Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 71Cb/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323203890
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1323203890.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: Slovenská

republika - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Stromová 1, 851 05 Bratislava, IČO:
00 164 381, proti žalovanému: ERUDA, s.r.o., Farského 4, 851 01 Bratislava, IČO: 35 859 652, zast.
Attorneity Legal s.r.o., Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 54 912 989, o zaplatenie sumy 76.821,36 eur
s príslušenstvom a o zaplatenie 34.658,72 eur s príslušenstvom (vzájomná žaloba), takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 34.658,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9 % ročne:
- zo sumy 14.673,66 eur od 21.05.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 13.520,39 eur od 12.07.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 2.136,22 eur od 10.09.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 2.648,45 eur od 28.07.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 1.680,- eur od 21.10.2021 do zaplatenia,
a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.07.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 76.821,36 eur s príslušenstvom titulom nevrátenia finančných prostriedkov v súvislosti
s odstúpením od Zmluvy o poskytnutí NFP. V žalobe uviedol, že Ministerstvo práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky v zastúpení Ministerstvom školstva, vedy a výskumu Slovenskej
republiky ako poskytovateľ (žalobca) uzatvoril dňa 28.08.2018 so žalovaným ako prijímateľom zmluvu

o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXXX/XXXX (OPĽZ/314/2018) podľa ust. § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ust. § 25 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom
z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a podľa ust. § 20 odsek 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení jej
Dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2018 a č. 2 z 16.08.2019, predmetom ktorej bolo poskytnutie NFP zo strany
žalobcu žalovanému na realizáciu projektu s názvom: „Vzdelávanie v kreatívnych postupoch“ s kódom

projektu v ITMS2014+ : XXXXXXKXXX a účelom spolufinancovania schváleného Projektu prijímateľa
(žalovaného). Zmluva nadobudla účinnosť dňa 04.09.2018. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú
štyri 4 prílohy: Príloha č. 1 Všeobecné zmluvné podmienky k Zmluve o poskytnutí nenávratného
finančného prostriedku, Príloha č. 2 Predmet podpory NFP: časť A - Predmet podpory vygenerovaný zITMS, časť B - Zoznam a popis hlavných aktivít projektu, Príloha č. 3 Rozpočet Projektu a Príloha č. 4
Finančné opravy za porušenie pravidiel a postupov VO. Žalobca ako zmluvná strana zmluvy vykonával v
zastúpenívočižalovanémupostavenieposkytovateľanazákladesplnomocneniaobsiahnutéhovzmluve

o vykonávaní časti úloh riadiaceho orgánu sprostredkovateľským orgánom zo dňa 23.07.2015 (XXXX/
XXXX). Dňa 11.10.2021 doručením oznámenia č. XXXX/XXXXX:X-AXXXX žalobca riadnym spôsobom
oznámil žalovanému odstúpenie od zmluvy z dôvodu, že pri kontrole údajov v registri na webovom
sídle https://rpvs.gov.sk/rpvs zistil, že žalovaný ako prijímateľ NFP si pred uzavretím tejto zmluvy ako
partner verejného sektora nesplnil svoju povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora.

V súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. v spojitosti s ust. § 2 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri
partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
musel prijímateľ túto povinnosť splniť, nakoľko v rozhodujúcom období nebol subjektom verejnej správy
a v zmysle zmluvy mu mala byť poskytnutá suma presahujúca 100 000,- eur. Odstúpením od zmluvy
v obchodných vzťahoch podľa ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka sa zmluva zrušuje a účinky
odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc). Plnenie, poskytnuté pred zrušením zmluvy,

nie je plnením z neplatnej zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. IM Obdo V 2/2007 zo
dňa 30.09.2009). Listom č. XXXX/XXXX:XX-AXXXX zo dňa 24.11.2021 poslal žalobca žalovanému
Správy o zistenej nezrovnalosti č. XXXIPXXXXXXXXX a č. XXXXPXXXXXXXXX spolu so žiadosťami o
vrátenie finančných prostriedkov č. XXXXXXKXXXZXXX - suma 42.375,39 eur a č. XXXXXXKXXXZXXX
- suma 34.445,97 eur v súvislosti s odstúpením od zmluvy o poskytnutí NFP, pričom žalovanému

oznámil, že účinky odstúpenia od zmluvy nastali dňom jeho doručenia žalovanému, a to dňa 11.10.2021.
Žalobca v rámci svojho ústretového konania oznámil žalovanému aj možnosti ohľadom splátkového
kalendára, ako aj možnosť odkladu platenia dlhu. Nakoľko žalovaný na predmetnú žiadosť nereagoval,
bolamužalobcomlistomzodňa01.08.2022doručenápredžalobnávýzvač.XXXX/XXXXX:XX-AlXXXna
úhradu pohľadávok v súvislosti s odstúpením od zmluvy o poskytnutí NFP č. S./XXX/XXXX. Žalovaný aj

napriek riadne doručenej predžalobnej výzve jednoznačne oprávnené pohľadávky žalobcu až doposiaľ
neuhradil.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že si svoje povinnosti zo Zmluvy riadne plnil a všetky
plnenia ako aj potrebné dokumenty žalobcovi predkladal riadne a včas, pričom zo strany žalobcu

neboli požadované žiadne dodatočné dokumenty alebo informácie. Počas doby realizácie projektu
tak bolo žalovanému na zálohových platbách v zmysle Zmluvy vyplatených 76.821,36 eur. Ďalšie
žiadosti o vyúčtovanie platieb, predložené zo strany žalovaného v zmysle Zmluvy, však boli žalobcom
pozastavené, pričom žalovanému neboli doteraz uhradené finančné prostriedky v súhrnnej výške
34.658,72 eur, zloženej zo štyroch žiadostí o platbu a jednej nepreplatenej faktúry. Neuhradené boli štyri

žiadosti o platbu:
- vo výške 14.673,66 EUR s najneskorším dátumom úhrady 20.5.2019,
- vo výške 13.520,39 EUR s najneskorším dátumom úhrady 11.7.2019,
- vo výške 2.136,22 EUR s najneskorším dátumom úhrady 9.9.2019,
- vo výške 2.648,45 EUR s najneskorším dátumom úhrady 27.7.2020.

ŽiadostioplatbusúevidovanévinformačnomsystémeITMS,pričomichžalovanýajpripojil.Žalovanému
však vznikli v súvislosti s projektom aj ďalšie náklady vo výške 1.680,- eur, a to na základe faktúry
od subdodávateľa, ktorá už nestihla byť vzhľadom na postup žalobcu zaradená do žiadostí o platbu
a predložená na úhradu cez ITMS v zmysle Zmluvy. Dôvodom pre nevyplatenie sumy požadovanej
žalovaným z NFP v uvedenej výške 34.658,72 eur zo strany žalobcu, ako aj dôvodom pre podanie

žaloby zo strany žalobcu s požiadavkou vrátiť dokonca spätne i už dávno zúčtované zálohové platby,
bolo údajné porušenie povinnosti zápisu žalovaného do Registra partnerov verejného sektora. Uvedenú
skutočnosť použil žalobca aj ako dôvod pre odstúpenie od Zmluvy. Žalovaný má však za to, že táto
povinnosť sa v čase uzatvorenia Zmluvy so žalobcom na žalovaného nevzťahovala, nevzťahovala sa
naňho ani v priebehu realizácie projektu, a ani v súčasnosti sa naňho nevzťahuje, pričom dokonca ani

samotný žalobca v čase uzavretia Zmluvy a počas následného plnenia zo Zmluvy od žalovaného túto
povinnosť nevyžadoval. Svoje vlastné konanie (nevyžiadanie zápisu do Registra partnerov verejného
sektora) teda žalobca teraz spätne účelovo využíva ako dôvod na nevyplatenie zvyšku splatnej sumy
finančných prostriedkov, a dokonca i na odstúpenie od Zmluvy s požiadavkou vrátenia všetkých
prostriedkov poskytnutých na základe Zmluvy žalovanému, hoci predtým žalobca postupoval v súlade

so Zmluvou a považoval sa za viazaného Zmluvou. Tým žalobca postupuje contra factum proprium
- koná v rozpore so svojím dovtedajším postupom, svoj vlastný postup kladie za vinu žalovanému, a
poškodzuje tým, vystupujúc ako štátny orgán, žalovaného ako subjekt súkromného práva. Žalovaný
pritom neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy, naopak svoje povinnosti zo Zmluvy priebežneplnil, a preto žalobca nemal a nemá žiadny dôvod na odopretie svojho plnenia alebo na odstúpenie od
Zmluvy - dokonca i ten dôvod, ktorý ako zámienku využíva, totiž sám zavinil svojou vlastnou činnosťou.
Zmluva je platná, odstúpenie od Zmluvy je neplatné a neúčinné a žalobca musí i naďalej plniť svoje

záväzky vyplývajúce zo Zmluvy. Trvanie na výklade, že pri čerpaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov
išlo do roku 2019 o jednorazové plnenie, na ktoré sa vzťahuje limit 100.000,- EUR, a od roku 2019
už ide o plnenie opakujúce sa, na ktoré sa vzťahuje limit 250.000,- EUR, a to za účelom zneplatnenia
Zmluvy alebo za účelom umožniť štátu od Zmluvy jednostranne odstúpiť a domáhať sa vrátenia
všetkýchposkytnutýchprostriedkov,byboloneudržateľnýmanespravodlivým-osobitnekeďžežalovaný

prostriedky prijímal pred i po roku 2019 a úhrady požadované zo strany žalovaného v žiadostiach o
platby sa datujú práve z obdobia rokov 2019 a 2020. Žalovaného sa uvedený výklad § 2 zákona o
RPVSpriamodotýkavtomzmysle,žepripodpisovaníZoNFP,žalobcavyhodnotilprijímanieprostriedkov
zo štrukturálnych fondov ako plnenie opakujúce sa, pri ktorom sa zápis do RPVS vyžaduje, iba ak
celková suma opakujúceho sa plnenia prekročí sumu 250.000,- EUR. Naopak, na konci roku 2019 odbor
auditu medzinárodných zdrojov, sekcia auditu a kontroly Ministerstva financií SR na základe stanoviska

Ministerstva spravodlivosti SR zverejneného na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti skonštatoval,
že plnenie z verejných prostriedkov pri čerpaní zo štrukturálnych fondov sa považuje za plnenie
jednorazové, pri ktorom sa vyžaduje zápis prijímateľov do RPVS už pri presiahnutí sumy 100.000,- EUR.
Samotný orgán auditu však rovnako nie je orgánom oprávneným záväzne vykladať zákon o RPVS a
určovať, čo sa malo do roku 2019 považovať za jednorazové a čo za opakujúce sa plnenie. Rovnako

je nesprávnym a pre účely tohto sporu irelevantným aj postup orgánu auditu, ktorý sa odvolával na
Systém riadenia EŠIF, ktorý mal obsahovať nasledujúce tvrdenie: „...každý schválený NFP sa považuje
za jednorazové plnenie a teda aj právneho názoru ohľadom finančného limitu pre splnenie podmienky
zápisu prijímateľov do registra.“ Tento odkaz je bezpredmetný pre posúdenie povinnosti žalovaného
zapísať sa do RPVS. Samotný systém riadenia EŠIF je totiž záväzný len pre poskytovateľov finančných

prostriedkov, nie pre prijímateľov, a preto sa žalovaný ako prijímateľ prostriedkov nemohol žiadnym
spôsobom dopustiť porušenia povinností podľa Systému riadenia EŠIF. Ak niekto tieto povinnosti porušil,
bolo by ním Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré so žalovaným zmluvu uzavrelo
bez vyžadovania podmienky zápisu do RPVS - ak by však vôbec taká zákonná povinnosť naozaj
existovala. Pritom totiž platí, že Systém riadenia EŠIF nemá prednosť pred ustanoveniami zákonov

Slovenskej republiky, ktoré v ust. § 2 ods. 2 Zákona o RPVS presne stanovili, kto je partnerom verejného
sektora s povinnosťou zapísať sa do RPVS. Ministerstvo školstva tak podľa nášho názoru zastávalo
pôvodne správny právny názor a jeho postup bol zákonný, následne však pod vplyvom Ministerstva
financií (orgánu auditu) začalo postupovať protiprávne, keď pozastavilo platby žalovanému a ďalším
12 prijímateľom prostriedkov z EŠIF, a následne od Zmluvy odstúpilo z podnetu orgánu auditu, a to

z neakceptovateľného dôvodu - s poukazom na tvrdenú podmienku zápisu prijímateľov do RPVS,
ktorá však zákonom nebola vyžadovaná, a nie je vyžadovaná, keďže prijímatelia poberajúci menej ako
250.000 EUR nikdy povinnosť zápisu do RPVS nemali a nemajú. Dôvod na odstúpenie od Zmluvy
preto nebol daný a práve preto úkon odstúpenia od Zmluvy z tohto dôvodu považujeme za neplatný.
Žalovaný si zároveň uplatňuje nároky na úhradu prostriedkov prevyšujúcich nároky žalobcu, konkrétne

aj za poskytnuté plnenia v zmysle žiadostí o platbu a nepreplatenej faktúry, neuhradených žalobcom, v
dôsledku čoho žalovaný požaduje od žalobcu vzájomnou žalobou zaplatenie sumy vo výške 32.978,72
eur na základe žiadostí o platbu a vo výške 1.680,- eur ako náhradu výdavkov (faktúry), ktoré už z
dôvodov na strane žalobcu nemohli byť predložené vo forme žiadosti o platbu. Celkovo si teda žalovaný
uplatňujeprotižalobcovinároknasumuvovýške34.658,72eurspolusozákonnýmiúrokmizomeškania,

a to aj vo vzťahu k nárokom z nepreplatenej faktúry, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty 30
dní určenej v predžalobnej výzve (úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 14.673,66 eur od 21.05.2019 do
zaplatenia, zo sumy 13.520,39 eur od 12.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 2.136,22 eur od 10.09.2019
do zaplatenia, zo sumy 2.648,45 eur od 28.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.680,- eur od 21.10.2021
do zaplatenia).

3. Žalobca vo vyjadrení z 09.10.2023 uviedol, že V zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č.
315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, „Na účely tohto zákona sa rozumie partnerom verejného sektora, ak v odsekoch
2 až 4 nie je ustanovené inak, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej

správy 1) a ktorá prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového
fondu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku, z
európskych štrukturálnych a investičných fondov, od právnickej osoby zriadenej zákonom, od právnickej
osoby, ktorá je úplne alebo z väčšej časti financovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom aleboprávnickou osobou zriadenou zákonom, ktorá je kontrolovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom
alebo právnickou osobou zriadenou zákonom alebo v ktorej štát, obec, vyšší územný celok alebo
právnická osoba zriadená zákonom vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu

alebokontrolnéhoorgánu,odzdravotnejpoisťovnealeboprijímaštátnupomocaleboinvestičnúpomoc...
“ V zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, „Partnerom verejného sektora podľa odseku
l písm. a) prvého, tretieho, štvrtého, šiesteho a siedmeho bodu nie je ten, komu majú byť jednorazovo
poskytnuté finančné prostriedky neprevyšujúce sumu 100 000 eur alebo v úhrne neprevyšujúce sumu

250 000 eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenie; to neplatí, ak výšku štátnej pomoci
alebo investičnej pomoci nemožno v čase zápisu do registra určiť.“ V zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona
č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, ,,Do registra sa zapisuje partner verejného sektora a osoby podľa §17.
Partner verejného sektora musí byť zapísaný v registri aspoň po dobu trvania zmluvy.“ V zmysle článku
2 ods. 2.11 druhá veta Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXXX/XXXX zo dňa

28.08.2018, „V prípade, ak Prijímateľ porušil svoju povinnosť zápisu do registra partnerov verejného
sektoraabolomupočastrvaniatohtoporušeniapovinnostivyplatenéNFPalebojehočasť,idepodstatné
porušenie Zmluvy o poskytnutí NFP podľa článku 9 VZP a Prijímateľ je povinný vrátiť NFP alebo
jeho časť v súlade s článkom 10 VZP.“ V zmysle článku 3 ods. 3.3 písm. d) Zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku č. XXXX/XXXX zo dňa 28.08.2018, „Poskytovateľ poskytuje NFP

Prijímateľovi výlučne v súvislosti s Realizáciou aktivít Projektu za splnenia podmienok stanovených
Systémom riadenia ESIF a Systémom finančného riadenia a dokumentmi vydanými na ich základe, ak
boli zverejnené...“ V zmysle uvedeného je jednoznačné, že dotknutá spoločnosť ERUDA, s.r.o. mala
v čase podpísania Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXXX/XXXX povinnosť
byť zapísaná v Registri partnerov verejného sektora. Je teda zrejmé, že žalovaný v tomto prípade

zavádza súd s tvrdením, že takúto povinnosť v danom čase nemal. Vyššie citované ustanovenia zákona
č. XXX/XXXX Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov sú z časovej verzie predpisu, ktorý bol účinný v čase od 01.08.2017
do 31.08.2019. Poskytnutie nenávratného finančného príspevku je jednorazovým plnením, a preto
neprichádzadoúvahyaplikáciatýkajúcasaopakovanéhoplnenia.Oopakujúcesaplnenieidevtedy,keď

je plnenie vymedzené určením jednotlivých, opakujúcich sa a v budúcnosti splatných dávok (nájomné,
výživné, renta atď.). Dikcia zákona svojim negatívnym vymedzením jednoznačne určila, ktorí prijímatelia
sa považovali za partnerov verejného sektora v rozhodujúcom období, kedy bola zmluva uzatvorená,
a to preto, lebo im bol schválený jednorazový nenávratný finančný príspevok, ktorý presiahol limit
100 000,- eur. Zo spisového materiálu vyplýva, že dňa 11.10.2021, doručením oznámenia č.: XXXX/

XXXXX:X-AXXXX, žalobca riadnym spôsobom oznámil žalovanému odstúpenie od Zmluvy z dôvodu, že
pri kontrole údajov v registri na webovom sídle https://rpvs.gov.sk/rpvs zistil, že žalovaný ako Prijímateľ
NFP si pred uzavretím tejto Zmluvy, ako partner verejného sektora, nesplnil svoju povinnosť zapísať sa
do registra partnerov verejného sektora. V súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. v spojitosti s ust. § 2
ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov musel Prijímateľ túto povinnosť splniť, nakoľko v rozhodujúcom
období nebol subjektom verejnej správy a v zmysle Zmluvy mu mala byť poskytnutá suma presahujúca
100.000,- eur (slovom jednostotisíc eur).

4. Žalovaný vo vyjadrení z 07.11.2023 uviedol, že žalovaný neporušil žiadnu zmluvnú ani zákonnú

povinnosť. Neporušil ani údajnú povinnosť, pre ktorú žalobca odstúpil od Zmluvy, a to zapísať sa
do registra partnerov verejného sektora, nakoľko túto povinnosť v čase uzatvorenia Zmluvy od neho
nikto nepožadoval - a dokonca túto povinnosť ani zo zákona nemal. V znení zákona č. 315/2016
Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnom od
01.08.2017 do 31.08.2019 nebolo uvedené, do ktorej kategórie spadá postupné, čiastkové čerpanie

prostriedkov zo štrukturálnych fondov: § 2 ods. 2: „Partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a)
prvého, tretieho, štvrtého, šiesteho a siedmeho bodu nie je ten, komu majú byť jednorazovo poskytnuté
finančné prostriedky neprevyšujúce sumu 100 000 eur alebo v úhrne neprevyšujúce sumu 250 000
eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenie; to neplatí, ak výšku štátnej pomoci alebo
investičnej pomoci nemožno v čase zápisu do registra určiť.“ Je pritom iba svojvoľným a zavádzajúcim

výkladom žalobcu, že sa plnenie NFP pokúša podradiť pod plnenie jednorazové, hoci je z jeho podstaty
zrejmé, že o jednorazové plnenie nejde. Je totiž zrejmé, že v prípade čerpania NFP ide o plnenie v
čiastkach, podľa prekladaných žiadostí o platbu, pričom nie je povinnosťou vyčerpať všetky poskytnuté
prostriedky, už z čoho samotného vyplýva, že nejde o plnenie jednorazové. Aj v znení zákona o RPVSúčinnom od 01.09.2019 (po novele zákonom č. 241/2019 Z. z.), zákon o RPVS v ust. § 2 ods. 2 a
3 už presnejšie normuje: „(2) Partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu až
štvrtého bodu, šiesteho bodu a siedmeho bodu nie je ten, komu má byť jednorazovo poskytnuté plnenie

zo zmluvy, ktorého hodnota neprevyšuje hodnotu 100 000 eur. Ustanovenia odseku 4 sa na jednorazovo
poskytnuté plnenie použijú primerane. (3) Partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a)
prvého bodu až štvrtého bodu, šiesteho bodu a siedmeho bodu nie je ten, komu majú byť poskytnuté
viaceré čiastkové alebo opakujúce sa plnenia zo zmluvy, ktorého hodnota úhrnne neprevyšuje 250 000
eur.“ Ak by i prípadne výklad zákona o RPVS v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí NFP mohol byť

nejednoznačný,určitehonemožnovykladaťvneprospechžalovaného,osobitneaksanásledneiprávna
úprava upresnila tak, že potvrdzuje výklad v prospech žalovaného. Zásadne sa preto ohradzuje voči
tvrdeniu žalobcu, že žalovaný zavádza súd, že povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora
nemal. Opätovne tiež poukazuje na to, že i z citovaných ustanovení o záväznosti interných predpisov
vyplýva iba záväznosť pre poskytovateľa, t.j. žalobcu, nie žalovaného. Jediný, kto koná proti poctivým
obchodným stykom, dobrým mravom a navyše aj contra factum proprium, je teda žalobca. Ak žalobca

považoval plnenie za jednorazové v čase uzatvorenia Zmluvy a v čase následného plnenia zo Zmluvy,
mal povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora od žalovaného vyžadovať. To sa nestalo,
a takisto dlhodobo aj po vzniku údajného sporu žalobca tvrdil žalovanému, že Zmluva je bez právnej
vady. Je to teda žalobca, kto zavádzal žalovaného, a teraz zavádza aj súd. Pokiaľ sa žalobca odvoláva
na dôvod odstúpenia od Zmluvy z dôvodu údajného porušenia povinnosti zápisu do registra partnerov

verejného sektora, tento dôvod nie je spôsobilým na odstúpenie od Zmluvy a žalobca porušil svoju
povinnosť vyplatiť žalovaného zvyšnú finančnú čiastku vo výške 34.658,72 eur.

5. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľaust.§2ods.2písm.a/Obch.Z.podnikateľompodľatohtozákonajeosobazapísanávobchodnom
registri.
Podľa ust. § 261 ods. 2 Obch. Z. touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi
subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a

podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. a/ Obch. Z. na účely odseku 2 subjektom verejného práva je štátny orgán.

Podľa ust. § 261 ods. 8 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha

účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa ust. § 265 Obch. Z. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu.

Podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. Z. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa ust. § 344 Obch. Z. od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo
tento alebo iný zákon.

Podľa ust. § 345 ods. 2 Obch. Z. na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana
porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s
prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva
uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri

pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

Podľa ust. § 351 ods. 1 Obch. Z. odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo
zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy,ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia
sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom
na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Podľa ust. § 351 ods. 2 Obch. Z. strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana,
toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad,
inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu
nákladov s tým spojených.

Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a
investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov riadiacim orgánom je orgán štátnej správy
alebo orgán územnej samosprávy určený vládou na realizáciu operačného programu okrem riadiaceho
orgánu ustanoveného osobitným predpisom.

Podľa ust. § 7 ods. 4 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych
a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov riadiaci
orgán môže písomne poveriť sprostredkovateľský orgán vykonávaním časti svojich úloh. 38) Riadiaci
orgán môže písomnou zmluvou poveriť sprostredkovateľský orgán riadením časti operačného programu
po overení splnenia podmienok podľa osobitného predpisu. Konkrétne rozdelenie úloh medzi riadiacim

orgánom a sprostredkovateľským orgánom upraví písomná zmluva podľa § 8 ods. 2.

Podľa ust. § 8 ods. 2 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych
a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
sprostredkovateľskýorgánplníúlohyvsúladespísomnouzmluvouuzavretousriadiacimorgánomalebo

riadi časť operačného programu v súlade s poverením podľa písomnej zmluvy uzavretej s riadiacim
orgánom. Sprostredkovateľský orgán zodpovedá riadiacemu orgánu za činnosti vykonávané podľa prvej
vety.

Podľa ust. § 19 ods. 11 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych

a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
písomné rozhodnutie o schválení žiadosti obsahuje vo výroku výšku schváleného príspevku. Písomné
rozhodnutie o schválení žiadosti môže vo výroku rozhodnutia obsahovať podmienky, ktorých splnenie
musí žiadateľ preukázať pred uzatvorením zmluvy vrátane lehoty, v ktorej tak musí urobiť.

Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych
a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov príspevok sa poskytuje prijímateľovi na
základe a v súlade so zmluvou uzavretou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Podľa ust. § 25 ods. 2 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych

a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právny nárok na poskytnutie príspevku
vzniká nadobudnutím účinnosti zmluvy alebo nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ak je prijímateľ
aposkytovateľtáistáosoba.Poskytnutiepríspevkunazákladezmluvyjeviazanénasplneniepodmienok
dohodnutých v zmluve.

Podľa ust. § 25 ods. 5 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych
a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytovateľ zašle písomný návrh na
uzavretie zmluvy a určí lehotu na prijatie návrhu žiadateľovi, a) ktorému rozhodnutie o schválení žiadosti
nadobudlo právoplatnosť, b) ktorý splnil podmienky určené vo výroku rozhodnutia podľa § 19 ods. 11,
ak boli podmienky vo výroku rozhodnutia určené, a c) ktorý poskytol potrebnú súčinnosť.

Podľa ust. § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov z výdavkov podľa § 8 ods. 3 sa poskytujú prostriedky prostredníctvom
príslušného orgánu štátnej správy alebo, ak tak ustanoví osobitný zákon, prostredníctvom inej právnickej
osoby podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a/ bod. 1 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora
a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie partnerom verejného
sektora, ak v odsekoch 2, 3 a 5 nie je ustanovené inak, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktoráprijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového fondu, z rozpočtu
verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku, z európskych fondov s
výnimkou Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, od právnickej osoby zriadenej zákonom

s výnimkou komory zriadenej zákonom, od verejného podniku, od zdravotnej poisťovne alebo prijíma
štátnu pomoc.

Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a
doplnení niektorých zákonov partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu až

štvrtého bodu, šiesteho bodu a siedmeho bodu nie je ten, komu má byť jednorazovo poskytnuté plnenie
zo zmluvy, ktorého hodnota neprevyšuje hodnotu 100 000 eur. Ustanovenia odseku 4 sa na jednorazovo
poskytnuté plnenie použijú primerane.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a
doplnení niektorých zákonov do registra sa zapisuje partner verejného sektora a osoby podľa § 17.

Partner verejného sektora musí byť zapísaný v registri aspoň po dobu trvania zmluvy. Na účely tohto
zákona sa za trvanie zmluvy podľa predchádzajúcej vety rozumie doba, počas ktorej partner verejného
sektora prijíma finančné prostriedky alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové
práva.

Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľaust.§151ods.1C.s.p.skutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujú

za nesporné.

Podľa ust. § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

6. Súd mal na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom výpisu z obchodného registra
spoločností žalovaného a za pomoci citovaných zákonných ustanovení za to, že v čase uzavretia
predmetnej ústnej zmluvy medzi stranami sporu bol žalobca subjektom verejného práva podľa ust. § 261
ods. 2 a ods. 3 písm. a/ Obchodného zákonníka ako štátny orgán a žalovaný bol podnikateľom podľa
ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka ako obchodná spoločnosť. Vzhľadom na predmet ich

činnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku sporného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným súd považoval za zrejmé, že sa týkal zabezpečovania verejných potrieb podľa ust. § 261 ods.
2 Obchodného zákonníka (realizácia projektu s názvom: „Vzdelávanie v kreatívnych postupoch“), takže
zapoužitiaust.§261ods.8Obchodnéhozákonníka,podľaktoréhobolarozhodujúcapovahaúčastníkov
pri vzniku záväzkového vzťahu sa na všetky zmluvné ustanovenia predmetnej zmluvy o poskytnutí

nenávratného finančného príspevku vzťahuje právny režim Obchodného zákonníka, ktorý zároveň
platí tiež na všetky nároky vyplývajúce z tejto zmluvy, platný podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného
zákonníka v období od 01.02.2013. Vzhľadom na to, že obsah predmetnej zmluvy zahŕňal podstatné
časti nepomenovanej zmluvy podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na tento zmluvný vzťah
súd použil právnu úpravu nepomenovanej zmluvy podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a

zmluvy uzavretej podľa § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku
poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

7. V konaní boli spornými otázky, či žalovaný bol povinný ako prijímateľ nenávratného finančného
príspevku zapísať sa do registra partnerov verejného sektora a či predmetné odstúpenie žalobcu

od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku je platným odstúpením od predmetnej
zmluvy z dôvodu, že žalovaný ako partner verejného sektora nebol zapísaný do registra partnerov
verejného sektora. Pri riešení základu sporu, ktorým bolo zodpovedanie otázky, či žalovaný bol povinný
ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku zapísať sa do registra partnerov verejného sektora
súd vychádzal z tvrdení žalovaného, s ktorými sa stotožnil a ktoré spočívali v tom, že zákon č. č.

315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku poznal tzv. jednorazové plnenie a tzv. opakované
plnenie. Dôvodová správa k § 2 výslovne uvádzala, že v prípade opakujúceho plnenia je rozhodujúci
znak, že ide o jeden právny vzťah (zmluvu), v rámci ktorej je plnenie rozložené na viac plnení,z čoho vyplývalo, že plnenie poskytované žalobcom na základe predmetnej zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku spĺňalo znaky stanovené zákonodarcom pre opakované plnenie.
Plnenie poskytované žalobcom žalovanému na základe predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného

finančnéhopríspevkubolotedazpohľaduzákonač.315/2016Z.z.oregistripartnerovverejnéhosektora
a o zmene účinného v čase uzatvorenia tejto zmluvy opakovaným plnením.

8. Žalovaný mal podľa názoru žalobcu porušiť svoju zmluvnú povinnosť tým, že pred uzatvorením
predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku nesplnil svoju povinnosť zapísať

sa v súlade s ust. § 2 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora do registra
partnerov verejného sektora. Žalobca ako jednu z podmienok poskytnutia nenávratného finančného
príspevku uvádzal podmienku, že žiadateľ má byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora podľa
osobitného predpisu s odkazom na zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora. V
popise Podmienky poskytnutia príspevku bolo žalobcom uvedené, že „Podmienka sa nevzťahuje na
fyzické osoby a na právnické osoby v súlade s ust. § 2 zákona o registri partnerov verejného sektora.

Žiadateľ musí byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora najneskôr do momentu poskytnutia
súčinnosti podľa ust. § 25 ods. 4 zákona o príspevku z EŠIF...“. V bode 2.1 Výzvy označenej ako
Podmienky poskytnutia nenávratného finančného príspevku, zdroj overenia a spôsob preukazovania
splnenia podmienok v rámci konania o žiadosti o nenávratnom finančnom príspevku sa k podmienke
zapísania žiadateľa v registri partnerov verejného sektora podľa osobitého predpisu uvádzalo „Zdroj

overenia: Splnenie podmienky overí poskytovateľ pomoci v registri partnerov verejného sektora na
webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR: https://rpvs.gov.sk/rpvs/. V prípade, ak povinnosť zápisu
do registra partnerov v čase konania o žiadosti o nenávratný finančný príspevok sa na žiadateľa
nevzťahuje, táto podmienka sa považuje za splnenú.“. Súd mal na základe uvedeného a s odkazom
na citované zákonné ustanovenia za to, že pokiaľ žalobca zaslal žalovanému písomný návrh zmluvy

o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v zmysle ust. § 25 ods. 5 zákona č. 292/2014 Z. z.
o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov, nepochybne splnenie
všetkých podmienok posúdil a dospel k záveru, že povinnosť zápisu do registra partnerov verejného
sektora sa na žalovaného nevzťahuje a podmienka požadovaná predmetnou Výzvou sa považuje
za splnenú. Podľa názoru žalobcu bol žalovaný povinný sa do registra partnerov verejného sektora

zapísať, čo sa však uplatňovalo iba v prípade jednorazovo poskytnutých finančných prostriedkov.
Partnerom verejného sektora však nebol ani ten, komu mali byť poskytnuté finančné prostriedky v
úhrne neprevyšujúce sumu 250.000,- eur v kalendárnom roku v prípade opakujúceho sa plnenia, takže
ani v tomto prípade nebola daná zákonná povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora,
čo bol prípad žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že

tento neporušil žiadnu svoju povinnosť vytýkanú žalobcom (povinnosť ako prijímateľ nenávratného
finančného príspevku zapísať sa do registra partnerov verejného sektora), nakoľko žalovaný nemal
žiadnu zákonnú ani zmluvnú povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora. Odstúpenie
žalobcu od predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku bolo teda podľa názoru
súdu nesprávnym výkonom práva. Nakoľko žalovaný nemal povinnosť byť zapísaný v registri partnerov

verejného sektora, neporušil žiadnu svoju ani zmluvnú, ani zákonnú povinnosť, na základe čoho
súd považoval predmetné odstúpenie od zmluvy za neplatné s odkazom na ust. § 344 Obchodného
zákonníka a jeho nárok (uplatňovaný na takomto právnom základe) za nedôvodný.

9. Žalovaný vzájomnou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie platieb na základe štyroch žiadostí o

platbu realizovaných na základe predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku,
a to vo výške 14.673,66 eur s najneskorším dátumom úhrady 20.5.2019, vo výške 13.520,39 eur s
najneskorším dátumom úhrady 11.7.2019, vo výške 2.136,22 eur s najneskorším dátumom úhrady
9.9.2019 a vo výške 2.648,45 eur s najneskorším dátumom úhrady 27.7.2020. Žalovaný uviedol, že
žiadosti o platbu sú evidované v informačnom systéme ITMS a zároveň ich aj riadne založil do spisu.

Okrem platby na základe uvedených štyroch žiadostí si žalovaný uplatnil voči žalobcovi aj náklady, ktoré
mu vznikli v súvislosti s projektom, a to vo výške 1.680,- eur - na základe faktúry od subdodávateľa
č. XXXXXXXX zo dňa 06.02.2020 (lektorské zabezpečenie tréningov v rámci realizácie predmetného
projektu), ktorá už nestihla byť vzhľadom na postup žalobcu zaradená do žiadostí o platbu a predložená
na úhradu cez ITMS v zmysle predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.

Celkovo je teda predmetom vzájomnej žaloby zaplatenie sumy 34.658,72 eur s príslušenstvom, voči
čomu žalobca nevzniesol v podstate žiadne námietky (teda že neboli splnené vecné alebo formálne
požiadavky vyžadované zmluvou vo vzťahu k uvedeným žiadostiam žalovaného o platbu, resp. vo
vzťahu k nákladom žalovaného vo výške 1.680,- eur v zmysle faktúry od subdodávateľa č. XXXXXXXXzo dňa 06.02.2020). Nakoľko súd uzavrel, že odstúpenie od predmetnej zmluvy zo strany žalobcu
učinené listom z 11.10.2021 je neplatné, všetky štyri žiadosti o platbu, na podklade ktorých žalovaný
uplatňovalvočižalobcovivzájomnoužalobounároknazaplateniesumy34.658,72eur(vrátanenákladov

vo výške 1.680,- eur v zmysle faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 06.02.2020), boli realizované pred tvrdeným
odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu. Pri absencii akýchkoľvek ďalších prostriedkov procesnej
obrany žalobcu vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaného súd túto vyhodnotil ako skutkovo a právne
dôvodnú vrátane nároku na zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po žalovaným tvrdenom
a žalobcom nerozporovanom najneskoršom dátume úhrady jednotlivých platieb. Vzájomnej žalobe

žalovaného tak súd v celom rozsahu vyhovel.

10. Pokiaľ žalobca argumentoval iným súdnym rozhodnutím v skutkovo a právne obdobnej veci, v ktorej
bol žalobca úspešný, tak súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým a právnym okolnostiam prejednávanej
veci nemožno hovoriť o existencii ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít v zmysle
článku 2 ods. 2 Základných princípov CSP. Žalobca predložil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k.

57Cb/76/2023-247 zo dňa 15. apríla 2024, právoplatný dňa 04.05.2024, ktorým bolo v obdobnej žalobe
žalobcuvyhovené.Zodôvodneniatohtorozsudkuvýlučnevyplývakonštatovaniesúduporeprodukovaní
prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany strán predmetného konania, že po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne, avšak bez uvedenia
akejkoľvek skutkovej a právnej argumentácie vo vzťahu k povinnosti žalovaného byť pred uzavretím

zmluvy zapísaný v registri partnerov verejného sektora resp. vo vzťahu k (ne)naplneniu podmienok
ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona č. 315/2016 Z.z. vo väzbe na konkrétne skutkové okolnosti daného
prejednávaného prípadu.

11. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené subjektmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných subjektmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku subjektu konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty subjektov konania (viď

rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal
plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazovk nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred

súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.