Uznesenie – Život a zdravie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222010565
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7222010565.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka a sudcov JUDr.
Mareka Dudíka a JUDr. Jána Slovinského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. mája 2025, v
trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Tr.zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 07.02.2025 sp.zn.
K2-4T/32/2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr.por. zrušuje napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd podľa § 285 písmeno b) Tr.por. obžalovaného oslobodil spod

obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II, sp.zn. 2 Pv 105/21 zo dňa 17.05.2022 za skutok
právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. s
poukázaním na § 139 ods. 1 písm. a) Tr.zák., ktorý mal spáchať tak, že
v C. na ul. D. E. F. XX dňa 14.12.2020 v čase okolo 16.00 hod. v zápasníckej hale fyzicky napadol mal.
E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., G. H. X a to tak, že ho v šatni päsťou udrel do oblasti tváre, čím mu
spôsobil otras mozgu I. stupňa, zlomeninu nosových kostí bez posunu, očnú podliatinu vpravo a mierne

zakrvácanie očnej spojovky vpravo, t. j. ľahký úraz s dobou liečenia a práceneschopnosti 21 dní,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. súd odkázal poškodeného E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, C. s nárokom
na náhradu škody na civilný sporový proces.

Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. súd odkázal poškodenú spoločnosť H. I. J., K. so sídlom J. L. X, B. - A. F. J.,
IČO: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody na civilný sporový proces.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor, a to ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,

že obžalovaný konal v nutnej obrane podľa § 25 Tr.zák., čo vyplýva z nasledovného. Z výpovede
obžalovaného je zrejmé, že poškodený šiel smerom k nemu s rukami v oblasti tváre, zatiaľ čo ho držal
brat poškodeného. O tom, že poškodený šiel smerom k obžalovanému s rukami v oblasti tváre svedčili
vypočutí svedkovia H., I. K. C.. Následne je možné ustáliť, že to bol práve poškodený, ktorý smeroval
na obžalovaného tak, že mal ruky v oblasti tváre, resp. ramien a jeho brat držal obžalovaného okolo
pásu. Konanie obžalovaného, t.j. úder voči poškodenému do oblasti tváre bol už len jeho reakciou

na celú situáciu, ktorá u neho vyvolala obavu z útoku od poškodeného. Obrana obžalovaného nebola
neprimeraná keďže udrel poškodeného iba raz.S vyššie citovaným rozhodnutím súdu sa nestotožňuje a po dokazovaní vykonanom tak v prípravnom
konaní, ako aj v konaní pred súdom má za to, že súd nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu

s poukázaním na ustanovenia § 25 Tr.zák. a je toho názoru, že obž. A. B. svojim konaním tak po
objektívnej ako aj subjektívnej stránke naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty predmetného trestného
činu, pričom v danom prípade nebola splnená jedna z podmienok konania páchateľa v nutnej obrane
a to, že útok priamo hrozí alebo trvá.

Je zrejmé, že incident v šatni bol vyprovokovaný A. B., pričom bratia B. nemali žiaden dôvod a tobôž
úmysel ohroziť jeho zdravie a život.

Keď boli bratia B. prezlečení a chceli odísť zo šatne, obžalovaný pristúpil k dverám a začal ich tlačiť. E.
B. sa bál, že ich chce zamknúť v šatni, pretože už sa to stalo a keďže dvere sa otvárajú dovnútra, snažil
sa ich otvoriť, lebo chcel odísť zo šatne, v čom mu obžalovaný bránil, pričom aj J. B. mu dohováral,

aby ich nechal odísť, preto aj chytením A. B. kolo pásu zozadu sa ho J. B. snažil odtiahnuť od dverí, až
napokon E. B. dvere otvoril a vyšiel zo šatne, no vzápätí sa rýchlym krokom vrátil späť do šatne, pretože
sa obával o mladšieho brata, keďže obžalovaný ho v minulosti už dokopal. Keď E. B. prišiel do šatne, tak
nečakane zboku dostal úder päsťou do hlavy. Keďže tento úder neočakával, nestihol sa mu ani ubrániť.
Vybehol zo šatne, zostal zaskočený a išiel sa pozrieť do zrkadla, kde videl veľkú hrču, začal ho bolieť

nos a hneď vybehol z haly na parkovisko, kde ho v aute čakal otec.

Obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že keď sa E. B. vracal oproti nemu s rukami v päsť vo
výške hlavy alebo ramien pripravenými na útok voči jeho osobe, reagoval jedným obranným vystretím
ľavej ruky zovretej v päsť, ktorou E. v obavách, že sa na neho chystá nejaký útok, trafil do oblasti

obočia, považuje prokurátor za účelovú a nevierohodnú. Je logické, že ak by mal mať poškodený E.
ruky v takomto útočnom postavení, priamy obranný atak obžalovaného by minimálne rukami vykryl,
resp. by sa ako športovec a zápasník uhol tomuto úderu A. B., k čomu však nemohlo dôjsť, pretože
poškodený tento úder vôbec neočakával. Naopak, poškodený nijako ani rukami nenaznačoval, že mieni
na obžalovaného zaútočiť. Teda má za to, že zo strany poškodeného E. B. na obžalovaného žiaden útok

rukami nesmeroval a už vôbec takýto útok priamo nehrozil a ani netrval v zmysle § 25 Tr.zák.

Tvrdenia svedkov H. K. I., že E. B. mal mať ruky v päsť vo výške tváre, resp. ramien prokurátor považuje
tiež za účelové, vzhľadom na ich kamarátsky vzťah s obžalovaným. Pritom títo svedkovia ani neuvádzali,
aby poškodený E. B. mal v takomto postavení naznačiť nejaký úder na hlavu obžalovaného. Svedok C.

sa ani nepamätal v akom postavení mal E. B. ruky v kritickom čase.

V čase incidentu mal obžalovaný XX,X M., E. B. skoro 15 r. a J. B. mal 12,5 r. Preto vzhľadom na vek
bratov B., stresovú situáciu a chaos v šatni, možno považovať určité nezrovnalosti v ich výpovediach
za prirodzené.

S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil ním napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu a tomuto uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.azistilnasledovné:

Mestský súd Košice oslobodil obžalovaného A. B. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry

Košice II, sp.zn. 2 Pv 105/21 zo dňa 17.05.2022 za skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. a) Tr.zák.,
ktorý mal spáchať tak, že
v C. na ul. D. E. F. XX dňa 14.12.2020 v čase okolo 16.00 hod. v zápasníckej hale fyzicky napadol mal.
E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., G. H. X a to tak, že ho v šatni päsťou udrel do oblasti tváre, čím mu

spôsobil otras mozgu I. stupňa, zlomeninu nosových kostí bez posunu, očnú podliatinu vpravo a mierne
zakrvácanie očnej spojovky vpravo, t. j. ľahký úraz s dobou liečenia a práceneschopnosti 21 dní, pretože
skutok nie je trestným činom.Svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a to z výsluchu
obžalovaného, poškodeného, svedkov a listinných dôkazov vyplynuli nasledovné skutkové a právne
závery. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný a len sa bránil proti dvom útočníkom primeraným spôsobom

a poškodeného E. B. jedenkrát udrel rukou bez použitia akejkoľvek zbrane po tom, čo brat poškodeného
ho držal v oblasti pása a poškodený išiel smerom k obžalovanému s rukami vo výške hlavy, čo u neho
vyvolalo obavu útoku zo strany poškodeného. Inak ho nijako nenapadol. Vo vzťahu k priebehu skutku
súd vypočul viacerých svedkov, ktorí boli prítomní pri spáchaní skutku, pričom je možné konštatovať, že
zhodnesverziouobžalovanéhovypovedalisvedkoviaH.,I.K.C.'K.,zhodnesverzioupoškodenéhoE.B.

vypovedal len jeho brat, ale rozdielne vypovedali v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní o
tom, kto vybral kľúče zo šatňových dverí, kto z nich a kde sa nachádzal v čase úderu, pričom vysvetlenia
týchto rozdielnych výpovedí nemožno považovať za dostatočne odôvodnené. Z výpovedí svedkov
prítomných incidentu je však možné ustáliť, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo najprv k slovnej
výmene názorov ohľadne použitia fľaše pred tréningom a následne po tréningu brat poškodeného J. B.
chytil obžalovaného za pás a poškodený šiel k obžalovanému s rukami vo výške hlavy resp. ramien,

a následne obžalovaný raz udrel poškodeného. Výpovede svedkov sa ďalej rozchádzali v tom, kto bol
iniciátorom fyzického útoku. Svedkovia H., I. K. C.'K. jednoznačne vyvrátili výpovede poškodeného a
jehobrataJ.,žeobžalovanýnechcelpustiťvonpoškodenéhoasamotnýpoškodenýšielkobžalovanému
s rukami v oblasti tváre resp. ramien v čase kedy ho držal brat poškodeného, čo vyvolalo u obžalovaného
obavu z útoku. Títo traja svedkovia boli prítomní pri samotnom incidente. Privolaní policajti N. O. M. a A.

P.uviedli,ženakrvnapoškodenomsinepamätajú,čímrelevantnespochybňujúvýpovedepoškodeného,
jeho brata a ich rodičov. Rodičia poškodeného uviedli, že policajti boli šokovaní ako bol poškodený
napadnutý, avšak tí si na žiadnu krv nepamätajú. Skutočnosť o tom, že obžalovaný odvracal priamo
hroziaci útok, okrem jeho samotného podporujú aj výpovede svedkov H. H., Q. I., M. C.. Výpoveď
poškodeného a jeho brata boli rozdielne čo sa týka situácie útoku.

Konanie obžalovaného mestský súd považoval za konanie v nutnej obrane podľa § 25 Tr.zák. Mestský
súd ďalej uvádza, že z výpovede obžalovaného je zrejmé, že poškodený šiel smerom k nemu s rukami v
oblasti tváre zatiaľ čo ho držal brat poškodeného. O tom, že poškodený šiel smerom k obžalovanému s
rukami v oblasti tváre svedčili vypočutí svedkovia H., I. K. C.. Následne je možné ustáliť, že to bol práve

poškodený, ktorý smeroval na obžalovaného tak, že mal ruky v oblasti tváre resp. ramien a jeho brat
držal obžalovaného okolo pásu. Konanie obžalovaného, t.j. úder voči poškodenému do oblasti tváre bol
už len jeho reakciou na celú situáciu, ktorá u neho vyvolala obavu z útoku od poškodeného. Obrana
obžalovaného nebola neprimeraná keďže udrel poškodeného iba raz.

S názorom mestského súdu je možné súhlasiť, že svedkovia H., I. K. C.'K. boli prítomní pri samotnom
incidente, ktorý sa odohral v zápasníckej hale v C. na G. D. E. F. XX dňa 14.12.2020 v čase okolo
16.00 hod. medzi obžalovaným A. B. a poškodeným E. B.. Nemožno sa však stotožniť s argumentáciou
mestského súdu, že práve títo traja svedkovia Q. I., M. C. a H. H. vypovedali zhodne s verziou
obžalovaného.

Vprvomradejepotrebnéuviesť,žepodľa§264ods.1,ods.2Tr.por.,aksasvedokodchýlivpodstatných
bodoch od svojej skoršej výpovede, môže mu byť na návrh prokurátora, obžalovaného alebo obhajcu
zápisnica o jeho skoršej výpovedi predložená na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach.

Predloženie skoršej výpovede podľa odseku 1 spočíva v prečítaní tých častí zápisnice o skoršom
výsluchu, ku ktorým sa má vyslúchaný vyjadriť a vysvetliť rozpory medzi svojimi výpoveďami. Zápisnicu
prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, ak zápisnicu neprečíta sám alebo ním poverený člen
senátu.

Ustanovenie § 264 Tr.por. upravuje špeciálny prípad realizácie zásady bezprostrednosti a ústnosti
na hlavnom pojednávaní, ktorý počíta a súčasne umožňuje využitie výpovede z prípravného konania
v prípadoch, keď sa svedok pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní odchýli v podstatných
bodoch od svojej skoršej výpovede. Inými slovami, v prípadoch, keď svedok na hlavnom pojednávaní
podstatne zmení svoju výpoveď v porovnaní s výpoveďou z prípravného konania, nestáva sa výpoveď

z prípravného konania v dôsledku takejto okolnosti nulitnou. Trestný poriadok umožňuje takúto
výpoveď využiť a subsumovať ju do procesu hodnotenia vykonaných dôkazov, a to spôsobom a
za podmienok uvedených v predmetných ustanoveniach, ktoré vytvárajú podmienky pre správne
zhodnotenie výpovede svedka v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Tr.por.).Súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí však v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov musia
náležite a logicky zdôvodniť, prečo tie - ktoré výpovede, či už z prípravného konania vzhľadom na ich
spontánnosť a vzájomnú súladnosť, alebo z hlavného pojednávania vzhľadom na ich bezprostrednosť a

ústnosť, považujú za presvedčivé a relevantné, na základe čoho im na rozdiel od iných výpovedí priznali
relevantnú výpovednosť a zásadnú dôkaznú silu.

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené musí konštatovať, že výpovede svedkov I., H. K. C. ohľadne
podstatných náležitostí celého incidentu, o skutočnostiach či ide alebo nejde o nutnú obranu vypovedali

nesúrodo, nekonzistentne. Ich výpovede ako celok z prípravného konania v celosti z výpoveďami na
hlavnom pojednávaní sú rozporuplné a krajský súd zastáva úplne iný názor ako prvostupňový súd, že
práve tieto výpovede majú byť nosnými dôkazmi na vyvodenie záveru o oslobodení obžalovaného.

Svedok Q. I. vo svojej prvej výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 1.7.2021 t.j. cca pol roka po skutku,
na č.l. 150-152 spisového materiálu okrem iného uviedol, že „Následne E. chcel odísť zo šatne cez

vchodové dvere šatne, v čomu mu B. bránil tým, že ich držal. B. sa pred E. postavil. E. sa s B. pretláčali
na dverách, ktoré následne sa E. podarilo otvoriť.“ Následne v tej istej výpovedi svedok I. uviedol, že
„Keď E. prichádzal k B., mal ruky dole, avšak bol vypätý, následne B. udrel päsťou E. do oka.

Vo svojej ďalšej výpovedi z prípravného konania zo dňa 27.12.2021 na č.l. 136-138 spisového materiálu

svedok I. už okrem iného uviedol, že „J. B. začal ťahať B. za pás dozadu a E. sa na neho rozbehol. Obaja
boli v šatni. Ja som stál vedľa nich. Dvere do šatne keď som sa vracal zo skladu boli otvorené. V čase keď
sa E. B. rozbehol na A., ten ustupoval, lebo J. ho ťahal dozadu. Samo mal ruky v päsť, mierne pokrčené
vpredu vo výške ramien. Asi keď bol krok od A., ten sa natiahol a E. udrel do hlavy zboku päsťou.“

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.1.2024 t.j. cca 3 roky po incidente na č.l. 283 spisového
materiálu svedok Q. I. uviedol, že „Ja som odišiel do skladu. Ako som sa vrátil, znovu bola hádka medzi
obidvoma bratmi B. a B.. Potom som už iba videl, ako kričali a hádali sa, ako J. drží B. zozadu a ťahá ho
a E. bol pred B.. Vtedy B. udrel E. B..“ Na otázku prokurátora aký bol vzťah obžalovaného s poškodeným
a jeho bratom uviedol, že ich vzťah bol normálny, nikdy sa medzi nimi nič nestalo, nemali žiadne konflikty.

Na otázku obhajcu v akej pozícii bol E. B. tesne pred tým ako ho B. udrel uviedol, že boli pred sebou,
E. kráčal k B., B. akoby cúval, E. bol pred ním a J. ho ťahal. Nepamätal si, či mal ruky v päsť, alebo
otvorené dlane, ruky mal hore a kráčal k nemu. Nato samosudkyňa vyzvala svedka, že v prípravnom
konaní uvádzal inak, či si na to vie spomenúť, na čo už odpovedal „Nie neviem, bol tam chaos.“ Záverom
uviedol, že jeho výpoveď pred policajtom sa zakladá na pravde.

Svedok M. C. vo svojej prvej výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 3.8.2021 na č.l. 153 – 155 spisového
materiálu k situácii incidentu okrem iného uviedol, že „Potom E. B. chcel odísť zo šatne, avšak A. mu
v tom bránil tým, že držal zavreté dvere do šatne. E. sa s ním na tých dverách pretláčal a následne z nich
vyšiel, keď k tým dverám pristúpil aj J. a ťahal od dverí A. preč. J. s A. sa začali naťahovať a J. do A. B.

strkal. Vtom sa vrátil späť do šatne aj E. rýchlou chôdzou, avšak ruky mal popri tele, nepamätám sa či
niečo vravel alebo kričal E. v tom čase, bo cez A. a E. nebolo nič počuť, nakoľko kričali po sebe. Vtom ako
vošiel E. do šatne, dostal omylom päsťou do tváre od A.. Omylom dostal si myslím preto, nakoľko E. do
tej šatne len vošiel, preto predpokladám že A. chcel udrieť J., nakoľko oni sa medzi sebou naťahovali.“

Vosvojejdruhejvýpovedizprípravnéhokonaniazodňa30.11.2021nač.l.114–116spisovéhomateriálu
svedok M. C. okrem iného uviedol, že „Viac si už nepamätám, až potom na situáciu keď B. nechcel B. E.
pustiť zo šatne, nakoľko mu chcel dohovoriť, aby sa slušne správal. B. držal vchodové dvere do šatne.
E. bol v tom čase pri dverách a chcel vyjsť von. J. A. B. odzadu chytil a ťahal ho od dverí preč. A. s J. po
sebe kričali a J. akoby trochu do neho strkal s rukami.“ V tej istej výpovedi okrem iného svedok M. C. ešte

uviedol „J. robil to, čo som opísal a keď prichádzal k A. E., ten E. udrel päsťou do hlavy. E. prichádzal
ku A. nie úplne agresívne, pribehol rýchlou chôdzou. Na otázku policajta odpovedám, nepamätám sa
v akej polohe mal E. už ruky. B. mi bol chrbtom a J. mi bol oproti a na E. si už nepamätám.“ Na otázku
obhajcu na č.l. 116 uviedol „Mne sa tak videlo, akoby kus útočne išiel, neviem Vám to povedať.“

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.5.2024 na č.l. 303 svedok M. C. okrem iného uviedol „Veľmi
si to nepamätám. Len tak letmo. Bolo to dávno. Pamätám si, že sa tam pohádali. Potom E. dostal úder
do hlavy.“ Následne zotrval na svojich výpovediach z prípravného konania. Záverom len dodal, že medzi
obžalovaným a poškodeným a jeho bratom neboli dobré vzťahy.Svedok H. H. vo svojej prvej výpovedi z prípravného konania zo dňa 1.7.2021 na č.l. 147 - 149 spisového
materiálu k incidentu okrem iného uviedol „Keď som sa z nej vrátil, videl som, že E. odchádza zo šatne.

Následne za ním išiel A. a J. ho začal ťahať späť do šatne. Nato sa E. hneď do šatne vrátil, mal ruky
pred tvárou, neviem sa vyjadriť či ich mal v päsť, alebo len tak dvihnuté. Vzápätí keď sa k A. priblížil ho
A. ako prvý udrel do tváre, načo J. začal E. brániť, sácal do A. a slovne sa handrkovali, pričom dal A.
J. facku z dôvodu, že J. do neho sácal.“

Vo svojej ďalšej výpovedi z prípravného konania zo dňa 30.11.2021 na č.l. 111 – 113 spisového materiálu
svedok H. H. okrem iného uviedol, že „J. si myslel, že A. ide napadnúť E., tak ho začal ťahať späť do
šatne odzadu a to takým spôsobom, že ho chytil za pás a ťahal ho. A. odskočil a J. ho pustil. Zrýchleným
krokom sa vrátil do šatne E. a týmto krokom išiel k A. s rukami hore vo výške tváre a mal ich v päsť.
Následne A. E. udrel.“

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.1.2024 svedok H. na č.l. 281 spisového materiálu okrem
iného uviedol, že „Potom prišiel E. a začali sa naťahovať o fľaši, potom sa tam strhla nejaká hádka, ja
som sa vyzliekol a išiel som do sprchy. Potom som už len videl, ako sa začali naťahovať pri dverách.
Viem, že J. vyšiel vonku, E. zostal vnútri s A., potom E. išiel k A., A. ho udrel a potom E. skočil medzi
nich.“ Na otázku prokurátora ako mal obžalovaný napadnúť E. uviedol, že „Ako som povedal, E. prišiel

k A., A. ho udrel päsťou do tváre, ale nepamätám si do ktorej strany ani ktorou rukou. Ďalej som sa
obliekol a vyšiel som von.“

Krajský súd na základe týchto výpovedí, ktoré mestský súd v napadnutom rozsudku označil ako za
kľúčové výpovede, ktoré sú zhodné s výpoveďou obžalovaného, konštatuje že tieto výpovede majú

niekoľko verzií ako sa incident mal stať. Z týchto výpovedí svedkov H., I. K. C. nie je absolútne
možné urobiť jednotný a ucelený záver, ako incident prebiehal. Tieto výpovede týchto troch svedkov sú
popretkávané veľkou radou rozporov v podstatných náležitostiach samotného incidentu, hlavne v tom,
či poškodený mal ruky v päsť, alebo pri tele, resp. či išiel zrýchlene, útočne, alebo naopak kľudne. Ani
na hlavnom pojednávaní sa nepodarilo odstrániť tieto rozpory vo výpovediach týchto troch svedkov.

Krajský súd ešte chce podotknúť skutočnosť, že títo traja svedkovia, vyplývajúc to zo spisového
materiálu, sú ročníkovo rovnako starí ako samotný obžalovaný, teda je možné usúdiť, že v istých
momentoch svojich výpovedí sa snažili napomôcť obžalovanému.

Je potrebné takisto podotknúť, že počas celého konania, či už v prípravnom konaní, alebo aj na hlavnom
pojednávaní sa nikto nezaoberal skutočnosťami fyzickej zdatnosti obžalovaného A. B., E. a J. B., pričom
A. B. v čase skutku mal cca 18 a pol roka, pričom poškodený E. B. mal cca 15 rokov a dokonca J.
B. mal necelých 13 a pol roka. Krajský súd sa domnieva, že v tomto veku je rozdiel troch či dokonca
piatich rokov o fyzickej stránke dostatočne rozdielny. Zároveň krajský súd podotýka a je toho názoru,

aj na základe výpovedí svedkov, že celý incident okrem naťahovania sa o fľašu sa začal tým, že to bol
práve obžalovaný, ktorý chcel zamedziť východu poškodeného zo šatne von a až následne na obranu
svojho brata J. B. chytil okolo pásu obžalovaného a potom sa odohral incident, ktorý bol aj ukončený
úderom päsťou do oblasti tváre poškodeného E. B..

Z vyššie uvedeného sa Krajský súd nestotožnil s názorom mestského súdu, že za danej situácie konal
obžalovaný v nutnej obrane.

„Obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná útoku. Obrana však nemusí byť proporcionálna útoku,
môže byť neprimeraná útoku, dokonca môže byť aj zrejme neprimeraná útoku (k tomu porovnaj Rč

20/2008). Vylúčenie iba celkom zjavnej neprimeranosti obrany k útoku dáva obrancovi široké oprávnenia
zakročiť proti útoku výraznejšie, než ako je vedený sám útok, opierajúc sa o zásadu, že riziko útoku
musí znášať útočník. Nesmieme zabúdať, že obrancovo konanie je namierené na ochranu právneho
poriadku, zatiaľ čo útočník koná protiprávne. Ak má byť obrana účinná, musí byť intenzívnejšia ako útok
(k tomu porovnaj R 18/1996, NR 4 To 66/2006).

„Pri spätnom posudzovaní, či obrana nebola celkom zjavne neprimeraná útoku, sa musí prihliadať tak
na objektívne hľadisko, na reálnu situáciu, v ktorej sa konalo v nutnej obrane, ako i na subjektívne
hľadisko, ako sa situácia javila obrancovi i v akom psychickom stave sa nachádzal (k tomu porovnaj B15/3/1984, NR Rč 6 Tdo XXXX/XXXX-X, III.). V jeho prospech treba zohľadniť, že obranca je útokom
často zaskočený, má strach, spravodlivý hnev, krátkosť času na rozhodovanie ako správne zareagovať,
atď.“

Z vyššie uvedeného podľa názoru krajského súdu jednoznačne vyplýva, že obžalovaný ako „obranca“
nebol útokom zaskočený a už vôbec nemal strach, veď proti nemu stál 15 ročný chlapec. Obžalovaný
nemal strach, veď celý incident od počiatku vyprovokoval. Obžalovaný ako „obranca“ celkom zjavne
reagoval neprimerane silným úderom do oblasti tváre poškodeného, ktorý bol zrejme fyzicky menej

zdatný usudzujúc podľa veku, nakoľko v tomto veku od 15 do 18 rokov ide o dosť zjavný fyzický
dispozičný rozdiel všeobecne.

To boli dôvody, pre ktoré odvolací súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.