Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 19Sas/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100723
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100723.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,

v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., zast.: JUDr. Ondrej
Krempaský, advokát, so sídlom Mierová 48/B, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 814
498, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 811 04
Bratislava mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 742, v konaní o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia
ministra financií Slovenskej republiky č. MF/010878/2024 – 243/119 zo dňa 20. 06. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 312508/2018 zo dňa 04. 06. 2018 bol žalobca
prepustený zo služobného pomeru podľa § 183 ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe
colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o štátnej službe colníkov“), pričom služobný pomer mal skončiť dňom 05. 06. 2018.

2. Dôvodom skončenia služobného pomeru žalobcu bola skutočnosť, že žalobca zvlášť hrubým
spôsobom porušil služobnú prísahu, ako aj služobnú povinnosť uvedenú v § 44 ods. 3 písm. a), b), g)
a h) Zákona o štátnej službe colníkov, nakoľko bol nedisciplinovaný a neriadil sa Zákonom o štátnej
službe colníkov a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby, keďže ako colník Pobočky colného úradu Ubľa počas výkonu služby dňa 09. 03. 2018 pri výkone
colnej kontroly motorového vozidla značky Volkswagen Passat ev. č. C. XXX G. vstupujúceho na územie
Slovenskej republiky z Ukrajiny vedené vodičom H. C. ukončil colnú kontrolu s negatívnym výsledkom

v čase o 17:12:27 hod. a pri výkone colnej kontroly sa nezameral na priestor za zadnými operadlami
kufrovej časti a na konštrukčnú dutinu za pravým predným svetlometom vozidla a túto nevykonal v takom
rozsahu, aby sa dostatočne vzhľadom na množstvo a na umiestnenie nezákonne dovážaného tovaru
presvedčil o tom, že v jednotlivých častiach vozidla sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha
colnémudohľaduaktorýnebolprihlásenýkcolnejkontroleataktiežcolnúkontroluvykonávalvkontrolnej
hale výlučne sám bez prítomnosti druhého colníka a napriek existujúcemu dôvodnému podozreniu,
že cestujúci H. C. u seba na tele ukrýva tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu a nebol ním prihlásený

k colnej kontrole, nevykonal jeho osobnú prehliadku.

3. O odvolaní žalobcu proti Rozhodnutiu riaditeľa Colného úradu Michalovce o skončení služobného
pomeru prepustením rozhodol generálny riaditeľ sekcie colnej Finančného riaditeľstva Slovenskejrepubliky ako príslušný orgán podľa § 232 ods. 1 Zákona o štátnej službe colníkov Rozhodnutím č.
470354/2018 zo dňa 15. 08. 2018 tak, že Rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce o skončení
služobného pomeru žalobcu prepustením potvrdil.

4. Žalobca žiadosťou zo dňa 18. 09. 2018 požiadal o priznanie výsluhového dôchodku podľa Zákona
o štátnej službe colníkov. Výsluhový dôchodok žiadal priznať od 06. 06. 2018.

5. O žiadosti žalobcu o výsluhový dôchodok zo dňa 18. 09. 2018 rozhodol podľa § 81 ods. 3 písm. a)

zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov“) útvar sociálneho zabezpečenia osobného úradu Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky prostredníctvom JUDr. Evy Susedíkovej poverenej vykonávaním funkcie riaditeľa útvaru
sociálneho zabezpečenia tak, že podľa § 143aa písm. a), § 143ab ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a) v
spojení s § 58, § 60 ods. 2 a § 143ah ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznal

žalobcovi od 06. 06. 2018 výsluhový dôchodok vo výške 628,16 Eur mesačne. Následne bol žalobcovi
výsluhový dôchodok podľa § 143aj ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
zvýšený od 01. 07. 2019 na sumu 644,36 Eur mesačne, od 01. 07. 2020 na sumu 660,56 Eur mesačne,
od 01. 07. 2021 na sumu 679,46 Eur mesačne, od 01. 07. 2022 na sumu 688,30 Eur mesačne, od 01.
07. 2023 na sumu 769,52 Eur mesačne.

6. Na základe správnej žaloby žalobcu Krajský súd v Košiciach Rozsudkom č. k. 6S/150/2018 - 135
zo dňa 23. 06. 2022 zrušil Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 470354/2018
zo dňa 15. 08. 2018, ako aj Rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 312508/2018
zo dňa 04. 06. 2018 a vec vrátil Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky na ďalšie konanie

s tým, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky na základe podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľa (Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky) Rozsudkom sp. zn. 5Sfk/95/2022 zo dňa 31. 01. 2024 kasačnú sťažnosť zamietol
a žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

7. Riaditeľ Colného úradu Michalovce Rozhodnutím č. 131073/2024 zo dňa 19. 03. 2024 ako oprávnený
orgán podľa § 280 ods. 1 a 2 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o finančnej správe“) v spojení s čl. 8 bod
6 prílohy k personálnemu opatreniu Ministra financií Slovenskej republiky č. 1/2021 v znení dodatku
č. 1 až 3 rozhodol o ustanovení žalobcu ako ozbrojeného príslušníka finančnej správy zaradeného

v stálej štátnej službe s účinnosťou od 20. 03. 2024 podľa § 324 ods. 8 Zákona o finančnej správe
a § 187 ods. 2 Zákona o štátnej službe colníkov do funkcie colný kontrolór, ktorá je funkciou spojenou
s pridelením strelnej zbrane, v 01. platovej triede, začlenenej do PCÚ Ubľa, úseku colného, orgán
finančnej správy - Colný úrad Michalovce s miestom výkonu štátnej služby Ubľa. Súčasne predmetným
rozhodnutím riaditeľ Colného úradu Michalovce žalobcovi určil podľa § 137 ods. 2 Zákona o finančnej

správe dĺžku základného času služby v týždni 38 hodín a s účinnosťou od 20. 03. 2024 i služobný plat
spolu vo výške 1 732,50 Eur. Rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 131073/2024 zo dňa
19. 03. 2024 bolo žalobcovi doručené dňa 20. 03. 2024.

8. Žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu podal elektronicky proti Rozhodnutiu

riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 131073/2024 zo dňa 19. 03. 2024 o ustanovení do funkcie
odvolanie zo dňa 04. 04. 2024. V reakcii na podané odvolanie H. I. J. D. ako osoba poverená výkonom
dočasneneobsadenejriadiacejfunkcieriaditeľaColnéhoúraduMichalovcevlisteč.212912/2024zodňa
26. 04. 2024 označenom ako „Informácia k podaniu“ uviedla s odkazom na § 2 ods. 2 písm. h) zákona č.
305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o e-Govermente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o e-
Govermente“), že citovaný zákon sa nevzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky súvisiaci so štátnou
službou colníkov s tým, že podľa § 316 ods. 2 Zákona o finančnej správe platí, že ak sa vo všeobecne
záväzných právnych predpisoch používa pojem „colník“, rozumie sa tým „príslušník finančnej správy“.
Súčasne sa v liste č. 212912/2024 zo dňa 26. 04. 2024 konštatuje, že podanie zo dňa 04. 04. 2024

nemožno považovať za podanie doručené oprávnenému orgánu - riaditeľovi Colného úradu Michalovce
a že 15-dňová lehota na podanie odvolania sa považuje za dodržanú, ak bolo odvolanie doručené v tejto
lehote oprávnenému orgánu, a preto Rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 131073/2024
zo dňa 19. 03. 2024 nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 04. 2024.9. Útvar sociálneho zabezpečenia osobného úradu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej
len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) listom č. 144540/2024 zo dňa 27. 03. 2024 žalobcovi oznámil

začatie konania o odňatí výsluhového dôchodku a vrátení naviac vyplatenej sumy na výsluhovom
dôchodku s tým, že vzhľadom na zrušenie rozhodnutia o skončení služobného pomeru žalobcu
rozhodnutím súdu, služobný pomer žalobcu naďalej trvá aj po 05. 06. 2018 v súlade s § 324 ods. 8
Zákona o finančnej správe v spojení s § 187 ods. 1 Zákona o štátnej službe colníkov. Orgán verejnej
správy prvého stupňa v oznámení ďalej skonštatoval, že vzhľadom na neskončenie služobného pomeru

žalobcu, ktorý i naďalej trvá, zanikla jedna zo zákonných podmienok vzniku nároku na výsluhový
dôchodok v súlade s § 143aa Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorou je skončenie
služobného pomeru. Orgán verejnej správy prvého stupňa súčasne podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) dal žalobcovi
možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia o odňatí výsluhového dôchodku pred jeho vydaním
v lehote piatich dní od doručenia predmetného listu. V reakcii na list orgánu verejnej správy prvého

stupňa č. 144540/2024 zo dňa 27. 03. 2024 žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho
zástupcu podal vyjadrenie zo dňa 05. 04. 2024.

10. Následne útvar sociálneho zabezpečenia osobného úradu Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky Rozhodnutím č. 172626/2024 zo dňa 10. 04. 2024 rozhodol podľa § 105 ods. 6 Zákona

o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov o odňatí výsluhového dôchodku žalobcovi dňom 06.
06. 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení
prvostupňovéhorozhodnutiaskonštatoval,žepoposúdenínovýchskutkovýchokolnostídospelkzáveru,
že ak došlo k zrušeniu rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru dňom 05. 06. 2018,
znamená to, že služobný pomer žalobcu trvá odo dňa jeho vzniku nepretržite, a keďže služobný pomer

žalobcu neskončil, nebola splnená jedna zo zákonných podmienok na nárok na výsluhový dôchodok,
a to skončenie služobného pomeru. Žalobcovi preto výsluhový dôchodok od 06. 06. 2018 nepatrí.

11. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu, ktorým bol žalobcovi dňom 06. 06. 2018 odňatý výsluhový
dôchodok, podal žalobca odvolanie zo dňa 20. 04. 2024, o ktorom orgán verejnej správy prvého stupňa

v rámci autoremedúry nerozhodol a odvolanie postúpil žalovanému - Ministerstvu financií Slovenskej
republiky listom č. 246438/2024 zo dňa 15. 05. 2024.

12. Žalovaný listom č. MF/010878/2024 – 243 zo dňa 24. 05. 2024 upovedomil žalobcu prostredníctvom
jeho splnomocneného právneho zástupcu o práve nazerať do spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho

poriadku,akoioprávevyjadriťsapredvydanímrozhodnutiavodvolacomsprávnomkonaníkpodkladom
rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca reagoval na
list žalovaného č. MF/010878/2024 - 243 zo dňa 24. 05. 2024 vyjadrením zo dňa 17. 06. 2024.

13. O odvolaní žalobcu voči vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým bol žalobcovi

dňom 06. 06. 2018 odňatý výsluhový dôchodok, rozhodol žalovaný (Ministerstvo financií Slovenskej
republiky) Rozhodnutím č. MF/010878/2024 – 243/119 zo dňa 20. 06. 2024 vydaným prostredníctvom
ministra financií Slovenskej republiky podľa § 84 ods. 4 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov tak, že žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

14. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zopakoval priebeh administratívneho konania,
opísal dôvody prvostupňového rozhodnutia, ako i dôvody podaného odvolania voči prvostupňovému
rozhodnutiu. Ďalej uviedol, že útvar sociálneho zabezpečenia osobného úradu Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky je v zmysle § 81 ods. 3 písm. a) v spojení s § 2 ods. 1 Zákona o sociálnom

zabezpečení policajtov a vojakov príslušným vo veci konať, keďže ide o organizačnú zložku Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky. Rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia osobného úradu
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky bolo rozhodnuté o priznaní výsluhového dôchodku, a
preto v zmysle § 105 ods. 4 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov o povinnosti
vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia poskytnutú neoprávnene alebo v nesprávnej výške rozhoduje

orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní, znížení alebo odňatí dávky alebo jej časti, čiže
oprávnený na rozhodovanie v danej veci je rovnako útvar sociálneho zabezpečenia osobného úradu
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Žalobca nevzniesol námietku nepríslušnosti útvaru
sociálneho zabezpečenia osobného úradu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ani pri priznanívýsluhového dôchodku a ani pri jeho zvyšovaní. Žalovaný nerozporoval, že v čase priznania
výsluhového dôchodku žalobcovi boli splnené zákonné podmienky. K odňatiu výsluhového dôchodku
prvostupňovým rozhodnutím došlo z dôvodu, že dávka (výsluhový dôchodok) nadobudol charakter

neoprávnenosti, keďže bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnom skončení služobného pomeru, ktoré
priznaniu a vyplácaniu tejto dávky predchádzalo. Žalovaný uviedol, že výsluhový dôchodok ako dávka
výsluhového zabezpečenia vychádza z právnej úpravy osobitného právneho predpisu, a to Zákona
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Nakoľko služobný pomer žalobcu neskončil a naďalej
trvá, zanikla jedna zo zákonných podmienok vzniku nároku na výsluhový dôchodok v súlade s § 143aa

Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorou je skončenie služobného pomeru.
Zánik nároku na priznaný výsluhový dôchodok ku dňu, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia
do služobného pomeru, z ktorého tento nárok vzniká, logicky vylučuje možnosť poberania výsluhového
dôchodku aj za čas trvania služobného pomeru. Podľa žalovaného žalobca musel v súlade s § 187
ods. 1 Zákona o štátnej službe colníkov predpokladať, že zrušením Rozhodnutia generálneho riaditeľa
sekcie colnej Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 470354/2018 zo dňa 15. 08. 2018,

ako aj Rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 312508/2018 zo dňa 04. 06. 2018, jeho
služobnýpomernaďalejtrváažezačasneplatnéhoskončeniaslužobnéhopomerucolníkasamudoplatí
služobný plat, ktorý by žalobcovi patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu služobného pomeru,
a teda, že nárok na vyplatenie výsluhového dôchodku zanikne v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov. Žalobcovi zanikol nárok na výplatu dávky výsluhového dôchodku

dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia žalobcu do služobného pomeru, t.j. nárok na výsluhový
dôchodok mu zanikol dňom, ktorý predchádza dňu jeho neplatného skončenia služobného pomeru.
Vyplatená dávka výsluhového dôchodku za celé obdobie, ktoré bolo neskôr určené ako neplatné
skončenie služobného pomeru, sa stala neoprávnenou. Na žalobcu sa hľadí, akoby nebol dňom 05. 06.
2018 prepustený zo služobného pomeru, a preto odpadol dôvod na priznanie výsluhového dôchodku.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež uviedol, že nie je možné, aby za jedno a to isté
obdobie bol žalobcovi doplatený služobný plat a zároveň, aby za to isté obdobie poberal výsluhový
dôchodok. Žalovaný uviedol, že nie je kompetentný vyjadrovať sa k námietkam, ktoré sa týkajú iných
konaní (nárok vo vzťahu k služobnému platu, valorizácii, dovolenke a pod.), nakoľko sa nejedná
o námietky vo väzbe na dotknuté odvolacie správne konanie vo veci odňatia výsluhového dôchodku

dňom 06. 06. 2018. Oprávnenie odňať výsluhový dôchodok je spojené s Rozsudkom Krajského súdu
vKošiciachč.k.6S/150/2018-135zodňa23.06.2022,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa11.08.2022.
V ďalšom žalovaný poukázal na premlčacie lehoty vo veci vrátenia sumy vyplatenej na výsluhovom
dôchodku za čas neplatného skončenia služobného pomeru. Skutkový a právny dôvod, na základe
ktorého orgán verejnej správy prvého stupňa odňal žalobcovi výsluhový dôchodok považoval žalovaný

za jednoznačne uvedený v prvostupňovom rozhodnutí. Prvostupňové rozhodnutie žalovaný označil
za súladné so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného stavu
veci, obsahujúce predpísané náležitosti a vydané na to príslušným orgánom v súlade s § 46 Správneho
poriadku. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo doručené splnomocnenému právnemu zástupcovi
žalobcu dňa 11. 07. 2024

Správna žaloba

15. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu (06. 09. 2024) na Správny súd
v Banskej Bystrici, ktorou sa domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu

s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 191 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vec vrátil orgánu verejnej
správy prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Súčasne si uplatnil v prípade úspechu nárok
na náhradu trov konania v plnej výške.

16. Žalobca v podstatnom namietal, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky nemalo oprávnenie
odňať žalobcovi dávku, priznanú v súlade s § 31 ods. 1 písm. a) bod 2 v spojení s § 38 Zákona
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, pričom tento záver potvrdzuje dikcia ust. § 105 ods. 6
Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Výsluhový dôchodok sa priznáva po skončení
služobného pomeru rozhodnutím, a to ku dňu nasledujúcom po dni skončenia služobného pomeru. Ust.

§ 105 ods. 6 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nepredpokladá odňatie výsluhového
dôchodku z dôvodu neskoršieho zrušenia rozhodnutia, ktorým bol služobný pomer skončený. Neprávom
je priznaná dávka vtedy, ak v čase jej priznania neexistovali zákonné dôvody na jej priznanie. Podľa
žalobcu žalovaným citované ust. § 143ai Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nemáv jeho veci žiadny právny význam, pretože v ňom je vyjadrené to, že dňom účinnosti Zákona o
finančnej správe sa služobný pomer colníka považuje za jediný neprerušený služobný pomer vtedy, ak
bezprostredne nadväzoval na služobný pomer podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Žalobca namietal

argumentáciu žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že musel predpokladať, že ak
bude rozhodnuté o neplatnom skončení služobného pomeru a služobný pomer bude trvať, že nárok
na vyplatenie služobného dôchodku v zmysle § 63 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
zanikne. Podľa žalobcu to, čo mohol alebo nemohol predpokladať je bezpredmetné. Dikcia ust. § 63
ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nepodporuje argumentáciu žalovaného,

nakoľko predpokladom pre aplikáciu citovaného ustanovenia je prijatie policajta do služobného
pomeru. Žalobca poukázal na to, že na základe § 187 ods. 2 Zákona o štátnej službe colníkov sa
colník do služobného pomeru neprijíma. Žalobca namietal, že nebol prijatý do služobného pomeru,
a preto na základe § 63 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v spojení
s § 187 ods. 2 Zákona o štátnej službe colníkov mu nemôže zaniknúť nárok na už vyplatený výsluhový
dôchodok. Podľa žalobcu je logické a aj v súlade s právom, že účinky rozhodnutí, ktorými vznikol

služobný pomer žalobcu, ktorými bol žalobcovi priznaný služobný plat a ďalšie nároky sú v dôsledku
zrušenia rozhodnutí o neplatnom skončení služobného pomeru žalobcu zachované. Je právne vylúčené,
aby na základe § 63 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov zanikol nárok
žalobcovi na vyplatenie výsluhového dôchodku. Právne účinky spojené s rozsudkom, ktorým boli
rozhodnutia o skončení služobného pomeru žalobcu zrušené, nezakladajú oprávnenie pre Finančné

riaditeľstvo Slovenskej republiky odňať výsluhový dôchodok žalobcovi. Postup orgánov verejnej správy
označil žalobca za nesúladný s citovanými právnymi predpismi a tiež s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Podľa žalobcu na základe § 63 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
zaniká nárok na výsluhový dôchodok do budúcna, t.j. okamihom prijatia príslušníka do služobného
pomeru (nový služobný pomer po odchode do dôchodku). Zaniká i nárok na poberanie výsluhového

dôchodku počas trvania nového služobného pomeru. Uvedené však nie je prípad žalobcu. Žalobca tiež
namietal, že argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí nemá oporu v právnych predpisoch,
o ktorú ju opiera. V ďalšom uviedol, že všeobecná argumentácia žalovaného na strane 8, druhý
odsek zhora napadnutého rozhodnutia k ust. § 64 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
je nepreskúmateľná. Po citácií ust. § 64 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov žalobca

uviedol, že z neho vyplýva, že poberanie výsluhového dôchodku počas trvania výsluhového dôchodku
nie je prekážkou pre doplatenie služobného príjmu za čas neplatného skončenia služobného pomeru
a opačne. Žalobca ďalej argumentoval vo vzťahu k premlčacím lehotám vo veci vrátenia sumy vyplatenej
na výsluhovom dôchodku obsiahnutým v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, že sa jedná
o rozdielne právne inštitúty, a to odňatie dávky výsluhového zabezpečenia a vrátenie dávky výsluhového

zabezpečenia, pričom rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa sa nerozhodlo o vrátení
dávky, ale o jej odňatí, a to podľa žalobcu v rozpore s právnymi predpismi. Napokon žalobca uviedol,
že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané bez právneho
základu, pričom nie je v pôsobnosti Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky rozhodovať vo veci
odňatia výsluhového dôchodku so spätnou platnosťou a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je

oprávnené odňať výsluhový dôchodok po splnení zákonných podmienok do budúcnosti.

Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 17. 10. 2024 navrhol, aby správny súd správnu

žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný súčasne požiadal o nariadenie pojednávania v danej
veci. Uviedol, že podľa § 81 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
dávky výsluhového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje a odníma policajtovi
(v zmysle § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa pod tým rozumie aj
ozbrojený príslušník finančnej správy) a pozostalým po ňom útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva

(v zmysle § 2 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa pod pojmom ministerstvo
rozumie aj Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky). Žalobca mal výsluhový dôchodok priznaný
od 06. 06. 2018 podľa prechodných ustanovení, t. j. podľa § 143aa písm. a) Zákona o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov. Na základe uvedeného preto žalovaný považuje žalobnú námietku
žalobcu o tom, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky vydal orgán, ktorý na

to nebol zo zákona oprávnený za nedôvodnú. Žalovaný tiež uviedol, že v dôsledku rozhodnutia o
neplatnom skončení služobného pomeru na základe Rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.
6S/150/2018-135 zo dňa 23. 06. 2022 žalobcovi v zmysle § 105 ods. 6 Zákona o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov zanikol nárok na výsluhový dôchodok dňom 06. 06. 2018. Ust. § 143ai Zákonao sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov je potrebné v napadnutých rozhodnutiach orgánov
verejnej správy uvádzať pre ozrejmenie postavenia žalobcu, ktorý bol v služobnom pomere colníka
a následne v služobnom pomere ozbrojeného príslušníka finančnej správy v zmysle zmeny právnych

predpisov od 01. 07. 2019 a opätovného zaradenia (resp. ustanovenia) do štátnej služby vykonávanej
v služobnom pomere. Žalovaný sa ďalej vyjadril, že v napadnutom rozhodnutí došlo ku chybe v písaní
v argumentoch súvisiacich s § 63 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, avšak
z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, že žalovaný vychádzal z
§ 63 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, podľa ktorého nárok na výplatu

priznaného výsluhového dôchodku zaniká dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia policajta
do služobného pomeru. K ust. § 187 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
žalovaný uviedol, že hoci žalobca nemohol byť po rozhodnutí o neplatnom skončení služobného
pomeru zaradený do pôvodnej funkcie, bol ustanovený do voľnej funkcie, na ktorú spĺňal požadované
kvalifikačné predpoklady, tým nie je dotknutý účinok plynúci z § 187 ods. 1 Zákona o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov, že služobný pomer žalobcu trvá nepretržite. Poberanie výsluhového

dôchodku ako aj služobného platu súčasne, vylučuje § 63 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov. Skutočnosť, že žalobca z okolností musel predpokladať, že predmetný výsluhový
dôchodok mu je vyplácaný neoprávnene, vyplýva aj z toho, že na základe žaloby, ktorú žalobca podal,
prebiehalo konanie o neplatnom zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru žalobcu, ktoré
bolo skončené právoplatne na základe Rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 5Sfk/95/2022 zo dňa 31. 01. 2024, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky proti Rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/150/2018-135 zo dňa 23.
06. 2022, ktorým boli zrušené rozhodnutia orgánov verejnej správy vo veci prepustenia žalobcu zo
služobného pomeru. Ďalšou skutočnosťou, z ktorej musel žalobca túto okolnosť predpokladať, bol aj
list Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 27. 03. 2024, ktorým mu oznámilo, že začína

správne konanie o odňatí výsluhového dôchodku a vrátení naviac vyplatenej sumy na výsluhovom
dôchodku. Žalovaný tiež ozrejmil argumentáciu k § 64 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov s tým, že ide o odlišnú právnu situáciu, aká nastala u žalobcu po úspechu v súdnom
konaní, nakoľko súbeh výsluhového dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo s príjmami,
ktoré nahrádzajú zárobok je možný iba v prípade, že nedošlo k zmene rozhodujúcich skutočností,

ktoré zakladali nárok na priznanie nároku na výsluhový dôchodok, pričom v žalobcovom prípade zaniká
nárok na priznaný výsluhový dôchodok dňom 06. 06. 2018, keďže zrušením rozhodnutia o prepustení
žalobcu zo služobného pomeru nebola splnená jedna zo zákonných podmienok na nárok na výsluhový
dôchodok. Podľa § 113 ods. 2 písm. g) bod 4. Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo

jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak rozhodnutie o
skončení služobného pomeru bolo zrušené a jeho služobný pomer trvá. Napokon žalovaný uviedol, že
je predčasné zaujímať stanovisko k otázkam prípadného vrátenia dávky výsluhového zabezpečenia,
keď žalovaný ani žiadne stanovisko k tejto otázke nezaujal (ako sa mylne domnieva žalobca), ba práve
naopak popri všeobecnom poukázaní na osobitné premlčacie lehoty upravené Zákonom o sociálnom

zabezpečení policajtov a vojakov žalovaný skonštatoval, že nie je kompetentný sa vyjadrovať k
námietkam ohľadom postupov nadriadených voči žalobcovi, a preto tieto námietky považoval za
bezpredmetné a odporučil žalobcovi využiť zákonom dostupné možnosti vo veciach možného porušenia
iných právnych predpisov.

18. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe bolo splnomocnenému právnemu zástupcovi žalobcu
doručené na repliku dňa 03. 11. 2024. Žalobca v lehote 15 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného
k správnej žalobe repliku nepodal.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

19. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Na základe Opatrenia
predsedu Správneho súdu v Banskej Bystrici 1SpR 48/24 zo dňa 31.10.2024 s účinnosťou od 01.
11. 2024 bola vec vedená tunajším súdom pod sp. zn. 19Sas/4/2024 náhodným výberom pomocou

technických prostriedkov a programových prostriedkov pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni
Správneho súdu v Banskej Bystrici určenej rozvrhom práce na vybavovanie agendy registrov 31Sas.
Na základe Opatrenia predsedu Správneho súdu v Banskej Bystrici 1SpR 25/25 bola s účinnosťou
od 01. 05. 2025 vec vedená tunajším súdom pod sp. zn. 19Sas/4/2024 náhodným výberom pomocoutechnických prostriedkov a programových prostriedkov pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni
Správneho súdu v Banskej Bystrici určenej rozvrhom práce na vybavovanie agendy registrov 28Sas.

20. Správny súd v Banskej Bystrici zistil, že žalobca podal správnu žalobu na Správnom súde v Banskej
Bystrici, ktorý v zmysle § 9 a § 13 ods. 3 SSP nebol miestne príslušným správnym súdom. Podľa
§ 13 ods. 3 SSP „v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa
osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti
rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný správny súd, v ktorého obvode má

žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je
fyzická osoba, je miestne príslušný správny súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.“ V tomto
prípade žalobca má adresu trvalého pobytu v obci D. E. F., K. C., a preto miestne príslušným správnym
súdom bol v čase podania správnej žaloby Správny súd v Košiciach. Vzhľadom na to, že Správny súd
v Banskej Bystrici po doručení správnej žaloby nepostupoval podľa § 18 ods. 2 SSP (t. j. vec nepostúpil
uznesením miestne príslušnému súdu – Správnemu súdu v Košiciach), ale začal vo veci vykonávať

úkony (doručil správnu žalobu žalovanému, vyzval žalovaného na vyjadrenie k správnej žalobe, vyžiadal
si zaslanie administratívneho spisu od žalovaného orgánu verejnej správy), založil si miestnu príslušnosť
na prejednanie veci. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca ani žalovaný v priebehu správneho
súdneho konania nevzniesli námietku miestnej nepríslušnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,
ako aj na značný časový odstup od podania správnej žaloby v sociálnych veciach, charakter správnej

žaloby (správna žaloba fyzickej osoby v sociálnych veciach, ktorú správny súd posudzuje neformálne)
a výslovný prejav účastníkov konania na pojednávaní dňa 01. 10. 2025, ktorí nenamietali miestnu
nepríslušnosť Správneho súdu v Banskej Bystrici na prejednanie veci, správny súd vec prejednal
v zmysle podanej správnej žaloby.

21. Správny súd v Banskej Bystrici na návrh žalovaného nariadil na prejednanie veci pojednávanie,
na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní. Správny súd v Banskej Bystrici preskúmal
na nariadenom pojednávaní dňa 01. 10. 2025 napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové
rozhodnutie orgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí
predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie

je dôvodná.

22. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je
upravená v Tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych
veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný

rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú
vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach
podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.

23. Splnomocnený právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní dňa 01. 10. 2025 zotrval na

skutkových tvrdeniach a právnej argumentácii, ktorá bola uvedená v správnej žalobe a pridržiaval sa
jej v celom rozsahu. Navyše uviedol, že ust. § 105 ods. 8 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov zrkadlí to, čo sa v prípade žalobcu udialo, a to síce, že služobný pomer žalobcu trval, avšak pri
priznaní dávky výsluhového zabezpečenia boli splnené všetky zákonné podmienky, a preto nebol dôvod
na odňatie výsluhového dôchodku žalobcovi, ale bol dôvod na zastavenie jeho vyplácania a následne

na jeho vymáhanie. Tiež uviedol, že citované ustanovenie Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov rieši stav žalobcu, kedy došlo k zmene okolností. Zrušením rozhodnutia o prepustení žalobcu
zo služobného pomeru nárok žalobcu na výsluhový dôchodok nezanikol, keďže splnenie podmienok
v čase priznania výsluhového dôchodku sa nemenilo. Nemožnosť súbehu výplaty služobného platu
žalobcovi a poberania výsluhového dôchodku právny zástupca žalobcu nerozporoval s tým, že uviedol,

že výplata dávky výsluhového zabezpečenia sa mala zastaviť do budúcna a dávka, ktorá bola vyplácaná
bez právneho dôvodu vymáhať vo väzbe na ust. § 113 ods. 2 písm. g) bod 4. Zákona o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov.

24. Poverená zástupkyňa žalovaného na nariadenom pojednávaní dňa 01. 10. 2025 zotrvala na

argumentoch uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení žalovaného k správnej žalobe.
Zdôraznila, že nie je možné, aby žalobcovi bol za jedno a to isté obdobie doplatený služobný plat
a zároveň, aby za to isté obdobie poberal aj výsluhový dôchodok. Správnemu súdu na podporu tejto
argumentácie predložila Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/53/2013 zo dňa 20. 10.2014 a Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžso/8/2015 zo dňa 17. 02. 2016,
ktorými disponuje i právny zástupca žalobcu.

25. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

26.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

28. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho
predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide

o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci
podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

29. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

30. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

31. Podľa ustanovenia § 199 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie

rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne, b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky, c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
e) zdravotných poisťovní, f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g) Ministerstva
obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa
osobitného predpisu, h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i) obcí, miest, mestských častí a

samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.

32. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie
v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

33. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

34. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

35. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vydané
prostredníctvom ministra Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie o odňatí výsluhového dôchodku žalobcovi dňom 06. 06. 2018.

36. Správny súd uvádza, že je nesporné, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru dňom 05.
06. 2018, o čom bolo rozhodnuté príslušnými orgánmi verejnej správy v dvoch stupňoch a rozhodnutia o
prepustenízoslužobnéhopomeruboliKrajskýmsúdomvKošiciachvspojenísrozhodnutímNajvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky zrušené, v dôsledku čoho platí, že služobný pomer žalobcu trvá
(§ 187 ods. 1 Zákona o štátnej službe colníkov).

37. V nadväznosti na ukončenie služobného pomeru bola žalobcovi priznaná dávka výsluhového
zabezpečenia - výsluhový dôchodok (§ 30 písm. d/ Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov), a to na základe jeho žiadosti zo dňa 18. 09. 2018 o výsluhový dôchodok z dôvoduskončenia služobného pomeru vo finančnej správe prepustením dňom 05. 06. 2018 (§ 83 ods. 1 písm.
d) Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov). Vzhľadom na skutočnosť, že ukončenie
služobného pomeru žalobcu bolo nezákonné, služobný pomer žalobcu trval nepretržite, t.j. aj v období,

v ktorom žalobca poberal výsluhový dôchodok priznaný od 06. 06. 2018 Rozhodnutím útvaru sociálneho
zabezpečenia osobného úradu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 536373/2018 - 1 zo dňa
21. 09. 2018.

38. Žalobca v správnej žalobe namietal, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky nemalo

oprávnenie odňať žalobcovi priznanú dávku výsluhového zabezpečenia v súlade s § 31 ods. 1 písm. a)
bod 2. v spojení s § 38 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, nakoľko § 105 ods. 6
Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nepredpokladá odňatie výsluhového dôchodku
z dôvodu neskoršieho zrušenia rozhodnutia, ktorým bol služobný pomer skončený.

39. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (v znení účinnom do

30. 06. 2024) tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré
tvorí a) nemocenské zabezpečenie, b) úrazové zabezpečenie, c) výsluhové zabezpečenie a d) služby
sociálneho zabezpečenia.

40. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (v znení účinnom

do 30. 06. 2024) pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného
zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby,
Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej
správy,1a) ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (v znení účinnom do 30.
06. 2024) pod pojmom ministerstvo sa na účely tohto zákona rozumie Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky alebo Policajný zbor alebo Hasičský a záchranný zbor, alebo Horská záchranná služba,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže, Slovenská
informačná služba, Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ak tento zákon
neustanovuje inak.

42. Podľa § 30 písm. d) Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (v znení účinnom do 30.
06. 2024) z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje výsluhový dôchodok.

43.Podľa§81ods.3písm.a)Zákonaosociálnomzabezpečenípolicajtovavojakov(vzneníúčinnomdo
30. 06. 2024) dávky výsluhového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje a odníma
policajtovi a pozostalým po ňom útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva,

44. Podľa § 83 ods. 1 písm. d) Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (v znení účinnom
do 30. 06. 2024) na žiadosť sa poskytujú d) výsluhový dôchodok.

45. Podľa § 143aa písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (v znení účinnom do
30. 06. 2024) policajt alebo profesionálny vojak, ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013

a skončí po 30. apríli 2013, má nárok na výsluhový dôchodok, ak jeho služobný pomer trval najmenej
15 rokov pred 1. májom 2013.

46. Podľa § 84 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (v znení účinnom do 30.
06. 2024) na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis

o správnom konaní,29) ak tento zákon neustanovuje inak.

47.Podľa§84ods.4písm.a)Zákonaosociálnomzabezpečenípolicajtovavojakov(vzneníúčinnomdo
30. 06. 2024) odvolacím orgánom v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia a dávkach
podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je minister, ak ide o rozhodnutie útvaru sociálneho

zabezpečenia ministerstva, a v ostatných prípadoch nadriadený určený podľa osobitného predpisu35a).

48. Podľa § 324 ods. 8 Zákona o finančnej správe, ak bolo rozhodnutie vo veciach služobného pomeru
colníka vydané pred 01. 07. 2019 podľa predpisov účinných do 30. 6. 2019 a bolo právoplatne zrušenéalebo zmenené po 30. 06. 2019, príslušníkovi finančnej správy patria nároky podľa predpisov účinných
do 30. 06. 2019.

49. Podľa § 187 ods. 1 Zákona o štátnej službe colníkov, ak sa rozhodnutie o skončení služobného
pomeru zruší, služobný pomer colníka trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí
colníkovi služobný príjem podľa § 79 ods. 1 písm. a) až l), ktorý mu patril v čase pred neplatným
skončením služobného pomeru.

50. Podľa § 187 ods. 2 Zákona o štátnej službe colníkov, ak po rozhodnutí o neplatnom skončení
služobného pomeru nemožno colníka zaradiť do pôvodnej funkcie, ustanoví alebo vymenuje sa do
funkcie podľa § 33 (ustanovenie alebo vymenovanie do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné
predpoklady na funkciu a ak tento zákon neustanovuje inak).

51.Podľa§105ods.6Zákonaosociálnomzabezpečenípolicajtovavojakov(vzneníúčinnomdo30.06.

2024) dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa
odníme dňom, ktorým zanikol nárok na túto dávku, alebo ak sa zistí, že sa táto dávka priznala neprávom.

52. Otázku odňatia dávky výsluhového zabezpečenia poskytnutej v režime Zákona o sociálnom
zabezpečenípolicajtovavojakovriešiust.§105ods.6cit.zákona.Vovzťahukaplikáciitohtozákonného

ustanovenia správny súd považuje za podstatné to, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé,
ževoveciskončeniaslužobnéhopomeružalobcubolorozhodnutéRozhodnutímriaditeľaColnéhoúradu
Michalovce č. 312508/2018 zo dňa 04. 06. 2018, ktorým bol žalobca pôvodne prepustený zo služobného
pomeru a následne mu bol priznaný a aj vyplácaný výsluhový dôchodok. Rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach č. k. 6S/150/2018-135 zo dňa 23. 06. 2022 bolo Rozhodnutie riaditeľa Colného úradu

Michalovce č. 312508/2018 zo dňa 04. 06. 2018 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru zrušené
s tým, že kasačná sťažnosť sťažovateľa (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) bola Rozsudkom
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/95/2022 zo dňa 31. 01. 2024 zamietnutá.
Následne bolo rozhodnuté útvarom sociálneho zabezpečenia osobného úradu Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky o odňatí výsluhového dôchodku dňom 06. 06. 2018.

53. Správny súd konštatuje, že žalobca sa v správnej žalobe (bod 16.) vyjadril, že: „Žalobcovi by
mal byť vyplatený služobný príjem za čas neplatného skončenia služobného pomeru a za čas, počas
ktorého bol vo výsluhovom dôchodku, poberal výsluhový dôchodok“. Žalovaný vo vyjadrení k správnej
žalobe zo dňa 17. 10. 2024 vylúčil súčasné poberanie výsluhového dôchodku ako aj služobného platu.

Žalobca k podaniu zo dňa 08. 09. 2025 pripojil ako prílohu Rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia
osobného úradu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 243338/2025 zo dňa 13. 05. 2025,
ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť sumu vyplatenú na výsluhovom dôchodku za obdobie
od 06. 06. 2018 do 31. 03. 2024. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia vyplynulo, že bolo rozhodnuté
o doplatení služobného platu (príjmu) žalobcovi, a to Rozhodnutím č. 131097/2024 zo dňa 19. 03. 2024.

54. Lustráciou v elektronickom registri súdnych spisov bolo zistené, že na tunajšom súde sa vedie
konanie pod sp. zn. sp. zn. 3S/50/2024, ktorého predmetom je Rozhodnutie prezidenta finančnej správy
č. 131097/2024 zo dňa 19. 03. 2024. Správny súd si dňa 22. 09. 2025 dočasne pripojil spis tunajšieho
súdu vedený pod sp. zn. 3S/50/2024, ktorého predmetom je Rozhodnutie prezidenta finančnej správy č.

131097/2024 zo dňa 19. 03. 2024, ktorým podľa § 187 ods. 1 Zákona o štátnej službe colníkov v spojení
s § 324 ods. 8 Zákona o finančnej správe rozhodol o doplatení služobného príjmu žalobcovi za čas
neplatného skončenia služobného pomeru od 06. 06. 2018 do 19. 03. 2024 podľa § 79 ods. 1 písm. a)
až l) Zákona o štátnej službe colníkov, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného
pomeru. Správny súd na nariadenom pojednávaní dňa 01. 10. 2025 v súlade s § 204 SSP, v zmysle

ktorého, ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva správny súd môže doplniť dokazovanie
vykonané orgánom verejnej správy, vykonal dokazovanie oboznámením s Rozhodnutím prezidenta
finančnej správy č. 131097/2024 zo dňa 19. 03. 2024 o doplatení služobného príjmu žalobcovi za čas
neplatného skončenia služobného pomeru od 06. 06. 2018 do 19. 03. 2024.

55. Správny súd uvádza, že dôsledkom opätovného trvania služobného pomeru žalobcu v období,
kedy mu bol nezákonne služobný pomer ukončený a následne priznaný a vyplácaný výsluhový
dôchodok bolo, že žalobcovi musel a aj bol doplatený v súlade s § 187 ods. 1 Zákona o štátnej
službe colníkov služobný príjem za obdobie neplatného skončenia služobného pomeru. Logickýma aj zákonným dôsledkom takéhoto postupu je následné vydanie rozhodnutia o odňatí dávky
výsluhového zabezpečenia zo dňa 10. 04. 2024, ktorým bol žalobcovi odňatý výsluhový dôchodok od
06. 06. 2018.

56. Ustanovenie § 105 ods. 6 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov upravuje ako
dôvod odňatia dávky sociálneho zabezpečenia zánik nároku na túto dávku a druhá z možností v sebe
predpokladá zistenie o neoprávnene priznanej dávke. V dôsledku zrušenia rozhodnutia o prepustení
žalobcu zo služobného pomeru, služobný pomer žalobcu neskončil k 05. 06 2018, ale trvá naďalej a

z právneho hľadiska sa na žalobcu hľadelo, ako keby nebol dňa 05. 06. 2018 prepustený zo služobného
pomeru a potom zákonný následok takéhoto stavu je, že odpadol akýkoľvek právny dôvod na priznanie
výsluhového dôchodku žalobcovi od 06. 06. 2018 a muselo dôjsť k odňatiu tohto skôr priznaného
výsluhového dôchodku. Pokiaľ príslušné orgány dôchodkového poistenia žalovaného v oboch stupňoch
administratívneho konania na odňatie predmetného výsluhového dôchodku aplikovali ust. § 105
ods. 6 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, postupovali podľa správneho súdu

zákonne, teda podľa Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení účinnom v čase
vedenia preskúmavaného administratívneho konania. Preto žalobcom poukazovaná skutočnosť, že
orgán verejnej správy prvého stupňa nemal oprávnenie odňať žalobcovi výsluhový dôchodok z dôvodu
neskoršieho zrušenia rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru súdmi, je irelevantná
a žalobná námietka napádajúca oprávnenie odňať žalobcovi pôvodne priznanú dávku výsluhového

zabezpečenia je nedôvodná.

57. Správny súd uvádza, že bolo povinnosťou orgánu verejnej správy vydať rozhodnutie o odňatí
výsluhového dôchodku po zmene právnej situácie v dôsledku zrušenia rozhodnutia o prepustení
žalobcu zo služobného pomeru súdmi a takéto rozhodnutie bolo v súlade s § 105 ods. 6 Zákona

o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Útvar sociálneho zabezpečenia osobného úradu
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky bol oprávnený rozhodnúť vo veci odňatia výsluhového
dôchodku s poukazom na § 81 ods. 3 písm. a) v spojení s § 1 ods. 3 a § 2 ods. 1 Zákona o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov. Podľa § 187 ods. 1 Zákona o štátnej službe colníkov v znení účinnom
do 30. 06. 2019 platilo, že: „Ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer

colníka trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí colníkovi služobný príjem podľa §
79 ods. 1 písm. a) až l), ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru.“
V zmysle prechodného ustanovenia § 324 ods. 8 Zákona o finančnej správe vzťahujúceho sa na
príslušníka finančnej správy, ktorý bol k 30. 06. 2019 colníkom platí, že: „ak bolo rozhodnutie vo veciach
služobného pomeru colníka vydané pred 1. júlom 2019 podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 a

bolo právoplatne zrušené alebo zmenené po 30. júni 2019, príslušníkovi finančnej správy patria nároky
podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.“ Správny súd uvádza, že nakoľko odpadol dôvod, pre
ktorý bola dávka výsluhového zabezpečenia priznaná vzhľadom na skutočnosť neskončenia služobného
pomeru žalobcu, zanikol i nárok žalobcu na výsluhový dôchodok, nakoľko tento sa viaže na skončenie
služobného pomeru. Na výsluhový dôchodok v zmysle žalobcom v správnej žalobe uvádzaného ust.

§ 31 ods. 1 písm. a) bod 2. v spojení s ust. § 38 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov (v znení účinnom v čase podania žiadosti žalobcu o výsluhový dôchodok, t.j. dňa 18. 09. 2018)
má nárok policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, ak tento trval najmenej
25 rokov. V žalobcom prípade možno hovoriť o dobe služobného pomeru najmenej 15 rokov podľa
§ 143aa písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, keďže z obsahu žalovaným

predloženéhoadministratívnehospisu(potvrdeniariaditeľaColnéhoúraduMichalovcezn.:351924/2018
zo dňa 20. 06. 2018) vyplynulo, že služobný pomer žalobcu vznikol pred 1. májom 2013 a skončil
po 30. apríli 2013 (dňom 05. 06. 2018) s tým, že rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného
pomeru bolo súdmi zrušené, a preto služobný pomer žalobcu neskončil a kontinuálne trvá. Vzhľadom
na skutočnosť, že služobný pomer žalobcu neskončil a naďalej trvá, zanikla jedna zo zákonných

podmienok vzniku nároku na výsluhový dôchodok, ktorou je skončenie služobného pomeru. Za obdobie,
kedy bolo rozhodnuté o odňatí výsluhového dôchodku žalobcovi bol žalobcovi doplatený služobný
príjem, a preto nie je možné, aby za jedno a to isté obdobie žalobca poberal výsluhový dôchodok
aajslužobnýpríjem,čonapokonnerozporovalaniprávnyzástupcažalobcunanariadenompojednávaní.

58. Pokiaľ žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní poukazoval na ust.
§ 113 ods. 2 písm. g) bod 4. Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, správny súd uvádza,
že odňatie výsluhového dôchodku žalobcovi nebolo založené na cit. ustanovení Zákona o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov, v zmysle ktorého „poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia jepovinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec
alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak rozhodnutie o skončení služobného pomeru bolo zrušené a
jeho služobný pomer trvá.“ Povinnosť vrátiť sumu 47 045,73 Eur vyplatenú na výsluhovom dôchodku

za obdobie od 06. 06. 2018 do 31. 03. 2024 bola žalobcovi uložená rozhodnutím útvaru sociálneho
zabezpečenia osobného úradu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 243338/2025 zo dňa 13.
05. 2025, ktoré nie je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní. Orgán verejnej správy prvého
stupňa oprel svoje rozhodnutie o odňatí výsluhového dôchodku žalobcovi o ust. § 105 ods. 6 Zákona
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

59. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní rozšíril svoju žalobnú
argumentáciu v tom smere, že odkazoval na znenie ust. § 105 ods. 8 Zákona o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov, ktoré má odzrkadľovať situáciu žalobcu po zrušení rozhodnutia o jeho prepustení
zo služobného pomeru.

60. Podľa § 105 ods. 8 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa „výplata dávky
nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia zastaví, uvoľní
alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume odo dňa zmeny skutočností rozhodujúcich
na vznik nároku na dávku alebo nároku na ich výplatu.“ Predmetné znenie cit. ustanovenia Zákona
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov pojednáva o i) zastavení výplaty dávky, ii) uvoľnení

dávky a o iii) vyplácaní dávky v zmenenej sume v dôsledku „zmeny skutočností rozhodujúcich
na vznik nároku na dávku alebo nároku na jej výplatu“. Uvoľnenie, či vyplácanie dávky výsluhového
zabezpečenia v zmenenej sume tu neprichádza do úvahy. Pokiaľ ide o zastavenie výplaty dávky
výsluhového zabezpečenia, správny súd uvádza, že z obsahu odôvodnenia rozhodnutia útvaru
sociálneho zabezpečenia osobného úradu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 243338/2025

zo dňa 13. 05. 2025, ktoré žalobca pripojil ku svojmu podaniu, ktoré bolo správnemu súdu doručené
dňa 08. 09. 2025 (č.l. 82 – 83 súdneho spisu) vyplynulo, že posledným obdobím, za ktoré bol žalobcovi
vyplatený výsluhový dôchodok (vrátane valorizácie) bolo obdobie od 01. 07. 2023 do 31. 03. 2024
v sume 6 925,68 Eur s tým, že výplata výsluhového dôchodku bola žalobcovi zastavená v najbližšom
výplatnom termíne, t.j. od 01. 04. 2024. Z uvedeného je zrejmé, že došlo v prípade žalobcu i k zastaveniu

výplaty dávky výsluhového zabezpečenia do budúcna, a to podľa § 105 ods. 11 Zákona o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov, v zmysle ktorého „sa dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového
zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia odníme alebo zníži, alebo jej výplata sa zastaví odo dňa
nasledujúcehopodni,ktorýmuplynuloobdobie,zaktorésaužvyplatila“. Výplatavýsluhovéhodôchodku
bola žalobcovi zastavená od 01. 04. 2024, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie,

za ktoré sa už výsluhový dôchodok žalobcovi vyplatil s tým, že posledným obdobím výplaty výsluhového
dôchodku žalobcovi bolo obdobie od 01. 07. 2023 do 31. 03. 2024.

61. Zároveň správny súd uvádza, že znenie ust. § 105 ods. 6 Zákona o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov obsahuje výpočet možností pre odňatie dávky sociálneho zabezpečenia (vrátane

dávky výsluhového zabezpečenia), a to z dôvodu zániku nároku na túto dávku alebo zistenia, že sa
dávka priznala neprávom. Vzájomnou komparáciou znenia ust. § 105 ods. 6 Zákona o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a ust. § 105 ods. 8 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov je nutné dospieť k záveru, že ide z právneho hľadiska o kvalitatívne rozdielne situácie. Podľa
správneho súdu bolo povinnosťou orgánu verejnej správy kompetentného vo veci rozhodnúť, aby dávku

výsluhového zabezpečenia, na ktorú zanikol nárok, odňal, a to vydaním rozhodnutia tak, ako mu to
ukladá ustanovenie § 105 ods. 6 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov za súčasnej
aplikácie Správneho poriadku, podľa ktorého správne konanie končí vydaním meritórneho rozhodnutia
vo veci, ak v osobitnom zákone nie je uvedené inak. V prípade, ak je dostatočne preukázané, že nárok
na dávku výsluhového zabezpečenia zanikol (tak ako to bolo aj v prípade žalobcu, keďže rozhodnutie

o jeho prepustení zo služobného pomeru bolo zrušené, čoho zákonným následkom v zmysle § 187 ods.
1 Zákona o štátnej službe colníkov bolo trvanie služobného pomeru žalobcu) je zákonnou povinnosťou
prvostupňového orgánu verejnej správy konať práve z úradnej moci, teda ex offo. Z dôvodovej správy
k Zákonu o štátnej službe colníkov vyplýva, že ust. § 187 Zákona o štátnej službe colníkov upravuje
nároky colníka v prípadoch zrušenia rozhodnutia nadriadeného o skončení štátnej služby, pričom sa

ustanovuje, že v takýchto prípadoch štátna služba trvá so všetkými právami a patrí mu doplatenie
služobného platu. Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nedáva prvostupňovému orgánu
verejnej správy, ako orgánu kompetentnému vo veci rozhodovať, možnosť voľnej úvahy. Povinnosťou
prvostupňového orgánu verejnej správy bolo, v prípade, že nie je daná základná zákonná podmienka,na ktorú sa viaže priznanie výsluhového dôchodku, ktorou je skončenie služobného pomeru, výsluhový
dôchodok žalobcovi odňať odo dňa, odkedy mu nepatril tak, ako to bolo aj v predmetnej veci.

62. Pokiaľ žalovaný v správnej žalobe namietal citáciu ust. § 143ai Zákona o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny súd uvádza
že predmetnú žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca v správnej žalobe uviedol,
že uvedené ustanovenie nemá žiaden právny význam v predmetnej veci. Z takto formulovaného
žalobného bodu nemožno identifikovať konkrétnu žalobnú námietku, z ktorej by bolo zrejmé, akým

spôsobom citácia ust. § 143ai Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žalovaného (str. 3) môže mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného
rozhodnutia. Inak povedané, len vyjadrenie nesúhlasu, resp. polemika žalobcu ohľadom priliehavosti
citácie ust. § 143ai Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia bez konkrétneho skutkového a právneho vymedzenia tohto žalobného bodu v správnej
žalobe žalobcom v zásade neumožňuje správnemu súdu vykonať prieskum rozhodnutia žalovaného.

Správny súd pre úplnosť dodáva, že Zákonom o finančnej správe sa s účinnosťou od 01. 07. 2019 za
ust. § 143ah vložilo nové ust. § 143ai, ktoré vrátane nadpisu znie: „Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. júla 2019 (1) Služobný pomer colníka podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 a
služobný pomer ozbrojeného príslušníka finančnej správy podľa osobitného predpisu sa na účely tohto
zákona považujú za jediný neprerušený služobný pomer, ak služobný pomer ozbrojeného príslušníka

finančnej správy bezprostredne nadväzoval na služobný pomer colníka podľa predpisov účinných do
30. júna 2019. (2) Za ozbrojeného príslušníka finančnej správy sa na účely tohto zákona považuje aj
colník, ktorého služobný pomer skončil do 30. júna 2019.“ Z dôvodovej správy k Zákonu o finančnej
správe je zrejmé, že na účely posudzovania nárokov vyplývajúcich zo Zákona o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov sa zakotvila kontinuita služobného pomeru osoby, ktorá bola v služobnom pomere

podľaZákonaoštátnejslužbecolníkovaktorejkudňunadobudnutiaúčinnostinávrhuZákonaofinančnej
správe v bezprostrednej nadväznosti na služobný pomer colníka vznikol služobný pomer ozbrojeného
príslušníka finančnej správy. V prípade vydania rozhodnutia o neplatnosti skončenia služobného pomeru
žalobcu dňom 05. 06. 2018 na základe Rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 312508/2018
zo dňa 04. 06. 2018 a zároveň vyslovenia, že služobný pomer žalobcu trvá je zrejmé, že sa na žalobcu

vzťahuje kontinuita služobného pomeru colníka v služobnom pomere podľa Zákona o štátnej službe
colníkov po nadobudnutí účinnosti úprav v zmysle Zákona o finančnej správe účinných od 01. 07. 2019.

63. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal argumentáciu žalovaného v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia o tom, že musel predpokladať, že ak bude rozhodnuté o neplatnom skončení služobného

pomeru a služobný pomer bude trvať, že nárok na vyplatenie služobného dôchodku zanikne. Predmetnú
žalobu námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Pokiaľ žalobca inicioval správne súdne
konanie, ktorého predmetom bol prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy vo veci
prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, pretože bol presvedčený, že zo služobného pomeru bol
prepustený nezákonne, už pri podaní správnej žaloby musel predpokladať, že výsluhový dôchodok sa

mu odníme, ak súd jeho správnej žalobe vyhovie a bude úspešný v správnom súdnom konaní.

64. Žalobca ďalej namietal argumentáciu žalovaného v napadnutom rozhodnutí spočívajúcu v poukaze
žalovaného na ust. § 63 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, v zmysle ktorého
v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia „nárok na priznaný výsluhový príspevok a

jeho výplatu zaniká dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia policajta alebo profesionálneho
vojaka do služobného pomeru alebo dňu nástupu profesionálneho vojaka na výkon mimoriadnej služby,
z ktorých vzniká nárok na výsluhový príspevok.“, a teda právnym predpokladom aplikácie citovaného
ustanovenia je prijatie policajta (aj ozbrojeného príslušníka finančnej správy) do služobného pomeru.
Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (str. 7 napadnutého rozhodnutia v znení:

„...nadväznosti na tento nový skutkový stav v súlade s § 63 ods. 1 zákona sa. 328/2002 Z. z. zanikol
účastníkovi konania nárok na výplatu dávky výsluhového dôchodku dňom, ktorý predchádzal dňu
opätovného prijatia do služobného pomeru....“, správny súd zistil, že žalovaný napriek použitému odkazu
na ust. § 63 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov svoju argumentáciu viazal
na znenie § 63 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, v zmysle ktorého v znení

účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia „nárok na výplatu priznaného výsluhového dôchodku
a invalidného výsluhového dôchodku zaniká dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia policajta
alebo profesionálneho vojaka do služobného pomeru alebo dňu nástupu profesionálneho vojaka na
výkon mimoriadnej služby, a obnovuje sa v naposledy vyplácanej výške, ak je to pre policajta aleboprofesionálneho vojaka výhodnejšie, dňom nasledujúcim po dni skončenia novovzniknutého služobného
pomeru alebo po dni prepustenia z výkonu mimoriadnej služby alebo skončenia výkonu mimoriadnej
služby.“

65. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 17. 10. 2024 uviedol, že v napadnutom rozhodnutí
došlo ku chybe v písaní v argumentoch súvisiacich s § 63 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov, avšak z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je jednoznačne zrejmé,
že žalovaný vychádzal z § 63 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Z obsahu

žalobcom podanej správnej žaloby (bod 13.) vyplýva, že i sám žalobca pripúšťa, že zo strany žalovaného
došlokpisateľskejchybe,avšakivovzťahukust.§63ods.2Zákonaosociálnomzabezpečenípolicajtov
a vojakov namietal, že nebol prijatý do služobného pomeru a na základe citovaného ustanovenia
v spojení s § 187 ods. 2 Zákona o štátnej službe colníkov mu nemôže zaniknúť nárok na už vyplatený
výsluhový dôchodok.

66. Správny súd uvádza, že i prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
nezakladajú jeho nezákonnosť pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, nakoľko
v skutkových zisteniach (najmä zrušenie Rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Michalovce č.
3212508/2018 zo dňa 04. 06. 2018 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru colníka Rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/150/2018-135 zo dňa 23. 06. 2022), o ktoré boli opreté rozhodovacie

dôvody orgánov verejnej správy podľa § 105 ods. 6 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov, správny súd nezistil žiadne nedostatky. Za podstatné správny súd považuje tú skutočnosť, že
nie je možné, aby žalobca za jedno a to isté obdobie od 06. 06. 2018 do 19. 03. 2024 (t.j. do ustanovenia
do funkcie Rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 131073/2024 po neplatnom skončení
služobného pomeru) duplicitne poberal tak dávku výsluhového zabezpečenia (výsluhový dôchodok),

ktorá sa viaže na základnú zákonnú podmienku skončenia služobného pomeru, ako i služobný príjem,
ktorý sa viaže k colníkovi (príslušníkovi finančnej správy spojenej s pridelením strelnej zbrane), ktorého
služobný pomer trvá. Možnosť poberania výsluhového dôchodku aj za čas trvania služobného pomeru
je vylúčená.

67. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil i žalobnú námietku nepreskúmateľnosti argumentácie
žalovaného k ust. § 64 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že žalovaný sa vyjadril i k námietke žalobcu
obsiahnutej v jeho vyjadrení zn. 12/2024 zo dňa 17. 06. 2024 adresovanom žalovanému,
v ktorom žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu namietal spätné

odňatie výsluhového dôchodku za obdobie od 06. 06. 2018 do 19. 03. 2024 s odkazom na znenie
ustanovenia § 64 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, podľa ktorého platí, že: „pri
súbehu výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského
výsluhového dôchodku alebo vdoveckého výsluhového dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti
alebo s príjmami, ktoré nahrádzajú zárobok, sa výplata výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku,

invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku alebo vdoveckého výsluhového
dôchodku neobmedzuje“ a z ktorého žalobca odvodzoval, že zrušenie rozhodnutí o neplatnom
skončení služobného pomeru nemajú žiaden právny význam, resp. nemajú vplyv na posúdenie
nároku, o ktorom bolo zákonným spôsobom rozhodnuté v čase, keď o nároku a splnení podmienok
na priznanie výsluhového dôchodku bolo rozhodnuté.

68. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k tejto argumentácii žalobcu uviedol, že: „ide o úplne
odlišnú právnu situáciu, aká nastala u účastníka konania po jeho úspechu v súdnom konaní, v ktorom
bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti skončenia jeho služobného pomeru, čiže služobný pomer
účastníka konania trvá nepretržite, a preto je bezpredmetné poukazovať na súbeh akéhokoľvek príjmu

zo zárobkovej činnosti s dávkou (výsluhovým dôchodkom), na ktorú zaniká nárok (t.j. neexistuje).“ Podľa
žalobcu nepreskúmateľnosť záveru žalovaného spočíva v neuvedení, v čom je právna situácia žalobcu
iná, než akú ustanovuje § 64 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Súčasne žalobca
prezentoval svoj vlastný právny záver v tom zmysle, že poberanie výsluhového dôchodku počas trvania
výsluhového dôchodku nie je prekážkou pre doplatenie služobného príjmu za čas neplatného skončenia

služobného pomeru a opačne.

69. Správny súd konštatuje, že § 64 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje
súbežný nárok na výplatu výsluhového dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo s príjmami,ktoré nahrádzajú zárobok, avšak tento nárok by musel vzniknúť nezávisle od seba (napr. príjem zo
zárobkovej činnosti z civilného zamestnania), t. j. bez duplicitného posúdenia totožnej doby od 06. 06.
2018 do 19. 03. 2024 tak na účely výplaty výsluhového dôchodku, ako i na účely výplaty služobného

príjmu vo väzbe na ten istý služobný pomer žalobcu.

70. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia,
pričomdospelknasledovnémuzáveru:„Zanepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťmožnopodľanázoru

Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť,
ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod
pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom konania a
kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu
patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich
skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť.“ ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny

nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán
k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku
dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať
prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch
získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní

vykonané.“ Preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ani prvostupňové rozhodnutie, takýmito vadami
netrpia,pretožeobsahujúzákonomstanovenénáležitostivzmysle§47Správnehoporiadkuvspojenís§
84 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Námietka žalobcu, že záver žalovaného
v napadnutom rozhodnutí, že situácia upravená ust. § 64 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov je odlišná od právnej situácie žalobcu po úspechu v súdnom konaní (s výsledkom zrušenia

rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru) je nepreskúmateľný, nakoľko žalovaný
neuviedol v čom je právna situácia iná, nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré je
potrebné vnímať v celom jeho kontexte.

71. Správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca v správnej žalobe tiež opísal, že žalovaný v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia poukázal na osobitné premlčacie lehoty podľa Zákona o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov vo veci vrátenia sumy vyplatenej na výsluhovom dôchodku, táto
argumentácia je irelevantná. Predmetom súdneho prieskumu nie je rozhodnutie orgánu verejnej správy
vo veci vrátenia dávky výsluhového zabezpečenia, ale vo veci odňatia dávky výsluhového zabezpečenia
(výsluhového dôchodku) a všeobecný poukaz žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

na premlčacie lehoty vo veci vrátenia dávky výsluhového zabezpečenia spolu s dovetkom, že: „odvolací
správny orgán sa ďalej k týmto námietkam nebude vyjadrovať, pretože ich považuje v tomto konaní
za bezpredmetné a odporúča účastníkovi konania využiť zákonom dostupné možnosti vo veciach
možnéhoporušeniainýchprávnychpredpisov“nijakonezakladánezákonnosťnapadnutéhorozhodnutia
z dôvodu nepreskúmateľnosti pre jeho nezrozumiteľnosť.

72. Žalobca napokon namietal, že rozhodnutia orgánu verejnej správy boli vydané bez právneho základu
a že nie je v kompetencii orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodovať o odňatí výsluhového
dôchodku so spätnou platnosťou, nakoľko orgán verejnej správy prvého stupňa je oprávnený odňať
výsluhový dôchodok do budúcnosti. Správny súd konštatuje, že príslušné orgány verejnej správy

v oboch stupňoch administratívneho konania na odňatie výsluhového dôchodku žalobcu aplikovali
ustanovenie § 105 ods. 6 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Týmto postupom
nedošlo podľa správneho súdu k nezákonnej retroaktivite, keďže samotné ust. § 105 ods. 6 Zákona
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov predpokladá skúmanie okolností zániku nároku na
dôchodkovú dávku alebo podmienok neoprávneného priznania dôchodkovej dávky, čo samo osebe

vyžaduje preverenie týchto okolností/skutočností vo väzbe na skôr vydané rozhodnutie o ich priznaní.
Pokiaľžalobcanamietal,žeodňaťvýsluhovýdôchodokmožnolendobudúcnosti,správnysúdpoukazuje
na ust. § 105 ods. 11 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktoré pôsobí vo vzťahu
k poberateľovi dôchodkovej dávky do budúcna, keďže v jeho zmysle sa vyplácanie dávky zastavuje odo
dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila, čo je i žalobcov prípad.

V prejednávanom prípade prvostupňové rozhodnutie potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného
obsahuje výlučne výrok vo vzťahu k právnej skutočnosti odňatia výsluhového dôchodku bez výroku
týkajúceho sa zastavenia výplaty výsluhového dôchodku do budúcna. Ako už správny súd uviedol
vyššiezobsahuodôvodneniarozhodnutiaútvarusociálnehozabezpečeniaosobnéhoúraduFinančnéhoriaditeľstva Slovenskej republiky č. 243338/2025 zo dňa 13. 05. 2025, ktoré žalobca pripojil ku svojmu
podaniu, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 08. 09. 2025 vyplynulo, že výplata výsluhového
dôchodku bola žalobcovi zastavená od 01. 04. 2024, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým

uplynulo obdobie, za ktoré sa už výsluhový dôchodok žalobcovi vyplatil s tým, že posledným obdobím
výplaty výsluhového dôchodku žalobcovi bolo obdobie od 01. 07. 2023 do 31. 03. 2024. Zastavenie
výplaty výsluhového dôchodku od 01. 04. 2024 nijako neovplyvňuje to, že pokiaľ bol žalobca neplatne
prepustený zo služobného pomeru a príslušný orgán verejnej správy rozhodol o doplatení služobného
príjmu za obdobie neplatného skončenia služobného pomeru žalobcu od 06. 06. 2018 do 19. 03.

2024, logickým dôsledkom trvania služobného pomeru žalobcu v období, kedy mu bol služobný pomer
nezákonne ukončený a priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok, je odňatie výsluhového dôchodku od
momentu jeho priznania, t.j. od 06. 06. 2018.

73. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného je vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam žalobcu, a preto správnu

žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.

74. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa
§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa
§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

Poučenie:

P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 438 ods. 1 SSP, 439 ods. 1 SSP, § 439 ods. 2 SSP a contr.).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho

súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávneauvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym z súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa § 449 ods. 1 SSP neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) (správna žaloba v sociálnych veciach) a d)
SSP (správna žaloba vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.