Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. január 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11Csp/107/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319203587

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Lisyová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4319203587.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

11Csp/107/2019

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX

11Csp/107/2019- 545
IČS:XXXXXXXXXX

file_0.png

file_1.wmf

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Alexandrou Lisyovou, v spore žalobkyne: A. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XX, XXX XX F., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Prievozská 2,
821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2,

821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie, že zmluva je bezúročná a bezpoplatkov a o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 2.386,09 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

11Csp/107/2019

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX
11Csp/107/2019- 545
IČS:XXXXXXXXXX

rozhodol :

I. Súd žalobu zamieta.II. Žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobkyni v rozsahu 100%.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

11Csp/107/2019

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX
11Csp/107/2019- 545
IČS:XXXXXXXXXX

Odôvodnenie

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd určil, že zmluva o úvere č. 1386772 zo dňa
22.12.2004 je bezúročná a bezpoplatkov a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške, 2.386,09

eura, a povinnosť vyplatiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur a na náhrady trov
konania. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že vzhľadom na finančnú tieseň uzatvorila so žalovaným (pôvodný
žalovaný bol - Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava 25, IČO
31320155) spotrebiteľskú úverovú zmluvu č. 1386772 zo dňa 22.12.2004, na základe ktorej jej bol
poskytnutý úver vo výške 2.500,- eur na 48 mesiacov. Zmluva bola žalovaným vopred naformulovaná.

Žalobkyňa do podania žaloby zaplatila na úvere sumu 4.886,09 eur. Posledná úhrada bola vykonaná vo
februári 2017. Namietala, že zmluva obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, pričom
neprijateľnosť zmluvných podmienok a jeho dôsledky podľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS musí
súd vyhodnotiť so zreteľom na čl. 4 ds.1 tejto smernice a súd musí prihliadnuť najmä na okolnosť, že
podmienky predformuloval personál pôvodného žalovaného, ktorý má povinnosť odbornej starostlivosti,

a tiež na okolnosť, že spotrebiteľ bol vo finančnej tiesni. Pôvodný žalovaný postupoval bez odbornej
starostlivosti v rozpore s dobrými mravmi. Osobitne namietala chýbajúce náležitosti zmluvy o úvere, a
to, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely jeho splatenia. S ohľadom na uvedené uviedla, že úver, ktorý neobsahuje

náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov.
Ďalej poukázala na znenie bodu 58. zmluvy, ktorým sa spotrebiteľovi vnútilo uzatvorenie poistnej
zmluvy, nakoľko do znenia formulárovej zmluvy o úvere, ktorú žalobkyňa ako spotrebiteľ chcela uzavrieť,
pôvodný žalovaný bez ďalšieho zahrnul uzavretie poistnej zmluvy. Žalovaný ju uviedol do omylu, pri
uzatváraní zmluvy použil nekalé praktiky a do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky. Vzhľadom

na uvedené, s ohľadom na znenie § 53a ods. 1 OZ, ak súd na základe neprijateľnej podmienky súd
uložil dodávateľovi vydať bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca.

2. Právny predchodca žalovaného vo vyjadrení k žalobe uviedol že pohľadávka bola postúpená, a

preto nie je vecne legitimovaným subjektom. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.11.2006
uzatvorenou medzi pôvodným žalovaným ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o.
ako postupníkom došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky, vrátane práv a povinností veriteľa,
plynúcich zo zmluvného vzťahu našej spoločnosti a žalobkyne. Dané postúpenie sa teda týkalo aj
zmluvného vzťahu, ktorý vznikol na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. 0102015401201204

zo dňa 22.12.2004. S ohľadom na uvedené u žalovaného absentuje pasívna vecná legitimácia, čo
je neodstrániteľná prekážka úspechu žalobcu v konaní a preto navrhol žalobu zamietnuť a zároveň
si uplatnil trovy konania. Na základe vyjadrenia pôvodného žalovaného žalobca žiadal, aby v konaní
namiesto pôvodného žalovaného vstúpil nový žalovaný - spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o, nakoľko
mu od 23.11.2006 bola pohľadávka postúpená a žalobca platil tejto spoločnosti. K tomuto vyjadreniu

opätovne predložil znenie žaloby s aktuálnym dátumom podpisu.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že keď sa omeškala s úhradou splátok, pôvodný veriteľ
odpredal pohľadávku žalovanému a ten na ňu podal žalobu na Stály rozhodcovský súd, ktorý vydal
rozsudok č.k. 17908/09 zo dňa 18.01.2010. Na základe uvedeného rozsudku sa voči nej viedla

exekúcia a v exekučnom konaní celkom zaplatila 4.886,09 eur, pričom uviedla, že v spotrebiteľskejveci je rozhodcovský rozsudok neplatný. Žalovaný predložil návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo
neprijať návrh na riešenie sporov výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so

spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná
informovanosťmunemôžebyťnaujmu,pričompoukázalnarozhodnutieNSSRzo16.01.2013,sp.zn6M
Cdo 9/2012,z 31.01.2013, sp. zn. 2M Cdo 1/2012 a z 13.01.2012 sp. zn. 5 Obdo 44/2011. Rozhodcovský
rozsudok sp. zn. 17908/09 zo dňa 18.01.2010 Stáleho rozhodcovského súdu zaviazal žalobkyňu uhradiť

žalovanému 1.317,48 eur s príslušenstvom. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský
súd sa nerozoberal a ani nekonštatoval, že by zmluva o úvere obsahovala neprijateľné podmienky a
ani neposudzoval a neriešil, či by sa mohla posudzovať za bezúročnú a bezpoplatkovú. Opakovane
namietala nerozdelenie splátok, tak ako ukladá zákon, namietala absenciu písomnej formy zmluvy,
nesprávnosť uvedenej celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, ako aj nesprávne uvedenú RPMN,
že absentuje priemerná RPMN ako aj neprijateľnosť poplatkov. Zároveň vo vyjadrení uviedla, že sa od

Občianskeho združenia Ochrana spotrebiteľa dňa 20.07.2019 dozvedela, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje obligatórne náležitosti a obsahuje nesprávne údaje. Na to bola hneď podaná žaloba
v dvojročnej lehote podľa § 107 Občianskeho zákonníka a tak bolo bezdôvodné obohatenie uplatnené
v dvojročnej lehote.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol, že pohľadávka vymáhaná na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu- rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sp.
zn. SR 17908/09 zo dňa 18.01.2010 bola v celosti vymožená v exekučnom konaní vedenom na
exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého vedenom pod sp. zn. EX7596/10u. Namietal, že žalobkyňa
iniciovala konanie, pričom k žalobe nepripojila rozhodujúce dôkazy, teda neuniesla dôkazné bremeno

a postupom, ktorý nemá oporu v CSP je domáhané, aby žalovaný konvalidoval nedostatky žaloby
a predložil dôkazy, ktoré má predložiť žalobca. Zároveň poukázal, že platby na ktoré sa odkazuje
žalobkyňa boli s najväčšou pravdepodobnosťou vykonané v exekučnom konaní, pričom podľa § 61
zákona č. 233/1995 Z.z. platnom v čase začatia exekúcie je navrátenie o predošlého stavu v exekučnom
konaní vylúčené. Na základe uvedeného považuje za právne nesporné, že ani v prípade, ak by prijal

aj prípadný ničím nepreukázaný záver o nedôvodnosti vykonanej exekúcie (na výkon ktorej poverenie
vydal samotný súd), nebolo by možné spätne sa dožadovať akéhokoľvek navrátenia do pôvodného
stavu - v tomto prípade navrátenia vlastníctva finančných prostriedkov späť povinnému. Namietol
prekážkuprávoplatnerozhodnutejveci.Ďalejuviedol,žežalobkyňaprejavilazáujemsplácaťpohľadávku
v splátkach, a tak so žalovaným dňa 05.09.2008 uzavrela dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach,

predmetom ktorej bolo uznanie záväzku žalobcom zo zmluvy o úvere v celkovej výške 2.368,62 eur,
čo do právneho dôvodu a výšky a zaviazala sa uhrádzať dlžnú sumu v pravidelných mesačných
splátkach podľa splátkového kalendára počnúc dňom 20.09.2008, v tejto dohode si zmluvné strany
zároveň dohodli, že v prípade sporov, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská, a.s.. Žalobckyňa v zmysle čl. II. Zmluvy odsúhlasil, aby boli prípadné spory
riešené prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu. Keďže
bola žalobkyňa právoplatným rozhodnutím, ktoré má rovnaké účinky ako právoplatná rozsudok súdu
zaviazaná na zaplatenie sumy vo výške 1.317,48 eur s príslušenstvom, nemôže sa domáhať určovacou
žalobou, že zmluva je bez úrokov a poplatkov, resp. obsahuje neprijateľné podmienky, nakoľko sa

domáha prejednania veci, ktorá je už právoplatne rozhodnutá a zároveň nemá naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Žalobkyňa mohla podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o čom
bol v tomto rozsudku náležite poučená, avšak túto možnosť nevyužila, pričom súdne konanie iniciovala
po 10 -tich rokoch od jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, ako aj s ohľadom na ukončenú exekúciu.
Rovnako namietal, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení,

nakoľko požadovaný určovací výrok nie je spôsobilý vytvoriť medzi stranami sporu pevný základ ich
vzájomného vzťahu, resp. odstrániť akúkoľvek spornosť. Mal za preukázané, že potenciálnym plnením,
ktorého vydania sa žalobkyňa domáha bol uspokojovaný hmotnoprávny nárok, ktorý v čase prijatia
týchto nepreukázaných plnení preukázateľne existoval a preto ho nemožno považovať za bezdôvodné
obohatenie. Žalovaný vo svojom vyjadrení namietal aj neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou,

nakoľko tvrdila, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, no toto tvrdenie nekorešponduje s dôkazmi
zaslanými žalovanému. Absentuje dôkaz o úhradách, žalobkyňa mala potvrdenie o úhradách doručiť so
žalobou, no žalovaný nimi nedisponuje a tak nie je zrejmé, či platby žalobkyňa skutočne uskutočnila, a
ak áno, tak v akej výške a komu, pričom dôkazné bremeno znáša žalobkyňa. Žalobkyňa nepreukázalaani to, že plnenia, ktorých vrátenia sa domáha, poskytla na účet žalovaného a teda nepreukázala ani
aktívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania. S prihliadnutím na
dátum podania žaloby - 16.09.2019 v súlade s ust. § 107 ods.1 OZ, akékoľvek plnenie poskytnuté pred

16.09.2017 na účet subjektu, ktorý sa mal na jeho úkor bezdôvodne obohatiť považuje žalovaný za
premlčané, pričom podľa vyjadrenia v žalobe, posledné plnenie žalobcu je z februára 2017. Rovnako
žalovaný poukázal na nedôvodnosť určenia zmluvných podmienok za neprijateľné, nakoľko nie je
pasívne vecne legitimovaným subjektom na vyslovenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, zmluvu
koncipoval jeho právny predchodca a vyslovenie neprijateľnosti nemá voči nemu žiadny zmysel, nakoľko

žalovaný žalobkyni neposkytol žiadnu službu, nie je dodávateľom. Vo vzťahu k náležitostiam zmluvy
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch uviedol, že sa s vyjadrením žalobkyne nestotožňuje, zmluva
má písomnú formu, je dostatočne jasná a zrozumiteľná aj pre priemerného spotrebiteľa a obsahuje
všetky osobitné náležitosti požadované ZoSÚ. K členeniu splátok na istinu, úroky a poplatky poukázal
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016 a na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018,sp. zn. 3Cdo 146/207, kde uviedol, že nie je potrebné, aby

zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba
tej ktorej anuitnej splátky a že nemožno od dodávateľov žiadať, aby v zmluvách uvádzali presný rozpis
plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a
poplatky). Napriek uvedenému uvádza, že nie je subjektom, s ktorým žalobkyňa uzavrela zmluvu a tak
nemôžebyťsubjektom,ktorýzatakétoporušeniespotrebiteľskýchprávapovinnostížalobcuzodpovedá.

Vzhľadom na všetky skutočnosti uvedené v tomto vyjadrení považuje žalovaný žalobu za nedôvodnú
v celom rozsahu. Žalovaný vo svojom nasledujúcom vyjadrení okrem iného sa opätovne vyjadril k
tomu, že podľa jeho názoru zmluva obsahuje všetky náležitosti ustanovené v § 4 ods. 2 zákonom č.
258/2001 Z.z., pričom osobitne sa vyjadril k absencii rozlíšeniu jednotlivých splátok na istinu úroky a iné
poplatky.Opätovnepoukázalnauzatvoreniedohodyoúhradepohľadávokvsplátkachmedzižalobkyňou

a žalovaným dňa 05.9.2008, v zmysle ktorej žalobkyňa uznala záväzok žalovaného v celkovej výške
2.368,62 eur, čo do právneho dôvodu a výšky a dohodli sa v nej, že v prípade sporov zo zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosť výklad a zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Ďalej vo svojich vyjadreniach uvádzal, že v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. EX 7596/10 bola žalovanému za obdobie 9/2016 do 2/2017 uhradená

celkom suma 2.088,38 eur. Vyjadril sa aj k poisteniu, ohľadne možnosti žalobkyne vybrať si poistenie a
uviedol, že stať o poistení nie je povinnou súčasťou zmluvy a mohla zostať nevyplnená úplne.

5. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že si s manželom brali úvery a verili, že ich budú splácať, ale prišiel
o prácu a potom sa to nahromadilo, no podľa informácií ktoré dostala pôžičku preplatila. Prečo žiadala

finančné zadosťučinenie uviesť nevedela, tak jej to poradili a vzala svoj návrh ohľadne finančného
zadosťučinenia späť. Uviedla, že sa o Občianskom združení dozvedela na internete, kontaktovala ich
a stretla sa s nimi vo Vrábľoch. Išlo o združenie Centrum správnej pomoci. Výplatné termíny má
u zamestnávateľa 9-teho každý mesiac. Viac k veci nemala čo uviesť, nemala k dispozícii doklady
ohľadne svojich platieb a čo sa týka žaloby, kontaktovala Centrum správnej pomoci v Bratislave,

aby jej pomohli s touto vecou, oni jej poradili, všetko spísali. Bola vo Vrábľoch, doma u pani G.
D., tá všetko spísala a následne to ona podala na súd. Centrum správnej pomoci kontaktovala
telefonicky a potom sa stretli, zobrala svoje doklady, tá pani to mala asi týždeň u seba, napísala žalobu
a následne išli na súd a podali ju. Ďalej sa pridržiavala svojich písomných vyjadrení. PZ žalovaného
sa pridržiaval všetkých doterajších vyjadrení. Uviedol, že doložil všetky veci ktoré mal, tento spis

pokladal za dokončený, viac dokladov nemá. Rozhodujúci rozsudok bol vydaný v roku 2010. Zmluva
o úvere neobsahovala rozhodujúcu doložku, doložky mali vyplývať práve z dohôd v splátkach a žiadal
o doloženie rozhodcovského rozsudku. Mal zato, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno nie len vo
vzťahu k nezaplatenej istine ale k preukázaniu podmienok, ktoré tvrdí aj vo vzťahu k poisteniu. Ďalej
uviedol, že má za to, že zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné podmienky, vyjadril sa k dojednaniu

poistného, tak isto namietal prekážku právoplatne rozhodnutej veci, kedy vo veci bol vydaný ppl.
rozhodcovský rozsudok, ktorý žalobca nenapadol v zákonnej lehote, rovnako ani nevyužil možnosť
jeho napadnutia v lehote vyplývajúcej z exekučného poriadku. Tak isto namietal neunesenie dôkazného
bremena zo strany žalobcu, kedy nedoložil, nepreukázal jednotlivé neuhradenie platby a rovnako mal
za to, že v čase úhrad jeho dlh riadne existoval. Vzniesol námietku premlčania za všetky platby prijaté

pred dňom 16.9.2019. Súhlasil s výškou platby, ktorú uhradil exekútor žalovanému s tým, že pokiaľ
žalovaný uvádzal nižšiu platbu v predchádzajúcich svojich vyjadreniach, uvádzal tak preto, nakoľko sa
mal v zmysle dotazu sudu vyjadrovať k platbám za určité obdobie a rozdiel medzi platbami, ktoré uviedolexekútor a ktoré uvádzal žalovaný spočívajú v tom, že tieto platby boli uhradené pred posudzovaným
obdobím. Nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

6. Prvoinštančný súd vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom dňa 23.09.2022, ktorým určil, že
zmluva o úvere č. 1386772 zo dňa 22.12.2004 uzatvorená medzi žalobcom a Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. je bezúročna a bezpoplatkov (I. výrok), zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 2.386,09 eur
(II.výrok),včastifinančnéhozadosťučineniažalobuzastavil(III.výrok)ažalobcovinároknanáhradutrov
konania nepriznal (IV. výrok). Výrok III. rozsudku č.k. 11Csp/107/2019-378 zo dňa 23.09.2022 nadobudol

právoplatnosť dňa 07.11.2022. Opravným uznesením opravil záhlavie rozsudku tak, že uviedol správne
PSČ v adrese žalobkyne.

7. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie voči I., II. a IV. výroku citovaného rozsudku a domáhal
sa, aby odvolací rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne
a prizná mu nárok na náhradu trov konania, resp. zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovýmzisteniamasúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalovanému,abyuskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Žalovaný namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového súdu vo vzťahu k výroku I., ktorým

určil, že dotknutý úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko k uvedenému je nevyhnutné, aby bol
žalovaný vlastníkom pohľadávky uvedenej zmluvy, inak by nebol pasívne vecne legitimovaný na takéto
určenie, avšak v bode 49. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že pohľadávka nebola
platne postúpená. Ak súd zastal názor, že žalovaný nie je vlastníkom pohľadávky vyplývajúcej zo
zmluvy, potom nemohol dospieť k záveru o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v časti o určenie,

že úver poskytnutý na podklade tejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný považoval
rozhodnutie prvostupňového súdu z hľadiska viacerých nedostatkov vyplývajúcich z jeho odôvodnenia
za zmätočné, nepreskúmateľné a nemajúce oporu v zákonných ustanoveniach a preto takýmto
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu, že súd mohol vyhlásiť úver za
bezúročný a bez poplatkov iba vtedy, ak tam nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov. S
poukazom na § 4 ods. 2 písm. g) a § 2 ods. 2 bod 5 zákona č. 258/2001 Z.z. tvrdil, že v čase
uzatvorenia zmluvy (22.12.2004) bolo možné právne posúdiť poskytnutý úver ako bezúročný a bez
poplatkov iba v prípade, ak v zmluve nebola uvedená RPMN - čo sa však v súdenom prípade nestalo,

nakoľko v zmluve je v čl. I. jasne a zrozumiteľne uvedená výška RPMN 10,08 %. Zároveň poplatky za
poistenie do celkových nákladov (a tým ani do výpočtu RPMN) nevstupovali. Preto sa nestotožnil ani
s právnym posúdením, že v predmetnom prípade vzhľadom na nezarátanie poplatkov za poistenie do
celkových nákladov bola celková čiastka úveru a tým aj RPMN uvedená v zmluve nesprávne, resp. v
nesprávnej výške, nakoľko takýto záver je v priamom rozpore s § 2 písm. c) bodu 5 ZoSÚ. Nesúhlasil

ani so závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých žalobkyňa nemohla poistenie odmietnuť, nakoľko
uvedené nevyplýva z vykonaného dokazovania. Stať o poistení nebola povinnou súčasťou zmluvy a
mohla zostať nevyplnená úplne. Žalobkyňa nemusela požiadať o poistenie vôbec, išlo o doplnkovú
službu, ale požiadala o poistenie a vybrala si jeden z dvoch navrhnutých súborov poistenia, a zároveň
uviedla, že spĺňa podmienky pre vznik poistenia. Tvrdil, že zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré

zákonodarca pre takýto typ zmluvy vyžadoval v čase jej uzavretia a preto úver poskytnutý na jej základe
nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Rovnako nesúhlasil ani so záverom súdu prvej
inštancie, že veriteľ nemá právo na riadne úroky v dôsledku § 4 ods. 5 ZoSÚ, nakoľko aj tento záver súdu
prvejinštanciepovažovalzavrozporesvykonanýmdokazovaním.Nestotožnilsaanisvýrokomohľadne
vydania bezdôvodného obohatenia žalobcovi, nakoľko podľa nich žalobca nepreukázal, že by žalovaný

od neho prijal akékoľvek plnenie, nakoľko žalobca v rámci exekúcie plnil exekútorovi a žalovaný od
neho neprijal žiadne peňažné prostriedky a tak bez ohľadu na právny titul na prijatie plnení od žalobcu,
neabsentuje u neho pasívna vecná legitimácia. Skutočnosť, že žalovaný bol oprávneným v exekúcii
automaticky neznamená, že by bol pasívne vecne legitimovaný v konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia. Zo záverov súdu totiž vyplýva, že bezdôvodne sa obohatil vo vzťahu k žalobcovi súdny

exekútor a ak ten zaslal plnenia bez právneho dôvodu žalovanému, potom tým v zmysle § 451 a nasl.
OZ založil ďalší vzťah bezdôvodného obohatenia- kedy sa žalovaný obohatil vo vzťahu k súdnemu
exekútorovi (nie však vo vzťahu k žalobcovi). Žalovaný sa nestotožnil ani s právnym posúdením
premlčania uplatneného nároku, a to ani s ohľadom právneho výkladu uplatnenia a plynutia subjektívnej,ani objektívnej premlčacej doby. Nesúhlasil s názorom, že žalobca získal znalosť všetkých skutkových
okolností, na základe ktorých mohla byť podaná žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia až dňom,
kedy mu Občianske združenie poskytlo právne posúdenie, na základe ktorého mohol nárok právne

kvalifikovať, ale už skôr, a to ku dňu, kedy vykonal jednotlivé platby, ktorých vydania sa domáha.(ak by
zároveň preukázal, že ich vykonal). Namietal aj aplikáciu 10 ročnej objektívnej premlčacej doby, nakoľko
úmysel žalovaného nebol v konaní preukázaný a preto je aplikácia takejto doby vylúčená.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd na základe odvolania žalovaného uznesením č. k.

25CoCsp/2/2023 -441 zo dňa 10.10.2023 zrušil výroky I., II. a IV. rozsudku a vec vrátil prvoinštančnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa
atribútyriadneodôvodnenéhorozhodnutia.Nestotožnilsnázoromsúduprvejinštancie,žerozhodcovská
doložka nie je individuálne dohodnutá a preto je podľa § 53 ods. 1 OZ neplatná a rozhodcovský rozsudok
je z tohto dôvodu nulitným aktom a preto netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by bránila
opätovnémuprejednaniuveci,nakoľkouvedenýzávernemáoporuvovykonanomdokazovaní.Zobsahu

zmluvy o poskytnutí flexipôžičky (č. l. 10) síce vyplýva rozhodcovská doložka (čl. II. bod 5), ktorú súd
vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmluve, avšak mal zato, že na jej základe nedošlo k
prejednaniu pohľadávky žalobcu pred rozhodcovským súdom, ani k vydaniu rozhodcovského rozsudku.
Podľa rozhodcovského rozsudku konal rozhodcovský súd o pohľadávke žalovaného na základe
rozhodcovskej doložky, zahrnutej do dohody o úhrade splátok uzatvorenej medzi stranami sporu dňa

20.09.2008,tedaažpopostúpenípohľadávkynažalovaného,ktorásavšakvspisenenachádza,pretoju
súd prvej inštancie nemohol posudzovať. Naviac mal zato, že platnosť rozhodcovskej doložky už musel
skúmať exekučný súd pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. K právnym záverom prvostupňového
súdu ohľadne neexistencie nároku veriteľa na riadne úroky z dôvodu, že v zmluve nebola úroková
sadzba, ale iba údaj, že úroková sadzba je pevná poukázal na, že ust. § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001

Z. z., konkrétne, v stanovuje náležitosti zmluvy, medzi ktorými sa však úroková sadzba nenachádza. V
§ 4 ods.5 je uvedené, že „Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere", avšak výška úrokov (nie úroková sadzba, ktorú zákon ani
nevyžaduje) sa v zmluve nachádza v časti Základné podmienky ako výška úrokov a poplatkov 35.120,40
SK (išlo o celkovú sumu úrokov a poplatkov za celú dobu splatnosti úveru). Navyše pod tým bola

poznámka, že výška úrokovej sadzby je zverejnená na výveskách v prevádzkových priestoroch banky.
Nestotožnil sa ani s nesprávnosťou uvedenia celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nakoľko
poplatky za poistenie sa do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom
nezapočítavali na základe výnimky uvedenej v § 2 písm. c) bod 5 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v
čase uzatvorenia zmluvy a preto skutočnosť, či bolo poistenie dobrovoľné bola právne bezvýznamná. Vo

vzťahu k platnosti postúpenia pohľadávky považoval odvolací súd závery súdu za predčasné, nakoľko
z obsahu rozsudku nebolo zrejmé, či skutočnosť, že sa postupovala splatná pohľadávka bola medzi
stranami sporná, ani kto niesol povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť k preukázaniu tejto skutočnosti.
Žalobkyňa tvrdila, že pohľadávka bola postúpená na žalovaného a na základe tohto tvrdenia navrhla
zmenu žalovaného, z čoho je zrejmé, že postúpenie pohľadávky považovala za platné. Súd návrhu

vyhovel, hoci pre zmenu žalovaného nebola splnená procesná podmienka stanovená v § 80 ods. 2
CSP, podľa ktorého súd návrhu vyhovie, ak sa preukáže, že k prevodu práva došlo po začatí konania.
Konštatoval, že hoci k postúpeniu pohľadávky došlo ešte pred začatím konania, aj žalovaný ponechal
túto skutočnosť bez povšimnutia a nepodal voči uzneseniu sťažnosť, z čoho tiež vyplýva, že platné
postúpenie tiež nepovažoval za sporné. Keďže v dôsledku predčasného záveru súdu uložil žalovanému

povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, ktoré získal ako oprávnený v exekučnom konaní,
vyplatením vymoženej sumy, považoval aj v tejto časti rozhodnutie súdu nesprávne. K námietke
premlčania vznesenej žalovaným, odvolací súd uviedol, že právne závery súdu prvej inštancie vo vzťahu
k plynutiu subjektívnej premlčacej doby sú v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou vyšších súdnych
autorít.Žalobkyňapodľanázoruodvolaciehosúdunepreukázalasvojetvrdenie,podľaktoréhovedomosť

o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti a obsahuje nesprávne
údaje sa dozvedela až 20.07.2019 od Občianskeho združenia ochrana spotrebiteľa. Uložil súdu prvej
inštancie v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu opätovne sa zaoberať dôvodnosťou žaloby,
po čiastočnom zastavení konania. Nakoľko v danej veci ide o spotrebiteľský spor, aj bez návrhu vykonať
dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

9. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo uznesením odvolacieho súdu zrušené a vec bola
vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd bol podľa § 391 ods. 2 a ods. 3 CSP jednak viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu ako aj tým, ako má ďalej vo veci postupovať.10. Žalobkyňa sa k záverom rozhodnutia KS súdu vyjadrila tak, že s nimi nesúhlasí a podľa nej
je rozsudok prvostupňového súdu zákonný a spravodlivý a chráni záujmy spotrebiteľov. K doloženiu

dohody zo dňa 05.09.2008 uviedla, že ňou nedisponuje.

11. Žalovaný sa stotožnil so závermi krajského súdu a uviedol, že okresný súd nemohol posudzovať
rozhodcovskú doložku, ktorá nebola obsahom spisu a ktorej platnosť navyše už musel skúmať exekučný
súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že zákon č. 258/2001 Z. z. stanovuje

náležitosti, medzi ktorými sa úroková sadzba nenachádza, pričom však výška úrokov sa medzi
základnými podmienkami v Zmluve nachádza. Ohľadom poplatkov, poistenia a výšky RPMN, a teda,
že záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti je nesprávny uviedol, že názor odvolacieho súdu považuje
za správny. Mal zato, že z obsahu rozsudku nie je zrejmé, či skutočnosť, že sa postupovala splatná
pohľadávka bola medzi stranami sporná, ani kto niesol povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ako
aj to, že žalobkyňa doposiaľ nepreukázala svoje tvrdenia, že o vedomosti, že zmluva neobsahuje

obligatórne náležitosti a nesprávne údaje sa dozvedela až dňa 20.07.2019, a to s ohľadom na posúdenie
plynutia premlčania pri bezdôvodnom obohatení, a teda, že závery okresného súdu boli predčasné. Vo
vzťahu k postúpeniu pohľadávky uviedol, že táto skutočnosť medzi stranami nebola a nie je sporná,
žalobca túto skutočnosť nenamietal. Ďalej poukázal na skutočnosť, že konštatovaním neplatného
postúpenia pohľadávky okresný súd popiera svoj vlastný právny záver vyjadrený v uznesení, č.k.

11Csp/107/2019 - 135 zo dňa 09.04.2021, ktorým pripustil, aby do konania namiesto pôvodného
žalovaného vstúpil žalovaný. Nakoľko uvedeným uznesením pripustil zmenu žalovaného (tým aj posúdil,
že postúpenie pohľadávky z postupcu na žalovaného je platné), tak je to záver v rozhodnutí vo veci
samej nemôže odporovať jeho skoršiemu rozhodnutiu, pričom poukázal aj na uznesenie NS SR sp.
zn. 3Cdo/57/2020 zo dňa 29.09.2021. Vo vzťahu k doloženiu dohody o úhrade splátok uzatvorenej dňa

20.09.2008 uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím krajského súdu a preto má zato, že je nadbytočné
ďalšie skúmanie podkladu na vydanie exekučného titulu, keď k jeho preskúmaniu došlo exekučným
súdom, na podklade čoho bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie.

12. Vo vyjadrení zo dňa 16.02.2024 žalovaný na výzvu súdu, aby predložil dohodu o úhrade splátok zo

dňa 20.09.2008, ktorej súčasťou mala byť rozhodcovská doložka uviedol, že požadovanými dokladmi
nedisponuje z dôvodu uplynutia lehoty archivačnej doby. K priebehu uzatvárania dohody o úhrade
pohľadávky sa preto vyjadriť nevedel.

13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa18.03.2024 uviedol, že žalobkyňa súdu predložila potvrdenie, resp.

vyjadrenie Občianskeho združenia OSPO Martin, pričom z obsahu predložených listín žalobkyňou má
pochybnosti o dôkazoch, ich výpovednej hodnote a pravdivosti, a to okrem iného z dôvodu, že žalobkyňa
doposiaľ uvádzala, že kontaktovala Centrum správnej pomoci v Bratislave a bola osobne doma u pani
G. F. D., ktorá sa jej na uvedené zmluvy pozrela, spísala žalobu a spolu to zaniesli a podali na súde,
pričom následne žalobkyňa predložila prehlásenie Občianskeho združenia OSPO Martin a vyhlásenie

p. G. D., ktorý uviedol, že on osobne okontroloval, posúdil zmluvu a mal zato, že úver je bezúročný
a bezpoplatkov, na podklade čoho bola spísaná žaloba. Zároveň poukázal na to, že Centrum správnej
pomoci Bratislava skutočne existuje a má zato, že v danom prípade sa nejedná len o chybu žalobkyne pri
názve združenia. Zároveň poukázal na dôvodne pochybnosti o výpovednej hodnote tohto prehlásenia
aj z dôvodu časového odstupu medzi dátumom kedy malo dôjsť k prvotnému kontaktu žalobkyne

smerom k OZ a dátumom, kedy bolo toto prehlásenie spísané. Zároveň uviedol, že v prípade podpisov
uvedenýchnapredmetnomvyhlásení/vyjadreníažiadostioposkytnutiepomoci2019bysamohlojednať
o rovnaké písmo. Tomu nasvedčuje aj to, že na všetkých podaniach, ktoré urobila žalobkyňa je jej podpis
diametrálne odlišný od toho, ktorý je na žiadosti o poskytnutie pomoci. V tomto prípade sa podľa názoru
žalovaného nejedná len o podanie urobené s odstupom času, a teda že by mohlo dôjsť k zmene písma

rôznymi okolnosťami, jedná sa už len o podpis na žalobe zo dňa 18.08.2019, ktorá bola spísaná len o 29
dní neskôr ako mala byť podpísaná žiadosť o poskytnutie pomoci 2019. Žalovaný z opatrnosti vzniesol
námietku premlčania ohľadom uplatneného nároku žalobkyne a zotrval na tom, že uplatňovaný nárok
je v celom rozsahu nedôvodný a premlčaný. Zároveň uviedol, že plnenia ktoré mali byť plnené titulom
záväzku z uzatvorenej zmluvy v spojení s rozhodcovským rozsudkom rozhodne nemožno považovať za

bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.

14. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06.02.2024, na ktorom Žalobkyňa uviedla, že pani, čo
jej poradila našla na internete pod nejakým združením, volá sa G. F. D.. Bola u nej doma a ona jejto napísala, ona nemá IČO, ani nič, bola u nej osobne v Golianove. Nevedela uviesť, či by to vedela
písomnepotvrdiťalemožnokebyzašlazaňou,vedelabymožnopotvrdiťpísomne,žetambolaaspravila
by z toho nejaký zápis. Pani D. je oficiálne v nejakom Občianskom združení, pomáhala viacerým ľuďom,

spisuje s nimi všelijaké dokumenty. Žalobkyňa nevedela povedať, na čo brali peniaze a prečo ich brali,
niečo zo začiatku platili na čas a potom jeden z nich prišiel o robotu a prestali platiť. Bolo to dlhšie ako 3
mesiace čo neplatili na čas. Splátkový kalendár napokon vôbec nedodržiavali, lebo sa im nedalo. Začala
to riešiť až v roku 2019 preto, lebo vtedy sa dozvedela, že takéto niečo existuje, že sa vyplácajú peniaze
čo tam mali navyše, keby to vedela skôr a skôr sa spojila s touto pani a vie jej poradiť, určite to podá

skorej. Doma už nijaké papiere nemá, všetko čo mala doložila na súd. Sťahovali sa a nijaké iné papiere
nemá doma. Na záver uviedla, že sa pridržiava toho, čo uviedla doteraz. Spojí sa s pani D. a doloží
súdu doklady, ktoré sa bude dať. PZ žalovaného na pojednávaní uviedol, že súhlasí s rozhodnutím
odvolacieho súdu a žaloba je nedôvodná. Uviedol, že už bolo raz súdom rozhodnuté a preto sú aj všetky
dokumenty archivované z ich strany. Mal za to, že došlo k uplynutiu subjektívnej lehoty a zároveň aj
za to, že aj súd poukazoval dôvodnosť podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Navrhol

žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100%. Súd predmetné
pojednávanie odročil s tým, že žalobkyňa zabezpečí dôkaz alebo doklad o tom, že dňa 20.7.2019 bola
na konzultácii u pani D., ktorá má byť zástupkyňou nejakého združenia, teda dôkaz o tom, aké je to
združenie a kedy sa skutočne dozvedela, že je to žalovateľné a doložila listiny v lehote 15 dní. PZ
žalovaného súd uložil, aby zabezpečil od právneho predchodcu dohodu o splátkach zo dňa 5.9.2008

a aj špecifikáciu, kedy prestala žalobkyňa splácať úver a pre aké dôvody bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť a na základe čoho došlo k postúpeniu pohľadávky, a to všetko v lehote do 15 dní.

15. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.01.2025, na ktorom rozhodol týmto rozsudkom, a
na ktoré sa dostavila žalobkyňa aj právny zástupca žalovaného. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla,

že sa nemá k čomu vyjadriť stojí si za tým, že chce aby jej vrátili čo bolo zaplatené navyše. PZ
žalovaného uviedol, že zotrváva na doterajších vyjadreniach a má za to, že zmluva neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky Zároveň namietal prekážku právoplatne rozhodnutej veci, kedy vo veci
bol vydaný právoplatný rozhodcovský rozsudok, ktorý žalobkyňa nenapadla v zákonnej lehote. Okrem
toho spochybnil hodnovernosť žiadosti o poskytnutie pomoci roku 2019, ktorú preložila žalobkyňa,

nakoľko táto žiadosť nekorešponduje s jej výpoveďami, kedy popisovala iné občianske združenie resp.
osobu, ktorá jej mala pomáhať ako je uvedené v žiadosti. Osoba, ktorá potvrdila skutočnosť, že došlo
k uzavretiu žiadosti si to zreteľne nemohla pamätať, vzhľadom aj na časový odstup. Teda po približne
4 a pól roku od uzavretia žiadosti. Žiadosť obsahuje diametrálne iný podpis ako v iných písomnostiach
žalobkyni, ako príklad, pri porovnaní podpisu z údajne žalobkyňou popísanej žiadosti a žaloby kde je

približne 2-mesačný rozdiel a úplne iný podpis. Žalovaný na záver z opatrnosti opakovania vzniesol
námietku premlčania ohľadne uplatneného nároku žalobcu. Z daného dôvodu navrhol súdu aby žalobu
zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania rozsahu 100%.

16. V záverečnej reči žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s tým, že podpisy sú odlišné, každí sa podpisuje

každýmdňominak.Nemožnoporovnávaťpodpispredpólrokom,alebopredrokomatoprotistranaurčite
vie, že podpisy nikdy nebudú rovnaké. Premlčaciu dobu stihli, nebolo to ešte premlčané a stojí si za
tým, aby jej boli preplatené tie peniaze o ktoré žiada. PZ žalovaného, titulom záverečnej reči uviedol, že
trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, má za to, že žalobkyňa riadne nepreukázala dôvodnosť
podanej žaloby a nárok, ktorý vyplýva zo žaloby je aj tak premlčaný.

17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listín, a to najmä žaloby o
ochranu práv spotrebiteľa, o vydanie bezdôvodného obohatenia a vyplatení primeraného finančného
zadosťučinenia, Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 22.12.2004, vyjadrenia pôvodného žalobcu
zo dňa 07.10.2019, Rámcovej zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.11.2006, Prílohy k zmluve

o postúpení, vyjadrenia žalobkyne zo dňa 28.10.2019, vyjadrenia žalobkyne zo dňa 27.01.2022,
vyjadrenia žalovaného zo dňa 16.03.2022, fotokópie rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.
SR 17908/09, doručenky, výzvy na žalobnú odpoveď, doručenky, výpočtu kalkulačky RPMN, vyjadrenia
žalovaného doručenému súdu dňa 20.04.2022, potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne ohľadne
vykonaných zrážok v exekučnom konaní, vyjadrenia žalovaného doručenému súdu dňa 14.07.2022,

odpovede exekútora na výzvu súdu zo dňa 08.08.2022, odvolaním žalovaného, rozsudku Okresného
súdu Levice sp. zn.: 11Csp/107/2019 -378 zo dňa 23.09.2022, uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn.:
25CoCsp/2/2023-441zodňa10.10.2023,výpisomzFinStatkZdruženiuarbitrážeamediácienač.l.456,
výpisom z OR SR spoločnosti Mediačné centrum zriadené spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.,spol. S.r.o. na č.l. 457, Odpoveďou spoločnosti Mediačné centrum zriadené spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s., spol. s.r.o. na čl. 461, vyjadrením žalobkyne zo dňa 29.11.2023 na č.l. 470,
vyjadrením žalovaného doručeného súdu dňa 04.12.2023 na č.l. 471, informáciami o Občianskom

združené OSPO Martin na č.l. 507-508, vyjadrením Občianskeho združenia OSPO Martin na č.l. 509,
Žiadosťou o poskytnutie pomoci zo dňa 20.07.2019 na č.l. 510, pričom zistil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

18. Zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky vyplýva, že Všeobecná úverová banka, a.s., ako veriteľ, a

žalobkyňa, ako dlžník, uzavreli dňa 22.12.2004 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, predmetom ktorej
bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 75.000,- Sk (2 489,54 eura), ktorý sa dlžník
zaviazal splatiť úver veriteľovi v 48 mesačných splátkach, s mesačnou splátkou 2 238,55 Sk (74,31 eura)
splatnými vždy k 22. dňu mesiaca, s pevnou úrokovou sadzbou, s dátumom prvej splátky 22.01.2005 a
poslednej splátky 22.12.2008, s ročnou percentuálnou mierou nákladov 10,08 %, s celkovými nákladmi
dlžníka 110.120,40 Sk (3 655,33 eura), s poplatkom za poskytnutie úveru 750,- Sk (24,90 eura), s

poplatkom za vedenie účtu 40 Sk (1,33 eura) mesačne a s poistným za poistenie úveru 50 Sk (1,66 eura)
mesačne. V čl. I. zmluvy bol zároveň označením krížikom žalobkyňou prijatý základný súbor poistenia. V
zmysle čl. II. bodu 5 zmluvy, Banka uzavretím tejto zmluvy navrhla, aby prípadné spory vzniknuté z tohto
obchodubolirozhodnutéprednostnevrozhodcovskomkonaníprostredníctvomstálehorozhodcovského
súdu zriadeným v zmysle zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku, s čím dlžník vyjadril súhlas.

Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy podľa čl. III bodu 6 boli Obchodné podmienky. V konaní nebol spor
o plnení pôvodného žalovaného v rozsahu poskytnutého úveru.

19. Z odpovede exekútora zo dňa 08.08.2022 vyplýva, že exekučné konanie bolo ukončené uhradením
exekučnej pohľadávky ku dňu 08.03.2017,pričom vymožená suma predstavovala sumu vo výške

3.536,62 eur. Nárok oprávneného - spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r.o. predstavoval sumu 2.648,55
eur a trovy exekúcie 888,07 eur. Exekúcia bola vykonávaná zrážkami zo mzdy povinnej (žalobca), a to
tak, že dňa 08.03.2017 v sume 515,60 eur, dňa 08.02.2017 v sume 418,94 eur, dňa 10.01.2017 v sume
654,74 eur, dňa 07.12.2016 v sume 399,14 eur, dňa 09.11.2016 v sume 319,12 eur, dňa 07.10.2016
v sume 257,68 eur, dňa 07.09.2016 v sume 479,02 eur, dňa 08.08.2016 v sume 277,85 eur, dňa

07.07.2016 v sume 59,64 eur, dňa 08.06.2016 v sume 321,84 eur a dňa 14.09.2012 v sume 2,80 eur.

20. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťami
H. I. J., K. a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 23.11.2006 a jej príloh, bola pohľadávka,
ktorá je predmetom tohto konania postúpená spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r.o. Žalobkyňa na

základe námietky pôvodného žalobcu navrhla zmenu na strane žalovaného, nakoľko po postúpení
pohľadávky plnila spoločnosti EOS KSI Slovakia, a.s. Súd uznesením č. k. 11Csp/107/2019 - 135 zo dňa
09.04.2021 vyhovel návrhu, aby do konania namiesto pôvodného žalovaného vstúpil nový žalovaný a
to spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803. Súd
konštatuje, že v konaní nebol spor o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy z Všeobecnej

úverovej banky, a.s. na EOS KSI Slovensko, s.r.o.

21. Rozhodcovským rozsudkom sp.zn. SR 17908/09 zo dňa 18.01.2010 vydaným Stálym
rozhodcovským súdom, zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava, rozhodcom L. G. M., bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému

do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia sumu 1 317,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 1 317,48 eura od 21.09.2008 do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie
vo výške 78,39 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 209,09 eura. Rozhodcovský rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 15.02.2010 a vykonateľnosť dňa 18.02.2010. Na jeho základe bola
pohľadávka z úveru vymáhala v exekučnom konaní, v ktorom bol nárok žalovaného uspokojený vo výške

2.648,55 eura.

22. Z dokladu od Občianskeho združenia OSPO Martin zo dňa 16.02.2024 súd zistil, že Občianske
združenie malo dňa 20.07.2019 kontaktovať pani A. D., ktorá ich žiadala o pomoc pri riešení jej
záležitostí ohľadne spotrebiteľských úverov, ktoré mala a potrebovala poradiť. Požiadala o preverenie

spotrebiteľskej zmluvy č. 1386772 zo dňa 22.12.2024, ktorú uzatvorila s veriteľom Všeobecná úverová
banka a.s. Predseda združenia skontroloval celú spotrebiteľskú zmluvu a skonštatoval, že zmluva
neobsahuje povinné náležitosti, tak ako ukladal zákon podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. na
základe overenia zmluvy sa napísala žaloba. Dňa 20.07.219 sa žalobkyňa dozvedela, že zmluva ospotrebiteľskom úvere neobsahovala v čase uzatvorenia obligatórne náležitosti a obsahovala nesprávne
údaje a neprijateľné zmluvné podmienky. Na to bola hneď podaná žaloba. K dokladu od Občianskeho
združenia OSPO Martin bola pripojená aj žiadosť o poskytnutie pomoci 2019, z ktorej vyplýva, že

žalobkyňasanakontaktovalanaObčianskezdruženieOSPOMartinzaúčelomporadenstvaapomocipri
vyhotovovaní žaloby, prekontrolovania zmlúv a pomoci v občianskom súdnom konaní dňa 20.07.2019.

23. Z odpovede Mediačné centrum zriadené spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.,spol. s.r.o. o
doloženie spisu rozhodcovského spisu sp. zn. SR 17908/09 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

Slovenskou rozhodcovskou a.s. vyplýva, že nakoľko uvedený rozhodcovský súd, ako aj jeho právny
nástupca boli zrušený, žiadosť postúpila na Slovenskú arbitrážnu a.s., pretože je medzi nimi personálne
prepojenie a Slovenská arbitrážna a.s. (predtým fungujúca pod obchodným menom Slovenská
rozhodcovská, a.s.) ako zriaďovateľa Stáleho rozhodcovského súdi pod názvom Stály rozhodcovský
súd zriadený spoločnosťou rozhodcovská a.s.. Spoločnosť súdu oznámila, že žiadosti nemôže vyhovieť,
pretože predmetný spis sa už v archíve Stáleho rozhodcovského súdu nenachádza, z dôvodu uplynutia

doby uloženia týchto písomností, pričom činnosť Stáleho rozhodcovského súdu bola ukončená v roku
2015.

24. Podľa § 137 písm. c) zákona č.160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

25. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

26. Podľa 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

27.Podľa§52ods.1 Občianskyzákonník(ďalejlen„OZ“), spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

28. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku

a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,

3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

29. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

30. Podľa § 4 ods. 2 až 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

31. Podľa § 4 ods. 4 a 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

32. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k
postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

33. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, veriteľ

môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

34. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, s
postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

35.Podľa§92ods.7zákonač.483/2001Z.z.obankáchvzneníúčinnomkudňupostúpeniapohľadávky,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvočibanke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

37. Podľa § 502 ods. 1 vety prvej ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššie prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona.

38. Podľa § 52 ods. 2 a 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

39. Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

40. Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

41. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

42. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto

časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

43. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

44. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

45. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

46. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

47. Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na
deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota
začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

48. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.

49. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

50. Podľa § 456 vety prvej OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.51. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

52. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

53. Podľa § 232 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.

54. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

55. Po vrátení veci odvolacím súdom zostal predmetom sporu nárok žalobkyne, aby súd určil, že zmluva
zo dňa 22.12.2004 je bezúročná a bezpoplatkov, zaviazal žalovaného na povinnosť úhrady 2.386,09
eur titulom bezdôvodného obohatenia a na náhradu trov konania. Súd posudzoval predmet sporu v

intenciách právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý bol vyslovený v zrušujúcom uznesení, na základe
čoho konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že pôvodný žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník,
uzavreli 22.12.2004 Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, t.j. medzi pôvodným veriteľom a žalobkyňou,
existoval záväzkový vzťah titulom zmluvy o úvere podľa § 497 nasl. Obchodného zákonníka, ktorá
je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalobkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože

pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na
právny vzťah založený zmluvou o úvere je tak potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, resp. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila

(doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva, pričom podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn.
3MCdo/14/2014) ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho
účinnosťou.

56. Z podanej žaloby ďalej vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala viacerých nárokov, z ktorých 1. je
určovacím nárokom, v rámci ktorého žiada o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere.

Nová právna úprava rozlišuje žaloby na určenie práva (pozitívne alebo negatívne určenie), oproti
žalobe na určenie právnej skutočnosti. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť sú práve
právnymi skutočnosťami. Žalobkyňa sa teda výrokom č. 1 domáhala určenia právnej skutočnosti -
bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, t.j. ide o žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, pričom
predpokladom úspešnosti tejto určovacej žaloby je skutočnosť, že táto možnosť vyplýva z osobitného

právneho predpisu. Takýmto predpisom bol v čase podania žaloby zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý priamo
v ust. § 11 ods. 4 zakotvuje možnosť podania takejto určovacej žaloby v prípade spotrebiteľských úverov.
Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že v danom prípade potom nie je potrebné ani skúmať otázku
naliehavosti právneho záujmu. Ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahovala ešte úprava zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o spotrebiteľské úvery, súd je povinný z úradnej

povinnosti skúmať, či predmetná zmluva spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti.

57. Pokiaľ ide o preskúmavanie či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalovaného, súd
sa v predmetnom spore týmto nezaoberal a právne nevysporiadal, nakoľko táto skutočnosť nebola
medzi sporovými stranami sporná. Zároveň však konštatuje, že aktívnu vecnú legitimáciu žalovanej má

preukázanú zo zmluvy o úvere, a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného tým, že nebolo sporné, že došlo
k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere na žalovaného.58. Súd opätovne podrobil zmluvu o poskytnutí flexipôžičky prieskumu a zistil, že táto bola uzatvorená
dňa 22.12.2004 medzi zmluvnými stranami, Všeobecná úverová banka, a.s., ako veriteľ (právny
predchodca žalovaného) a žalobkyňou, ako dlžníkom, v písomnej forme. Predmetom zmluvy o

poskytnutí flexipôžičky bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 75.000,- Sk (2 489,54
eura), ktorý sa dlžník zaviazal splatiť úver veriteľovi v 48 mesačných splátkach splatných vždy k 22. dňu
mesiaca, s výškou mesačnej splátky: 2 238,55 Sk (74,31 eura), pevnou úrokovou sadzbou, dátumom
prvejsplátky:22.01.2005aposlednejsplátky:22.12.2008,sRPMN:10,08%,výškoucelkovýchnákladov
dlžníka: 110.120,40 Sk (3 655,33 eura), poplatkom za poskytnutie úveru: 750,- Sk (24,90 eura),

poplatkom za vedenie účtu: 40 Sk (1,33 eura) mesačne a poistným za poistenie úveru: 50 Sk (1,66 eura)
mesačne. V čl. I. zmluvy bol zároveň označením krížikom žalobkyňou prijatý základný súbor poistenia.
Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy podľa čl. III bodu 6 boli Obchodné podmienky. Súd konštatuje, že v
konaní nebolo sporné plnenie pôvodného žalovaného v rozsahu poskytnutého úveru.

59. Súd po opätovnom preskúmaní zmluvy o poskytnutí felxipôžičky zo dňa 22.12.2004, viazaný

právnym názorom odvolacieho súdu, dospel k záveru, že zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré by spôsobovali vo vzťahu k spotrebiteľovi (žalobkyni) značnú nerovnováhu, taktiež že
v tejto by v rozpore s ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. (napriek námietkam žalobkyne) nebola dodržaná
písomná forma zmluvy, a tak nebolo možné konštatovať jej neplatnosť. Žalobkyňa osobitne namietala
chýbajúce náležitosti zmluvy o úvere, teda že neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely jeho splatenia, neobsahuje náležitosti v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch a preto je bezúročný a bezpoplatkov. Ďalej namietala vynútené
uzatvorenie poistnej zmluvy a uvedenie do omylu použitím nekalých praktík s tým, že do zmluvy včlenil
neprijateľné zmluvné podmienky. K skutkovým tvrdeniam žalobkyne o absencii rozlíšenia jednotlivých

splátok na istinu úroky a iné poplatky, absencie sumy, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov súd uvádza, že tieto nie sú zákonným dôvodom, pre ktoré pri bolo možné vyhlásiť úver
bezúročným a bezpoplatkov. Súd v tejto rovine zároveň poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, citované v uznesení z 22. februára 2018 vo veci sp. zn. 3 Cdo 146/2017, v zmysle
ktorého nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu,

teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie
§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu treba dospieť k záveru, že
toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje“. Súd má zato, že zo znenia zmluvy o úvere,
je zrejmé koľko mala žalobkyňa uhradiť na istinu (75.000 SK), úroky a poplatky (35.120,40 SK), ako

aj výška mesačnej splátky (2.238,55 SK), počet mesačných splátok(48) a deň ich splatnosti (22.deň).
Pokiaľ ide o nárok na riadny úrok, súd konštatuje, že zákon č. 258/2001 Z. z. účinný v čase uzatvorenia
zmluvy, v ustanovení § 4 ods. 2, ustanovil náležitosti zmluvy, medzi ktorými sa „úroková sadzba“
nenachádzala, preto aj táto námietka žalobkyne nebola dôvodná, pričom namietaná absencia úrokovej
sadzby by nemohla vyvolať bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Súd ďalej uvádza,

že v § 4 ods. 5 je síce uvedené, že „od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať Úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.“, avšak výška úrokov sa v zmluve o poskytnutí
flexipôžičky nachádzala, a to v časti Základné podmienky, ako výška úrokov a poplatkov 35.120,40
Sk, teda išlo o celkovú sumu úrokov a poplatkov za celú dobu splatnosti úveru. Naviac v zmluve bola
uvedená poznámka, že výška úrokovej sadzby je zverejnená na výveskách v prevádzkových priestoroch

banky. Za týchto skutkových okolností teda ani z týchto dôvodov by nebolo možné považovať úver za
bezúročný. V súvislosti s namietanou absenciu priemernej RPMN súd dospel k záveru, že zákonná
úprava spotrebiteľských úverov v čase uzatvorenia zmluvy takýto údaj nepožadovala, a tak nebolo
potrebné tento údaj v zmluve uvádzať. K nesprávnemu uvedeniu celkovej sumy, ktorú mala žalobkyňa
zaplatiť súd poukazuje aj na odôvodnenie rozhodnutia odvolacie súdu, a to konkrétne bod 21.1 a bod

21.2, z ktorých je zrejmé, že zo zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa mala zaplatiť 48
splátok po 2.238,55 Sk, spolu vo výške 107.450,40 Sk, ďalej mala zaplatiť jednorazový poplatok za
poskytnutie úveru 750 Sk a poplatok za vedenie účtu za 48 mesiacov po 40 Sk, spolu teda 1.920 Sk,
čo spolu činí sumu vo výške 110.120,40 Sk, teda vo výške celkových nákladov, ktoré musí spotrebiteľ
(žalobkyňa) uhradiť, tak ako bolo uvedené v zmluve, s čím sa súd prvej inštancie stotožňuje a vzhľadom

na uvedený výpočet dospel k záveru, že aj celková čiastka bola v zmluve o úvere uvedená správne. Z
§ 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia zmluvy jednoznačne vyplýva, že bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou možno sankcionovať iba takú zmluvu, v ktorej nie je uvedená ročná percentuálna
miera nákladov, a preto súd preskúmal, či je tento údaj v zmluve uvedený a dospel k záveru, že v čl.I. zmluvy, je jasne a zrozumiteľne uvedená výška RPMN 10,08 %, a preto nemožno poskytnutý úver
považovať za bezúročný a bezpoplatkov. K namietanej dobrovoľnosti uzatvorenia poistenia súd uvádza,
že poplatky za poistenie sa do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom

(do RPMN) nezapočítavali, a to na základe výnimky uvedenej v § 2 písm. c) bod 5. zákona č. 258/2001
Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, teda skutočnosť či bolo poistenie dobrovoľné bola
v danom prípade právne bezvýznamná. Súd vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie zmluvy o úvere,
ako aj s poukazom na právne závery odvolacieho súdu, nemohol dospieť k inému názoru len k tomu, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z.z.

v znení účinnom v čase jej uzatvorenia a teda, nemožno ho považovať za bezúročný a bezpoplatkov.

60. Súd sa za účelom potvrdenie vecnej správnosti rozhodnutia zaoberal aj námietkami žalovaného
vznesenými v rámci jeho procesnej obrany, pokiaľ išlo o posúdenie skutkových tvrdení žalobkyne
týkajúcich sa preukázania okamihu nadobudnutia skutočnej vedomosti, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje obligatórne náležitosti a obsahuje nesprávne údaje a teda, že túto mala nadobudnúť

dňa 20.07.2019 od Centra správnej pomoci, súd konštatuje, že tieto boli rozporné, pretože žalobkyňa
neustále menila svoje vyjadrenia. Žalobkyňa opakovane vo svojich vyjadreniach uvádzala, že
kontaktovala Centrom správnej pomoci Bratislava, ktorým bola odkázaná na pani D. (keď z obsahu
samotného súdneho spisu je zrejmé, že vyjadrenie žalobkyne zo dňa 28.01.2022, bolo odosielané
z emailovej adresy osoby G. D. – G.), ktorá s ňou mala zmluvu prezrieť, spísať žalobu a podať na súde,

avšak napokon na preukázanie svojich tvrdení súdu predložila potvrdenie a vyjadrenie Občianskeho
združenia OSPO Martin. Z obsahu predložených listín žalobkyňou mal súd pochybnosti o ich výpovednej
hodnote a pravdivosti, a to okrem iného z dôvodu, že na preukázanie svojich tvrdení predložila
prehlásenie Občianskeho združenia OSPO Martin a vyhlásenie p. G. D., ktorý uviedol, že on osobne
okontroloval, posúdil zmluvu a mal zato, že úver je bezúročný a bezpoplatkov, na podklade čoho

bola spísaná žaloba. Súd tak dospel k záveru, že žalobkyňa hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie,
podľa ktorého skutočnú vedomosť o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne
náležitosti a obsahuje nesprávne údaje nadobudla až 20.07.2019. Teda nemal preukázané včasné
podanie žaloby. Následne sa súd hodnotením listín predložených žalobkyňou na preukázanie tohto
tvrdenia, a ich následným posudzovaním v tomto rozsahu nezaoberal, a to najmä s poukazom na právne

závery prijaté vyššie. Súd sa nezaoberal ani vznesenou námietkou premlčania, ani plynutím subjektívnej
premlčacej lehoty, nakoľko toto považoval za nadbytočne, pričom mal zato, že nemusí dať odpoveď na
každú otázku ktorá počas konania vystala, ak by jej vyriešnie nemalo podstatný význam pre rozhodnutie.

61. Vzhľadom k tomu, že v danej veci bolo rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, súd sa pri rozhodovaní

opätovne zaoberal aj tým, či rozhodcovský rozsudok predstavuje materiálne vykonateľný exekučný
titul vydaný rozhodcovským súdom, ktorého právomoc na prejednanie a rozhodnutie v uvedenej
rozhodcovskej veci žalobcu a žalovaného musí byť založená na základe platnej rozhodcovskej zmluve.
Odvolací súd sa vo svojom zrušujúcom rozhodnutí nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že
rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a je neplatná a teda, že rozhodcovský rozsudok

je nulitným aktom a netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by bránila opätovnému
prejednaniu veci, s odôvodnením, že uvedený záver súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že v danej veci bol dňa 18.01.2010 vydaný
Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, rozhodcom JUDr. Michal Rašla, rozhodcovský rozsudok sp.

zn. SR 17908/09, ktorým rozhodcovský súd rozhodol, že žalovaná (v tomto konaní žalobkyňa) je
povinná zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní žalovaný) sumu vo výške 1.317,48 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.317,48 eur od 21.09.2008 do zaplatenia a poplatok
za rozhodcovské konanie vo výške 78,39 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
a rovnako zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 209,04 eur k

rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodcovský rozsudok
nadobudol právoplatnosť 15.02.2010 a vykonateľnosť 18.02.2010. Z odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku jednoznačne vyplýva, že žalobca (v tomto konaní žalovaný) so žalovanou (v tomto konaní
žalobkyňa) uzatvorili dňa 05.09.2020 dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej žalovaná uznala
čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči žalobcovi v celkovej výške 2.368,62 eur a zaviazala sa ho

uhradiť v pravidelných mesačných splátkach podľa dohodnutého splátkového kalendára, počnúc dňom
20.09.2008. V zmysle bodu 4 tejto dohody sa stala celá pohľadávka splatnou dňom splatnosti prvej
splátky pre neplnenie záväzku žalovanej riadne a včas podľa splátkového kalendára. V bode 5 tejto
dohody si účastníci konania dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporovo jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. (ďalej aj ako "rozhodcovský súd" alebo "súd"), ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku

rovnako vyplýva, že rozhodcovský súd po preskúmaní svojej právomoci dospel k záveru, že je príslušný
na rozhodnutie v predmetnej veci. K námietke res iudicata vznesenej zo strany žalovaného, súd uvádza,
že v zmysle pokynu odvolacieho súdu vyzval strany sporu na doloženie dohody o úhrade splátok
uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 20.09.2008, pretože v zmysle rozhodcovského rozsudku (č.l.
259) konal rozhodcovský súd o pohľadávke žalovaného na základe rozhodcovskej doložky, zahrnutej

do dohody o úhrade splátok, a to za účelom posúdenia jej platnosti, rovnako sa súd pokúšal aj sám
zadovážiť uvedenú dohodu, a to zapožičaním si celého rozhodcovského spisu sp. zn. SR 17908/09,
avšaktútosamuzabezpečiťnepodarilo.Napriekuvedenémuvšakkonštatuje,žestranysporuexistenciu
a uzatvorenie dohody počas konania ani nerozporovali, ako aj tam dohodnutej rozhodcovskej doložky. Z
obsahu predloženej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky síce vyplýva rozhodcovská doložka (čl. II. bod 5),
avšak vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že na jej základe nedošlo k prejednaniu

pohľadávky žalobkyne pred rozhodcovským súdom, ani k vydaniu rozhodcovského rozsudku. V zmysle
rozhodcovského rozsudku konal rozhodcovský súd o pohľadávke na základe rozhodcovskej doložky,
zahrnutej do dohody o úhrade splátok uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 20.09.2008, a to až
po postúpení pohľadávky na žalovaného. Súd mal zato, že platnosť rozhodcovskej doložky už musel
skúmať exekučný súd pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Ak žalobkyňa nesúhlasila s nárokom

žalovaného uplatnenom v rozhodcovskom konaní, mohla vzniesť proti tomuto nároku námietky, resp.
domáhať sa na súde zrušenia vydaného rozhodcovského rozsudku žalobou podľa § 45 ods. 1 zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, resp. podľa § 46 ods. 3 tohto zákona v rámci exekučného
konania. Súd na základe uvedeného posúdil platnosť dohody o splátkach ako nesporné skutkové
tvrdenie. Súd však dospel k záveru, že predmetný rozsudok vzhľadom na rozdielny predmet konania

nepredstavuje vo vzťahu k tomuto konaniu prekážku právoplatne rozhodnutej veci, pretože o prekážku
rozhodnutej veci nejde v prípadoch, ak súd určitú otázku v konaní posúdil len prejudiciálne, pretože
prejudiciálna otázka a jej posúdenie nie je poňatá do výroku rozhodnutia a prejavuje sa iba v odôvodnení
rozhodnutia, a preto rozhodcovský rozsudok nie je dôvodom k zastaveniu konania. V konaní nebolo
preukázané, že by rozhodcovská doložka nebola dojednaná platne, rozhodcovský rozsudok nie je

nulitný akt, došlo teda k právoplatnému rozhodnutiu rozhodcovským súdom, ktorý priznal veriteľovi
žalobný nárok. Zároveň považuje za potrebné dať do pozornosti aj skutočnosť, že z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku vyplýva, že tento sa zaoberal len posudzovaním platnosti dohody o splátkach
a rozhodcovskej doložky tam obsiahnutej a nie platnosťou samotnej zmluvy o úvere.

62. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná, keď
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia a preukázania, že poskytnutý úver má byť
bezúročný a bezpoplatkov. Predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti, spĺňa atribúty prehľadnosti
a zrozumiteľnosti. Nakoľko súd nevzhliadol dôvody určenia, že poskytnutý úver je bezúročný
a bezpoplatkov, súd žalobu zamietol.

63. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.

64. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

65. Podľa § 456 vety prvej OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

66. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala aj vrátenia bezdôvodného obohatenia v sume 2.386,09
eura, ktoré bezdôvodné obohatenia malo vzniknúť preplatením úveru, ktorý mal byť bezúročný
a bezpoplatkov. Nakoľko súd nevzhliadol dôvody na určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatkov,
nemohol žalobkyni vzniknúť ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného dôvodu, súd
aj v tejto časti žalobu zamietol.

67. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.68. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

69. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

70. O trovách prvoinštančného konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, vzhľadom na to, že
žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu (zamietnutá žaloba), a preto mu súd priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

71. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 3 CSP,
pretože žalovaný bol úspešný v rozsahu svojho podaného odvolania, a preto mu súd priznal nárok na

náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

72. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením
v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

11Csp/107/2019

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX
11Csp/107/2019- 545
IČS:XXXXXXXXXX

Poučenie:Protitomutorozhodnutiujemožnépodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenia
v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.V Leviciach, dňa 27. januára 2025
Mgr. Alexandra Lisyová
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:
Patrícia Marková