Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 30Sas/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100453
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100453.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX C. D., právne zast.: JUDr.
Rudolf Fajbík, advokát so sídlom Dobšinského 14, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 51 028 557, proti
žalovanej:Sociálnapoisťovňa,ústredie,sosídlomUl.29.augustač.8-10,81363Bratislava,IČO:30807
484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 866 016 8583
0 zo dňa 29.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 866 016 8583 0 zo dňa 29.04.2024 z r u š
u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie – generálny riaditeľ na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom
rozsahu (100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré
bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 866 016 8583 0 zo dňa 21.12.2023 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový správny orgán podľa § 73, § 112 ods. 4, § 293fzg, § 82 a
§ 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšil žalobkyni

sumu invalidného dôchodku od 01. augusta 2023 na 263,40 EUR mesačne a súčasne podľa § 82, §
293gc ods. 1 cit. zákona zvýšil od 01. januára 2024 invalidný dôchodok žalobkyne na sumu 272,90 EUR
mesačne.

2. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 11.10.2023,
v ktorej poukazovala na svoj zdravotný stav, požiadala o zvýšenie invalidného dôchodku. Jej zdravotný
stav bol posúdený posudkovým lekárom pobočky žalovanej Žiar nad Hronom a výsledok jeho posúdenia

je obsiahnutý v lekárskej správe – odbornom posudku o invalidite zo dňa 01.12.2023. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola žalobkyni určená od 01.08.2023 na 55 %.

3. Ďalej prvostupňový orgán uviedol spôsob výpočtu sumy invalidného dôchodku žalobkyne s tým, že
nárok na invalidný dôchodok jej vznikol 11.08.2006, hodnota priemerného osobného mzdového bodu
je 0,5520, počet rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím je 15 530 dní
a aktuálna dôchodková hodnota platná k 01.08.2023 je 16,4764 EUR. Suma invalidného dôchodku

je tak 212,90 EUR mesačne a je určená v súlade s § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako
súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným
obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Suma invalidného dôchodku bola žalobkyni následne zvýšená podľa § 82 zákona o sociálnompoistení od 01.08.2023 o 11,8 % na 238,10 EUR mesačne a podľa § 82 a § 293fzc uvedeného zákona
od 01.08.2023 aj o 10,6 % na sumu 263,40 EUR mesačne.

4. Prvostupňový orgán porovnal sumu invalidného dôchodku žalobkyne vyplácanú podľa zákona o
sociálnom poistení v znení účinnom do 31.07.2023 (190,60 EUR mesačne) a sumu určenú podľa znenia
účinného od 01.08.2023 (263,40 EUR mesačne) s tým, že jej patrí invalidný dôchodok vo vyššej sume,
t. j. 263,40 EUR mesačne. V závere jej túto sumu ešte valorizoval podľa príslušných ustanovení zákona
sociálnom poistení od 01.01.2024 na sumu 272,90 EUR mesačne.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom vyjadrila
nesúhlas so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %, poukazovala
na svoje zdravotné ťažkosti a priložila k nemu aj ďalšie lekárske správy.

6. O odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná prostredníctvom svojho generálneho riaditeľa ako

príslušného odvolacieho orgánu rozhodnutím č. 866 016 8583 0 zo dňa 29.04.2024 (ďalej len
„napadnutérozhodnutie“)tak,žeodvolacíorgánvcelomrozsahuzamietolodvolaniežalobkyneapotvrdil
prvostupňové rozhodnutie.

7.Vodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiaodvolacíorgánpoukázalnato,žeposudzovaniezdravotného

stavu fyzickej osoby je zákonom zverené posudkovým lekárom a uviedol, že na základe podaného
odvolania bol znova preskúmaný zdravotný stav žalobkyne a to najprv posudkovým lekárom pobočky,
ktorý zotrval na svojom posudkovom závere, podľa ktorého je žalobkyňa naďalej invalidná podľa § 71
ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, konkrétne miera

poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť bola od 01.08.2023 posudkovým lekárom
zvýšená z 50 % na 55 %. Nakoľko posudkový lekár pobočky zotrval na svojom posúdení, vec bola
predložená posudkovému lekárovi ústredia so sídlom v Banskej Bystrici.

8. Odvolací orgán citoval závery posudkového lekára ústredia z jeho posudku zo dňa 25.04.2024.

Poukázal na to, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je postihnutie obličiek
s obmedzením funkcie (bez ohľadu na etiológiu poškodenia) stredne ťažkého stupňa, ktorému do
31.07.2023 prislúchala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 30 % do
40 %, pričom konkrétne u žalobkyne posudkový lekár určil túto mieru poklesu na hornej hranici 40 %
a za ostatné zdravotné postihnutia jej ju ešte navýšil o 10 %. Do 31.07.2023 tak bola miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne určená na 50 %. Odvolací orgán poukázal na §
293fzg ods. 1 zákona o sociálnom poistení a konštatoval, že v súvislosti so zmenou prílohy č. 4 k zákonu
o sociálnom poistení, účinnej od 01.08.2023 došlo k zmene percentuálneho rozpätia pri rozhodujúcom
zdravotnom postihnutí a to od 30 % do 45 %. Po preštudovaní odborných lekárskych nálezov žalobkyne
posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné

postihnutie žalobkyne opäť na hornej hranici, tentokrát teda 45 % a za ostatné zdravotné postihnutia jej
ju zvýšil o 10 %, celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť teda bola u žalobkyne
stanovená od 01.08.2023 na 55 %. V závere odvolací orgán zdôraznil, že výpočet sumy invalidného
dôchodku žalobkyňa v odvolaní nenamietala. Vzhľadom na to, že podľa odvolacieho orgánu žalobkyňa
nepredložila také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jej zdravotného stavu, jej odvolanie

nepovažoval za dôvodné a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Správna žaloba, žalobné body

9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia
a navrhovala ho zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) g) SSP a vrátiť vec na ďalšie konanie
z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý
vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi
a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré

mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

10. Žalobkyňa rozporovala správnosť záverov lekárskeho posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie
napadnutého rozhodnutia, predovšetkým namietala nedostatočné odôvodnenie záveru o miere poklesuschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a o tom, prečo posudkový lekár určil postihnutie obličiek
ako stredne ťažký stupeň a nie ako ťažký stupeň, čo podľa nej má za následok nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia, do ktorého žalovaná len automaticky prevzala závery posudkového lekára

bez odôvodnenia.

11. Žalobkyňa poukazovala na to, že príloha č. 4. k zákonu o sociálnom poistení v kapitole XI. uvádza
všeobecné posudkové hľadisko – stupeň zápalového procesu, rozsah zmien, laboratórne výsledky,
poruchy funkcie systému, ktoré treba zistiť špeciálnymi funkčnými skúškami (napr. určením kreatinínu,

vyšetrením glomerulárnej filtrácie a koncentračnej schopnosti...), pričom v prípade žalobkyne sú dôležité
práve tieto dva parametre uvedené v zátvorke.

12. Žalobkyňa uviedla, že zo zákona o sociálnom poistení nemožno vyvodiť číselné hodnoty kreatinínu
odlišujúce stredne ťažký stupeň postihnutia od ťažkého stupňa, v tomto smere však poukázala na zákon
č. 447/2008 Z. z., ktorý v prílohe č. 3 v časti XIII. písm. A pre postihnutie obličiek uvádza deliace kritérium

a to tak, že kreatinín od 130 do 150 zodpovedá stredne ťažkému stupňu a nad 150 ťažkému stupňu
postihnutia obličiek. Pokiaľ obdobné deliace kritérium nie je osobitne určené v zákone o sociálnom
poistení, podľa žalobkyne je potrebné aplikovať analogicky kritérium podľa zákona č. 447/2008 Z.
z.. V tejto súvislosti ešte žalobkyňa namietala aj to, že hodnoty kreatinínu uvádzané v napadnutom
rozhodnutí neboli správne, hoci aj tam uvádzaná hodnota bola 167 (teda nad hranicou 150), no to

bol starší údaj prevzatý z prvostupňového rozhodnutia, pričom podľa aktuálnejších lekárskych správ
žalobkyne uvádzaných aj v napadnutom rozhodnutí (hoci bez uvedenia hodnôt kreatinínu) uvedená
hodnota bola až 193 a 182.

13. K parametru glomerulárna filtrácia žalobkyňa uviedla, že v tomto smere sa používa parameter

CKD-EPI, kde ťažko zníženej hodnote zodpovedá rozpätie 0,25 až 0,49, pričom aj tento parameter je
vnapadnutomrozhodnutívynechanýpriposlednýchkontroláchaprevzatýbollenúdajzprvostupňového
rozhodnutia. Tento podľa tvrdenia žalobkyne dňa 20.12.2023 predstavoval hodnotu 0,47 a dňa
22.02.2024 hodnotu 0,50. Žalobkyňa poukazovala aj na dynamiku vývoja jej ochorenia a rozhodujúcich
parametrov, ktoré ho charakterizujú a namietala, že tieto sú v rozpore so záverom lekárskeho posudku

o stredne ťažkom stupni postihnutia obličiek, od ktorého je potom závislá percentuálna miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nakoniec aj výška invalidného dôchodku.

14. Žalobkyňa namietala aj porušenie svojich práv tým, že na posúdenie jej zdravotného stavu na deň
25.04.2024nebolaorgánomverejnejsprávyprizvaná,pričomjejosobnáúčasťmohlazabrániťvytknutým

nedostatkom, pretože ňou uvedenými námietkami by sa musel posudkový lekár zaoberať a tiež by
sa v prípade osobnej účasti žalobkyňa dozvedela, či sa posúdenia jej zdravotného stavu zúčastnil aj
nefrológ podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Namietala aj to, že žalovaná nevyužila
možnosť ústneho pojednávania podľa § 188 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a to, že žalovaná sa
v napadnutom rozhodnutí odvolávala len na lekársky posudok z 25.04.2024 a tvrdeniami a dôkazmi

predloženýmižalobkyňousavôbecnezaoberala.Ďalejnamietalanepreskúmateľnosťajprvostupňového
rozhodnutia a uvádzala, že žalovaná mala podľa jej názoru vzhľadom na obsah odvolania žalobkyne
doplniť konanie minimálne o výsluch žalobkyne a rovnako sa mala zaoberať rozporom medzi údajmi
v ňou predložených listinných dôkazoch a v lekárskom posudku.

15. V závere žalobkyňa zhrnula, čo je podľa nej podstatou sporu. Túto vidí v tom, že žalovaná zvýšila
invalidný dôchodok žalobkyne len v dôsledku zmeny percentuálnej sadzby v právnom predpise, pričom
ponechala nezmenené hodnotenie jej zdravotného stavu (stredne ťažký stupeň postihnutia obličiek).
Podľa lekárskych správ však došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne až na ťažký stupeň
postihnutia obličiek a preto jej patrí ďalšie zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť, teda aj ďalšie zvýšenie invalidného dôchodku.

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe

16. Žalovaná sa v jej vyjadrení k správnej žalobe pridržiavala skutkových a právnych dôvodov
uvádzaných v napadnutom rozhodnutí, trvala na správnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne
totožné s prvostupňovým rozhodnutím, obe rozhodnutia považuje za zákonné a správne a žiadala, aby
správny súd podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.17. Žalovaná zosumarizovala priebeh administratívneho konania, zhrnula závery posudkového lekára
pobočky žalovanej obsiahnuté v jeho posudku zo dňa 01.12.2023, poukázala na to, že podkladom pre

vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný lekársky posudok posudkového lekára ústredia žalovanej
zo dňa 25.04.2024, ktorého závery tiež uviedla a konštatovala, že podľa jej názoru sa správne orgány
dostatočne vysporiadali so všetkými námietkami žalobkyne. Poukázala na ustanovenia § 71 ods. 6 a §
227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ako aj na skutočnosť, že výkon lekárskej posudkovej činnosti
prináleží podľa zákona posudkovým lekárom. Žalovaná namietala, že spochybňovanie objektívnosti

posudkového lekára žalovanej odporuje § 153 a nasl. zákona o sociálnom poistení, ktoré presne
stanovujúprávaapovinnostiposudkovýchlekárovspoukazomnaokolnosť,žetítomajúudelenúlicenciu
na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia
a úrazového poistenia a akékoľvek subjektívne spochybňovanie ich odbornej spôsobilosti by mohlo viesť
k porušeniu princípov právneho štátu. Žalobkyňa podľa žalovanej nepreukázala v odvolacom konaní
žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijaté závery posudkového lekára druhostupňového

orgánu. Žalovaná je toho názoru, že odborný posudok o invalidite, ktorý bol podkladom pre vydanie
napadnutého rozhodnutia, je presvedčivý a úplný a spĺňa zákonné kritériá, je vene odôvodnený
a a v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne. Subjektívne
presvedčenie žalobkyne o tom, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia

a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo
veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

18. K námietke žalobkyne, ktorou poukazovala na zákon č. 447/2008 Z. z., žalovaná uviedla, že spôsob
a postup posudzovania zdravotného stavu na účely zistenia invalidity žiadateľa o invalidný dôchodok

upravuje § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a v prílohe č. 4 k uvedenému zákonu sa vymedzujú
ochorenia a zdravotné postihnutia podľa stupňa závažnosti a prináležiaceho rozsahu percentuálnej
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

19.Námietkuoposudzovanízdravotnéhostavužalobkynebezjejosobnejúčastioznačilazanedôvodnú,

pretože podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár
neurčí inak, podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený
požiada.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
20. V replike žalobkyňa namietala, že vyjadrenie žalovanej je všeobecné a nereaguje na podstatné
tvrdenia žalobkyne, zastávala názor, že listiny, ktoré by spochybňovali správnosť záverov posudkového
lekára, predložila, uviedla, že nespochybňuje odbornú spôsobilosť posudkových lekárov, spochybňuje

odôvodnenie lekárskeho posudku a samotného napadnutého rozhodnutia. Lekárske správy, ktoré boli
podkladomposudku,súvňomlencitované,niezrozumiteľnehodnotenéanavyšesúcitovanéschybami.
Z posudku nie sú zrejmé a preskúmateľné úvahy posudkového lekára, ani rozhodujúce kritériá, podľa
ktorých posudkový lekár dospel k svojim záverom, ani ich vyhodnotenie v súvislosti s právnou úpravou.
Nie je vysvetlené, prečo posudkový lekár nebral do úvahy najnovšie lekárske správy predložené

v priebehu konania, ktoré v posudku ani necituje. Zotrvala preto na dôvodnosti svojej správnej žaloby
a žiadala, aby jej správny súd v celom rozsahu vyhovel.

21. Žalovaná k replike žalobkyne, ktorá jej bola doručená zo strany správneho súdu dňa 03.09.2024,
dupliku nepodala.

22. Dňa 15.04.2025 doručila žalobkyňa správnemu súdu znalecký posudok č. 2/2025, vypracovaný
znalcom B. E. D., zo dňa 08.04.2025, ktorý je podľa jej tvrdenia na rozdiel od napadnutého
rozhodnutia riadne odôvodnený a potvrdzuje správnosť stanoviska žalobkyne. Podanie žalobkyne spolu
so znaleckým posudkom bolo doručené žalovanej dňa 23.04.2025.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

23. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestnepríslušnýpodľa§13ods.3SSP,preskúmalzákonnosťnapadnutéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,
ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, pričom na žiadosť žalobkyne podľa § 107 ods. 1 písm.
a) SSP vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku. Pojednávanie sa

uskutočnilo dňa 24.09.2025.

24. Na pojednávaní sa žalobkyňa pridŕžala svojich písomných podaní. Poukazovala na dodatočne
doložený znalecký posudok, ktorý má potvrdzovať jej argumentáciu s tým, že hoci správny súd nie je
súdom skutkovým, snažila sa poukázať na to, aký je rozdiel medzi odôvodnením odborného názoru

a odôvodnením v napadnutom rozhodnutí, kde podľa nej vlastne žiadne odôvodnenie nie je. Záver
lekárskeho posudku o miere poklesu a o zdravotnom postihnutí je podľa žalobkyne nepreskúmateľný,
lebo nie je odôvodnené, prečo posudkový lekár dospel k názoru, že ide o stredne ťažký stupeň
poškodenia a potom všetko ostatné je len mechanická práca. Podstata posúdenia nie je vôbec
odôvodnená a nie je preskúmateľná, z textu rozhodnutia je zrejmé, že je v rozpore s listinami, ktoré boli
obsahom administratívneho spisu. Boli tam odborné lekárske správy, ktoré citovali nejaké parametre

vyšetrení, ktoré nie sú citované v rozhodnutiach správne alebo nie sú citované vôbec. Preto žalobkyňa
ani nevie, či a akým spôsobom na ne bolo prihliadnuté v odvolacom konaní. Navrhovala žalobe vyhovieť.

25. Žalovaná na pojednávaní zotrvala na správnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne - ústredia ako aj
generálneho riaditeľa. Pridŕžala sa svojho vyjadrenia zo dňa 10. júla 2024 s tým, že má zato, že posudky

vypracované posudkovými lekármi jednak Sociálnej poisťovne pobočky, ako aj ústredia, sú odôvodnené,
je zrejmé, z čoho vychádzali pri posudzovaní zdravotného stavu. Navrhovala žalobu ako nedôvodnú
podľa § 190 SSP zamietnuť.

26. Po prejednaní veci a pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci,

pričom žalobkyňa je fyzickou osobou a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa
§ 203 ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné pre jeho
nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

27.Podľa§71ods.1zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisovvznení

relevantnom pre prejednávanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

28. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký

zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

29. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca

s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

31. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

32. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinoudlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

33. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

34. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

35. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho

poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť
a) nemocenského poistenia,file_0.wmf

SHAPE \* MERGEFORMAT file_1.wmf

b) dôchodkového poistenia,
c) úrazového poistenia.

36. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku

posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

37. Podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej
činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej
poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

38. Podľa § 188 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi
ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.

39. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so

všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

40. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola

vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

41. Podľa § 293fzg ods. 1 zákona o sociálnom poistení, trvanie invalidity poistenca, ktorému vznikol
nárok na invalidný dôchodok pred 1. augustom 2023 a trvá aj po 31. júli 2023, Sociálna poisťovňa
preskúma do 31. júla 2025 podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 a rozhodne o sume

invalidného dôchodku najneskôr do 90 dní od začatia konania.

42. Podľa § 293fzg ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistencovi uvedenému v odseku 1, ktorý má
nárok na invalidný dôchodok podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. júla 2023 a má nárok na výplatu
invalidného dôchodku podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 alebo mu nárok na

invalidnýdôchodokpodľatohtozákonavzneníúčinnomod1.augusta2023zanikol,savyplácainvalidný
dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov sa vypláca dôchodok, ktorý
si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká
nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.43. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej,
ktorým tento v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým

prvostupňovýsprávnyorgánzvýšilžalobkynisumuinvalidnéhodôchodkuod01.augusta2023na263,40
EUR mesačne a súčasne jej ho valorizoval od 01. januára 2024 na sumu 272,90 EUR mesačne.

44. V podanej správnej žalobe žalobkyňa namietala predovšetkým nedostatočné odôvodnenie záverov
posudkového lekára ústredia žalovanej o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a

rozporovala správnosť záverov lekárskeho posudku.

45. Správny súd v prvom rade konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj
súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré
súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú
schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone

sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že
konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej
činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s
určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa

určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery
posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok
vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na
základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym

súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti)
odkázaný, správny súd neposudzuje medicínske otázky sám, ale len preskúmava jednoznačnosť,
úplnosť, určitosť a presvedčivosť posudku.

46. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej

judikatúre Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky; pozri napr. rozsudok sp. zn. 6Ssk/73/2021
z 21. septembra 2022) potom správny súd posudzoval aj lekársku správu a k nej pripojený odborný
lekársky posudok relevantný pre prejednávanú vec. Správny súd zdôrazňuje, že nemôže sám
posudzovaťodbornéotázkymedicínskehocharakteru,ktorésúpodkladomprestanoveniemierypoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity; musí rovnako ako žalovaná vychádzať

z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti,
najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

47. V danej veci bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia lekársky posudok posudkového
lekára Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 25.04.2024. Po preskúmaní tohto odborného lekárskeho

posudku z hľadiska jeho presvedčivosti, úplnosti a preskúmateľnosti, správny súd dospel k záveru, že
odborný lekársky posudok uvedené kritériá nespĺňa.

48. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne ohľadom nepreskúmateľnosti predmetného
lekárskeho posudku, ktorého nepreskúmateľnosť žalobkyňa namietala predovšetkým z dvoch dôvodov.

Prvým bolo použitie nesprávnych hodnôt parametrov skúmaných v súvislosti s jej rozhodujúcim
zdravotným postihnutím a druhým bola absencia náležitého odôvodnenia (resp. odôvodnenia vôbec),
prečo posudkový lekár určil u žalobkyne stredne ťažký stupeň postihnutia obličiek.

49.Vovzťahukprvémuzuvedenýchdôvodovsprávnysúdpoukazujenavyjadrenieposudkovéholekára

v posudku zo dňa 25.04.2024, kde sa uvádza, že „Pri poslednej kontrole na nefrologickej ambulancii je
kreatinín 167 umol/liter, močovina 5,0, cholesterol 9,4, kvantitatívna proteinúria 0,91 g/l a glomerulárna
filtrácia 0,56 ml/s/1,73m2.“

50. Po preskúmaní obsahu posudkového spisu však správny súd zistil, že posudkovým lekárom citované

hodnoty pochádzajú z lekárskej správy žalobkyne zo dňa 05.10.2023, čo napokon uvádza aj samotný
posudkový lekár v jeho posudku zo dňa 25.04.2024 v časti, v ktorej cituje vybrané state z jednotlivých
lekárskych správ žalobkyne. Je však zrejmé jednak z tohto posudku, ako aj z obsahu administratívnych
spisov, že sa nejednalo o aktuálnu lekársku správu žalobkyne. Posudkový lekár vo svojom posudkuuvádzal a citoval aj neskoršie lekárske správy žalobkyne od tej istej lekárky – nefrologičky B. F. G., H.
a to zo dňa 20.12.2023 a 22.02.2024. Z týchto lekárskych správ žalobkyne posudkový lekár už hodnoty
ním uvádzaných parametrov necitoval.

51. V lekárskej správe žalobkyne vyhotovenej B. F. G., H. dňa 20.12.2023 sa uvádza kreatinín 193,0
umol/l, glomerulárna filtrácia 0,47 ml/s/1,73m2, močovina (urea) 8,5 a kvantitatívna proteinúria 1,18 g/l.

52. V lekárskej správe žalobkyne vyhotovenej B. F. G., H. dňa 22.02.2024 sa uvádza kreatinín 182,0

umol/l, glomerulárna filtrácia 0,50 ml/s/1,73m2, močovina (urea) 7,4 a kvantitatívna proteinúria 1,28 g/l.

53. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že hodnoty parametrov uvádzané posudkovým lekárom v jeho
posudku zo dňa 25.04.2024, nepochádzajú, tak ako to tvrdí, z aktuálnej lekárskej správy žalobkyne.
Je zrejmé, že jednotlivé hodnoty kopíroval posudkový lekár z lekárskeho posudku prvostupňového
správneho orgánu, no v tomto smere neprihliadol na skutočnosť, že v rámci odvolacieho konania boli

žalobkyňou predložené aktuálnejšie lekárske správy dokumentujúce zhoršený zdravotný stav a iné
hodnoty parametrov.

54. Posudkový lekár je pri výkone lekárskej posudkovej činnosti povinný vychádzať z aktuálnych
zdravotných záznamov, t. j. ak má k dispozícii novšie lekárske správy, je potrebné, aby sa s nimi

vysporiadal. Pokiaľ posudkový lekár konštatuje určité parametre a uvádza, že tieto pochádzajú z
poslednej kontroly žalobkyne na nefrologickej ambulancii, no v skutočnosti sa jedná hodnoty uvádzané
v staršej lekárskej správe, od ktorej prebehli ďalšie dve kontrolné vyšetrenia, z ktorých lekárske správy
má posudkový lekár k dispozícii v obsahu spisu, potom predmetné konštatovanie posudkového lekára
je rozporné a nemá oporu v administratívnom spise.

55. K druhému žalobkyňou namietanému dôvodu nepreskúmateľnosti lekárskeho posudku správny súd
uvádza, že v obsahu lekárskeho posudku zo dňa 25.04.2024 úplne absentuje akékoľvek odôvodnenie
posudkového lekára, prečo u žalobkyne stanovil stredne ťažký stupeň jej rozhodujúceho zdravotného
postihnutia – ochorenia obličiek. Ak určité zdravotné postihnutie má viacero stupňov (úrovní závažnosti),

napríklad ľahký, stredne ťažký a ťažký stupeň, nepostačuje strohé konštatovanie posudkového lekára
o tom, ktorý z uvedených stupňov určil, ale je nevyhnutné za účelom preskúmateľnosti lekárskeho
posudku, aby posudkový lekár náležitým spôsobom aj odôvodnil svoj záver, na základe čoho dospel
k určeniu konkrétneho stupňa závažnosti ochorenia. V tu posudzovanej veci posudkový lekár tento svoj
záver neodôvodnil ani jedinou vetou.

56. V tomto smere správny súd poukazuje aj na to, že už pri predchádzajúcich posudzovaniach
zdravotného stavu žalobkyne, v lekárskych posudkoch zo dňa 07.05.2020 a 24.08.2020 mala žalobkyňa
posudkovými lekármi konštatovaný stredne ťažký stupeň ochorenia obličiek a to aj pri priaznivejších
hodnotách sledovaných obličkových parametrov, (napr. kreatinín bol podľa posudku zo 07.05.2020

121,7 a podľa posudku z 24.08.2020 135, pričom posudkový lekár v predmetnom posudku uviedol,
že norma je 90). Správny súd nedisponuje medicínskym vzdelaním a nie je oprávnený sám si
vyhodnocovať otázky odborného – medicínskeho charakteru, preto nevie a ani nemôže posúdiť, do
akej miery hodnoty jednotlivých parametrov ovplyvňujú určenie stupňa závažnosti ochorenia, avšak ako
argumentovala aj žalobkyňa, v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení sa pri kapitole XI – choroby

močovej sústavy uvádza ako posudkové hľadisko: „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa určí podľa stupňa aktivity zápalového procesu, rozsahu zmien, laboratórnych výsledkov,
porúchfunkcieuropoetickéhosystému,ktorétrebazistiťšpeciálnymifunkčnýmiskúškami(napr.určením
kreatinínu, vyšetrením glomerulárnej filtrácie a koncentračnej schopnosti, urografie, urodynamickým
vyšetrením, endoskopiou, sonografiou). Pri posudzovaní zdravotného stavu sa posudzuje vplyv na

iné orgány, vplyv na celkový stav organizmu a jeho výkonnosť.“ Je preto úlohou posudkového lekára
tieto skutočnosti objasniť, resp. vysvetliť, na základe čoho dospel k svojím záverom o určenom stupni
ochorenia, o to viac, keď v posudku zo dňa 25.04.2024, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia, posudkový lekár konštatuje relaps ochorenia (už predtým stredne ťažkého stupňa) v apríli
2023, čo potvrdzuje aj lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie žalobkyne vo Fakultnej nemocnici

s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici z 10. až 26. apríla 2023.57. Absencia odôvodnenia určenia konkrétneho stupňa ochorenia má potom za následok aj
nepreskúmateľnosť záveru o určení miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť,
keďže táto sa percentuálnym rozpätím miery poklesu líši pre jednotlivé stupne.

58. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že zákon o sociálnom poistení neuvádza konkrétne
deliace kritériá pre určenie stupňa závažnosti ochorenia a preto by sa mali analogicky aplikovať deliace
kritériá podľa zákona č. 447/2008 Z. z., správny súd uvádza, že ide o osobitné právne predpisy
upravujúce iné typy konaní a správny súd nie je vzhľadom na absenciu medicínskej erudovanosti

oprávnenýurčovať,ktorékonkrétnedeliacekritériámáposudkovýlekáraplikovať,nakoľkotoužsajedná
o medicínske otázky. Uvedené spadá do právomoci posudkového lekára, ktorý disponuje príslušným
odborným vzdelaním v špecializácii posudkové lekárstvo a príslušnou licenciou na vykonávanie
tejto činnosti. Je však potrebné tieto kritériá zo strany posudkového lekára špecifikovať v súlade
s posudkovým hľadiskom uvedeným v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení a vyhodnotiť ich
v posudku tak, aby bolo zrejmé, na základe čoho posudkový lekár dospel k svojím záverom. Rovnako

to platí vo vzťahu k žalobkyňou uvádzaným tvrdeniam ohľadom konkrétnej výšky hodnôt kreatinínu
a glomerulárnej filtrácie.

59. K námietke žalobkyne o tom, že v konaní mali byť porušené jej práva tým, že nebola prizvaná osobne
na posúdenie jej zdravotného stavu, správny súd uvádza, že podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom

poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej
účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí
byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Z odvolania žalobkyne nevyplýva, že
by žiadala byť osobne prítomná pri posudzovaní jej zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia

žalovanej a v zmysle citovaného ustanovenia § 155 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je posudkový
lekár oprávnený určiť, že posúdenie zdravotného stavu sa vykoná aj bez osobnej účasti posudzovanej
osoby (pokiaľ táto o osobnú účasť nepožiadala), preto uvedenú námietku žalobkyne správny súd
vyhodnotil ako nedôvodnú.

60. Obdobne ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobkyne o tom, že nevie, či sa
posudzovania jej zdravotného stavu zúčastnil aj nefrológ. Podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom
poistení, posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom,
ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára

sošpecializáciouvpríslušnomšpecializačnomodbore.Zdruhejvetycitovanéhozákonnéhoustanovenia
vyplýva, že ide len o možnosť, nie povinnosť, posudkového lekára ústredia žalovanej posudzovať
zdravotný stav posudzovanej osoby za prítomnosti špecialistu.

61. Napokon za nedôvodnú správny súd považoval aj námietku žalobkyne ohľadom neuskutočnenia

ústneho pojednávania žalovanou v zmysle § 188 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože podľa
predmetného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to
vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu a teda nejedná sa o povinnosť urobiť
tak v každom jednotlivom prípade.

62. K znaleckému posudku vyhotovenému znalcom B. E. D., č. 2/2025, predloženému žalobkyňou
v prílohe jej podania zo dňa 15.04.2025, správny súd uvádza, že na tento znalecký posudok nemohol
v konaní prihliadať z dvoch dôvodov. Po prvé, správny súd spravidla nie je súdom skutkovým. Správne
súdy v konaniach o správnej žalobe v sociálnych veciach preskúmavajú zákonnosť napadnutých
rozhodnutí, avšak nie sú oprávnené nanovo zisťovať skutkový stav, ktorý bol zisťovaný už v rámci

administratívneho konania. Napokon, v prípade dôkazov medicínskej povahy, na ich interpretáciu sú
potrebné medicínske znalosti, ktorými správny súd nedisponuje a správny súd tak nie je oprávnený
vyvodzovať z nich odborné závery, ktorých posúdenie prináleží posudkovým lekárom sociálneho
poistenia; vlastná interpretácia takéhoto dôkazu by bola zo strany správneho súdu prekročením jeho
právomocivrámcisprávnehosúdnictva.Podruhé,znaleckýposudokbolvyhotovenýaždňa08.04.2025,

t. j. takmer rok po vydaní napadnutého rozhodnutia. V zmysle § 135 ods. 1 SSP v konaniach o správnych
žalobách v sociálnych veciach je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnejsprávy. Preto nie je možné prihliadať na znalecký posudok vyhotovený až po vydaní napadnutého
rozhodnutia, ktorý v čase vydania napadnutého rozhodnutia ešte neexistoval.

63. Zo žalobných námietok správny súd vzhľadom na vyššie uvedené teda vyhodnotil ako dôvodnú
námietku o nepreskúmateľnosti lekárskeho posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia. Vada nepreskúmateľnosti sa následne pretavila aj do samotného napadnutého rozhodnutia
správneho orgánu, ktorý z takýchto nepreskúmateľných záverov posudkového lekára vychádzal
a v podstate tieto len kopíroval.

64. K vade nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd ešte dopĺňa aj to, že z
ustanovenia § 209 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V zmysle § 209
ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne

uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení
dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe, ktorých rozhodovala. Na tomto mieste správny
súd poukazuje aj na to, že požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia (okrem § 209 zákona o
sociálnom poistení) vyplýva aj z článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý súdny

proces. Súčasťou tohto práva je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetomkonania.PodľakonštantnejjudikatúryESĽP(napríkladGarciaRuizvs.Španielsko,rozsudok
z 21.01.1999 a iné) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka

musí orgán verejnej správy primerane reagovať, to znamená vo svojom odôvodnení musí presvedčivým
spôsobom poskytnúť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre
neho vyplýva. Aj na irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom,
to znamená stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu
verejnej správy nespĺňa uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na jeho

zrušenie. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému úplne chýba
odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú skutkové dôvody a
úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne
vyhodnotil.Povinnosťouorgánuverejnejsprávyjetedarozhodnutieodôvodniťtak,abyjasným,určitýma
zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní

vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a
výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných
v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávneho nároku, ktorý bol
predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne, aby sa zaoberal tvrdeniami a námietkami
účastníkov konania. Správny súd má zato, že napadnuté rozhodnutie vyššie uvedené kritéria nespĺňa.

65. Správny súd poukazuje na skutočnosť že v napadnutom rozhodnutí sa v úvode len stručne
uvádza priebeh administratívneho konania (t.j., že bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému
zo strany žalobkyne bolo podané odvolanie). Následne správny orgán v napadnutom rozhodnutí
len citoval znenia zákonných ustanovení zákona o sociálnom poistení, konštatoval, že v odvolacom

konaní bol znova posúdený zdravotný stav žalobkyne dňa 25.04.2024 a následne v úvodzovkách bolo
skopírované odôvodnenie lekárskeho posudku zo dňa 25.04.2024. V závere napadnutého rozhodnutia
bolo už len konštatované, ktoré ochorenie posudkový lekár určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie
žalobkyne a s akou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a to do 31.07.2023 a od
01.08.2023 a v závere bola obsiahnutá konštatácia o tom, že posudzovanie zdravotného stavu prináleží

posudkovým lekárom. V napadnutom rozhodnutí úplne absentujú akékoľvek úvahy správneho orgánu,
ktorými sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil, absentuje jeho vlastné posúdenie skutočností
relevantných pre posudzovanú vec a napokon správny orgán v napadnutom rozhodnutí ani len jedinou
vetou nereflektoval na odvolacie námietky žalobkyne, ktoré táto uvádzala vo svojom odvolaní zo dňa
12.03.2024, podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu.

66. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť správnych súdov,
Najvyššieho súdu SR aj Najvyššieho správneho súdu SR, ktoré opakovane judikujú, že rozhodnutie (vo
veciach sociálnych) musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosťs prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah posudkov, ktoré sú iba podkladom rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sú uvedené citácie príslušných ustanovení hmotnoprávneho
predpisu a odkaz na odborný lekársky posudok posudkového lekára žalovanej, respektíve prevzatie

celého textu tohto posudku (jeho citácia) a jeho záverov, ako aj len všeobecné poukázanie na to, že
posudkovým lekárom boli zohľadnené všetky lekárske správy, bez uvedenia skutočností, ktorými sa
žalovaný orgán verejnej správy riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov a bez
uvedenia ako sa žalovaný vysporiadal s podstatnými námietkami účastníka konania (žalobkyne), ktoré
uviedla v opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, nespĺňa

zákonom stanovené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia.

67. Námietku žalobkyne o tom, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, správny
súd nevedel z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia riadne posúdiť. Ak je rozhodnutie
nepreskúmateľné, spravidla nemožno jednoznačne určiť ani presný skutkový stav, z ktorého žalovaný

vychádzal. Hoci posudkový lekár použil vo svojom posudku nesprávne hodnoty obličkových parametrov,
nie je z obsahu posudku (a teda ani z napadnutého rozhodnutia) zrejmé, či resp. ako tieto hodnoty
ovplyvnili prijaté skutkové závery.

68. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie

zrušil, keďže je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a podľa § 191 ods.
4 SSP vrátil vec na ďalšie konanie.

69. Správny súd nepristúpil aj k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia, nakoľko podľa § 191 ods. 3
SSP uvedený postup je možný len na návrh žalobcu a žalobkyňa nenavrhovala zrušiť aj prvostupňové

rozhodnutie. Napokon vytknutú vadu možno odstrániť aj v rámci konania pred druhostupňovým
správnym orgánom.

70. V ďalšom konaní bude potrebné, aby posudkový lekár opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne,
všetky relevantné lekárske správy a keďže už existuje aj znalecký posudok, bude potrebné zohľadniť

aj ten, pričom jednotlivé dôkazy posudkový lekár vyhodnotí samostatne aj vo vzájomnej súvislosti a
riadnym a preskúmateľným spôsobom odôvodní svoje závery. Následne správny orgán znova vo veci
rozhodne a svoje závery taktiež riadnym spôsobom odôvodní.

71. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobkyňa bola v konaní pred

správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1

SSP). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Pod3a § 440 SSP: (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na
svoje podania pred správnym súdom.

V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c)
opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440

sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do
uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.

Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší

úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm.
c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený

advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).