Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 26T/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725010032
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Lucia Vážan Valocká
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5725010032.3

Uznesenie

Samosudca Okresného súdu Martin JUDr. Ing. Lucia Vážan Valocká na hlavnom pojednávaní dňa
29.05.2025 v Martine, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Martine,
trvale bytom C. XXX/XX, D., stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

„dňa 26.04.2022 v čase približne o 13:00 hod. vo Vrútkach pred pohostinstvom Zámocká pivnica
medzi autobusovou zástavkou MHD a ulicou Sv. Cyrila a Metoda na vyhradenom parkovacom mieste
okrem iného E. F., nar. XX.XX.XXXX, uviedol „aby ťahal do piče, že ho tu rozkope“, čím u E. F.,
nar. XX.XX.XXXX, vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a následne nastúpil do osobného
motorového vozidla Volkswagen Polo s EVČ D., pričom keď poškodený prechádzal okolo dverí
osobného motorového vozidla, aby si vedel odpísať evidenčné číslo, tak otvoril dvere a pokúsil sa ho

kopnúť, čo sa mu však nepodarilo, následne zavrel dvere na osobnom motorovom vozidle, vytočil volant
a začať cúvať, kde v tom čase na ľavej strane osobného motorového vozidla stál E. F., nar. XX.XX.XXXX,
ktorému vyšiel ľavým predným kolesom osobného motorového vozidla na ľavú nohu, kedy na neho
kričal, aby sa s osobným motorovým vozidlom pohol a zišiel z jeho nohy, pričom obžalovaný sa mal
na poškodeného cez otvorené okno motorového vozidla pozerať a mal sa mu smiať do očí, kedy mu

povedal „tak Ti treba Ty starý kokot“

postupuje inému orgánu - Okresnému úradu Martin, pretože bolo zistené, že nejde o trestný čin, ale
žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal na tunajší súd dňa 16.01.2025 obžalobu pod sp.zn. 1 Pv
447/23/5506 na obvineného A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)

Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona a § 127 ods. 3, ods.
6 Trestného zákona. Na hlavnom pojednávaní prokurátor pri prednesení obžaloby upravil kvalifikáciu
žalovaného skutku tak, že konanie kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1 Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného resp. prečítaním zápisnice

o jeho skoršej výpovedi (č.l. 19-25), výsluchom svedka poškodeného E. F., prečítaním zápisnice
o výsluchu svedka G. F. (č.l. 57-60), zápisnice o výsluchu svedka H. C. (č.l. 26-31) a zápisnice o výsluchu
svedka D. I. (č.l. 31-36), a prečítaním listinných dôkazov a to oboznámením spisového materiálu ODI
Martin pod č. ORP-P-63/DI-MT-2022 (č.l. 97-116), výpisom zo zoznamu páchateľov (č.l. 119), odpisu
registra trestov obžalovaného (č.l. 243) a lustrácie Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov
obžalovaného (č.l. 244).Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného
v obžalobe (§ 257 ods. 1 písm. a) Trestného zákona) a následne odmietol vo veci vypovedať s poukazom
na to, že všetky skutočnosti uviedol už pri svojom výsluchu v prípravnom konaní. Z dôvodu, že

obžalovaný na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, prokurátor navrhol prečítať zápisnicu o jeho
skoršej výpovedi z prípravného konania. Súd preto postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku
prečítal zápisnicu o skoršej výpovedi obžalovaného zo dňa 12.01.2024 (č.l. 19-25), v ktorej v podstatnej
časti obžalovaný v procesnom postavení obvineného uviedol, že dňa 26.04.2022 v čase medzi 13.00
až 14.00 hod. išiel na osobnom motorovom vozidle VW Polo, červenej farby ev.č. D. do Vrútok, kde

prišiel na parkovisko od ul. Sv. Cyrila a Metoda, ktoré sa nachádza pri kvetinárstve a mestskej tržnici,
zastavil svoje vozidlo na parkovisku pri večierke a išiel si do večierky kúpiť asi cigarety, presne to už
uviesť nevedel, k vozidlu prišiel asi do jednej minúty, pretože pred večierkou neboli žiadni zákazníci.
Keď kráčal od večierky k svojmu vozidlu, videl ako jemu neznámy muž vo veku nad 60 rokov zaparkoval
svoje vozidlo Toyota čiernej farby tak, že medzi ich vozidla boli ďalšie dve voľné parkovacie miesta. Na
mieste, kde tento vodič zaparkoval, bol na ceste vyznačený vodorovný kríž, pričom sa jednalo o miesto,

ktoré slúžilo na vychádzanie vozidiel z parkoviska. Tento neznámy vodič vystúpil zo svojho vozidla
a smeroval do pohostinstva Zámocká pivnica. Keď obvinený smeroval k svojmu vozidlu a tento neznámy
muž smeroval do pohostinstva, obvinený ho oslovil s tým, že ho pozdravil a upozornil ho, že stojí na
kríži, na mieste, kde sa vychádza z parkoviska. On mu na to povedal, že si bude parkovať kde chce,
aby sa obvinený do toho nestaral, preto sa ho opýtal, že kde je problém, on mu na to povedal, že

ten kríž namaľoval on, obvinený sa ho opýtal, že prečo namaľoval kríž na mestské parkovisko, na čo
mu on povedal, že to je jeho pozemok, že mestský pozemok končí pri kvetinárstve a že aj obvinený
parkujesvojimvozidlomnajehoparkovisku.Obvinenýmunatopovedal,žejetamtabuľaprezákazníkov
večierky a preto na tom mieste zaparkoval, ďalej mu povedal, že nemal vedomosť o tom, že sa jedná
o súkromný pozemok a že má vedomosť o tom, že večierka a časť pozemkov patrí rodine F., na čo mu

on povedal, že je F.. Dovtedy medzi nimi nebol žiadny konflikt, na ktorý dovtedy nebol žiadny dôvod.
Obvinený ho požiadal, aby vozidlo preparkoval, že chce z parkoviska odísť, na čo mu on povedal, že má
odísť tak, ako prišiel. V odjazde zo smeru ako obvinený prišiel mu nič nebránilo v odchode. Keď si sadol
do svojho vozidla, tak mu povedal, že si na katastri preverí či tento pozemok je naozaj v jeho súkromnom
vlastníctve, pozdravil sa mu slovami „dovidenia pán F.“. To, že niekto parkuje niekde na kríži, nie je

dôvodom, aby sa niekomu fyzicky obvinený vyhrážal alebo niekomu búchal rukou po aute, obvinený
tvrdil, že jeho auta sa fyzicky ani nedotklo, celý ich rozhovor doteraz trval približne 1 minútu a nepadli
medzi nimi žiadne nadávky, ani vyhrážky. Po tom, ako mu obvinený povedal, že si to preverí na katastri,
z jemu nepochopiteľného dôvodu prišiel poškodený k jeho vozidlu z ľavej strany vozidla pred predné
ľavé koleso, k prednému ľavému svetlu a začal obvinenému búchať po kapote so slovami „stoj ty kokot,

ja ti dám nejaký kataster, koho si ty ideš overovať“. Obvinený na to vôbec nereagoval a začal cúvať,
pričom vozidlo naštartoval v momente, keď si do vozidla nasadol, a keď cúval, vytočil volant doprava
a s vozidlom smeroval k pohostinstvu Zámocká pivnica, pričom pán F. stál pred vozidlom, vtedy búchal
po spätnom zrkadle a začal kričať „stoj ty kokot, stojíš mi na nohe“, vtedy obvinený okamžite zastal,
pričom pri cúvaní sa pohol približne jeden meter. Ako zastal, prišiel pán F. ku predným dverám na strane

vodiča, ktoré obvinenému otvoril a zahnal sa päsťou na tvár obvineného, avšak ho nezasiahol, udrel ho
do pleca, obvinený pri tom neutrpel žiadne zranenia a vtedy sa na sedadle vodiča pootočil a nohou pána
F. vykopol z vozidla. V tom obvinený vystúpil z vozidla a spýtal sa ho, čo od neho chce, či sa chce s ním
biť, že ide zavolať políciu, ktorú na miesto volal aj obvinený. Následne na miesto prišiel pán D. I., potom
polícia. Pri uvedenom incidente obvinenému nebola spôsobená žiadna majetková škoda a taktiež mu

nebolo spôsobené žiadne zranenie. Pri incidente bol v šoku, nie je na niečo také zvyknutý. Obvinený si
je úplne istý, že pánovi F. svojim vozidlom neprešiel po jeho nohe, keby niečo také hrozilo, necúval by.
Manželka pána F. prišla na miesto až po uvedenom incidente, celé sa to strhlo veľmi rýchlo.

Svedok poškodený E. F. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení v podstatnej časti vypovedal,

že je to pozemok, ktorý je priamo v centre Vrútok, všetko sú tam vyhradené parkoviská, je tam dopravné
značenie aj na zemi aj zvislé, mal to zachytené aj na fotografiách, ktoré predložil súdu, je to presne v
centre Vrútok v obytnej zóne s tým, že to je jeho vlastný súkromný pozemok. Nik o tom nevie, nikoho by
to nenapadlo, lebo je to normálne cestná komunikácia, je tam dopravné značenie, ktoré tam dal mestský
úrad. Dal to do bezplatného užívania občanom Vrútok. Poškodený prišiel na to parkovisko na Toyote,

na malom aute, všetky voľné miesta boli obsadené, to je jedna cesta, dá sa ísť do tvaru L, čiže môže
ísť aj naspäť, aj pokračovať z toho parkoviska ďalej, je to prechodné parkovisko. Nakoľko bolo celé
plné, obsadené, tak tam je kríž, ktorý dal on namaľovať, tak tam zastavil na nevyhnutný čas. Je to jeho
parkovisko, tak tam zastavil. Nemal kde inde zastať. S tým, že kto by chcel opustiť parkovisko, mohlicúvnuť a odísť tak, ako prišli. Túto možnosť mali, nebolo im bránené vo výjazde ani v prístupe, ani v
odídení. On zaparkoval, vybavoval si v aute ešte nejaké telefonáty pár minút. Okno mal stiahnuté na
strane vodiča, nakoľko bol príjemný teplý deň. Počul, že o nejaké dve miesta ďalej stálo auto, ktorému

vrčal motor celú dobu jeho korešpondencie, ktorú si vybavoval v aute, to bolo cirka 5 minút, potom
videl človeka, ako ide ku tomu svojmu autu a následne prišiel ku jeho. On tam stále sedel, samozrejme.
Oslovil ho hneď, začal mu tykať - kto ti tu dovolil postaviť sa, padaj odtiaľto. Poškodený mu povedal
„pane ja som majiteľ tohto pozemku, toto parkovisko je moje, môžete si to overiť. Ja stojím na svojom
vyhradenom mieste, na mojom vlastnom pozemku a vy, pokiaľ chcete opustiť toto parkovisko, môžete

cúvnuť a odísť.“ Sú to už 3 roky, nevie to presne od slova do slova celé uviesť, ale gro toho všetkého to
takto bolo. Toto keď dotyčnému pánovi povedal, tak došla do neho veľká zlosť a začal mu hneď búšiť
po aute, po streche päsťou, aj po kapote, kade tade a nadával „choď do piče, ty starý kokot, lebo ťa tu
rozkopem“. To zabitie tam bolo tiež. Ešte povedal „lebo ťa tu hneď zabijem“. Aby takéto veci ani neskúšal
robiť, lebo sa poškodený strašne bál, ukazoval mu preukaz ZŤP, povedal mu, že sa zle cíti, že mal
operáciu chrbtice, nech sa nesnaží mu ubližovať. Na to povedal, že jeho to nezaujíma, ty starý mrzák a

ťahaj, lebo ťa tu zabijem. Takže nepomohol ani preukaz ZŤP, ani prosby poškodeného, aby tak nečinil.
Na veľké šťastie, lebo to kričal, manželka poškodeného, ktorá sa tam s priateľkami neďaleko zhovárala,
to vypočula a pribehla ku nim, že čo sa deje. Na veľké šťastie dotyčný išiel do svojho auta, zrejme
sa zľakol. Poškodený so ženou si šli odpísať evidenčné číslo dotyčného auta, lebo poškodený chcel
udalosť zahlásiť na políciu. Ako poškodený prechádzal okolo auta dotyčného, okienko mal otvorené,

vyhrávala mu muzika, otvoril šoférove dvere, ľahol si ako keby na sedačku a v ľahu ho vykopol. Ešte
šťastie, že to zaregistroval, bolo to smerované do brucha, tak to nebolo až také bolestivé, poškodený sa
stačil ako tak uhnúť. So ženou postupovali ďalej okolo auta, lebo si chceli odzadu odpísať tú ešpézetku,
tak si ju nakoniec aj odpísali, už boli za autom asi štyri alebo koľko metrov, zrazu dotyčný strhol volant
do pravej strany a prudko začal cúvať na plný plyn, prudko. Keď opisoval ten rádius, poškodený mal

zhodou okolností túto ľavú nohu, prešiel mu po nej, po chrbte chodidla a ostal na nej stáť. To počasie
bolo pekné, on mal tiež okno stále otvorené a on ho prosil v bolestiach do toho okna, pozerali si takto do
očí, prítomná bola manželka, manželkine priateľky, ktoré zatiaľ nechcel uviesť ako svedkov, ktorí by boli
ochotní to dosvedčiť. Ako ho prosil, aby mu ušiel z tej nohy, lebo ho to bolí, škodoradostne sa usmieval
a poznamenal ironicky „tak ti treba, ty starý kokot, budeš trpieť“. Po cca 4 – 5 minútach, to presne nevie,

ale po nejakej dobe bolestí, ktoré prežíval a prosieb, ktoré adresoval na dotyčného márne, nakoniec
išiel dopredu, vyšiel mu z tej nohy dole a snažil sa ujsť, kade prišiel, snažil sa opustiť parkovisko kade
prišiel, ale nemohol naraz vytočiť, musel to na dva razy vytočiť, lebo tam stáli ešte autá, ten uhol mu
nevychádzal tak, aby mohol naraz vyjsť. Toto poškodeného manželka aj s priateľkami a inými ľuďmi
videli, že sa snaží ujsť, tak mu vlastnými telami zatarasili cestu a bol nútený ísť na miesto, odkiaľ vycúval.

Poškodený mal následne strašné bolesti, chcel zavolať políciu, ale nebol toho schopný, vytiahol telefón
a podal to jednému pánovi, ktorý bol svedkom celej situácie od začiatku až do konca a ten zavolal políciu
z jeho telefónu. Prišla polícia, boli to zrejme PMJ-čkari, dali im fúkať a občianske preukazy kontrolovali.
Oni sa tiež domnievali, že sú na cestnej komunikácii. Tam nič nenasvedčuje tomu, že to nie je cestná
komunikácia. Tak fúkali, všetci negatívne. Následne zavolali dopravnú políciu, pretože si mysleli, že sú

nadopravnejceste,ktoráajhneďprišla.Dopravnýpolicajtzačalhneďrobiťsvojuprácu,fotiť,vymeriavať,
ktorý sa tiež stále domnieval, že je na cestnej komunikácii, pre ktorú platia pravidlá cestnej premávky.
To znamená, keď sa stane nejaký úraz na cestnej premávke, aspoň tak ho to v autoškole učili, má sa to
hneď riešiť a nie takto zbabelo neriešiť, lebo aj ten pán mal mať za to, že je to na cestnej premávke, lebo
nič nenasvedčuje tomu, že by to nebola cestná premávka, nie je tam žiadne označenie, ktoré by tomu

nasvedčovalo. Začal ho policajt tam spovedať, aj pána obžalovaného spovedal. Medzi rečou tomuto
dopravnému policajtovi poškodený povedal, nepokladal to za dôležité, že to je jeho súkromný pozemok,
na čo sa dopravný policajt trochu zháčil, hneď si vybral mobil a na mobile si zistil, že to nie je cestná
komunikácia, ale to iba na základe jeho vyjadrenia, tým pádom už nedokončil vyšetrovanie ako také,
ale povedal, že sa musí urobiť nejaký zápis, ale povedal, že to už nie je dopravný priestupok, keďže to

nie je na cestnej komunikácii. Dovtedy to on nevedel, iba poškodený sa s tým priznal. Povedal, že ich
predvolá a že nejaký zápis by sa mal robiť na doprave, ale že on to robiť nebude, lebo s týmto nemá
dopravná polícia nič spoločné, bude to robiť iný orgán. Keď povedal ten pán tie veci, ktoré už poškodený
spomínal, tie vyhrážky, poškodený sa bál, ale našťastie prišla jeho manželka a on mu ešte ukazoval ten
preukaz, hovoril mu, že je po operácii, aby ho nechal, ale on povedal, „strč si ho do piče“. Poškodený

chcel poukázať na brutalitu tej osoby tým, že to je v strede mesta, bolo na poludnie, kde je strašne veľa
ľudí, vôbec sa neostýchal, bolo mu jedno, či to niekto sleduje, či sú tam svedkovia. On si proste robil
svoju „prácu“. Poškodený je presvedčený, že bol na cestnej premávke, vedel, že je dopravný úraz, mal
sa náležite správať ako v dopravnej situácii, že je tam nejaký úraz, ale jemu to bolo jedno. Z jeho pohľadutie technické veci, že čo a ako, kedy bolo, nie sú dôležité. Poškodený chce len rozobrať, že ten pán
bol arogantný, brutálny v strede mesta na staršieho človeka a on mu nič nespravil. Nepomáhali žiadne
prosby. On potom dostal obavy o svoj život. Potom ho dopravný policajt pozval, čo bol prekvapený, že

prečo ho pozýva, keď povedal, že to nie je v ich kompetencii, že to musí postúpiť iným orgánom, ktoré
sa tým budú zaoberať. Nakoľko na to predvolanie prišiel, už dole vo vestibule mu dal otázku kvôli čomu
ho zavolal, keď vravel, že to nebudú oni riešiť, tak mu policajt povedal, že musí urobiť nejaký zápis, ale
že všetko si povedia potom tam. Poškodený tak urobil, povedal mu, že to zbytočne všetko predlžujú.
Poškodený sa nesnažil ten úraz na nohe predlžovať, nechcel simulovať, chcel ísť do toho čestne, ako

čestný chlap. Po dosť dlhú dobu stále ešte očakával, že dotyčný sa príde ospravedlniť, alebo takouto
formou by bola možnosť to nejako zredukovať. Túto možnosť mu poškodený dal aj na polícii vo Vrútkach
za účasti jeho právnika, že nikdy nechcel ísť do toho s takou, aby mal niekto poškodený život. To bola
jeho hodená rukavica, čo by to málokto zrejme urobil, nakoľko má tiež deti. Poškodený ďalej na otázky
odpovedal, že v momente, kedy začal cúvať obžalovaný, on stál od jeho vozidla eventuálne 3 – 4 metre.
Poškodený 2 alebo 3 razy žiadal o rekonštrukciu, nevie prečo sa zamietla. Takéto technické otázky by

v takom prípade nebolo potrebné klásť, keby sa vykonala. Tento mesiac je tomu 3 roky a on nežije iba
v tomto, že myslí iba na tento skutok, má aj iný život, ako aj ostatní. Na technického otázky obhajcu, že
kedy začal brzdiť ako začal brzdiť, on nevie odpovedať presne, poplietla ho bolesť. Riešia sa technické
záležitosti, ale nerieši sa gro, ktoré vedia aj svedkovia dosvedčiť, že mu bol na nohe. Keď človek príde
na súd, smerodajné má byť to, či sa to stalo alebo nie a či to niekto videl alebo nie. Čo sa týka času,

kedy začal brzdiť, on musel vidieť aj v spätnom zrkadle ďalších ľudí, ktorí boli za autom. On nezastal
kvôli nohe poškodeného, on zastal kvôli tým ľuďom. Poškodený mal „šťastie“, že mu zastal len na nohe.
Medzi kufrom auta obžalovaného a tými osobami, ktoré stáli za autom bola malinká medzera, skoro ich
nabúral. Podľa poškodeného šofér prudko zakceleroval, cúvol, chcel vytočiť a odísť z parkoviska a hneď
dupol na brzdu, lebo za autom boli ďalšie osoby. Čo sa týka toho, čo povedal predtým, že ho bolesť

pomýlila, k tomu uviedol, že toto vôbec nechcel uviesť, pomýlil sa. V blízkosti parkoviska je jeho objekt,
je to na číslo 8, polyfunkčný dom, ktorému náleží aj parcela parkoviska. Vzdialenosť medzi miestom, kde
poškodený parkoval a oplotením tej budovy je približne 4 metre. Medzi parkoviskom a budovou nie je
nič, je tam vyznačené dopravné značenie na kolmé státie. Teda ako ďalšia možnosť parkovania. Čo sa
týka toho vykopnutia, vodič sa vtedy nachádzal dnu, vozidlo bolo zavreté, on roztvoril dvere a vykopol.

Iba okno mal stiahnuté. Poškodený si šiel odpísať jeho ešpézetku a povedal mu, že ide volať policajtov.
To ho rozzúrilo, otvorili sa dvere, ľahol si a kopol. Poškodený bol asi pol metra, ani toľko možno že
nie, možno 20 centimetrov od okienka od auta, lebo mu do okienka toto povedal. To ho rozzúrilo. Tie
dvere poškodeného neudreli, keď ich otváral, ešte šťastie, že sa uhol, šuchli ho možno aj dvere, šuchli
ho približne niekde na úrovni hrudníka a brucha, to bol moment, to bola rýchlosť, roztvorili sa dvere a

bum, poškodený to nečakal, že by niečo takéto urobil napoludnie v centre mesta pred svedkami, takúto
hrubosť. Keď je chlap, nech sa prizná. Na miesto prišli tri zložky polície – mestskí, tí prišli náhodne, si
myslí, poškodený volal 158, teda ten pán z jeho telefónu, to boli tí PMJčkari, oni im dali fúkať a volali
dopravnú políciu, lebo si mysleli, že sú na cestnej komunikácii. S príslušníkmi Mestskej polície Vrútky
má poškodený dobrý vzťah, slušný, pretože tam podniká v jeho objekte 30 rokov a každý ho pozná.

Nedá sa v takom malom meste, že by vás niekto nepoznal, keď tam v centre podnikáte. Poznajú ho aj
štátni, aj mestskí policajti. Na to, že mu stojí na nohe, reagoval tak, okienko bolo dole, dívali si do očí,
on ho prosil, stojíte mi na nohe, choďte rýchlo dole, choďte rýchlo dole. Poškodený mu začal búchať po
aute, zrejme po kapote. On si to vychutnával, stačil poznamenať „tu máš ty starý kokot, budeš trpieť“.
Opakovane poškodený poukázal, aký bol obžalovaný ľahostajný v tej situácii. V tomto okamihu bola

jeho manželka so svojimi priateľkami za autom a to bolo to, čo musel kvôli nim obžalovaný zabrzdiť,
lebo boli za autom. Inak by nezabrzdil, to bolo to, čo mu zastal na nohe. Manželka v tomto okamihu, keď
zastavil s týmto autom na jeho nohe, s ním manželka komunikovala, všetci kričali. Poškodený povedal
policajtom, ktorí boli na mieste, konkrétne dopravnému policajtovi, že mal dôvodnú obavu o svoj život a
zdravie. Lebo títo PMJ-čkari prišli, nezdržali sa dlho, dali im fúkať, zavolali tých dopravákov a odišli do

terénu inde. Neriešili nič. Nespomína si, nevie či na mieste v ten deň podpisoval nejaký záznam či už
o nehode alebo akýkoľvek iný. Dôvodná obava o jeho život a zdravie vznikla vtedy z tých vyhrážok a
keď mu búchal po kapote, keď mu ukazoval preukaz ZŤP, nadával mu, poškodený mu hovoril, aby mu
neubližoval, že je po operácii. Tam padli rôzne nadávky a za nič pre nič. Mohol sa otočiť a pekne odísť
preč. Nič mu v tom nebránilo. Takéto zbytočné komplikácie narobil. Ako poškodený v tom aute sedel,

nemal šancu nikde uniknúť, on brízgal, vyhrážal sa mu a poškodený stále myslel na to jedno, nedaj
Boh, aby mu ublížil na tú jeho čerstvo operovanú chrbticu, preto mal obavu o svoj život a zdravie. Túto
jednu vec mal stále v hlave, aby mu to tam niečo nepohlo, aby mu neublížil alebo by mohol aj zomrieť.
Našťastie to vyriešila manželka. V momente, keď šiel okolo auta pozrieť si jeho ešpézetku, už tam bolažena s ním, vtedy už nemal obavu o svoj život a zdravie, myslel, že to už všetko skončilo. Poškodený si
išiel odpísať tú značku, iba povedal obžalovanému, že ide zavolať policajtov a nič by sa už nedialo, ale
on začal rýpať zase. Keď bol na začiatku obžalovaný pri aute poškodeného, bolo to tak, že poškodený

sedel v aute, pozeral si neprijaté hovory, okienko mal otvorené, počul, ako tam vrčí auto a videl, ako ku
tomu autu okolo jeho auta, ide dotyčný do toho svojho auta. Vôbec si ho nevšímal. Prišiel ku svojmu
autu, otočil sa a išiel hneď ku poškodenému. Najprv nebolo nič o bitke, iba povedal to, že ťahaj s tým
do piče, lebo chce odtiaľto odísť s tým autom, niečo v tom zmysle. Zatiaľ nebolo o bitke nič. Poškodený
povedal, pane, toto je moje parkovisko, stojím na svojom vyhradenom mieste a vy keď chcete odísť,

môžete cúvnuť a odísť. Nič vám v tom nebráni. Na to to začalo, že povedal hneď „ty starý kokot, ťahaj
s tým do piče, lebo ťa tu rozkopem, hneď ťa tu zabijem a zmizni“, búchal po streche auta, padlo tam
ďaleko viac nadávok a vyhrážok. Poškodený ho prosil a ukazoval mu preukaz ZŤP a nech mu neubližuje
a nech vycúva s autom a nech ide preč. Stále kričal „strč si ten preukaz do piče, ty mrzák, ťahaj, lebo
ťa tu zabijem, zmizni“ a podobne. Našťastie v tomto prišla manželka poškodeného, ktorá bola opodiaľ.
Poškodený sa v tom momente nechystal opustiť to parkovisko. Toto sa nemalo udiať.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne G. F. zo dňa 22.03.2024 (č.l. 57-60), ktorú súd na hlavnom
pojednávaní so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného
poriadku, v podstatnej časti vyplynulo, že dňa 26.04.2022 v čase približne o 13.00 hod. bola vo dvore
ich pohostinstva, ktorý sa nachádza vo Vrútkach na ul. I. Čsl. brigády č. 8, pričom na parkovisku

vrčalo auto červenej farby, nevie akej značky. Manžel svedkyne (poznámka: poškodený E. F.) prišiel
na parkovisko na svojej červenej Toyote, zaparkoval na ich parkovisku na I. Čsl. brigády, tento pán
prišiel k jej manželovi, ktorý ešte sedel vo vozidle, nadával mu „ty kokot starý, musíš odtiaľto odísť, lebo
nemám kadiaľ vyjsť“, manžel mu na to odpovedal, že ako prišiel, nech odíde, nech si cúvne, potom
ako vystúpil manžel z auta, povedal mu, aby sa ku nemu správal slušne, a on tam môže stáť, lebo

je to jeho parkovisko a jeho pozemok. Potom išiel jej manžel ku červenému autu, kde v tom čase už
sedel pán vo vozidle, ktorého svedkyňa videla vtedy prvýkrát a asi aj naposledy. Osoba, ktorá sedela za
volantom otvorila dvere, kopol jej manžela do brucha, ale nebolo to také intenzívne, svedkyňa v tom čase
stála za zadnou časťou vozidla asi jeden meter, medzi nimi došlo k výmene názorov, ten muž povedal
manželovi „choď odtiaľto ty starý kokot, lebo ťa zabijem“. Na mieste bol aj pán C., ktorý tam čakal na

odvoz do práce a ktorý stál pri bráne do ich pohostinstva, čo bolo vo vzdialenosti od zadnej časti vozidla
približne 3 metre. Toto vozidlo bolo počas celej doby na parkovisku naštartované. Tento muž zatvoril
dvere a začal s vozidlom cúvať, on sa posunul dozadu približne 2,5 až 3 metre a točil doľava, kedy
sa svedkyňa presunula ku bráne pohostinstva, keby bol jej manžel na ľavej strane vozidla. Medzi ňou
a manželom bolo červené vozidlo. Pri cúvaní vozidla kráčal jej manžel smerom za vozidlo, popri vozidle,

kedy mu vodič vozidla vyšiel ľavým predným kolesom vozidla na ľavú nohu. Manžel začal búchať po
kapote vozidla, aby mu zišiel z nohy, vtedy pristúpila svedkyňa ku manželovi a videla, ako mu stojí na
nohe, kde v tom čase bol aj Nikodém a bol na dosah ruky manželovi a podal mu telefón, svedkyňa tiež
kričala, aby mu zišiel z nohy, stál mu na nohe asi 3 minúty. Ten pán nič nehovoril, asi si neuvedomoval,
že mu stojí na nohe, nepamätá si na to, čo hovoril, bola to kovbojka. Potom prišli na miesto policajti,

ktorých privolal Nikodém manželovým telefónom, manžel podal rukou svoj telefón C. ešte v čase, keď
stál tento vodič na nohe manžela svedkyne. Nevie, prečo ho nepodal jej, keď stála pri ňom. Potom vodič
zišiel z nohy jej manžela a zaparkoval na parkovacom mieste. Odísť z miesta chcel, keď mu stál na
nohe, potom už nechcel z miesta odísť. Keď C. zavolal policajtov, z miesta musel odísť.

Zo zápisnice o výsluchu svedka H. C. zo dňa 19.01.2024 (č.l. 26-31), ktorú súd rovnako na hlavnom
pojednávaní so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného
poriadku, v podstatnej časti vyplýva, že približne pred 1,5 rokom niekedy v lete, bližšie to uviesť nevie,
mohlo byť tak približne 13.00 hod. sa nachádzal vo Vrútkach pri mestskej tržnici, kde čakal na vozidlo,
ktoré ho malo brať do práce. Počas toho, ako čakal, prišiel pán Vyletel na svojom motorovom vozidle,

spolu sa pozdravili, nakoľko ho poznal z minulosti, pričom prišiel od kvetinárstva nachádzajúceho sa pri
tržnici a následne zaparkoval svoje vozidlo, išiel si niečo kúpiť do večierky pri tržnici, svedok nevedel
uviesť ako dlho tam bol, neregistroval ho, ale mohol tam byť tak cca 5 minút. Potom prišiel pán F.
na svojom motorovom vozidle, ktorý zaparkoval svoje vozidlo vedľa pána B., pričom svedok nevedel
uviesť či medzi nimi boli ešte nejaké voľné parkovacie miesta. Pán F. povedal pánovi B., že stojí na

jeho parkovaco mieste, viac svedok neregistroval, zbystril až keď sa začali vadiť, pán B. povedal pánovi
F., že on si bude parkovať, kde on chce, Vyletel nadával F. do starých kokotov, kedy mu F. povedal,
že či sa nehanbí takto komunikovať s invalidom, pričom F. ukázal B. aj preukaz osoby ťažko zdravotne
postihnutej. F. pri výmene názorov nijako nenadával Vyletelovi, keď medzi nimi prebiehala výmenanázorov, najprv stáli obaja na ulici, následne sa Vyletel presunul do svojho vozidla, kde prebiehala
medzi nimi výmena názorov. F. stál vedľa vozidla Vyletela na jeho ľavej strane pri dverách, kedy spolu
komunikovali, vozidlo Vyletela bolo zrejme naštartované po celú dobu, ako išiel do večierky, následne

chcel Vyletel so svojim vozidlom z miesta odísť, tak otočil kolesami a začal cúvať, kedy následne vyšiel
ľavým predným kolesom svojho vozidla na nohu F., svedok už nevedel uviesť presne, na ktorú nohu
mu vyšiel ani nevedel uviesť akú vzdialenosť Vyletel so svojim vozidlom prešiel do momentu, kedy mu
vyšiel na jeho nohu. Počas celej tejto ich výmeny názorov stál svedok pri plote Zámockej pivnice. Keď
stálo vozidlo na nohe F., tak ten reagoval takým spôsobom, že búchal rukou po streche vozidla Vyletela,

počas toho kričal ale nevie uviesť čo hovoril. Svedok sa vyjadril, že podľa jeho názoru stálo vozidlo na
nohe F. dlho, myslí si, že Vyletel nepochopil to, že mu stojí na nohe. Následne sa Vyletel s vozidlom pohol
dopredu, kedy zišiel z nohy F., následne na to svedok volal políciu. Ďalej nevie uviesť, čo sa dialo, pre
svedka prišlo vozidlo, ktoré ho vozilo do práce. Počas udalosti bolo prítomných viac osôb, nevie uviesť
ich mená. Svedok ďalej na otázky uviedol, že sa od tohto incidentu s F. pozná, v tej dobe ho nepoznal,
teraz už vie o koho sa jedná ale nie sú kamaráti, s Vyletelom sa pozdravil ahoj hneď, keď zaparkoval,

pani F. sa nachádzala pri parkovisku pri tržnici, niečo riešila s pánom F. ale svedok nevie čo. Nevedel
uviesť, či tam bola už pri príchode pána Vyletela lebo bol chrbtom k večierke, zaregistroval ju až keď
stálo vozidlo na nohe pána F., ona sa vtedy postavila za auto, aby neodišlo z miesta. Na mieste incidentu
bol svedok od začiatku až do doby, kedy vozidlo zišlo z nohy pána F. a ďalej videl medzi nimi slovnú
výmenu názorov a následne odišiel z miesta do práce. Nevie uviesť koľko to bolo. Svedok potvrdil, že

mobilný telefón nosí stále pri sebe, má na ňom aj foťák, avšak počas incidentu ho nenapadlo vyhotoviť
ním kamerový záznam. Rovnako potvrdil, že políciu volal z telefónu pána F., ktorý mu asi vypadol z ruky,
ktorý zodvihol zo zeme parkoviska. Nevedel uviesť koľko ďalších osôb bolo na mieste a ani ich nevedel
opísať. Ku vzťahu s otcom obvineného Vyletela sa vyjadril tak, že bol ubytovaný uňho asi 10 alebo 11
rokov, najprv bol nájomný vzťah ukončený v dobrom, potom v zlom, pán Vyletel starší ho požiadal, či

by mu nepomohol prerobiť byt lebo ho chce predať, svedok mu to najprv sľúbil ale nakoľko nemal čas,
tak sľub nesplnil, pán B. starší si potom dal prerobiť byt a potom mu poslal faktúry, že ju má zaplatiť,
nakoľko mu zničil byt, ďalej bol na byte nedoplatok elektriny, vzhľadom na to, že pán A. B. mu sľúbil,
že pôjde odhlásiť byt na elektrárne, keďže v tom čase mal realitnú kanceláriu, ktorý to neurobil, a až po
pol roku prišlo vyrozumenie, že tam má svedok dlh, že to musí zaplatiť, čo aj urobil a nezostal mu nič

dlžný, podal však naňho exekúciu a svedok to podal na súd. Na otázku obvineného, či má jeho výpoveď
v prospech poškodeného vnímať ako osobnú pomstu za exekúciu, ktorú naňho podal jeho otec a za to,
že sa nerozišli v dobrom svedok uviedol, že nie, nemá na to dôvod.

Zo zápisnice o výsluchu svedka D. I. zo dňa 19.01.2024 (č.l. 31-36), ktorú súd rovnako na hlavnom

pojednávaní so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného
poriadku, v podstatnej časti vyplýva, že približne okolo obeda v čase okolo 12.30 hod. dozadu približne
1,5 roka, nevie to uviesť presne, išiel do bankomatu E. E. vo Vrútkach do pešej zóny, išiel okolo plecháča,
t.j. stánku na predaj potravín vedľa tržnice, kde videl auto, ktoré stojí na prejazde ku tržnici, bolo to
červené vozidlo, bližšie nevie uviesť, a pri tomto vozidle boli dvaja jemu nezmámi muži, ktorí sa vadili.

Po ceste nazad z bankomatu k jeho autu, ktoré mal svedok zaparkované na parkovisku oproti zámockej
krčme, kde starší pán zavalitej postavy potmavšej pleti, ktorý nadával mladšiemu chlapovi, že sa môže
hanbiť, a ako sa správa ku starším. Starší pán povedal mladšiemu „Ty kokot, ako sa to správaš, toto je
môj pozemok“ a nadával ďalej, že ty chrapúň, ja sa volám F.. Svedok povedal tomuto staršiemu pánovi,
prečo tam robí divadlo, však sú dospelí ľudia, on na to reagoval, že prečo (svedok) parkuje na jeho

parkovisku, na to mu svedok povedal, že bol v bankomate a kúpil si cigarety, ten starší pán mu na to
povedal, že má odtiaľ vypadnúť, že čo sa do toho stará (svedok), ďalej mu povedal, že či nemá úctu
k starším, na čo mu svedok povedal, že rodičia ho naučili úcte k starším a povedal mu, že ešte si chce
ísť zobrať veci do krajčírstva, ale auto si preparkuje. Potom F. povedal, že tam svedok môže zostať, že
je slušne vychovaný a svedok si odišiel po veci do krajčírstva, pričom vozidlo zostalo na mieste, kde

ho svedok zaparkoval. Takto sa bavili približne 2 minúty, svedok si odišiel po veci, pričom za nejakých
10 minút sa vrátil ku svojmu autu, na mieste videl, ako pán na červenom aute, čiže ten mladší chce
s červeným vozidlom vycúvať, kde starší pán mu búchal po okne na vodičových dverách, okno bolo
uzatvorené a nadával mu, stoj ty debil, ešte sme neskončili a jačal, že mu pri cúvaní prešiel po nohe.
Svedok nevidel, že by mladší pán prešiel staršiemu pánovi po nohe, v tom čase, keď začal starší pán

kričať, tak svedok bol pri svojom vozidle vo vzdialenosti od mladšieho pána približne 5 metrov. Svedok
jasne videl, že mu po nohe neprešiel. Voči vozidla cúval približne 1 meter dozadu a ako starší pán
zakričal, tak sa posunul dopredu ku obrubníku, čiže zaparkoval vozidlo na mieste tak, ako stálo pred
cúvaním. Starší pán na to otvoril dvere na vozidle mladšieho pána a povedal mladšiemu, nech ide vonz vozidla a chcel mladšieho muža udrieť. Svedok nevie, či ho aj udrel, lebo to nevidel. Mladší pán vytlačil
staršieho von z jeho vozidla, nevie či ho vytiahol von rukami alebo nohou a vystúpil z vozidla. Starší
pán kričal, nadával mladšiemu, že mu prešiel po nohe a zavolá na neho policajtov. Neskôr aj zavolal,

on volal mobilom, vôbec nevyzeral na to, že mu niekto prešiel po nohe, pretože nekríval a čakalo sa
na príchod polície. Na mieste udalosti bola pani, svedok si myslí, že to bola pani z plecháča (večierky)
a ďalej chodili okolo ľudia, pričom po mene ich nevie svedok uviesť. Ešte pred príchodom polície si
bol svedok preparkovať svoje vozidlo, na mestské parkovisko a vrátil sa naspäť približne za 1 minútu
a následne prišla na miesto hliadka poriadkovej polície, im svedok povedal, že sa ponáhľa lebo ide

preč, páni policajti mu povedali, že má ostať na mieste, že ešte príde dopravná polícia, že bude svedok,
napísali si jeho kontaktné údaje, policajtom povedal, že keby mu prešiel po nohe, nemohol by na ňu
dostúpiť, že je to vymyslené. Mladší pán vyzeral, že chce z miesta odísť, že nechce mať problémy,
starší pán to však chcel riešiť. Potom na miesto prišiel syn staršieho pána a povedal mi, že čo sa do
toho starám, čo by on urobil na jeho mieste, keby sa to stalo svedkovmu otcovi. Starší pán dodal, že
či svedok vie, čo je to krivá výpoveď. Na otázku obvineného, ako dlho mohlo trvať to, že mohol prejsť

poškodenému po nove, keď bol tento pri jeho aute svedok uviedol, že to bola chvíľa, ako zakričal, tak
sa vozidlo pohlo dopredu. Na otázku obvineného, či stál poškodenému na nohe, svedok uviedol, že
nie, nestál mu na nohe a na otázku obvineného, či mal obvinený tendenciu ujsť z miesta činu, svedok
uviedol, že nie, nemal. Na otázku obvineného, či mu bránil niekto v odchode z miesta uviedol svedok, že
nie, za vozidlom stála nejaká pani, ktorá bola od červeného vozidla mladšieho pána približne 2 metre. Na

otázku obvineného, či svedok videl, že by mladší pán búchal po vozidle staršieho pána uviedol svedok,
že nie, nič také nevidel. Na otázku obvineného, či bol svedok svedkom vyhrážok zo strany obvineného
voči poškodenému, svedok uviedol, že nebol ničoho takého svedkom. Na otázku obvineného, či sa
poškodený vyhrážal svedkovi, keď mu povedal, že bude svedčiť, svedok uviedol, že mu nepovedal, že
bude svedčiť, policajti mu však povedali, že v prípade trestného oznámenia bude ako svedok. Na otázku

obvineného, ako sa správa obvinený a ako poškodený po príchode polície svedok uviedol, že F. povedal,
že ešte nezažil takéto chovanie a že sa pán B. môže hanbiť, po príchode polície bol pán Vyletel ticho.
Na otázku obvineného, či poškodený ukazoval niekomu svoje zranenie na mieste, svedok uviedol, že
nie, neukazoval, iba hovoril, že ho bolí noha. Svedok povedal policajtom, že keby mu prešiel autom po
nohe, tak by nestál na svojich nohách.

Oboznámením spisového materiálu Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Martine pod č.
ORP-P-63/DI-MT-2022, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu (č.l. 97-116) bolo zistené, že Okresný
dopravný inšpektorát postúpil OO PZ Vrútky spisový materiál týkajúci sa podozrenia z priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu, zo spáchania ktorého bol podozrivý A. B. a poškodeným bol E. F.

spoukazomnato,žedňa26.04.2022bolnazákladeoznámeniapodanéhonaoperačnéstrediskoORPZ
Martin zadokumentovaný okresným dopravným inšpektorátom skutok, ku ktorému došlo dňa 26.04.2022
v čase okolo 12.54 hod. na asfaltovej ploche v meste Vrútky, ktorá sa nachádza medzi autobusovou
zastávkou MHD a ulicou Sv. Cyrila a Metoda, pričom na mieste udalosti vzniklo podozrenie, že sa jedná
o dopravnú nehodu avšak vykonaným objasňovaním bolo zistené, že miesto udalosti je súkromným

pozemkom poškodeného E. F., ktoré je v katastri nehnuteľností evidované ako úžitková zeleň, a teda
sa nejednalo o dopravnú nehodu ale o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Zo záznamu
dopravnej nehody vyplýva, že k nej malo dôjsť dňa 26.04.2022 o 12:54 hod. tak, že vodič A. B. pri cúvaní
s vozidlom z parkovacieho miesta prešiel po nohe chodcovi E. F., uvedené sa stalo na parkovisku –
spevnenej asfaltovej ploche v meste Vrútky, ktorá sa nachádza medzi autobusovou zastávkou MHD

a ulicou Sv. Cyrila a Metoda. Miesto dopravnej nehody bolo zadokumentované zápisnicou ako aj
fotodokumentáciou.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný má 1 záznam v registri trestov a to
odsúdenie za rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. XX/XXX/XXXX zo dňa 13.12.2011 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 28.02.2012 za trestný čin násilia
proti skupine obyvateľov alebo proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961
Z.z., prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. a zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z., za čo mu bol uložený podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Uvedené odsúdenie je zahladené a na obžalovaného sa hľadí

v danej veci ako keby nebol odsúdený.

Z lustrácie Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaného vyplýva, že sa dopustil
v posledných piatich rokoch 8 priestupkov a to výhradne priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosticestnej premávky menej závažného charakter vo forme prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti,
jazdy bez dokladov, či nepoužitia bezpečnostného pásu, za čo mu boli uložené pokuty vo výške od 10
Eur do 30 Eur.

Súd podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať dokazovanie
oboznámením odborných vyjadrení D. J. K. zo dňa 31.05.2023 (č.l. 64-74) a zo dňa 29.04.2024 (č.l.
75-85), zápisnice o výsluchu znalca D. J. K. zo dňa 02.12.2024 (č.l. 171-172), výsluchom znalca D.
L. M. a prečítaním ním podaného znaleckého posudku č. 27/2024 (č.l. 151-167) a lekárskych správ

poškodeného (č.l. 61-63), nakoľko mal za to, že vykonanie týchto navrhovaných dôkazov sa týka
okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie tejto veci. Tieto dôkazy boli do konania zabezpečené resp.
vypracované za účelom náležitého zistenia skutkového stavu týkajúce sa možného ublíženia na zdraví
poškodeného, ktoré mu malo byť spôsobené prejdením po nohe motorovým vozidlom obžalovaného,
avšak obžalovaný nie je v tomto konaní stíhaný za skutok ublíženia na zdraví poškodeného, uvedená
okolnosť nie je predmetom tohto trestného stíhania, táto skutočnosť nie je ani kvalifikačným znakom

trestného činu, pre ktorý je obžalovaný stíhaný v tomto konaní (prečin nebezpečného vyhrážania), preto
súd vykonanie uvedených dôkazov považuje za nadbytočné resp. nepodstatné pre rozhodnutie tejto
veci. Súdu nie je zrejmé, čo má z uvedených dôkazov vyplývať pre právne posúdenie konania, pre ktoré
je obžalovaný stíhaný v tomto trestnom konaní (prečin nebezpečného vyhrážania), uvedené skutočnosti
neozrejmili ani strany, ktoré navrhovali vykonať uvedené dôkazy resp. strana obhajoby pri návrhu

na vypočutie znalca D. M. poukazovala na to, že znalca navrhovala vypočuť, aby bolo preukázané,
že poškodený klame. Uvedené, aj keby bolo potvrdené výsluchom znalca, mohlo by sa týkať iba tej
časti výpovede poškodeného, ktorá smerovala k tvrdenému ublíženiu na zdraví poškodeného konaním
obžalovaného (prejdením motorovým vozidlom po nohe poškodeného), nie nebezpečného vyhrážania,
ktoré je predmetom tohto trestného stíhania, keďže k tomu by sa znalec z odboru zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia ani nemohol z hľadiska svojej odbornosti vyjadrovať.
Z uvedených dôvodov súd vykonanie predmetných dôkazov nepovažoval pre spravodlivé rozhodnutie
tejto veci za potrebné, resp. ich vykonanie považoval za nadbytočné. Zároveň z popisu skutku je zrejmé,
že k možnému ublíženiu na zdraví (vyjdeniu auta obžalovaného na nohu poškodeného) malo dôjsť
až po tom, ako došlo k slovný atakom obžalovaného voči poškodenému, teda až po skutku, ktorý by

mal napĺňať znaky žalovaného trestného činu nebezpečného vyhrážania. Aj z uvedeného dôvodu súd
odmietol vykonať tieto navrhované dôkazy ako nepotrebné pre rozhodnutie tejto veci.

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku, súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin,
ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne

previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je preukázané, že skutok, pre ktorý bola
podaná obžaloba sa stal a že ho spáchal obžalovaný avšak tento nie je trestným činom, nakoľko konanie
obžalovaného nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360

Trestného zákona tak, ako ho kvalifikoval prokurátor v podanej obžalobe.

Trestného činu nebezpečného vyhrážania sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou
na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu (§ 360
ods. 1 Trestného zákona). Pod pojmom dôvodná obava je potrebné rozumieť taký subjektívny pocit

poškodeného, ktorý na základe vonkajšieho prejavu vôle páchateľa (vyhrážanie, ktoré je objektívne
a subjektívne vnímané poškodeným) vzbudzuje reálnu obavu o jeho život, zdravie alebo iné vzťahy.
Nepostačuje, ak poškodený vyhlási, že prejav vôle páchateľa u neho vzbudil dôvodnú obavu. Samotnú
dôvodnú obavu je nevyhnutné posudzovať vzhľadom na charakter konania páchateľa, ako aj okolnosti
prípadu. Poškodený by mal byť schopný reálne uviesť, akým spôsobom sa u neho táto dôvodná obava

prejavila a v prípade, ak by predmetné vyhrážky páchateľa nevzbudili dôvodnú obavu, to znamená, že
pri jej subjektívnom vnímaní táto nespôsobila následok predpokladaný trestným zákonom, skutok nie
je trestným činom.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že v predmetný deň došlo k určitej konfliktnej situácii

medzi obžalovaným a poškodeným, konkrétne aj k verbálnemu útoku zo strany obžalovaného smerom
k poškodenému, ktoré sa udialo na verejnosti, na parkovisku, a vzniklo v dôsledku nedorozumenia medzi
obžalovaným a poškodeným súvisiaceho so situáciou na danej parkovacej ploche. Dôležitým v tomto
prípade je z pohľadu súdu to, že v prípade konania obžalovaného, ktoré sa mu kladie za vinu obžalobou,absentuje jeden z podstatných znakov skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1 Trestného zákona, a to dôvodnosť obavy. Už so samotnej skutkovej vety uvedenej obžalobe
vyplýva, že podstata dôvodnej obavy u poškodeného mala vyplývať z toho, že sa mu obžalovaný

mal vyhrážať slovami „aby ťahal do piče, že ho tu rozkope“. Ostatné následne uvedené skutočnosti
v skutkovej vete podanej obžaloby sú už len určitým opisom okolností a skutočností danej situácie a sú
z hľadiska trestnoprávneho posúdenia veci nevýznamné. Uvedené ustanovenie Trestného zákona (§
360 prečin nebezpečného vyhrážania) postihuje konanie páchateľa, ktorý vedome a účelovo prezentuje
verbálne vyhrážky (konkrétne v danej veci), ktoré adresuje konkrétnym osobám. Vyhrážanie pritom

musí byť spôsobilé vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu, t.j. vyšší stupeň tiesnivého pocitu z toho,
čím mu je vyhrážané. Dôvodná obava nemusí vzniknúť, postačuje možnosť vzniku takejto obavy. Pri
posudzovaní otázky, či je vyhrážanie spôsobilé vzbudiť v inej osobe dôvodnú obavu, treba brať do
úvahy najmä povahu vyhrážky, fyzické a charakterové vlastnosti páchateľa v porovnaní s fyzickými
a charakterovými vlastnosťami poškodeného, ich vzájomný vzťah, ako sa páchateľ správal počas
vyhrážania, či mal v rukách nejaké predmety, zbrane a pod. Z obsahu vyšetrovacieho spisu, najmä

s poukazom na výpovede poškodeného by bolo možné konštatovať, že po formálnej stránke je možné
verbálny prejav obžalovaného, ktorý uviedol na adresu poškodeného subsumovať pod ustanovenia §
360 Trestného zákona, nakoľko by mohlo ísť o vyhrážku ťažkou ujmou na zdraví a teda z formálneho
hľadiska konanie obžalovaného v uvedenej relevantnej časti možno konštatovať, že napĺňa znaky
skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania, lebo obžalovaný vyslovil na adresu poškodeného

výhražné slová, ktoré by mohli uňho vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život a zdravie, a to vzhľadom na vek
obžalovanéhoapoškodeného,akoajpoškodenýmopísanýaktuálnyzdravotnýstavpoškodenéhovčase
udalosti (stav po operácii chrbtice). Je však potrebné posúdiť aj verbálny prejav obžalovaného z hľadiska
toho, či tento mohol vyvolať dôvodnú obavu, t.j. už spomínaný tiesnivý pocit z možnej realizácie
vyrieknutej hrozby. Rovnako je potrebné posúdiť aj správanie poškodeného počas tejto situácie. Na

základe vykonaného dokazovania (výsluch poškodeného, svedkov ale tiež s prihliadnutím na listinné
dôkazy) možno vyvodiť záver, že intenzita prezentovaných vyhrážok obžalovaného nebola taká, aby
bolo možné vyvodiť záver, že tieto vyvolali dôvodnú obavu u poškodeného o jeho život a zdravie.
Konanie poškodeného na mieste činu tomu absolútne nezodpovedalo. Možno skôr vyvodiť záver, že
vyhrážky zo strany obžalovaného nevyvolali u poškodeného skutočné obavy o život a zdravie, skôr

vyostriliužtakkonfliktnúsituáciumedzinimiavyvolaliprotireakciuzostranypoškodeného,ktorýrovnako
podľa výpovede obžalovaného ako aj svedka D. I. verbálne osočoval obžalovaného. Súd má za to, že
v prípade, ak by v skutkovej vete uvádzaná vyhrážka obžalovaného vyvolala u poškodeného skutočnú
obavu o jeho život a zdravie, poškodený by na danú situáciu reagoval úplne inak, napríklad tým, že by
miesto konfliktu opustil alebo zostal vo svojom aute a prípadne sa v ňom zamkol, aby sa tak ochránil

pred osobou, ktorá sa mu vyhrážala, ak má dôvodnú obavu z naplnenia jej vyhrážok. Z vykonaného
dokazovania pritom nevyplýva, že by túto možnosť nemal. Poškodený však reagoval takým spôsobom,
že na mieste zotrval, následne z auta vystúpil, šiel k autu obžalovaného, tomuto povedal mu, že ide
zavolať policajtov, pohyboval sa bezprostredne popri aute obžalovaného, keď auto obchádzal, aby si
odpísalevidenčnéčíslovozidla,verbálnepočastohoatakovalobžalovaného,čoabsolútnenezodpovedá

konaniu osoby konajúcej v obave o svoj život a zdravie. Rovnako nie je logicky zdôvodniteľné v tomto
smere pre súd, ak by poškodený skutočne pociťoval v predmetný deň reálnu hrozbu z uskutočnenia
vyhrážok zo strany obžalovaného, prečo túto skutočnosť privolanej policajnej hliadke (nech už išlo
o akúkoľvek súčasť polície) neuviedol bezprostredne po ich príchode. Podľa výpovedí svedkov ako aj
záznamov polície z dopravnej nehody, ako bol pôvodne skutok riešený a vyšetrovaný, poškodený sa

prioritne sťažoval na to, že mu mal obžalovaný prejsť po nohe a nie na to, že by sa mu tento vyhrážal
spôsobom, že to uňho vzbudilo dôvodnú obavu o život a zdravie. Súd v žiadnom prípade nezľahčuje
a nebagatelizuje konanie obžalovaného, ktorý sa nevhodne správal voči poškodenému, ako osobe
evidentnevyššiehoveku,aktorýzjavneprekročilmedzeriadnehoobčianskehoživotaverbálnymatakom
v tak banálnej situácii ako je nesprávne parkovanie resp. bránenie vo výjazde z parkoviska, opakovane

však poukazuje súd na to, že poškodený v danom momente jednoznačne nejavil známky osoby, ktorá
má reálnu obavu z uskutočnenia vyhrážok zo strany obžalovaného, teda absentuje jeden zo znakov
skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania. Konanie a prejavy poškodeného na mieste činu
evokujú, že tento bol pohoršený zo správania sa obžalovaného, ktorý si dovolil voči nemu verbálne
útočiť, túto skutočnosť v podstate potvrdil aj sám poškodený na výsluchu pred súdom, keď sa vo svojej

podstate vyjadril tak, že to nemuselo zájsť až do tejto fázy, pokiaľ by sa obžalovaný ospravedlnil za
svoje správanie. Poškodený podľa názoru súdu rovnako nereagoval v danej konfliktnej situácii správne
a rozumne, situáciu sa nepokúšal ukľudniť a rozumne vyriešiť ale svojou reakciu ju vyeskaloval. Konaniepoškodeného však nie je predmetom tohto trestného konania, preto ho súd posudzuje len z pohľadu
trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného zo žalovaného trestného činu.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania má súd za to, že obžalovaný použil voči poškodenému
vyhrážku ťažkou ujmou na zdraví tak, ako to on prezentoval v rámci svojich výpovedí ale za existujúcich
okolností táto objektívne nebola spôsobilá vyvolať dôvodnú obavu z jej uskutočnenia. Súd má za to, že je
potrebné v tejto súvislosti prihliadnuť na to, že išlo o neprimerané reakciu obidvoch zúčastnených osôb,
teda tak obžalovaného ako aj poškodeného, avšak vyhrážky obžalovaného, ktoré odzneli na adresu

poškodeného nejavili známky takého prejavu, že by bola dôvodná obava, že tieto vyslovené vyhrážky
boli obžalovaným mienené vážne tak, aby vyvolali u poškodeného reálny strach, že ho naozaj na danom
mieste rozkope. Opätovne súd poukazuje na to, že správanie a konanie poškodeného na mieste činu
nezodpovedalo tomu, že by táto vyhrážka obžalovaného uňho skutočne vzbudila dôvodnú obavu, že
ju reálne aj naplní. Nevhodným správaním a vyjadrovaním obžalovaného voči poškodenému nesporne
došlo k porušeniu zákonom chráneného záujmu a nesporne ide o neprípustné správanie sa, avšak toto

konanie nemôže byť právne posúdené ako nebezpečné vyhrážanie, keďže sa vykonaným dokazovaním
nepotvrdilo naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.

S poukazom na vykonané dokazovanie tak možno prijať záver, že konanie obžalovaného nemožno
subsumovať pod skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného

zákona, ale je potrebné konanie ďalej posudzovať len ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, preto súd trestnú vec obžalovaného A.
B. postupuje na prejednanie ako priestupku inému orgánu – Okresnému úradu Martin, ktorý je príslušný
na prejednanie a rozhodovanie o priestupkoch.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva
Okresnému súdu Martin, a to do troch pracovných dní od oznámenia uznesenia.