Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/117/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323204152
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323204152.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci navrhovateľky – manželky (matka):
A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, C., zastúpená: Mgr. Michaela Uj Hahnová, advokátka,
so sídlom Vlárska č. 458, Trenčín, a manžela navrhovateľky (otec): B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXXX/XX, C., zastúpený: Mgr. Ivana Polivková, advokátka, so sídlom Kláštorská 9, Bratislava,

o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva
k maloletému dieťaťu: D. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletému dieťaťu: E. B., nar. XX.XX.XXXX, obe
bytom ako otec, obe v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Galanta, o odvolaní kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 26. marca
2024, č.k. 5P/67/2023-121, v časti výroku II, III. a matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa
26. marca 2024, č.k. 5P/67/2023-121, v časti výroku II, III., IV., V. a VI. takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výroky II, III., IV., V. a VI.) a v závislom
výroku o náhrade trov konania (výrok VII.) r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo účastníkov rozviedol,
výrokom II. a III. zveril maloletého D. a E. do osobnej starostlivosti otca, výrokom IV. a V. zaviazal matku

platiť výživné na maloletého D. a aj na maloletého E. na každé dieťa vo výške 30% zo sumy životného
minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu mesačne, výrokom VI. upravil styk
matky s maloletými deťmi tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletým dieťaťom D. B. a maloletým
dieťaťom E. B. každý nepárny kalendárny týždeň vždy od piatku od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod.,
s tým, že matka si maloleté dieťa v stanovenom čase prevezme v mieste bydliska otca a v stanovenom
čase maloleté dieťa odovzdá späť otcovi v mieste bydliska otca a výrokom VII. rozhodol o trovách

konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanovením § 22, § 23 ods. 1 až 3, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1
až 6, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vecne dôvodil, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu manželstva účastníkov. Manželia nežijú
v spoločnej domácnosti od októbra 2023. Medzi manželmi došlo k vzájomnému citovému odcudzeniu.

Manželia k sebe už nič necítia a o obnovenie manželského spolužitia nemajú záujem. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Ďalšie trvanie tohto iba formálneho zväzku nie je v spoločenskom záujme a zároveň nie je ani v rozpore
so záujmami maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, keďže nie je vhodné, aby sa spory medzi
manželmi prenášali na maloleté deti, preto súd manželstvo účastníkov rozviedol. Súd ustálil, že je

potrebné právnu vec prejednať a rozhodnúť, nakoľko z uznesenia Okresného súdu Galanta, sp. zn.:
31Tp/41/2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 5Tpo/31/2023 vyplynulo aj to,že otec nebol vzatý do väzby. Z odpovede od Okresného riaditeľstva PZ Galanta na žiadosť zo dňa
22.03.2024 vyplynulo aj to, že nebolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe. Navyše z lekárskej správy
Nemocnice s poliklinikou Svätého Lukáša Galanta vyplynulo aj to, že matka nevie o tom, že by muž

chlapcov bil. Na základe vykonaného dokazovania súd o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva rozhodol tak, že
maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti ich otca, pričom obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok. Otec žiadal na čas po rozvode manželstva maloleté deti zveriť do jeho osobnej
starostlivosti, pričom maloleté deti sa nachádzali v osobnej starostlivosti svojho otca veľkú časť času

od opustenia spoločnej domácnosti matkou, pričom zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že otec
býva vo vlastnom rodinnom dome, v domácnosti otca je čisto a potraviny sú zabezpečené, pričom
maloletým deťom bolo u otca dobre. Otec poskytuje osobnú asistenciu tretej osobe na základe zmluvy
o osobnej asistencii, a teda keď je schopný postarať sa o cudzieho človeka, tak je schopný postarať
sa o vlastné maloleté deti. Otcovi vypomáha so starostlivosťou o domácnosť jeho stará matka B.
B., ktorá je podporným prvkom pre otca, ktorej prítomnosť u otca bola potvrdená správou kolízneho

opatrovníka. Na základe potvrdení centra pre liečbu drogových závislostí otec preukázal, že nie je
užívateľom návykových látok, čo je podporené tým, že pracuje ako rušňovodič, kde musí byť pri výkone
práce úplne v poriadku. Okrem toho maloleté deti dobre poznajú prostredie v C., nakoľko tam prežili
veľkú časť svojho života a chodia tam do škôlky, keď aj z rozhodnutí materskej školy o prijatí maloletých
detí prestupom je zrejmé, že ich pôvodná materská škola bola Materská škola, F. XXX, C.. Navyše

maloleté deti chodia na tréningy s otcom, kde sa im venuje tréner, a teda otec sa snaží maloletým
deťom zmysluplne vyplniť voľný čas. Súd prihliadol aj na názor maloletých detí, tak ako ho zistil kolízny
opatrovník, že chcú ostať doma s otcom. To znamená, že zverenie maloletých detí otcovi je v najlepšom
záujme maloletých detí.

3. Naproti tomu možnosti matky na osobnú starostlivosť o maloleté deti boli menej priaznivé, nakoľko
vyjadrenia matky vyznievajú rozporuplne, keď na pojednávaní uviedla, že nie je psychiatrický pacient,
ale z lekárskej správy Nemocnice s poliklinikou Svätého Lukáša Galanta vyplynulo aj to, že má diagnózu
F41.9 Úzkostná porucha bližšie nešpecifikovaná. Matka nemá vlastné samostatné stabilné bydlisko.
V prípade, že by matka chcela bývať s maloletými deťmi u svojej matky, pani G. H., čo je v I., tak

maloleté deti by boli vytrhnuté zo svojho pôvodného prostredia v C.. Okrem toho zo správy Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Trenčín vyplynulo aj to, že pani G. H. býva v 3 izbovom byte, z čoho je potrebné
usudzovať to, že je to menej priestoru ako rodinný dom s okrasnou záhradou u otca. Ešte je potrebné
pripomenúť, že v prípade, že by matka bývala v I. a chcela by vykonávať osobnú asistenciu v zmysle
zmluvy o výkone osobnej asistencie na adrese J. XX, A., tak by jej cestovanie zabralo veľa času, počas

ktorého by sa nemohla venovať maloletým deťom. Keďže maloleté deti majú právo na rovnoprávny styk
s oboma rodičmi, súd rozhodol o styku matky s maloletými deťmi, tak že matke umožnil styk s maloletými
deťmi každý nepárny kalendárny víkend. Tu je potrebné zdôrazniť, že otec sa vyjadril, že otec sa s
matkou na styku cez víkendy vedel bez problémov dohodnúť, pričom matke môže pomôcť pri osobnej
starostlivosti o maloleté deti jej matka pani H., ktorá mala v minulosti maloleté deti dočasne zverené na

základe neodkladného opatrenia, pričom maloletým deťom bolo u nej dobre. Súd pri určení výživného
vychádzal z čistého mesačného príjmu otca pozostávajúceho z priemernej čistej mzdy 957,15 eur a
odmeny za osobnú asistenciu 150 eur, čo je spolu 1.107,15 eur. Súd pri určení výživného vychádzal z
čistého priemerného mesačného príjmu matky, ktorý nie je dlhodobý a stabilný, nakoľko matka pracuje
len od 01.12.2023 v spoločnosti E. C. I., C., a ktorý je vo výške minimálnej mzdy a výkonnostných

prémií za daný mesiac. Vzhľadom na dve vyživovacie povinnosti, vek maloletých detí a odôvodnené
výdavky maloletých deti, ktoré sú bežné, súd určil minimálne výživné, ktoré je 30 % zo sumy životného
minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, keď to takto navrhoval aj otec vo
vyjadrení k návrhu, ktorá suma spolu s prídavkom na dieťa a s výživným od otca, ktorý sa na výživnom
na maloleté deti podieľa ešte aj osobnou starostlivosťou, pokryje odôvodnené potreby maloletých detí.

Rodičia sa na mesačných výdavkoch na maloleté deti na pojednávaní zhodli. Vzhľadom na minimálne
výživné, ktoré je určené na pokrytie základných potrieb, súd nezahrnul do mesačných výdavkov výdavky
na voľnočasové aktivity. To znamená, že mesačné výdavky na maloleté dieťa D. B. sú 230 eur, čo je
pokryté prídavkami na dieťa v sume 60 eur, minimálnym výživným od matky 36,83 eur, a uhrádzaním
nákladov na výživu otcom v sume 133,17 eur. Mesačné výdavky na maloleté dieťa E. B. sú 280 eur, čo

je pokryté prídavkami na dieťa v sume 60 eur, minimálnym výživným od matky 36,83 eur a uhrádzaním
nákladov na výživu otcom sume 173,17 eur. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, lebo neboli zistené žiadne osobitné dôvody.4. Proti tomuto rozsudku v časti výroku II, III. podal odvolanie kolízny opatrovník. Uviedol, že Uznesením
vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Galanta, odboru kriminálnej polície, pod ČVS:ORP-494/2-VYS-
GA-2023 bolo dňa 03.10.2023 podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku začaté trestné stíhanie pre zločin týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, na základe, že páchatelia ako
rodičia maloletého E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., C. XXXX/XX, v presne nezistenom čase, aj
dňa 28.09.2023, pravdepodobne v mieste trvalého pobytu, v ktorom žijú v spoločnej domácnosti, ho mali
fyzicky napádať nezisteným spôsobom tak, že mu spôsobili zranenia a to najmä hematómy na ľavej
sánke, povrchové pomliaždenie ľavého ucha a nosa, pomliaždenie oka, hrudníka, pomliaždenie v oblasti

slabín, v podbruší s odreninou aj oblasti krížov, v oblasti zápästia popálenia s čiernou krustou a ďalšie
mnohopočetné hematómy na celom tele, čím poškodenému maloletému E. nar, XX.XXX.XXXX spôsobil
zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie.

5. Vyplývajúc zo samotného uznesenia podozrivým zo spáchania skutku je v danom prípade otec
maloletých detí, pán B. B., s ktorým žijú obe maloleté deti D. a E. v spoločnej domácnosti. V danom

štádiu trestného konania nemožno vylúčiť ani participovanie matky na závažnej trestnej činnosti, pričom
v ďalšom konaní budú predmetné skutočnosti objektivizované vykonaným dokazovaním.

6. S poukazom na uvedené skutočnosti dospela sudkyňa pre prípravné konanie k záveru, že by mohlo
v trestnom konaní dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletými poškodenými, ako aj rodičov

navzájom. Rodičia sú podozrivými zo spáchania predmetného skutku na základe čoho podľa § 48 ods.
2, ods. 3 Tr. Poriadku stanovil maloletým poškodeným opatrovníka z radov advokátov.

7. Maloleté deti D. a E. boli neodkladným opatrením Okresného súdu Galanta zo dňa 23.10.2023 č.k..
5P/50/2023 zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke p. G. H. H., nar. XX.XX.XXXX,

bytom K. L. XXXX/XX, I. (zo strany matky) a to z dôvodu, že bolo vznesené obvinenie voči otcovi mal.
detí pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, na základe trestného oznámenie podaným predškolským
zariadením mal. detí. Návrhom doručeným na OS Galanta dňa 21.01.2024 sa otec domáhal zrušenia
uznesenia OS Galanta č. k. 5P/50/2023 a nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zverí
mal. deti do osobnej starostlivosti otca. Okresný súd Galanta zrušil neodkladné opatrenie nariadené

uznesením OS Galanta, č.k. 5P/50/2023-29 zo dňa 23.10.2023 a mal. deti sa dočasne zverili do osobnej
starostlivosti otca, do právoplatného konania vo veci samej.

8. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie
sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na základe hore uvedených skutočností podáva odvolanie

voči rozsudku Okresného súdu v Galante, sp. zn.: 5P/67/2024, zo dňa 26.03.2024, z dôvodu, že v
danej veci pre podozrenie zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona prebieha vyšetrovanie
na Odbore kriminálnej polície OR PZ Galanta, pod ČVS: ORP-494/2-VYS-GA-2023 a v danej veci bol
pribratý znalec z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí.

9. K odvolaniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že sa stotožňuje s podaným
odvolaním, nestotožňuje sa však s dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní. Bola vypočutá v trestnej
veciakosvedok,nebolavpostaveníobvinenéhoakootecmaloletýchdetí.Jetohonázoru,žeopatrovník,
ktorý bol maloletým deťom ustanovený, Uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn 17Tp/23/2024 zo

dňa 13.03.2024, mal byť ustanovený od začiatku trestného konania a nie až v marci 2024, keď trestné
konanie bolo začaté v októbri 2023, rovnako v októbri mal byť do trestného konania pribratý znalec z
odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí. Doposiaľ nebola predvolaná na výsluch ani na
iný úkon v rámci uvedeného trestného konania. Rovnako ako kolízny opatrovník ani ona sa nestotožňuje
s Rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 5P/67/2023, ktorý rovnako napadla odvolaním.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov II., III., IV,. V. a VI. podala odvolanie matka
maloletých prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedla, že dňa 26.01.2024 boli maloleté deti
neodkladným opatrením zverené do starostlivosti otca, kedy súd prvej inštancie - o návrhu otca na
zrušenie neodkladného opatrenia a na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodol Uznesením zo dňa

26.01.2024, č.k..: 5P/50/2023- 92 tak že:
I. Súd ruší neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Galanta, č.k. 5P/50/2023 – 29
zo dňa 23.10.2023.
II. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:Maloleté deti sa dočasne zverujú do osobnej starostlivosti otca, do právoplatného skončenia vo veci
samej.

11. Uvedené Uznesenie Okresného súdu Galanta zo dňa 26.01.2024, č.k. 5P/50/2023 – 92 bolo
matke maloletých detí doručené dňa 31.01.2024 a matka podala proti Uzneseniu Okresného súdu
Galanta č.k. 5P/50/2023 – 92 odvolanie. Súd prvej inštancie sa ani v Rozsudku Okresného súdu
Galanta č.k. 5P/67/2023-121 zo dňa 26.03.2024 nevysporiadal s uvedeným nariadeným neodkladným
opatrením. Súd prvej inštancie uviedol, že mal. deti sa veľkú časť od opustenia spoločnej domácnosti

matkou nachádzali v osobnej starostlivosti otca. Uvedené nekorešponduje s vykonaným dokazovaním,
keďže mal. deti bol na základe neodkladného opatrenia – Uznesením Okresného súdu Galanta č.k.
5P/50/2023-29 zo dňa 23.10.2023 zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky (matky
navrhovateľky) G. H. H.. Odo dňa 06.10.2023 sa mal. D. nachádzal v starostlivosti starej matky v I. a
neskôr aj mal. E., kde obaja žili v I. a navštevovali materskú školu. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal
ani s čestným prehlásením starej matky G. H. H.. Navrhovateľka na odporúčanie ÚPSVaR Trenčín ako

i Galanty, po vydaním neodkladného opatrenia, ktorým boli maloleté deti zverené do náhradnej osobnej
starostlivostistarejmatkyG.H.H.,určitýčaschodievalaprespávaťksvojmustrýkovi(M.N.),tedabratovi
starej matky G. H. H.. Avšak s mal. deťmi pomáhala starej matke G. H. H. a po čase sa nasťahovala
na adresu K. L. XXXX/X, I., kde žila spolu s mal. deťmi. Aj z prešetrenia pomerov z ÚPSVaR Trenčín
zo dňa 05.03.2024 vyplynulo, že matka mal. detí majú vytvorené vhodné sociálne, bytové a finančné

pomery tak, aby mohli byť primerane zabezpečené podmienky pre riadnu výchovu a starostlivosť o
mal. deti. Teda mal. deti sa nachádzali na adrese K. L. XXXX/X, I. od 06.10.2023 do 09.02.2024,
kedy starostlivosť okrem iného zabezpečovala aj navrhovateľka, naproti tomu sa v starostlivosti otca
nachádzali od 09.02.204 do 19.03.2024, kedy mal. deti boli opäť umiestnené do náhradnej starostlivosti
starej matky G. H. H. do I.. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa mal. deti nachádzali v I. spolu

s navrhovateľkou. Naproti tomu súd prvej inštancie skonštatuje, že mal. deti sa nachádzali v osobnej
starostlivosti otca veľkú časť času od opustenia spoločnej domácnosti matkou. Súd prvej inštancie
poukazuje na to, že prihliadol na názor mal. detí, že chcú bývať s otcom, pričom pohovor s mal. deťmi bol
vykonanýdňa07.03.2024zaprítomnostiotcaapritakmalýchdeťochjelogické,ženaotázkuskýmchcú
ostať povedia meno rodiča, ktorý sa tam nachádza, naviac uvedené uviedol mal. D., keďže E. je moc

malý. Otec mal. detí pracuje ako rušňovodič, ale už na pojednávaní pri svojom výsluchu opomenul, že
pracuje aj v noci. Otec pracuje na zmeny tak, že keď má rannú nastupuje na 06:00 hod a končí 17:40 až
18:40 hod a na nočnú nastupuje na 17:40 alebo 18:40 do 06:00, teda viac ako 12 až 13 hodín je v práci.
Otec uviedol, že mu vypomáha jeho stará matka, teda prastará matka mal. detí B. B.. Tu navrhovateľka
uvádza, že prastará matka má už 77 rokov, teda dlhodobá starostlivosť o mal. deti, ktoré sú živé jej dáva

zabrať. Iné je, keď si mal. deti vezme na víkend a iné, keď ich má na starosti neustále. Súdu predložila
lekársku správu, že nie je dlhodobo psychiatrický pacient, naproti tomu súd uviedol, že na pojednávaní
uviedla, že nie je psychiatrický pacient, ale z lekárskej správy Nemocnice s poliklinikou Svätého Lukáša
Galanta vyplynulo aj to, že má diagnózu F41.9 Úzkostná porucha bližšie nešpecifikovaná. Ale v lekárskej
správe sa uvádza okrem iného – manželský dyskomfort a boli jej odporučené návštevy psychológa. V

súčasnej dobe navštevuje psychológa B. O. B., Trenčín. Je toho názoru, ako vyplýva i z lekárskej správy
zo dňa 09.11.2023, že nefunkčnosť manželského života sa prejavila na jej psychickom zdraví. Súd prvej
inštanciesivysvetlilpredloženieZmluvyovýkoneosobnejasistencietak,žejuvsúčasnejdobevykonáva
na adrese J. XX, A.. Tu poukazuje, na to, že v minulosti vykonávala osobnú asistenciu pre pani B., čo
bola matka otca maloletých detí, ktorá už t.č. nie je medzi nimi. Súdu prvej inštancie chcela poukázať

na to, keď otec maloletých detí predložil zmluvu o výkone osobnej asistencie, že keď je schopný sa
postarať o cudzieho človeka, dokáže sa postarať o svoje vlastné deti, rovnako i ona sa v minulosti starala
o cudzieho človeka. Ďalej uviedla, že v súčasnej dobe je zamestnaná v spoločnosti E. C. I. C.. Pracovnú
dobu má od 07:15 hod do 15:45 hod, teda deti odvezie do škôlky aj ich vyzdvihne. Napriek tomu, že styk
nebol otcom navrhovaný, súd styk matky s maloletými deťmi upravil - každý nepárny kalendárny týždeň

vždy od piatku od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod., s tým, že matka si maloleté dieťa v stanovenom
čase prevezme v mieste bydliska otca a v stanovenom čase maloleté dieťa odovzdá späť otcovi v mieste
bydliska otca. Úprava styku je veľmi oklieštená, ako uviedol otec pri svojom výsluchu, matka sa s deťmi v
čase po vydaní Uznesenia OS Galanta č.k. 5P/67/2023-121, ktorým boli maloleté deti dočasne zverené
do osobnej starostlivosti otca, stretávala okrem jedného víkendu neustále. Je toho názoru, že maloleté

deti potrebujú matku častejšie a nie len každý druhý víkend. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.12. K odvolaniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedol, že matka v
podanom odvolaní argumentuje, že sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevysporiadal s uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 26.01.2024, č.k.: 5P/50/2023-92, ktorým

boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca do právoplatného skončenia konania vo
veci samej. V nadväznosti na matkou tvrdené uvádza, že takýto argument matky je bez akéhokoľvek
právneho významu vo vzťahu k rozsudku o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, a to aj s ohľadom na skutočnosť,
že matkou pertraktované uznesenie Okresného súdu Galanta zo dňa 26.01.2024, č.k.: 5P/50/2023-92

nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.04.2024, č.k.:
11CoP/50/2024-182. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 24.04.2024, č.k.: 11CoP/50/2024-182
potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako aj existenciu osvedčených a preukázaných skutočností
zakladajúcich dôvodnosť zverenia oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti otca. Skutočnosť,
že obe maloleté deti boli odo dňa 06.10.2023 do februára 2024 v náhradnej starostlivosti starej matky
maloletých detí bola zapríčinená výlučne tým, že otcovi bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného

riaditeľstva Galanta (ďalej aj ako „OR PZ GA“) zo dňa 04.10.2023, ČVS: ORP-494/2-VYS-GA-2023
podľa ustanovenia § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie pre zločin Týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia ČVS: ORP-494/2-
VYS-GA-2023 podal otec v zákonnej lehote sťažnosť a to z dôvodu, že sa nedopustil trestného činu
Týrania blízkej alebo zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., ako ani žiadneho iného trestného činu.

Na základe vykonaného dokazovania v trestnom konaní a na základe otcom predložených listinných
dôkazov Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 07.10.2023, sp.zn. 31Tp/41/2023 skonštatoval,
že v predmetnom prípade neexistujú a nie sú splnené žiadne podmienky na vznesenie obvinenia,
pričom tento záver zhodne potvrdil aj Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 12.10.2023, sp.zn.:
5Tpo/301/2023. Následne uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta zo dňa 27.10.2023,

č.k.: 3 Pv 3 77/23/2202-15 bolo vyhovené sťažnosti otca a uznesenie o vznesení obvinenia bolo otcovi
zrušené.

13. V nadväznosti na vykonané dokazovanie v trestnom konaní ako aj rozhodnutia trestných súdov
a orgánov činných v trestnom konaní návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bezodkladne

žiadal zrušiť rozhodnutie, ktorým boli obe maloleté deti zverené dočasne do náhradnej starostlivosti
starej matky a o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca. Na tomto mieste dáva do
pozornosti odvolaciemu súdu, že matka v konaní neosvedčila a nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré
by zakladali dôvodnosť zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a záver, že výkon
osobnej starostlivosti matky by bol výlučne v záujme maloletých detí. Čestné prehlásenie starej matky

G. H. H. v znení, že matka sa podieľala na starostlivosti o maloleté deti v čase, kedy boli deti zverené
do náhradnej starostlivosti starej matky, neobstojí. Už len fakt, že maloleté detí neboli ani neodkladným
opatrením zverené do osobnej starostlivosti matky svedčí o tom, že matka nespĺňala predpoklady
a nemala ani zabezpečené podmienky pre riadnu starostlivosť o obe maloleté deti. Matka nemá
zabezpečené bytové podmienky zodpovedajúce výchove a starostlivosti o maloleté deti, matka nemá

zabezpečené adekvátne bývanie pre maloleté deti, čo vyplynulo aj z výsluchu matky na pojednávaní dňa
26.03.2024, pričom matka donedávna nemala stabilný príjem, bola dlhodobo nezamestnaná. Maloleté
deti sa od mesiaca február 2024 nachádzajú v osobnej starostlivosti otca, pričom vo vzťahu k osobe
otca boli šetrené nielen bytové podmienky, ale zo strany ÚPSVAR Galanta bolo opakovane vykonané
šetrenie aj v predškolskom zariadení oboch maloletých detí, ako aj pohovor s oboma maloletými deťmi.

14. Zo správ samotného kolízneho opatrovníka zo dňa 01.03.2024 a 07.03.2024, ktorý vykonal
neohlásené šetrenie pomerov na strane otca, zhodne vyplýva, že domácnosť otca sa od posledného
šetrenia pomerov (kedy otec ešte zdieľal spoločnú domácnosť s matkou) podstatne (pozitívne) zmenila.
Domácnosť, v ktorej bývajú obe maloleté deti, spĺňa všetky materiálne, hygienické, bezpečnostné

štandardy potrebné pre zdravý rast a vývoj oboch maloletých detí. Otec preukázateľne udržuje v
domácnosti čistotu a poriadok. Z pohovoru učiteľky maloletého D. - P. N. ako aj z pohovoru učiteľky
maloletého E. - B. Q. zhodne vyplýva, že obe maloleté deti riadne navštevujú predškolské zariadenie,
do ktorého ich každý deň vozí otec, s ktorým majú dobrú spoluprácu. Otec uhrádza všetky školné
poplatky, chodí pre maloleté deti včas, je upravený a čistý. Obe učiteľky zároveň uviedli, že u maloletých

deťoch nezaregistrovali žiadne známky zanedbania, maloleté deti chodia do škôlky upravené a čisté,
s deťmi nie sú žiadne výchovné problémy. V prípade maloletého D. dokonca nastal od času výlučnej
osobnej starostlivosti otca aj pozitívny progres v rámci nadväzovania spoločenských väzieb v kolektíve,
keď predtým bol utiahnutý, radšej bol sám, pričom v súčasnosti je maloletý D. pokojný, výrečný, hravýa v kolektíve obľúbený. Obe maloleté detí vo výlučnej starostlivosti otca evidentne prospievajú. Otec
zabezpečuje ich pravidelnú predškolskú dochádzku, kde obe maloleté detí rozvíjajú svoje osobnostné
ako aj spoločenské schopnosti, pričom vo voľnom čase (ako vyplýva aj z pohovoru oboch maloletých

detí) otec s deťmi trávi čas, plnohodnotne sa im venuje, chodia na výlety, rozvíja ich pohybové ako aj
motorické zručnosti. Obe maloleté deti zároveň zhodne pred kolíznym opatrovníkom prejavili vôľu žiť s
otcom, v domácnosti otca. Poslednú kontrolu ÚPSVAR Galanta v rámci predškolského zariadenia oboch
maloletých detí vykonal dňa 06.05.2024, pričom rovnako tak nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti
o maloleté deti, či v ich predškolskej dochádzke. Maloletý D. na základe úspešného prijímacieho

pohovoru a prijímacích testov je počnúc septembrom 2024 prijatý do prvého ročníka základnej školy v
C.. Starostlivosť otca o obe maloleté deti nevykazuje žiadne nedostatky. Matka súhlasila s uzavretím
rodičovskej dohody v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do
rozvodu manželstva vedenom na Okresnom súde Galanta, sp.zn.: SP/12/2024 a to v znení, že obe
maloleté deti sa na čas do rozvodu manželstva zverujú do osobnej starostlivosti. Otec už v konaní
opakovane deklaroval, že matka je dlhodobo psychiatricky pacient, nielen od 09.11.2023, ako tvrdí

matka, ktorej nestály zdravotný stav ovplyvňoval jej prežívanie, nálady ako aj celkovú životaschopnosť,
ktorá bola znížená v dôsledku dlhodobého užívania omamných a psychotropných látok. Matka už
počas manželstva a spoločného spolužitia nevenovala dostatočnú pozornosť hygiene v domácnosti,
maloletých detí, nenakupovala potraviny, neupratovala, nejavila záujem nájsť si riadne zamestnanie.
V dôsledku jej psychického stavu ako aj užívania omamných a psychotropných látok bola manželka

väčšinou času ospalá, prespala aj dva dni, pričom bolo neobvyklé, že sa matka aj na niekoľko dní/
týždňov vytratila z domácnosti, bez toho, aby mal ktokoľvek o nej akékoľvek informácie. O deti v
danom čase nejavila absolútne žiadny záujem. Takéto konanie matky nie je možné vyhodnocovať v
záujme maloletých detí. Napriek presvedčeniu otca, že matka nemá zabezpečené riadne podmienky
pre výchovu a starostlivosť o maloleté deti, vníma dôležitosť role matky v živote maloletých detí, a

zabezpečuje, aby sa styk matky s maloletými deťmi realizoval, nielen osobne, ale aj prostredníctvom
online rozhovorov. S ohľadom na vyššie uvedené týmto navrhuje, aby odvolací súd po oboznámení sa
so spisovým materiálom, zamietol odvolanie matky podané proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo
dňa 26.03.2024, sp.zn.: SP/67/2023 v celom rozsahu.

15. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka maloletých. Uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením otca a má za
to, že tvrdenia otca sú účelové. V odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 5P/67/2023
zo dňa 26.03.2024 a uvedené konštatoval aj Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín v správe z
prešetrenia pomerov zo dňa 07.03.2024, že: „prešetrením bolo zistené, že matka maloletých detí E. a D.
a aj stará matka detí majú vytvorené vhodné sociálne, bytové a finančné podmienky tak, aby mohli byť

primerane zabezpečené podmienky pre riadnu výchovu a starostlivosť o maloleté deti.“ Takže tvrdenie
otca, že matka v konaní neosvedčila a nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvodnosť
zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky je zavádzajúce. Rovnako je zavádzajúce
tvrdenie otca, že matka nemá zabezpečené podmienky pre riadnu starostlivosť o obe maloleté deti.
Opakovane uvádza, že matka maloletých detí žije na adrese K. L. XXXX/X, I. u svojej matky G. H. H.,

ktorej boli maloleté deti na základe neodkladného opatrenia – uznesenie Okresného súdu Galanta č.k.
5P/50/2023 - 29 zo dňa 23.10.2023, zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky G. H. H.
a v tejto domácnosti maloleté deti žili od 06.10.2023 do 09.02.2024. Matka pracuje od 01.12.2023 v
spoločnosti E. C. I., C. aj v súčasnosti, na dobu neurčitú, teda nie je pravdou tvrdenie otca, že dlhodobo
nepracuje. Matka má pracovnú dobu od 07:30 hod. do 16:00 hod, teda vie na rozdiel od otca si maloleté

deti riadne vychystať do materskej a základnej školy a rovnako ich vie na rozdiel od otca ja prevziať. Otec
pracuje na dobu určitú v R. C. Q. tak, že keď má rannú nastupuje na 06:00 hod a končí 17:40 až 18:40
hod a na nočnú nastupuje na 17:40 alebo 18:40 do 06:00, teda viac ako 12 až 13 hodín je v práci. Naviac
otcovi veľa času zaberie osobná asistencia a autoškola a o maloleté deti sa stará jeho prastará matka
maloletých detí B. B., ktorá má už 77 rokov, ktorá aj deti vodí do škôlky a keďže má problém s nohami,

posiela aj maloletého D. samého na nákup. Naviac maloletý D. od septembra nastupuje do základnej
školy a otec, pri svojom spôsobe života nebude mať čas ho riadne pripravovať na vyučovanie. Má za to,
že nie matka má problém s omamnými a psychotropnými látkami, ako tvrdí otec, ale je to práve otec,
ktorýbolajvminulostiodsúdenýzaprechovávanieomamnýchapsychotropnýchlátok,začomuboltrest
odňatia slobody odložený na skúšobnú dobu. Uvedené tvrdenie sa dá preukázať – z odpisu z registra

trestov otca, ktoré navrhuje odvolaciemu súdu zabezpečiť. Tvrdenie otca, že matka je psychiatrický
pacient sa nezakladá na pravde a opakovane uvádza, že v súčasnosti navštevuje psychológa a na jej
zdraví sa podpísal manželský dyskomfort, teda spolužitie matky s otcom maloletých detí. Ku konaniu
o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu vedenému pred Okresným súdomGalanta sp. zn. 5P/12/2024, v ktorom bola schválená rodičovská dohoda uviedla, že maloleté deti už
uznesením Okresného súdu Galanta č.k. 5P/50/2023 – 92 zo dňa 26.01.2024 boli zverené do osobnej
starostlivosti otca a matka nemala upravený styk s maloletými deťmi. Teda súhlasila, aby boli na čas do

rozvodu maloleté deti zverené otcovi, ale aby styk s deťmi bol upravený ako i samotné zastupovanie
maloletých detí matkou. Matka máva s maloletými deťmi online rozhovory, ale pre vyťaženosť otca
sa rozhovory uskutočňujú, keď je pri deťoch prastará matka B. B. a veľakrát sa stane, že otec nie je
prítomný. Preto je toho názoru, že otcovi nejde v skutočnosti o maloleté deti, keďže i naďalej si žije
život, ktorý sa nedá zosúladiť s otcovským životom a maloleté deti viac času trávia so svojou prastarou

matkou, ktorá má svoje zdravotné problémy. Súd v konaní ani nevyhodnotil, vzhľadom na danú situáciu,
pribratie znalca z odboru pedopsychológie, ktorý by preskúmal najlepší záujem maloletých detí.

16. K vyjadreniu matky maloletých detí sa vyjadril otec maloletých detí. Uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava písomne podaného vyjadrenia otca k odvolaniu matky zo dňa 16.06.2024. Obe maloleté deti
v osobnej starostlivosti otca aj naďalej riadne prosperujú. Styk a vzájomný vzťah oboch maloletých

detí s matkou je riadne zachovaný a zo strany otca podporovaný. S poukazom na skutočnosti otcom
v konaní už preukázané má za to, že za danej situácie, kedy obe maloleté deti sú v starostlivosti a
výchovnom prostredí otca zastabilizované, neexistuje žiadny relevantný a ani právny dôvod pre zmenu
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v
celom rozsahu reflektuje najlepší záujem maloletých detí. S ohľadom na vyššie uvedené týmto navrhuje,

aby odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, zamietol odvolanie matky podané proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 26.03.2024, sp.zn.: 5P/67/2023 v celom rozsahu.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po
zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného

mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
(a contrario) CSP preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol
viazaný rozsahom či dôvodmi podaného odvolania keďže ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez
návrhu ( § 65, 66, § 23 ods. 2 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky a aj kolízneho opatrovníka

je dôvodné a napadnutý rozsudok je treba v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

18.Predmetomkonanianasúdeprvejinštanciebolrozvodmanželstvaasnímspojenékonanieohľadom
úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.

19. Súd manželstvo účastníkov rozviedol, zveril maloletého D. a E. do osobnej starostlivosti otca,
zaviazal matku platiť výživné na maloletého D. a aj na maloletého E. na každé dieťa vo výške 30%
zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu mesačne a
upravil styk matky s maloletými deťmi tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletým dieťaťom D. B.

a maloletým dieťaťom E. B. každý nepárny kalendárny týždeň vždy od piatku od 18:00 hod. do nedele
do 18:00 hod., s tým, že matka si maloleté dieťa v stanovenom čase prevezme v mieste bydliska otca
a v stanovenom čase maloleté dieťa odovzdá späť otcovi v mieste bydliska otca.

20. Predmetom odvolacieho konania je časť rozsudku, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej

starostlivosti otca, matka maloletých detí zaviazaná k plneniu vyživovacej povinnosti a úprava styku
matky s maloletými deťmi. Nakoľko časť rozsudku, ktorým súd manželstvo rozviedol nebola odvolaním
napadnutá, rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť.

21. Odvolacia argumentácia kolízneho opatrovníka je založená na to, že sa vedie trestné konanie

ohľadom trestného stíhania pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, z ktorej bol podozrivým
zo spáchania skutku otec maloletých detí a z dôvodu, že v danej veci pre podozrenie zo zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona prebieha vyšetrovanie na Odbore kriminálnej polície OR PZ Galanta,
pod ČVS: ORP-494/2-VYS-GA-2023 a v danej veci bol pribratý znalec z odboru psychológie, odvetvie

klinická psychológia detí. Odvolacia argumentácia matky je založená na tom, že súd nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a napokon na tom, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie nesprávne
uviedol, že maloleté deti boli od opustenia spoločnej domácnosti matkou v prevažnej miere v osobnejstarostlivosti otca, že pohovor maloletých detí bol vykonaný za prítomnosti otca, čo malo vplyv na ich
výpoveď, poukázala aj na to, že otec pracuje ako rušňovodič a pracuje aj v noci, pričom poukázala
na svoju pracovnú dobu, namietala aj závery súdu prvej inštancie ohľadom jej zdravotného stavu

a namietala aj veľmi oklieštenú úpravu styku.

22. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti nie je vecne
správne, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože

rozhodnutie súdu prvej inštancie náležitosti riadneho rozhodnutia nespĺňa.

23. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) sa
rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá

hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval
správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo
4/2009).

24. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania, resp. strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranou sporu),
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania (bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III.
ÚS 60/04 - www.concourt.sk). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre

ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument
sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto
vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,
Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9.

decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).
25. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, resp. sporovej strane, aby
uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý
proces.

26. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

27. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

28. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti
o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

29. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.

materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom
dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,
najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z
najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),
súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,

uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces
dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastníci
konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie
rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.30. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o
výške výživného. Podľa ods. 5 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo

pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

31. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

32. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

33. Odvolací súd poukazuje i na článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom je zakotvená
zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Výchova dieťaťa je
nielen ich právom garantovaným viacerými medzinárodnými európskymi aj vnútroštátnymi prameňmi,

ale aj ich povinnosťou, ktorej sa nemôžu bez závažných právnych následkov svojvoľne zbaviť.
Spôsobilosť mať dieťa nemožno nikomu obmedziť. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň
zaručuje Ústava Slovenskej republiky v článku 41 ods. 4 a tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú
výchovu a starostlivosť. Podobne Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť
vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú

prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem
dieťaťa. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ je v
prvom rade právo a povinnosť chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a
vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba a právo osobne sa o dieťa starať. Právo mať dieťa
u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o dieťa a jeho výchova je právom rodičov, dieťa

má právo na rodičovskú výchovu. Obsahom práva rodiča mať dieťa u seba je právo rodiča osobne sa o
dieťa starať a realizovať tak výchovu dieťaťa. Dieťa má zásadne právo bývať u svojich rodičov a možnosť
spoločného žitia znamená pre rodiča a jeho dieťa základný element rodinného života.

34. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov sa dieťa zverí do výlučnej osobnej starostlivosti, zohľadňuje

množstvo faktorov jednak na strane rodičov, jednak na strane dieťaťa. Vo veciach starostlivosti o
maloletých sú súdy povinné prihliadať na záujem maloletého. Zásadne na rozhodnutie o zverení majú
vplyv viaceré okolnosti, predovšetkým ale ide o osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, vzťah dieťaťa
ku každému rodičovi, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, charakter, morálka a štruktúra
mravných noriem rodičov, ostatné okolnosti ich už len dotvárajú.

35. Súd prvej inštancie zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca, keď prihliadol na to, že má
vytvorené vhodnejšie podmienky, v jeho starostlivosti sa deti nachádzali veľkú časť svojho času od
opustenia spoločnej domácnosti matkou a pomáha mu jeho stará matka. U matky videl ako nedostatokto, že nemá samostatné stabilné bydlisko, má diagnózu F41.9 Úzkostná porucha bližšie nešpecifikovaná
a pokiaľ by chcela vykonávať osobnú asistenciu v zmysle zmluvy o výkone osobnej asistencie na adrese
J. XX, A., cestovanie by jej zabralo veľa času, počas ktorého by sa nemohla venovať deťom.

36. Je nutné súhlasiť s odvolacou námietkou matky v tom, že súd prvej inštancie sa dostatočne
nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverenie maloletých do starostlivosti
toho ktorého rodiča. Súd prvej inštancie síce uviedol, z akého dôvodu je vhodnejšie zveriť maloleté
deti do osobnej starostlivosti otca, avšak bolo nutné sa vysporiadať aj s ďalšími okolnosťami, ktoré sú

pri tak malých deťoch dôležité. Ako vyplýva z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia, otec pracuje
ako rušňovodič, ktorý vykonáva prácu aj v nočných hodinách. Hoci uvádza, že mu vypomáha so
starostlivosťou o domácnosť jeho stará matka B. B., ktorá je jeho podporným prvkom, ide o osobu
v pokročilom veku a je otázne otec prenášanie zodpovednosti na inú osobu, obzvlášť vo vysokom veku
a u detí vo veku maloletých, ktoré vyžadujú inú pozornosť a starostlivosť ako staršie deti. Dôvodnou bola
aj námietka matky v tom, pokiaľ namietala čas, po ktorý boli maloleté deti v čase pred rozhodnutím súdu

v starostlivosti otca, ak súd prvej inštancie uvádzal, že v osobnej starostlivosti otca sa nachádzali veľkú
časť času od opustenia spoločnej domácnosti matkou. Nie je zrejmé ako k uvedenému záveru súd prvej
inštancie dospel. Tu je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné aj z toho dôvodu, že z obsahu Zoznamu
pripojených spisov vyplýva, že súd prvej inštancie mal pripojené spisy Okresného súdu Galanta sp. zn.
5P/50/2023 a 5P/12/2024, ktoré boli pripojené k spisu dňa 22.03.2024 a vylúčené 02.04.2024, avšak

z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, že ohľadne maloletých prebiehalo aj iné konanie, to je aké
a ako bolo v daných veciach rozhodnuté, pretože aj z tých mohli vyjsť závery pre súd dôležité, ktoré však
odvolací súd nepozná. Nie je teda zrejmé, či skutočnosti, ktoré boli obsahom spisového materiálu, ktorý
síce súd prvej inštancie pripojený mal, avšak svoje závery do odôvodnenia rozhodnutia nepreniesol,
nemajú relevanciu vo vzťahu k samotnému rozhodnutiu vo veci.

37. Matka maloletých detí namietala aj tú skutočnosť, že jej psychický stav sa zhoršil v dôsledku
spolužitia s otcom. Tu je nutné stotožniť sa s argumentáciou súdu prvej inštancie v tom, že vyjadrenia
matky v súvislosti s tým, že z vykonaného dokazovania vyšlo najavo, že má diagnózu F41.9 Úzkostná
porucha bližšie nešpecifikovaná bolo rozporuplné, avšak súd prvej inštancie sa mal vysporiadať s tým,

či na strane matky ide o diagnózu, ktorá jej bráni plniť si rodičovské povinnosti v prípade ak by boli deti
zverené do jej osobnej starostlivosti, pretože pokiaľ aj otec má vhodnejšie podmienky pre život a vývoj
detí, nakoľko býva v rodinnom dome, nie je možné vylúčiť matku ako osobu schopnú sa o maloleté
deti postarať, pokiaľ jej to jej diagnóza umožňuje iba preto, že žije so svojou matkou v 3 izbovom byte.
V neposlednom rade je dôvodnou aj tá námietka matky, že maloleté deti boli vypočuté iba v prítomnosti

otca, čo v prípade ich veku mohlo značne ovplyvniť ich výpoveď.

38. Pokiaľ ide o styk maloletých detí s matkou, ktorý matka namietala z dôvodu, že je značne oklieštený,
aj táto jej námietka je dôvodná, navyše tu treba uviesť, že odôvodnenie je v tejto časti veľmi strohé
a nedáva súdu možnosť preskúmať správnosť jeho záverov i v prípade, pokiaľ by jeho závery ohľadom

zverenia maloletých detí boli správne.

39. Kolízny opatrovník predovšetkým namietal zverenie maloletých detí otcovi s ohľadom na
prebiehajúce trestné konanie. Pokiaľ však z vykonaného dokazovania nevyplynuli také závery, ktoré by
otca ako rodiča vylučovali z jeho rodičovských práv, do času, kým v trestnej veci nebude rozhodnuté, nie

je otec ako rodič vylúčený zo svojich rodičovských práv, avšak náležitý dohľad nad maloletými deťmi
je potrebný.

40. Podľa názoru odvolacieho súdu s ohľadom na vyššie uvedené, je rozhodnutie súdu prvej inštancie
o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca predčasné. Z obsahu spisu je zrejmé, že obaja

rodičia sa domáhali zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti. Hoci súd prvej inštancie
uviedol, z akého dôvodu uprednostnil otca, je dôvodné skúmať aj to, pokiaľ nebude matka vylúčená ako
rodič, ktorý je schopný sa o maloleté deti postarať, či v danom prípade nie je vhodná striedavá osobná
starostlivosť, keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že súd prvej inštancie neskúmal, či sú v danej
veci splnené podmienky pre zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti. Za situácie, kedy

sa obaja rodičia o svoje dieťa aktívne zaujímajú, sú rovnakou mierou schopní a ochotní zabezpečovať
starostlivosť o jeho zdravie, telesný, citový, rozumový a mravný vývoj a kedy dieťa má k obom rodičom
rovnako hlboký citový vzťah, nemožno striedavú osobnú starostlivosť vylúčiť len na základe hodnotenia
vzťahov medzi rodičmi.41. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nedostatočne venoval skúmaniu
zákonných podmienok pre zverenie maloletých či už do osobnej starostlivosti tohto ktorého rodiča,

resp. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
nezisťoval ďalšie skutočnosti a nevykonal dokazovanie vo vzťahu k najlepšiemu záujmu maloletých.
Odvolací súd zdôrazňuje, že v mimosporovom konaní sa uplatňuje tzv. vyšetrovací princíp (čl. 6, § 35
Civilného mimosporového poriadku), v zmysle ktorého sa súd v rámci dokazovania nemôže spoliehať
iba na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale je povinný za účelom zistenia skutočného stavu veci

vykonať všetky potrebné dôkazy.

42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (t.
j. vo výroku II., III., IV., V. a VI.), vrátane závislého výroku VII. podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) Civilného
sporového poriadku zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

43. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní vykonať dokazovanie
smerujúce k zisteniu aké výchovné prostredie je pre maloleté deti najvhodnejšie, či sú v danom
prípade splnené zákonné podmienky na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, alebo ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletých väčšmi spôsobilý na výkon

osobnej starostlivosti o maloleté deti. Súd pri svojim rozhodnutí si vyžiada aj výsledky z trestného
konania a aj v súvislosti s pripojenými spismi, uvedie aké konania ohľadom maloletých detí sa viedli
a s akým rozhodnutím, uvedie aj relevantné skutočnosti vyplývajúce z týchto konaní. Následne súd prvej
inštancie vykoná dokazovanie aj ohľadom vyživovacej povinnosti tohto rodiča k maloletým deťom a v
prípade potreby aj ohľadom úpravy styku druhého rodiča s maloletými. Súd prvej inštancie svoje nové

rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením § 220 Civilného sporového poriadku tak, aby právne
závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom
vedúce, boli logické a presvedčivé. Súčasne sa vysporiada aj s argumentami rodičov a aj kolízneho
opatrovníka predostretými v odvolacom konaní.

44. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

45. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).