Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Iveta Puškášová

Legislation area – Občianske právoBezpodielové spoluvlastníctvo manželov

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-15C/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519204036
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Puškášová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7519204036.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v spore žalobkyne A. B., C. D., nar. X.XX.XXXX,

trvalebytomE.,F.G.X,zastúpenejJUDr.MartinouGombošovou,advokátkouAK,Floriánska16,Košice,
proti žalovanému H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., J. XX/XX, zastúpeného JUDr. Katarínou
Habiňákovou, advokátkou, AK, Štúrova 20, Košice, v konaní o vyporiadanie BSM takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu z a m i e t a .

II.Žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd zrušil a vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, do ktorého spoluvlastníctva patria hnuteľné veci - nábytok, vybavenie domácnosti - posteľ,

VALSTED 160 x 200 cm, 2 ks látkový rošt 80 x 200cm, 2 ks matrac 80 x 200 cm v sume 350,- eur,
náradie v sume 100,- eur, kuchynský spotrebič v sume 34,99 eur, spolu v zostatkovej hodnote ku dňu
zániku manželstva v sume 519,99 eur, ďalej motorové vozidlo B. K. L., ktoré bolo kúpené v roku 2018
za kúpnu cenu vo výške 1.894,- eur, pričom žalobkyňa nemá vedomosť, na koho je vedené motorové
vozidlo registrované, kto je ako držiteľ, avšak má za to, že počas trvania jej manželstva predmetné
motorové vozidlo žalovaný užíval a dodnes ho užíva, že žalobkyňa počas manželstva nemala žiadne
spoločné záväzky, žalovaný však pred uzavretím manželstva zobral pôžičku od spoločnosti CETELEM

v sume 10.000,- eur, ktorú sa zaviazal splácať po dobu 10 rokov, mesačná splátka predstavuje sumu
183,01 eur, pričom odo dňa uzavretia manželstva uvedenú pôžičku v mesačných splátkach žalovaný
splácal zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM a za trvania manželstva bolo uhradených 33
splátok.

2.Žalobkyňa poukázala na to, že v danom čase bola na materskej dovolenke, a teda okrem materskej
a výživného od žalovaného nemala žiaden iný príjem, počas trvania manželstva jej žalovaný prispieval

na výživu jej a maloletej sumou 200,-eur. Žalobkyni však táto suma nepostačovala na krytie výdavkov v
spoločnej domácnosti, a preto zo svojich vlastných úspor, ktoré nadobudla pred uzavretím manželstva
uhradila nájomné v sume 380,- eur za mesiac december 2016 a január 2017 spolu v sume 760,- eur,
ako nakladal žalovaný so zvyškom svojho príjmu žalobkyňa však vedomosť nemá, avšak žiadala, aby
jej žalovaný uhradil polovicu nájomného v sume 380,- eur, ktoré uhradila z vlastných prostriedkov pred
uzavretím manželstva.

3.Žalovanývpísomnomvyjadreníknávrhuuviedol,žemanželstvouzavreli 13.02.2016vČani, ževčase
uzavretia manželstva žalobkyňa nepracovala a externe študovala, bola tehotná a že dňa 29.07.2016 sa
narodil mal. syn H., pričom za celé obdobie od uzavretia manželstva až po súčasnosť žalobkyňa nikdenepracovala, a teda podľa jeho vedomostí nemala ani záujem riadne pracovať, vždy to odôvodnila tým,
že zabezpečuje starostlivosť a výchovu maloletého a vyhovárala sa aj na zdravotné problémy.

4.Po uzavretí manželstva bývali u rodičov žalobkyne, preto ani nezabezpečovali bytové zariadenie,
vybavenie kuchyne a až po narodení mal. syna H. sa rozhodli osamostatniť a odišli bývať do podnájmu,
pričom sa dohodli na spoločnom hospodárení a to tak, že z príjmu žalovaného, ktorý sa pohyboval v
tom čase v priemere 500,- až 600,- eur, vytvárali úspory, ktoré následne posielal zo svojho účtu na účet
žalobkyne, zvyšné finančné prostriedky použili spoločne na nákup tehotenského oblečenia, potrieb pre

žalobkyňu, výbavičku pre syna a aj ostatné potreby pre maloletého, ako ošatenie, stravu, hygienické
potreby a pod., že v podnájme bývali len dva mesiace, podnájom platili z účtu žalobkyne, na jej účet jej
prispieval sumou 200,- eur, že po uzavretí manželstva nadobudli svadobné dary vo forme finančných
prostriedkov, čo si pamätá v sume 2.000,- eur, ktoré boli uložené na účet žalobkyne, pretože sa dohodli,
že z príjmu žalovaného budú žiť a na účte žalobkyne sa budú vytvárať úspory, pre vážne nezhody
zapríčinené prístupom žalobkyne k manželstvu, bol podnájom zrušený a žalobkyňa sa odsťahovala k

svojim rodičom a žalovaný tiež.

5.K jednotlivým položkám žalovaný uviedol, že v čase odchodu do podnájmu potrebovali posteľ, pretože
podnájom bol len čiastočne zariadený a v tom čase mu rodičia darovali 350,- eur, ktoré peniaze použil
na kúpu postele, čo sa týka náradia, ktoré žalobkyňa v sume 100,- eur, žalovaný nemal vedomosť o

tom, o aké náradie sa jedná, keďže za trvania manželstva sa žiadne náradie nekupovalo, čo sa týkalo
kuchynských spotrebičov v sume 34,99 eur, za trvania manželstva nadobudli ponorný mixér a mixér na
šľahanie, hrnce 5 - 6 kusov, ktoré kúpili v Tescu, avšak tieto veci ostali v jej vlastníctve, z domácnosti si
žalovaný žiadne veci nezobral, pretože zohľadnil to, že sú to potreby, ktoré sú aj čiastočne pre potrebu
ich syna, a preto tieto veci ponechal vo vlastníctve žalobkyne, že pôžička zo spoločnosti Cetelem, je

pôžičkou, ktorú nadobudol pred uzavretím manželstva, ktorú však použil pre svojich rodičov, keďže oni si
nemohli zobrať úver, pretože v tom období nespĺňali podmienky na poskytnutie úveru a chceli zrealizovať
prestavbu rodinného domu, dohodli sa, že tento úver bude poskytnutý žalovanému za podmienky, že
každý mesiac mu dohodnuté splátky budú uhrádzať, pričom tak sa aj stalo a rodičia mu každý mesiac
poskytlisumu183,-eurmesačne,pretomázato,žeanijednazosplátoknebolauhradenázospoločných

finančných prostriedkov.

6.Źalobkyňa má za to, že od uzavretia manželstva po rozvod bolo zaplatených 33 mesačných splátok,
avšak v spoločnej domácnosti prestali žiť od januára 2017, od tej doby prestali aj spoločne hospodáriť,
nevarila, nepripravovala stravu do práce, neprala, pričom všetky tieto činnosti si zabezpečoval sám,

že čo sa týka motorového vozidla zn. B. K., nepatrí do BSM, keďže si ho kúpili jeho rodičia, čo vyplýva
aj z evidencie motorového vozidla, kde eviduje ako držiteľa otca - M. B..

7.V dôsledku správania sa žalobkyne sa zdravotný stav žalovaného počas trvania manželstva zhoršil,
musel vyhľadať lekársku starostlivosť, bol dlhšiu dobu práceneschopný, aj napriek tomu sa snažil

zachovať manželstvo a nechcel, aby syn vyrastal v neúplnej rodine, žalobkyňa však nevyužila žiadnu
možnosť na obnovenie manželského spolunažívania, naopak, zámerne sa snažila o to, aby s maloletým
nemal kontakt, nechcela, aby sa s ním stretával bez jej prítomnosti, aj napriek týmto skutočnostiam
žalobkyni sám posielal dobrovoľne finančné prostriedky vo výške 200,- eur od januára 2017, teda od
doby, od kedy s ňou nežil v spoločnej domácnosti, ďalej, že žalobkyňa obdržala po skončení nájmu

bytu kauciu, ktorá bola zložená vo výške dvojmesačného nájmu vo výške 780,- eur.

8.Žalovaný sa nevedel vyjadriť ku skutočnostiam, či nájomné vo výške 380,- eur za mesiac december
a január 2017 boli hradené z príjmu, ktorý mala žalobkyňa pred uzavretím manželstva, pretože nemal
možnosť nahliadnuť do výpisu z účtu žalobkyne, a preto sa k tomu ani nevedel vyjadriť.

9.Zároveň mal za to, že predmetný spor o zrušenie a vyporiadanie BSM je úplne zbytočný, keďže veci,
ktoré sú predmetom BSM, ktoré navrhla žalobkyňa, sú v jej užívaní a sú to veci, ktoré sú finančne nízko
ohodnotené, preto by mali patriť do jej výlučného vlastníctva.

10. Na vyjadrenie žalovaného žalobkyňa uviedla, že podľa jej názoru, pokiaľ žalovaný tvrdí, že úver
z Cetelemu vzal pre rodičov, odovzdal im finančné prostriedky z neho a oni mu poskytovali mesačné
splátky, nie sú pravdivé, pretože žalovaný sám povedal, že časť peňazí prepil a za časť si kúpil auto
Škoda Fábia, ktoré využíval výlučne iba on, ho je formálne zapísané na jeho otca, tvrdenie, že musplátky dávali rodičia, nie je pravdivé, keďže z účtu je zrejmé, že finančne splácal mesačne úver vo
výške 183,01 eur, o čom svedčí aj výpis zo Slovenskej sporiteľne.

11.Ku skutočnostiam týkajúcim sa úveru žalobkyňa uviedla, že podľa jej vedomostí a toho, čo jej povedal
žalovaný, boli pôvodné úvery dva, jeden na sumu 5.000,-eur a druhý na sumu 3.000,-eur, žalovaný
pôvodné úvery nesplácal viac ako dva roky, následne bolo začaté exekučné konanie a keď došlo k
výraznému navýšeniu dlžnej sumy, vzal zo spoločnosti Cetelem úver na 10 rokov, ak by mu rodičia
dávali peniaze na splátky, tak by tieto riadne splácal z peňazí, ktoré mal od rodičov, v skutočnosti to

tak nebolo, keďže dlžná suma sa navyšovala. To, ako žalovaný naložil s peniazmi, že napr. dal formálne
dal otcovi sumu, za ktorú otec na svoje meno kúpil auto, ktoré žalovaný užíva, ale nie je podstatné,
podstatné je len to, že pôžičku vzniknutú pred manželstvom žalovaný splácal zo spoločného príjmu,
že následne žalovaný počas manželstva požiadal o nový úver, ktorým chcel zaslať a refinancovať starú
dlžobu, žalobkyňa však bola proti refinancovaniu, keďže nechcela byť ako spolu dlžníčka na úvere,
ktorý mal slúžiť na splatenie dlžnej sumy žalovaným ešte pred manželstvom a nechcela, aby žalovaný

sám refinancoval ako dlžník tieto svoje úvery novým úverom počas trvania manželstva, preto z obavy,
že napriek jej nesúhlasu, bez jej vedomia uzavrie inú úverovú zmluvu na refinancovanie svojej starej
dlžoby, ho požiadala o uzavretie dohody o zrušenie BSM, k čomu došlo aj 23.01.2017.

12.Čo sa týka finančného hospodárenia, práve absolútne rozdiely týkajúce sa hospodárenia boli

dôvodom rozpadu manželstva, to ako žalovaný chcel refinancovať iný, ním vzatý úver, aj to, že žalovaný
jej dával len 200,- eur, pričom v tom čase mala len rodičovský príspevok, bol častým dôvodom ich
konfliktov. Peniaze, ktoré získali pri sobáši z darov, sa práve týmto spôsobom minuli, pretože z 200,-
eur plus rodičovského príspevku s dieťaťom nebolo možné dôstojne žiť, okrem toho 10 mesiacov žili v
rodinnom dome rodičov žalobkyne, ktorým tiež bolo treba prispievať na náklady, a to sumou 200,- eur

mesačne, okrem toho žalobkyňa minula počas manželstva zo svojho účtu na spoločného syna aj sumu
1.236,26eur,ktorúobdržalaodštátuakopríspevokprinarodenídieťaťa,apretotvrdeniežalovaného, že
ona vybrala a minula túto sumu pre seba, finančné prostriedky sa vynaložili na bývanie na 10 mesiacov
spolužitia u rodičov žalobkyne a na mal. syna.

13.To, že žalovaný úvery splatil, podľa žalobkyne súvisí so zmenou zamestnania, kde jeho príjmy
sa zdvojnásobili, keďže v čase trvania manželstva jeho príjem bol 500,- až 600,-eur, pričom príjem
žalovaného počas manželstva mohol dosiahnuť sumu 31.000,- eur a žalobkyňa má za to, že uvedená
suma má patriť do masy BSM, ku skutočnostiam, ktoré uviedol žalovaný, že na posteľ darovali peniaze
rodičialenjemu,jeprekvapujúcianedávažiadnulogiku,pretožeposteľbolauhradenázúčtužalovaného

jeho platobnou kartou, rovnako ako náradie v hodnote 100,- eur a veci v hodnote 34,99 eur.

14.Žalovaný v duplike uviedol, že motorové vozidlo Fabia kupoval jeho otec 14.03.2018, toto motorové
vozidlo nikdy nevlastnil, využíval motorové vozidlo len vtedy, keď mu ho jeho otec požičal, že pôžičku
zo spoločnosti Cetelem vyberal v roku 2014, teda pred uzavretím ich manželstva, preto nemohol tieto

peniaze použiť na kúpu akéhokoľvek motorového vozidla, pretože jedno bolo zakúpené v roku 2011 B.
K. a B. K. bola zakúpená 14.03.2018, že pôžičku vyberal pre rodičov pred uzavretím manželstva, o
čom bola žalobkyňa uzrozumená a rodičia mu vracali každý mesiac to, že hotovosť, ktorú od rodičov
každý mesiac preberal, použil na chod domácnosti, nákupy, hygienické potreby, stravu, náklady za byt
a peniaze boli strávené ešte počas trvania ich manželstva, opätovne zdôraznil, že žalobkyňa počas

manželstva nepracovala a že v spoločnej domácnosti žili do roku 2017, a v januári prestali viesť
spoločnú domácnosť, že každý mesiac zasielal žalobkyni 200,- eur na jej osobný účet, peniaze mali
slúžiť na vytvorenie finančnej rezervy, na čom sa so žalobkyňou dohodli, že rodičia žalobkyne od nich
nepožadovali žiadne finančné prostriedky na príspevok a chod domácnosti, ale súhlasili s tým, aby
si sumu 200,- eur ukladali na horšie časy, a teda tvrdenie žalobkyne, že rodičom platila nájom, je

nepravdivé, pretože takúto sumu neplatila, a pokiaľ má za to, že je to tak, súdu nepredložila dôkaz výpisu
z bankového účtu, že peniaze poukazovala rodičom.

15.Žalovaný ďalej uviedol, že sústavne pracoval v spoločnosti U.S. Steel, že žalobkyňa nepracovala
počas manželstva, v skutočnosti ju vyživujú jej rodičia, že za celé obdobie ich manželstva, bol jediným

živiteľom, žalobkyňu v ničom neukrátil, vždy mali nakúpené, vyplatené, zabezpečené všetky potreby,
takisto žalobkyňa ako ich syn nikdy netrpeli nedostatkom a aj po odchode zo spoločnej domácnosti
žalobkyni patril dobrovoľne výživné, že hnuteľný majetok ako svadobné dary a peniaze, ktoré získali prisobáši a mali slúžiť ako finančná rezerva, vrátane 200-eurových úspor si ponechala žalobkyňa, keďže
žalovaný od nej nič nežiadal späť, nechal si len posteľ.

16.Podľa ust. § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z
manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

17.Podľa ust. § 148 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

18.Podľa ust. § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150 OZ.

19.Podľa ust. § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd.

20.Podľa ust. § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

Každý z manželov je oprávnený považovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu
a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať zreteľ tiež na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

21.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, prednesmi právnych zástupcov, ich písomnými
vyjadreniami, výpismi z účtov ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a zistil tento skutočný stav:
Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo uzavreté dňa 13.02.2016 a rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Košice - okolie zo dňa 17.09.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2018, ktoré konanie

bolovedenépodsp.zn. 9P/41/2017.ZmanželstvapochádzajednomaloletédieťaH.,nar.XX.XX.XXXX,
ktorý bol po rozvode zverený do osobnej starostlivosti a zároveň bola schválená dohoda rodičov o výške
výživného ako i o úprave styku (č.l. 17 až 18).

22.Jedným z predpokladov zrušenia a vyporiadania BSM je existencia nevyporiadaného majetku, ktorý

tvoril BSM.

23. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo so žalovaným bolo rozvedené dňa 17.09.2018,
že od uzavretia manželstva žili v spoločnej domácnosti, ktorú viedli u jej rodičov, že počas trvania
manželstva sa im narodilo mal. dieťa, a to H. dňa 29.07.2016, že od počiatku manželstva mali nezhody,

ktoré sa týkali najmä finančných záležitostí, že v čase, kedy uzavrela manželstvo, bola študentkou
prešovskej univerzity, externe študovala, nemala vlastné finančné prostriedky, že je pravdou, že
mesačne dostávala príspevky od žalovaného, kedy jej posielal finančné prostriedky na jej účet, nemala
žiaden príjem, poberala len rodičovský príspevok z úradu práce vo výške 203,20 eur a taktiež dostala
jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa, ktorý minula na nákup potrieb pre maloletého, že počas

manželstva nadobudli hnuteľnú vec, t.j. posteľ, ktorú si spoločne kúpili, ktorej súčasťou bol látkový rošt
a aj dva kusy matracov. Žiadala, aby tieto hnuteľné veci boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva a
zároveň, aby ju žalovaný vyplatil za účelom finančného vyrovnania sumou 1.181,55 eur do sumy, ktorej
by sa započítali čiastky, ktoré žalovaný splácal a to pôžičku, ktorú splácal zo spoločných finančných
prostriedkov, že krátku dobu žili v spoločnej domácnosti sami, a to v prenajatom byte, za ktorý uhradili

depozit vo výške 760,- eur a taktiež aj mesačné nájomné, ktoré bolo uhradené za mesiac január a
február vo výške 380,- eur, že toto ich spolunažívanie v prenajatom byte bolo veľmi krátke, keďže ona
z tohto bytu odišla a následne, keď sa vrátila, byt už bol prázdny, následne sa síce žalovaný poskúšal s
ňou skontaktovať, aby obnovili spolunažívanie, k čomu ona nepristúpila a odišla bývať k svojim rodičom,
a teda má za to, že predmetom vyporiadania BSM má byť predmetná posteľ s roštami ako aj s matracmi

a zároveň aj pôžička, ktorú splácal žalovaný za obdobie, kedy žili v spoločnej domácnosti.

24.Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosti, že žili v spoločnej domácnosti u rodičov žalobkyne,
že počas uvedeného obdobia im neprispievali žiadnou finančnou čiastkou na stravu a na bývanie,keďže sa s rodičmi dohodli tak, že finančné prostriedky si bude odkladať na účet, pričom tak aj bolo,
žalovanýfinančnéprostriedkyvkladalpriamonaúčetžalobkynestým,žesadohodlitak,žetietofinančné
prostriedky budú slúžiť na odkladanie peňazí a z prostriedkov, ktoré zarobil žalovaný, sa bude hradiť

stravovanie ako aj náklady v súvislosti s nákupmi pre maloletého, stravou pre neho aj pre žalobkyňu, že
vzhľadom k tomu, že došlo medzi nimi k rozporom v spoločnej domácnosti, ktorú viedli s rodičmi, tak si
vzali do prenájmu byt na obdobie dvoch mesiacov, pričom však aj toto spolunažívanie neskončilo dobre
a následne každý z nich odišiel bývať k svojim rodičom, že finančné prostriedky, ktoré žiada žalobkyňa
v tomto konaní vyporiadať a týkajú sa splátky pôžičky Cetelem, ktoré boli splácané z jeho účtu, avšak

tieto finančné prostriedky ako i pôžičku bral pre svojich rodičov, keďže títo nemali možnosť získania
tejto pôžičky a potrebovali rekonštruovať dom s tým, že tieto finančné prostriedky mu následne otec v
priebehu mesiaca vracal naspäť, že práve žalobkyňa bola tou osobou, ktorá nikdy nepracovala, bola síce
na materskej dovolenke, ale ani pred uzavretím manželstva nepracovala, že mala mať na účte finančné
prostriedky, ktoré získali darom ešte pred svadbou, a to vo forme finančných darov, o ktorých však
žalovaný nevie a nemá vedomosť, ani v akej výške boli a kde sú, či boli uložené alebo spotrebované za

trvania manželstva, že posteľ bola darom od jeho rodičov, že bola zakúpená v roku 2016 a je pravdou,
že túto posteľ zobral spolu s roštom z predmetného bytu, keďže tam už nájom nepokračoval, avšak táto
posteľ sa rozpadla, v súčasnej dobe neexistuje, a teda ani nemôže byť predmetom vyporiadania BSM,
má za to, že vyporiadanie pôžičky, resp. sumy, ktorú uhrádzal ako pôžičku, nemôže a ani nespadá do
BSM.

25.V danom prípade manželstvo strán sporu zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva,
a strany sporu sa na vyporiadaní nevedeli dohodnúť. Hoci konanie o vyporiadanie BSM možno
začať iba na návrh niektorého z manželov, súd nie je týmto návrhom viazaný, ani pokiaľ ide o rozsah

tohto spoluvlastníctva a ani pokiaľ ide o spôsob jeho vyporiadania. Vyporiadaním súd určuje, ktoré
veci ostanú vo výlučnom (oddelenom) vlastníctve jedného zo spoluvlastníkov a ktoré vo výlučnom
(oddelenom) druhého spoluvlastníctva, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve oboch a
v akom pomere. Vyporiadanie teda znamená nielen rozdelenie, ak existujú hnuteľné a nehnuteľné veci,
ktoré by patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj vzájomné vyporiadanie

všetkých pohľadávok aj dlhov vzniknutých za trvania manželstva strán a ich spoločného hospodárenia,
a teda vyporiadanie BSM sa vykonáva aj ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, a to podľa zásad
uvedených v § 150 OZ.

26.Majetkom sa rozumie súhrn majetkových hodnôt, t.j. vecí, pohľadávok, iných práv a hodnôt

oceniteľných peniazmi. Zdrojom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky príjmy oboch manželov,
nech už je ich právny pôvod akýkoľvek. Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého
majetku, ktorý podľa ust. § 143 OZ patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Do
bezpodielového spoluvlastníctva však nepatria veci získané dedičstvom alebo darom a ďalšie veci, ktoré
sú špecifikované v ust. § 143 OZ.

27.Z ust. § 150 OZ vyplývajú pre vykonanie vyporiadania BSM zásady, z ktorých základnou zásadou
je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Každý z manželov má ale právo žiadať, aby
sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného
majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Z paritnej zásady však zákon pripúšťa výnimky umožňujúce

určiť podiely aj iným pomerom, napr. s prihliadnutím na to, ak sa každý z manželov stará o rodinu, o
spoločnú domácnosť, či uspokojovanie spoločných potrieb, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie,
zveľaďovanie spoločných vecí a pod.. Ide o tzv. kritérium miery pričinenia o nadobudnutie určitej
konkrétnej veci. Kvantitatívna stránka vyporiadania pri zohľadnení týchto okolností môže teda v určitom
prípade viesť aj k zvýšeniu podielu jedného z manželov na úkor druhého manžela.

28.Pri každom spôsobe vyporiadania BSM je však potrebné ako prvé určiť tzv. masu BSM. Masa BSM
sú veci, ktoré patria do BSM bývalých manželov, zvyknú sa tam zahŕňať i prípadné nároky z tzv. vnosov
do BSM (ak jeden z manželov zo svojho výlučného majetku investoval do spoločného), ale i investície
zo spoločného majetku na majetok vo výlučnom vlastníctve niektorého z manželov.

29.V konaní nebol spor o tom, že manželstvo strán zaniklo, že títo viedli spoločnú domácnosť od
uzavretia manželstva do novembra 2016 u rodičov žalobkyne a že mesiac 2016 a január 2017 spoločne
bývali v prenajatom byte, že práve v tom čase zakúpili zo spoločných finančných prostriedkov posteľzn. VALSTED, 2 ks látkový rošt a 2 ks matracov (o ktorom žalobkyňa predložila ako dôkaz potvrdenie
o kúpe nábytku z predajne JYSK v sume 350,- eur, č.l. 10), a teda tvrdenie žalovaného, že finančné
prostriedkynakúpupostelemudarovalijehorodičia, žalovanývkonanínepreukázal,bolotiežnesporné,

že táto posteľ, ktorá tvorila predmet BSM, v súčasnej dobe neexistuje, a v čase vyporiadania nie je,
a z uvedených dôvodov ani nemohla byť zahrnutá do masy BSM, taktiež bolo nesporné, že motorové
vozidlo zn. Škoda Fabia Combi nie je vlastníctvom žalovaného, keďže je vo vlastníctve otca žalovaného,
pričom však vyporiadanie k tomuto motorovému vozidlu žalobkyňa už v priebehu konania nežiadala.

30.Žalobkyňa však trvala na tom, že predmetom vyporiadania majú byť splácané finančné prostriedky,
úver zo spoločnosti Cetelem, ktorý uhrádzal žalovaný počas trvania manželstva zo spoločných
finančných prostriedkov strán sporu, a to od uzavretia manželstva, t.j. od 13.02.2016 do januára 2017,
teda doby, kedy viedli spoločnú domácnosť s tým, že tieto finančné prostriedky boli spoločné, za obdobie
12 mesiacov (t.j. polovica zo sumy 183,01 x 12 mesiacov).

31.Nesporným bola skutočnosť, že sa jednalo o pôžičku od spoločnosti Cetelem, ktorú žalovaný
nadobudol ešte pred uzavretím manželstva, že finančné prostriedky za pôžičku vo výške 183,01 eur boli
zúčtovávanézúčtužalovaného(č.l.12až20),žetietoplatbybolipravidelnémesačnéplatby,žežalovaný
síce mesačne splácal finančné prostriedky, avšak rodičia mu túto sumu naspäť dávali v hotovosti, ako
dôkaz súdu predložil čestné prehlásenie rodičov zo dňa 26.04.2020,a taktiež „zapisy“( č.l 110), o prevzati

fin.prostiedkov od rodičov- jednotlivé splátky ,ktorým potvrdili, že pôžičku zo spoločnosti Cetelem vybral
ich syn (žalovaný) na prístavbu ich rodinného domu a že títo rodičia mu splácali každý mesiac sumu
vo výške 184,- eur (č.l. 105), súd tento dôkaz vzal do úvahy i vzhľadom na skutočnosť, že rodičia
žalovaného nemali príjmy postačujúce na to, aby mohli vziať úver (ktorú skutočnosť potvrdila i samotná
žalobkyňa) na rekonštrukciu domu, keďže podľa vyjadrení žalovaného a žalobkyne, otec bol dôchodcom

v tom čase a matka pracovala ako upratovačka, a nespĺňali podmienky pre poskytnutie pôžičky.

32.Z uvedeného súd mal za to, že aj keď finančné prostriedky boli prevádzané z účtu žalovaného,
na ktorý mu prichádzala aj mzda , žalovaný od svojich rodičov následne finančné prostriedky prevzal,
o čom súdu predložil dôkaz- fotokópiu „ zápisov“ s podpisom o prevzatí fin.prostriedkov , ako i

„Čestné prehlásenie“ rodičov žalovaného ktorým potvrdili, že pôžičku bral ich syn, na svoje meno ,na
rekonštrukciu domu, a peniaze mu splácali v hotovosti, ktoré následne použil na stravu, oblečenie do
spoločnej domácnosti pre žalobkyňu, ich syna a jeho.

33. V tomto čestnom prehlásení je tiež uvedené, že rodičia prispeli žalovanému na posteľ, matrace
a rošty v hodnote 400,- eur, z uvedeného však nevyplýva, že by sa malo jednať o dar len jednému
z manželov, navyše potvrdenie o tom, že došlo k zakúpeniu týchto hnuteľných vecí, zo spoločných
finančných prostriedkov sú zrejmé, keďže dôkaz o ich nákupe a platbe boli súdu predložené žalobkyňou,
avšak v čase vyporiadania PsW Používateľ systému Windows tieto už neexistujú a preto nemohli byť

predmetom vyporiadania.

34.Z výpisov z účtov predložených jednak žalobkyňou a žalovaným- súd zistil, že na účet žalobkyne
bola vložená suma 10.000,-eur, ktorá bola vytvorená ešte pred uzavretím manželstva z úspor jej
príbuzných, tieto finančné prostriedky boli prevedené dňa 18.01.2016 a zároveň aj toho istého dňa bol

výber v hotovosti predmetných finančných prostriedkov vo výške 9.578,00 eur. Z uvedeného je zrejmé,
že sa jednalo o finančné prostriedky, ktoré výlučne patrili žalobkyni, žalobkyňa však nepreukázala,
že by z týchto finančných prostriedkov mala zakúpiť akúkoľvek hnuteľnú, vec do spoločného užívania.
Samotná žalobkyňa uviedla, že sa jednalo o finančné prostriedky, ktoré následne použila ona sama pre
svoje potreby a potreby maloletého dieťaťa, keďže nemala žiaden finančný príjem.

35.Z výpisu z účtu žalovaného je zrejmé, že žalovaný zasielal žalobkyni finančné prostriedky (ako dôkaz
č.l. 141 až 143,).

36.Z výpisu z účtu žalobkyne súd ďalej zistil, že dňa 14.09.2016 obdržala sumu 1.236,26 eur, 14.10.2016

sumu 203,20 eur, 15.11.2016 sumu 203,20 eur, 12.12.2016 sumu 203,20 eur, ktoré sumy jej prišli na
účet od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ďalej aj z účtu žalovaného súd zistil, že na jej účet bola
vkladaná mesačne suma od mája 2016 suma 350,- eur, jún 2016 suma 445,- eur, september 2016
suma 200,- eur, október až december 2016 suma 200,- eur mesačne a z uvedených výpisov účtov sa javípravdepodobná skutočnosť, ktorú uviedol žalovaný vo svojej výpovedi, že finančné prostriedky vkladal
na účet žalobkyne za účelom tvorby úspor, a teda z toho dôvodu ani neplatili rodičom žalobkyne za
bývanie (tak ako to tvrdila žalobkyňa, že vyplatila rodičom sumu 3.000,-eur za bývanie a stravu), ale

že finančné prostriedky, ktoré ostávali na účte žalovaného, slúžili na zabezpečenie všetkých ostatných
potrieb rodiny. Je len samozrejmé, že v prípade, ak dôjde k rozporom ohľadom hospodárenia manželov,
uspokojovanie základných potrieb , si zabezpečuje každý zvlášť, a to z prostriedkov ktoré sám má.

37. Súd však konštatuje, že v danom prípade sa jedná o finančné prostriedky, ktoré i keď boli vkladané

na účet jedného alebo druhého manžela, boli počas manželstva spotrebované, nebolo preukázané v
konaní, že by z výlučných finančných prostriedkov jedného alebo druhého z manželov boli zakúpené
akékoľvek iné hnuteľné alebo nehnuteľné veci.

38.Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že ani žalovaným navrhnutý spôsob vyporiadania BSM
týkajúci sa spoločných úspor, ktoré mali byť vo výške 3.000,- eur, vráteného depozitu vo výške 760,-

eur prenajatého bytu , ktoré za trvania manželstva prevzala žalobkyňa ,nie je možné v danom prípade
vyporiadať, keďže sa jedná o finančné prostriedky, ktoré boli spotrebované počas trvania manželstva.
Keďže v danom prípade nebolo možné vyporiadavať BSM, vzhľadom na to, že strany sporu ku dňu
zániku manželstva nevlastnili žiaden majetok, súd návrh zamietol.

39.Súd po vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo vo vzájomných súvislostiach, po zvážení
skutkového stavu ako i z dôvodov vyššie uvedených, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

40.Konanie o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom majú strany tak postavenie žalobcu ako aj
postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu
žalobcu na vyporiadanie BSM je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného a taktiež jeho právo na súdnu
ochranu v tejto veci. Súdna prax sa zhodla, že predmetom konania sa rozumejú aktíva, ktoré patria do
masy BSM. V danom prípade neboli žiadne, ktoré by sa stali ako základom pre veľkosť podielov, ktoré

by strany sporu získali.

41.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Účelom ustanovenia § 257
je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením

moderačného práva. CSP vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v
danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. V sporovom konaní
sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP).
Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania však prichádza do úvahy v
prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255

a nasl. CSP, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo v časti neprizná.

42.V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa, ktorá podala žalobu, je osobou, ktorá je zastúpená
Centrom právnej pomoci, nemá PsW Používateľ systému Windows žiaden príjem a teda skúmal tieto

zákonné skutočnosti a práve v tom vzhliadol dôvod pre nepriznanie trov konania – vo vzťahu žalovaného
k žalovanej. Súd len poznamenáva, že i v prípade, ak by došlo k úspešnému zrušeniu a vyporiadaniu
BSM, tak je spravodlivé, aby si strany sporu znášali náklady na trovy konania každá sama.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd

Košice písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.