Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. máj 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125203052
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125203052.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v spore žalobcu: A. B. – I. B. +, so sídlom C. D. XXXX/XX, XXX XX C., IČO:
XX XXX XXX, proti žalovanému: 1/ Krajský súd v Prešove, so sídlom E. XX, XXX XX C., 2/ F. A. F. B.,
G., súdny exekútor, so sídlom C. X, XXX XX G., o určenie neexistencie právnych účinkov elektronického
rozhodnutia, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 21.04.2025, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.04.2025, sa žalobca domáhal určiť,
že uznesenie Krajského súdu v Prešove H. XXXXXX X/XXXX-XXX, IČS:
XXXXXXXXXX, zo dňa 19.12.2024, doručené žalobcovi v elektronickej podobe, nemá právne účinky
elektronického úradného rozhodnutia vo forme verejnej listiny podľa § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013
Z.z., keďže nie je opatrené kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.12.2025 vydal Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, uznesenie
č.k. XXXXXX/X/XXXX – XXX, IČS: XXXXXXXXXX, ktoré bolo žalobcovi doručené prostredníctvom
elektronickej schránky v súlade s právnymi predpismi o elektronickej komunikácii. Po doručení
predmetného rozhodnutia bolo žalobcom preskúmané jeho elektronické vyhotovenie (ASiC-E kontajner,

podpisové údaje, metadáta, autorizácia). Po následnom naštudovaní definície zákonnosti uznesenia
doručeného v elektronickej podobe bolo zistené, že rozhodnutie nie je opatrené kvalifikovanou
elektronickou časovou pečiatkou, a teda nespĺňa jednu z kumulatívnych podmienok podľa § 23 ods.1
ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente. Uviedol, že sa tak ocitol v stave právnej neistoty,
keďže mu bol doručený elektronický dokument označený ako uznesenie H.XXXXXX/X/XXXX - XXX
IČS: XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2024, ktorého právna účinnosť ako verejnej listiny je sporná. Má za

to, že má na podaní tejto žaloby naliehavý právny záujem v zmysle judikatúry a výkladu § 137 CSP,
pretože predmetný dokument bol súdom doručený ako rozhodnutie, od ktorého sa odvíjajú procesné
lehoty (napr. na dovolanie, právoplatnosť); žalobca nemá možnosť spoľahlivo preveriť, či rozhodnutie
nadobudlo právne účinky; existuje stav právnej neistoty, ktorý je odstrániteľný jedine určením, či
dokument má právne účinky ako elektronické rozhodnutie orgánu verejnej moci.

3.Kžalobedňa24.04.2025pripojillistinnédôkazy,atoelektronickéuznesenie H.XXXXXX/
X/XXXX - XXX zo dňa 19.12.2024 vo formáte ASiC-E; krycí list; informatívne overenie elektronických
podpisov a pečatí; výsledok informatívneho overenia.

4. Následne dňa 26.04.2025 bolo súdu doručené oznámenie žalobcu o vadnom doručení elektronického
uznesenia a návrh na jeho riadne doručenie. Žalobca v tomto podaní uviedol, že žalobcovi bolo

dňa 08.02.2025 doručené vyššie označené uznesenie do jeho elektronickej schránky. Pri verifikácii
elektronického kontajnera (ASiC-E) žalobca zistil, že rozhodnutie neobsahuje kvalifikovanú elektronickúčasovú pečiatku v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Govermente. Podľa citovaného
ustanovenia má elektronický úkon orgánu verejnej moci právne účinky verejnej listiny iba vtedy, ak
je súčasne autorizovaný a opatrený kvalifikovanou časovou pečiatkou, prípadne, ak je autorizovaný v

čase,ktorýmožnovierohodnepreukázať.Nesplnenímtejtopodmienkynebolanaplnenámaterializovaná
forma doručenia, a teda právne relevantné doručenie rozhodnutia nenastalo, lehoty na podanie riadnych
opravných prostriedkov nemohli začať plynúť a rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť ani
vykonateľnosť.Nazákladeuvedenéhopodľa§122CSPnavrhol,abyokresnýsúd:1.vyslovilneúčinnosť
doručenia uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. XXXXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 19.12.2024; 2.

ustanovil súdu povinnosť zabezpečiť opätovné autorizovanie rozhodnutia vrátane kvalifikovanej časovej
pečiatky a jeho nové doručenie navrhovateľovi prostredníctvom ÚPVS; 3. priložil toto podanie do spisu
sp. zn. 10C/30/2025 a posúdil ho v súvislosti s prebiehajúcou určovacou žalobou; 4. informoval Krajský
súd v Prešove o vadnom doručení a o potrebe nápravy.

5. Dňa 27.04.2025 podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhol, aby

súd prikázal Krajskému súdu v Prešove zdržať sa vyznačenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti
na uznesení č. k. XXXXXX/X/XXXX – XXX, IČS 8117205424, z 19.12.2024 až do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C/30/2025. Zároveň, aby súd
prikázal súdnemu exekútorovi F. A. F. B., LLM - súdny exekútor Exekútorský úrad Levice, so sídlom
G., I. B. X, zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vymoženiu pohľadávky oprávneného podľa

exekučného konania pod sp. zn. EX95/17 až do právoplatného skončenia uvedeného konania vedeného
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C/30/2025.

6. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že pravdepodobnosť úspechu pramení
z toho, že podal žalobu podľa § 137 CSP na určenie neexistencie právnych účinkov elektronického

uznesenia, keďže rozhodnutie nie je opatrené kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou (§ 23
ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z.). Pokiaľ ide o hrozbu ťažko napraviteľnej ujmy (§ 324 ods. 2 CSP)
uviedol, že exekútor podal žiadosť o vyznačenie doložky právoplatnosti zo dňa 25.4.2025 k uzneseniu
KS Prešov, H. XXXXXX/X/XXXX - XXX zo dňa 19.12.2024, čím oznámil pripravovanú dražbu hnuteľných
vecí a blokuje podnikateľské účty žalobcu, čo môže viesť k zastaveniu činnosti firmy a nenahraditeľnej

škode. Vo vzťahu k primeranosti (§ 325 CSP) uviedol, že navrhované opatrenie len dočasne zachová
status quo. Oprávnenému nezaniká nárok ani právo na úroky z omeškania. Ako dôkaz k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia označil žalobu o určenie zo dňa 21.04.2025 s prílohami (ASiC-E,
validácia podpisu) a žiadosť súdneho exekútora o vyznačenie doložky právoplatnosti zo dňa 25.4.2025.
Navrhol, aby súd vyhovel návrhu v celom rozsahu a vyslovil, že exekučné a kancelárske úkony sa

nesmú vykonávať, kým nebude právoplatne rozhodnuté o žalobe vedenej pod sp. zn. 10C/30/2025 na
Okresnom súde Prešov.

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášal.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

17. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

18. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 62 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy
(ďalej len „vyhláška MSSR č. 543/2005 Z.z.), len čo súdny tajomník zistí, že rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, vyznačí na prvopise rozhodnutia zviazanom v súdnom spise deň, keď rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť a pripojí svoj podpis a dátum vyznačenia. Ak nadobudlo rozhodnutie

právoplatnosť len čiastočne, v zázname sa to presne vyjadrí. Podanie návrhu na doplnenie rozhodnutia
nie je prekážkou na vyznačenie právoplatnosti. Právoplatnosť rozhodnutia sa vyznačí aj v príslušnom
súdnom registri. Ak je to po vyznačení právoplatnosti potrebné, zabezpečí súdny tajomník bezodkladné
predloženie rovnopisu rozhodnutia opatreného doložkou právoplatnosti učtárni.

20. Podľa § 62 ods. 2 vyhlášky MSSR č. 543/2005 Z.z., právoplatnosť vyznačí na prvopise rozhodnutia
súdu prvého stupňa a na prvopise rozhodnutia súdu druhého stupňa súd, ktorý rozhodoval v prvom
stupni; ak sa súdny spis nachádza na súde druhého stupňa, právoplatnosť sa na rozhodnutí súdu
vyznačí na žiadosť účastníka konania na súde druhého stupňa.

21. Podľa § 62a vyhlášky MSSR č. 543/2005 Z.z., obdobne ako v § 62 sa postupuje aj v prípade
vyznačovania vykonateľnosti na prvopise rozhodnutia; vykonateľnosť na predbežnom opatrení podľa
osobitného predpisu vyznačí vždy sudca, ktorý predbežné opatrenie nariadil, aj s vyznačením hodiny
a minúty, kedy sa tak stalo.

22. Podľa § 63 ods. 1, 2 vyhlášky MSSR č. 543/2005 Z.z., súd na žiadosť vyznačí na predloženom
rovnopise rozhodnutia alebo schváleného zmieru dátum, kedy rozhodnutie alebo zmier nadobudli
právoplatnosť a vykonateľnosť. Vyznačeniu právoplatnosti ani vykonateľnosti nebráni, ak bol podaný
návrh na opravu rozhodnutia alebo zmieru. Právoplatnosť, prípadne vykonateľnosť sa vyznačuje
pripojením doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, a to odtlačkom pečiatky na prvú stranu rovnopisu

rozhodnutia alebo zmieru, spravidla do ľavého horného rohu. Doložku právoplatnosti a vykonateľnosti
podpíše zamestnanec súdu, ktorý ju pripojil, a uvedie dátum, kedy sa tak stalo.

23. Podľa § 23 ods. 1 veta prvá zákona č. 305/2013 Z.z o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o e-Governmente“),

orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania alebo
elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím
mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú
elektronickú časovú pečiatku, a to spôsobom podľa odseku 3.24. Podľa § 23 ods. 3 zákona o e-Governmente, ak tento zákon alebo osobitný predpis vyžaduje
autorizáciu konkrétnou osobou alebo osobou v konkrétnom postavení, orgán verejnej moci na

autorizáciu použije kvalifikovaný elektronický podpis vyhotovený s použitím mandátneho certifikátu, ku
ktorému sa pripojí kvalifikovaná elektronická časová pečiatka. Ak tento zákon alebo osobitný predpis
ustanovuje len povinnosť autorizácie bez označenia konkrétnej osoby alebo osoby v konkrétnom
postavení, alebo autorizujúcu osobu označuje len všeobecne ako oprávnenú osobu, orgán verejnej moci
na autorizáciu použije kvalifikovaný elektronický podpis vyhotovený s použitím mandátneho certifikátu

alebo kvalifikovanú elektronickú pečať, ku ktorým sa pripojí kvalifikovaná elektronická časová pečiatka.
Ak orgán verejnej moci vydáva elektronický úradný dokument, o ktorom vie, že je určený na použitie
do zahraničia, alebo ak o to z dôvodu použitia v zahraničí požiada osoba, ktorej sa takýto dokument
vydáva, orgán verejnej moci na autorizáciu použije kvalifikovaný elektronický podpis vyhotovený s
použitím mandátneho certifikátu, ku ktorému sa pripojí kvalifikovaná elektronická pečať a kvalifikovaná
elektronická časová pečiatka.

25. Čl. 3 ods. 34 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o
elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a
o zrušení smernice 1999/93/ES, „kvalifikovaná elektronická časová pečiatka“ je elektronická časová
pečiatka, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v článku 42.

26. Čl. 42 ods. 1 citovaného nariadenia, kvalifikovaná elektronická časová pečiatka spĺňa tieto
požiadavky:
a) spája dátum a čas s údajmi spôsobom, ktorý v rozumnej miere zamedzuje možnosť nezistiteľnej
zmeny údajov;

b) je založená na presnom zdroji času prepojenom s koordinovaným svetovým časom a
c) je podpísaná zdokonaleným elektronickým podpisom alebo zapečatená zdokonalenou elektronickou
pečaťou kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb alebo rovnocennou metódou.

27. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len, ak je potrebné

dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo
veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Pri obidvoch
uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený
a či je neodkladné opatrenie potrebné. Navrhovateľ musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna,
teda že osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak

(robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu
ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho
rozhodnutia. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je to, že aj pri prípadnom
osvedčení ohrozenia nároku navrhovateľa tu existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami sporu.

28. Súd posudzuje pred nariadením neodkladného opatrenia v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b)
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo

obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a

pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.

29. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje, či nárok, ktorý je predmetom konania
vo veci samej, je aspoň pravdepodobný, ďalej sa vyhodnocuje potreba neodkladnej úpravy pomerov
a napokon sa skúma, či žiadané opatrenie spĺňa princíp efektivity, ako aj proporcionality (porov.

rozhodnutie ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS 620/2021).

30. V kontexte vyššie uvedeného preskúmal súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj
k nemu pripojené listinné dôkazy, ktoré žalobca predložil na podporu svojich tvrdení a má za to, ženávrh nie je dôvodný, nakoľko žalobca nepreukázal v dostatočnej miere opodstatnenosť nariadenia
neodkladného opatrenia tak, ako sa ho domáha.

31. V preskúmavanej veci sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby
súd prikázal žalovanému v 1. rade zdržať sa vyznačenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na
uznesení č. k. 10CoEk/7/2024 – 178 zo dňa 19.12.2024 do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C/30/2025. Zároveň sa domáhal, aby súd prikázal žalovanému
v 2. rade zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vymoženiu pohľadávky oprávneného podľa

exekučného konania pod sp. zn. EX95/17 až do právoplatného skončenia uvedeného konania vedeného
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C/30/2025.

32. Svoj návrh odôvodnil, že konaním vo veci samej sa domáha určenia neexistencie právnych
účinkov elektronického uznesenia, keďže rozhodnutie nie je podľa jeho názoru opatrené kvalifikovanou
elektronickou časovou pečiatkou v súlade s § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. Hrozbu ťažko

napraviteľnej ujmy vidí v tom, že exekútor podal dňa 25.04.2025 žiadosť o vyznačenie doložky
právoplatnosti uznesenia KS Prešov, č.k. 10CoEk/7/2024 - 178 zo dňa 19.12.2024, čím oznámil
pripravovanú dražbu hnuteľných vecí a blokuje podnikateľské účty žalobcu, čo môže viesť k zastaveniu
činnosti firmy a nenahraditeľnej škode.

33. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov je zrejmé, že dňa 19.12.2024 rozhodol žalovaný
v 1. rade uznesením H. XXXXXX X/XXXX-XXX o odvolaní žalobcu (ako povinného) proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov, č.k. XXXX XXX/XXXX-XX zo dňa 22.08.2023, ktorým zamietol súd prvej
inštancie námietky povinného proti exekúcii a na zastavenie exekúcie, tak, že odmietol odvolanie proti
výroku I., potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. a účastníkom náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

34. Žalobca potvrdil, že uvedené uznesenie vydané žalovaným v 1. rade mu bolo doručené
prostredníctvom elektronickej stránky dňa 08.02.2025 v súlade s právnymi predpismi o elektronickej
komunikácii. Žalobca v konaní namieta len tú skutočnosť, že predmetné uznesenie podľa jeho názoru

neobsahuje kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku.

35. Z predloženého informatívneho overenia elektronických podpisov a pečatí, ako aj výsledku
informatívneho overenia vyplýva, že na podpis predmetného uznesenia zo dňa 19.12.2024, č.l. 178,
bol použitý podpisový formát ASIC, pričom boli podpísané 2 objekty (IdSMPdf.pdf a KryciList.xml) a to

3 podpismi. Konkrétne bolo dané uznesenie podpísané zákonnými sudcami - členmi senátu 10CoEk
Krajského súdu v Prešove, a to ich platnými kvalifikovanými podpismi s mandátnym certifikátom, a to
pokiaľ ide o F. F. J. s dátumom časovej pečiatky XX.XX.XXXX XX.XX, F. K. I. s dátumom časovej pečiatky
16.01.2025 11.03 a F. K. I. 16.01.2025 11.41. (č.l.12 spisu)

36. Súd je toho názoru, že žalobcom tvrdené skutočnosti neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov, a teda nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom znení. Žalobca síce v návrhu
poukazuje na hrozbu ťažko napraviteľnej ujmy majúcu spočívať v tom, že súdny exekútor oznámil
pripravovanú dražbu hnuteľných vecí a blokuje podnikateľské účty žalobcu, čo môže viesť podľa
tvrdení žalobcu k zastaveniu činnosti firmy a nenahraditeľnej škode, avšak tieto tvrdenia žiadnym

spôsobom neosvedčil. Samotná žiadosť súdneho exekútora zo dňa 25.04.2025 o vyznačenie doložky
právoplatnosti na dotknutom uznesení vydanom žalovaným v 1. rade nie je dôkazom, ktorý by mal
podporiť a osvedčiť uvedené tvrdenia žalobcu.

37. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúci sa priamo žalovaného v 1.

rade má súd za to, že žalobca neosvedčil opodstatnenosť jeho nariadenia poukazujúc naviac aj na tú
skutočnosť, že v súlade s § 62 ods. 2, ako aj § 62a vyhlášky MSSR č. 543/2005 Z.z. právoplatnosť
(obdobne aj vykonateľnosť) vyznačuje na prvopise rozhodnutia súdu prvého stupňa a na prvopise
rozhodnutia súdu druhého stupňa súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni, teda v danom prípade Okresný
súd Prešov. Uvedené potvrdzuje aj žiadosť súdneho exekútora o vyznačenie doložky právoplatnosti

zo dňa 25.04.2025, ktorá bola adresovaná Okresnému súdu Prešov, nie žalovanému v 1. rade. So
zreteľom na uvedené je teda možné prijať záver, že v tomto smere nie je naplnený ani princíp efektívnosti
neodkladného opatrenia. Uložením požadovanej povinnosti žalovanému v 1. rade s poukazom na danéokolnosti nemožno podľa názoru súdu objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia domáha.

38. Obdobný záver zaujal súd aj vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2.
rade (ako ďalšej strane konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Podľa názoru súdu
nejde v danom prípade o účinný prostriedok ochrany a to predovšetkým s prihliadnutím na ďalší princíp,
ktorý musí byť pri neodkladných opatreniach naplnený, a to princíp subsidiarity. Subsidiarita týkajúca
sa nariadenia neodkladných opatrení je síce výslovne upravená len vo vzťahu k zabezpečovaciemu

opatreniu, avšak podľa právneho názoru ústavného súdu vyjadreného v rozhodnutiach sp. zn. IV. ÚS
13/2020 a I.ÚS 257/2019 je aplikovateľná aj vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže
byťdosiahnutáúčinnásúdnaochrana.Súdvtomtokonkrétnomprípadezastávanázor,ženadosiahnutie
sledovaného cieľa nezvolil žalobca vhodný prostriedok súdnej ochrany. V danej situácii sa súdu na
dosiahnutie sledovaného účelu javí ako vhodnejšie využiť prostriedky ponúkané Exekučným poriadkom,
napr. návrh na odklad exekúcie podľa § 61h a nasl. Exekučného poriadku. V súvislosti s tým dáva súd do

pozornosti, že je mu z jeho úradnej činnosti známe, že zo strany žalobcu bol v exekučnej veci vedenej na
tunajšom súde pod sp. zn. 82Er 164/2017 podaný takýto návrh na odklad exekúcie zo dňa 25.04.2025,
a to práve s poukazom na podanie žaloby vo veci sp. zn. 10C 30/2025 a námietky v nej uvedené.

39. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana

neodkladným opatrením neznamená len osvedčenie niečoho, čo sa stalo a čo je medzi stranami
skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu
možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana. Zákonný
predpoklad osvedčenia nároku, spočívajúci v predbežnom skutkovom a právnom posúdení práva,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, nie je podľa ústavného súdu naplnený odkazom na vyriešenie tejto

otázky v konaní vo veci samej (porov. nálezy ÚS SR sp.zn. III. ÚS 139/2022, III. ÚS 458/2022).

40. Súd teda musí už v štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na základe
predložených dôkazov vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti úspechu navrhovateľa neodkladného
opatrenia v konaní o veci samej. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu

viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania so zreteľom na
všetky okolnosti prípadu vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. (porov. uznesenie NS SR sp. zn.
1 Obo 8/2019, sp. zn. 1 Obdo 79/2020)

41. Pokiaľ súd rozhoduje o neodkladnom opatrení počas konania, je nepochybne daná spätosť

rozhodovania o neodkladnom opatrení s rozhodovaním vo veci samej. Pokiaľ žaloba podaná vo veci
samej neobstojí „na prvý pohľad“ (napríklad z procesných dôvodov, nesprávnej aktívnej či pasívnej
legitimácie strany sporu, neosvedčením hmotného práva atď.), je konanie o neodkladnom opatrení bez
ďalšieho odsúdené na neúspech. Inak povedané, ak je zrejmé, že základ nároku nie je daný a nemôže
mu byť poskytnutá ochrana, nemôže byť poskytnutá ochrana ani nároku na vydanie neodkladného

opatrenia, ktorý je uplatňovaný v rámci konania vo veci samej (porov. ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 573/2023).

42. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa súd v ďalšom kroku zaoberal v primeranom rozsahu aj
pravdepodobnosťou úspechu žalobcu vo veci samej.

43. Žalobca sa vo veci samej domáha určenia, že uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. XXXXXX X/
XXXX-XXX, IČS: XXXXXXXXXX, zo dňa 19.12.2024, doručené žalobcovi v elektronickej podobe, nemá
právne účinky elektronického úradného rozhodnutia.

44. Z právnej úpravy Civilného sporového poriadku vyplýva, že zákonodarca zakotvil novú koncepciu

určovacích žalôb, keď rozlišuje klasickú určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) a žalobu o určenie
právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d). Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky
nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných
právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. (Civilný sporový
poriadok, Komentár, L. E. – J. J., M. I., XXXX, N. XXX).

45. Nemôže byť pochýb o tom, že v tomto konaní ide žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137
písm. d) CSP, t.j. skutočnosti, s ktorou zákon spája právne následky.46. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2
ods.1OZ).Právnateóriaklasifikujeprávneskutočnostidodvochzákladnýchkategórií,ktorýmisúprávne
skutočnosti závislé od vôle subjektov (tzv. vôľové, resp. subjektívne) a právne skutočnosti nezávislé od

vôle subjektov. Právne skutočnosti závislé od vôle subjektov sú predovšetkým právne relevantné úkony,
medzi ktoré patria právne úkony a protiprávne úkony. Do tejto kategórie patrí tiež právne relevantné
faktické správanie sa, ktorého výsledkom môže byť vytvorenie hmotného alebo nehmotného predmetu
alebo konštitutívne súdne alebo iné úradné rozhodnutie.( Občiansky zákonník, 1. vydanie, 2025, s. 4
- 6: S. Meňhartová)

47. Civilný sporový poriadok v § 137 písm. d) pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za
predpokladu, že to vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Súd však v prejednávanej
veci nevzhliadol žiadne ustanovenie právneho predpisu, ktoré by pripúšťalo určiť neexistenciu právnych
účinkov elektronického súdneho rozhodnutia, tak ako to požaduje žalobca. Je teda zrejmé, že ak základ
nároku nie je daný a nemôže mu byť poskytnutá ochrana, nemôže byť poskytnutá ochrana ani nároku

na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý je uplatňovaný v rámci konania vo veci samej.

48. Na margo ešte súd uvádza, že aj za situácie, že by takáto žaloba prípustná bola, žalobca podľa
názoru súdu dostatočne neosvedčil danosť práva uplatneného žalobou. Iba samotné tvrdenie žalobcu
o absencii kvalifikovanej časovej pečiatky bez akýchkoľvek ďalších relevantných skutkových tvrdení

(naviac za situácie, že listinné dôkazy predložené žalobcom svedčia o opaku – bod 35 rozsudku),
nemohol súd považovať za hodnoverné osvedčenie nároku. V súvislosti s tým dáva súd do pozornosti
aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 307/2020, kedy Ústavný súd akceptoval postup
odvolacieho súdu, ktorý nenariadil neodkladné opatrenie v súvislosti s nedostatočným osvedčením
premlčania záložného práva. Iba tvrdenie o premlčaní záložného práva bez potrebnej špecifikácie

nepovažoval za osvedčenie dočasnej potreby úpravy pomerov účastníkov. Podľa ústavného súdu je
tento názor ústavne konformný.

49. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).