Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/106/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519204036
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7519204036.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Alžbety Beňákovej, v spore žalobkyne A. B., C. D., nar.
X.X.XXXX, E., F. G. X, zastúpenej JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou AK, Floriánska 16, Košice,
proti žalovanému H. B., nar. XX.X.XXXX, I., J. XX/XX, zastúpeného JUDr. Katarínou Habiňákovou,
advokátkou AK, Košice, Štúrova 20, v konaní o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
K3-15C/45/2019 z 22.3.2024 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanému proti žalobkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta (I.) a žalovanému
nepriznáva náhradu trov konania (II.).

2.1.Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd zrušil
a vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do ktorého spoluvlastníctva patria hnuteľné veci
- nábytok, vybavenie domácnosti - posteľ, VALSTED 160 x 200 cm, 2 ks látkový rošt 80 x 200 cm, 2
ks matrac 80 x 200 cm v sume 350 eur, náradie v sume 100 eur, kuchynský spotrebič v sume 34,99

eur, spolu v zostatkovej hodnote ku dňu zániku manželstva v sume 519,99 eur, ďalej motorové vozidlo
Škoda Fabia Combi, ktoré bolo kúpené v roku 2018 za kúpnu cenu vo výške 1 894 eur. Žalobkyňa počas
manželstva nemala žiadne spoločné záväzky, žalovaný však pred uzavretím manželstva zobral pôžičku
od spoločnosti Cetelem v sume 10 000 eur, ktorú sa zaviazal splácať po dobu 10 rokov, mesačná splátka
predstavuje sumu 183,01 eur, pričom od dňa uzavretia manželstva uvedenú pôžičku v mesačných
splátkach žalovaný splácal zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM a za trvania manželstva
bolo uhradených 33 splátok. Žalobkyňa poukázala na to, že bola na materskej dovolenke, teda okrem

materskej a výživného od manžela nemala žiaden iný príjem. Žalovaný jej prispieval na výživu jej
a maloletého dieťaťa sumou 200 eur. Žalobkyňa za mesiac december a január uhradila nájomné spolu
v sume 760 eur z prostriedkov, ktoré mala z vlastných úspor nadobudnutých pred uzavretím manželstva.
2.2.Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že manželstvo uzatvorili XX.X.XXXX v E., že
včaseuzavretiamanželstvažalobkyňanepracovalaaexterneštudovala.XX.X.XXXXsanarodilmaloletý
syn H.. Po uzavretí manželstva bývali u rodičov žalobkyne a po narodení maloletého syna H. sa rozhodli
osamostatniť, odišli bývať do podnájmu a dohodli sa na spoločnom hospodárení a to tak, že z príjmu

žalovaného, ktorý sa pohyboval okolo 500 až 600 eur vytvárali úspory, ktoré následne posielal zo
svojho účtu na účet žalobkyne. Uviedol, že v podnájme bývali len dva mesiace, podnájom platili z účtu
žalobkyne, na jej účet jej prispieval sumou 200 eur. Zo svadobných darov nadobudli finančné prostriedky
v sume 2 000 eur, ktoré boli uložené na účte žalobkyne. K pôžičke zo spoločnosti Cetelem uviedol,že túto nadobudol pred uzavretím manželstva, ktorú však použil pre svojich rodičov a títo mu každý
mesiac poskytli sumu 183 eur mesačne, preto má za to, že ani jedna zo splátok nebola uhradená zo
spoločných prostriedkov. K motorovému vozidlu uviedol, že toto do BSM nepatrí, keďže ho kúpili jeho

rodičia a eviduje sa na držiteľa otca – K. B.. Ďalej uviedol, že žalobkyňa po skončení nájmu bytu obdŕžala
kauciu, ktorá bola zložená vo výške dvojmesačného nájmu 780 eur. Tvrdí, že predmetom BSM sú veci,
ktoré navrhla žalobkyňa vyporiadať sú v jej užívaní, tieto sú finančne nízko ohodnotené, a preto by mali
patriť do jej výlučného vlastníctva.
2.3.Súd vec právne posúdil podľa § 143, § 148, § 149 ods. 1, 3, § 150 OZ a konštatoval, že

manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo uzatvorené XX.X.XXXX a rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Košice-okolie 17.9.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.10.2018. Konanie bolo vedené pod
sp.zn. 9P/41/2017. Z manželstva pochádza jedno dieťa H., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol po rozvode
zverený do osobnej starostlivosti matke a zároveň bola schválená dohoda rodičov o výške výživného
a úprave styku.
2.4.Súd konštatoval, že pri zisťovaní masy BSM nebolo sporné, že manželia zakúpili posteľ v sume

350 eur. Tvrdenie, že finančné prostriedky na kúpu postele žalovanému poskytli rodičia, žalovaný
nepreukázal a táto posteľ v súčasnej dobe neexistuje, preto nebola zahrnutá do masy BSM. Rovnako
nebolo sporné, že motorové vozidlo Škoda Fabia Combi nie je vlastníctvom žalovaného, keďže je vo
vlastníctve otca žalovaného, pričom vyporiadanie k tomu motorovému vozidlu žalobkyňa v priebehu
konania nežiadala. Žalobkyňa trvala na tom, že predmetom vyporiadania majú byť splácané finančné

prostriedky, úver zo spoločnosti Cetelem, ktorý uhrádzal žalovaný počas trvania manželstva zo
spoločných finančných prostriedkov strán sporu, a to od uzavretia manželstva XX.X.XXXX do januára
2017, teda do doby, kedy viedli spoločnú domácnosť, t.j. za obdobie 12 mesiacov. Žalovaný mesačne
splácal úverové splátky a finančné prostriedky na tieto splátky mu dávali rodičia v hotovosti. Ako dôkaz
predložil súdu čestné prehlásenie rodičov z 26.4.2020 a zápisy o prevzatí finančných prostriedkov

od rodičov, ktorí potvrdili, že mu splácali každý mesiac sumu vo výške 184 eur. Tento dôkaz súd
zobral do úvahy i vzhľadom na skutočnosť, že rodičia žalovaného nemali príjmy postačujúce na to,
aby mohli vziať úver na rekonštrukciu domu, keďže podľa vyjadrení žalovaného a žalobkyne otec bol
v tom čase dôchodcom a matka pracovala ako upratovačka a nespĺňali podmienky na poskytnutie
pôžičky. Prvoinštančný súd mal za to, že finančné prostriedky boli prevádzané z účtu žalovaného,

na ktorý mu prichádzala mzda a žalovaný od svojich rodičov následne finančné prostriedky prevzal,
o čom súdu predložil dôkaz, fotokópiu zápisov s podpisom o prevzatí finančných prostriedkov a čestné
prehlásenierodičovžalovaného,ktorýmpotvrdili,žepôžičkubralichsynnasvojemeno,narekonštrukciu
domu. Peniaze, ktoré mu splácali rodičia v hotovosti, následne použil na stravu, oblečenie, do spoločnej
domácnosti, pre žalobkyňu, ich syna a jeho.

2.5.Súd k vyhláseniu rodičov ďalej uviedol, že skutočnosť, že rodičia prispeli žalovanému na posteľ,
matrace a rošty v hodnote 400 eur, vyhodnotil tak, že z neho nevyplýva, že by malo sa jednať o dar
len jednému z manželov, navyše, potvrdenie o tom, že došlo k zakúpeniu týchto hnuteľných vecí zo
spoločných finančných prostriedkov sú zrejmé, keďže dôkaz o ich nákupe a platbe boli súdu predložené
žalobkyňou, avšak v čase vyporiadania tieto veci už neexistovali, preto nemohli byť predmetom

vyporiadania.
2.6.Súd konštatoval, že z predložených výpisov z účtu zistil, že na účet žalobkyne bola vložená suma
10 000 eur, ktorá bola vytvorená ešte pred uzavretím manželstva z úspor jej príbuzných, tieto finančné
prostriedky boli prevedené 18.1.2016 a zároveň toho istého dňa bol výber v hotovosti predmetných
finančných prostriedkov vo výške 9 578 eur. Z uvedeného je zrejmé, že sa jednalo o finančné prostriedky,

ktoré patrili výlučne žalobkyni, žalobkyňa nepreukázala, že by z týchto finančných prostriedkov mala
zakúpiť akúkoľvek hnuteľnú vec do spoločného užívania. Samotná žalobkyňa uviedla, že sa jednalo
o finančné prostriedky, ktoré následne použila ona sama pre svoje potreby a potreby maloletého dieťaťa,
keďže nemala žiaden príjem.
2.7.Z výpisu žalovaného súd zistil, že žalovaný zasielal žalobkyni finančné prostriedky. Z uvedených

výpisov sa javí pravdepodobná skutočnosť, ktorú uviedol žalovaný vo svojej výpovedi, že finančné
prostriedky vkladal na účet žalobkyne za účelom tvorby úspor, a teda z toho dôvodu ani neplatili rodičom
žalobkyne za bývanie (tak ako to tvrdila žalobkyňa, že vyplatila rodičom sumu 3 000 eur za bývanie
a stravu), ale, že finančné prostriedky, ktoré ostávali na účte slúžili na zabezpečenie všetkých ostatných
potrieb rodiny. Finančné prostriedky boli počas manželstva spotrebované a nebolo preukázané v konaní,

že by z výlučných finančných prostriedkov jedného alebo druhého z manželov boli zakúpené akékoľvek
iné hnuteľné alebo nehnuteľné veci.
2.8.Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ani žalovaným navrhnutý spôsob vyporiadania BSM
týkajúcisaspoločnýchúspor,ktorémalibyťvovýške3000euravrátenéhodepozituvovýške760eurnieje možné v danom prípade vyporiadať, keďže sa jedná o finančné prostriedky, ktoré boli spotrebované
počas trvania manželstva.
2.9.Na základe vykonaného dokazovania súd uzavrel, že v danom prípade nebolo možné vyporiadavať

BSM vzhľadom na to, že strany sporu ku dňu zániku manželstva nevlastnili žiaden majetok, a preto
návrh zamietol.
2.10.Súd o trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

3.1.Žalobkyňa napadla rozsudok včas podaným odvolaním, ktoré odôvodnila tým, že konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods.1
písm. d/ CSP), súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365
ods.1 písm. e/ CSP), súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods.1 písm. f/ CSP), rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods.1 písm. h/ CSP).
3.2.Žalobkyňa má za to, že rozhodnutie súdu neposkytuje žalobkyni ochranu jej ohrozených a právom

chránených záujmov nie je spravodlivé ani účinné do takej miery, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
3.3.Súd nerozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, nerozhodol
spravodlivo a žalobkyňa má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie odklonu od ustálenej
rozhodovacej praxi.
3.4.Namietla, že pri vysporiadaní BSM malo byť prihliadané na všetky splátky úveru, ktoré žalovaný

zobral ešte pred uzavretím manželstva a splácal ho zo spoločných prostriedkov.
3.5.V konaní bolo preukázané, že sumu 10 000 eur nadobudla pred uzavretím manželstva a tieto nie
sú spoločným majetkom, sú len jej vlastníctvom. Z vlastných finančných prostriedkov nakúpila synovi
a zaplatila v hotovosti posteľné prádlo, detskú plachtu v sume 22,07 eur, detský paplón, vankúš a matrac
74,98 eur, detskú postieľku v sume 93 eur, 10 dielnu sadu so zavinovačkou 71,50 eur, detský kočík

s príslušenstvom 321,95 eur, osušky, oblečenie a iné detské potreby 38,10 eur, ku ktorým žalobkyňa
predložila bločky o úhrade. Rovnako žalobkyňa predložila bločky o nákupe potravín a ošatenia pre dieťa.
Žalobkyňa konštatovala, že všetky svoje a synove platby financovala výlučne ona, a to z prostriedkov,
ktoré obdŕžala na účet od Úradu práce v sume 1 236,26 eur, 203,20 eur, 203,20 eur, 203,20 eur.
Zfinančnýchpríspevkovodmanžela,ktoréuvádzalaužvsvojichpredchádzajúcichvyjadreniach,ktorými

manžel počas spoločného života prispel na chod domácnosti a ich potreby uviedla, že vo februári, marci,
apríly 2016 nedostala nič, v máji 2016 sumu 350 eur, v júni 2016 sumu 445 eur, v júli a auguste 2016
nedostala nič, v septembri 2016 sumu 200 eur, v októbri 2016 sumu 200 eur, v novembri 2016 sumu
200 eur, v decembri 2016 sumu 200 eur.
3.6.K príspevku rodičom žalobkyne v sume 3 000 eur uviedla, že za 10 mesiacov, počas ktorých žili u jej

rodičov im prispela sumou 300 eur mesačne. Príspevok rodičom nepredstavoval len náklady na bývanie,
ale sporové strany sa u rodičov stravovali, čo vyplýva priamo z čestného prehlásenia otca žalobkyne.
3.7.K preplácaniu úveru žalovaného jeho rodičmi uviedla, že toto považuje za účelové a nepreukázané.
Naviac odporujúce faktickému stavu veci, pretože žalovaný preukazoval skutočnosť, že jeho rodičia
mu mali poskytovať finančné prostriedky na splácanie úveru čestným prehlásením rodičov a zošitom,

do ktorého sa údajne zapisovali splátky, rovnako žalobkyňa preukázala príspevok rodičom 300 eur
mesačne, tiež čestným prehlásením svojho otca a výberom sumy 3 000 eur zo svojho účtu 28.11.2016.
Z rozsudku nie je zrejmé, prečo čestnému prehláseniu otca žalobkyne súd neuveril, hoci je podporený
výberom sumy 3 000 eur z účtu žalobkyne, a naopak čestnému prehláseniu rodičov žalovaného a
zošitu, ktorý mohol ktokoľvek vytvoriť, kedykoľvek aj tesne pred pojednávaním, súd uveril, aj keď je v

rozpore s inými dôkazmi. Ak by žalovanému dávali peniaze rodičia ako to tvrdil, potom by sa nedostal
do omeškania s predchádzajúcim úverom, ktorý bral kvôli rodičom. Ak by mu dávali na splátky rodičia
nemal by problém aj po strate zamestnania úver splácať z peňazí poskytnutých od rodičov.
3.8.Žalobkyňa v odvolaní poukázala na skutočnosť, že z obavy, že žalovaný uzavrie inú úverovú zmluvu
na refinancovanie svojej starej dlžoby, ako manželia uzatvorili dohodu o zúžení BSM, k čomu došlo

23.1.2017 a k čomu predložila dôkaz, ako notársku zápisnicu z 23.1.2017, N 17/2017.
3.9.Poukázala na to, že ona počas spoločného života všetky svoje finančné prostriedky, ktorými
disponovala minula na spoločné výdavky, potreby pre syna a pre seba a žalovaný hospodáril so svojimi
príjmami sám. Po opustení spoločnej domácnosti jej zasielal výživné v sume 150 eur. Súd napriek
tomu podľa mienky žalobkyne nelogický žalovaným predložené a ničím nepodložené dôkazy akceptoval

anaopakneakceptovaldôkazy,ktorépredložilažalobkyňa,resp.dospelnazákladevykonanýchdôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam.
3.10.Aktíva BSM patriace do masy BSM podľa mienky žalobkyne jednoznačne mali byť finančné
prostriedky, konkrétne úver zo spoločnosti Cetelem, ktorý uhrádzal žalovaný počas trvania manželstvazo spoločných finančných prostriedkov strán sporu od uzavretia manželstva XX.X.XXXX až do januára
2017, to je doba, kedy viedli spoločnú domácnosť. Predmetom mala byť aj hodnota postele, roštu
a matraca.

3.11.Vzhľadomnavyššieuvedenýskutkovýaprávnystavvecižalobkyňanavrhla,abykrajskýsúdzmenil
rozsudok žalobe žalobkyni vyhovel a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4.1.Žalovaný sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobkyne. Uviedol, že súd vykonaným dokazovaním zistil,
že neboli žiadne aktíva, ktoré by patrili do BSM a ktoré by mali byť základom pre veľkosť podielov strán

sporu.
4.2.Namietol,ževtomtokonanísaneriešiotázkaspolužitiaaplatenianákladovsúvisiacichsospoločnou
domácnosťou. Poprel tvrdenie rodičov žalobkyne, že uhradila rodičom 3 000 eur za 10 mesiacov, počas
ktorých žili v spoločnom rodinnom dome. Žalobkyňa dodatočne v čase súdneho konania vykonštruovala
tvrdenie, na základe ktorého mali platiť jej rodičom 300 eur mesačne, ktoré žalobkyňa mala zaplatiť spolu
za 10 mesiacov 3 000 eur. Žalobkyňa o týchto výdavkov ho nikdy neinformovala, vzťahy s jej rodičmi

boli zlé, a preto odišli do podnájmu. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení nepredložila súdu žiadne
dôkazy.
4.3.Rozhodnutie súdu, ktoré bolo napadnuté odvolaním považuje za správne, a preto ho navrhuje
potvrdiť.

5.1.K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá konštatovala, že všetky svoje tvrdenia
preukázala, predložila kompletný výpis zo svojho účtu, z ktorého je zrejmé všetky ňou uskutočnené
platby počas manželstva, naopak z účtu žalovaného sú zrejmé len výbery a nevie na čo skutočne
žalovaný tieto peniaze použil.
5.2.Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť jej rodičov voči nej, ako študentke k tomu uviedla, že vyživovacia

povinnosť manžela (žalovaného), ktorý neštudoval, ale riadne pracoval predchádza vyživovacej
povinnosti rodičov. Rodičia žalobkyne už tým, že požadovali príspevok za tri osoby, ktoré u nich bývali
aj stravovali sa sumu 300 eur, obom faktický pomáhali, pretože náklady na bývanie a stravovanie troch
osôb sú podstatne vyššie. Rodičia žalobkyne platili elektrinu, plyn, vodu, stočné, poistenie, odpad, daň
z nehnuteľnosti a stravovanie žalobkyne, žalovaného a ich syna. Na základe uvedeného zotrvala na

svojich predchádzajúcich tvrdeniach a vyjadreniach.

6.Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

7.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas,

oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

8.1.Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d/ CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú
subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu

konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom
spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom
takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

8.2.Žalobkyňa žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený odvolací dôvod neuviedla.

9.1.Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e/ CSP, spočíva v neúplnosti zistenia
skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej
inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a

navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval
za rozhodujúci pre vec). Samotná okolnosť, že súd nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,
ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a

ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu, ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu.
Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia.
9.2.Podľa § 185 ods.1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

9.3.Ak súd rozhodne, že niektoré z navrhnutých dôkazov nevykoná, je povinný v odôvodnení rozsudku
odôvodniť, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy.
9.4.Žalobkyňa v odvolaní neoznačuje dôkaz, ktorý navrhovala už v konaní na súde prvej inštancie, ale
nebol vykonaný, preto tento odvolací dôvod nie je daný.

10.Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd
berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené,
prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán.
Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov
s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

11.1.Žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP. Právnym posúdením je činnosť
súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové

zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav
inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne
závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ustanovenia spočíva i v
jeho správnom priradení k zistenému skutkovému stavu.

11.2.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach
a povinnostiach strán sporu.

12.1.V odvolaní žalobkyňa síce výslovne neuviedla odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP,

z jeho obsahu a svojimi odvolacími námietkami, tento vyplynul a nastolila predmetom odvolacieho
prieskumu tiež správnosť procesného postupu prvoinštančného súdu z hľadiska rešpektovania práva
na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žalobkyňa tvrdila, že rozhodnutie súdu neposkytuje ochranu jej
ohrozených a právom chránených záujmov, nie je spravodlivé, ani účinné do takej miery, aby bol
naplnený princíp právnej istoty, súd nerozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších

súdnych autorít, nerozhodol spravodlivo a dôkladne a presvedčivo odôvodnil odklon od ustálenej
rozhodovacej praxi.
12.2.Podľa § 220 ods.2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
12.3.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu,

právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so
všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie

rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia.12.4.Účelom odvolacieho konania je náprava skutkových a právnych pochybení súdu prvej inštancie,
za predpokladu, že boli zrozumiteľne prezentované. Rozhodnutie a jeho odôvodnenie je základným
a bezpodmienečným objektom prieskumnej činnosti vykonávanej odvolacím súdom. Výsledky

prieskumnej činnosti sú vždy reakciou na správnosť a opodstatnenosť dôvodov preskúmavaného
rozhodnutia vo svetle uplatnených odvolacích námietok, to znamená, že rozhodnutie musí spĺňať
požiadavky zákona z hľadiska jeho odôvodnenosti (preskúmateľnosti) v zmysle § 220 ods.2 CSP.
12.5.V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
1Cdo/184/2010, v ktorom uvádza, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné

s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky
spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich
súvislostiach.RovnakorozsudokEurópskehosúdupreľudsképrávaz25.9.2012-sťažnosťč.59102/08,
nález Ústavného súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 16.9.2009 sp. zn. 5MCdo 8/2008, z ktorých vyplýva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na všetky otázky, ktoré vyšli v priebehu sporu najavo.
Povinnosťousúdujevyhodnotiťibatiespornétvrdeniaaskutočnosti,ktorésúdpremeritórnerozhodnutie
súdu postačujúce.
12.6.V posudzovanej veci ide výlučne o subjektívny, ničím nepodložený pocit odvolateľky založený na

očakávaní iného meritórneho rozhodnutia. Skutočnosť, že žalobkyňa sa so skutkovým hodnotením a
následne právnym názorom prvoinštančného súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o
zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia.

13.Žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

14.1.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne

závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť.
14.2.Žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by
pre ňu privodili priaznivé rozhodnutie. Skutočnosti ňou uvedené v odvolaní neumožňujú prijať iné závery

a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku. Vo svojom odvolaní žalobkyňa v podstate
argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré boli predmetom
dokazovania a s ktorými sa súd prvej inštancie aj náležite pri rozhodovaní vo veci vysporiadal. Ani
počas odvolacieho konania k zmene skutkového ani právneho stavu nedošlo, preto odvolací súd na
skutkovézisteniaanaprávnenormy,ktorépoužilsúdprvejinštancieodkazuje,rovnakoakoinasprávne,

presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje (§ 387 ods.2 CSP), a preto len na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam
žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

15.Predmetom konania je vyporiadanie BSM, ktoré zaniklo rozvodom manželstva a podľa žalobkyne

masu BSM tvoril hnuteľný majetok posteľ, VALSTED 160 x 200 cm, 2 ks látkový rošt 80 x 200 cm, 2
ks matrac 80 x 200 cm v sume 350 eur, ktoré navrhla prikázať žalovanému a 33 mesačných splátok vo
výške 183,01 eur na pôžičku žalovaného od spoločnosti. Na vyrovnanie podielov žiadala, aby žalovaný
jej vyplatil sumu 1 181,55 eur.

16.1.Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
16.2.Podľa § 144 OZ veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
16.3.Podľa § 148 ods.1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.16.4.Podľa § 149 ods.1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.
16.5.Podľa § 149 ods.3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z

manželov súd.
16.6.Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako

sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

17.1.Základným predpokladom vzniku BSM je vznik manželstva, druhým predpokladom je, že
manželstvo trvá a tretím nadobudnutie veci za trvania manželstva.
17.2.PredmetomBSMjevšetko,čomôžebyťpredmetomvlastníctvaačonadobudolniektorýzmanželov

za trvania manželstva [hmotné veci – hnuteľné a nehnuteľné, všetky práva (pohľadávky), ktoré vznikli
za trvania manželstva a záväzky (dlhy) a iné majetkové hodnoty (hodnota obchodného podielu, členský
podiel), príjem z poistného plnenia a pod.]
17.3.O zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno hovoriť jednak v zmysle jeho zániku
k určitej veci bežnými spôsobmi zániku vlastníckeho práva (napr. predajom, darovaním, zničením veci

a pod.), ktoré však nemá vplyv na trvanie bezpodielového spoluvlastníctva, a jednak v zmysle zániku
právneho vzťahu bezpodielového spoluvlastníctva ako celku. V tomto prípade zanikne bezpodielové
spoluvlastníctvo ku všetkým veciam, ktoré ho tvoria. Podľa citovaného § 148 ods.1 OZ BSM zanikne
zánikom manželstva, o. i. rozvodom.
17.4.Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto

spoluvlastníctvaačoexistovalovčasejehozániku,t.j.spravidlavdeňprávoplatnostirozsudkuorozvode
(teda nie v deň faktického rozchodu manželov, alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní). Táto
doba je rozhodujúca aj pre posúdenie stavu veci (napr. jej veku, kvality, miery opotrebenia a pod.).
17.5.Predmetom vyporiadania, ktoré spočíva v zistení a rozdelení spoločného majetku, môže byť len
ten majetok, ktorý skutočne reálne existuje ku dňu zániku BSM ako spoločný (R 105/1967).

17.6.Pri vyporiadavaní BSM § 150 OZ zakotvuje základné zásady:
a) rovnosť podielov;
b) refundácie nákladov na spoločný alebo oddelený majetok;
c) ochrany maloletých detí;
d) pričinenia na zveľadení majetku.

18.Súd pri zisťovaní masy patriacej do BSM správne uzavrel, že takáto masa neexistuje, lebo
z dokazovania vyplynulo, že ku dňu zániku BSM, manželia nevlastnili žiaden taký majetok.

19.1.Námietka žalobkyne, že predmetom vyporiadania mala byť posteľ s roštom a matracmi, lebo

tieto veci zakúpili počas trvania manželstva je nedôvodná, lebo žalobkyňa tvrdila, že ona tieto veci
nemá a žalovaný tiež tvrdil, že neexistujú. Bolo povinnosťou žalobkyne preukázať, že ku dňu zániku
BSM označené veci existovali. Žalobkyňa takýto dôkaz neprodukovala, preto možno konštatovať, že
neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania existencie uvedených vecí.
19.2.Žalobkyňa rovnako namietala, že neboli do masy BSM zahrnuté investície, ktoré ona zo svojho

oddeleného majetku investovala pre seba a syna. Ďalej nebola zahrnutá úhrada za spoločné bývanie
v čase, keď boli u jej rodičov a investície za nájom v prenajatom byte, ktoré uhradila zo svojich finančných
prostriedkov.
19.3.K uvedenému odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR 22Cdo/2537/2013 podľa ktorého
„Vysporiadanie investícií z výhradného majetku do spoločného majetku predpokladá vo všeobecnej

rovinetvrdenie,ževýlučnéfinančnéprostriedkyjednéhozmanželovbolipoužitévprospechpodielového
spoluvlastníctva.“
19.4.Citované rozhodnutie možno použiť aj pre tento prípad. Žalobkyňa v konaní mala preukázať, že
z jej finančných prostriedkov došlo k nadobudnutiu akéhokoľvek majetku patriaceho do BSM alebo do
výlučného vlastníctva žalovaného. Z vykonaného dokazovania ale ani z tvrdení žalobkyne nevyplynulo,

že by za jej finančné prostriedky bol nadobudnutý nejaký spoločný majetok. Všetky ňou použité finančné
prostriedky boli strovené počas manželstva. Prvoinštančný súd správne na použité finančné prostriedky
neprihliadal a nevysporiadaval ich.19.5.V kontexte s uvedeným nie je dôvodná ani námietka žalobkyne, že súd neprihliadal na ňou
predložený dôkaz (čestné prehlásenie otca žalobkyne). Súd správne postupoval, ak na takýto dôkaz
neprihliadal, lebo nemal žiaden vplyv na určenie masy BSM a jej vyporiadanie, neprihliadnuc na to, že

žalobkyňa tento dôkaz nepoužila v žalobe, ale až potom ako žalovaný predložil svoj dôkaz ohľadne
platieb úveru.
19.6.Záverom možno zhrnúť, že keď ide o finančné prostriedky jedného z manželov (žalobkyne)
spotrebované bežnú údržbu, prípadne na osobnú spotrebu manželov alebo plnenie vyživovacej
povinnosti k deťom, ide o náklady, na ktoré sa pri vyporiadaní BSM neprihliada (viď R 42/1972).

20.Námietky žalobkyne týkajúce sa hospodárenia počas trvania manželstva pri chode domácnosti
vzhľadom na ich spotrebovaný charakter nemožno ich zahnúť do masy BSM.

21.Veci týkajúce sa zakúpenia potrieb pre syna (kočík, postieľka, oblečenie, potraviny) žalobkyňa ani
nežiada vyporiadať a je dôvodné predpokladať, že ostali u žalobkyne, ktorá zabezpečuje potreby

a starostlivosť o neho (viď R 19/1960).

22.K námietke žalobkyne, že pri vyporiadaní BSM malo byť prihliadnuté na všetky splátky úveru a že
súd uveril tvrdeniu žalovaného, že na tieto splátky žalovanému prispievali v plnej výške jeho rodičia,
o čom predložil dôkaz – Čestné prehlásenie z 26.4.2020 a zápisy splátok, odvolací súd poukazuje na

to, že žalovaný toto tvrdenie podložené dôkazom použil hneď v prvom vyjadrení k žalobe. Žalobkyňa
neprodukovala žiadne dôkazné prostriedky, ktorými by toto tvrdenie vyvrátila a v podstate len namietala,
že je nelogické, aby žalovanému prispievali na splátky úveru rodičia, ktorí nemali dostatok prostriedkov,
aby im banka poskytla úver. Odvolací súd k tomu poznamenáva, že samotná skutočnosť, že rodičia
žalovaného nespĺňali podmienky na poskytnutie úveru neznamená, že by neboli schopní splácať synovi

splátky úveru, ktorý bol použitý na rekonštrukciu ich domu. Už len samotná skutočnosť, že úver bol
použitý na rekonštrukciu domu rodičov žalovaného je dôvodná, že rodičia splátky úveru mali záujem
splácať a aj splácali tak, ako to uviedli v Čestnom prehlásení.

23.Orbiter dictum odvolací súd uvádza, že vychádzajúc z obsahu preskúmavaného spisu považuje

závery prvoinštančného súdu, že neexistovali žiadne aktíva, ktoré by patrili do BSM, za správne.
Uvedený záver má podklad v dostatočne (z hľadiska rozsahu) vykonanom dokazovaní, pričom zo
záverov je zrejmé, súd prihliadal na všetky relevantné okolnosti daného prípadu, preto odvolací súd
rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods.1,2 CSP potvrdil.

24.Prvoinštančný súd o trovách konania rozhodol s prihliadnutím na § 257 CSP, a keďže tieto dôvody
existovali aj v priebehu odvolacieho konania, napriek úspešnosti žalovaného odvolací súd nepriznal
žalovanému proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania, a to v súlade s § 255 ods.1, § 396 ods.1
a § 257 CSP.

25. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.