Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/49/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119203215
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5119203215.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: HLAVA,
s. r. o., so sídlom Oravská cesta 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 429 503, právne zastúpený: advokátska
kancelária JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s. r. o., so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO:
47 239 573, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. – E., právne
zastúpený: Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina,
IČO: 47 258 608, 2/ A. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. - E., právne zastúpená:
JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokátka so sídlom Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, IČO: 42 224

501, o zaplatenie 6.750,- Eur s príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 32C/27/2019-400 zo dňa 16. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovaným
v rade 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania o odvolaní žalovaného
v rade 1/ a žalovanej v rade 2/ v rozsahu 100 % a nárok na náhradu trov konania pred súdom prvého

stupňa v rozsahu 100 %.

2. Žalobca sa domáhal nároku z titulu náhrady škody resp. vydania bezdôvodného obohatenia s tým,
že žalobca jednoznačne právny dôvod svojho nároku nedefinoval a ponechal na súde, aby súd
popísaný skutkový stav podriadil pod príslušnú právnu normu. Rozsudkom Okresného súdu Žilina
sp. zn. 31C/30/2005 zo dňa 04.02.2016, ktorý sa stal právoplatný 02.01.2017 a vykonateľný dňa
02.02.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/207/2016 zo dňa 26.10.2016

bolo právoplatne rozhodnuté, že žalovaní v rade 1/ a 2/ (ako žalobcovia v konaní sp. zn. 31C/30/2005)
sú povinní vypratať priestory so samostatným vchodom č. II. v juhozápadnej časti prízemia stavby školy
sup. č. XXXX na F. G. XX H. D., zapísanej na LV č. XXXX, trakt E., vedľajší vchod, pozostávajúce
z troch miestností, kuchyne, predsiene, komory, kúpeľne a WC a odovzdať ich odporcovi (I., C.
ako vlastníkovi nehnuteľnosti) v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V posudzovanom prípade
bolo preukázané, že žalovaní porušili svoju právnu povinnosť vyplývajúcu z tohto rozsudku, nakoľko
dobrovoľne v predpísanej lehote nesplnili povinnosť vypratať popísané priestory a tieto uvoľnili až počas

prebiehajúceho exekučného konania.

Žalobca si uplatnil náhradu škody titulom ušlého zisku, ktorá mala vzniknúť tým, že nemohol prenajímať
žalovanýmineoprávnené„obsadené“priestory,pričomvýškuškodypreukazovalodhadomobvyklejcenyz realitnej kancelárie, podľa ktorého bolo možné predmetné priestory prenajímať za sumu 8 Eur až
10 Eur mesačne bez DPH, energií a služieb. Z tohto odhadu je zrejmé, že sa týka obdobia od roku
2016 do 20.08.2019 s tým, že však nie je uvedená, aká presná výška nájomného v konkrétnom období

bola a je tam uvedená len možná výška nájomného v intervalovom od - do. Odhad vyhotovila realitná
spoločnosť, ktorá je súdu neznáma a preto nemal možnosť posúdiť, či daný odhad vyhotovila odborne
spôsobilá osoba. Vychádzal z § 206 CSP, podľa ktorého ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na
ktoré sú potrebné odborné znalosti na návrh súd vyžiada odborné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby,
pričom ale platí, že odbornú spôsobilosť osoby vyhodnocuje súd. V danom prípade nejde o listinu strán

sporu, ale o listinu tretej osoby. V súlade s uvedeným teda nebol žalobcom preukázaný vznik škody,
resp. výška škody, ktorá mala byť žalobcovi porušením povinnosti spôsobená.
Zároveň dospel k záveru, že žalobca nepreukázal reálny záujem nového nájomcu o predmetné priestory
už od žalovaného obdobia v roku 2017. Okolnosti ohľadne uzatvorenia nájomnej zmluvy s J. K. L.
v zmysle tvrdení žalobcu boli pre postup súdu, ktorým by žalobe žalobcu vyhovel, nepostačujúce.
Nájomná zmluva s J. L. ako príloha žaloby je tvorená jednou stranou, na ktorej nie je uvedený dátum

uzatvorenia zmluvy. Neskôr bola predložená zmluva s J. L. s dátumom uzatvorenia 29.03.2019, t. j.
10 dní po podaní žaloby, pričom žalobca si žalobou v tomto konaní uplatňuje svoj nárok na zaplatenie
za obdobie od 03.02.2017 do 13.11.2018. Reálny záujem o prenajatie priestorov v tomto období, resp.
reálna možnosť prenajať priestory iným subjektom v uvedenom období neboli preukázané. Nakoľko na
vznik nároku na náhradu škody je potrebné kumulatívne splnenie všetkých podmienok, pričom nebola

preukázaná podmienka vzniku tvrdenej škody bez bližšieho skúmania existencie ďalších podmienok
vzniku nároku na náhradu škody vyhodnotil, že žalobca vznik nároku na náhradu ním tvrdenej škody
voči žalovaným nepreukázal, to znamená neuniesol dôkazné bremeno.
Pokiaľ žalobca sa domáhal nároku alternatívne ako bezdôvodného obohatenia, predpokladom vzniku
bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho

majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného
súdu SR č. k. IV. ÚS 554/2012-35. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru
a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to,
že stav obohatenia vznikol. Nakoľko v danom prípade došlo k protiprávnemu konaniu v dôsledku ktorého
podľa názoru žalobcov vznikla škoda, žalobcom uplatnený nárok vyhodnotil ako nárok na náhradu škody

a nie nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na vznik, ktorého sa existencia protiprávneho úkonu
nevyžaduje. Zároveň však je potrebné preukázať aj výšku tohto nároku, čo žalobca z dôvodov vyššie
uvedených neuniesol.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v
§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v žiadnom prípade
neobstojí. Predmetom konania je škoda v podobe ušlého zisku, to znamená zisku, ktorý nemohol byť
dosiahnutý, pretože jeho dosiahnutiu bránila prekážka vytvorená protiprávne žalovanými. Súd prvého
stupňa dal žalobcovi za pravdu v tom, že žalovaní skutočne vytvorili protiprávne takúto prekážku

v dosiahnutí akéhokoľvek zisku, zároveň však kladie tomu absolútne nezodpovedajúce požiadavky vo
vzťahu k dokazovaniu, keď vytýka žalobcovi, že nepreukázal skutočnú presnú výšku nájomného, že
by v čase, kedy žalovaní protiprávne vylúčili žalobcu z užívania nebytového priestoru niekto prejavil
záujem o prenájom tohto priestoru. Zásadným procesným pochybením súdu prvej inštancie je to, že
vo vzťahu k výške nájomného nielen, že neakceptoval ním navrhnuté znalecké dokazovanie, ktoré

preukázateľne navrhol v písomnom podaní 26.08.2019, ale v odôvodnení rozsudku sa ani žiadnym
spôsobom nevysporiadal s týmto návrhom dôkazu. Najmä za situácie, ak odôvodnil zamietnutie žaloby
nedostatočnou odbornosťou doposiaľ zabezpečených dôkazov vo vzťahu k výške nájomného. Jedná sa
o značný zásah do sféry procesných práv žalobcu, ktorý má právo navrhovať dôkazy a tento dôkaz bol
nepochybne významný a relevantný vo vzťahu k predmetu konania. Rovnako nezmyselné vo vzťahu

k okolnostiam je odôvodnenie, že nebolo preukázané, že v rozhodujúcom období existoval konkrétny
nájomca, ktorý mal záujem prenajať si nebytové priestory práve v období, kedy žalovaní v rozpore
s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu vylúčil žalobcu ako potenciálneho prenajímateľa
vôbec z prístupu k nebytovým priestorom. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k.
4Co/725/2014-201. Výlučne v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaných nebolo možné

priestor ponúknuť na prenájom ani ho vôbec ukázať potenciálnym záujemcom. Napriek tomu v konaní
bolo preukázané viacerými dôkazmi, a to nielen písomným potvrdením J. L., ale aj iných subjektov
v objekte na F. G. XX H. D., že v rozhodujúcom období mali záujem si prenajať ďalšie priestory
z kapacitných dôvodov. O tom, že o tento konkrétny nebytový priestor bol záujem nepochybne svedčífakt, že sa prenajal v krátkom čase po tom, ako bol v rámci exekúcie nútene vyprataný. Požiadavka, aby
žalobca predložil zmluvu na prenájom tohto priestoru účinnú v období od 03.02.2017 do 18.11.2018,
teda počas doby, kedy sa priestor práve v dôsledku konania žalovaných prenajímal prenajímať nedal,

je zjavne nezmyselná. Ušlý zisk definuje ustálená súdna prax ako ujmu spočívajúcu v tom, že
u poškodeného nedošlo v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to
s ohľadom na pravidelný bez vecí dalo očakávať. V konaní preukázal, že pri pravidelnom behu vecí,
ak by nebol protiprávne vylúčený žalovanými z užívania a možnosti prenájmu nebytového priestoru,
by tento mohol prenajímať za štandardných podmienok, za akých prenajíma iné nebytové priestory

v objekte a za účelom preukázania výšky obvyklého nájomného navrhol znalecké dokazovanie. Nie sú
splnené podmienky, aby odvolací súd musel vo veci sám rozhodnúť podľa § 390 CSP, pretože vec síce
už predtým bola odvolacím súdom zrušená, avšak jednalo sa iba o medzitýmny rozsudok o právnom
základe nároku a výška škody doposiaľ predmetom odvolacieho prieskumu nebola. Pokiaľ odvolací
súd posúdi túto otázku inak trvá na tom, aby bolo v súlade s § 384 ods. 2 CSP na odvolacom súde
pred rozhodnutím vykonané ním navrhnuté znalecké dokazovanie. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť

a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, prípadne, aby na základe vykonania žalobcom
navrhnutého znaleckého dokazovania zmenil rozsudok podľa záveru znaleckého posudku.
4. Žalovaný v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že návrh žalobcu bol zamietnutý z dôvodu, že
žalobcavzniknárokunanáhradunímtvrdenejškodynepreukázal.Zhľadiskaodvolacíchnámietok,ktoré
odôvodňuje žalobca s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ CSP má za to, že tieto nie sú dané.

Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu vznikla taká ujma zodpovedajúce nerozmnoženiu
jeho majetkových hodnôt ako údajne poškodeného, ktoré by sa dali očakávať s ohľadom na pravidelný
priebeh udalostí. Názor žalobcu prezentovaný v odvolaní, že by preukázal pravidelný beh vecí nie je
správny, ani takýto záver nevyplynul z konania na súde prvej inštancie. V súlade s vysloveným názorom
Krajského súdu Žilina v uznesení sp. zn. 9Co/53/2022 mal za to, že na základe vykonaného dokazovania

súd prvej inštancie správne dospel k názoru o nepreukázanosti vzniku škody na strane žalobcu s tým,
že s ohľadom na túto skutočnosť ďalšie znalecké dokazovanie v konaní potrebné nebolo. Odvolanie
žalobcu nepovažuje za dôvodné a preto navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny
potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Žalovaná v rade 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje

za vecne správny, poukázala na zrušujúce uznesenie sp. zn. 9Co/53/2022 a v zmysle záverov tohto
rozhodnutia samotné protiprávne konanie žalovaných nemuselo mať za následok vznik škody tak,
ako ju špecifikuje žalobca. Po zrušujúcom uznesení odvolacím súdom žalobca v kontexte tohto
rozhodnutia uviedol, že považuje za zjavnú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaných
a ušlým ziskom a doplnil, že jeho nárok je preukázaný z nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená

s nasledujúcou nájomníčkou. Týmto neodstránil žalobca pochybnosti odvolacieho súdu ani neprispel
k zodpovedaniu otázok, ktoré odvolací súd nastolil. Teda neuniesol bremeno tvrdenia a naň nadväzujúce
dôkazné bremeno. Nebolo preukázané, že by pri pravidelnom chode vecí žalobca mohol rozmnožiť
svoj majetok v rozsahu ním tvrdenej sumy. Priestor užívaný žalovanými bol technicky usporiadaný
ako byt, pričom nebola dohľadaná stavebná projektová dokumentácia ani kolaudačné rozhodnutie. Do

dnešnéhodňanalistevlastníctvajestavbavymedzenádruhom11–budovapreškolstvo,navzdelávanie
a výskum a popisom – škola. Navyše rozhodnutím Regionálneho úradu verejného zdravotníctva
zo dňa 13.06.2019, právoplatného a vykonateľného 14.06.2019 preukázala, že priestory, ku ktorým
mala byť uzatvorená nájomná zmluva na prevádzku zubnej ambulancie ešte k uvedenému dňu (teda
až k 13.06.2019) nebol vydaný právoplatný súhlas s uvedením priestoru do prevádzky ako zubná

ambulancia. Žiadosť o súhlas k prevádzke bola podaná 10.06.2019, t.j. 7 mesiacov po tom, ako sa
žalovaný z priestorov odsťahovali dňa 12.11.2018. Konanie žalovaných tak nezapríčinilo nemožnosť
prenájmu priestorov. Súd prvej inštancie od žalobcu nežiadal preukázanie existencie nájomnej zmluvy
za obdobie užívania priestorov žalovanými, ale vyjadril názor, že žalobca nepreukázal, že v rozhodnom
období záujemcov o prenájom priestorov mal a súčasne, že mohol priestory aj skutočne prenajať na

iný účel ako vyplýva z dotknutého listu vlastníctva. Žalobca teda nepreukázal reálny záujem nového
nájomcu o predmetné priestory už od roku 2017. Nájomná zmluva s J. L. nemôže obstať ako dôkaz,
pretože bola uzatvorená dňa 29.03.2019 a takisto z vlastného vyjadrenia J. L. vyplýva, že záujem
o priestory prejavila až v apríli 2019, hoci podľa zmluvy z 29.03.2019 v nich mala už od 01.12.2018
vykonávať rekonštrukčné práce, pričom táto formulácia zmluvy je navyše v budúcom čase. Žalobca

s prihliadnutím na charakter stavby v rozhodnom období nemohol priestory prenajať na účel, ktorý tvrdí
a preto mu nemohol ani vzniknúť žiaden ušlý zisk. Tým je v konaní nadbytočný nielen listinný dôkaz
vyhotovený realitnou kanceláriou, ale namieste nebolo ani vyhotovenie znaleckého posudku. Samotné
vyhotovenie znaleckého posudku by prichádzalo do úvahy výlučne vtedy, ak by žalobca preukázal, žemu vôbec vznikol ušlý zisk. Žalovaná 2/ zotrváva na tvrdení, že žalobcovi uhrádzala nájomné vo výške,
ktorúodnejkaždýmesiacvystavenímfaktúryžiadal,pričomvždyuhrádzalazaužívanienehnuteľnostina
začiatku konkrétneho mesiaca. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave,

nevie k tomu zaujať stanovisko, pretože nevie z akého skutkového základu bolo vydané. Priestory so
žalovaným v rade 1/ vypratali dňa 12.11.2018 a nie 13.11.2018 ako to opakovane uvádza žalobca,
dokonca v odvolaní tvrdí, že nemohol priestory užívať až do 18.11.2018. Žalobca taktiež opakovane
používa pojem nebytový priestor, hoci nedisponuje žiadnym správnym rozhodnutím, ktoré by sporné
priestory takto označovali. K vyprataniu zo strany žalovaných síce došlo v exekučnom konaní, ale

dobrovoľne. Navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
6. Žalobca v replike zotrval na svojom podanom odvolaní v celom rozsahu a uviedol, že žalovaný vo
svojich vyjadreniach v prevažnej miere sa nezaoberajú podstatnou odvolacou argumentáciou. Zásadný
odvolací dôvod spočíva v tom, že súd prvej inštancie zamietol podanú žalobu o náhradu škody
s odôvodnením, že nebola dostatočne preukázaná výška škody a zároveň však jednak nevykonal
navrhnuté znalecké dokazovanie. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca nepreukázal,

že by pri pravidelnom behu vecí vedel priestor prenajať, čo jednak nemá žiadnu oporu v napadnutom
rozsudku a zároveň je to v evidentnom rozpore s faktom, že prenájom nebytových priestorov v objekte
je hlavným predmetom činnosti žalobcu a zároveň zdrojom jeho príjmov. Všetky priestory v tomto
objekte dlhodobo efektívne prenajíma. Žalovvaný 2/ vo svojom vyjadrení namietal existenciu príčinnej
súvislosti medzi tým, že v rozpore s právoplatným a vykonateľným rozsudkom nevypratala nebytový

priestor a medzi tým, že žalobca nemohol účelne využívať uvedený priestor na dosiahnutie trhového
nájomného. Jedná sa o argumentáciu nezmyselnú, samozrejme, že sa jedná o priamy vzťah príčiny
a následku. Nebol preukázaný žiadny iný dôvod, prečo nemohlo dôjsť k prenájmu priestoru. Žalovaná
2/ opätovne uvádza doposiaľ všetkými súdmi vyvrátené nepravdivé tvrdenia, ktoré sa týkajú kolaudácie
stavby a údajnej existencie bytu. Skutočnosť či alebo kedy zubná ambulancia získala súhlas od Úradu

verejného zdravotníctva, nemá žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k predmetu konania, ktorým je
zaplatenie ušlého zisku. Keďže žalobca bol práve a výlučne v dôsledku zavineného protiprávneho
konania žalovanej 2/ vylúčený z užívania a možnosti prenájmu tohto priestoru. Tvrdenie, že nemal
vybavené povolenie alebo súhlas na užívanie tohto priestoru na účely zubnej ambulancie, je zjavne
nepravdivé. Žalobca predsa nemohol vybavovať žiadne povolenia ani súhlasy za situácie, kedy boli

priestory protiprávne zabrané žalovanými a bol vylúčený z ich užívania. Okrem toho je len zhoda
okolností, že sa priestory následne prenajali nájomcovi, ktorý prevádzkuje zubnú ambulanciu, pričom
ak by sa priestory dali prenajať už v roku 2017, mohli mať predsa úplne iného nájomcu, ktorý by takýto
súhlas nepotreboval. Ušlý zisk za obdobie, kedy priestory nemohli byť prenajaté sa v ničom neviaže na
konkrétny subjekt. Opakovane zdôraznil, že v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovanej 2/

bol vylúčený z možnosti priestory užívať a prenajímať a preto požiadavka žalovanej, aby preukázal, že
v čase, kedy priestory vôbec nemohol prenajímať ani k nim nemal prístup, existoval konkrétny záujemca
práve o tento priestor sa javí ako úplne nenáležitá. Pokiaľ žalovaná 2/ platila žalobcovi každý mesiac
určitú sumu za užívanie priestoru, napriek ukončeniu nájomného vzťahu a rozhodnutiu o vyprataní, tieto
platby boli pri podaní žaloby zohľadnené, odpočítané od trhového nájomného a v žiadnom prípade sa

nejednalo o trhové ani obvyklé nájomné. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.
7. Žalovaná 2/ v duplike uvádzala, že pokiaľ žalobca namietal, že podstatnou odvolacou námietkou bolo
nevykonanie znaleckého dokazovania, a preto išlo o zásadný zásah do jeho procesných práv poukázala
na to, že tento znalecký posudok považuje za nadbytočný, keď žalobca najskôr musí preukázať splnenie
podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Nadbytočnosť znaleckého posudku vidí aj v tom, že

žalobca bez dôkazov neustále hovorí o nebytových priestoroch, o skolaudovanej budove ako celku –
školy, v ktorej sa nenachádza žiaden byt, o rozsudkoch doposiaľ všetkých súdov, ktorými boli vyvrátené
nepravdivé tvrdenia, ktoré sa týkajú kolaudácie stavby a údajnej existencie bytu. Nemožno konštatovať,
že súdy vyvrátili tvrdenia žalovanej 2/ týkajúcej sa povahy priestorov a kolaudácie stavby školy, ak do
dnešného dňa nie je vyriešený problém nebytovej budovy – školy ako celku a samostatnej časti stavby.

Navrhovala vykonanie dôkazov, ktoré súd nevykonal a ktorých vykonanie neodôvodnil. V žiadnom
konaní týkajúcom sa predmetných priestorov súdy nevykonali obhliadku. Vo veciach sa rozhodovalo
iba podľa kolaudačného rozhodnutia s poznámkou „DODATOČNE“ s obsahom „vlastný objekt – 22
učební, telocvičňa a spojovacia chodba“. Tvrdeniu žalobcu, že prenájom nebytových priestorov je
jeho hlavným predmetom činnosti je otázne, či všetky priestory prenajíma v súlade so zákonom č.

116/1990 Zb.. Argumentácia žalobcu, že v danej veci sa jedná o priamy vzťah príčiny a následku
považuje za nezmyselnú, nakoľko bolo preukázaných viacero dôvodov, prečo nemohlo v rozhodnom
období dôjsť k prenájmu predmetného priestoru. Pokiaľ žalobca uzatvoril nájomnú zmluvu k účelu, na
ktorý nehnuteľnosť nebola určená, došlo na strane žalobcu k porušeniu predpisov správneho práva.Zopakovala tvrdenia z vyjadrenia k odvolaniu ohľadne kolaudácie stavby. Poukázala na ustanovenie
§ 664 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého vlastník stavby je povinný prenechať nájomcovi ju
v stave spôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie. Od roku 2005 na základe nepomenovanej

zmluvy formou vystavených faktúr žalobca si sám z vlastnej vôle určoval sumy na faktúrach a ročne
predkladal žalovaným vyúčtovanie. Žalovaní faktúry vždy uhradili. V prípade, ak nájomca predmet nájmu
naďalej užíva a prenajímateľ mu ním určenú sumu ako mesačný nájom fakturuje, nie je zrejmé, o akú
škodu sa prenajímateľovi potom jedná, a to bez ohľadu na to, či fakturovaná suma zodpovedá trhovému
nájomnému. Aké dôvody žalobca pre určenie konkrétnej fakturovanej sumy mal, v konaní nevysvetlil.

8. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania.
9. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku a alternatívne ako nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia. V odvolaní produkoval dôvody len vo vzťahu nepriznania ušlého zisku.
Pokiaľ ide o nárok z bezdôvodného obohatenia na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací
súd poukazuje na to, že v rámci náhrady škody rozhodujúc o výške ušlého zisku sa odvíja výška plnenia
odinýchfaktorovnežvprípade,akideovýškuplneniaztituluvydaniabezdôvodnéhoobohatenia.Pojem
škody je definovaný tak, že ide o ujmu, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného

a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, teda peniazmi. Ušlým ziskom sa rozumie ujma
spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových
hodnôt,ktorébolomožnéočakávaťsohľadomnapravidelnýpriebehvecí.Predpokladomzodpovednosti
za získaný majetkový prospech, ktorý sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho
zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkový hodnôt), ku ktorému došlo

spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu
prostriedkov od osoby, ktorá ich získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v ust. § 451 a §
454 Občianskeho zákonníka. V danom prípade nebol naplnený žiaden znak bezdôvodného obohatenia
v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a navyše sám žalobca každý mesiac fakturoval nájomné
žalovaným, ktoré nájomné žalovaní riadne žalobcovi uhrádzali v zmysle predloženej faktúry.

Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť
žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími
dôvodmi (§ 379 CSP). Žalobca v odvolaní rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu k vecným
dôvodom, ktoré okresný súd viedli k zamietnutiu žaloby – nároku titulom bezdôvodného obohatenia.

Odvolací súd nemôže v sporovom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu sporovej strany
a formulovať namiesto nej odvolacie dôvody, respektíve preskúmavať rozhodnutie na základe iných než
sporovou stranou v odvolaní vznesených námietok. Preto odvolací súd sa bude zaoberať odvolacími
dôvodmi vzťahujúcimi sa k zamietnutiu nároku titulom ušlého zisku.
10. Súd prvej inštancie zamietol žalobu predovšetkým z dôvodu, že žalobca nepreukázal vznik škody

ako ušlého zisku, keď nepreukázal reálny záujem nového nájomcu o predmetné priestory. Tento záver
vychádza z bodu 15 desiata až štrnásta veta a bodu 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku.
11. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej
povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody - damnum

emergens alebo ušlého zisku - lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením
právnej povinnosti. Škoda, ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu
a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí
byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno zaťažuje v zásade tú sporovú stranu, ktorej tvrdenie má byť preukázané [teda poškodeného

(žalobcu)].
12. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku za obdobie od 03.02.2017 do
13.11.2018, počas ktorého žalovaní dobrovoľne nevypratali nebytové priestory na základe rozsudku
OkresnéhosúduvŽilinesp.zn.31C/30/2005z04.02.2016vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvŽiline
sp.zn. 8Co/207/2016 z 26.10.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.01.2017 a vykonateľnosť dňa

02.02.2017 a týmto konaním mu znemožnili užívať predmetné priestory a ich prenájmom rozmnožiť
svoj majetok. Súd prvej inštancie v bode 11 správne konštatoval, že bolo preukázané, že žalovaní
porušili svoju právnu povinnosť vyplývajúcu z vyššie citovaného rozhodnutia. Žalobca však nepreukázalvznik škody vo forme ušlého zisku, keď nepreukázal reálneho (potencionálneho) záujemcu o prenájom
sporných priestorov v rozhodnom období.
13. Škoda - ušlý zisk žalobcu - je tak len v rovine fiktívnosti uplatneného práva, lebo je najpodstatnejším

v tomto spore to, že žalobca ho založil na fikcii, že ak by žalovaní neporušili svoju povinnosť vypratať
nebytové priestory, mal by z vlastníctva svojich nehnuteľností automaticky bez ďalšieho príjem rovnajúci
sa cenám, za ktoré sa má prenajímať nehnuteľný majetok, k čomu doložil vyjadrenia realitných
kancelárii ohľadne výšky trhového nájmu, ktoré by mohol dostať za nebytové priestory v jeho vlastníctve.
Nemožnosť užívať vec samu o sebe neznamená vznik škody, nárok žalobcu je tak hypotetický; nestačí,

že žalobca eventuálne nemohol svoje nehnuteľnosti užívať, ale bolo potrebné zistenie a preukázanie
toho, že keby nie porušenia povinnosti žalovanými, k dosiahnutiu zisku (príjmu) na jeho strane by
nepochybne a určite došlo. Nič také však v tomto spore z vykonaných dôkazov nevyplynulo. Podstatou
problému v posudzovanej veci bol nedostatok skutkových tvrdení a neunesenie dôkazného bremena
žalobcom, pokiaľ ide o preukázanie základných zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu
ušlého zisku. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tej strane sporu, na ktorej podľa predpisov

hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z
hľadiska práva.

14. Pod ušlým ziskom sa rozumie taký dôsledok škodovej udalosti v majetkovej sfére poškodeného,
ktoréhodôsledkomje,ženedôjdekzväčšeniumajetkupoškodeného,kuktorémubydošlonebyťškodnej

udalosti. Za ušlý zisk je však možné považovať iba reálne (nie fiktívne) určenie ušlého zisku, teda iba
to, o čo sa nezväčšil majetok. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak vznikla škoda ako následok určitej
udalosti, teda, ak je doložené, že nebyť tejto udalosti, ku škode by nedošlo. Nepostačuje pri tom samotná
pravdepodobnosť zvýšenie majetkového stavu do budúcnosti, pretože musia byť postavené naisto.
Za situácie, keď žalobca tvrdí, že v dôsledku porušenia povinnosti žalovanými uloženej im súdnym

rozhodnutím – nevypratanie nebytových priestorov mu po rozhodnú dobu od 03.02.2017 do 13.11.2018
neboloumožnenénakladať(prenajať)snebytovýmipriestormiaušielmutakzisknatrhovomnájomnom,
alenadruhejstranenepreukázal,žemalvtomtorozhodnomobdobípotencionálnehozáujemcuonájom,
je jeho tvrdený ušlý zisk len hypotetickým zámerom. Nepostačuje iba samotná pravdepodobnosť
zvýšenia majetkového stavu žalobcu v budúcnosti, ale musí byť žalobcom naisto postavené, že nebyť

porušenia povinnosti žalovaných vypratať nebytové priestory, tak by sa jeho majetkový stav zvýšil.
Vymedzenie ušlého zisku musí byť podložené existujúcimi či reálne dosiahnuteľnými okolnosťami,
z ktorých možno usudzovať, že konanie žalovaných skutočne zasiahlo do priebehu konkrétneho deja
vedúceho k určitému zisku.
15. Žalobca predložil Zmluvu o nájme nebytového priestoru 3/2019 (č.l. 55), ktorú uzavrel s nájomcom

J. K. L. zo dňa 29.3.2019. V čl. VII bod 2. bolo dohodnuté, že v záujme vylúčenia akýchkoľvek
pochybností sa zmluvné strany výslovne dohodli, že počas obdobia od 01.12.2018 do 31.03.2019
nájomca užíva predmet nájmu len za účelom realizácie stavebných prác, ktorými uvedie predmet
nájmu do užívaniaschopného stavu, pričom nájomné počas tohto obdobia neplatí. Zároveň predložil
vyhlásenie J. L. zo dňa 26.08.2019 (č.l. 143), v ktorom vyhlásila, že od 01.04.2019 rozšírila priestory

o ďalšiu zubnú ambulanciu a z tohto dôvodu oslovila prenajímateľa (žalobcu) na prenájom väčších
priestorov, ktorej požiadavke bolo vyhovené už v apríli 2019. Regionálny úrad verejného zdravotníctva
rozhodnutím č. A/2019/02524/EPI z 13.06.2019 (č.l. 325) na základe žiadosti z 10.6.2019 vyslovil
súhlas s uvedením priestorov prevádzky a schválil prevádzkový poriadok v novovzniknutých priestoroch
zubných ambulancií, ktoré sú situované na 1. NP v nebytových priestoroch budovy súkromnej základnej

školy na Oravskej ceste v Žiline. Žalobca teda nepreukázal, že v rozhodnom období od 03.02.2017
do 13.11.2018 mal potencionálneho nájomcu za trhové nájomné. Z predložených dokladov bolo iba
preukázané,žeJ.L.podalaunehopožiadavkuoväčšiepriestory(avšakbezuvedeniabližšiehoobdobia,
kedy tak mala učiniť), ktorej požiadavke malo byť vyhovené až dňa 01.04.2019 (mimo rozhodného
obdobia) a dokonca tieto priestory neboli pripravené na predmetný nájom a k ich schváleniu došlo až

dňa 13.06.2019. Vlastník stavby, ktorý sa rozhodne ju prenajať, je v zmysle § 664 Obč. zákonníka
povinný prenechať ju nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie. Spôsobilosť
na užívanie znamená ako faktickú spôsobilosť, tak aj právnu spôsobilosť (napr. splnenie požiadaviek
stanovených právnymi predpismi na užívanie veci). V prípade prenájmu nebytových priestorov, na
ktorú sa vyžadovalo schválenie Regionálnym úradom verejného zdravotníctva, nevydanie takéhoto

schválenia znamená jej právnu nespôsobilosť byť predmetom daného nájmu. Tvrdenie žalobcu v replike
v rámci odvolacieho konania, že je len zhoda okolností, že sa priestory následne prenajali nájomcovi,
ktorý prevádzkuje zubnú ambulanciu, pričom ak by sa priestory dali prenajať už v roku 2017, mohli mať
predsa úplne iného nájomcu, ktorý by takýto súhlas nepotreboval, je len hypotetické, ničím nepodložené.16. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal vznik škody vo forme ušlého zisku v bezprostrednej
príčinnejsúvislostisporušenímpovinnostižalovanýchvyprataťnebytovépriestory,sasúdprvejinštancie
nadbytočne zaoberal preukázaním výšky škody. Preto ani procesné pochybenie súdu prvej inštancie,

že v napadnutom rozsudku neodôvodnil nevykonanie navrhovaného znaleckého dokazovania zo strany
žalobcu, nemá na výsledok konania žiaden vplyv. Tým, že nebol preukázaný vznik škody, vykonanie
znaleckého posudku na stanovenie výšky ušlého zisku, by bolo nadbytočné a nehospodárne.

17.Vychádzajúczvyššiekonštatovanéhoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP,
keď žalovaní v rade 1/ a 2/ boli úspešní v odvolacom konaní, priznal im voči neúspešnému žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)