Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. september 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/169/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201037
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Rudinská
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201037.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. A., A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Peter Škultéty, advokát, so sídlom Na vŕšku 8, 814
99 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2,
837 52 Bratislava, IČO: 00 165 565, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. S08564-2020-
OZZAP-90 zo dňa 11.05.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Žaloba

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.07.2020, doručenou toho istého dňa Krajskému súdu v Bratislave,
domáhal preskúmania zákonnosti oznámenia žalovaného č. S08564-2020-OZZAP-90 zo dňa
11.05.2020 (ďalej len „oznámenie zo dňa 11.05.2020“), ktorým bolo žalobcovi oznámené, že nesplnil
podmienky pre účasť na výberovom konaní na obsadenie funkcie člena predstavenstva Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a.s., ktorý bude predsedom predstavenstva tejto zdravotnej poisťovne (ďalej len

„predmetné výberové konanie“), a to tým, že nepreukázal splnenie predpokladov na výkon predmetnej
funkcie.

2. Oznámenie zo dňa 11.05.2020 bolo opatrením žalovaného, a to opatrením nezákonným z dôvodu
nedodržania zákonom č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o výkone práce vo verejnom záujme“), resp. Smernicou Ministerstva

zdravotníctva Slovenskej republiky č. Z29103-2017-OZZAP zo dňa 22.05.2017 o výberovom konaní na
obsadenie miesta vedúceho zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho
orgánu štátnej príspevkovej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky (ďalej len „smernica o výberovom konaní“) stanovenej lehoty na vyhlásenie
predmetného výberového konania, nevyhlásenia (nezverejnenia) predmetného výberového konania,
porušenia zákonných a interných pravidiel postupu výberového konania pri predmetnom výberovom

konaní ako aj z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Nezákonnosť oznámenia zo dňa 11.05.2020 spočívala aj v jeho úplnom rozpore s obsahom spisu
týkajúceho sa predmetného výberového konania.

3. Predmetné výberové konanie bolo zo strany žalovaného vyhlásené nesporne v rozpore so zákonom
o výkone práce vo verejnom záujme a v rozpore so smernicou o výberovom konaní. Nebola totiž

dodržaná trojtýždňová lehota na vyhlásenie výberového konania pred jeho začatím tak, ako to
ustanovovali zákon o výkone práce vo verejnom záujme, resp. smernica o výberovom konaní. Naúčely zákona o výkone práce vo verejnom záujme a smernice o výberovom konaní sa začatím
výberového konania rozumel nie až samotný proces realizácie výberového konania, ale už jeho
administratívna príprava od podania žiadosti uchádzača o účasť na ňom. Predmetné výberové konanie

bolo žalovaným vyhlásené dňa 06.04.2020, teda v čase, keď nebol ešte verejne známy termín realizácie
samotného výberového konania. Samotná lehota na podanie žiadosti uchádzača o účasť na ňom bola
do 14.04.2020, t.j. iba osemdňová.

4. Žalobca mal dôvodné pochybnosti o tom, že predmetné výberové konanie nebolo žalovaným,

okrem jeho vyhlásenia (zverejnenia) na jeho internetovej stránke, vyhlásené (zverejnené) aj v tlači
alebo v iných všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie, ktorými boli najmä televízia,
rozhlas a internet. V tom prípade by určite došlo k závažnému procesnoprávnemu pochybeniu zo
strany žalovaného, ktoré by založilo skutkový a právny dôvod hrubej nezákonnosti oznámenia zo dňa
11.05.2020.

5.Žalovanývrámcipredmetnéhovýberovéhokonaniaporušilzákonovýkoneprácevoverejnomzáujme
ako aj smernicu o výberovom konaní, keď žalobcu na jednej strane písomne pozval na ústny pohovor
s členmi výberovej komisie, posudzujúc, že žalobca riadne splnil všetky predpoklady a požiadavky
(podmienky) uvedené žalovaným v oznámení zo dňa 06.04.2020, avšak na druhej strane ho naň pripustil
iba podmienečne, t.j. s podmienkou predloženia (doručenia) ním požadovaných dokladov v určenom

(stanovenom) termíne. Takýto postup bol právne neprípustný.

6. V oznámení zo dňa 11.05.2020 absentovalo uvedenie akýchkoľvek konkrétnych skutkových
a právnych dôvodov zo strany žalovaného. Uvedené oznámenie bolo veľmi vágne. Žalovanému chýbali
skutkové a právne argumenty, v dôsledku čoho sa žalovaný s jeho odôvodnením nevedel riadne

vysporiadať. V prípade žalobcu neexistovali žiadne dôvodné právne skutočnosti, ktoré by mohli založiť
skutkové a právne dôvody jeho nepripustenia na ústny pohovor v rámci predmetného výberového
konania. Žalovaný iba stroho konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie predpokladov na výkon
verejnej funkcie, resp. že žalobca nesplnil podmienky pre účasť na predmetnom výberovom konaní.
Žalovaný žiadnym spôsobom nekonkretizoval, čím žalobca nesplnil podmienky účasti na predmetnom

výberovom konaní. Žalovaný ani žiadnym spôsobom nevyvracal, resp. nevyvrátil žalobcom predložené
predmetné doklady, napríklad tvrdením, že pre účasť na predmetnom výberovom konaní nepostačujú
a z akých skutkových a právnych dôvodov nepostačujú.

7. Oznámenie zo dňa 11.05.2020 bolo nezákonné aj z hmotnoprávneho dôvodu, pretože žalobca

riadne a včas splnil všetky hmotnoprávne predpoklady a požiadavky predmetného výberového konania,
ktoré stanovil žalovaný. Napriek tomu ho žalovaný nepripustil (nepozval) na ústny pohovor v rámci
predmetného výberového konania. Doklady, ktoré žalobca predložil žalovanému ako súčasť žiadosti,
resp. doplnenia žiadosti, to jednoznačne preukazujú.

8. Skutkový stav, ktorý v tejto správnej veci vzal žalovaný za základ oznámenia zo dňa 11.05.2020, bol
v úplnom rozpore s administratívnym spisom, vedeným žalovaným vo veci predmetného výberového
konania. Tvrdenie žalovaného uvádzané vo výzve, že totiž nedošlo k jednoznačnému preukázaniu
splnenia kvalifikačných predpokladov a požiadaviek, bolo veľmi subjektívne a vzbudzujúce dôvodné
pochybnosti o transparentnosti predmetného výberového konania. Ak existovali takéto nejasnosti

v preukázaní splnenia kvalifikačných predpokladov a požiadaviek zo strany uchádzača, bez ich
ďalšej (bližšej) konkretizácie (špecifikácie), teda z dôvodov na strane žalovaného ako vyhlasovateľa
predmetného výberového konania a nie z dôvodov na strane žalobcu ako uchádzača, žalovaný bol
povinný postupovať v prospech žalobcu ako uchádzača.

II.
Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.12.2020 navrhol správne súdne konanie zastaviť alebo
žalobu zamietnuť.

10. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vznikla dňa 01.07.2005 transformáciou Všeobecnej zdravotnej
poisťovne v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o zdravotných poisťovniach“). Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. bola právnym nástupcom
Všeobecnej zdravotnej poisťovne a dňom 01.01.2010 aj právnym nástupcom Spoločnej zdravotnej
poisťovne, a.s., s ktorou sa týmto dňom zlúčila v súlade so zákonom o zdravotných poisťovniach.

Predmetom činnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. bolo vykonávanie verejného zdravotného
poistenia v súlade so zákonom o zdravotných poisťovniach.

11. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. bola akciovou spoločnosťou s majetkovou účasťou štátu.
Pracovnoprávne vzťahy v rámci Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. upravoval zákon č. 311/2001 Z.

z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).

12. Zákon o výkone práce vo verejnom záujme sa nevzťahoval na predmetné výberové konanie.
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. totiž bola akciovou spoločnosťou a pracovnoprávne vzťahy v jej
rámci upravoval Zákonník práce. Keďže zákon o výkone práce vo verejnom záujme sa nevzťahoval
na predmetné výberové konanie, nemohlo v rámci predmetného výberového konania dôjsť k jeho

porušeniu.

13. Smernica o výberovom konaní sa vzťahovala na príspevkové organizácie v zriaďovateľskej
pôsobnosti žalovaného. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. nebola príspevkovou organizáciou,
a teda uvedená smernica sa na predmetné výberové konanie nevzťahovala. Výberové konanie na

obsadenie funkcie predsedu predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. sa spravovalo
Smernicou o postupe pri výbere na obsadenie funkcie člena štatutárneho orgánu akciovej spoločnosti
so stopercentnou majetkovou účasťou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

14. Žalobca možnosť podať repliku k vyjadreniu žalovaného nevyužil.

III.
Konanie na správnom súde

15. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť
01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre
a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec
vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/169/2020 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov
a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená
do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-1S/169/2020.

IV.

Relevantné právne predpisy

16. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia
podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním
postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

19.Podľa§3ods.1písm.b)SSP,naúčelytohtozákonasarozumie rozhodnutímorgánuverejnejsprávy

správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.20. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

21. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;

iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

22. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné

podmienky“).

23.Podľa§99písm.b)SSP,správnysúdkonanieuznesenímzastaví,akzistiltakýnedostatokprocesnej
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona o výkone práce vo verejnom záujme, tento zákon sa vzťahuje na
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú

a) štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc
rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy,

b) právnické osoby zriadené zákonom, právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším
územným celkom podľa osobitného predpisu a verejné výskumné inštitúcie,
c) právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, ak majetková
účasť alebo súčet majetkovej účasti štátu, obce alebo vyššieho územného celku je viac ako 67%,
d) iné právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, u ktorých

väčšinu členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov navrhuje štátny orgán, obec alebo vyšší
územný celok.

25. Podľa § 5 ods. 1 zákona o výkone práce vo verejnom záujme, miesto vedúceho zamestnanca, ktorý
vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2, a miesto ďalšieho

vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí pracovný poriadok, sa obsadzuje na základe výsledku
výberového konania; to neplatí ak osobitný predpis12) ustanovuje aj iný spôsob výberu vedúceho
zamestnanca alebo ustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym
orgánom.

12) Napríklad § 85, 101, 133 a 194 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších
predpisov, § 11 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov,
§ 3 ods. 3 zákona č. 385/1997 Z.z. o Slovenskom národnom divadle v znení zákona č. 103/2014 Z.z., §
4 ods. 2. zákona č. 114/2000 Z.z. o Slovenskej filharmónii v znení zákona č. 103/2014 Z.z., § 11 ods. 2
písm. h) zákona č. 302/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 17 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z.z. o

Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 5 ods. 3 zákona č. 103/2014
Z.z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

26. Podľa § 184 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Obchodný zákonník“), najvyšším orgánom spoločnosti je valné zhromaždenie. Akcionár sa

zúčastňuje na valnom zhromaždení osobne alebo v zastúpení na základe písomného splnomocnenia
(ďalej len „prítomný akcionár“). Ak akcionár udelí splnomocnenie na výkon hlasovacích práv spojených
s tými istými akciami na jednom valnom zhromaždení viacerým splnomocnencom, spoločnosť umožní
hlasovanie tomu splnomocnencovi, ktorý sa na valnom zhromaždení zapísal do listiny prítomných skôr.
Splnomocnencom akcionára nemôže byť člen dozornej rady spoločnosti, ak tento zákon neustanovuje

inak. Ak viacerí akcionári udelili písomné splnomocnenie na zastupovanie jednému splnomocnencovi,
tento môže na valnom zhromaždení hlasovať za každého takto zastúpeného akcionára samostatne.27. Podľa § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka, členov predstavenstva volí a odvoláva valné
zhromaždenie z akcionárov alebo iných osôb na dobu určenú v stanovách, ktorá nesmie presiahnuť päť
rokov. Stanovy môžu určiť, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich

uvedeným.

28. Podľa § 194 ods. 2 Obchodného zákonníka, orgán, ktorý volí členov predstavenstva, určí zároveň,
ktorý z členov predstavenstva je predsedom predstavenstva. Ak volí členov predstavenstva dozorná
rada, zvolia osoby zvolené za prvých členov dozornej rady prvých členov predstavenstva pred podaním

návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Na rozhodovanie prvých členov dozornej rady sa
použije primerane ustanovenie § 194 ods. 1. Členom predstavenstva môže byť iba fyzická osoba.

V.
Právne posúdenie veci správnym súdom

29. Žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti oznámenia zo dňa 11.05.2020. Inými slovami,
žalobca predmet správneho súdneho prieskumu vymedzil tak, že ním má byť oznámenie zo dňa
11.05.2020. V nadväznosti na žalobcom takto vymedzený predmet správneho súdneho prieskumu
správny súd pripomína, že správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí,
opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov

verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom. Je potom zrejmé, že predmetom
správneho súdneho prieskumu sú rozhodnutia, opatrenia, iné zásahy ako aj nečinnosť orgánov verejnej
správy a ďalšie veci ustanovené zákonom týkajúce sa činnosti orgánov verejnej správy. Spoločným
menovateľom všetkých týchto predmetov správneho súdneho prieskumu je, že ide o výsledky konania,
resp. nekonania orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Od tohto elementárneho vyjadrenia

predmetu správneho súdneho prieskumu možno potom odvodiť základné vymedzenie toho, čo správne
súdy v rámci správneho súdnictva nepreskúmavajú, a to právne a iné akty či úkony subjektov, ktoré
nie sú orgánmi verejnej správy, resp. tie právne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú výsledkom
výkonu verejnej správy, a v ktorých teda absentuje vrchnostenský vzťah medzi orgánom verejnej správy
a adresátom daného právneho aktu. To znamená, že právne akty, ktoré síce vydal orgán verejnej správy,

avšak ktoré nie sú výsledkom postupu v rámci vrchnostenského vzťahu medzi týmto orgánom verejnej
správy a adresátom daného právneho aktu, t. j. právne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú
výsledkom výkonu ich pôsobnosti v oblasti verejnej správy, nemožno preskúmať v rámci správneho
súdnictva.Niekaždápísomnosť(alebokonkrétnypostup)určitéhosubjektu,ktorýinakmožnopovažovať
za orgán verejnej správy, je teda spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu. Skutočnosť,

že pôvodcom konkrétnej písomnosti (alebo konkrétneho postupu) je určitý subjekt, ktorý inak možno
považovať za orgán verejnej správy, tak automaticky nezakladá spôsobilosť danej písomnosti (alebo
daného postupu) byť predmetom správneho súdneho prieskumu. Správny súd preto prvotne skúmal
spôsobilosť oznámenia zo dňa 11.05.2020 byť predmetom správneho súdneho prieskumu.

30. Skúmajúc spôsobilosť oznámenia zo dňa 11.05.2020 byť predmetom správneho súdneho prieskumu
správny súd z tohto oznámenia a zo spisového materiálu predloženého žalovaným zistil, že predmetné
oznámenie bolo spísané vo veci výberového konania na obsadenie funkcie člena predstavenstva
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., ktorý mal byť predsedom predstavenstva tejto zdravotnej
poisťovne. Už zo samotného názvu subjektu, v ktorom sa mala na základe výsledkov predmetného

výberového konania obsadiť funkcia, t.j. z názvu „Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.“, resp. z
údajov obchodného registra je zrejmé, že na základe výsledkov predmetného výberového konania
sa mala obsadiť funkcia v akciovej spoločnosti, a to konkrétne funkcia v predstavenstve akciovej
spoločnosti, presnejšie funkcia predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti.

31. Kreovanie predstavenstva akciovej spoločnosti vo všeobecnej rovine upravuje Obchodný zákonník,
a to tak, že členov predstavenstva akciovej spoločnosti volí a odvoláva valné zhromaždenie, ako jej
najvyšší orgán, z akcionárov alebo iných osôb na dobu určenú v stanovách, ktorá nesmie presiahnuť
päť rokov, s tým, že stanovy môžu určiť, že členov predstavenstva akciovej spoločnosti volí a odvoláva
dozorná rada spôsobom v nich uvedeným. Orgán, ktorý volí členov predstavenstva akciovej spoločnosti,

určí zároveň, ktorý z členov predstavenstva akciovej spoločnosti je predsedom predstavenstva akciovej
spoločnosti. Je tak zrejmé, že voľba členov predstavenstva akciovej spoločnosti ako aj určenie,
resp. v konečnom dôsledku voľba predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti (ďalej len „voľba
predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti“) je vo svojej podstate prejavom realizácie vlastníckychoprávnení vlastníka akcií príslušnej akciovej spoločnosti, a že teda voľba členov predstavenstva akciovej
spoločnosti ako aj voľba predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti sú aktom súkromnoprávnej
povahy. To znamená, že spory vyplývajúce z voľby členov predstavenstva akciovej spoločnosti,

resp. z voľby predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti a tiež spory z procesov súvisiacich
s voľbou členov predstavenstva akciovej spoločnosti, resp. s voľbou predsedu predstavenstva akciovej
spoločnosti predstavujú spory súkromnoprávnej povahy. Rozhodovanie týchto sporov preto nepatrí do
právomoci správnych súdov.

32. Po ustálení záveru, že vo všeobecnej rovine spory vyplývajúce z voľby členov predstavenstva
akciovej spoločnosti, resp. z voľby predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti a tiež spory
vyplývajúce z procesov súvisiacich s voľbou členov predstavenstva akciovej spoločnosti, resp. s
voľbou predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti predstavujú spory súkromnoprávnej povahy, a
že rozhodovanie týchto sporov preto nepatrí do právomoci správnych súdov, správny súd pristúpil
k posúdeniu otázky, či tento záver nie je modifikovaný osobitnou právnou úpravou vzťahujúcou

sa k niektorým druhom (kategóriám) akciových spoločností. Správny súd pritom venoval osobitnú
pozornosť právnej úprave ustanovenej v zákone o výkone práce vo verejnom záujme, ktorého
aplikovania v predmetnej právnej veci sa dovolával žalobca.

33. V zmysle zákona o výkone práce vo verejnom záujme miesto vedúceho zamestnanca, ktorý

vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2 tohto zákona (ďalej
len „zamestnávateľ vo verejnom záujme“), a miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého to
určí pracovný poriadok (ďalej spolu len „miesto vedúceho zamestnanca“), sa obsadzuje na základe
výsledku výberového konania; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje aj iný spôsob výberu vedúceho
zamestnanca alebo ustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom

(ďalejlen„spôsobvýberualebovoľbyvedúcehozamestnanca“).Základnýnormatívnyrámecsamotného
výberového konania na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca pritom ustanovuje zákon o výkone
práce vo verejnom záujme. To znamená, že miesto vedúceho zamestnanca sa obsadzuje na základe
výsledku výberového konania normatívne upraveného v zákone o výkone práce vo verejnom záujme,
ibaže osobitný predpis ustanovuje aj iný spôsob výberu alebo voľby vedúceho zamestnanca. Inými

slovami, ak osobitný predpis ustanovuje aj iný spôsob výberu alebo voľby vedúceho zamestnanca, nie
je povinnosťou príslušného subjektu uplatniť pri obsadzovaní miesta vedúceho zamestnanca postup
normatívne upravený v zákone o výkone práce vo verejnom záujme. Tento záver jednoznačne vyplýva
z textácie „to neplatí, ak“ použitej v príslušnej norme ustanovenej v zákone o výkone práce vo verejnom
záujme.

34. Sumarizujúc uvedené možno konštatovať, že miesto vedúceho zamestnanca sa obsadzuje na
základe výsledku výberového konania normatívne upraveného v zákone o výkone práce vo verejnom
záujme. Z tohto pravidla však zákonodarca pripustil výnimku vyplývajúcu z osobitného predpisu
ustanovujúceho aj iný spôsob výberu alebo voľby vedúceho zamestnanca. Pokiaľ ide o takýto

osobitný predpis ustanovujúci aj iný spôsob výberu alebo voľby vedúceho zamestnanca, zákonodarca
v poznámke pod čiarou odkazuje (okrem iného) na Obchodný zákonník, a to explicitne aj na §
194 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje kreovanie predstavenstva akciovej spoločnosti formou
voľby jeho členov valným zhromaždením a takisto upravuje voľbu predsedu predstavenstva akciovej
spoločnosti.Inýmislovami,zákonodarcaustanovilvýnimkuzpravidla,žemiestovedúcehozamestnanca

sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania normatívne upraveného v zákone o výkone
práce vo verejnom záujme vo vzťahu k zamestnávateľovi vo verejnom záujme, ktorý je akciovou
spoločnosťou. Je tak zrejmé, že miesto vedúceho zamestnanca u zamestnávateľa vo verejnom záujme,
ktorý je akciovou spoločnosťou, sa obsadzuje postupom podľa § 194 Obchodného zákonníka. Keďže
miesto vedúceho zamestnanca u zamestnávateľa vo verejnom záujme, ktorý je akciovou spoločnosťou,

sa obsadzuje postupom podľa § 194 Obchodného zákonníka, spory vyplývajúce z obsadzovanie
takéhoto miesta vedúceho zamestnanca nepatria do právomoci správnych súdov.

35. Pri konštatovaní vyššie uvedených záverov si správny súd uvedomuje, že poznámka pod čiarou nie
je normatívne záväzná. V danom prípade ale podľa správneho súdu poznámka pod čiarou k odkazu

„12)“ v zákone o výkone práce vo verejnom záujme v časti odkazu na § 194 Obchodného zákonníka
nie je nijako v rozpore s explicitnou úpravou ustanovenou v normatívnom texte, v ktorého textácii
sa uvádza „to neplatí ak osobitný predpis ustanovuje aj iný spôsob výberu vedúceho zamestnanca
alebo ustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom“ (§ 5 ods. 1zákona o výkone práce vo verejnom záujme). Valné zhromaždenie akciovej spoločnosti je totiž spravidla
kolektívnym orgánom a teda voľba člena predstavenstva akciovej spoločnosti, resp. voľba predsedu
predstavenstva akciovej spoločnosti je potom nepochybne voľbou vedúceho zamestnanca kolektívnym

orgánom. Ak by výnimočne nebolo možné valné zhromaždenie určitej akciovej spoločnosti považovať
za kolektívny orgán, ale za orgán akciovej spoločnosti, v ktorom rozhoduje jeden subjekt, stále by platilo,
že miesto vedúceho zamestnanca obsadzuje svojím rozhodnutím tento jeden subjekt konajúci ako valné
zhromaždenie akciovej spoločnosti v intenciách Obchodného zákonníka. V uvedenom výnimočnom
prípade, keď by valné zhromaždenie akciovej spoločnosti nebolo možné považovať za kolektívny

orgán, by vo svojej podstate stále išlo o prípad osobitného predpisu, a to Obchodného zákonníka,
ustanovujúceho „iný spôsob výberu vedúceho zamestnanca“, a to jeho výber subjektom konajúcim ako
valné zhromaždenie akciovej spoločnosti. V tejto súvislosti správny súd pripomína, že právny poriadok
Slovenskej republiky ustanovuje viaceré výnimky z pravidla, že miesto vedúceho zamestnanca sa
obsadzuje na základe výsledku výberového konania normatívne upraveného v zákone o výkone práce
vo verejnom záujme, podľa ktorých sa miesto vedúceho zamestnanca obsadzuje na základe výberu

uskutočneného priamym oslovením (napr. § 5 ods. 3 zákona č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti
a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 2
zákona č. 114/2000 Z. z. o Slovenskej filharmónii v znení neskorších predpisov), t.j. na základe výberu
realizovaného zákonom stanoveným (jedným) subjektom.

36. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že zákon o výkone práce vo verejnom záujme nijako
nemodifikuje záver, že vo všeobecnej rovine spory vyplývajúce z voľby členov predstavenstva akciovej
spoločnosti, resp. z voľby predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti a tiež spory vyplývajúce
z procesov súvisiacich s voľbou členov predstavenstva akciovej spoločnosti, resp. s voľbou predsedu
predstavenstva akciovej spoločnosti predstavujú spory súkromnoprávnej povahy, a že rozhodovanie

týchto sporov preto nepatrí do právomoci správnych súdov. Správny súd neidentifikoval ani iný právny
predpis, ktorý by tento záver vo vzťahu k skutkovým a právnym okolnostiam predmetnej právnej veci
modifikoval, a takýto iný právny predpis neoznačil ani žalobca.

37. Aplikujúc vyššie uvedené závery na predmetnú právnu vec správny súd dospel k záveru,

že oznámenia zo dňa 11.05.2020 nie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu.
Toto oznámenie bolo spísané v súvislosti s procesom obsadzovania funkcie člena predstavenstva
Všeobecnejzdravotnejpoisťovne,a.s.,ktorýbudepredsedompredstavenstvatejtozdravotnejpoisťovne
ako akciovej spoločnosti. Tento proces mal súkromnoprávnu povahu, keď povinnosť aplikovať
normatívny rámec výberového konania na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca ustanovený

zákonom o výkone práce vo verejnom záujme zákonodarca v zmysle už uvedeného vylúčil vo vzťahu
k akciovým spoločnostiam, ktoré by inak aj bolo možné subsumovať pod zamestnávateľa vo verejnom
záujme, a teda písomnosti spísané v rámci tohto procesu boli písomnosťami súkromnoprávnej povahy.
Oznámenie zo dňa 11.05.2020 teda nebolo správnym aktom, resp. nemalo povahu rozhodnutia,
opatrenia ani iného zásahu orgánu verejnej správy, v dôsledku čoho ani nepodlieha prieskumu v rámci

správneho súdnictva.

38. Sumarizujúc uvedené správny súd dospel k záveru, že oznámenie zo dňa 11.05.2020 nie je
spôsobilým predmetom správneho súdneho konania, a že teda v predmetnej právnej veci absentuje
spôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu. Správny súd v nadväznosti na tento záver potom

už nepovažoval za potrebné vyzývať žalovaného, aby (aj on popri žalobcovi) predložil oznámenie zo
dňa 11.05.2020, ktoré nebolo súčasťou spisového materiálu predloženého žalovaným, keď predloženie
uvedeného oznámenia zo dňa 11.05.2020, predloženého správnemu súdu žalobcom, aj zo strany
žalovaného by nemohlo nič zmeniť na vyššie uvedených záveroch. Navyše, predmetné výberové
konanie ani nepredstavovalo administratívne konanie, a teda žalovaný o ňom nebol povinný viesť

administratívny spis.

39. Po ustálení záveru, že oznámenie zo dňa 11.05.2020 nepodlieha prieskumu v rámci správneho
súdnictva, a že teda v predmetnej právnej veci absentuje spôsobilý predmet správneho súdneho
prieskumu, správy súd pristúpil k posúdeniu otázky, či nie je daný dôvod na postúpenie veci

všeobecnému súdu, aby o nej ten konal v rámci civilného sporového konania. Akokoľvek uvedomujúc
si, že správny súd, resp. všeobecný súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou skutkových okolností,
ktorými žalobca odôvodňuje svoj žalobný návrh, správny súd pri posudzovaní vyššie uvedenej otázky
nemohol neprihliadať na to, že skutkové okolnosti, ktorými žalobca odôvodňoval v predmetnej právnejveci svoj žalobný návrh, žalobca zjavne vnímal v úzkej spojitosti s ustanoveniami zákona o vykonávaní
práce vo verejnom záujme a správneho poriadku. Tieto právne predpisy, t.j. zákon o výkone práce vo
verejnom záujme a správny poriadok, sa však na predmetnú právnu vec nevťahujú a argumentácia

skutkovými okolnosťami založenými na nevyhnutnosti aplikovania ustanovení zákona o výkone práce vo
verejnom záujme o výberovom konaní na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca a na nevyhnutnosti
aplikovania ustanovení správneho poriadku by nemohla byť pre všeobecný súd v rámci civilného
sporového konania relevantná. Žalobca navyše žalobný návrh formuloval ako príznačný pre správne
súdnictvo, v dôsledku čoho by ho musel v prípade postúpenia veci všeobecnému súdu na konanie

v rámci civilného sporového konania upraviť, resp. presnejšie zmeniť. Je potom zrejmé, že v prípade
postúpenia veci všeobecnému súdu, aby o nej ten konal v rámci civilného sporového konania ako
o spore vyplývajúcom z voľby člena predstavenstva akciovej spoločnosti, resp. z voľby predsedu
predstavenstva akciovej spoločnosti, žalobca by musel upraviť, resp. presnejšie zmeniť žalobný návrh
tak, aby zodpovedal žalobnému návrhu v konaní o všeobecnej správnej žalobe a upravenému, resp.
presnejšie zmenenému žalobnému návrhu by musel prispôsobiť aj vymedzenie skutkových okolností,

ktorými by takýto žalobný návrh odôvodňoval. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že plynutie
času by sa vo vzťahu k upravenému, resp. presnejšie zmenenému žalobnému návrhu prerušilo až od
okamihu doručenia upraveného, resp. presnejšie zmeneného žalobného návrhu všeobecnému súdu,
keďže z hľadiska právne relevantného prerušenia plynutia času má zásadný význam okamih, kedy
žalobca určitý žalobný návrh uplatní na súde. Takéto právne relevantné prerušenie plynutia času by

pritom žalobca dosiahol aj eventuálnym podaním „novej“ žaloby na všeobecný súd, ktorú by mohol
podať, pokiaľ by po zvážení skutočnosti, že normatívny rámec výberového konania na obsadenie miesta
vedúceho zamestnanca ustanovený zákonom o výkone práce vo verejnom záujme sa na predmetné
výberové konanie nevzťahuje, mal záujem uplatniť súkromnoprávny nárok v konaní pred všeobecným
súdom. S poukazom na tieto okolnosti podľa správneho súdu nebol daný dôvod na to, aby vec postúpil

všeobecnému súdu, aby o nej ten konal v rámci civilného sporového konania.

40. Správny súd pre úplnosť v nadväznosti na zmienku o tom, že žalobca žalobný návrh formuloval ako
príznačný pre správne súdnictvo, uvádza, že pri skúmaní právomoci na prejednanie a rozhodnutie určitej
právnej veci nie je možné vychádzať len zo žalobného návrhu. Žalobný návrh má pri ustálení charakteru

práv a povinností tvoriacich obsah právneho vzťahu, z ktorého vyplýva žalobcom uplatnený nárok,
nepochybne zásadné miesto. Pri ustálení charakteru týchto práv a povinností je však potrebné prihliadať
aj na ostatné časti žaloby, a teda charakter predmetných práv a povinností je potrebné ustáliť
vychádzajúc z celkového obsahu žaloby. Inými slovami, žalobný návrh nemožno vnímať izolovane
bez prihliadnutia k ostatným častiam žaloby, resp. bez prihliadnutia k celkovému obsahu žaloby

(porovnajnapr.uzneseniekompetenčnéhosenátuNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyaNajvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/10/2021 zo dňa 08.12.2021, ods. 11). Pokiaľ ide
o práva a povinnosti tvoriace obsah právneho vzťahu, z ktorého vyplýva žalobcom uplatnený nárok
vymedzený v jeho žalobe v predmetnej právnej veci, tieto nemajú charakter práv a povinností tvoriacich
obsah právneho vzťahu, z ktorého by vyplývali spory, na prejednanie a rozhodnutie ktorých je daná

právomoc správneho súdu v rámci správneho súdnictva, ako to už bolo uvedené vyššie v odôvodnení
tohto uznesenia.

41. Vzhľadom na uvedené správny súd konanie o žalobe žalobcu postupom podľa § 99 písm. b)
SSP uznesením zastavil, pretože zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno

odstrániť a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP.

42. Keďže správny súd dospel k záveru, že konanie o žalobe žalobcu je potrebné zastaviť, nemohol už
pristúpiť k meritórnemu prieskumu námietok žalobcu. Správny súd však považuje za vhodné vyjadriť sa
aspoň v stručnosti k niektorým celkom zjavne neopodstatneným námietkam žalobcu.

43. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, že v rámci predmetného výberového konania malo dôjsť k porušeniu
smernice o výberovom konaní, na ktorú žalobca poukázal v žalobe, a ktorú aj pripojil k žalobe, správny
súd pripomína, že táto smernica je interným právnym (normatívnym) aktom žalovaného, a teda nemôže
nič zmeniť na vyššie uvedených záveroch vyplývajúcich z relevantnej úpravy ustanovenej všeobecne

záväznými právnymi predpismi. Smernica o výberovom konaní navyše, ako to vyplýva aj z jej názvu
(„Smernica Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. Z29103-2017-OZZAP zo dňa 22.05.2017
o výberovom konaní na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu štátnej príspevkovej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstvazdravotníctva Slovenskej republiky“), sa týka výberového konania na obsadenie miesta vedúceho
zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu štátnej príspevkovej
organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Všeobecná

zdravotná poisťovňa, a.s. však nie je príspevkovou organizáciou, ale akciovou spoločnosťou. To
znamená, že smernica o výberovom konaní sa na predmetné výberové konanie nevzťahovala, a že teda
námietky spočívajúce v tvrdení žalobcu o jej porušení nemohli mať v predmetnej právnej veci relevanciu,
ani keby boli splnené podmienky pre meritórny prieskum žalobných námietok zo strany správneho súdu.

44. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, že mal dôvodné pochybnosti o tom, že predmetné výberové
konanie bolo žalovaným, okrem jeho vyhlásenia (zverejnenia) na jeho internetovej stránke, vyhlásené
(zverejnené) aj v tlači alebo v iných všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie, ktorými
boli najmä televízia, rozhlas a internet, správny súd pripomína, že normatívna konštrukcia všeobecnej
správnej žaloby je (s výnimkou prípadov vymedzených v § 178 ods. 2 a ods. 3 SSP) založená na
koncepciiochranyverejnýchsubjektívnychprávaprávomchránenýchzáujmovžalobcu,t.j.nakoncepcii,

že fyzická osoba alebo právnická osoba sa všeobecnou správnou žalobou môže domáhať ochrany
svojich vlastných verejných subjektívnych práv a právom chránených záujmov. Nie je zrejmé, ako mali
byť porušené práva alebo právom chránené záujmy žalobcu prípadným nevyhlásením (nezverejnením)
predmetného výberového konania aj v tlači alebo iných všeobecne prístupných prostriedkoch masovej
komunikácie, keď je zrejmé, že žalobca o predmetnom výberovom konaní vedomosť mal, teda dozvedel

sa o ňom, a aj sa do neho prihlásil.

45. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pri aplikácii § 170 písm. b) SSP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

46. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnákasačnásťažnosť,ktorújemožnépodaťprostredníctvomSprávneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia

tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným

postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).