Uznesenie – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. október 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 28Sa/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100424
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100424.1

Uznesenie

19 28Sa/10/2025

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/
XX, XXX XX E., proti žalovanému: Mesto Nemšová, so sídlom Janka Palu 2/3, 914 41 Nemšová, IČO:
00 311 812, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

19 28Sa/10/2025

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

17 28Sa/10/2025

1. Žalobkyňa sa správnou žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy doručenou Správnemu súdu

v Banskej Bystrici dňa 05.06.2025 domáhala, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť konať vo
veci žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií zo dňa 20.02.2024, podľa zákona č. 211/2000 Z.
z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „zákon o slobode informácií“), ktorou požiadala žalovaného ako povinnú osobu
podľa zákona o slobode informácií o poskytnutie nasledovnej informácie:

- „Kópiu právoplatného kolaudačného rozhodnutia resp. právoplatného rozhodnutia na predčasné
užívanie stavby „Kľúčové - IBV Pod horou“, časť: SO.01 Komunikácie a spevnené plochy, SO 103.1
Dažďová kanalizácia na ktoré bolo vydané stavebné povolenie C. E. dňa 16.11.2020 pod číslom
OV/935/2020-3/MIN-2982. V prípade, že vyššie uvedené stavebné objekty SO.01 a SO 103.1 neboli
skolaudované, žiadam o zaslanie kópie právoplatného rozhodnutia, ktorým bola povolená zmena
termínu dokončenia stavby uvedená vo výrokovej časti stavebného povolenia číslo OV/935/2020- 3/

MIN-2982 zo dňa 16.11.2020.- Kópie právoplatných kolaudačných rozhodnutí resp. právoplatných rozhodnutí na predčasné užívanie
stavby ,.Kľúčové - IBV Pod horou“ stavebné objekty: SO 102 - Vodovod, SO 103 - Kanalizácia, SO 104
- STL rozvod plynu, SO 105 - prípojka VN, SO 106 - Rozvody slaboprúdu, SO 107 - Distribučný rozvod

elektro NN, SO 109 - Trafostanica, SO 110 - Prípojka elektro NN, ktorých umiestnenie bolo povolené
rozhodnutím Obce Horná Súča dňa 23.01.2019 pod číslom S/OcÚHS/144/2019.

- Kópiu schválenej urbanistickej štúdie lokality Kľúčové 01 (IBV Pod horou) vrátane hlukovej štúdie
vplyvu hluku z dopravy na chránené priľahlé rekreačné územie rodinných domov a chránené vnútorné

pobytové prostredie budov na bývanie podľa bodu XI. Regulačného listu bloku NB1 v zmysle záväznej
časti Územného plánu Mesta Nemšová (kapitola 13., kapitola 15. v nadväznosti na výkres č. 8 a 9)
schváleného Mestským zastupiteľstvom Nemšová dňa 28.02.2018, číslo uznesenia 367/2018, ktorého
záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením mesta Nemšová č. 1/2018, ktorým sa
vyhlasuje záväzná časť Územného plánu mesta Nemšová. ktoré nadobudlo účinnosť 16.03.2018.

-Požadovanéinformáciežiadalasprístupniťelektronickyzaslanímnae-mailovúadresu:B.(ďalejvtexte
ako „žiadosť“).

2. Žalobkyňa podanou správnou žalobou požiadala, aby správny súd vo veci vydal rozhodnutie, ktorým
by uložil žalovanému povinnosť konať vo veci žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácie zo dňa

20.02.2024 a vydať rozhodnutie tak, ako to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18 ods. 2 zákona
o slobode informácií rozhodnutím, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny
poriadok“) do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobkyňa si zároveň uplatnila právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Správnu žalobu žalobkyňa ďalej odôvodnila tým, že žalovaný ako povinná osoba podľa § 2 ods.
1 zákona o slobode informácií v zákonom stanovenej lehote podľa § 17 ods. 1 zákona o slobode
informácií žiadosť žalobkyne do ôsmich pracovných dní nevybavil, t. j. na žiadosť žalobkyne nereagoval
požadovaným, ani iným spôsobom. Uvedenou nečinnosťou žalovaného nastala podľa žalobkyne

situácia predpokladaná § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, a to: ak povinná osoba v lehote
na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila,
predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia
rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti. Žalobkyňa
dňa 22.03.2024 podala žalovanému proti „fiktívnemu“ rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu

odvolanie, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 25.03.2024 (Príloha č. 2 správnej žaloby). Žalovaný na
odvolanie žalobkyne v zákonom stanovenej lehote znova písomne nereagoval, t. j. nevydal rozhodnutie,
čo podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií znamená, že odvolací orgán (primátor mesta)
vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalobkyňa
žalobcovi (pozn. súdu: žalobkyňa mala zrejme na mysli žalovaného) dňa 25.04.2024 podala sťažnosť

v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon
o sťažnostiach“) vo veci nesprístupnenia informácií, nevydania rozhodnutia o odmietnutí sprístupnenia
informácií a vo veci podaného odvolania. Sťažnosť bola žalobcovi doručená dňa 29.04.2024 (Príloha
č. 3 správnej žaloby). Žalovaný listom zo dňa 24.07.2024 č. Msú/733/24-7502 žalobkyni oznámil, že
ňou podaná sťažnosť nie je sťažnosťou podľa zákona o sťažnostiach (Príloha č. 4 správnej žaloby).

Žalobkyňa dňa 30.05.2024 doručila Okresnej prokuratúre Trenčín podnet na preskúmanie rozhodnutia
povinnej osoby (Mesta Nemšová) o odmietnutí poskytnutia informácií zo dňa 29.05.2024 (Príloha
č. 5 správnej žaloby). Okresná prokuratúra Trenčín dňa 31.05.2024 pod číslom Pd 124/24/3309-2
vyzvala žalobkyňu na doplnenie podania (Príloha č. 6 správnej žaloby). Žalobkyňa svoj podnet doplnila,
resp. opravila a doručila Okresnej prokuratúre Trenčín dňa 04.06.2024 (Príloha č. 7 správnej žaloby).

Okresná prokuratúra Trenčín dňa 01.08.2024 pod číslom Pd 124/24/3309-9 žalobkyňu upovedomila o
spôsobe vybavenia podnetu (Príloha č. 8 správnej žaloby). Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín dňa
01.08.2024 pod číslom Pd 124/24/3309-8 adresoval žalovanému upozornenie prokurátora (Príloha č. 9
správnej žaloby). V upozornení prokurátora je uvedené, že povinná osoba musí vždy vydať písomné
rozhodnutie podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, pričom ak takéto písomné rozhodnutie

nevydá, ide o nezákonný postup. Prokurátor poukázal aj na Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (Rozsudky NS SR sp. zn. 3 Sži 3/2011, sp. zn. 6 Sži 1/2010). Žalovaný upozornenie
prokurátora prerokoval dňa 28.08.2024 (Príloha č. 10 správnej žaloby) a prijaté opatrenia oznámil
listom zo dňa 04.09.2024 pod číslom OV/584/2024-2/PAT/8051 prokurátorovi Okresnej prokuratúryTrenčín (Príloha č. 11 správnej žaloby). Žalobca napriek upozorneniu prokurátora v nezákonnom stave
nečinnosti podľa žalobkyne pokračuje, t. j. na žiadosť žalobkyne o sprístupnenie informácii zo dňa
20.02.2024 doteraz nevydal rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť žalobkyni vyžiadané informácie tak,

ako to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií rozhodnutím,
ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku, z ktorého odôvodnenia
by sa žalobkyňa mohla dozvedieť dôvody, pre ktoré žiadosti žalobkyne nebolo vyhovené. Vzhľadom
na to, že orgán verejnej správy - žalovaný v danom prípade takto nepostupoval, odňal žalobkyni
právo sa domáhať zákonom ustanoveným postupom ochrany jej práva na orgáne Slovenskej republiky

zaručenému v Ústave Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 1. Keďže fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení
informácií, ako aj fiktívne rozhodnutie o odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení
informácií, neobsahuje odôvodnenie, už svojou povahou je nepreskúmateľné, pretože sa z neho
žalobkyňa nemôže dozvedieť dôvody, pre ktoré jej žiadosti nebolo vyhovené (viď napr. Rozsudky
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sži 3/2011 zo dňa 3.5.2011 a sp. zn. 6 Sži 1/2010 zo dňa 16.6.2010).
Vzhľadom na to, že žalobkyňa nemá žiadne ďalšie prostriedky nápravy stavu nečinnosti orgánu verejnej

správy (žalovaného) navrhuje, aby správny súd postupoval podľa § 250 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a žalovanému uložil
vo veci konať. Z vyššie uvedených skutočností je podľa žalobkyne zrejmé, že žalovaný je v konaní
o sprístupňovaní informácií podľa zákona o slobode informácií, ktoré sa začalo na základe písomnej
žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií zo dňa 20.02.2024 bezdôvodne nečinný a vo veci nekoná

tak, ako mu to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií
rozhodnutím, t. j. vydaním rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku.

4. Správny súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy výzvou
zo dňa 27.06.2025 doručenou žalovanému dňa 27.06.2025. Vzhľadom na to, že žalovanému nebola

spolu s výzvou na vyjadrenie k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 27.06.2025
doručená kompletná žaloba s prílohami, žalovaný prípisom zo dňa 28.07.2025 požiadal správny súd
o jej kompletné zaslanie. Po jej opätovnom kompletnom doručení žalovanému správnym súdom dňa
12.08.2025 sa žalovaný k jej obsahu vyjadril v dodatočne určenej lehote 15 dní, a to vyjadrením zo dňa
21.08.2025, doručeným správnemu súdu dňa 22.08.2025.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 21.08.2025 zdôraznil,
že konanie začaté na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 20.02.2024 bolo vedené žalovaným pod č.
549/2024. K tvrdeniu žalobkyne obsiahnutému v žalobe, že neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa
osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre ako predpoklad splnenia procesných podmienok

konania podľa § 244 ods. 1 SSP žalovaný uviedol, že žalobkyňa síce zdokladovala správnemu súdu,
že podala sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach, spísanú dňa 25.4.2024 adresovanú žalovanému a
formulovanú nasledovne: „sťažnosť proti: - pracovníkovi Mesta Nemšová, Mestskému úradu Nemšová,
ktorý mi vyžiadané informácie na základe žiadosti zo dňa 20.02.2024 odmietol sprístupniť, a to takým
spôsobom, že mi v zákonnej lehote informácie neposkytol, ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí

ich sprístupnenia,- odvolaciemu orgánu, ktorý moje odvolanie zo dňa 22.03.2024 zamietol, a to
takým spôsobom, že v zákonnej lehote o odvolaní nerozhodol.“ Žalovaný však zdôraznil, že dňa
24.07.2024 informoval žalobkyňu o tom, že sa podľa žalovaného nejedná o sťažnosť v zmysle zákona o
sťažnostiach, a to s poukazom na § 4 písm. b) zákona o sťažnostiach, podľa ktorého nie je sťažnosťou
podanie,ktorépoukazujenakonkrétnenedostatkyvčinnostiorgánuverejnejsprávy,ktorýchodstránenie

alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom. V danom prípade sa žalobkyňa sťažovala na postup
podľa osobitného predpisu - zákona o slobode informácií, ktorý rieši zákonný postup v danom prípade.
Na základe uvedeného tak žalovaný konštatoval, že predmetný podnet nie je sťažnosťou.

6. Vo vzťahu k podnetu žalobkyne na Okresnú prokuratúru Trenčín, ktorý na základe výzvy Okresnej

prokuratúry Trenčín doplnila dňa 04.06.2024, vo veci preskúmania rozhodnutia povinnej osoby Mesta
Nemšová o odmietnutí poskytnutia informácií zo dňa 08.03.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
10.04.2024 uviedol, že dňa 01.08.2024 vydala Okresná prokuratúra Trenčín Upozornenie prokurátora
pod č. Pd 124/24/3309-8 (ďalej v texte ako „Upozornenie prokurátora“), v ktorom uviedla, že vybavením
žiadosti o informácie podľa zákona o slobode informácií sa rozumie buď poskytnutie požadovaných

informácií v zákonom stanovenej lehote alebo vydanie písomného rozhodnutia o nesprístupnení
informácií. Ak povinná osoba v zákonom stanovenej lehote nevybaví žiadosť o informácie a zostane
nečinná, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým požadovanú informáciu odmietla sprístupniť.
Okresná prokuratúra v predmetnom Upozornení prokurátora zároveň uviedla cit.: „V prípade, žepodľa názoru povinnej osoby žiadateľ musí mať predmetnú informáciu k dispozícii (žiadateľka je
zamestnankyňou mestského úradu) túto skutočnosť je potrebné riadne zadokumentovať do súvisiaceho
administratívneho spisu, teda napr. vyhotovenie úradného záznamu do spisu v zmysle § 16 ods. 1

Zákona o slobode informácií, že žiadateľka mala v určitý čas, resp. nepretržite, ak je na pracovisku,
prístup ku požadovaným informáciám a pod.“ Žalobca prijal dňa 04.09.2024 opatrenia v zmysle vyššie
uvedeného Upozornenia prokurátora a poučil zamestnancov za účelom dôsledného dodržiavania §
18 ods. 2, § 19 ods. 2, ods. 3, § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií o: povinnosti vyhotoviť
písomné meritórne rozhodnutia vrátane riadneho rozhodovania o podaných opravných prostriedkov zo

strany oprávnených osôb, povinnosti dôsledne zdokladovať v spise, čo bolo podkladom pre vydanie
rozhodnutia, o potrebe dôsledného dodržiavania ustanovení zákona o slobode informácií. Žalovaný
zároveň informoval o prijatých opatreniach Okresnú prokuratúru v Trenčíne, o čom má žalobkyňa
vedomosť, vzhľadom na to, že sama túto listinu predložila ako Prílohu č. 11 podanej správnej žaloby.
Žalovaný bol preto toho názoru, že vzhľadom na vydané Upozornenie prokurátora, ktoré bolo žalovaným
plne akceptované, nie je naplnená zákonná požiadavka neúspešného využitia nápravných prostriedkov,

a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa nedisponuje oznámením o výsledku prešetrenia
sťažnosti a bolo vydané upozornenie prokurátora, v zmysle ktorého žalovaný prijal prokurátorom
navrhnuté opatrenia.

7. Podľa žalovaného nemožno opomenúť, že žalobkyňa v správnej žalobe zo dňa 04.06.2025 sama

uviedla, že je zamestnankyňou žalovaného. Jej náplňou práce je koordinovanie, kontrola a vykonávanie
štátnej správy na úseku územného rozhodovania a stavebného poriadku na referáte stavebného
úradu. V rámci žiadosti zo dňa 20.02.2024 žalobkyňa žiadala informácie, ktoré sú súčasťou archívu
oddelenia investičnej výstavby. V zásade je podľa žalovaného možné uviesť, že sa jedná o skutočnosti,
ktoré sú žalobkyni známe z úradnej činnosti oddelenia investičnej výstavby a stavebného úradu,

nakoľko je jeho zamestnankyňou. Žalovaný uviedol, že spísal dňa 28.08.2024 úradný záznam v zmysle
odporúčaní Okresnej prokuratúry Trenčín, v ktorom zaznamenal, že dopĺňa do spisu č. 549/2024
doklady preukazujúce, že žalobkyňa mala dané informácie k dispozícii, nakoľko je zamestnancom
MestaNemšová,referentnaoddeleníinvestičnejvýstavby,územnéhoplánovania,stavebnéhoporiadku,
dopravy a pozemných komunikácii – Stavebnom úrade (ďalej len „Oddelenie investičnej výstavby

a stavebný úrad“), ktorého archív je jej ako referentke dostupný a v ktorom sa nachádzajú všetky
rozhodnutia vydané Mestom Nemšová ako vecne a miestne príslušným stavebným úradom a rovnako
aj dokumenty súvisiace s investičnou činnosťou mesta. Prílohou záznamu bola: 1. dochádzka za rok
2024 (čiastočná), 2. pracovná zmluva, 3. pracovná náplň (aktuálna).

8. Žalovaný sa vyjadril, že administratívne konanie bolo vydaním Rozhodnutia zápisom v spise
ukončené. Toto rozhodnutie sa nedoručuje účastníkovi konania a nie je voči nemu podľa § 18 ods.
1 zákona o slobode informácií prípustné odvolanie. Dôvodil, že podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa
môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom
konaní. Žalobca tak v zmysle § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií a § 46 Správneho poriadku v

znení neskorších predpisov vydal Rozhodnutie zápisom v spise zo dňa 28.08.2024 o ústnom poskytnutí
informácií ako aj o skutočnosti, že akékoľvek vydané rozhodnutia sú žalobkyni ako zamestnankyni
oddelenia investičnej výstavby a stavebného úradu dostupné v archíve oddelenia investičnej výstavby
a stavebného úradu. Žalovaný podotkol, že napriek vyššie uvedenému bolo žalobkyni zároveň
odpovedané ústne prednostom Mestského úradu v E. – A. F. G., H., a to dňa 26.02.2024.

9. Z predložených listín žalovaného (Úradný záznam zo dňa 28.8.2024 s prílohami, Dochádzka
žalobkyne od januára 2024 do júla 2025 - súčasť predloženého spisu č. 549/2024) je tak podľa
žalovaného zrejmé, že žalovaný vo veci poskytnutia informácií, tak ako ich žiadala žalobkyňa v žiadosti
zo dňa 20.02.2022 konal, zdokladoval (na základe úspešného uplatnenia nápravného prostriedku zo

strany žalobkyne na Okresnej prokuratúre Trenčín) do spisu č. 549/2024 skutočnosti preukazujúce
časové intervaly dokladujúce možnosti žalobkyne oboznámiť sa s ňou požadovanými informáciami,
vydal Rozhodnutie zápisom v spise zo dňa 28.08.2024, a teda vydanie uznesenia správnym súdom,
ktorým by sa vyhovelo petitu žalobkyne o uložení povinnosti žalovanému konať vo veci žiadosti
žalobkyne zo dňa 20.02.2024 a vo veci vydať rozhodnutie tak, ako to ustanovil zákonodarca v právnej

norme § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií rozhodnutím, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia
podľa § 47 Správneho poriadku do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia správneho súdu, je podľa
žalovaného bezpredmetné. Žalovaný konštatoval, že predmetný skutkový stav nemožno subsumovať
pod nečinnosť orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) SSP, a teda žaloba je v plnom rozsahunedôvodná a neopodstatnená. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť a zároveň priznať náhradu trov
konania žalovanému.

10. Predtým, ako správny súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci skúmal, či sú splnené procesné
podmienky na vedenie konania podľa § 244 SSP, z ktorého vyplýva, že súdnu ochranu pred nečinnosťou
orgánu verejnej správy zákon priznáva len takej fyzickej (alebo právnickej osobe), ktorá ako účastník
administratívneho konania neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na
prokuratúre, teda žalobcovi, ktorý sa bezúspešne pokúsil dosiahnuť nápravu zákonom stanovenými

prostriedkami. Z ustanovenia § 246 ods. 2 SSP vyplýva žalobcovi povinnosť pripojiť k správnej žalobe
oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu
prokurátorom. Správny súd uvádza, že podmienka predchádzajúceho neúspešného podania sťažnosti
alebo podnetu prokuratúre je prejavom subsidiarity správneho súdnictva vo vzťahu k prostriedkom
nápravy poskytovaných v administratívnom konaní. K žalobe fyzickej osoby musí byť v zmysle §
246 ods. 2 SSP pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti žalobcu podľa osobitného

predpisu (zákona o sťažnostiach) alebo jeho podnetu prokurátorom podľa zákona č. 153/2001 Z.
z. o prokuratúre, pričom prílohy vymedzené v § 246 ods. 2 SSP preukazujú vyčerpanie osobitných
postupov ustanovených zákonom (SSP), ktoré tvoria conditio sine qua non (podmienku, od ktorej
nemožno ustúpiť) pre obrátenie sa na správny súd. V preskúmavanom prípade bolo z obsahu
súdneho spisu správnym súdom zistené, že tieto zákonné podmienky žalobkyňa splnila. Žalobkyňa k

správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy pripojila sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach
adresovanú žalovanému zo dňa 25.04.2024 spolu s podacím lístkom zo dňa 26.04.2024 (číslo poštovej
zásielky: RG336461325SK) ako i oznámenie žalovaného č. MsÚ/733/24-7502 zo dňa 24.07.2024
o spôsobe vybavenia sťažnosti žalobkyne (ďalej ako „oznámenie o spôsobe vybavenia sťažnosti“),
ktorou sa žalobkyňa obrátila na žalovaného ako povinnú osobu podľa zákona o sťažnostiach. Z obsahu

sťažnosti zo dňa 25.04.2025 vyplýva, že smerovala proti pracovníkovi Mesta Nemšová, Mestskému
úradu Nemšová, ktorý jej vyžiadané informácie na základe žiadosti zo dňa 20.02.2024 odmietol
sprístupniťatotakýmspôsobom,žejejvzákonnejlehoteinformácieneposkytol,aninevydalrozhodnutie
o odmietnutí ich sprístupnenia a ďalej smerovala proti odvolaciemu orgánu, ktorý jej odvolanie zo dňa
22.03.2024 zamietol a to takým spôsobom, že v zákonnej lehote o odvolaní nerozhodol. Ako bolo

popísané vyššie, sťažnosť vybavilo Mesto Nemšová v zastúpení primátorom mesta oznámením, že sa
nejedná o sťažnosť v zmysle zákona o sťažnostiach (§ 4 písm. b) zákona o sťažnostiach), nakoľko
zákonoslobodeinformáciíriešizákonnýpostupvdanomprípade.Správnysúdkuvedenémukonštatuje,
že bez ohľadu na spôsob vyhodnotenia sťažnosti žalobkyne podľa zákona o sťažnostiach žalovaným,
žalobkyňa splnila procesnú podmienku neúspešného vyčerpania sťažnosti podľa osobitného predpisu

pred podaním správnej žaloby.

11. Správny súd dodáva, že hoci z ustanovenia § 246 ods. 2 SSP expressis verbis vyplýva povinnosť
žalobcu pripojiť k správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku
prešetrenia sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach alebo vybavenie podnetu prokurátorom, splnenie

uvedenej povinnosti nemôže byť vynucované prísne formalisticky, nakoľko formalistickým výkladom
by mohla byť účastníkovi administratívneho konania odňatá možnosť obrátiť sa na správny súd
pre pretrvávajúcu nečinnosť orgánu verejnej správy, ktorý by takýmto spôsobom mohol zmariť súdny
prieskum jeho (ne)konania. Podľa správneho súdu v preskúmavanom prípade boli zákonné podmienky
v zmysle § 246 ods. 2 SSP žalobkyňou splnené napriek tomu, že žalovaný podľa obsahu nevyhodnotil

predmetnú sťažnosť žalobkyne zo dňa 25.04.2025 ako sťažnosť v zmysle zákona o sťažnostiach.
Hoci iniciovanie súdneho prieskumu namietanej nečinnosti v administratívnom konaní má byť krajnou
možnosťou, ak už iného spôsobu nápravy niet, z ustanovení Správneho súdneho poriadku nevyplýva
podmienka podania sťažnosti proti vybavovaniu sťažnosti (§ 22 zákona o sťažnostiach), ale len
„neúspešné vyčerpanie sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo podnetu na prokuratúre.“ Správny

súd preto považoval procesné podmienky na vedenie konania o správnej žalobe žalobkyne proti
nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 244 SSP za splnené. Navyše ako vyplýva z obsahu podanej
žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a jej príloh, žalobkyňa podala aj podnet zo dňa 29.05.2024
na preskúmanie rozhodnutia povinnej osoby Mesta Nemšová o odmietnutí poskytnutia informácií zo
dňa 08.03.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2024 na Okresnú prokuratúru Trenčín za

účelompreskúmaniarozhodnutiapovinnejosobyMestaNemšová,ktorýbolosobnepodanýnaOkresnej
prokuratúre Trenčín dňa 30.05.2024, t.j. pred podaním žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy
dňa 05.06.2025. Tento podnet vybavila Okresná prokuratúra Trenčín prijatím prokurátorského opatrenia
- Upozornenia prokurátora.12. Správny súd uvádza, že správna žaloba žalobkyne je žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy
podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, v konaní na základe ktorej správny súd posudzuje, či nečinnosť je

nezákonná a protiprávna, k čomu dochádza vtedy, ak tento orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď
podľa zákona má povinnosť konať. Medzi náležitosti správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej
správy v zmysle § 246 ods. 1 písm. d) v spojení s § 182 ods. 1 písm. e) SSP patrí aj povinnosť žalobcu
označiť „žalobné body“, teda uviesť konkrétne skutkové a právne dôvody, z ktorých má vyplývať, prečo
sa domnieva, že žalovaný orgán verejnej správy je nečinný a prečo má byť táto nečinnosť protiprávna.

Správny súd je žalobcom uvedenými dôvodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný, keďže konanie podľa
§ 6 ods. 2 písm. e) SSP nie je vymenované medzi výnimkami v § 134 ods. 2 SSP. Na rozhodnutie
správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia v zmysle § 135 ods. 2 písm. a) SSP.

13. Fundamentálnou právnou otázkou, na ktorú musel správny súd zodpovedať v danej veci vzhľadom
na žalobný návrh predostretý žalobkyňou v kontexte žalobných bodov obsiahnutých v žalobe proti

nečinnosti orgánu verejnej správy bolo, či možno hovoriť o nečinnosti orgánu verejnej správy v prípade,
ak je administratívne konanie skončené v dôsledku vydania a doručenia fiktívneho druhostupňového
rozhodnutia v zmysle zákona o slobode informácií .

14. Správny súd po preskúmaní veci, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu,

argumentáciou žalobkyne a žalovaného dospel k záveru, že žaloba žalobkyne proti nečinnosti
žalovaného je neprípustná, a preto správny súd žalobu proti nečinnosti žalovaného podľa § 98 ods. 1
písm. g) SSP v spojení s § 3 ods. 1 písm. d) SSP odmietol.

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej

správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy
protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy

protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy
nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva,
prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej
správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností,

18.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

20. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania
jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až l).

21. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej
správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku
nečinnosti orgánu verejnej správy.

22. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník
administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť
podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.23. Podľa § 245 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať
rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.

24. Podľa § 246 ods. 1 a 2 SSP (1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť:
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,

c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.

(2) K žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie

o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.

25. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

26. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

27. Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona o slobode informácií v znení zákona č. 428/2022 Z.z. účinného v čase
začatia administratívneho konania

(1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup
k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových
stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov
právnych predpisov a na vytváranie názorov.
(3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý

sa informácia požaduje.

28. Podľa § 14 ods. 1 až 4 zákona o slobode informácií v znení zákona č. 428/2022 Z. z. účinného v
čase začatia administratívneho konania
(1) Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky

vykonateľným spôsobom.
(2) Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo
obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký
spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.
(3) Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve

žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí
žiadateľaajotom,akotrebadoplnenieurobiť.Aknapriekvýzvepovinnejosobyžiadateľžiadosťnedoplní
a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.
(4) Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

29. Podľa § 17 ods. 1 až 3 zákona o slobode informácií v znení zákona č. 428/2022 Z. z. účinného v
čase začatia administratívneho konania
(1) Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do
ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa
§ 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej

forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Zo závažných dôvodov môže povinná osoba predĺžiť lehotu (ods. 1), najviac však o osem pracovných
dní a o 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16
ods.2písm.a).Závažnýmidôvodmisú:a)vyhľadávanieazberpožadovanýchinformáciínainommieste,
ako je sídlo povinnej osoby vybavujúcej žiadosť, b) vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených

alebo odlišných informácií požadovaných na sprístupnenie v jednej žiadosti, c) preukázateľné technické
problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácie, o ktorých možno predpokladať, že ich
možno odstrániť v rámci predĺženej lehoty.(3) Predĺženie lehoty povinná osoba oznámi žiadateľovi bezodkladne, najneskôr pred uplynutím lehoty
(ods. 1). V oznámení uvedie dôvody, ktoré viedli k predĺženiu lehoty.

30. Podľa § 18 ods. 1 až 7 zákona o slobode informácií v znení zákona č. 428/2022 Z. z. účinného v
čase začatia administratívneho konania
(1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16
v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno
podať opravný prostriedok.

(2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote
písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).
(3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani
informáciunesprístupnila,predpokladása,ževydalarozhodnutie,ktorýmodmietlaposkytnúťinformáciu.
Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie
žiadosti (§ 17).

(4) Ak povinná osoba podľa § 2 ods. 3 žiadosti hoci len sčasti nevyhovie, je povinná do ôsmich
pracovných dní odo dňa podania žiadosti podať povinnej osobe podľa § 2 ods. 1 a 2, ktorá v nej
má samostatne alebo spoločne aspoň väčšinovú priamu alebo nepriamu účasť, ktorá ju kontroluje
alebo ktorá priamo alebo nepriamo navrhuje alebo ustanovuje viac ako polovicu členov jej riadiaceho
orgánu alebo kontrolného orgánu, alebo osobe, s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku

starostlivosti o životné prostredie, vecne odôvodnený podnet na vydanie rozhodnutia podľa odseku
2 spolu so žiadosťou a spisovým materiálom. Ak je povinnou osobou podľa predchádzajúcej vety
zdravotná poisťovňa a ak žiadosti hoci len sčasti nevyhovie, je povinná podať vecne odôvodnený podnet
na vydanie rozhodnutia spolu so žiadosťou a spisovým materiálom v lehote podľa predchádzajúcej vety
Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky.

(5) Ak nie je možné určiť, ktorej osobe sa má vecne odôvodnený podnet na vydanie rozhodnutia spolu
so žiadosťou a spisovým materiálom podľa odseku 4 podať, osobu určí štatutárny orgán povinnej osoby
podľa § 2 ods. 3.
(6) Ak povinná osoba podľa § 2 ods. 1 a 2 alebo osoba, s ktorou povinná osoba podľa § 2 ods. 3
uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie, do 14 pracovných dní odo

dňa podania žiadosti nerozhodla o nesprístupnení požadovaných informácií, ani požadované informácie
žiadateľovi neposkytla, vráti bezodkladne povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 žiadosť a spisový materiál
na nové vybavenie, pričom uvedie svoj právny názor a o vrátení bezodkladne upovedomí žiadateľa.
Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 je právnym názorom povinnej osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 alebo osoby,
s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie, viazaná.

(7) Lehota na nové prejednanie a vybavenie žiadosti začína plynúť odo dňa nasledujúceho po vrátení
žiadosti a spisového materiálu povinnej osobe podľa § 2 ods. 3.

31. Podľa § 19 ods. 1 až 3 zákona o slobode informácií v znení zákona č. 428/2022 Z. z. účinného v
čase začatia administratívneho konania

(1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v
lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa
§ 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
(2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci
rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie

doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).
Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci
ústredného orgánu štátnej správy.
(3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací
orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie

povinnej osoby a sprístupní požadovanú informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj
pre konanie o rozklade. Ak odvolací orgán zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové
konanie, povinná osoba vybaví žiadosť o sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací
orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a
napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí

lehoty na vydanie rozhodnutia.32. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií v znení zákona č. 428/2022 Z. z. účinného v čase
začatia administratívneho konania ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

33. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie

prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

34. Podľa § 18 ods. 2 prvá veta Správneho poriadku konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka
konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť.

35. Podľa § 27 ods. 2 prvá veta Správneho poriadku do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku

skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

36. Podľa § 3 ods. 1 zákona o sťažnostiach sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorým a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov,
o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť“) orgánu

verejnej správy, b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých
odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.

37. Nečinnosť orgánu verejnej správy je legálne definovaná v § 3 ods. 1 písm. d) SSP, podľa ktorého
sa ňou rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom

konaní alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne
konanie.
38. Pre posúdenie danej veci je rozhodujúcou prvá alinea legálnej definície týkajúca sa nečinnosti v
začatom, t. j. už prebiehajúcom administratívnom konaní. Nečinnosťou tu nie je akékoľvek nekonanie
orgánu verejnej správy, ale len také, ktoré je protiprávne. To znamená, že ak orgán verejnej správy

nepokračujevkonanívsúladesprávnouúpravou,nemožnohovoriťojehonečinnosti.Vtakomtoprípade
satotižnejednáonezákonnýstav,aleoprávompredpokladanýstav.Vzhľadomnavariabilituprocesných
situácií a s tým súvisiacu mnohorakosť hmotnoprávnej úpravy je obtiažne jednoznačne zadefinovať
všetky prípady právne konformného nekonania orgánu verejnej správy. Aspoň vo všeobecnosti však
možno uviesť, že takúto povahu budú mať prípady, keď pokračovaniu v konaní bude brániť aplikácia

určitej právnej zásady, právneho inštitútu alebo rozhodnutia. Zároveň je potrebné v kontexte špecifickej
právnej úpravy obsiahnutej v zákone o slobode informácií zdôrazniť, že konanie vo veciach slobodného
prístupu k informáciám, vo vzťahu ku ktorému sa žalobkyňa domáha odstránenia nečinnosti žalovaného,
má vo vzťahu k vyššie uvedenému významné špecifiká.
39. Zákon o slobode informácií predstavuje predpis verejného práva, upravujúci podmienky, postup

a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Vzťah medzi povinnou osobou a žiadateľom je
vzťahom vertikálnym a konanie v zmysle zákona o slobode informácií je osobitným druhom
administratívnoprávneho konania. Zákon o slobode informácií je koncipovaný tak, že jeho základnou
zásadou vyjadrenou v § 3 ods. 1 tohto zákona, je sprístupniť v zásade všetky informácie, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii. Správny súd v tejto súvislosti považuje za podstatné uviesť, že zákon

o slobode informácií je všeobecným právnym predpisom poskytujúcim spoločnú úpravu, ktorá sa použije
vždy, keď neexistuje úprava špeciálna, napr. na určitom úseku verejnej správy. Vo vzťahu k iným
zákonom teda pôsobí ako lex generalis; príslušný špeciálny zákon deroguje jeho postavenie len v takom
rozsahu, v ktorom sám problematiku poskytovania informácií upravuje. (pozri Rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Sži/1/2010 zo dňa 15.03.2011).

40. Osobitosťou tohto konania taktiež je, že v prípade, ak povinná osoba v lehote na vybavenie
žiadosti informácie nesprístupní a o čiastočnom alebo úplnom nesprístupnení informácie nevydá
rozhodnutie, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu (zákon
vytvára právnu fikciu). Takéto rozhodnutie síce nie je hmotne vyjadrené, ale bude existovať výlučne
v právnej rovine. Rovnaké pravidlo platí aj pre prípad nevydania rozhodnutia odvolacím orgánom.

Účelom zavedenia inštitútu „fiktívneho rozhodnutia“ nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri
rozhodovaní o žiadostiach podľa zákona o slobode informácií, ale poskytnúť ochranu pred nečinnosťou
povinnej osoby tomu, kto sa na ňu obrátil so žiadosťou za účelom sprístupnenia informácie. To znamená,
že žiadateľ nemusí čakať na rozhodnutie a namietať nečinnosť povinnej osoby pred správnym súdom,ale môže opravným prostriedkom preniesť svoju žiadosť na odvolací orgán a domáhať sa rozhodnutia
vo svojej veci. Aj nečinnosť druhostupňového orgánu rovnako ako pri prvostupňovom rozhodnutí
spája zákon o slobode informácií s fikciou zamietavého rozhodnutia, ktoré je následne preskúmateľné

správnym súdom. Inými slovami, fikcia negatívneho rozhodnutia nie je zákonným postupom povinnej
osoby, ale iba snahou zákonodarcu o zmiernenie neželaných následkov nezákonnosti vyvolaných
nečinnosťou povinnej osoby.

41. Správny súd v tomto smere podporne poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 3Sžnč 18/2008 zo dňa 10. 12. 2008, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol
nasledovné: „Súd sa podrobne zaoberal návrhom navrhovateliek, v danom prípade zistil, že odporca
nevydalrozhodnutieopodanomodvolaní.Zákonoslobodnomprístupekinformáciámobsahujeosobitnú
procesnúúpravuvzťahujúcusanakonanieoodvolaní.Vprípade,žepovinnáosobaopodanomodvolaní
nerozhodla v lehote stanovenej v zákone č. 211/2000 Z. z., zákon upravuje inštitút tzv. fiktívneho
rozhodnutia, ktoré je možné v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí preskúmať na základe

žaloby. Navrhovateľky mali v tomto prípade preto postupovať podľa § 19 ods. 3 a 4 citovaného zákona
v spojení s § 247 a nasl. OSP a podať žalobu na preskúmanie tzv. fiktívneho rozhodnutia, a to podľa
druhej hlavy piatej časti OSP. Inštitút konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy (štvrtá hlava
piatej časti OSP) nebolo možné v tomto prípade aplikovať, pretože navrhovateľky sa predmetnou
žiadosťou domáhali poskytnutia informácií od odporcu, pričom uvedený právny vzťah upravuje zákon

č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám tak, že v prípade nečinnosti povinného orgánu
upravuje fikciu vydania rozhodnutia povinným orgánom tzv. vydaním fiktívneho rozhodnutia, ktoré
je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu zákonnosti správneho rozhodnutia, aj keď reálne
neexistuje“.

42. Predmetom súdneho prieskumu je v danom prípade posúdenie zákonnosti postupu
žalovaného pri vybavovaní žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií, keď žalobkyňa v
žalobe namietala, že žalovaný bez relevantného právneho dôvodu jednak nevydal rozhodnutie
o nesprístupnení požadovaných informácií a tiež následne nerozhodol o odvolaní, ktoré podala
proti fiktívnemu prvostupňovému rozhodnutiu o nesprístupnení informácie, v čom žalobkyňa

videla nečinnosť žalovaného ako povinnej osoby. Žalobkyňa sa odstránenia tejto nečinnosti zo strany
žalovaného domáhala prostredníctvom správnej žaloby proti nečinnosti žalovaného, podanej v zmysle §
242 ods. 1 a nasl. SSP, teda sa konkrétne domáhala toho, aby správny súd zaviazal žalovaného na
konanie o žiadosti žalobkyne tak, aby žalovaný „vydal rozhodnutie tak, ako to ustanovil zákonodarca v
právnej norme § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií rozhodnutím, ktoré by obsahovalo náležitosti

rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto uznesenia“.

43. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žiadosť žalobkyne bola doručená povinnej osobe
dňa 22.02.2024, o čom svedčí pečiatka podateľne Mestského úradu Nemšová zo dňa 22.02.2024
(číslo záznamu: 613/24, číslo spisu: 549/2024). Z dôvodu jednoznačného definovania okamihu začatia

administratívneho konania vo veci, ako jednej z podmienok prípustnosti konania o správnej žalobe proti
nečinnostiorgánuverejnejsprávysprávnysúduvádza,žepodľa§22ods.1zákonaoslobodeinformácií,
ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné
predpisy o správnom konaní. Podľa § 18 ods. 2 (prvá veta) Správneho poriadku, konanie je začaté
dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Zákon o

slobode informácií neurčuje žiadne osobitné ustanovenie ohľadom momentu začatia správneho konania
iniciovaného na návrh účastníka konania (v danej veci - na návrh žalobkyne ako žiadateľky o informácie
podľa zákona o slobode informácií). Žalobkyňa požiadala o sprístupnenie informácie povinnú osobu
osobne jej predložením do podateľne povinnej osoby, pričom táto žiadosť bola povinnej osobe doručená
dňa 22.02.2024, čím začalo administratívne konanie vo veci.

44. Žiadosť o informácie v zmysle príslušnej právnej úpravy platnej v čase začatia administratívneho
konania mala byť vybavená najneskôr v lehote ôsmich pracovných dní od podania žiadosti alebo odo
dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 zákona o slobode informácií. Nakoľko
zákon o slobode informácií ako už bolo uvedené neustanovuje osobitný režim začiatku plynutia lehoty

na vybavenie žiadosti, pre plynutie času sa uplatňuje právna úprava Správneho poriadku (§ 27 ods.
2 Správneho poriadku) a lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia žiadosti, v danom
prípade dňa 23.02.2024. Lehota ôsmich pracovných dní je svojou povahou procesnoprávnou lehotou,
teda postačuje, ak povinná osoba napr. vo forme listu, obsahom ktorého je sprístupnenie žiadosti, resp.rozhodnutie o nesprístupnení informácie alebo jej časti zašle žiadateľovi. Nie je rozhodujúci okamih,
kedy sa informácia (v akejkoľvek zákonom prípustnej forme poskytnutia) dostane do sféry pôsobenia
žiadateľa. V danom prípade však k poskytnutiu informácie, ani k vydaniu rozhodnutia o nesprístupnení

informácie, či jej časti, nedošlo. Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti informácie nesprístupní
a o čiastočnom alebo úplnom nesprístupnení informácie nevydá rozhodnutie, predpokladá sa, že vydala
rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu (vzniká fikcia rozhodnutia). Zákon vytvára fikciu
aj vo vzťahu k okamihu doručenia fiktívneho rozhodnutia. Za deň doručenia fiktívneho rozhodnutia sa
považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti podľa § 17 zákona o slobode informácií, t. j.

v danom prípade lehota ôsmich pracovných dní uplynula dňom 05.03.2024 a za deň doručenia fiktívneho
rozhodnutia žalobkyni sa považuje deň 08.03.2024.

45. Z obsahu administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie
zo dňa 22.03.2024 proti fiktívnemu rozhodnutiu, pričom odvolanie adresovala Mestu Nemšová, ako
povinnej osobe a ako odvolací orgán označila primátora Mesta Nemšová JUDr. Miloša Mojta. Odvolanie

bolo povinnej osobe doručené dňa 25.03.2024, o čom svedčí pečiatka podateľne Mestského úradu
v E. zo dňa 25.03.2024 (číslo záznamu: 1056/24, číslo spisu: 549/24). Odvolanie sa podáva povinnej
osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby
rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť, t.j. v danom
prípade primátor Mesta Nemšová. Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do pätnástich dní od doručenia

odvolania povinnou osobou. V prípade nekonania povinnej osoby o odvolaní žiadateľa zákon o slobode
informácií rovnako zakotvuje zákonnú fikciu vydania fiktívneho rozhodnutia o odvolaní. Lehota na
vydanie rozhodnutia o odvolaní na základe pravidiel popísaných vyššie márne uplynula dňa 09.04.2024
(§ 19 ods. 3 zákona o slobode informácií). Fiktívne rozhodnutie o odvolaní sa považuje za doručené na
druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia, t.j. v danom prípade dňa 11.04.2024 (§ 19 ods. 3

posledná veta zákona o slobode informácií).

46. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ako aj z jeho vyjadrenia k správnej žalobe vyplynulo,
že na základe Upozornenia prokurátora došlo k vydaniu Rozhodnutia o sprístupnení informácie zápisom
v spise dňa 28.08.2024, ktoré je podpísané primátorom Mesta Nemšová (ďalej aj ako „Rozhodnutie

zápisom v spise“). Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií platí, že: „Ak povinná osoba poskytne
žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote,
urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.“
Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že ak je výsledkom konania úplné vyhovenie žiadosti žiadateľa
o poskytnutie informácií bez akýchkoľvek obmedzení sprístupnenia, je z hľadiska hospodárnosti konania

zbytočné vydávať písomné rozhodnutie s odôvodnením a súčasne poskytovať informáciu a v takom
prípade postačuje rozhodnutie zápisom v spise. Predmetné Rozhodnutie zápisom v spise zo dňa
28.08.2024 by svojou povahou bolo prvostupňovým rozhodnutím, avšak vydaným po tom, čo bolo
konanie o žiadosti žalobkyne skončené fikciou rozhodnutia o odvolaní proti prvostupňovému fiktívnemu
rozhodnutiu. Platí, že vznikom fiktívneho rozhodnutia povinnej osoby sa konanie končí a ani neskoršie

písomné vyhotovenie rozhodnutia vydané po lehote, tento stav neovplyvní. Fiktívne rozhodnutie
o odvolaní tak napriek vydaniu neskoršieho Rozhodnutia zápisom v spise zostáva právoplatné (porovnaj
napr. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/240/2020 zo dňa 28.09.2022). Dňom vzniku
fiktívneho rozhodnutia o odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby, t. j. dňom 11.04.2024
konanie o žiadosti žalobkyne skončilo. Z uvedeného plynie právne významná skutočnosť, a to, že v čase

podania správnej žaloby dňa 05.06.2025 tak administratívne konanie, v ktorom sa žalobkyňa domáhala
odstránenia nečinnosti, už bolo skončené.

47. Správny súd pri posúdení prípustnosti žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy vychádzal
predovšetkým z konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy

podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP nemôže byť považovaná za náhradu správnej žaloby podľa § 6 ods. 2
písm.a)SSP,t.j.žalobynapreskúmaniezákonnostirozhodnutiaaleboopatreniaorgánuverejnejsprávy.
Správny súdny poriadok totiž striktne rozlišuje a pojmovo vymedzuje jednotlivé predmety prieskumu
v správnom súdnictve (§ 3 ods. 1 a § 6 ods. 1 SSP) a spája s nimi odlišné procesné prostriedky
právnej ochrany (§ 6 ods. 2 SSP). Žalobca je vždy povinný zvoliť jeden žalobný typ, vymedzený v

Správnom súdnom poriadku a nemôže jednotlivé žalobné typy navzájom zamieňať alebo v žalobe
spájať. To všetko je odôvodňované najmä skutočnosťou, že jednotlivým žalobným typom zodpovedajú
v Správnom súdnom poriadku relatívne samostatné procesné úpravy, ktoré sa líšia čo do stanovenia
počiatku behu lehôt k uplatneniu žaloby, ich náležitostí, úpravy aktívnej a pasívnej legitimácie, úpravytoho, k akému dátumu správny súd zisťuje skutkový a právny stav. Zákonodarca pri koncipovaní striktnej
úpravy jednotlivých procesných inštitútov ochrany v Správnom súdnom poriadku si bol jasne vedomý, že
by bolo mimoriadne obtiažne viesť súdne konanie o jednej a tej istej žalobe tak, aby bolo možné na konci

súdneho konania rozhodnúť v súlade s požiadavkami ktorejkoľvek z procesných úprav pripadajúcich
hypoteticky do úvahy.

48. V tomto smere je nutné venovať náležitú pozornosť i záverom vyplývajúcim z Nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 596/2022- 29 zo dňa 07. 02. 2023, v ktorom vyslovil porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR Rozsudkom Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky, konkretizovaným vo výroku nálezu, a v ktorom vyššia súdna autorita uviedla:
„Na základe uvedených východísk a za účinného právneho stavu podľa názoru ústavného súdu platí,
že ak možno ochranu toho istého subjektívneho práva dosiahnuť viacerými typmi konaní v správnom
súdnictve, voľba konkrétneho z nich je vecou procesnej autonómie žalobcu. V prípade konkurencie
žalobných typov je výber druhu správnej žaloby, ktorou sa uplatňuje ochrana subjektívnych práv, zverený

do dispozičnej sféry žalobcu.“

49. Nečinnosťou orgánu verejnej správy je podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) SSP stav, keď
orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní. Je to stav, keď bez
zákonnej prekážky neukončí konanie zákonom predpokladaným spôsobom. Žalobkyňa videla nečinnosť

žalovaného v tom, že bez relevantného právneho dôvodu nereagoval na jej žiadosť o sprístupnenie
informácií a ani nerozhodol o odvolaní, ktoré podala proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení
informácie na základe jej žiadosti. Ako už bolo konštatované vyššie, vznikom fiktívneho rozhodnutia
o odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby vo veci došlo ku skončeniu administratívneho
konania o žiadosti žalobkyne. Žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy je vo svojej podstate

spojená s plynutím lehôt, v rámci ktorých má orgán verejnej správy uskutočniť administratívne konanie,
resp. vydať konečné rozhodnutie alebo opatrenie. Tieto lehoty sú buď upravené priamo v zákone alebo
ak nie sú, je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť v primeranej lehote, resp. vydať opatrenie včas
bez zbytočných prieťahov (§ 3 ods. 4 a 7 Správneho poriadku). Zákonné lehoty majú poriadkovú a nie
prekluzívnu povahu, preto aj po uplynutí zákonnej lehoty orgánu verejnej správy nezaniká povinnosť

konať, naopak, táto mu zostáva zachovaná, pričom namiesto výslovne určenej lehoty má uskutočniť
konanie, t. j. rozhodnúť alebo vydať opatrenie v čo najkratšom čase. „Jedinou výnimkou v tomto smere
je prípad fiktívnych rozhodnutí upravených v § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií.
Z dôvodu nastúpenia fikcie vydania rozhodnutia o nesprístupnení informácie, resp. o zamietnutí
odvolania a potvrdenia prvostupňového rozhodnutia o nesprístupnení informácie, totiž príslušnému

orgánu verejnej správy neostáva zachovaná povinnosť vo veci ďalej konať, pretože predmetná fikcia
má vo svojich dôsledkoch charakter zákonom predpokladaného rozhodnutia.“ (porovnaj Baricová, J.,
Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2018,
1197 – 1198 s.)

50. Ak v rámci výkonu právomocí orgánu verejnej správy došlo zo strany orgánu verejnej správy
k vydaniu rozhodnutia, hoci aj fiktívneho, jeho zákonnosť sa preskúmava za zákonom stanovených
podmienok samostatne, najmä v rámci všeobecnej správnej žaloby (§ 177 a nasl. SSP). Ak sa žalobkyňa
mienila žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy domáhať toho, aby žalovaný vydal písomné
rozhodnutie o nesprístupnení informácie, takto koncipovaná žaloba nenapĺňa definičné znaky nečinnosti

z pohľadu legálnej definície zakotvenej v ust. § 3 ods. 1 písm. d) SSP. Nemožno sa domáhať
určenia nečinnosti orgánu verejnej správy v už skončenom administratívnom konaní v čase podania
správnej žaloby. Podstatou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy totiž je odstránenie existujúcej
nečinnosti v prebiehajúcom administratívnom konaní a nie jej určovanie.

51. Inak povedané, zo základnej definície pojmu nečinnosť zakotvenej v § 3 ods. 1 písm. d) SSP
vyplýva, že žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa nie je možné domáhať súdnej ochrany
v skončenom konaní, len v konaní začatom, t. j. prebiehajúcom. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej
správy predstavuje subsidiárnu formu súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať
len v prípade, ak iná právna možnosť ochrany chýba. Ak bolo vydané druhostupňové rozhodnutie

orgánu verejnej správy, hoci aj fiktívne, konanie pred orgánom verejnej správy bolo skončené, z čoho
správny súd vyvodzuje, že žalobkyňa nenaplnila dikciu ust. § 242 ods. 1 prvá veta SSP, pretože ide
o konanie skončené. Správny súd zároveň uvádza, že podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP je pre
rozhodovanie správneho súdu rozhodujúci stav v čase jeho rozhodovania, a teda nemohol skúmať, čisa žalovaný dopúšťal alebo dopustil nečinnosti do momentu, pokým bolo administratívne konanie č.
549/2024 pred orgánom verejnej správy vedené až do jeho skončenia zákonnou fikciou rozhodnutia o
odvolaní. „Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne

nepokračuje v začatom administratívnom konaní alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z
úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav,
keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán
verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.“ Protiprávnosť je daná tým, že

povinnosťorgánuverejnejsprávyriadneavčasuskutočniťkonkrétneadministratívnekonanievyplývazo
znenia príslušného všeobecne záväzného právneho predpisu. Protiprávnosť teda znamená, že pasivita
orgánu verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou orgánu verejnej správy
konať. Takáto povinnosť konať vyplýva z konkrétneho zákonného ustanovenia, pretože pôsobnosť
orgánu verejnej správy, vrátane lehôt, v rámci ktorých sa má táto realizovať, je v zásade upravená v
zákonnej forme. Povinnosť orgánov verejnej správy konať bez prieťahov má svoj ústavno-právny základ

priamo vymedzený v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a možno ju vyabstrahovať aj z čl. 1
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože nečinnosť orgánu verejnej správy narúša aj princíp právnej
istoty. Správny súd však zdôrazňuje, že v danom prípade všeobecne záväzný právny predpis, a to zákon
o slobode informácií upravuje špecifický inštitút „fiktívneho rozhodnutia“, ak povinná osoba v lehote
na vybavenie žiadosti o poskytnutie informácie informáciu nesprístupní s tým, že rovnaké pravidlo

„fiktívneho rozhodnutia“ platí aj pre prípad nevydania rozhodnutia o odvolaní odvolacím orgánom.

52. Správny súd napokon rezultuje, že nakoľko odstránenia nečinnosti sa možno domáhať len v začatom
(rozumej neskončenom) administratívnom konaní, ktoré v tomto prípade skončené je, správny súd
žalobu po preskúmaní podmienok konania odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 3 ods. 1

písm. d) SSP, pretože žaloba je neprípustná.

53. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

54. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

55. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. Správny súd nezistil

podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP.

Poučenie:

2 28Sa/10/2025

P o u č e n i e : Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť jeho doručením.
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, 439 ods. 1 SSP, § 439 ods.
2 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP), v potrebnom počte
vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.