Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122210008
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1122210008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu Železničná spoločnosť
Slovensko, a.s., Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939, proti žalovanému Železnice
Slovenskej republiky, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, za účasti intervenienta na
strane žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 8.767,98 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-31Cb/97/2022-165 zo dňa 15.2.2024 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-31Cb/97/2022-165 zo dňa

15.2.2024 v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom konanie v časti o zaplatenie sumy
8.518,62 EUR s príslušenstvom zastavil, druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 216,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 216,50 EUR
od 27.8.2019 do zaplatenia, tretím výrokom vo zvyšku žalobu zamietol, štvrtým výrokom nepriznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania a piatym výrokom vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške

432,80 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a. s., a to po právoplatnosti
tohto uznesenia.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
10.11.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy a zákonných úrokov
z omeškania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.11.2018 došlo v železničnej stanici Bratislava,
hlavná stanica pri vykonávaní posunu k vykoľajeniu železničného koľajového vozidla žalobcu Bdgteer

61 56 20-00 106-0, pričom súčasťou posunu boli aj ďalšie tri železničné koľajové vozidlá žalobcu /
Bdmpeer 61 56 20-70 306-1, Bmpz 61 56 22-70 003-2 a Bdgteer 61 56 20-00 111-0/. Vznik nehody
spôsobil žalovaný. Stav jednotlivých železničných koľajových vozidiel musel byť posúdený v rámci
komisionálnych prehliadok. Dňa 12.8.2019 žalobca vystavil žalovanému faktúru na náhradu škody na
sumu 27.057,22 EUR, z toho suma 124,68 EUR pripadala na bezpečnostnú prehliadku vozidla Bdgteer
61 56 20-00 111-0 a suma 124,68 EUR pripadala na bezpečnostnú prehliadku vozidla Bmpz 61 56
22-70 003-2. Žalobcovi bolo listom intervenienta zo 4.9.2019 oznámené, že mu zo zmluvného poistenia

uzatvoreného so žalovaným uhradí škodu v sume 17.815,90 EUR. Z predmetného oznámenia vyplývalo,
že intervenient odpočítal z celkovej škody sumu nelikvidných položiek vo výške 249,36 EUR a sumu
8.991,96 EUR označenú ako opotrebenie /amortizácia/.3. Žalovaný na svoju procesnú obranu v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že amortizácia bola
odpočítaná oprávnene, keďže táto suma nie je súčasťou skutočnej škody a žalobca nemá na jej náhradu
právo. K nelikvidným položkám v sume 239,36 EUR žalovaný uviedol, že v zmysle komisionálnych

prehliadok boli pri nehode priamo poškodené len 2 železničné koľajové vozidlá, ktorých poškodenie si
vyžadovalo opravu. Žalobca podľa žalovaného nevyhnutnosť vykonania prehliadok k ostatným dvom
železničným koľajovým vozidlám nepreukázal, a teda nejde o výdavky, ktoré bolo nutné vynaložiť,
keďže vynaložením týchto nákladov nedošlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie aplikoval na daný spor § 373 a nasl., § 369 ods. 1 Obch. zák. a na základe
vykonaného dokazovania posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodný záväzkový
vzťah s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka vzhľadom na dohodu medzi
stranami obsiahnutú v zmluve o prístupe k železničnej infraštruktúre, a žalobou uplatnený nárok na
náhradu škody ako nárok podľa § 373 Obchodného zákonníka, ktorý vznikol porušením zmluvnej

povinnosti žalovaného. Podaním zo dňa 31.10.2023 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 8.518,62
EUR s príslušenstvom späť. Súd prvej inštancie v ostávajúcej časti /249,36 EUR s príslušenstvom/
vyhodnotil nárok žalobcu ako čiastočne dôvodný /v časti o zaplatenie 216,50 EUR s prísl./. Čo do
základu nároku ustálil, že boli naplnené všetky kumulatívne predpokladu zodpovednosti žalovaného
za škodu. Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť zabezpečiť zjazdnosť železničnej infraštruktúry,

keďže podľa správy zo zisťovania príčin vzniku nehody zo dňa 19.12.2018 príčinou vzniku nehody bola
technická porucha zariadenia infraštruktúry v správe ŽSR, v ktorej bol ako subjekt zodpovedný za škodu
označený žalovaný. Tým bol splnený prvý z predpokladov zodpovednosti za škodu v podobe porušenia
právnej povinnosti na strane žalovaného. Náklady na vykonanie komisionálnej prehliadky jednotlivých
železničnýchkoľajovýchvozidiel/všetkých4osobnýchvozňovtvoriacichvlakovúsúpravu/boližalobcom

vynaložené na zistenie ich stavu po nehode, či nie sú poškodené, a či sú spôsobilé ďalšej prevádzky v
osobnej vlakovej doprave bez potreby ich opravy. Vynaložením nákladov na vykonanie komisionálnych
prehliadok všetkých 4 železničných koľajových vozidiel zúčastnených pri nehode došlo k zníženiu
majetkových hodnôt na strane žalobcu, čím vznikla na strane žalobcu škoda ako druhý predpoklad
zodpovednosti žalovaného za škodu. Medzi vznikom nehody v podobe vykoľajenia vlakovej súpravy

zloženej zo 4 železničných koľajových vozidiel pre technický stav železničnej infraštruktúry a nákladmi
vynaloženými žalobcom na vykonanie komisionálnej prehliadky na zistenie stavu predmetných vozidiel
po nehode, či si vyžadujú opravu, prípadne v akom rozsahu, je daná priama príčinná súvislosť, čím
bol naplnený aj tretí kumulatívny predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu. Súd prvej inštancie
zároveň uviedol, že ak by sa žalovaný riadne staral o železničnú infraštruktúru, nemusel by žalobca

predmetné železničné koľajové vozidlá z dotknutej vlakovej súpravy preskúmať v rámci komisionálnych
prehliadok za účelom zistenia ich stavu a ich prípadného poškodenia. Je pritom nepodstatné, že
závery z komisionálnych prehliadok boli také, že len dve zo štyroch vozidiel z vykoľajenej vlakovej
súpravy vykazovali poškodenia vyžadujúce si ich opravu. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca mal
voči žalovanému nárok na náhradu škody v podobe náhrady nákladov vynaložených na komisionálne

prehliadky vozidiel Bmpz 61 56 22-70 003-2 a Bdgteer 61 56 20-00 111-0 podľa ustanovenia § 380
Obchodného zákonníka v celkovej preukázanej sume 216,50 EUR (2x108,25 EUR). Súd prvej inštancie
zdôraznil, že zo zápisu z komisionálnej prehliadky z 19.11.2018 ŽVK Bmpz 61 56 22-70 003-2 vyplýva,
že celková cena práce vynaložená žalobcom bola v sume 108,25 Eur /5Nhx21,65 Eur/Nh/. Zo zápisu
z komisionálnej prehliadky z 19.11.2018 ŽVK Bmpz 61 56 20-00 111-0 vyplýva, že celková cena práce

vynaložená žalobcom bola v sume 108,25 Eur /5Nhx21,65 Eur/Nh/.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie považoval základ nároku žalobcu ako daný. Súd
konanie v časti o zaplatenie 8.518,62 EUR s príslušenstvom zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia
žaloby žalobcom /výrok I./ V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu vo výške 249,36 EUR v podobe

náhrady nákladov vynaložených na komisionálne prehliadky oboch železničných koľajových vozidiel
považoval za nesprávny a rozporný s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Tento nárok vyhodnotil
ako čiastočne dôvodný, a to v časti náhrady nákladov vynaložených na komisionálne prehliadky oboch
železničných koľajových vozidiel v celkovej preukázanej sume 216,50 EUR. Nakoľko sa žalovaný dostal
do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, priznal súd v súlade s § 369 Obch. zák. žalobcovi

zákonný úrok z omeškania /výrok II./. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol /
výrok III./. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 a §
262 ods. 1 C.s.p. a nepriznal prevažne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania, keďžemu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli /výrok IV./ a rozhodol o vrátení súdneho poplatku z
dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom pred prvým pojednávaním vo veci samej /výrok V./.

6. Proti výroku II. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods.1
písm. h) C.s.p. a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd žalobu žalobcu zamietne
v celom rozsahu a žalovanému prizná proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške,
event. navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Žalovaný sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bode

11.4. odôvodnenia napadnutého rozsudku a uviedol, že žalobca nepreukázal nevyhnutnosť vynaloženia
nákladov na vykonanie bezpečnostnej (komisionálnej) prehliadky tak ako to vyžaduje § 380 Obch. zák.
a náklady vynaložené na vykonanie bezpečnostnej prehliadky nespadajú pod pojem „skutočná škoda“.
Poukázal na skutočnosť, že zvyšné dva vozne s označením Bmpz 61 56 22-70 003-2 a Bdgteer 61 56
20-00 111-0, ku ktorým vykonal žalobca bezpečnostné prehliadky, sa pri nehode nevykoľajili a ani neboli
pri nehode poškodené, čo znamená, že nebolo nutné ich uvedenie do predošlého stavu, resp. obnovenie

ich pôvodného stavu, nakoľko v dôsledku nehody nedošlo k takej zmene v stave, ktorý by si vyžadoval
opravu. Žalovaný mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko svoje tvrdenie nepodložil
dôkazmi, z ktorých by bolo jednoznačné, že vykonanie bezpečnostnej prehliadky bolo jeho povinnosťou,
a že ide o škodu, resp. ušlý zisk, ktorú by mu mal uhradiť žalovaný. Žalovaný poukázal na obdobné
súdne konanie sporových strán vedené Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. B1-36Cb/12/2022,

v ktorom žalobca zobral žalobcu v celom rozsahu späť. Žalovaný považoval napadnutý rozsudok za
nepresvedčivý a nárok žalobcu na zaplatenie sumy 216,50 EUR za neopodstatnený.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na podanej žalobe a svojich doterajších
vyjadreniach. Považuje napadnuté rozhodnutie za správne, v súlade so skutkovým a právnym stavom

prejednávanej veci a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil. Uviedol, že nikto nemôže spravodlivo požadovať od poškodeného, aby preveroval
len časť svojho majetku, ktorý bezprostredne súvisí s protiprávnym konaním škodcu. Bez prehliadky
všetkých vozňov posunu, by žalobca nevedel určiť rozsah celkového zníženia žalobcovho majetku /ujmu
v majetkovej sfére/, ktorú si chcel uplatniť u žalovaného. Podľa argumentácie žalovaného uvedenej v

odvolaníbysimalžalobcaselektívnevybraťlenniektorévozidláposunu,abyzistilrozsahcelkovejškody,
ktorá žalobcovi vznikla. Žalobca musel vykonať komisionálnu prehliadku z bezpečnostných dôvodov
všetkýchvozňov,ktorébolisúčasťouposunu.Žalovanýzdôraznil,žedošlokvynaloženiutýchtonákladov
v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Zároveň poukázal na § 15 ods. 1 zák. č. 514/2009
Z.z. a § 20 ods. 4, § 30 ods. 1 písm. k) zák. č. 513/2009 Z.z., obsah zmluvy o prístupe k železničnej

infraštruktúre a uviedol, že v prílohe č. 1 /Predpisy manažéra infraštruktúry platné pre železničný podnik/
riadok 13 zmluvy sa uvádza predpis žalovaného Z 17 s názvom Nehody a mimoriadne udalosti /ďalej
predpis Z 17/. V správe zo zisťovania príčin vzniku nehody zo dňa 19.12.2018 sa predpis Z 17 uvádza
v zozname použitých predpisov. Podľa X. kapitoly bodu 163 písm. c) predpisu Z 17 je dopravca pri
zisťovaní príčin vzniku nehody povinný zabezpečiť u koľajových vozidiel účastných na nehode ich

prehliadku,premeranieavyhodnotenienameranýchhodnôtvsúladesplatnýmipredpismianormami.Ak
na uvedené činnosti nemá vytvorené podmienky /meradlá, nivelizované koľaje a pod./, musí zabezpečiť
ich premeranie u iného spôsobilého subjektu. Bezpečnostné prehliadky zabezpečil žalobca na vlastné
náklady a svojimi výkonmi. Poukázal na článok I Správy (str. 2) a čl. II. Správy (str. 6) a uviedol, že
povinnosť prehliadok vozňov zaviedol žalovaný predpisom, ktorého vydanie ustanovil priamo zákon o

dráhach.

8. Žalovaný následne v odvolacej replike zotrval na svojich odvolacích dôvodoch uvedených v odvolaní.
Nestotožnil sa s vyjadrením žalobcu v reakcii na podané odvolanie, a poukázal na to, že bezpečnostné
prehliadky boli vykonané zamestnancami žalobcu, z ktorých povahy práce takéto úkony vyplývajú, a

k vykonaniu ktorých došlo v rámci pracovného času zamestnancov žalobcu, a preto žalovaný takéto
náklady nepovažuje za škodu, ktorú by mal žalovaný nahradiť.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /
ďalej len C.s.p./ prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa1.10.2025.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku /vo výroku II./ nie je možné vyhovieť.10. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na

ne poukazuje.

13. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:

14. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným nárokom žalobcu, ktorým sa
domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom náhrady škody podľa § 373 Obch. zák.. Spornou nebola
skutočnosť, že dňa 13.11.2018 došlo v železničnej stanici Bratislava, hlavná stanica, pri vykonávaní
posunu k vykoľajeniu železničného koľajového vozidla žalobcu Bdgteer 61 56 20-00 106-0, pričom
súčasťou posunu boli aj ďalšie tri železničné koľajové vozidlá žalobcu /Bdmpeer 61 56 20-70 306-1,

Bmpz 61 56 22-70 003-2 a Bdgteer 61 56 20-00 111-0/. V správe ŽSR ako aj v správe o nehode bol ako
subjekt zodpovedný za škodu označený žalovaný.

15. Podľa § 380 Obch. zák., za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že
musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s posúdením nároku žalobcu súdom prvej inštancie a v
podrobnostiach naň odkazuje. Súd prvej inštancie aplikáciou ust. § 373-380 Obch. zák. na prejednávaný
spor správne dospel k záveru, že žalovaný naplnil všetky predpoklady zodpovednosti za škodu,
podrobne objasnené v bodoch 11.1.-11.5. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd v zhode

so súdom prvej inštancie zdôrazňuje, že ust. § 380 Obch. zák. nepodmieňuje, aby vynaloženie nákladov
poškodeným sa týkalo len tých vecí, ktoré boli pri škodovej udalosti fyzicky poškodené, resp. zničené,
o to viac v situácii, ak žalobca vynaložil náklady na zistenie všetkých 4 vozidiel, ktoré sa priamo týkali
škodovej udalosti, za účelom posúdenia či si tieto vozidlá vyžadujú opravu alebo nie. Súd prvej inštancie
zároveň správne uviedol, že sporové strany si v rámci zmluvného vzťahu nevylúčili aplikáciu § 380 Obch.

zák. a ani nemodifikovali pre konkrétny prípad.

17. V rozsahu odvolacích námietok žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal nevyhnutnosť
vynaloženia nákladov na vykonanie bezpečnostnej prehliadky v súlade § 380 Obch. zák. aj v súvislosti
so zvyšnými dvoma vozňami s označením Bmpz 61 56 22-70 003-2 a Bdgteer 61 56 20-00 111-0,

ktoré sa pri nehode nevykoľajili a ani neboli pri nehode poškodené, odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že túto skutočnosť je potrebné vyhodnotiť v kontexte s predloženými dôkazmi. Z predložených
listinných dôkazov, predovšetkým zo správy o nehode zo dňa 19.12.2018 vytvorenej žalovaným bolo
preukázané, že samotný žalovaný jednoznačným a nepochybným spôsobom deklaroval, že všetky
železničné koľajové vozidlá z dotknutej vlakovej súpravy, a teda aj Bdgteer 61 56 20-00 111-0 Bmpz 61

56 22-70 003-2, bolo nutné prehliadnuť v rámci komisionálnej prehliadky. Odvolací prisvedčil tvrdeniu
žalobcu v rozsahu, že náklady na komisionálnu prehliadku všetkých 4 vozidiel je nutné považovať za
výdavky v zmysle § 380 Obch. zák., ktoré vznikli žalobcovi v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou,
ktorú zapríčinil žalovaný. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne ustálil, že železničné
koľajové vozidlá z dotknutej vlakovej súpravy Bdgteer 61 56 20-00 111-0 Bmpz 61 56 22-70 003-2

boli zaradené do vlakovej súpravy, ktorá bola vykoľajená, a bolo nevyhnutné zistiť, či aj tieto vozidlá
sú naďalej spôsobilé prevádzky v osobnej doprave bez potreby ich opravy tak, aby nebola ohrozená
bezpečnosť železničnej dopravy a predovšetkým bezpečnosť cestujúcich v osobnej doprave. Vzhľadom
na uvedené odvolací súd vyhodnotil túto odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú.18. V prípade ďalšej odvolacej námietky žalovaného v bode V. odvolania, v ktorom poukázal na
ust. § 220 ods. 2 C.s.p. a stroho konštatoval, že napadnutý rozsudok je nepresvedčivý, odvolací
súd považuje za potrebné uviesť, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi

základné zásady spravodlivého súdneho procesu a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.
Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len
tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z
9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj

IV. ÚS 115/03). Zároveň odvolací súd konštatuje, že z vyššie uvedeného tvrdenia žalovaného mu
nie je zrejmé v čom vidí nepresvedčivosť napadnutého rozsudku, pretože súd prvej inštancie sa v
odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne zaoberal všetkými vykonanými dôkazmi a tieto dôkazy aj
správne vyhodnotil. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou žalovaného v rozsahu,
že v obdobnom súdnom konaní vedenom Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. B1-36Cb/12/2022

medzi tými istými stranami sporu, v ktorom žalobca zobral žalobcu v celom rozsahu späť, pretože sa
jedná o dispozičné právo každého žalobcu v každom súdnom konaní, a zároveň daný spor nesúvisí s
prejednávanou vecou, preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil aj túto odvolaciu
námietku žalovaného ako nedôvodnú.

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s posúdením nároku žalobcu súdom prvej inštancie
a v podrobnostiach naň odkazuje. V rozsahu odvolacích námietok žalovaného odvolací súd totožne
so súdom prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade žalobca preukázal naplnenie základných
predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody podľa § 373 a nasl. Obch. zák.

20. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného

súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).
21. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody
neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť
skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, preto
napadnutý rozsudok, vo výroku II. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, súd mu však nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne nevznikli.

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).