Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-3S/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200131
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200131.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka a členov Mgr. Jany

Fandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: UNIZDRAV Prešov, s.r.o., so
sídlom Františkánske námestie 3/A, 080 01 Prešov, IČO: 36 515 388, právne zastúpeného: JUDr. Martin
Kirňák, advokát, so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, IČO: 42 078 474, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. 100050441/2022 zo dňa 12.01.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100050441/2022 zo dňa
12.01.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101768102/2021 zo dňa 21.09.2021 a vec vracia

na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie
/daň z pridanej hodnoty - zdaňovacie obdobie december 2019/

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2019. [Z kontroly bol vyhotovený protokol
č. 101001466/2021 zo dňa 08.06.2021. Daňová kontrola sa začala dňa 14.12.2020 a skončila dňa
10.06.2021, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi.]

2. Vo vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101768102/2021 zo dňa 21.09.2021
za zdaňovacie obdobie december 2019 žalobcovi určil rozdiel na DPH v sume 6.000,00 Eur,

nepriznal nadmerný odpočet v sume 4.323,27 Eur a vyrubil daň v sume 1.676,73 Eur. Predmetné
prvostupňové rozhodnutie správcu dane bolo na odvolanie žalobcu potvrdené rozhodnutím žalovaného
č. 100050441/2022 zo dňa 12.01.2022 (napadnuté rozhodnutie).

3. Dôvodom určenia rozdielu na DPH, nepriznania nadmerného odpočtu a vyrubenia dane za príslušné
zdaňovacie obdobie december 2019 bolo neuznanie práva žalobcu na odpočítanie DPH s poukazom na
§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, zo zdaniteľného obchodu dodania

služieb – tlač a roznos letákov „Vianočná akcia“ od dodávateľa ELStem s.r.o., so sídlom Šoltésovej 26,
Košice, IČO: 44 748 868, podľa faktúry č. 20193112, dátum dodania 31.12.2019, základ dane 30.000,00
Eur, DPH 6.000,00 Eur.4. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a žalovaného v spojení s administratívnym spisom
vyplýva:

- Pred začatím daňovej kontroly vykonal správca dane dňa 09.03.2020 miestne zisťovanie u žalobcu a
v zmysle jej záverov mal žalobca predložiť o. i. vyjadrenie k tlači a rozvozu letákov na základe faktúry od
dodávateľa ELStem s.r.o. z 31.12.2019. [Podľa administratívneho spisu prílohu zápisnice o miestnom
zisťovaní tvoria žalobcom predložené listiny: dodávateľská faktúra z 31.12.2019 od ELStem s.r.o. podľa
textuvyhotovenáA.B.spečiatkouapodpisomdodávateľaajžalobcu,objednávkažalobcuz01.11.2019,

výpiszúčtuoúhradefakturovanejsumydodávateľovidňa21.01.2020,farebnákópialetáku,pozn.súdu.]
Žalobca vo vyjadrení doručenom správcovi dane dňa 20.03.2020 uviedol objem ročných prostriedkov
míňaných na reklamné kampane a uviedol, že spočiatku si tlač a roznos letákov zabezpečovala
svojpomocne, potom zabezpečovala roznášanie prostredníctvom študentov a študentských servisov a
následne z dôvodu nespokojnosti s takýmto roznášaním (keď sa letáky našli v koši atď.) sa rozhodli tlač
aj rozvoz letákov zabezpečiť dodávateľsky. Tiež poukázal na zvýšenie tržieb v mesiaci december 2019.

Správca dane výzvou z 02.06.2020 vyzval dodávateľa žalobcu na zapožičanie záznamov pre účely DPH
za mesiac 12/2019, zoznamu zamestnancov, zmluvy s odberateľom a všetky doklady preukazujúce
uskutočnenie zdaniteľného plnenia pre žalobcu. Predmetná výzva bola doručená len fikciou z dôvodu,
že adresát je neznámy.

- Po začatí daňovej kontroly dňa 14.12.2020 správca dane výzvou z 14.12.2020 vyzval na predloženie
obdobných dokladov ako vo výzve z 02.06.2020 už konateľa dodávateľskej spoločnosti A. B.. Pri
telefonickom hovore zamestnancov správcu dane s A. B. dňa 12.02.2021 ten uviedol, že už nie
je konateľom spoločnosti a táto zmena ešte nie je zapísaná v obchodnom registri a uviedol, že v
čase keď bol konateľom, spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť a nemala žiadnych zamestnancov,

pričom na požiadanie správcu mal tieto skutočnosti oznámiť písomne. K uvedenému bol telefonicky
urgovaný správcom dňa 19.02.2021. Správca dane z obchodného registra zistil, že od 01.12.2020 je
novým konateľom dodávateľa C. D. D., ktorému dňa 22.01.2021 zaslal obdobnú výzvu ako pôvodnému
konateľovi, na ktorú výzvu nový konateľ nereagoval. Dňa 05.03.2021 bývalý konateľ dodávateľa A. B.
doručil správcovi čestné vyhlásenie, v ktorom uviedol, že za štvrtý kvartál 2019 a prvý kvartál 2020, kedy

bol konateľom dodávateľa nepodnikal žiadnu činnosť a na podnikateľské činnosti nikoho nesplnomocnil.
[Podľa administratívneho spisu čestné vyhlásenie bolo správcovi doručené ako príloha mailovej správy
vo wordovom formáte bez podpisu A. B., pozn. súdu.]

- Podľa správcu dane nekontaktnosť dodávateľa a obsah čestného vyhlásenia bývalého konateľa

dodávateľa A. B. zakladajú pochybnosti a vyplýva z nich, že spoločnosť ELStem s.r.o. faktúru
nevyhotovila a zdaniteľný obchod neuskutočnila. Správca výzvou z 14.04.2021 oznámil svoje
pochybnosti žalobcovi a vyzval ho k vyjadreniu. Žalobca reagoval vyjadrením z 03.05.2021, v ktorom
namietal, že správca zobral do úvahy ako dôkaz čestné vyhlásenie A. B. bez toho, aby ho vypočul ako
svedka a navrhol vykonať jeho výsluch. Následne bol M. Hirňák predvolaný na výsluch a žalobca bol o

termíneupovedomený,pričomA.B.privýsluchudňa02.06.2021využilsvojeprávaaodoprelvypovedať,
žalobca sa výsluchu nezúčastnil.

- Podľa správcu dane je správanie sa dodávateľa pochybné, a to s poukazom na jeho nekontaktnosť a
zmeny v osobe konateľa. Ďalej aj s poukazom na zrušenie registrácie na DPH dňa 30.04.2021 z dôvodu,

že so správcom nekomunikuje a opakované nepodanie daňových priznaní v roku 2020 a 2021 ani na
základe výziev, posledné daňové priznanie bolo podané za marec 2020. Uviedol, že dodávateľ ELStem
s.r.o. v riadnom daňovom priznaní k DPH za obdobie 12/2019 podanom 25.01.2020 neuviedol žiadne
dodanie služieb a tovarov v tuzemsku, za uvedené obdobie podal dodatočné daňové priznanie dňa
25.03.2020, v ktorom vykázal základ dane z dodania služieb a tovarov v sume 138.500 Eur a zároveň

dňa 25.03.2020 podal aj dodatočný kontrolný výkaz DPH za obdobie 12/2019. Zároveň podľa správcu
dane je správanie sa (bývalého konateľa) dodávateľa neštandardné, a to s poukazom na nepotvrdenie
dodania služieb v čestnom prehlásení a odopretie výpovede.

- Správca dane k vymedzeniu vlastného dôvodu neuznania odpočtu z označeného zdaniteľného

obchodu uviedol, že žalobca porušil § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a § 49 ods. 1, 2 v spojení s §
19 ods. 2 zákona o DPH a uviedol, že „dodanie v zmysle uvedenej faktúry spochybnil, ale kontrolovaný
daňový subjekt tieto pochybnosti neodstránil a to ani na základe písomnej výzvy, čím nepreukázal, že
predmet fakturácie bol reálne poskytnutý a to práve dodávateľom ELStem s.r.o.“- Žalobca k protokolu z daňovej kontroly z 08.06.2021 podal vyjadrenie dňa 22.07.2021, v ktorom
namietal závery správcu uvedené v protokole a správca dane k vyjadreniu zaujal stanovisko na ústnom

pojednávaní 11.08.2021, na ktorom boli zároveň žalobcom predložené listiny - grafy, štatistické výkazy
a fotodokumentácia a žalobca požiadal o poskytnutie lehoty na predloženie vysvetlenia k predloženým
dôkazom, lehota mu bola poskytnutá a následne od tejto požiadavky upustil. K týmto predloženým
listinám správca dane v rozhodnutí uviedol, že nemajú bez vysvetlenia žiadnu vypovedaciu schopnosť a
ako dôkaz sú v konaní nepoužiteľné., [Podľa administratívneho spisu na zápisnici na fotodokumentácii

napríloheč.5až9sanachádzajúvchodybytovýchdomovaichschránkysozaloženýmiletákmižalobcu,
pozn. súdu.]

- Žalovaný odvolacie námietky proti rozhodnutiu správcu dane vyhodnotil ako neopodstatnené.
Zdôraznil, že správca dane vykonal dostatočné dokazovanie a dostatočne zistil skutkový stav veci.
Nad rámec dôvodov prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca nevyužil možnosť zúčastniť sa

výsluchu ním navrhnutého svedka A. B.. K odvolacej námietke nedôveryhodnosti čestného prehlásenia
svedka A. B. uviedol, že z odopretia výpovede z dôvodu nebezpečenstva trestného stíhania je možné
logicky usudzovať, že tým svedok potvrdil skutočnosti uvedené v jeho čestnom prehlásení. V súvislosti s
hodnotením prijatej platby zo strany dodávateľa, žalovaný uviedol, že táto skutočnosť nemá žiaden vplyv
na vznik daňovej povinnosti dodávateľa, ktorá vzniká dňom dodania služby. K námietke nevysporiadania

sa s judikatúrou Súdneho dvora EÚ žalovaný uviedol, že dôvodom neuznania práva na odpočet
nebol daňový podvod a preto poukazy žalobcu na judikatúru považuje za nedôvodné. K námietke
predloženia dostatočných dôkazov preukazujúcich dodanie služieb dodávateľom, žalovaný zdôraznil
znášania dôkazného bremena žalobcom a požiadavku preukázania uskutočnenia zdaniteľného plnenia
osobou uvedenou na faktúre. K dôkazom predloženým žalobcom (pri ústnom pojednávaní pri prejednaní

jeho vyjadrenia k protokolu) zopakoval stanovisko správcu, že tieto dôkazy nemajú žiadnu vypovedaciu
hodnotu, resp. nepreukazujúc dodania zdaniteľného plnenia spoločnosťou ELStem s.r.o.. Žalovaný tiež
uviedol, že žalobca nepristupoval k deklarovanému obchodu s náležitou starostlivosťou.

II.
Súdne konanie

5. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 10.03.2022 Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj
„krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutia správcu dane,

vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania. V žalobe boli vymedzené
nasledovné podstatné žalobné body (námietky):

- Žalobca namieta závery žalovaného pri hodnotení odopretia výpovede svedka B. (konateľa
dodávateľa ELStem s.r.o. v rozhodnom období) na ústnom pojednávaní konanom 02.06.2021 z dôvodu

nebezpečenstva trestného stíhania, keď podľa žalovaného týmto odopretím výpovede svedok nepriamo
potvrdil skutočnosti uvedené v jeho čestnom prehlásení doručenom správcovi dane. Takéto závery
žalovaného považuje žalobca za nesprávne a rozporné zo zásadami logiky. Uvádza, že odopretím
výpovede svedok nič nepotvrdzuje ani nič nevyvracia. Zároveň uvádza, že odopretím výpovede bolo
svedkom potvrdené, že skutočnosti uvádzané v telefonickom rozhovore so správcom a následne v

čestnom vyhlásení sa nezakladajú na pravde. Tiež uviedol, že samotný telefonický hovor so správcom
nemožno považovať za dôkaz, pretože nie je možné overiť kto bol osobou volajúceho. Podľa názoru
žalobcu konanie vtedajšieho konateľa dodávateľa p. B. bolo účelové s cieľom uškodiť žalobcovi
aj s poukazom na to, že síce tvrdí, že žiadnu činnosť nevykonávala jeho spoločnosť, ale úhradu
od žalobcu prijal a nenamietal nedôvodnosť platby a ani túto platbu nevrátil. Táto platba je podľa

žalobcu jasným dôkazom dodania služieb a vyjadruje nesúhlas s iným záverom konajúcich správnych
orgánov. Žalobca nechápe ako mohli konajúce orgány vyjadrenia vtedajšieho konateľa považovať za tak
relevantný dôkaz, že na jeho základe odopreli odpočet dane, resp. zdôrazňuje, že tvrdenia vtedajšieho
konateľa nemajú „punc dôkazu“ ani pomôcky v rámci daňového konania a namieta odignorovanie
relevantných dôkazov a naopak hodnotenie nevierohodného, účelového a odporujúceho tvrdenia

vtedajšieho konateľa dodávateľa ako dôkazu pre neuznania odpočtu dane. Zároveň namieta, že je jeho
právom a nie povinnosťou byť pri výsluchu svedka aj s poukazom na to, že výsluch svedka B. sám
navrhol.- Namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne posúdenie veci, keď žalobcom
predložené dôkazy boli hodnotené ako formálne a nepreukazujúce splnenie podmienok pre odpočet
dane. Podľa žalobcu, ak má správca na základe zistených skutočností pochybnosti o splnení podmienok

odpočtu, musí preukázať, že išlo o doklad falošný a nestačí len spochybniť pravosť dokladu, alebo
vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ musí preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého
podvodom, o ktorom žalobca vedel, alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Namieta, že
žalovaný sa nevysporiadal s judikatúrou súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval, keď jeho poukaz
považoval za nedôvodný. Osobitne sa podľa žalobcu mal žalovaný s touto judikatúrou vysporiadať

preto, že aj keď správca dane neuviedol, že bol žalobca súčasťou podvodného reťazca uvedené bolo
možné z tvrdení a záverov správcu dane vyvodiť. Namieta tvrdenie žalovaného, že ním predložené
dôkazy nemajú žiadnu vypovedaciu hodnotu resp. nepreukazujú uskutočnenie zdaniteľného plnenia
dodávateľom, zdôrazniac, že so správcom spolupracoval a predložil mu všetky dôkazy a vysvetlenia,
splnil si vlastné dôkazné bremeno a preukázal prijatie služby od dodávateľa. Namieta porušenie zásady
zákonnostipodľa§3ods.1daňovéhoporiadku,pretožezáverysprávnychorgánovsúvzjavnomrozpore

s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi ustanoveniami daňových zákonov a Ústavy SR. Poukázal
na obsah rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-439/04 (pozn. Axel Kittel). Namietal nesprávne
vyhodnotenie a rozloženie dôkazného bremena, keď správne orgány nevyhodnotili všetky predložené
dôkazy, presnejšie nevyhodnotili žiaden dôkaz, ktorý bol v prospech žalobcu. Tiež zdôraznil, že dôkazné
bremeno daňového subjektu nie je absolútne a je podľa žalobcu nemysliteľné, aby daňový subjekt

zodpovedal za konanie iného subjektu.

- Nakoniec žalobca namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a tým porušenie
§ 63 ods. 5 daňového poriadku. Žalovaný pochybil tým, že sa s jednotlivými námietkami žalobcu a
ním predloženými dôkazmi dostatočne nevysporiadal. V tejto časti námietok žalobca zdôrazňuje, že pri

vyberaní daní nie je možné vychádzať výlučne z fiškálnych záujmov štátu, ale je namieste rešpektovať
práva a právom chránené záujmy daňového subjektu.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.10.2022 zotrval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia,
zdôraznil dostatočnosť odôvodnenia svojich záverov a dôkladné vysporiadanie sa s odvolacími

námietkami žalobcu. Tiež zdôraznil riadne zistenie skutkového stavu s tým, že preukázať splnenie
podmienok odpočtu musí subjekt, ktorý si odpočet uplatňuje. Vo vzťahu k hodnoteniu vyjadrenia svedka
B. a odopretie výpovede týmto svedkom, ktorý bol predvolaný ako svedok na návrh žalobcu, opätovne
poukázal na neúčasť žalobcu na jeho výsluchu v čom videl jeho pasívny prístup k objasňovaniu
zdaniteľného obchodu. Samotné úvahy žalobcu v jeho žalobných námietkach k hodnoteniu výpovede

svedka resp. odopretia výpovede považoval za subjektívne. Zdôraznil, že dôvodom neuznania práva
na odpočet DPH bolo nesplnenie prvotných zákonných podmienok (§ 49 ods. 1,2 a 51 ods. 1 písm.
a) zákona o DPH) a navyše žalobca nepreukázal použitie fakturovaných služieb na účel podnikania
(§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH) a preto argumentácia žalobcu judikatúrou Súdneho dvora EÚ je
neopodstatnená.

7. Žalobca v replike zo dňa 01.02.2023 zotrval na dôvodnosti žaloby a v nej uvedenej žalobnej
argumentácii, s obsahom vyjadrenia žalovaného nesúhlasil a vo vzťahu k hodnoteniu vyjadrení svedka
B. zdôraznil, že neprítomnosť na jeho výsluchu mu nemožno pričítať na ťarchu alebo v nej vidieť
jeho pasívny prístup k objasňovaniu zdaniteľného obchodu. Zdôraznil, že pochybenie či zavádzanie

zo strany dodávateľa mu nemôže byť pripisované na vrub, aj s poukazom na to, že vo viacerých
rozhodnutiach Najvyšší súd SR konštatoval, že pochybnosti z dôvodu preverovania účtovnej evidencie
dodávateľa nemôžu mať negatívny dopad na výsledok daňovej kontroly. Opätovne žalobca poukázal aj
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-439/04 (obdobne ako aj v žalobe) zdôrazniac jeho časť, podľa
ktorej ak subjekty príjmu všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie,

aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to či ide o podvod musia mať možnosť
spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH
zaplatenej dane na vstupe.

8. Žalovaný dupliku nepodal.

9. Na pojednávaní konanom dňa 26.08.2025 účastníci resp. ich zástupcovia zotrvali na svojich
doterajších vyjadreniach.III.
Relevantná právna úprava

10. Správny súd poukazuje na základné ustanovenia vzťahujúcej sa vnútroštátnej právnej úpravy:

- Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„zákon o DPH“): „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď

kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“ a podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH: „Daňová
povinnosť vzniká dňom dodania služby.“

- Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“

- Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“

- Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“

- Podľa § 3 ods. 3 zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“): „Správca
dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“

- Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: „Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

11. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná

právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd
v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

12. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho

konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183
SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej
lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 26.08.2025 dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná.

Všeobecné východiská

13. Na úvod správny súd poukazuje na všeobecné východiská vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty
upravenej zákonom o DPH, ktorá je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho rámca spoločného
systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je upravený prameňmi

práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom
systémedanezpridanejhodnoty(ďalejaj„smernicaoDPH“).Zuvedenéhodôvodukaplikáciinárodných
predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu,
ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“).14. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie

dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to
je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či
zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

15. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový podvod,
v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie
práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle
judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom.

16. V zmysle zákona o DPH (aj smernice o DPH) hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane

sú (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou (status dodávateľa) a (III)
použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pričom
formálnou podmienkou pre odpočítanie DPH je existencia príslušného daňového dokladu. Slovenská
republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte ktorej niektoré
zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty (§ 4 ods.

1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej
osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa
dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej
hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka
priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

17.Vovzťahukrozloženiuaprenosudôkaznéhobremenapripreukazovanísplneniapodmienokodpočtu
DPH správny súd pripomína, že pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom
dôkazného bremena primárne daňový subjekt. Teda daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má
dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v

samotnom uplatnení práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak
správcadanemápochybnostiotvrdeniachdaňovéhosubjektuapredloženédôkazynemieniakceptovať,
potomjepovinnýtútoskutočnosťtaktieždoložiťdôkazmi,ktorétvrdeniadaňovéhosubjektujednoznačne

vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť
a vierohodnosť, ako dôkazy predložené daňovým subjektom. (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS
569/2022-33 zo dňa 07.02.2023)

K žalobným námietkam a ich dôvodnosti

18. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane
o určení rozdielu dane 6.000 Eur za zdaňovacie obdobie december 2019 z dôvodu neuznania práva
na odpočítanie DPH z faktúry od dodávateľa ELStem s.r.o. za dodanie služieb – tlač a roznos letákov
„Vianočnáakcia“prenepreukázaniesplneniazákonnýchpodmienokodpočtu,konkrétnenepreukázanie,

že predmet fakturácie bol reálne poskytnutý, a to práve dodávateľom ELStem s.r.o..

19. Formulácie obsiahnuté tak v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane ako aj žalovaného nasvedčujú
tomu, že pochybnosti správcu dane o preukázanosti splnenia zákonných podmienok odpočtu DPH
smerovali k identite dodávateľa služieb a nie k spochybneniu ich samotnej reálnej existencie. Správny

súd preto pripomína, ako to vyplýva aj s ním vyššie formulovaných všeobecných východísk, že dodanie
tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre nepredstavuje hmotnoprávnu podmienku pre odpočítanie
dane z pridanej hodnoty, hmotnoprávnou podmienkou odpočtu je status dodávateľa, ktorý musí byť
zdaniteľnou osobou (resp. platiteľom dane). Pričom samotné označenie dodávateľa na faktúre je len
formálnou podmienkou odpočtu. Za stavu ak podľa tvrdení žalobcu k dodaniu služieb malo dôjsť

dodávateľom označeným na faktúre, potom splnenie hmotnoprávnej podmienky odpočtu (dodania
plnenia platiteľom) bolo potrebné posudzovať vo vzťahu k takto deklarovanému dodávateľovi.20. Správny súd v prvom rade posúdil námietku nedostatočného odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, a tým porušenia § 63 ods. 5 daňového poriadku, ktoré videl žalobca v tom, že žalovaný
sa dostatočne nevysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu a ním predloženými dôkazmi, ktorú

nevyhodnotil ako dôvodnú. Správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné, je z
neho zrejmé akým spôsobom ustálil žalovaný skutkový stav a ako bol tento posúdený a tiež sa
žalovaný riadne a zrozumiteľne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. K tomu správny súd
zdôrazňuje, že nesúhlas so skutkovými a právnymi závermi žalovaného v spojení aj so závermi správcu
dane resp. s hodnotením dôkazov, nezávisle od ich samotnej zákonnosti, ako ani prípadné vady v

procesnom postupe správnych orgánov nie sú spôsobilé založiť vadu nedostatočnosti odôvodnenia a
nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

21. Správny súd nehodnotil ako dôvodnú ani námietku nevyporiadania sa žalovaného s judikatúrou
Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval v konaní žalobca, keď tento poukaz považoval za nedôvodný. Z
obsahu administratívneho spisu vyplýva, že poukazy žalobcu sa týkali rozhodnutí vo veciach daňového

podvodu, obdobne ako aj v žalobe poukazuje na rozhodnutie vo veci C-439/04 Axel Kittel. Nakoľko
však v súdenej veci nešlo o neuznanie práva na odpočet z dôvodu daňového podvodu, ale z dôvodu
nesplneniazákonnýchpodmienokodpočtu,namietanézáveryžalovanéhovtomtosmereniejenamieste
hodnotiť ako vadu nedostatočného odôvodnenia jeho rozhodnutia.

22. Zároveň na tomto mieste je potrebné dodať, že poukaz žalobcu na označené rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci daňového podvodu v jeho žalobných námietkach resp. jeho úvahy v
súvislosti s nehodnotením predmetnej veci ako daňového podvodu, sú z hľadiska posúdenia zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného bez relevancie, nakoľko dôvodom neuznania práva na odpočet v
danej veci nebola účasť žalobcu na daňovom podvode, ale nesplnenie vyššie vymedzených zákonných

podmienok odpočtu dane.

23. V prípade uplatnenia žalobných námietok týkajúcich sa hodnotenia dôkazov, námietok týkajúcich
sa správnosti zistenia skutkového stavu a právne posúdenia veci (ako sú ostatné námietky vymedzené
žalobcom) je podstatnou okolnosťou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí finančných orgánov vo

veciach neuznania práva na odpočet dane pre nesplnenie zákonných (hmotnoprávnych a formálnych)
podmienok odpočtu posúdenie hodnotenia súhrnu (corpusu) dôkazov finančnými orgánmi. Teda
dôkazov produkovaných daňovým subjektom na preukázanie jeho tvrdení a dôkazov (zistení)
produkovaných finančnými orgánmi, o ktoré opierajú spochybnenie tvrdení daňového subjektu. Pričom
východiskovým kritériom tohto posúdenia je, či dôkazy (zistenia) správcu dane mali minimálne rovnakú

výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom a či išlo
o dôkazy (zistenia), ktoré mohli byť spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť o tvrdeniach daňového
subjektu a zakladať záver o nepreukázaní týchto tvrdení.

24. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia o oprávnenosti odpočtu predložil (ešte pred začatím

daňovej kontroly pri miestnom zisťovaní dňa 09.03.2020) dodávateľskú faktúru z 31.12.2019 podľa
textu vyhotovenú A. B. s pečiatkou a podpisom dodávateľa aj žalobcu, objednávku z 01.11.2019,
výpis z účtu o úhrade faktúry dodávateľovi dňa 21.01.2020, farebnú kópiu letáku „vianočná akcia“.
Následne v podanom vyjadrení k predmetu plnenia (tlač a rozvoz letákov „vianočná akcia“) uviedol
dôvody zabezpečenia tejto služby dodávateľom. Po vykonaní daňovej kontroly na ústnom pojednávaní

(11.08.2021) o prerokovaní vyjadrenia žalobcu k protokolu boli žalobcom predložené správcovi ďalšie
listiny a to fotodokumentácia vchodov bytových domov a ich schránok so založenými letákmi „vianočná
akcia“.

25. V súdenej veci pochybnosti a tým vlastné závery o neunesení dôkazného bremena žalobcom

k splneniu zákonných podmienok odpočtu DPH vymedzené správcom dane a žalovaným majú svoj
pôvod v zistení o nekontaktnosti dodávateľa žalobcu a v obsahu čestného vyhlásenia bývalého
konateľa dodávateľa A. B., ktorý poprel vykonávanie akejkoľvek podnikateľskej činnosti dodávateľom v
rozhodnom období, aj v spojení s hodnotením odopretia výpovede A. B.. Ako aj s poukazom na zistenia
o zmene v osobe konateľa dodávateľa, nepodávanie daňových priznaní dodávateľom počnúc od apríla

2020 ani po výzvach správcu dane a zrušenie jeho registrácie na DPH z uvedeného dôvodu a zistenia
o podaní riadneho a dodatočného daňového priznania k DPH dodávateľom za dotknuté zdaňovacie
obdobie december 2019, ktoré spolu s nekontaktnosťou dodávateľa a nepotvrdením dodania služieb včestnom prehlásení a odopretím výpovede bývalým konateľom označili finančné orgány ako pochybné
a neštandardné okolnosti.

26. Správny súd po oboznámení sa s vymedzenými dôkazmi vyplývajúcimi aj z administratívneho spisu
a zisteniami finančných orgánov, hodnotil ako dôvodné žalobné námietky nesprávneho hodnotenia
odopretia výpovede svedka A. B., nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho posúdenia
veci, keď žalobcom predložené dôkazy boli hodnotené ako formálne a nepreukazujúce splnenie
podmienok pre odpočet dane.

27. Judikatúra Súdneho dvora EÚ (aj Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR)
kladúc dôraz na neutralitu dane z pridanej hodnoty identifikovala niekoľko okolností, ktoré nemôžu byť
jednotlivo spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych
(hmotnoprávnych) podmienok odpočtu DPH a tak zakladať dôvod pre nepriznanie práva na odpočet
tejto dane a osobitne nie v prípadoch materiálnej existencie plnenia. Ide napríklad o - nekontaktnosť

dodávateľa či subdodávateľov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo
dňa 25.05.2021), - nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo
dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov, - nezrovnalosti na subdodávateľských
stupňoch obchodného reťazca, - nedodržanie vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti účtovníctva, -
ekonomická neopodstatnenosť dodávateľského reťazca, ktorý viedol k nákupom (rozhodnutie Súdneho

dvora EÚ vo veci E. F. G., C-610/19 zo dňa 03.09.2020), - nedisponovanie príslušným oprávnením na
podnikanie (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci H. I., C-324/11 zo dňa 06.09.2012) a ďalšie.

28. Preto ak finančné orgány svoje pochybnosti opierali o nekontaktnosť dodávateľa, či jeho aktuálneho
konateľa v čase výkonu daňovej kontroly, potom je namieste konštatovať, že takéto zistenia aj v

zmysle citovaných judikatórnych záverov nemohli byť spôsobilé založiť dôvodnú pochybnosť o dodaní
služieb deklarovaným dodávateľom. Taktiež spôsobilosťou vyvolať dôvodnú pochybnosť nedisponuje
ani zistenie o zmene v osobe konateľa dodávateľa, ktorá nastala po uskutočnení posudzovaných
zdaniteľných obchodoch a tým opomína vecnú a časovú súvislosť s týmito obchodmi.

29. Pokiaľ ide o žalobcom namietané hodnotenie dôkazov, osobitne odopretie výpovede bývalého
konateľa dodávateľa v rozhodnom období aj v spojení s čestným vyhlásením predchádzajúcim
tomutoodopretiuresp.telefonickýmhovoromsosprávcomdanepredchádzajúcimčestnémuvyhláseniu,
správny súd uvádza, že je potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu o nie dostatočnej dôkaznej
hodnote týchto okolností. Nakoľko obsah čestného vyhlásenia A. B. o popretí vykonávania akejkoľvek

podnikateľskej činnosti dodávateľom v rozhodnom období, správca dane i žalovaný zjavne opomenuli
vyhodnotiť vo svetle ostatných zistení, ako aj skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu. A
to jednak skutočnosti, na ktorú poukazoval žalobca, že dodávateľom bola riadne prijatá platba bez
namietania jej nedôvodnosti. Ale aj skutočnosti, na ktoré poukázal správa dane v svojom rozhodnutí,
podľa ktorých dodávateľ žalobcu ELStem s.r.o., v čase kedy bol jeho konateľom A. B., za rozhodné

zdaňovacie obdobie 12/2019 najskôr v riadnom daňovom priznaní k DPH podanom dňa 25.01.2020
neuviedol žiadne dodanie služieb a tovarov v tuzemsku a následne v dodatočnom daňovom priznaní
podanom dňa 25.03.2020 vykázal základ dane z dodania služieb a tovarov v sume 138.500 Eur a
zároveň dňa 25.03.2020 podal aj dodatočný kontrolný výkaz DPH za obdobie 12/2019, čo nasvedčuje
výkonu podnikateľskej činnosti deklarovaným dodávateľom žalobcu v rozhodnom období v rozpore s

obsahom čestného vyhlásenia jeho bývalého konateľa.

30. Pokiaľ ide o žalovaným prezentovaný názor, že odopretím výpovede svedok v podstate potvrdil
pravdivosť obsahu svojho čestného prehlásenia, správny súd aj v tomto smere hodnotí ako dôvodné
argumenty žalobcu, keď tento poukázal na logickú rozpornosť takýchto uzáverov. Zároveň je potrebné

dodať, že hoci svedok v prípade odopretia výpovede nič nepotvrdzuje ani nič nevyvracia, nie je možné
pri hodnotení závažnosti a výpovednej hodnoty čestného prehlásenia ako listinného dôkazu opomenúť,
ak osoba, ktorej je autorstvo tohto vyhlásenia pripisované odopretím svedeckej výpovede sama
znemožní verifikáciu obsahu listinného dôkazu. Vo vzťahu k autorstvu čestného vyhlásenia správny súd
poznamenáva, že síce správca dane a žalovaný mali za to, že čestné prehlásenie bolo vyhotovené

bývalýmkonateľomdodávateľa,zadministratívnehospisuvyplýva,žepredmetnéčestnéprehláseniemá
formu wordového súboru a bolo zaslané z mailovej adresy bývalého konateľa dodávateľa, avšak je bez
podpisu dotknutej osoby, ktorá okolnosť nebola správnymi orgánmi žiadnym spôsobom reflektovaná.31. Správny súd zároveň uvádza, že účasť alebo neúčasť žalobcu pri úkone výsluchu svedka, ktorého
sámnavrholvypočuť,nemôžemaťžiadenvplyvnasamotnéhodnoteniedôkazov,oktorésprávneorgány
opierajú svoje závery.

32. Správny súd na základe uvedeného uzatvára, že v posudzovanej veci dôkazy a zistenia, o ktoré
opreli správne orgány svoje pochybnosti a tým závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok
odpočtu–dodaniaslužiebdeklarovanýmdodávateľomnebolitakýmiokolnosťami,ktorébybolispôsobilé
vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia zákonných podmienok odpočtu DPH,

konkrétne dodania služieb deklarovaným dodávateľom a tak odôvodniť odopretie odpočtu z tohto
dôvodu.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

33. Z týchto dôvodov správny súd vyhodnotil podstatné žalobné námietky ako dôvodné a dospel k

záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane
charakterizuje nesprávne právne posúdenie veci [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP], a preto ich správny súd
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie [§ 191 ods. 4 veta prvá SSP]. (výrok I)

34. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane vec správne právne posúdiť, všetko pri viazanosti

právnymi názormi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.

35. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. (výrok II)

36. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 SSP, v znení
účinnom do 30.06.2023 v zmysle § 493e SSP)

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(§ 445 ods. 1 SSP)Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti.(§445ods.2SSP)

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)