Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoZm/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515219505
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1515219505.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a
členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: WM Consulting
& Communication, s.r.o., Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpený: Roman
Kvasnica a partneri s.r.o., Žilinská cesta 130,
921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovaným: 1/ U. L., A.. XX. U.H. XXXX, W. O. Q. XXX, XXX XX

O.Q.,2/U.L.,A..XX.X.XXXX,W.O.Q.XXX,XXXXXO.Q.,3/U.W.,A..XX.U.naXXXX,W.Ž.XX,XXX
XX Ž., žalovaný 3/ zastúpený: Podhorský & Partners, s. r. o., Mlynské nivy 53, 821 09 Bratislava, IČO:
46 962 000, o zaplatenie 4.419,84 eur s príslušenstvom a odmeny zo zmenky, o odvolaní žalovaného 3/
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/1020/2015-328 zo dňa 17. februára 2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/1020/2015-328 zo dňa 17.
februára 2022 v napadnutej časti I. a III. výroku zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) I. výrokom rozhodol, že žalovaný 1/,
2/, a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.713,47 eur, spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.713,47 eur od 21. apríla 2015 do zaplatenia a
zmenkovúodmenuvovýške5,71eur,dotrochdníodprávoplatnostirozsudku.II.výrokomvprevyšujúcej

časti žalobu zamietol. III. výrokom žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 22,46 %.
Rozhodol tak s poukazom na čl. I § 75, čl. III § 9a ods. 2, čl. I § 16 ods. 1, čl. I § 48 ods. 1, čl. III § 3a, čl. I
§ 17 ods. 2, čl. I § 10, čl. I § 70 ods. 1 a § 78 ods. 1, čl. I § 32 ods. 1, čl. I § 47 ods. 1 zákona č. 191/1950
Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“), § 52 ods. 1, 2, § 55, § 100 ods. 1, § 103, § 101, § 517
ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 2, § 3 ods. 1, 2, §

4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 2, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z. z
o ochrane spotrebiteľa, § 290, čl. 3 a 4, § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 5a, § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu 22. septembra 2015 sa žalobca
domáhal, aby súd žalovaných 1/ - 3/ zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie zmenkovej sumy

4.419,84 eur spolu so 6 % ročným úrokom z uvedenej zmenkovej sumy od 21. apríla 2013 do zaplatenia,
zmenkovej odmeny 14,73 eur a na náhradu trov konania.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Z prvopisu zmenky súd zistil, že
žalovaný 1/ vystavil 5. mája 2005 v Kežmarku na rad Slovenskej sporiteľne, a.s. vlastnú zmenku s
doložkou „bez protestu“, na zmenkovú sumu 133.152,- Sk, splatnú 20. apríla 2015 v Bratislave, Suché
mýto 6. Per aval sa za zmenku zaručili zaplatiť žalovaný 2/ a 3/. Zo zmenky vyplýva, že na nej boli

predtlačené údaje o dátume a mieste vystavenia, mieste plnenia, o vystaviteľovi zmenky, o ručiteľoch
zmenky a o remitentovi. Údaj o dátume splatnosti a zmenkovej sume boli doplnené perom. Na rubovejstrane zmenky sa nachádza indosament na rad žalobcu, s doložkou „sine obligo“. Zmenka obsahuje
všetky náležitosti predpísané v čl. I § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku. Neplatnosť zmenky nespôsobuje ani
skutočnosť, že je peňažná suma vyjadrená v mene, ktorá už v čase splatnosti zmenky nebola platnou

menou. Zmenka bola vystavená do dňa zavedenia eura v Slovenskej republike, preto sa podľa prvej
vety čl. III § 9a ods. 2 ZZŠ považuje za zmenku znejúcu na eurá a je splatná v eurách v prepočte podľa
konverzného kurzu (30,126 Sk/euro). Prvopisom zmenky s nepretržitým radom indosamentov (čl. I §
16 ods. 1 ZZŠ) žalobca preukázal, že je riadnym majiteľom zmenky a má podľa čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ
právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa

splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Vychádzajúc len z abstraktného
charakteru zmenky, by preto bolo možné považovať uplatnený nárok za preukázaný.
V rozsahu povinností, ktoré pre súd vyplývajú z čl. III § 3a ZZŠ, v znení platnom od 23. decembra
2015, súd predovšetkým skúmal, či zaviazanosť žalovaných zo zmenky nevznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou. Z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca, je zrejmé, že kauzálnym vzťahom
zmenky bola v tomto prípade Zmluva o splátkovom úvere č. 0492587134 z 5. mája 2005, ktorú žalovaní

ako dlžníci uzavreli s právnym predchodcom žalobcu. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebného
bezúčelového úveru vo výške 100.000,- Sk. Dlžníci sa zmluvou zaviazali splatiť veriteľovi úver spolu s
úrokom 11,10 % ročne v 119 mesačných splátkach po 1.457 Sk, splatných vždy k 10. dňu v mesiaci,
počnúc 20. júnom 2007 do 20. apríla 2017, a platiť poplatok za správu úveru 50,- Sk mesačne. V záhlaví
zmluvy sa uvádza, že je uzatvorená podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Súčasne sa zmluvné

strany v čl. V. ods. 4 zmluvy dohodli, že sa ich právne vzťahy budú podľa § 262 Obchodného zákonníka
spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
Súd konštatoval, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovanými uzavrel zmluvu o úvere,
zabezpečenú zmenkou, v rámci svojho podnikania poskytol žalovaným ako dlžníkom úver, pričom
zo zmluvy nevyplýva, že by bol úver určený na výkon ich zamestnania, povolania alebo podnikania.

Preto bez ohľadu na to, že bola zmluva o splátkovom úvere uzavretá podľa Obchodného zákonníka,
jej spotrebiteľský charakter je nesporný. Zároveň sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase
uzavretia zmluvy vzťahoval zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako osobitný predpis.
Zmluva o úvere obsahuje podstatné náležitosti, predpísané zákonom č. 258/2001 Z. z. v znení
platnom ku dňu jej uzavretia, takže ju treba považovať za platnú. V čase uzavretia zmluvy zákon o

spotrebiteľských úveroch (ani iná všeobecne záväzná právna norma) nezakazoval použiť zmenku na
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Čiastočné obmedzenie platilo pre
spotrebiteľské úvery až
od 1. januára 2008 a zabezpečenie zmenkou úplne vylúčil zákon č. 129/2010 Z. z. s účinnosťou od
1. januára 2011. Zmenkový prejav teda nie je neplatný ani podľa čl. III § 3a ZZŠ. S prihliadnutím na

spotrebiteľský charakter kauzálneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje, považoval súd tento spor za
spotrebiteľský a aplikoval odlišné procesné postupy, stanovené v zákone na ochranu slabšej strany
sporu.
Zanespornésúdpovažoval,žezmenkabolavystavenávedomeneúplnáachýbajúceúdajeozmenkovej
sume a dátume splatnosti doplnil žalobca na základe Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve z 5.

mája 2005. Vyplnením blankozmenky sa z pôvodne neúplnej listiny stáva riadna zmenka spätne ku
dňu jej vystavenia. Zmenkou boli zabezpečené iba pohľadávky veriteľa zo zmluvy o úvere uzavretej,
a to istina 100.000,- Sk, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou
zmluvou. Právo vyplniť chýbajúce údaje mal majiteľ zmenky aj v prípade, ak dlžníci neuhradili veriteľovi
riadneavčasjehosplatnúpohľadávkuvlehotepísomnenímurčenejvovyhlásenímimoriadnejsplatnosti

pohľadávky; zmenkovú sumu mohol majiteľ vyplniť vo výške pohľadávky ku dňu určenému ako deň
splatnosti pohľadávky v písomnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky (čl. II. ods.
3 a čl. III. ods. 1 zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve). Ako dátum splatnosti mohol majiteľ vyplniť
deň, ktorým bude najskôr 7. deň po dni vyplnenia blankozmenky, ale nie skôr ako 10. deň odo dňa, kedy
sa dlžníci dostanú do omeškania so splatením splatnej pohľadávky alebo časti pohľadávky (čl. II. ods.

4 a čl. III. ods. 1 zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve).
Žalovaný 3/ v priebehu konania argumentoval potrebou aplikácie § 5a a § 29b zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že blankozmenka bola vyplnená po 1. máji 2014, s poukazom na to,
že rozhodným faktorom je okamih vzniku a uplatnenia zmenkového nároku - vyplnenie blankozmenky.
V tomto smere súd primárne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.

októbra 2019, sp. zn. 3Obdo/65/2019, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR pod č. R 66/2020, v zmysle ktorého: „Pre okamih vzniku záväzku zmenkového dlžníka
(vystaviteľa vlastnej zmenky, akceptanta cudzej zmenky, resp. avalistu) zo zmenky vystavenej pôvodne
ako blankozmenka je irelevantný okamih (dátum) doplnenia chýbajúcich údajov do blankozmenky,prípadne dátum splatnosti zmenkovej sumy. Dlžník, ktorý sa podpísal na blankozmenku pred doplnením
posledného chýbajúceho údaju, sa stáva vyplnením zmenky zmenkovým dlžníkom s účinkami ‚ex tunc'
odo dňa vystavenia blankozmenky.“ Z uvedeného rozhodnutia vyplýva jednoznačný záver, aplikovateľný

aj na prejednávaný spor, že okamihom vzniku zmenkovej pohľadávky je deň vystavenia blankozmenky
za predpokladu, že dôjde k doplneniu chýbajúcich údajov na blankozmenke, čím sa blankozmenka stáva
riadnou zmenkou s účinkami ex tunc (práve ku dňu jej vystavenia). Tento záver rovnako vyplýva aj
z judikatúry českých súdov (pozri napr. uznesenie Vrchného súdu v Prahe z 26. mája 2015, sp. zn.
5Cmo/103/2015), ako aj z právnej teórie (pozri Jablonka, B., Zákon zmenkový a šekový. Komentár,

Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 65, alebo Kovařík, Z., Zákon směnečný a šekový. Komentář, 6.,
dopl. vydání. Praha: C.H. Beck, 2014, s. 60). Záväzok zmenkového dlžníka teda nevzniká až momentom
vyplneniablankozmenky,akotvrdížalovaný3/.Vzhľadomnato,ževzmysle§29bzákonač.250/2007Z.
z. o ochrane spotrebiteľa sa nároky vzniknuté pred 1. májom 2014 posudzujú podľa predpisov účinných
do 30. apríla 2014, a že nárok uplatnený v tomto spore vznikol
5. mája 2005, je aplikácia § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v prejednávanom spore

vylúčená. Odhliadnuc od uvedeného, pripustením opačného výkladu (akceptáciou spätného pôsobenia
dotknutej právnej normy aj na právny vzťah vzniknutý pred jej účinnosťou) by došlo k neprípustnému
zásahu do princípu právnej istoty, ako aj do princípu legitímnych očakávaní dotknutých subjektov práva.
Žalovaní ďalej namietali, že zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, a preto je neplatná. Zároveň podľa nich z textu čl. II ods. 3 a 4 tejto zmluvy nevyplýva aká

suma má byť vyplnená, resp. spôsob akým sa má určiť. Súd uviedol, že náležitosti, ktoré má dohoda
o vyplňovacom práve k blankozmenke obsahovať, zákon nepredpisuje. Vzhľadom na zabezpečovací
charakter blankozmenky však bude nevyhnutné, aby v dohode o vyplňovacom práve bol vymedzený
kauzálny zmluvný vzťah, ktorému sa poskytuje zabezpečenie, aby boli určené podmienky vyplnenia,
t.j. bezprostredný dôvod, ktorý majiteľa blankozmenky oprávňuje doplniť chýbajúce údaje, a aby

bol dojednaný rozsah vyplnenia a spôsob, akým majú byť doplňované údaje stanovené. Súčasná
rozhodovacia prax súdov vychádza zo skutočnosti, že absolútna určitosť spôsobu stanovenia výšky
zmenkovej sumy v dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke v podstate neprichádza do úvahy.
Pri vystavení blankozmenky nie je ešte isté, či vôbec a kedy budú splnené podmienky na vyplnenie
zmenky,t.j.nedásapredvídať,akábudevýškazabezpečovanejpohľadávky,aniurčiťspôsobjejvýpočtu.

Zabezpečený zmluvný záväzok sa postupom času vyvíja (znižuje sa čiastočným plnením, môže sa
zvýšiť alebo zmeniť jeho obsah napr. v dôsledku porušenia zmluvných povinností a pod.). Za určitú
preto treba považovať aj takú dohodu, v ktorej je horná hranica zmenkovej sumy limitovaná aktuálnou
výškou zabezpečovanej pohľadávky. Podľa názoru súdu zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve nie
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko neprijateľné môže byť len jej konkrétne ustanovenie,

prípadne viaceré ustanovenia. Tak ako už súd uviedol, použitie zmenky na zabezpečenie záväzkov zo
zmluvy o splátkovom úvere bolo v čase podpisu zmluvy a vystavenia zmenky zákonom dovolené, a
preto zmluva ako celok nemôže byť neprijateľná. Pokiaľ ide o čl. II ods. 3 a 4 zmluvy, tento je podľa
názoru súdu dostatočne určitý, žalobca resp. jeho právny predchodca bol podľa neho oprávnený do
blankozmenky doplniť sumu uvedenú v písomnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

Pokiaľ by vyplnil do blankozmenky inú sumu ako v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru,
jednalo by sa o excesné vyplnenie zmenky, zmenka by sa neplatnou nestala, len v rozsahu, v ktorom
bolo oprávnenie prekročené, dlžníkov nezaväzuje. Navyše, prípadná neplatnosť zmluvy oprávňujúcej
na vyplnenie blankozmenky, vzhľadom na abstraktný charakter zmenky, nemá na platnosť zmenky
samotnej žiaden vplyv, iba dlžníkovi umožňuje brániť sa proti povinnosti zmenku zaplatiť námietkou

podľa čl. I. § 10 ZZŠ. Súd konštatoval, že žalobca bol v súlade so zmluvou o zmenkovom vyplňovacom
práve oprávnený do blankozmenky doplniť ako zmenkovú sumu, sumu určenú právnym predchodcom
žalobcu v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Žalobca blankozmenku v údaji o
zmenkovej sume vyplnil vo výške 133.152,- Sk (4.419,84 eur) a ako dátum splatnosti zmenky vyplnil 20.
apríl 2015. Žalobca blankozmenku v údaji o zmenkovej sume vyplnil v rozpore s udeleným oprávnením.

Právny predchodca žalobcu v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 492587134 určil
výšku svojej pohľadávky k 2. septembru 2013 v sume 3.486,92 eur, a zároveň vyzval žalovaných na
splatenie celej pohľadávky spolu s príslušenstvom do 15 dní od prevzatia tohto oznámenia. Jedine
túto čiastku bol žalobca oprávnený do blankozmenky doplniť ako zmenkovú sumu. Doplnením vyššej
sumy sa však zmenka neplatnou nestala, len v rozsahu, v ktorom bolo oprávnenie prekročené, a preto

žalovaných nezaväzuje.
Súd z listinných dôkazov zistil, že úver, ktorý veriteľ žalovaným poskytol 5. mája 2005, mal byť spolu
s úrokom splatený v 119 mesačných splátkach po 48,36 eur (1.457,- Sk) v období od 20. apríla
2005 do 20. apríla 2015. Žalobca v konaní predložil dôkaz, že pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnusplatnosť úveru k 2. septembru 2013, čím žalovaní prišli o výhodu splátok. Žalobca v zmenke doplnil
dátum splatnosti 20. apríl 2015, ku ktorému dňu už boli vzhľadom na účinné vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru všetky splátky úveru splatné, ale časť neuhradených splátok, ktoré sa stali splatné do

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru už bola premlčaná. Vyplnením blankozmenky sa z pôvodne
neúplnej listiny stala riadna zmenka spätne ku dňu jej vystavenia. Aj takáto zmenka je dokonalý a
nesporný cenný papier, čo znamená, že majiteľ právo preukazuje len prvopisom zmenky a na jej základe
sa uplatnené právo považuje za nesporné. Zabezpečením úveru zmenkou sa teda výrazne posilnila
vymožiteľnosť kauzálnej pohľadávky na úkor spotrebiteľa. Rovnako sa právo veriteľa posilnilo aj tým,

že oprávnenie, udelené mu v dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke, nie je časovo obmedzené.
Nič preto žalobcovi nebránilo, aby do zmenkovej sumy zahrnul aj tú časť kauzálnej pohľadávky, ktorá
už v čase uplatnenia vyplňovacieho oprávnenia bola premlčaná. Využitím blankozmenky teda žalobca
v neprospech spotrebiteľa de facto predĺžil premlčaciu dobu, keďže zmenkové nároky sa v zmysle
čl. I. § 70 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1 ZZŠ proti žalovanému ako vystaviteľovi vlastnej zmenky
premlčujú v troch rokoch odo dňa splatnosti zmenky. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke sa

napriek absencii lehoty, dokedy najneskôr je možné vyplňovacie právo uplatniť, nestala neplatnou, i keď
tým bol dlžník zbavený možnosti úspešne sa brániť námietkou premlčania kauzálnej pohľadávky. Súd
uviedol, že nárok zo zmenky síce nie je premlčaný, ale v zmenkovej sume je zahnutá pohľadávka zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola ku dňu začatia konania už čiastočne premlčaná. Napriek
abstraktnému charakteru zmenky je v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek potrebné na zmenkovú

a kauzálnu pohľadávku hľadieť ako na jeden celok, inak by ochrana spotrebiteľa nebola účinná. Len
samotná skutočnosť, že spotrebiteľ na zabezpečenie pohľadávok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vystavil zmenku, predsa nemôže viesť k zhoršeniu jeho postavenia a spotrebiteľ nemôže byť iba z tohto
dôvodu na svojich právach ukrátený.
Nárok na zaplatenie zmenky súd z týchto dôvodov považoval za oprávnený len v zmenkovej sume, ktorá

sa rovná tým splátkam úveru, ktoré ku dňu začatia konania ešte premlčané neboli. Ide o splátky, ktoré
sa podľa úverovej zmluvy stali zročnými v období od 20. októbra 2012 do 20. apríla 2015, čo je spolu
1.499,16 eur. Zároveň súd považoval za dôvodný aj nárok žalobcu na zaplatenie zákonných úrokov z
omeškania vo výške
8 % od splatnosti jednotlivých splátok do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a od vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru celej zosplatnenej sumy do splatnosti zmenky, tak ako si ich vyčíslil žalobca
v celkovej výške 214,31 eur, nakoľko tento nárok je v súlade s zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení a žalovaní ho nerozporovali. Pokiaľ
ide o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku z úveru vo výške 11,10 %, tento súd nepovažoval
za dôvodný, keďže zmluvný úrok z úveru je podľa zmluvy o úvere už zahrnutý v každej splátke úveru,

a jeho priznaním by došlo dvojitému úročeniu úveru.
Z dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii, nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že
časť zmenkovej sumy 1.713,47 eur, má pôvod v neprijateľných zmluvných podmienkach, ani že by
žalobca v tejto časti oprávnenie vyplniť blankozmenku vykonal spôsobom, ktorým by spotrebiteľov na
ich právach ukrátil a nepostupoval v súlade s § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. K uplatneniu zmenky

došlo z dôvodu porušenia povinnosti dlžníkov riadne a včas splácať úver. Právny predchodca žalobcu
preto vyhlásil k 2. septembru 2013 mimoriadnu splatnosť úveru a žalovaným vznikla povinnosť celý
neuhradený dlh zaplatiť jednorazovo. Žalovaní 2/ a 3/ sú ako zmenkoví ručitelia podľa čl. I. § 32 ods. 1
ZZŠ zaviazaní rovnako ako ten, za koho sa zaručili. Podpísaním zmenky per aval sa stali samostatnými
dlžníkmi a aj oni majú povinnosť zmenku zaplatiť. S prihliadnutím na to, že podľa čl. I. § 47 ods. 1

zákona ZZŠ sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní majiteľovi
rukou spoločnou a nerozdielnou. Súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná a žalovaných
preto zaviazal, aby žalobcovi spoločne a nerozdielne zaplatili zmenkovú sumu 1.713,47 eur, spolu so
6 % ročným úrokom zo sumy 1.713,47 eur od 21. apríla 2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo
výške 5,71 eur. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vyhovením žaloby v časti 1.713,47

eur bol žalobca z procesného hľadiska úspešný v rozsahu 38,77 % a neúspešný v rozsahu 61,23 %,
čo predstavuje čistý úspech žalovaných v rozsahu 22,46 % (61,23 % - 38,77 %), preto súd žalovaným
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,46 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 3/. Svoje podanie

odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýprocespodľa§365ods.
1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Namietal, že súd nesprávne posúdil možnosť zabezpečenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy

zmenkou, nakoľko s účinnosťou odo dňa 01.05.2014 pre oblasť zabezpečenia nárokov vzniknutých zo
spotrebiteľských zmlúv platí podľa § 5a ods. 1 písm. b) v spojení s § 29b zákona č. 250/2007 Z. z.
úprava, podľa ktorej je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskejzmluvyzmenkou,pričomustanoveniami§5asaspravujúajprávnevzťahyvzniknutépred
01.05.2014. Opodstatnenosť skúmania aplikácie § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. vyplýva aj z dôvodovej

správy k zákonu č. 102/2014 Z. z. Uviedol, že v danom prípade sa zmenka, od ktorej žalobca odvíja
svoj nárok, stala právne perfektnou, a teda uplatniteľnou v súdnom konaní až po 01.05.2014, t.j. v
čase účinnosti § 5a zákona č. 250/2007 Z. z., ktorý vylučuje zabezpečenie uspokojenia pohľadávky
alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zmenky. Žalovaný 3/ mal za to, že
súd rozhodol v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa, keď žalobcovi priznal hoci len čiastočný
nárok na zaplatenie peňažnej sumy titulom zmenky, ktorá v čase vyplnenia údajov o výške zmenkovej

sumy a dátume splatnosti zmenky už nebola spôsobilým zabezpečovacím prostriedkom uspokojenia
vo vzťahu k pohľadávke vzniknutej na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0492587134, nakoľko
zmenkový nárok vznikol v čase účinnosti § 5a zákona č. 250/2007 Z. z., ktorý takúto formu uspokojenia
vo vzťahu k pohľadávke vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy nepripúšťal. Súd sa nezaoberal otázkou,
ku ktorému momentu vzniká nárok zo zmenky - či v čase, kedy mohla byť zmenka uplatnená na súde

alebo až samotným vystavením blankozmenky. Žalovaný 3/ mal za to, že do času, kedy je zmenka
žalovateľná na súde ide len o právo a nie nárok na zmenkové plnenie. Podľa názoru žalovaného 3/
až vyplnením blankozmenky je možné uplatniť zmenku na súde, a preto nárok vyplývajúci zo zmenky
vzniká až vyplnením zmenky a súčasne splatnosťou zmenkovej sumy. Ak sa nemohol žalobca v zmysle
predloženej zmenky domôcť nároku na súde pred 01.05.2014, ide o zmenku, ktorej nároky vznikli až po

01.05.2014. V danom prípade blankozmenka neobsahovala údaj o peňažnej sume ako ani o termíne
jej splatnosti. Absencia predmetných náležitostí nezakladá remitentovi nárok, ktorý by bol vymáhateľný
na súde, nakoľko bez určenia podstatných náležitostí zmenky by nárok zo zmenky nemohol vzniknúť
a súčasne by nebol nárok ani dostatočne určiteľný. Vyplnením chýbajúcich náležitostí blankozmenky
dochádza k jej transformácii na zmenku, ktorá je právne perfektným skriptúrnym aktom.

Namietal, že súd sa nezaoberal ani okamihom vzniku zmenkového nároku, ale zaoberal sa len otázkou
vzniku záväzku titulom vyplnenej blankozmenky. Žalovaný 3/ mal za to, že súdy majú posudzovať
nielen spotrebiteľskú zmluvu, ale aj všetky dokumenty a záväzkové vzťahy s ňou súvisiace. Z
uvedeného dôvodu mal súd posudzovať zákonnosť uplatneného nároku v súlade nielen so zákonom o
spotrebiteľských úveroch, ale i s odkazom na zákon č. 250/2007 Z. z., a teda sa mal zaoberať okamihom

vznikuzmenkovéhonárokuvkontexteplatnejaúčinnejprávnejúpravytýkajúcejsaochranyspotrebiteľa.
Súd pri aplikácii právnych noriem neprihliadal na znenie zákona č. 250/2007 Z. z., pričom neskúmal
a ani sa nevysporiadal s tým, či v danom prípade boli dodržané všetky právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa v kontexte uplatneného zmenkového nároku. Ak žalobca uplatnil voči žalovaným práva zo
zmenky za právneho stavu ochrany spotrebiteľa existujúceho v čase uplatnenia zmenkového nároku

žalobou, takémuto výkonu práva nemožno v súdnom konaní poskytnúť ochranu, pretože okrem rozporu
so zákonom je takýto výkon práva v rozpore i s dobrými mravmi. S odkazom na § 5a zákona č. 250/2007
Z. z. mal súd konkrétny rámec, v rámci ktorého mohol a mal posudzovať súlad žalobou uplatneného
nároku so zákonom ako i s dobrými mravmi.
Trval na tom, že Dohoda o vyplňovanom práve je v časti čl. II. odsek 4. Zmluvy o zmenkovom

vyplňovacom práve zo dňa 05.05.2005 neurčitá, pretože toto ustanovenie je neurčité a je v rozpore s
dobrými mravmi. Namietal vyplnenie údajov na zmenke vzhľadom na absenciu Dohody o vyplňovacom
práve v časti platnosti zmenky. Z tohto dôvodu žalobca nemôže uplatniť zmenku, pretože táto je voči
žalovanému 3/ neúčinná.
Odvolateľ ďalej namietal, že spotrebiteľovi - žalovanému 3/ nie sú zachované všetky práva podľa §

4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Mal za to, že zmluva o zmenkovom
vyplňovacom práve je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, a preto
je ako taká neplatná, pretože remitent môže kedykoľvek po splatnosti zmenky, aj po uplynutí premlčacej
doby, vyplniť zmenku v údajoch splatnosti a tým zhoršiť postavenie spotrebiteľa. Táto podmienka teda
nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov

v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia,
ktoré sú v rozpore so zákonom. Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ak je neplatná Zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve, neplatná je aj
samotná zmenka. Poukázal aj na Rozhodnutie ESD č. C 419/2011 zo dňa 14.03.2013 (Česká sporiteľňaproti L. C.). Dodal, že dojednanie čl. v II. odsek 4. Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa
05.05.2005 možno považovať za neplatné aj pre obchádzanie zákona (§ 39 Občianskeho zákonníka). V
danomprípadevystavenímzmenkyprávnypredchodcažalobcu-remitent,nekonalsnáležitouodbornou

starostlivosťou a nekonal poctivo, ak nestanovil do textu jemu pripravenej Dohody o vyplňovacom
práve časový moment, dokedy je potrebné vyplniť údaj o splatnosti zmenkovej sumy, dôsledkom
čoho boli porušené práva žalovaného, keďže dochádza k odnímaniu jeho práv ako spotrebiteľa zo
spotrebiteľského úveru.
Záverom odvolateľ namietal, že vydaním napadnutého rozsudku došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, nakoľko je rozhodnutie v časti žalovaným 3/ uplatnených tvrdení arbitrárne. Mal za to, že
konštatovanie súdu bolo obmedzené len na vysvetlenie okamihu vzniku záväzku zmenkového dlžníka,
a nie zmenkového nároku, čo sú dva odlišné inštitúty. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný 3/ navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celej časti zamietne a žalovaným 1/, 2/ a
3/ prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. K odvolaniu žalovaného 3/ sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.04.2022. Mal za
to, že žalovaný 3/ sa účelovo a zavádzajúco odvoláva iba na prvú vetu § 29b zákona č. 250/2007
Z. z., účinného od 01.05.2014, resp. nesprávnym spôsobom vyhodnocuje dátum vzniku zmenkového
nároku, ktorý si žalobca uplatnil v tomto konaní. Žalobca uviedol, že si uplatňuje zmenkový nárok
na zaplatenie zmenky, vystavenej v Kežmarku dňa 05. mája 2005 a k tomuto dňu vznikol i záväzok

žalovaného3/,resp.žalovaných,apretojepreposúdeniežalobcovhonárokusmerodajnáprávnaúprava
účinná ku dňu 05. mája 2005. Pretože nárok žalobcu z predmetnej zmenky vznikol dňa 05. mája 2005,
aplikácia § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. je na tento právny vzťah z dôvodu zákazu retroaktivity vylúčená.
Podporne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. marca 2019, sp. zn.
3Obdo/59/2018 ako aj rozsudok Vrchního soudu v Prahe z 20. februára 2001, sp. zn. 5Cmo 556/2000.

Nesúhlasil s právnymi závermi žalovaného 3/, že vo vzťahu k aplikácii § 5a ods. 1 písm. b) je rozhodujúci
okamih vzniku a uplatnenia zmenkového nároku, pričom za tento moment považuje dátum vyplnenia,
s odôvodnením, že pokiaľ sa žalobca nemohol v zmysle predloženej zmenky domôcť nároku na súde
pred 01.05.2014, ide o zmenku, ktorej nároky vznikli až po 01.05.2014. Uvedené tvrdenie je v priamom
rozpore s ďalším tvrdením žalovaného 3/, že transformácia blankozmenky nastane z právneho hľadiska

s účinkami ex tunc. Žalobca ďalej poukázal aj na záver prijatý v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 17.04.2019, č.k. 3CoZm/5/2019-206 ako aj závery prijaté občianskoprávnym kolégiom Najvyšším
súdom Slovenskej republiky, ktoré bolo zverejnené v zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015. Pretože
nárok žalobcu z predmetnej zmenky vznikol dňa 05.05.2005, aplikácia § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa je na tento právny vzťah, z dôvodu zákazu retroaktivity, vylúčená.

Žalobca ďalej tvrdil, že dojednanie v čl. II. odsek 4 Zmluvy o vyplňovacom práve zo dňa 05.05.2005
sa neprieči žiadnemu zákonnému dojednaniu, nakoľko žalovanému 3/ zostávajú zachované všetky
námietky vo vzťahu ku kauzálnej pohľadávke. Čo sa týka tvrdení žalovaného 3/ o údajnom neplatnom
a neúplnom dovyplnení zmenky, tieto žalobca poprel. Uvedená zmenka bola blankozmenkou, a preto
pri vystavení bola neúplná, čo je v súlade so zákonom zmenkovým a šekovým. Žalobca tvrdil, že

predmetná zmenka vystavená v Kežmarku dňa 05.05.2005 je zmenkou, nakoľko má zákonné náležitosti
v zmysle § 75 ZZŠ. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.01.2015, sp. zn.
16CoZm/78/2014. V súvislosti so zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve uviedol, že táto je platná,
pričom obsah zmenkového vyplňovacieho oprávnenia v časti dátumu splatnosti zmenky je uvedený
dostatočne určito. V prípade, ak by dokonca takéto dojednanie vôbec neexistovalo, ani táto skutočnosť

by nespôsobovala neplatnosť zmenky. Vyplňovacie právo dáva majiteľovi blankozmenky možnosť, aby
sám svojím vlastným konaním celkom nezávisle od dlžníkov (t.j. vystaviteľa blankozmenky a avalistov)
premenil listinu, ktorá je zatiaľ len zárodkom zmenky, na zmenku dokonalú. Dohoda o vyplňovacom
práve nemusí mať písomnú formu a často býva súčasťou inej zmluvy. Žalobca mal za to, že zmenka, na
základe ktorej si uplatňuje svoj nárok v tomto konaní, bola vyplnená v súlade so zmluvou o zmenkovom

vyplňovacom práve, pričom je vyplnená aj v súlade s obsahom a výškou zabezpečenej kauzálnej
pohľadávky.
Ak sa žalovaný 3/ odvoláva na § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
tvrdí, že veriteľ si musí počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, pričom tvrdí, že
jeho práva boli v rozpore s týmto ustanovením porušené, žalobca uvedené skutkové tvrdenie poprel,

nakoľko žalovaný 3/ neuviedol, aké konkrétne práva a akým konaním veriteľa mali byť údajne porušené.
Tvrdenia žalovaného 3/ na preukázanie údajného porušenia práv spotrebiteľa, že Zmluva o zmenkovom
vyplňovacom práve zo dňa 05.05.2005 je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, považoval žalobca taktiež za bezpredmetné, nakoľko § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka satýka neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom dohoda o vyplnení blankozmenky
nie je spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca upozornil na abstraktnú povahu zmenkových záväzkov a ich
nezávislosť od kauzálnych vzťahov, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla

2012, sp. zn. 4 Obo 21/2012. Uviedol, že nespochybňuje, že v zmysle § 17 ZZŠ je v konaní súd
oprávnený skúmať aj okolnosti týkajúce sa kauzálneho vzťahu, avšak zmenka je naďalej listinou, ktorá
má samostatný právny režim, a preto zmluva o vyplňovacom práve nie je spotrebiteľskou zmluvou. Zo
zákona navyše vyplýva, že zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve nemusí mať ani len písomnú
formu, preto je irelevantné obsah tejto zmluvy posudzovať podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 3/ podaním doručeným súdu dňa 06.06.2022. Odmietol
tvrdenia žalobcu o účelovom a zavádzajúcom odvolávaní sa na prvú vetu § 29b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na rozhodný faktor, ktorým je okamih vzniku a uplatnenia

zmenkového nároku. Mal za to, že práve žalobca je ten, kto argumentuje len vo vzťahu k okamihu vzniku
nároku a čo sa týka uplatnenia nároku tvrdenia žalovaného 3/, toto žiadnym spôsobom nerozporuje.
Odvolávajúc sa na tvrdenia v odvolaní, s poukazom na dôvodovú správu k zákonu č. 102/2014 Z. z.,
ktorým bolo do zákona č. 250/2007 Z. z. doplnené ustanovenie § 5a, kde zákonodarca sám uvádza,
že sa týmto ustanovením zavádza princíp nepravej retroaktivity, považoval tvrdenie žalobcu o vylúčení

zákazu retroaktivity za irelevantné. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn.
4 Cdo/98/2010. Trval na tom, že až od vyplnenia blankozmenky sa možno úspešne domáhať plnenia
zo zmenky. Obsah zmluvy o vyplňovacom práve považoval za neurčitý, nezrozumiteľný a zmätočný.
Zmluvu o vyplňovacom práve považoval za neplatnú z dôvodu, že majiteľovi umožňuje chýbajúci údaj v
zmenke doplniť bez časového obmedzenia. Navyše údaje o dátume splatnosti boli do zmenky dopísané

bez akéhokoľvek oprávnenia žalobcu, či jeho právneho predchodcu. Vyplnenie zmenky malo byť
uskutočnenévystaviteľom.Absentujetudohodaosplatnostizmenky.Zdôraznil,žezmluvaozmenkovom
vyplňovacom práve je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše
nejde o individuálne dojednanú podmienku. Dal do pozornosti, že v čl. I. bod 7 zmluvy o zmenkovom

vyplňovacom práve je upravený súhlas avalistu - žalovaného 3/ s použitím blankozmenky remitentom -
žalobcom, vystavenej v zmysle zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve na zabezpečenie pohľadávky
z úveru, pričom takto upravený súhlas bol súčasťou formulárovej zmluvy a žalovaný 3/ ho nemal
možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Takto vyjadrený súhlas žalobcu je neprijateľnou podmienkou v
spotrebiteľskýchzmluvách,atozdôvodu,žetátonebolaindividuálnesožalovaným3/dojednaná,atento

nemohol jej obsah žiadnym spôsobom ovplyvniť. V čl. V bod 4 Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve
sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného
zákonníka, pričom takáto dohoda je absolútne neplatná v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
z dôvodu, že takouto dohodou sa žalobca snažil obísť ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne
o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoE/43/2013 zo

dňa 29.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012, ako
aj rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo dňa 15.03.2012 vo veci C-453/10 Peroničová, Peroni/SOS
financ, spol. s r. o.

5. K vyjadreniu žalovaného 3/ sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.07.2022. Uviedol,

že v súvislosti s tvrdeniami žalovaného 3/ je zrejmé, že sám žalovaný 3/ nemá ustálený vlastný právny
názor, keď tvrdí, že nárok zo zmenky vzniká až vyplnením zmenky a súčasne so splatnosťou zmenky,
pričom vyplnenie zmenky a jej splatnosť sú dva separátne momenty - časové okamihy. Mal za to, že
žalovaný 3/ nesprávnym spôsobom vykladá § 5a ods. 1 písm. b) v spojení s § 29b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Je nepochybné, že § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. výrazom „nároky“ mieni

nároky, ktoré vznikli zo spotrebiteľských zmlúv, nakoľko uvedené ustanovenie odkazuje na § 5a ods.
1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. a nie nároky zo zmeniek. Ak by však žalobca prijal právny názor
žalovaného 3/ ohľadom vzniku nároku dňom splatnosti, rozhodujúcim by bol dátum splatnosti nároku
zo spotrebiteľskej zmluvy (s poukazom na znenie § 5a a § 29b zákona č. 250/2007 Z. z.) a nie dátum
splatnostizmenky,takakosamylnedomnievažalovaný.Vdanomprípadenárokzozmluvyosplátkovom

úvere vznikol dňa 05.05.2005, t.j. uzavretím predmetného právneho vzťahu, počnúc ktorým boli úveroví
dlžníci povinní splácať mesačné splátky spolu s úrokmi. Konečná splatnosť (ktorou dôvodí žalovaný 3/
vznik nároku) dlhu zo zmluvy o splátkovom úvere nastala ku dňu 03.09.2013, t.j. pred 1. májom 2014.
Pretože nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vznikol pred 01. májom 2014 s poukazom na § 5azákona č. 250/2007 Z. z. nič nebránilo žalobcovi, respektíve jeho právnemu predchodcovi, aby si uplatnil
nárok zo zmenky v súdnom konaní.

6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 3/ podaním doručeným súdu dňa 06.09.2022. Trval na
tom, že rozhodným faktorom nie je vznik, ale uplatnenie nároku, ku ktorému došlo po 01.05.2014,
na základe čoho sa na tento právny vzťah aplikuje ustanovenie § 5a ods. 1 písm. b) zákona č.
250/2007 Z. z. Vzhľadom na fakt, že až vyplnením zmenky sa stáva zmenka plnohodnotnou, stala sa
uplatniteľnou v súdnom konaní až dňa 20.04.2015, t.j. v čase účinnosti § 5a zákona č. 250/2007 Z. z.,

ktorý vylučuje zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
prostredníctvom zmenky. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. marca 2019,
sp. zn. 3Obdo/59/2018, na ktoré poukazuje žalobca, pojednáva o posúdení vzniku záväzku zmenkového
dlžníka a nie o posúdení účinkov doplnenia chýbajúcich údajov na zmenke v spojení s § 5a zákona č.
250/2007 Z. z., preto toto rozhodnutie považoval žalovaný 3/ za irelevantné.

7. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku, postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 3/ je dôvodné.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

11. Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd žalovaných 1/ až 3/ zaviazal spoločne a nerozdielne na
zaplatenie zmenkovej sumy 4.419,84 eur spolu so 6 % ročným úrokom z uvedenej zmenkovej sumy
od 21. apríla 2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 14,73 eur a náhrady trov konania. Súd dospel
k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, preto I. výrokom rozsudku žalovaných 1/, 2, a 3/ zaviazal
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.713,47 eur, spolu so zmenkovým úrokom

vovýške6%ročnezosumy1.713,47eurod21.apríla2015dozaplateniaazmenkovúodmenuvovýške
5,71 eur, II. výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a III. výrokom žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,46 %. Žalovaný 3/ s uvedeným nesúhlasil a
rozsudok napadol v časti I. a III. výroku odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b), f) a h) CSP.

12. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný 1/ vystavil 5. mája 2005 v Kežmarku na rad Slovenskej
sporiteľne, a.s. vlastnú zmenku s doložkou „bez protestu“, na zmenkovú sumu 133.152,- Sk, splatnú
20. apríla 2015 v Bratislave, Suché mýto 6. Per aval sa za zmenku zaručili zaplatiť žalovaný 2/ a 3/.
Žalobca k svojmu vyjadreniu zo dňa 28.12.2017 priložil Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/

CE zo dňa 25.09.2014, ktorou bola zo strany postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu postúpená
pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorú zabezpečovala predmetná zmenka, pričom prvopisom
zmenky s nepretržitým radom indosamentov žalobca preukazoval, že je riadnym majiteľom zmenky a
má právo postihom žiadať zmenkovú sumu spolu s úrokmi a odmenou zo zmenky.

13. Odvolací súd konštatuje, že súd správne vyhodnotil tento spor za vzťah spotrebiteľský, na ktorý
boli aplikované ustanovenia spotrebiteľského práva. V spotrebiteľských vzťahoch platí, že princíp,
podľa ktorého právo patrí bdelým v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach, ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Súd má v záujme ochrany spotrebiteľa sám
vykonať prieskum z hľadiska, či možno úkonom žalobcu poskytnúť ochranu, t.j. či nie sú v rozpore so

zákonom alebo dobrými mravmi.

14. V súvislosti s odvolaciu argumentáciou žalovaného 3/, týkajúcou sa aplikácie ust. 5a v spojení s §
29b zákona č. 250/2007 Z. z. aj na právne vzťahy vzniknuté pred 01.05.2014, odvolací súd zhodne sosúdom zastáva právny názor, že na vec je potrebné aplikovať hmotnú úpravu platnú a účinnú v čase,
kedybolazmenkavystavená,inakbyišlooneprípustnúretroaktivitu.Súdvtomtosmeresprávneuviedol,
že okamihom vzniku zmenkovej pohľadávky je deň vystavenia blankozmenky za predpokladu, že dôjde

k doplneniu chýbajúcich údajov na blankozmenke, čím sa blankozmenka stáva riadnou zmenkou s
účinkami ex tunc (práve ku dňu jej vystavenia). Súd sa následne vysporiadal s námietkou žalovaných,
v zmysle ktorej zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ako
aj namietanou neurčitosťou dohody o vyplňovacom práve v časti splatnosti zmenkovej sumy. Žalovaný
3/ však dôvodne namietal, že súd v posudzovanej veci dostatočne neskúmal a nevysporiadal sa s

tým, či v danom prípade boli dodržané všetky právne predpisy na ochranu spotrebiteľa v kontexte
uplatneného zmenkového nároku. Odvolateľ poukazoval na to, že ak žalobca uplatnil voči žalovaným
práva zo zmenky za právneho stavu ochrany spotrebiteľa existujúceho v čase uplatnenia zmenkového
nároku žalobcu, takémuto výkonu práva nemožno v súdnom konaní poskytnúť ochranu, pretože takýto
výkon práva je i v rozpore s dobrými mravmi. Uvedenou skutočnosťou sa súd v napadnutom rozhodnutí
nezaoberal a žiadnym spôsobom nevysporiadal, keď neposúdil súlad konania žalobcu pri uplatňovaní

zmenkového nároku s dobrými mravmi.

15. Odvolací súd poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 8/2015, v ktorom sa uvádza, že
právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských úverov a ochrany spotrebiteľa v určitom časovom úseku

umožňovala v striktne stanovenom rozsahu použiť zmenky v spotrebiteľských vzťahoch a až od
01.01.2011 sa zmenka nemôže použiť v spotrebiteľských vzťahoch, pričom na prejednávané veci je
potrebné aplikovať hmotnoprávnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka uplatnená v konaní
vystavená. Inak by išlo o porušenie zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty. Samotné vystavenie
zmenky v spotrebiteľských vzťahoch do 01.01.2010 bolo povolené, a preto nemožno považovať

vystavenie zmenky bez ďalšieho skúmania spôsobu jej vystavenia za protiprávne. Je povinnosťou
všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj
cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť
všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v
tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch,

kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd
musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a
povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe.

16. Súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, plnenie ktorej bolo zabezpečené

zmenkou, má prihliadnuť na existujúci právny stav ochrany spotrebiteľa a uplatnený nárok žalobcu
posúdiťajzhľadiskajehosúladusdobrýmimravmi.Pokiaľbysúdrešpektovallenprávnuúpravuochrany
spotrebiteľa platnú do 31.12.2007 pre spotrebiteľskú zmluvu zo zmenky, išlo by o neprijateľné zníženie
tejto ochrany patriacej spotrebiteľovi. Ak žalobca uplatnil voči žalovaným práva zo zmenky za právneho
stavu ochrany spotrebiteľa existujúceho v čase uplatnenia zmenkového nároku žalobou, je odvolací

súd toho názoru, že je potrebné skúmať, či takémuto výkonu práva možno v súdnom konaní poskytnúť
ochranu, a to z dôvodu možného rozporu s dobrými mravmi.

17. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej
úrovne a kvality života občanov. Ústavné články o súdnej ochrane (čl. 46 a nasl.), čl. 6 Dohovoru o

ochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdspolusobčianskymsúdnymporiadkom(civilnýmprocesom)
predstavujú všeobecné požiadavky spravodlivého procesu. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol aj
Ústavný súd Českej republiky, keď v jednom zo svojich nálezov sp. zn. II. ÚS 222/07 uviedol: „súd
musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku.
Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú

mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho, ktorého záujmu chráneného
príslušnou normou”.

18. Súčasne je potrebné poukázať na smernicu Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii
zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú

spotrebiteľského úveru, ktorá nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo
znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských
zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem
vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazujeznížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový
právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora
zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným

rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa,
aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil
pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.
Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. k veriteľovi, ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver.

Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora.
Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu
predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č.
93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak
totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť

obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické
zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity.

19. Odvolací súd zároveň poukazuje na všeobecne akceptovanú judikatúru členských štátov EÚ, podľa
ktorej v prípade spotrebiteľov nie je možné odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia.

Ako judikoval aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16.10.2012
„súčasné napätie spojené so zmenkami je spôsobené ich nevhodných používaním (zneužívaním) najmä
voči subjektom, po nich nemožno znalosť špecifickej a značne rigidnej zmenkovej úpravy spravodlivo
požadovať“.

20. Odvolací súd poukazuje na princíp dvojinštančnosti konania, ktorý má základ v tom, že každá
skutková a právna otázka, ktorá je v prejednávanej veci rozhodujúca, musí byť predmetom posúdenia
súdu nielen súdom prvého stupňa, ale aj odvolacieho súdu. Zásada dvojinštančnosti sa realizuje
prostredníctvom odvolania ako riadneho opravného prostriedku, pričom jej zmyslom je umožniť, aby
nadriadený súd v systéme súdnej sústavy preskúmal vecnú správnosť rozhodnutia prvoinštančného

súdu. Odvolací súd v tomto prípade považoval za vhodné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie v súlade so zásadou dvojinštančnosti, aby nedošlo k znemožneniu
uplatnenia práva sporových strán domáhať sa riadnym opravným prostriedkom preskúmania tvrdení a
právnych záverov prvýkrát použitých až v konečnom rozsudku odvolacieho súdu.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k.
1CbZm/1020/2015-328 zo dňa 17. februára 2022 v napadnutej časti I. a III. výroku, podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom
bude súd postupovať vo vyššie naznačenom smere a posúdi súlad konania žalobcu pri uplatňovaní
zmenkového nároku s dobrými mravmi. V novom rozhodnutí súd zároveň rozhodne podľa § 396 ods.

3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).