Dopĺňací rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. september 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-20Cpr/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519202886
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2519202886.8

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci sporu žalobcu: K. R., V..

XX.XX.XXXX, B. P. F.. Z.. T. XXXX/XX, Y., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč,
PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: Piešťanské
stavebné bytové družstvo, so sídlom Ružová 3533/8, Piešťany, zastúpený: RS legal, s.r.o., so sídlom
Frankovská 18, Bratislava, IČO: 36 864 358, o zaplatenie náhrady mzdy, o určenie, že pracovný pomer
žalobcu k žalovanému naďalej trvá a o vzájomnej žalobe žalovaného o určenie, že od neho nemožno
spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával, t a k t o

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. PN-20Cpr/45/2019-395 zo dňa 19.01.2024 sa dopĺňa týmto

výrokom:

VII. Súd žalobu o určenie, že pracovný pomer žalobcu k žalovanému založený pracovnou zmluvou zo
dňa 31.08.2007 v znení jej dodatkov trvá, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.12.2019, doručenou súdu dňa 09.12.2019, domáhal určenia, že
okamžité skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 31.08.2007 v znení jej
dodatkov medzi žalobcom a žalovaným je neplatné a tiež určenia, že pracovný pomer ďalej trvá. Žalobca
sa domáhal aj náhrady mzdy odo dňa, kedy oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní

až do doby, kedy mu umožní pokračovať v práci, alebo ak dôjde k platnému skončeniu pracovného
pomeru a tiež náhrady trov konania.

2. Okresný súd Piešťany medzitýmnym rozsudkom č. k. 20Cpr/45/2019-262 zo dňa 06.09.2021 určil,
že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.09.2019 založeného pracovnou zmluvou zo dňa
31.08.2007, je neplatné. Na základe odvolania podaného žalovaným rozhodoval vo veci Krajský súd v
Trnave, ktorý rozsudkom č. k. 10CoPr/3/2021-304 zo dňa 28.04.2022 medzitýmny rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdil. Uvedený medzitýmny rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.
k. 10CoPr/3/2021-304 zo dňa 28.04.2022 nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2022. Po právoplatnosti
medzitýmneho rozsudku zostalo predmetom konania rozhodovanie o nároku žalobcu na náhradu mzdy,
o tom, či pracovný pomer žalobcu ďalej trvá, resp. že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať,
aby žalobcu ďalej zamestnával, ako aj o náhrade trov celého konania.

3. Rozsudkom č. k. PN-20Cpr/45/2019-395 zo dňa 19.01.2024 súd vo výroku I. zaviazal žalovaného

povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 24.885,- Eur s príslušenstvom, vo výroku II.
vo zvyšku náhrady mzdy žalobu zamietol, vo výroku III. určil, že nemožno spravodlivo požadovať od
žalovaného, aby žalobcu naďalej zamestnával, vo výroku IV. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania o žalobe žalobcu v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vrozsahu 100 %, vo výroku V. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o žalobe
žalobcu v časti o náhradu mzdy v rozsahu 60 % a vo výroku VI. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného v rozsahu 100 %.

4. Voči predmetnému rozsudku podali obe strany sporu odvolanie, spis bol predložený Krajskému súdu
v Trnave, ktorý ho dňa 03.07.2024 vrátil súdu prvej inštancie bez vydania rozhodnutia odvolacieho súdu,
pretože doposiaľ nebolo rozhodnuté o celom predmete konania. Podľa Krajského súdu v Trnave súd
prvejinštancieopomenulrozhodnúťožalobevčastiourčenie,žepracovnýpomeržalobcukžalovanému

založený pracovnou zmluvou zo dňa 31.08.2007 v znení jej dodatkov trvá a o náhrade trov konania
vo vzťahu k tomuto nároku. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné rozsudok doplniť týmto dopĺňacím
rozsudkom.

5. Podľa § 212 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), rozsudkom
rozhoduje súd vo veci samej. (1) Rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné,

súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode. (2)

6. Podľa § 225 ods. 1 až 3 CSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo
o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie.
Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. (1) Doplnenie urobí súd

dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu
strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne. (2) Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani
vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku. (3)

7. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“), ak zamestnávateľ

dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite
alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho
naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho

priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.

8. Skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.09.2019 je neplatné, vyplýva z

právoplatného medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 20Cpr/45/2019-262, pričom súd
z neho vychádza.

9. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný
pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na

tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne,
že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. To,
že pracovný pomer sa pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru nekončí, resp. končí je vždy
vecou posúdenia individuálnych okolnosti každého prípadu. Vždy však treba vychádzať zo základnej
zásady Zákonníka práce (čl. 2), ktorá hovorí okrem iného, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z

pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi.

10. Vo výroku III. rozsudku č. k. PN-20Cpr/45/2019-395 zo dňa 19.01.2024 súd určil, že nemožno
spravodlivo požadovať od žalovaného, aby žalobcu naďalej zamestnával. V tejto súvislosti súd poukázal
na to, že žalovaný v konaní uniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho tvrdenia, že pracovné miesta, ktoré

vykonával žalobca, boli zrušené ešte v januári a v marci 2019 a od toho času tieto práce vykonáva
pre žalovaného buď firma dodávateľsky alebo sú vykonávané inými zamestnancami v rámci výkonu
ich pôvodnej pozície. Žalovaný tak nemá žiadne voľné pracovné miesto pre žalobcu, v ktorom by ho
mohol ďalej zamestnávať. Súd tiež poukázal na to, že Zákonník práce nedefinuje skutočnosti, pre ktoré
nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. I v tomto

prípade však súd vychádzal zo základnej zásady Zákonníka práce (čl. 2), ktorá ustanovuje okrem iného,
že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými
mravmi. Je zrejmé, že ak by mal pracovný pomer medzi stranami sporu naďalej trvať, výkon práce
žalobcu pre žalovaného by bol týmito súdnymi konaniami negatívne poznačený, pričom výkon práceby zjavne neprebiehal tak, ako keby medzi nimi nedošlo k žiadnym konfliktom a sporom súvisiacich s
neplatným skončením PP zo strany žalovaného. Evidentne by bola narušená potrebná vzájomná dôvera
v rámci ich pracovnoprávneho vzťahu, a to nielen zo strany zamestnávateľa voči zamestnancovi, ale aj

zamestnanca voči zamestnávateľovi. Dá sa predpokladať, že v prípade trvania pracovného pomeru by
mohlo dochádzať medzi nimi k ďalším konfliktom, zapríčineným nedostatkom dôvery, úcty a lojality.

11. Keďže v zmysle ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ so zamestnancom neplatne
skončil pracovný pomer okamžite a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom,

aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že
nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával a súd vo
výroku III. rozsudku rozhodol, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej
zamestnával, je tak v súlade s týmto ustanovením Zákonníka práce zrejmé, že pracovný pomer žalobcu
k žalovanému sa končí, a preto súd žalobu žalobcu v časti o určenie, že pracovný pomer žalobcu k
žalovanému založený pracovnou zmluvou zo dňa 31.08.2007 v znení jej dodatkov trvá, zamietol vo

výroku VII. Z dôvodu, že o žalobe žalobcu v časti o určenie, že pracovný pomer žalobcu k žalovanému
založený pracovnou zmluvou zo dňa 31.08.2007 v znení jej dodatkov trvá, nebolo v rozsudku na č. l. 395
rozhodnuté a doposiaľ rozsudok nenadobudol právoplatnosť, súd o tejto časti žaloby žalobcu rozhodol
týmto dopĺňacím rozsudkom.

12. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k tomuto nároku žalobcu, súd o ňom
nerozhodoval, nakoľko vo výroku VI. rozsudku č. k. PN-20Cpr/45/2019-395 zo dňa 19.01.2024 priznal
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného v rozsahu
100 % a súd považuje nárok žalobcu o určenie, že pracovný pomer žalobcu naďalej trvá a nárok
žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou o určenie, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby

žalobcu naďalej zamestnával, za dva rovnaké nároky s alternatívnymi výrokmi navrhnutými stranami
sporu. A keďže súd priznal žalovanému v časti jeho vzájomnej žaloby nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, čiže už žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k určeniu trvania
alebo netrvania pracovného pomeru žalobcu k žalovanému, išlo by v danom prípade pri rozhodovaní
o náhrade trov konania vo vzťahu k nároku žalobcu, že jeho pracovný pomer k žalovanému trvá, za

duplicitné rozhodovanie o náhrade trov konania, pretože žalovanému by tak bola za rovnaký nárok
priznaná náhrada trov konania 2 krát, keďže súd nároku žalobcu o určenie, že jeho pracovný pomer k
žalovanému trvá, nevyhovel a žalovaný by tak bol i v tejto časti konania v plnom rozsahu úspešný a mal
by nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, čo podľa názoru súdu nie je spravodlivé, a preto o
nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k tomuto nároku žalobcu nerozhodoval.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).