr. Paulína Pacherová a
JUDr. Renáta Šišková, členky senátu, v právnej veci žalobcu: SUNNY ISLAND LTD., so sídlom 2nd
Floor, Ebrahim Building, Office No. 5 and No. 9, Francis Rachel Street, P.O. BOX 1196, Victoria,
Mahé, Seychely, registračné číslo 105649, konajúci prostredníctvom konateľa: Andreas Papasiantis,
zastúpeného:VRBA&PARTNERSs.r.o.,advokátskakanceláriasosídlomSliezska9,83103Bratislava,

IČO: 35 918 225, proti žalovanému: EUROPARKETT SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Rožňavská 1, 831 04
Bratislava, IČO: 36 453 927, zastúpenému: JUDr. Martin Sečanský, advokát so sídlom Záhradnícka 93,
821 08 Bratislava, IČO: 30 786 592, o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky pohľadávok, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 5Cbi/14/2012-265 zo dňa 04.09.2019,
pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 5Cbi/14/2012-265 zo dňa

04.09.2019 v odvolaním napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a Mestskému súdu Bratislava
III na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Vo výroku identifikovaným rozsudkom prvoinštančný súd, opierajúc sa o ustanovenie § 124 ods. 4 a 6
zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v platnom znení (ďalej tiež „ZoKR“):

I.) určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená v reštrukturalizačnom konaní na majetok spoločnosti JUVA
SLOVAKIA,s.r.o.,sosídlomŠkolskénámestie398/6,90638Rohožník,IČO:36453927(ďalejlen„JUVA
SLOVAKIA“), vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3R/1/2012, prihláškou pohľadávky
por. č. 5 vo výške 41.006,49 Eur zo dňa 11.04.2012, je oprávnená a zistená čo do právneho dôvodu
vymáhateľnosti a výšky 16.000,- Eur;
II.) žalobu vo zvyšnej časti zamietol;

III. žalobcovi podľa § 252 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej tiež „CSP“), priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo
veci;
IV. Opierajúc sa o totožné paragrafové znenie žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania podľa
pomeru úspechu vo veci.
1.1. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobou doručenou súdu

dňa 12.08.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia popretých pohľadávok zapísaných v
konečnom zozname pohľadávok pod č. 1 až č. 15. Žalobca ním uplatnené pohľadávky opieral o to,
že NLB Factoring, a.s., so sídlom Gorkého 3037/2, 702 00 Ostrava - Moravská Ostrava, IČ: 476 77
881 (právny predchodca žalobcu), uzavrel dňa 27.10.2006 Zmluvu o vykonávaní regresného faktoringu
č. 51026/06, ku ktorej bolo uzavretých 5 dodatkov s V. O. podnikajúcim pod obchodným názvom:
Dušan Panáček - INTER PAN, s miestom podnikania Ratiboř u Vsetína, Kateřinice 179, PSČ 756

21, IČ: 420 85 136 (ďalej len ako „Faktoringová zmluva“). Na základe tejto Faktoringovej zmluvy
došlo k postúpeniu pohľadávok proti JUVA SLOVAKIA, ktorá bola v rámci obchodného styku s V. O.,odberateľom stavebného materiálu od V. O.. Platby za dodaný materiál tak mal žalovaný hradiť na
základe predmetnej Faktoringovej zmluvy priamo žalobcovi, čo však žalovaný riadne nesplnil.
1.2. Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 3R/1/2012 zo dňa 05.03.2012 povolil reštrukturalizáciu

žalovaného, na čo žalobca dňa 12.04.2012 doručil reštrukturalizačnému správcovi žalovaného prihlášky
pätnástich pohľadávok, ktoré správca poprel čo do existencie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky.
1.3. Žalovaný k uplatneným pohľadávkam uvádzal, že k plneniam z Faktoringovej zmluvy a dodávkam
tovaru dochádzalo postupne od dňa 11.07.2008 až do 14.08.2008. Dušan Panáček - INTER PAN, spolu
s jeho obchodnými partnermi a žalovaný, udržiavali v tom čase rozsiahly obchodný styk na trhu so

stavebnými a interiérovými doplnkami. Z tohto dôvodu dochádzalo medzi nimi k rozsiahlej tovarovej
výmene. Pri vybraných dodávkach tovaru (nášľapných vrstiev) vykonaných na základe rámcovej zmluvy
však Dušan Panáček - INTER PAN nezabezpečil dojednanú akosť predávaného tovaru, ktorá je u
nášľapných vrstiev vyššej akosti obvyklá, a ktorú prezentoval pri uzavretí rámcovej kúpnej zmluvy. Tovar
s prítomnosťou týchto vád nedokázal plniť svoju stavebnú a estetickú funkciu, stal sa nepredajným
a kupujúci ho ani v rámci ďalšej obchodnej činnosti nedokázal využiť ani speňažiť. Oprávnenosť

reklamácií Dušan Panáček - INTER PAN uznal konkludentne, dodatočne po odstúpení od zmluvy a
začatí vracania tovaru vystavovaním dobropisov k jednotlivým faktúram, ako aj na viacerých vzájomných
rokovaniach. Komunikácia, vybavovanie reklamácií, ako aj preberanie vráteného tovaru po odstúpení,
bolo komplikované prebiehajúcim insolvenčným konaním proti Dušan Panáček - INTER PAN (Krajský
súd v Ostrave sp. zn. 34INS 1308/2009).

1.3.1. Dodanie tovaru s vytknutými vadami a nedostatkami žalovaný hodnotil ako podstatné porušenie
zmluvy v zmysle ustanovení § 345 ods. 2 zákona FZ ČaSFR č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
tiež „ObchZ“), a preto sa ako kupujúci rozhodol v zmysle § 436 ods. 1 písm. d) ObchZ odstúpiť od zmluvy
najskôr oznámením v rámci reklamačných listov za jednotlivé dodávky a dňa 24.10.2008 generálnym
odstúpením od zmluvy.

1.3.2. Dušan Panáček - INTER PAN odstúpenie od zmluvy akceptoval, a to tým, že postupne začal
vystavovať k jednotlivým faktúram dobropisy. Odstúpenie od zmluvy a reklamácie žalovaného Dušan
Panáček - INTER PAN nespochybnil, čím zanikli všetky pohľadávky, ktoré žalobca uplatňuje vo svojej
žalobe a vzájomný vzťah zanikol ex tunc.
1.4. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný z

viacerých dôvodov. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať
právny dôvod a najmä oprávnenú výšku ním uvádzaných údajných pohľadávok.

2. Proti tomuto rozsudku proti jeho II., III. a IV. výroku, ktorými bolo rozhodnuté o zamietnutí zvyšku
žaloby (presahujúcom 16.000,- Eur) a o priznaní nároku na náhradu trov konania obom stranám sporu,

podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nesprávnosť záverov
prvoinštančného súdu, navrhoval odvolaním napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.1. Poukázal na to, že prvoinštančný súd celé odôvodnenie rozhodnutia zhrnul do odseku 12.
odôvodnenia, v ktorom konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno bez toho, aby uviedol, aký

dôkaz ho k takémuto záveru viedol, bez toho, aby sa zaoberal vyjadreniami žalobcu, resp. vysvetlil
dôvod, pre ktorý naň neprihliadol.
2.2. Odvolateľ polemizoval so správnosťou tvrdení obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku
týkajúcimi sa tvrdeného odstúpenia žalovaného od Faktoringovej zmluvy voči dodávateľovi, pretože
odstúpenie podľa odvolateľa je neplatné, nakoľko nespĺňa zákonom predpokladané podmienky.

2.2.1. Podľa odvolateľa práva z vád nemožno ľubovoľne meniť a z reklamácie časti dodaného tovaru
pristúpiť k odstúpeniu od celej dodávky (ako to uviedol súd pri akomsi „generálnom odstúpení“).
2.2.2. Ostatne odvolateľ poukázal, že súd v napadnutom rozsudku včasnosť, ani časovú os kauzy
žiadnym spôsobom nerozoberá a na námietku nie včasného odstúpenia od zmluvy nereaguje ani
náznakom.

3. Žalovaný sa k doručenému mu odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu je
procesne neudržateľné.
4.1. Odvolací súd svojim uznesením č. k. 3CoKR/22/2020-552 zo dňa 30.06.2020 pripustil zmenu strany
sporu v osobe žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 03.07.2020.5. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom,
Súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

6. Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Základných zásad CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom

chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý i môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
So zreteľom na odvolateľom tvrdený dôvod odvolania, sa odvolací súd osobitne zameral na otázku, či

absentujúcou,alebonesprávnouprávnouargumentáciounebolasúdomprvejinštancieodňatážalobcovi
možnosť pred týmto súdom konať (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP).
6.1. Za znemožnenie uskutočňovania strane sporu patriacich procesných práv, v zmysle uvedeného
ustanovenia, sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní
realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jej

práv a právom chránených záujmov.
6.2. Z preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že dôvody, ktoré viedli tento súd k rozhodnutiu o
zamietnutí žaloby, sú nedostatočne skutkovo podložené, pri absencii právnej argumentácie ako takej.
Absencia skutkovej a právnej argumentácie bráni strane sporu v realizácii jej procesných práv, čím sa
jej zmenšuje rozsah možností riadne pred súdom konať. Osobitne, ak sa odvolateľ na takéto porušenie

práva, vo svojom odvolaní, odvoláva.
6.2.1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že
každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
6.2.2. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom.
6.2.3. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
6.2.4. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky, vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).

6.2.5. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je relevantné konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami,
porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).
6.2.6. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady
ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými
oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súduSlovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS
171/2006 z 5. apríla 2007).
6.3. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, je mimo akúkoľvek pochybnosť, samozrejme sa nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument.
6.3.1. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť

svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV.ÚS 115/03).

7. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odôvodnenie rozsudku vyhláseného v tomto

incidenčnom spore sa z vyššie uvedených požiadaviek vymyká. Aj tento rozsudok musí obsahovať
výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Aj konkurzný súd
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet

v ňom miesta pre dohady a domnienky.
7.1. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 220 ods. 2 v
spojení s § 378 ods. 1 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo
nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom
rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v jej právnom

posúdení. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť,
pričomjehoodôvodneniesúčasnemusíbyťiprostriedkomkontrolysprávnostipostupusúduprivydávaní
rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.
7.1.1. Tieto atribúty napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu nespĺňa. So zreteľom na uvedené
odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je

nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a
odňatie mu možnosti konať pred súdom v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Preto odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, riadiac sa citovaným ustanovením, zrušil a v súlade s § 391
ods. 1 CSP vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

8. Úlohou súdu prvej inštancie bude odstrániť svoje pochybenia, zaoberať sa skutkovým stavom veci,
prihliadnuť na argumentáciu strán sporu a na nimi predložené dôkazy a pri právnom hodnotení kauzy
ozrejmiť svoj myšlienkový postup tak, aby ho v odôvodnení dostatočne vysvetlil nielen s poukazom na
všetky skutkové zistenia, ale s poukazom na právne závery ním prijaté.

9. Keďže odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, prvoinštančný súd rozhodne v meritórnom rozhodnutí aj o nároku na náhradu trov i
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).