Rozsudok – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124201590
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124201590.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: Silverside
Financial services, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51
179 172, právne zastúpený: VIVID LEGAL, s. r. o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO:
36 807 915, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX C., právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s. r. o., so sídlom Stankovany 549, 034 92 Stankovany, IČO:
55 962 165, o zaplatenie 3.009,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 45Csp/22/2024 – 163 zo dňa 14.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu v časti proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie odmieta.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
sumu 842,36 € a vo výroku II. v časti, ktorou žalobu o uloženie povinnosti na zaplatenie sumy 937,41 €
(titulom zmluvnej pokuty sumu 510,53 € a titulom poistného sumu 426,88 €) zamietol, potvrdzuje.

III. Vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že prvým výrokom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 842,36
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 842,36 eur od 01.10.2022 do zaplatenia,
a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, druhým výrokom vo zvyšnej časti
žalobu zamietol a tretím výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 66% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

1.1. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca si
uplatňoval voči žalovanému nárok vzniknutý z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Právny
predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o
fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania
alebo zamestnania. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda
na právny vzťah založený touto zmluvou aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o

spotrebiteľskýchzmluvách(§52anasl.Občianskehozákonníka).Uzavretúzmluvuokresnýsúdzároveň
podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (okrem iných)
aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvyo spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch).
1.2. Okresný súd považoval za potrebné sa vysporiadať s namietaným nedostatkom aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu, ktorú žalovaný namietal. Na základe predloženej Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzatvorenej dňa 20.03.2024 medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu ako postupcom
a spoločnosťou Silverside Financial services, s.r.o. ako postupníkom a prílohou zmluvy (špecifikáciou
pohľadávky, ktorá bola postúpená) mal okresný súd preukázané, že pohľadávka voči žalovanému bola
postúpená na žalobcu. V danom spore mal okresný súd preukázané, že po začatí konania nastala

právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prechod či prevod práv alebo povinností, o ktorých
sa koná (došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky). Keďže boli splnené aj ďalšie zákonom
požadované predpoklady, t.j. bol podaný návrh na zmenu žalobcu oprávnenou osobou (žalobcom,
ktorý návrh podal a k návrhu sa pripojil aj nový žalobca) a postupník (nový žalobca) prejavil súhlas so
vstupom do konania namiesto žalobcu, súd návrhu vyhovel a uznesením č.k. 45Csp/22/2024-145 zo
dňa 30.09.2024 rozhodol tak, že pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu a to tak, že namiesto

pôvodnéhožalobcu:spoločnosťUBC2020,k.s.akosprávcaúpadcuSilverside,a.s.vkonkurze,sastáva
žalobcom Silverside Financial services, s.r.o., IČO: 51 179 172. Súd poukazuje na to, že na spoločnosť
Silverside, a.s. uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.09.2022 sp. zn. 31K/25/2022
bol vyhlásený konkurz, uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. 187/2022 zo dňa
29.09.2022. Na podanie žaloby bol oprávnený správca konkurznej podstaty úpadcu, ktorý aj podal

žalobu, následne v priebehu konania (na základe zmluvy o postúpení pohľadávok) bola pohľadávka
postúpená na žalobcu. V zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii došlo
k zverejneniu uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku dňa 29.09.2022, t.j. nasledujúcim
dňom nastali účinky zosplatnenia úveru ex lege, t.j.
k 30.09.2022. Predmetom postúpenia tak bola splatná pohľadávka, boli splnené zákonné podmienky

pre platné postúpenie pohľadávky vyplývajúce z § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 17 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (predmetom postúpenia bola splatná pohľadávka
a išlo o postúpenie na veriteľa v zmysle § 17 ods. 1 písm. a) cit. zákona). Okresný súd bol toho názoru,
že postúpenie predmetnej pohľadávky zo strany UBC 2020, k.s. ako správcu úpadcu Silverside, a.s.
v konkurze na žalobcu bolo realizované v súlade so zákonnými ustanoveniami, z tohto dôvodu sa jedná

o platný právny úkon, z čoho vyplýva aj aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto spore.
1.3. Okresný súd ďalej dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je
v časti týkajúcej sa výšky úrokov neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka
a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
1.4. Pri posúdení primeranosti výšky úrokov okresný súd porovnal dohodnutý úrok v zmluve vo výške

19,36% s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek,
pričom zistil, že priemerné úrokové miery z úverov spotrebiteľských a ostatných úverov s dobou na
1 až 5 rokov boli za mesiac august 2019 vo výške 5,08% ročne. Výška úrokov je rozpore s dobrými
mravmi, pretože prevyšuje obvyklú výšku úrokov na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch viac ako dvojnásobne. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli

dojednané
v rozpore dobrými mravmi, preto je s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka zmluva
o úvere v časti úroku neplatným právnym úkonom. V tejto súvislosti okresný súd zároveň zdôraznil,
že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať. Okresný súd
preto uzatvoril, že dohodnutá úroková sadzba 19,36% oproti priemernej úrokovej miere bánk pri

spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam o viac ako trojnásobok prevyšuje tento priemer,
čo rozhodne nemožno považovať za primerané a teda zodpovedajúce dobrým mravom. Okresný súd
preto dospel k záveru o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi. Pri poskytnutí
úveru s úrokom odporujúcom dobrým mravom, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov,
nemožno žalobcovi priznať okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Okresný súd

zároveň poukázal na to, že v zmluve o úvere bola nesprávne uvedená ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa. V zmluve bola uvedená RPMN vo výške 20,60%. Pri použití
RPMNkalkulačkyMinisterstvafinanciíSlovenskejrepubliky(fininfo.sk)adoplneníúdajov:dátumpôžičky
07.08.2019, výška pôžičky 4.600,-eur, periodicita splátok mesačne, počet splátok 60 vo výške 120,25
eur, vyšiel výpočet RPMN vo výške 19,36%. S poukazom na uvedené v zmysle § 11 ods. 1 písm. d)

zákona č. 129/2010 Z.z. sa tak poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.

1.5. Okresný súd nevzhliadol žalobu ako dôvodnú v časti uplatnenej zmluvnej pokuty. Uvedený nárok
si žalobca uplatňoval na základe zmluvných dojednaní obsiahnutých v čl. IX., bode 1, 2 a 4 zmluvy ospotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj samotnou výškou zmluvnej pokuty určenou
sadzbou 12% ročne z dlžnej sumy, pričom s poukazom na
§ 3a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. dospel k záveru o jej neprimeranej výške a rozpore

so zákonom. Označené ustanovenie totiž ustanovuje, že sankcie za omeškanie (úroky z omeškanie,
zmluvné pokuty) nesmú prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy
zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov
ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov
z omeškania podľa nariadenia. V prejednávanej veci však súčet sankcií za omeškanie spotrebiteľa

(žalovaného), dojednaných v čl. IX. bode 1, 4 zmluvy, prevyšuje trojnásobok úrokov z omeškania
podľa nariadenia, ktorý ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj k prvému dňu omeškania žalovaného (a už
dlhodobo predtým) predstavoval 15% ročne, keďže činí 17% ročne (12% dojednaná zmluvná pokuta
+ 5% úroky z omeškania v zmysle § 3 nariadenia i samotnej zmluvy). Z uvedeného dôvodu sú v
označených ustanoveniach zmluvy obsiahnuté zmluvné podmienky v rozpore so zákonom, a teda v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty preto

žalobcovi neprislúcha,
so zreteľom na ktorý záver musel okresný súd žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietnuť.
Skutočnosť, že žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu len vo výške 10% ročne je, vzhľadom na
neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute, bez vplyvu na uvedené právne posúdenie veci, rovnako ako
čl. IX. bodu 2 zmluvy, ktoré je z väčšej časti citáciou ustanovenia § 3a ods. 1 a ods. 3 nariadenia, avšak

ako vyplýva z bodov 1 a 4 dotknutého článku zmluvy, bez toho, aby táto našla konkrétne vyjadrenie
v dojednaní o samotnej výške zmluvnej pokuty.
1.6. Okresný súd ďalej konštatoval, že žalobca si uplatnil aj nárok na istinu vo výške 426,88 eur titulom
nezaplatených nákladov spojených s poistením spolu s úrokom
z omeškania zo súm omeškaných mesačných nákladov spojených s poistením. Tým, že žalobca

predložil len zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver bez súčasného predloženia
poistnej zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok, nedošlo k splneniu dôkaznej povinnosti a tým k
uneseniu dôkazného bremena, že dojednané poistenie je v súlade s ustanoveniami právnych predpisov
upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, ako aj v súlade
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúci zánik poistenia. Z dôvodu neunesenia dôkazného

bremena, okresný súd žalobu v časti nároku na zaplatenie mesačných nákladov spojených s poistením
vo výške 426,88 eur a úrokov z omeškania zo súm mesačných nákladov spojených s poistením zamietol.
1.7. Vo vzťahu k bonite okresný súd uviedol, že žalobca bol povinný preukázať, že skúmal bonitu
dlžníka (žalovaného), uvedené žalobca nepreukázal. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že zákon o
spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta

s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnou podmienkou
uvedenou v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa
len uvedenie výšky príjmov a výdavkoch, ale od žalobcu ako veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté
informácie analyzoval a vyhodnocoval. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia

úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom, tak aj
z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Spotrebiteľ je povinný podľa § 7 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť
však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžadovať si od spotrebiteľa potrebné
informácie a aktívne si zabezpečovať objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané

informácie riadne vyhodnotiť. V konkrétnom prípade podkladom pre poskytnutie spotrebiteľského
úveru bola aj vyplnená žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 23.07.2019 žalovaným,
vyplnená žiadosť zrejme samostatne žalovaným, ktorý žalovaný vyplnením žiadosti sledoval dosiahnutie
sledovaného cieľa - získanie spotrebiteľského úveru. Pokiaľ by žalovaný nepreukázal správnosť
uvádzaných údajov v žiadosti alebo by žiadateľ nebol schopný alebo ochotný preukázať uvádzané údaje

alebo inak svoju bonitu (schopnosť splácať žiadaný úver), nemal veriteľ žiadaný spotrebiteľský úver
žalovanémuvôbecposkytnúť.Žalobcauvádzal,ževychádzalzpredloženejžiadostiklientaoposkytnutie
spotrebiteľského úveru, dokladov predložených klientom. Žalobca nepreukázal, že skutočne preveroval
výdavky žalovaného ako výdavky na bývanie, výdavky na uspokojovanie základných životných
potrieb (výdavky na domácnosť, strava, ošatenie, obuv, drogéria, telefón...), okresný súd teda nemal

preukázané, že veriteľ skúmal aj konkrétne a reálne výdavky žalovaného. Nahliadnutie do databáz
okresný súd nepovažoval za dostatočné, výpisy z týchto databáz nepodávajú kompletný obraz o
výdavkoch žiadateľa - žalovaného, nakoľko výdavkami klienta sú aj bežné mesačné výdavky súvisiace
s domácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom,či spotrebiteľ je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Postup žalobcu pri skúmaní bonity
spotrebiteľapreukázanývkonanísajavíibaformálnyanezodpovedajúciodbornejstarostlivosti.Okresný
súd konštatoval, že veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou, porušenie tejto povinnosti treba

považovať za hrubé, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch.
1.8. Okresný súd ďalej uviedol, že nebolo sporným, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške
4.600,-eur, a že zo strany žalovaného boli vykonané úhrady v celkovej výške 3.757,64 eur (ako
vyplýva z platobnej disciplíny), teda neuhradená istina úveru predstavuje sumu 842,36 eur. Vzhľadom

na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ako aj zamietnutie nároku na mesačné náklady spojené
s poistením, nároku na zmluvnú pokutu, všetky platby uhradené žalovaným je potrebné považovať za
úhrady istiny úveru. Nakoľko vyhlásením konkurzu na majetok veriteľa došlo k zosplatneniu úveru, súd
priznal žalobcovi nárok na zaplatenie neuhradenej istiny úveru v sume 842,36 eur (suma 4.600,-eur
mínus 3.757,64 eur).
1.9. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do

omeškania, preto uložil žalovanému povinnosť aj na zaplatenie úroku z omeškania
z dlžnej sumy v žalobcom požadovanej výške 5% ročne, ktorého výška je v súlade
s ustanoveniami § 517 Občianskeho zákonníka (§ 517 Občianskeho zákonníka) v spojení
s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. z priznanej sumy 842,36 eur od 01.10.2022 do zaplatenia (od
nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru t.j. odo dňa nasledujúceho po účinnosti uznesenia o vyhlásení

konkurzu). S poukazom na už uvedené skutočnosti okresný súd vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol
(vo zvyšku uplatnenej istiny s príslušenstvom, vyčíslených zmluvných úrokov, uplatneného nároku na
zmluvnú pokutu, ako aj uplatnených nákladov spojených s poistením).

1.10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že priznal náhradu trov konania
žalovanému v rozsahu 66%. Žalobca si žalobou uplatnil nárok v celkovej výške 4.899,56 eur (sumu istiny
3.009,32, eur, zmluvné úroky v sume 952,83 eur, sumu istiny poistenie v sume 426,88 eur, zmluvná
pokuta v sume 510,53 eur). Okresný súd žalobcovi priznal len nesplatenú istinu úveru vo výške vo výške
842,36 eur. Okresný súd tak vychádzal z priznanej sumy 842,36 eur a žiadanej sumy spolu 4.899,56

eur ku dňu vyhlásenia rozsudku, čo predstavuje podiel 842,36 eur : 4.899,56 eur), úspech žalobcu
predstavuje 17% a úspech žalovaného 83%. Žalovaný mal väčší úspech v konaní, súd teda žalovanému
priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66% (83% mínus 17%).
2. Proti výroku I. predmetného rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný
v zákonnej lehote odvolanie vytýkajúc súdu prvej inštancie vady podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.

Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že vo zvyšku
žalobu zamietne. Podľa názoru žalovaného, nesprávne skutkové zistenia, ktoré vyústili do nesprávneho
právneho posúdenia spočívajú v tom, že súd mal preukázané splnenie podmienok pre vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a mal preukázané
platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a teda mal preukázanú aktívnu

vecnú legitimáciu žalobcu v danom konaní.

2.1. V danom prípade podľa názoru žalovaného je na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nutné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, vzhľadom na to, že ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho

zákonníka sú kogentnej povahy a sú čo sa týka úspechu v spore pre spotrebiteľa priaznivejšie, ako
ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. Pretože veriteľ nepostupoval v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
ataknemohlodôjsťanikplatnémupostúpeniupohľadávkynažalobcupodľa§17ods.1zák.č.129/2010
Z.z. a tak zmluva o postúpení, ktorá bola uzavretá v zmysle § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka

medzi veriteľom postupcom a žalobcom postupníkom je pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, neplatná. Na základe tohto možno konštatovať, že žalobca nespĺňa podmienku aktívnej
vecnej legitimácie, a teda žalobca nie je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide,
a tak sú splnené podmienky, aby súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
zamietol.

2.2. Žalovaný uviedol, že na webovej stránke NBS D. v sekcii subjekty finančného trhu je pri
spoločnosti Silverside Financial services, s.r.o. uvedené, že zo strany NBS mala táto spoločnosť
oprávnenie v sektore poskytovania úverov, úverov na bývanie a spotrebiteľských úverov od 22.01.2018
do 12.02.2024. Keďže výkladom ustanovenia § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. acontrario dospejeme k záveru, že práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere prechádzajú a
veriteľ ich môže previesť na tretiu osobu, ktorá má oprávnenie od NBS, pričom z verejne dostupného
registra je preukázané, že obchodná spoločnosť Silverside Financial services, s.r.o., mala oprávnenie na

poskytovanie úverov len do 12.02.2024 a zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená 20.03.2024,
došlo k postúpeniu pohľadávky v rozpore s ustanovením § 17 citovaného zákona. Keďže došlo k
postúpeniu pohľadávky v rozpore so zákonom, teda v rozpore s ustanovením
§ 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný
právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, žalobca teda v konečnom dôsledku nemá v danom

konaní aktívnu vecnú legitimáciu.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že dôvody, ako aj všetky relevantné skutočnosti,
ktoré potvrdzujú nárok žalobcu, sú opísané v obsahu žaloby, na ktorú žalobca týmto v plnom rozsahu
odkazuje.Žalobcaopätovnepoukázalnaskutočnosť,žedňa29.09.2022bolovObchodnomvestníkuSR
č.187/2022podčíslomK056351zverejnenéUznesenieOkresnéhosúduBratislavaIzodňa22.09.2022,
sp. zn. 31K/25/2022, ktorým Okresný súd Bratislava I vo výroku I. rozhodol o vyhlásení konkurzu

na majetok spoločnosti Silverside, a. s. v konkurze. Vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti je
právny proces, ktorý sa iniciuje v prípade, že spoločnosť nie je schopná splácať svoje dlhy. Hlavným
cieľom konkurzu je ochrana veriteľov a správa majetku spoločnosti prostredníctvom správcu konkurznej
podstaty, ktorý má za úlohu spravovať aktíva spoločnosti, predávať ich a uspokojovať nároky veriteľov.
Za týmto účelom zákonodarca prijal § 46 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V zmysle citovaného ustanovenia došlo dňom vyhlásenia konkurzu k splatnosti všetkých nesplatných
pohľadávok a záväzkov úpadcu ex lége.

3.1. Žalobca poukázal na bod 36. odôvodnenia rozsudku, ktorý považuje za vecne správny, náležite

odôvodnený a ktorého odôvodnenie vychádza zo správneho skutkového a právneho základu. Nakoľko
Okresný súd Žilina v bode 36. odôvodnenia rozsudku správne uzavrel, že pohľadávka sa stala splatnou
pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, žalobca mal za to, že spoločnosť Silverside
Financial services, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 6, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 08,
Slovenská republika, IČO: 51 179 172, registrovanej v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava

III, oddiel: Sro, vložka č.: 123585/B je v súdnom konaní aktívne legitimovanou stranou. Žalobca taktiež
dodal, že žalovaný uhradil poslednú splátku dňa 26.05.2023 a splátkový kalendár zo zmluvy skončil dňa
28.08.2024.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný poukázal na § 17 ods. 1 písm. a) zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že od 01.01.2017 bolo do § 17 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch zakomponované ustanovenie, ktoré zakazuje postupovať pohľadávky
zo spotrebiteľských úverov na subjekty, ktoré nemajú licenciu od NBS, a teda ani nepodliehajú dohľadu
NBS. Obchodná spoločnosť Silverside Financial services, s.r.o. ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení
pohľadávky nemala oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov od NBS a teda nepodliehala

jej dohľadu, čo má za následok, že došlo k postúpeniu pohľadávky v rozpore s ustanovením § 17 ods.
1 zákona č. 129/2010 z. z. a teda zmluva o postúpení je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný
právny úkon a žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

5. Proti výrokom I, II. a III. predmetného rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote

odvolanie vytýkajúc súdu prvej inštancie vady podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g), h) CSP. Žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie alternatívne napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5.1. Žalobca poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Žilina nesprávnym procesným postupom a
spôsobom vedenia pojednávania porušil práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Okresný súd Žilina

spôsobom, ktorým viedol pojednávanie, žalobcovi odňal možnosť reagovať na skutočnosti podstatné
pre rozhodnutie vo veci a následne vydal rozhodnutie, ktoré nereflektuje reálny skutkový, ani právny
stav v danej veci. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že výrok I., výrok II. ako aj výrok III. boli pre
žalobcu prekvapivé, nakoľko Okresný súd Žilina sa v priebehu celého konania nezmienil o spornosti
skutkových zistení a tvrdení, ktoré viedli Okresný súd Žilina k zamietnutiu vyššie uvedených, žalobcom

uplatňovaných nárokov. Žalobca so skutkovými, ako ani s právnymi závermi, ktoré viedli Okresný súd
Žilina k vydaniu rozsudku, nesúhlasí.
5.2. Žalobca mal ďalej zato, že vzhľadom na obsah predbežného právneho posúdenia Okresného
súdu Žilina odôvodnene predpokladal, že v konaní nie je potrebné navrhovať vykonanie ďalšíchdôkazov ohľadne výšky zmluvného úroku či nároku na poistné, nakoľko žalovaný v priebehu celého
konania nezmienil spornosť uvedených skutočností, pričom ku všetkým namietaným skutočnostiam sa
žalobca dostatočne vyjadril v obsahu svojich predchádzajúcich podaní. Žalobca zároveň poukázal na

skutočnosť, že Okresný súd Žilina žiadnym spôsobom, a to ani v písomnom štádiu konania, ani na
pojednávaní neuviedol, že by považoval žalobcom uplatnený nárok v časti zmluvného úroku či poistného
zanárokuplatnenývrozporesprávnymipredpismi.RozsudokOkresnéhosúduŽilinapretopredstavoval
pre žalobcu absolútne prekvapivé rozhodnutie. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že vyššie
uvedeným procesným postupom Okresný súd Žilina odňal žalobcovi možnosť procesne sa brániť a

vyjadriť sa k názorom a záverom Okresného súdu Žilina, ktoré viedli k vydaniu rozsudku a ktoré boli
obsiahnuté v odôvodnení rozsudku. Vo vzťahu
kuvedenémumalžalobcazato,žeOkresnýsúdŽilinaporušilprávožalobcunaspravodlivýsúdnyproces
tým, že obmedzil právo žalobcu na vyjadrenie sa ku všetkým skutočnostiam podstatným z hľadiska
rozhodovania o nároku vo veci samej.
5.3. Žalobca k záveru Okresného súdu Žilina ohľadom nároku na zaplatenie istiny vo výške 842,36

eur namietol, že posúdenie dôvodnosti nároku na zaplatenie istiny úveru je nesprávne a vychádza z
nesprávnych skutkových zistení Okresného súdu Žilina. Žalobca poukázal na skutočnosť, že Okresný
súd Žilina nesprávne vyhodnotil skutkový stav, pričom dospel k sume vo výške 842,36 eur. Uviedol,
že žalovaný spolu zaplatil sumu vo výške 3.761,08 eur, ktorá bola rozdelená nasledovne: na splatenie
istiny bola započítaná suma vo výške 1.590,68 eur; na splatenie úroku bola započítaná suma vo výške

1.662,17 eur; zvyšná časť, suma vo výške 508,23 eur bola v zmysle prehľadu platieb započítaná na
úhradu poistenia, úroku z omeškania, úroku za obdobie odkladu, poplatkov súvisiacich s uplatnením
pohľadávky a zmluvnej pokuty. Vzhľadom na vyššie uvedené a vykonaním rozdielu sumy vo výške
4.600,- eur so sumou, ktorá bola pripísaná na istinu úveru vo výške 1.590,68 eur, dostaneme výsledok
- sumu vo výške 3.009,32 eur, a teda rovnakú, akú si žalobca uplatnil

v žalobe.
5.4. K záverom Okresného súdu Žilina ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
z dôvodu výšky zmluvného úroku žalobca namietol, že posúdenie úveru, ako bezpoplatkového a
bezúročného je nesprávne a vychádza z nesprávnych skutkových zistení Okresného súdu Žilina.
Žalovaný nie je bankou, ale veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľské úvery na základe zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Režim úverov poskytovaných bankami na
základe zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o
bankách“) sa od úverov poskytovaných veriteľmi, t.j. subjektmi ktoré nie sú bankami, ale spoločnosťami

poskytujúcimi úvery na základe Zákona o spotrebiteľských úveroch značne líši, a to jednak v riziku,
ktoré veriteľ/banka znáša, v zákonnej úprave, ako aj v obvyklých úrokových sadzbách dojednávaných v
zmluvách uzatváraných s klientmi banky/veriteľa. Na základe vyššie uvedeného je podľa žalobcu možné
zhodnotiť, že pokiaľ: Ministerstvo v zmysle príslušnej právnej úpravy stanovilo v období od 21. mája
2020 do 20. augusta 2019 najvyššiu prípustnú výšku odplaty na hodnotu vo výške 20,60 %, zmluva bola

uzatvorená dňa 07.08.2019, jedinou odplatou za poskytnutý úver je zmluvný úrok, v článku II. bod. 2.
riadok 9. zmluvy je úroková sadzba úveru dojednaná na úrovni 19,36 % ročne, odplata vo výške 19,36 %
neprevyšuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (2 x 12,23 = 24,46 > 19,36),
odplata za poskytnutý úver reprezentovaná hodnotou RPMN vo výške 20,60 % nepresahuje najvyššiu
prípustnú výšku odplaty stanovenú Ministerstvom pre príslušné obdobie, vo výške 20,60 %, potom je

možné dospieť k záveru, že výška odplaty bola v obsahu Zmluvy dojednaná v súlade s ustanovením §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a nepresahuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú v zmysle
príslušných právnych predpisov. Z tohto dôvodu je možné zhodnotiť, že výška sadzby zmluvného úroku
je v obsahu zmluvy dojednaná v súlade so všetkými príslušnými právnymi predpismi. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8CoCsp/12/2023 zo dňa 19.09.2023

a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoCsp/21/2023 zo dňa 29.09.2023. Žalobca mal za to, že
RPMN a zmluvný úrok sú dva rôzne pojmy, ktoré sa používajú v kontexte úverov a pôžičiek, a hoci sú
navzájom súvisiace, majú odlišný význam. V skratke, úrok je len jednou z častí nákladu na úver, zatiaľ čo
RPMN zohľadňuje všetky náklady spojené s pôžičkou, preto RPMN a úrok nemôžu byť v rovnakej výške.
Žalobca vypočítal zmluvný úrok pomocou vzorca, ktorý tvorí prílohu č. 2 k zákonu o spotrebiteľských

úveroch s prihliadnutím na najvyššiu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru
a priemernú RPMN v čase poskytnutia úveru. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by
žalobca v zmluve uviedol nesprávnu výšku RPMN 20,60 %, pričom konajúcemu súdu pri použití RPMN
kalkulačky Ministerstva financií Slovenskej republiky vyšiel výpočet RPMN vo výške 19,36%, bolo bymožnéuzavrieť,ževzmluveoúverebolanesprávneuvedenáročnápercentuálnamieranákladov,avšak
v prospech spotrebiteľa.
5.5. K záveru Okresného súdu Žilina ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru

z dôvodu hrubého porušenia povinnosti skúmať bonitu žalovaného žalobca namietol, tvrdenie
konajúceho súdu ohľadne hrubého porušenia povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch, a že skúmanie bonity žalovaného prebehlo bez odbornej starostlivosti.
Žalobca mal za to, že uvedené tvrdenie je nesprávne a vychádza z nesprávnych skutkových zistení
Okresného súdu Žilina. Žalovaný v čase posudzovania žiadosti pravidelne disponoval voľnými zdrojmi

v minimálnej výške 339,41 eur mesačne. Z uvedeného vyplýva preukázaný záver, že žalovaný pred
poskytnutím úveru pravidelne disponoval dostatočnými zdrojmi na splácanie dohodnutej mesačnej
splátkyúveruvovýške120,25eur.Žalobcapovažovalzadôležitépodotknúť,žepokiaľžalobcadopytoval
žalovaného ohľadne reálnych výdavkov a žalovaný uviedol sumu vo výške 0,00 eur, pričom ak vedome
ďalšie výdavky zamlčal za účelom poskytnutia úveru, žalovaný sa dopustil trestného činu úverového
podvodu v zmysle § 222 Zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, nakoľko žalobca nemá inú možnosť,

len spoliehať sa na pravdivé informácie poskytnuté žalovaným. Aj napriek uvedenému žalobca opätovne
poukázal na skutočnosť, že žalovaný nemal žiadnu vyživovaciu povinnosť, býval u rodiny a dostatočne
zdokladoval svoje príjmy. Na výdavky ohľadne stravu, oblečenia, obuv, drogériu, hygienické potreby, a
iné práve slúži inštitút sumy životného minima. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 8CoCsp/51/2022 zo dňa 28.04.2024.

5.6. Žalobca mal ďalej zato, že výpočet splnenia limitu ukazovateľa schopnosti žalovaného splácať
podľa § 2 Opatrenia NBS č. 10/2017 (ktorého hodnota nemôže prekročiť 1), bol vykonaný v súlade
s ustanoveniami § 2 Opatrenia NBS č. 10/2017 a taktiež výpočet splnenia limitu celkovej zadlženosti
žalovaného k príjmu podľa § 6a Opatrenia NBS č. 10/2017 (ktorého hodnota nemôže prekročiť 8),
bol vykonaný v súlade s ustanoveniami § 6a Opatrenia NBS č. 10/2017. S poukazom na uvedené

mal žalobca zato, že povinnosť žalobcu, ako veriteľa, pred poskytnutím úveru posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa - žalovaného splácať požadovaný spotrebiteľský úver bola
nepochybne splnená.
5.7. Žalobca uviedol, že nižšie uvedené skutočnosti nemohol žalobca v konaní pred Okresným súdom
Žilina použiť bez vlastnej viny, a to z dôvodu procesného pochybenia Okresného súdu Žilina bližšie

popísaného v bode Ad I. tohto odvolania. Predmetné skutočnosti navyše neboli nikdy zo strany ako
Okresného súdu Žilina, ako ani zo strany žalovaného namietané, a prvýkrát boli Okresným súdom Žilina
prezentované až v odôvodnení rozsudku, kedy už žalobca nemohol tieto nové prostriedky procesnej
obrany a procesného útoku objektívne využiť. Prostriedky procesnej obrany a procesného útoku vo
vzťahu k záverom Okresného súdu Žilina ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru za účelom

dosiahnutia spravodlivého rozhodnutia si žalobca dovolil doplniť skutkový stav preukazujúci zákonnosť
výškyzmluvnéhoúrokuspotrebiteľskéhoúveruodkázanímnaAdII.Bod2.svojhoodvolania.Prostriedky
procesnej obrany a procesného útoku vo vzťahu k záverom Okresného súdu Žilina ohľadne poistenia,
žalobca pri uzatváraní Zmluvy o zabezpečení poistenia predložil žalovanému nasledujúce dokumenty
ohľadne uzatvorenia poistenia: Žiadosť o zabezpečenie poistenia schopnosti splácať Úver zo dňa

23.07.2019; protokol o sprostredkovaní poistenia zo dňa 23.07.2019; všeobecné poistné podmienky zo
dňa 23.07.2019; informačný dokument o poistnom produkte zo dňa 23.07.2019.
5.8. Podľa názoru žalobcu Okresný súd Žilina sa vydaním rozsudku výrazne odchýlil od ustálenej
rozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky. Žalobca poukázal na súdne konania
uvedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41Cpr/22/2018, na Okresnom súde Rimavská Sobota

pod sp. zn. 10Csp/145/2018, na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 6CoCsp/48/2021 a súdne
konanienaKrajskomsúdevBanskejBystricipodsp.zn.43Co/70/2019.Žalobcavnadväznostinavyššie
uvedené poukazál na skutočnosť, že rozsudok Okresného súdu Žilina je zjavne nesprávny. Okresný
súd Žilina sa vydaním rozsudku výrazne odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov
Slovenskej republiky v obdobných veciach, pričom svoj odklon nijakým spôsobom neodôvodnil. Ako

vyplýva aj z vyššie uvedených dôkazov, zmluva bola uzavretá v súlade s príslušnými právnymi predpismi
a neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
5.9. V závere odvolania žalobca uviedol, že Okresný súd Žilina postupoval v predmetnej veci v rozpore s
ustanoveniami CSP, a to v takej miere, že výrazným spôsobom zasiahol do práva žalobcu na spravodlivý
proces. Žalobca mal zároveň zato, že Okresný súd Žilina predmetnú vec nesprávne skutkovo, ako aj

právne posúdil. Žalobca zároveň uviedol, že Okresný súd Žilina sa výrazným spôsobom odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe a svoj odklon nijakým spôsobom neodôvodnil, čím porušil princíp právnej
istoty.6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril poukujúc na § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že od 01.01.2017 bolo do § 17 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch zakomponované ustanovenie, ktoré zakazuje postupovať pohľadávky zo

spotrebiteľských úverov na subjekty, ktoré nemajú licenciu od NBS a teda ani nepodliehajú dohľadu
NBS. Obchodná spoločnosť Silverside Financial services, s.r.o. ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení
pohľadávky nemala oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov od NBS a teda nepodliehala
jej dohľadu, čo má za následok, že došlo k postúpeniu pohľadávky v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. a teda zmluva o postúpení je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný

právny úkon a žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolaní žalobcu aj
žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP,
bez nariadenia pojednávania postupom v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku I. v časti, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 842,36 eur a vo
výroku II. v časti, ktorou žalobu o uloženie povinnosti na zaplatenie sumy 937,41 eur (titulom zmluvnej

pokutysumu510,53euratitulompoistnéhosumu426,88eur)zamietol,vzmysleust.§387ods.1,2CSP
potvrdil, vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Odvolanie žalobcu v časti proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie odmietol.

8. Odvolací súd skôr, ako vecne preskúma napadnuté rozhodnutie na základe podaného odvolania,

skúma prípustnosť podaného opravného prostriedku. Subjektom oprávneným podať odvolanie je strana,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Žalobca okrem ostatných výrokov podal
odvolanie aj voči výroku I. rozsudku, ktorým mu bolo čiastočne vyhovené jeho žalobe. V časti, v ktorej
bolo vyhovené žalobe žalobcu (t.j. výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie), nie je žalobca subjektívne
oprávnenou osobou na podanie odvolania, preto odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku

súdu prvej inštancie odmietol (§ 386 písm. b) CSP).
9. Následne odvolací súd napadnuté rozhodnutie vecne preskúmal na základe odvolaní žalobcu
a žalovaného.

10. Odvolanie žalovaného odvolací súd nepovažuje za dôvodné. Žalovaný v podanom odvolaní napadol

výrokI.rozsudkusúduprvejinštancienamietajúcaktívnuvecnúlegitimáciužalobcu.Mázato,ženedošlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky podľa
§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.

10.1

Súd prvej inštancie sa vecnou legitimáciou žalobcu zaoberal podrobne a vyčerpávajúco v odseku 36.
odôvodnenia svojho rozsudku. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi jeho rozhodnutia a poukazuje
na ne, preto nie je dôvod ich opakovať. Právny predchodca žalobcu postupoval splatnú pohľadávku,
preto sa na toto postúpenie nevzťahovali obmedzenia vyplývajúce z § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“). Zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii

(ďalej len „ZKR“) predstavuje špeciálnu právnu úpravu, ktorej aplikácia má prednosť pred úpravou
Občianskeho zákonníka, ako aj ZoSÚ v prípade, ak je na veriteľa vyhlásený konkurz. K zosplatneniu
úveru tak došlo v zmysle § 46 ods. 1 ZKR a pohľadávka žalobcu tak bola v čase postúpenia splatnou.
Následne tak mohlo dôjsť k jej platnému postúpeniu bez obmedzení vyplývajúcich
z § 17 ods. 1 ZoSÚ.

11. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie, toto odvolací
súd považuje za čiastočne dôvodné. Žalobca napadol rozsudok z dôvodov vyplývajúcich z ust. § 365
ods. 1 písm. b), f) g), h) CSP.

12. Žalobca namieta porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré vidí v tom, že súd prvej inštancie
v rozpore s ust. § 181 ods. 2 CSP neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, ktoré dôkazy
vykoná, ktoré dôkazy nevykoná. Zároveň neuviedol predbežné právne posúdenie veci. Rozsudok súdu
prvej inštancie považuje za prekvapivý.

13. Odvolací súd konštatuje, vychádzajúc zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.10.2024, že poučenie,
ktoré súd prvej inštancie uviedol, nenaplnilo zákonné ustanovenie § 181 ods. 2 CSP. Zároveň však
odvolací súd uvádza, že v zmysle konštantnej judikatúry vyšších súdnych inštancií (napríklad uznesenie
NS SR sp. zn. 9Cdo/214/2021, 1Obdo/92/2018, 2Obdo/56/2020, 7Cdo/11/2020, atď.) porušeniecitovaného ustanovenia nelimituje stranu sporu pri uplatnení jej procesných práv. Z judikatúry Ústavného
súdu SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) tiež vyplýva, že súd až v samotnom rozhodnutí vo veci a nie
v rámci postupu podľa ust. § 118 ods. 2 OSP (predchádzajúca právna úprava) vyjadrí svoj definitívny

právny názor. Vychádzajúc z obsahu spisu sporné skutkové tvrdenia vychádzali priamo z obrany
(vyjadrení) žalovaného, ktoré boli žalobcovi k dispozícii. Uvedenú odvolaciu námietku preto odvolací
súd nepovažoval za dôvodnú.

14. Žalobca ďalej namieta záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Má za to, že tento záver

vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávnych právnych záverov. V tejto časti je odvolanie
dôvodné.
14.1
Aby mohol byť spotrebiteľský úver vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov, musia byť naplnené dôvody
vyplývajúce z ust. § 11 ods. 1 a 4 ZoSÚ (platného v čase uzatvorenia zmluvy). Podľa súdu prvej inštancie
dôvodom pre toto konštatovanie je nesprávne uvedenie RPMN v zmluve v neprospech spotrebiteľa, ako

aj hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona pri posudzovanie schopnosti splácať
úver. S uvedenými závermi sa odvolací súd nestotožňuje.

14.2
Pokiaľ ide o RPMN, súd prvej inštancie si v odseku 46. svojho rozsudku odporuje, keď tvrdí, že v zmluve

bola nesprávne uvedená RPMN vo výške 20,60 % ročne, pričom správna výška RPMN je vo výške
19,36 %. Súd uvádza, že uvedené je v neprospech spotrebiteľa, s čím sa ale nemožno stotožniť. Ak
v zmluve bola uvedená vyššia RPMN ako skutočná, skutočná RPMN je tak v prospech spotrebiteľa, čo
nie je dôvodom pre vyhlásenie úveru za bezúročný a bez poplatkov.
14.3

Pokiaľ ide o skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, odvolací súd sa nestotožňuje so
záverom okresného súdu. Bezúročný a bezpoplatkový úver môže spôsobiť iba hrubé porušenie
povinnosti dodávateľa pri posudzovaní schopnosti dlžníka splácať úver bez akýchkoľvek údajov
o príjmoch, výdavkoch, rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadania na údaje z príslušnej
databázy alebo registrov na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver.

14.4
Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že veriteľ si za účelom posúdenia bonity klienta zadovážil
potvrdenia o jeho príjme (mzda + cestovné náhrady), výpisy z jeho účtu, ako aj výpisy z registrov
úverov. Zároveň disponoval informáciou o rodinnom stave a výdavkoch dlžníka – spotrebiteľa, za ktorých

pravdivosť si sám dlžník, t.j. žalovaný zodpovedá. Nebolo preukázané, že žalovaný by mal výdavky,
ktoré žalobca nezohľadnil. Po vyčíslení jeho príjmov a odpočítaní splátok úverov, ako aj uvedených
životných nákladov, ostávala žalovanému dostatočná suma na splácanie dohodnutej splátky 120,25
eur mesačne. Dôkazom tejto skutočnosti je aj reálny stav, ako vyplýva z obsahu spisu, keď žalovaný
dlhodobo dohodnuté splátky splácal (z poskytnutého úveru 4.600,- eur zaplatil 3.757,64 eur). Nemožno

preto konštatovať hrubé porušenie povinnosti žalobcu konať s odbornou starostlivosťou pri skúmaní
bonity klienta, čo vylučuje záver okresného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

15. Ďalšou dôvodnou odvolacou námietkou žalobcu je záver okresného súdu o neplatnosti dojednania
úroku z úveru pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ a § 3 ods. 1 OZ). Tento záver považuje odvolací

súd za nesprávny.

15.1
Je nesporné, že medzi stranami bol dojednaný úrok z úveru vo výške 19,36 % ročne. Keďže v danom
prípadeidejedinúodplatudohodnutúvzmluve,možnovýškuúrokupovažovaťzároveňzavýškuodplaty.

V rozhodnom období štát ustanovil najvyššiu prípustnú výšku odplaty na sumu 20,60 %. Odplata je
tak v danom prípade v súlade so zákonom, čo nespochybnil ani súd prvej inštancie. Má však za to,
že aj zmluva uzatvorená s výškou odplaty nepresahujúcou limit vyplývajúci z § 53 ods. 6 OZ môže
byť v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ ide o výšku úroku z úveru. Odvolací súd sa s týmto záverom
nestotožňuje a tento názor súdu prvej inštancie je v rozpore s judikatúrou vyšších súdnych autorít.

15.2
OS priznal ust. § 3 ods. 1 OZ a inštitútu dobrých mravov väčšiu váhu, než mu v konfrontácii s jasnými
a z hľadiska obsahu dispozície právnej normy pochybnosti nevzbudzujúcimi ustanoveniami § 53 ods.
6 OZ v spojení s § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. prináležala, zásadne poprel účela význam príslušných ustanovení. Uvedenými ustanoveniami bolo zavedené generálne pravidlo, podľa
ktorého odplata nesmie prevýšiť najvyššie prípustnú mieru, ktorú od spotrebiteľa možno požadovať,
a to z dôvodu, že v praxi bolo potrebné reagovať na ekonomickú, sociálnu a celkovú spoločenskú

zmenu pomerov v súvislosti s požičiavaním peňazí spotrebiteľom. Aby bolo možné flexibilne zohľadniť
potrebu zmien pri odplate a stanovení jej najvyššej prípustnej výšky, ponechalo sa toto určenie Vláde
SR, ktorá odplatu a jej najvyššiu prípustnú výšku ustanovuje vládnym nariadením. Účelom predmetných
ustanoveníjeokreminéhoajochranaveriteľov,ktorídodržiavajúzákon,prednejednotnourozhodovacou
praxou štátnych orgánov. Veriteľ, ktorý svojím konaním rešpektuje právnu úpravu stanovujúcu limit pre

úrokové sadzby, má legitímne očakávanie, že za to nebude zo strany štátnych orgánov sankcionovaný.
Pokiaľ súd v preskúmavanej veci vyhodnotil odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver ako rozpornú
s dobrými mravmi napriek skutočnosti, že bola dohodnutá v zákonom stanovených mantineloch,
vo svojich dôsledkoch nenaplnil ústavnoprávnu požiadavku vyplývajúcu z princípu právnej istoty,
a to legitímnu predvídateľnosť postupov súdu a práva (uznesenie NS SR 4Cdo/191/2022 zo dňa
26.01.2023).

16. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, súd prvej inštancie považoval dojednanie o zmluvnej pokute
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to jednak z dôvodu zákazu používania tejto zmluvnej
podmienky podľa § 53a Občianskeho zákonníka (na základe rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou č. k. 5Csp/99/2018-319 zo dňa 10.10.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

Prešov 9CoCsp/23/2020-389 z 29.04.2021), ako aj z dôvodu samotnej výšky, ktorú považoval za
neprimeranú, rozpornú so zákonom, prevyšujúcu priemernú hodnotu ročnej percentuálnej sadzby,
naposledy zverejnenú, o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne prevyšujúcu trojnásobok
úrokov podľa nariadenia (§ 3a ods. 1 Nariadenia 87/1995 Z.z.).
16.1 Žalobca neuviedol v odvolaní žiadne konkretizované odvolacie dôvody, ktorými by tento záver

súdu prvej inštancie spochybnil. Preto odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi, rozsudok súdu prvej
inštancie v tejto časti čo do zamietnutia žaloby v časti zmluvnej pokuty predstavujúcej uplatnenú sumu
510,53 eur nemohol vecne preskúmať. V prípade absencie konkretizovaných odvolacích dôvodov by
mohol odvolací súd prihliadnuť iba na vady, ktoré sa týkajú podmienok konania, také však v konaní
zistené neboli.

17. Odvolaciu námietku žalobcu dotýkajúcu sa práva na zaplatenie poistného vo výške 426,88 eur
s príslušenstvom nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Tento nárok bol zamietnutý pre neunesenie
dôkazného bremena. Odvolateľ – žalobca namieta prekvapivosť rozsudku, keď skutkové tvrdenia
uvedené v žalobe neboli spochybnené.

17.1 Žalobca má v konaní nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkaznú. Iba vtedy, ak uvedie
a preukáže skutkové tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho uplatnený nárok, môže byť v konaní úspešný.

17.2 V danom prípade možno konštatovať, že skutkové tvrdenia žalobcu o vzniku poistenia žalovaný
nespochybnil. To ale nezbavuje žalobcu povinnosti tvrdený nárok preukázať. Žalobca v konaní pred

súdom prvej inštancie ako dôkaz predložil iba zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver.
Nepredložil však poistnú zmluvu, ktorú podľa jeho tvrdení ako veriteľ uzatvoril s E. A., ani Všeobecné
podmienky. Súd prvej inštancie potom správne žalobu v tejto časti zamietol pre neunesenie dôkazného
bremena. Hoci žalobca v odvolacom konaní uvedené dokumenty predložil, ide o neprípustné novoty,
keďže žalobca nepreukázal skutočnosti, ktoré by mu bránili tieto dôkazy predložiť v konaní pred súdom

prvej inštancie. Nárok na zaplatenie poistného, ako aj príslušenstva v časti dotýkajúcej sa poistného
(úrok z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy poistného od splatnosti do zaplatenia), bol tak dôvodne
zo strany súdu prvej inštancie zamietnutý.
18. Na základe uvedených právnych záverov odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku I., ktorým
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 842,36 eur, keďže v tejto časti odvolanie žalovaného

bolo nedôvodné a vo výroku II. v časti, ktorou žalobu o uloženie povinnosti na zaplatenie sumy 937,41
eur (titulom zmluvnej pokuty sumu 510,53 eur a titulom poistného sumu 426,88 eur) zamietol, potvrdil
ako vecne správny.

19. Vo zvyšku, t.j. v ostatnej časti zamietnutej žaloby nad sumu 937,41 eur a príslušenstva, t.j. 5 % úroku

z omeškania od splatnosti do zaplatenia, odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z vyššie uvedených dôvodov.20. Okresný súd tak bude musieť opätovne posúdiť zvyšok uplatneného nároku vychádzajúc zo záveru,
že spotrebiteľský úver nemožno považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Súd prvej inštancie tak
bude musieť posúdiť nárok na zaplatenie ako oprávnený v časti poskytnutého úveru spolu s platne

dohodnutým úrokom z úveru a príslušným úrokom z omeškania 5 % od splatnosti nároku do zaplatenia.
Súd prvej inštancie tak musí opätovne vyhodnotiť oprávnenosť jednotlivých nárokov odvíjajúcich sa od
splatnosti s tým, že v splátkach, ktoré platil žalovaný, bol oprávneným nárokom okrem istiny aj úrok
z úveru. Vzhľadom na tieto závery opätovne prehodnotí aj úrok z omeškania. V novom rozhodnutí taktiež
rozhodne opätovne o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V Žiline, dňa 31. marca 2025

JUDr. Eva Malíková

predsedníčka senátu

JUDr. Roman Tichý

člen senátu
JUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu