Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. júl 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720202253
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jažembovský

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:5720202253.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

32 15C/27/2020

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Jažembovským v spore žalobcu: A. A., nar. X.X.XXXX,
bytom B. XX, prechodne bytom C. D. E. XX, F., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Michal
Krnáč, s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, IČO: 52 791 777, proti žalovaným: 1/ G. A.,
nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, 2/ A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, obe právne zastúpené Mgr.
Petrom Balážom, advokátom so sídlom Volgogradská 10964/19, Martin, 3/ F. H., nar. XX.X.XXXX, bytom
I. J. XXXX/X, I., právne zastúpený JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom so sídlom E. B. Lukáča 2,

Martin, IČO, o určenie vlastníckeho práva a iné, takto

r o z h o d o l :

2 15C/27/2020

I. Primárny žalobný návrh o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností (v podiele
1/1) zapísaných na LV č. XXXX, evidovaných Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre okres
Martin, obec F., kat. územie F., ako pozemok parc. reg. „C“, parc. č. 392/8, o výmere 238 m2, druh

pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, stavba – polyfunkčný objekt a samostatná bytová jednotka
so súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. reg. „C“, parc. č. 392/8, o výmere 238 m2, druh
pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, byt č. 1, vchod č. 1, nachádzajúci sa na treťom poschodí
stavby – polyfunkčný objekt a samostatná bytová jednotka so súp. č. XXXX, postavenej na pozemku
parc. reg. „C“ č. 392/8, o výmere 238 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, o veľkosti
podielu 1/1, spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti podielu 16597/54589, nebytový priestor
vchod č. 1, kancelária nachádzajúci sa na I. poschodí stavby – polyfunkčný objekt a samostatná

bytová jednotka so súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. reg. „C“, č. 392/8, o výmere 238 m2,
druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti podielu 1/1, spoluvlastnícky podiel priestoru
na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k
pozemku o veľkosti podielu 20223/54589, nebytový priestor vchod č. 1, kancelária nachádzajúci sa na
druhom poschodí stavby, polyfunkčný objekt a samostatná bytová jednotka so súp. č. XXXX, postavenej
na pozemku parc. reg. „C“, č. 392/8 o výmere 238 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie o
veľkosti podielu 1/1, spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemkov, o veľkosti podielu 17769/54589, a že
žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností (v podiele 1/1) zapísaných na LV č. XXXX, evidovaných
Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre okres Martin, obec F., kat. územie F., ako pozemok
parc. reg. „C“, parc. č. 392/2 o výmere 240 m2, druh pozemku – záhrada, pozemok parc. reg. „C“, parc.
č. 392/6, o výmere 144 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc. reg. „C“, parc.
č. 392/7, o výmere 7 m2, druh pozemku – záhrada, pozemok parc. reg. „C“, parc. č. 392/8, o výmere 33
m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, z a m i e t a.II. V časti eventuálneho žalobnému návrhu v y h o v u j e žalobe tak, že žalovaná 2/ j e p
o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 111.000,- eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 31.5.2020
do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti eventuálneho žalobného návrhu žalobu z a m i e t a .

IV.Žalovaná1/ má vočižalobcovi právo nanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Ovýškenáhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

V. Žalovaná 2/ m á voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 63 %. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

VI.Žalovaný3/ má vočižalobcovi právo nanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Ovýškenáhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

28 15C/27/2020

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.6.2020 domáhal primárne určenia, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľností (v podiele 1/1) zapísaných na LV č. XXXX, evidovaných Okresným úradom

Martin, katastrálny odbor, pre okres Martin, obec F., kat. územie F., ako pozemok parc. reg. „C“, parc. č.
392/8, o výmere 238 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, stavba – polyfunkčný objekt a
samostatná bytová jednotka so súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. reg. „C“, parc. č. 392/8, o
výmere 238 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, byt č. 1, vchod č. 1, nachádzajúci sa na
treťom poschodí stavby – polyfunkčný objekt a samostatná bytová jednotka so súp. č. XXXX, postavenej

na pozemku parc. reg. „C“ č. 392/8, o výmere 238 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, o
veľkosti podielu 1/1, spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti podielu 16597/54589, nebytový
priestor vchod č. 1, kancelária nachádzajúci sa na I. poschodí stavby – polyfunkčný objekt a samostatná
bytová jednotka so súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. reg. „C“, č. 392/8, o výmere 238 m2,

druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti podielu 1/1, spoluvlastnícky podiel priestoru
na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k
pozemku o veľkosti podielu 20223/54589, nebytový priestor vchod č. 1, kancelária nachádzajúci sa na
druhom poschodí stavby, polyfunkčný objekt a samostatná bytová jednotka so súp. č. XXXX, postavenej
na pozemku parc. reg. „C“, č. 392/8 o výmere 238 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie o

veľkosti podielu 1/1, spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemkov, o veľkosti podielu 17769/54589, a že
žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností (v podiele 1/1) zapísaných na LV č. XXXX, evidovaných
Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre okres Martin, obec F., kat. územie F., ako pozemok
parc. reg. „C“, parc. č. 392/2 o výmere 240 m2, druh pozemku – záhrada, pozemok parc. reg. „C“, parc.

č. 392/6, o výmere 144 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc. reg. „C“, parc.
č. 392/7, o výmere 7 m2, druh pozemku – záhrada, pozemok parc. reg. „C“, parc. č. 392/8, o výmere
33 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie;
eventuálne sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu
600.000,- eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 31.5.2020 do zaplatenia,

ako aj určenia, že právny úkon – kúpna zmluva, na základe ktorej došlo prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam (v podiele 1/1) zapísaným na LV č. XXXX, evidovaným Okresným úradom Martin,
katastrálny odbor pre okres Martin, obec F., pre k. ú. F., ako pozemok parc. reg. „C“, parc. č. 392/8, o
výmere 238 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, stavba – polyfunkčný objekt a samostatná
bytová jednotka so súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. reg. „C“, parc. č. 392/8, o výmere 238

m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, byt č. 1, vchod č. 1, nachádzajúci sa na treťom
poschodí stavby – polyfunkčný objekt a samostatná bytová jednotka so súp. č. XXXX, postavenej na
pozemku parc. reg. „C“ č. 392/8, o výmere 238 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, o
veľkosti podielu 1/1, spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti podielu 16597/54589, nebytový

priestor vchod č. 1, kancelária nachádzajúci sa na I. poschodí stavby – polyfunkčný objekt a samostatnábytová jednotka so súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. reg. „C“, č. 392/8, o výmere 238 m2,
druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti podielu 1/1, spoluvlastnícky podiel priestoru
na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k

pozemku o veľkosti podielu 20223/54589, nebytový priestor vchod č. 1, kancelária nachádzajúci sa na
druhom poschodí stavby, polyfunkčný objekt a samostatná bytová jednotka so súp. č. XXXX, postavenej
na pozemku parc. reg. „C“, č. 392/8 o výmere 238 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie o
veľkosti podielu 1/1, spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemkov, o veľkosti podielu 17769/54589, je vo

vzťahu k žalobcovi neúčinná.

2. V žalobe uviedol, že na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 1.7.2019 (ďalej aj „kúpna zmluva 1“), ktorú v
mene žalobcu ako predávajúceho uzatvorila na základe podstrčeného splnomocnenia zo dňa 30.5.2019
žalovaná 1/, došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na Liste vlastníctva
č. XXXX G. K. XXXX v prospech žalovanej 2/ ako kupujúcej, ktorá sa stala výlučnou vlastníčkou

týchto nehnuteľností. Žalobca sa o prevode predmetných nehnuteľností mal dozvedieť až v polovici
mesiaca august 2019, kedy za ním do polyfunkčného objektu v Martine prišiel žalovaný 3/ ako záujemca
o kúpu týchto nehnuteľností, pričom mu súčasne oznámil, že v zmysle aktuálneho zápisu v katastri
nehnuteľností je vlastníkom daných nehnuteľností žalovaná 2/. Žalobca si nebol vedomý skutočnosti, že
splnomocnil žalovanú 1/ na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ako

ani nemal žiadnu vedomosť o tom, že výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností sa na základe kúpnej
zmluvy 1 stáva žalovaná 2/, nakoľko dňa 30.5.2019 bol síce na Obecnom úrade Jazernica osvedčovať
svoj podpis, avšak na úplne odlišných dokumentoch, ako je splnomocnenie na jeho zastupovanie pri
uzatváraní kúpnej zmluvy. O uvedených skutočnostiach žalobca informoval žalovaného 3/. V zmysle
čl. 6 kúpnej zmluvy 1 bola stanovená kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti vo výške 600.000,-

eur, ktorá mala byť žalobcovi ako predávajúcemu uhradená nasledovne: časť kúpnej ceny vo výške
100.000,- eur do 40 kalendárnych dní po povolení vkladu vlastníckeho práva žalovanej 2/ do katastra
nehnuteľností; časť kúpnej ceny vo výške 180.000,- eur do 6 mesiacov po povolení vkladu vlastníckeho
práva žalovanej 2/ do katastra nehnuteľností; časť kúpnej ceny vo výške 320.000,- eur do 12 mesiacov
po povolení vkladu vlastníckeho práva žalovanej 2/ do katastra nehnuteľností. Žalovaný trval na tom,

že išlo o podvodné konanie v prípade uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy 1 a uvedené je možné vyvodiť aj
zo skutočnosti, že žalobca v polyfunkčnom objekte býval so svojim synom a nakoľko bol o vlastníctvo
týchto nehnuteľností nevedomky a nezákonne pripravený, nemá teraz kde bývať, čomu by určite nikdy
svojho syna vystaviť nechcel. Žalobca k dnešnému dňu neobdržal zo strany žalovaných 1/ a 2/ žiadne
finančné prostriedky, ktoré by mali zodpovedať kúpnej cene dohodnutej v kúpnej zmluve 1.

3. Ako následok iniciovaného súdneho konania, ktoré bolo vedené pôvodne na Okresnom súde Martin
pod spis. zn. 21C 44/2019 bola žalovaná 2/ ochotná komunikovať so žalobcom a uzatvorila s ním
dňa 16.9.2019 mimosúdnu dohodu, na základe ktorej sa žalovaná 2/ zaviazala žalobcovi uhradiť sumu
111.000,- eur ako celkové finančné vyrovnanie z ďalšieho predaja týchto nehnuteľností, ktorý plánovala
zrealizovať. Žalobca k uzatvoreniu tejto dohody pristúpil. O dohode o uvedenom spôsobe vyporiadania

svedčí aj zápis z rokovania spísaný 7.11.2019 vtedajším právnym zástupcom žalobcu Mgr. Zuzanou
Pivoňkovou, advokátom. Nakoľko žalovaná 2/ nesplnila svoju povinnosť, žalobca informoval o tejto
skutočnosti mailom žalovaného 3/, nakoľko tento žalobcu kontaktoval vzhľadom na svoj pretrvávajúci
záujem o odkúpenie daných nehnuteľností. Napriek záväzkom žalovanej 2/ vyplývajúcim, či už z
kúpnej zmluvy 1, mimosúdnej dohody, na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.2019 (ďalej aj „kúpna

zmluva 2“ ) uzatvorenej formou notárskej zápisnice, došlo následne k prevodu vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 3/ ako kupujúceho, kúpna cena za prevod
nehnuteľností bola stanovená na sumu 439.000,- eur. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v
prospech žalovaného 3/ bol povolený dňa 18.12.2019. O tomto prevode sa žalobca dozvedel až po
povoleníprevodutohtovlastníckehopráva,kedyhopriamožalovaný3/vdanejvecikontaktoval.Nakoľko

tento od neho požadoval odovzdanie zmluvnej dokumentácie týkajúcej sa predmetných nehnuteľností
(nájomnej zmluvy, zmluvy s dodávateľmi energií).
4. S ohľadom na tieto skutočnosti žalobca podaním zo dňa 7.5.2020 odstúpil od mimosúdnej dohody
z dôvodu, že žalovaná 2/ nesplnila svoj záväzok vyplatiť žalobcovi sumu 111.000,- eur ako finančné
vyrovnanie v rámci predaja nehnuteľností a rovnako dôvodom odstúpenia bola skutočnosť, že žalobca

bol zo strany žalovanej 2/ uvedený do omylu, nakoľko suma finančného urovnania, na vyplatení ktorej sa
v tejto dohode dohodli, vychádzala zo zámerne oznámeného údaju o výške kúpnej ceny dohodnutej za
prevádzané nehnuteľnosti pri ich následnom predaji, ktorá nezodpovedala skutočnej sume tejto kúpnej
ceny. Žalovaná 2/ tak nepochybne vedome, účelovo pri uzatváraní tejto mimosúdnej dohody uviedlažalobcu do omylu, pokiaľ ide o skutočnú hodnotu kúpnej ceny dohodnutej pri predaji nehnuteľností a
to s úmyslom sa na jeho úkor obohatiť. Súčasne s odstúpením od mimosúdnej dohody žalobca dňa
7.5.2020 odstúpil aj od kúpnej zmluvy 1 a to z dôvodu, že žalovaná 2/ ako kupujúca bola povinná zaplatiť

predávajúcemu t. j. žalobcovi kúpnu cenu vo vyššie uvedených splátkach, avšak žalovaná 2/ žiadnu
časť kúpnej ceny neuhradila, resp. ak ju uhradila žalovanej 1/, táto úhrada nebola žalobcovi poskytnutá.
Predmetné odstúpenie od kúpnej zmluvy 1, ako aj mimosúdnej dohody si žalovaná 2/ prevzala dňa
29.5.2020. Žalobca ďalej poukázal na to, že sa teda domáha určenia, že je teda skutočným vlastníkom
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu pri kúpnej zmluve 1, ako aj pri kúpnej zmluve 2, nakoľko

nemal v úmysle a nemal ani vedomosť o udelení splnomocnenia žalovanej 1/, žalovaná 1/ a žalovaná 2/
nikdy ani nemali v úmysle splniť záväzok na úhradu kúpnej ceny za prevedené nehnuteľnosti v prospech
žalobcu.Priuzatvorenímimosúdnejdohodyžalovaná2/nikdynemalavúmyslesplniťzáväzoknaúhradu
sumy finančného vysporiadania v prospech žalobcu, žalovaný 3/ si bol vedomý vyššie popísaného
podvodného konania žalovanej 1/ a žalovanej 2/ a napriek tomu pristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy 2
a žalobca vzhľadom na tieto okolnosti odstúpil od kúpnej zmluvy 1, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam na žalovanú 2/.
5. To znamená, že kúpna zmluva 1 je absolútne neplatný právny úkon a k prevodu vlastníckeho práva
zo žalobcu v prospech žalovanej 2/ nikdy platne nedošlo. Aktuálny vlastník nehnuteľností žalovaný 3/
nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam od nevlastníka, t. j. žalovanej 2/, pričom mal v
čase uzatvárania príslušnej zmluvy o tomto prevode, vedomosť o spornosti vlastníckeho práva žalovanej

2/ k daným nehnuteľnostiam, teda nebol pri nadobúdaní vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy
dobromyseľný v zmysle zásady nemo plus iuris platí, že nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo od
nevlastníka.
6. Z procesnej istoty sa žalobca domáha eventuálne vydania bezdôvodného obohatenia, resp. nároku
na náhradu škody vo výške 600.000,- eur, t. j. plnenia zodpovedajúceho stanovenej kúpnej cene

nehnuteľnosti, ktorá mala byť žalobcovi v zmysle kúpnej zmluvy 1 uhradená a to spoločne a nerozdielne
zo strany žalovanej 1/ a žalovanej 2/ z dôvodov popísaných vyššie. V zmysle uvedeného má žalobca
voči žalovanej 2/ nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia pre odstúpenie od kúpnej zmluvy 1/, teda
zrušenia predmetnej zmluvy a následnej povinnosti strán vydať si vzájomne čo si poskytli, nakoľko nie
je v možnostiach žalovanej 2/ vrátiť žalobcovi predmet kúpy, t. j. nehnuteľnosti, uplatňuje si z tohto

dôvodu žalobca voči nej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúce hodnote stanovej
kúpnej ceny. V prípade, ak žalovaná 2/ príslušné plnenie uhradila v prospech žalovanej 1/, ktorá túto
zmluvu zatvorila v mene žalobcu, vo vzťahu k žalovanej 1/ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu
škody s tým, že oba nároky požaduje splniť spoločne a nerozdielne voči žalovanej 1/ a žalovanej 2/.
Napriek týmto skutočnostiam však na základe kúpnej zmluvy 2 došlo k prevodu vlastníckeho práva k

predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 3/ ako kupujúceho. To znamená, že na strane
žalovanej 2/ došlo k vykonaniu úkonu, ktorým táto ako dlžník žalobcu ukrátila nárok žalobcu ako veriteľa
na uspokojenie jeho pohľadávky spočívajúcej v nároku na úhradu kúpnej ceny, na základe kúpnej
zmluvy 1, resp. vydania bezdôvodného obohatenia, a to prevodom vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 3/. Žalovaný 3/ mal vedomosť a bol si vedomý skutočnosti

zakladajúcej nárok žalobcu voči žalovanej 2/, resp. žalovanej 1/, a teda na jeho strane je naplnená
podmienka jeho vedomosti o takomto úmysle, ktorý bol sledovaný predmetným právnym úkonom zo
strany žalovanej 2/.

7. Podaním doručeným súdu dňa 17.12.2020 (čl. 136 súdneho spisu) sa k žalobe, ktorá obsahovala

primárny a eventuálny petit, vyjadroval žalovaný 3/, ktorý uvádzal, že práve žalobca ho v auguste
2019 sprevádzal pri ohliadke budovy a spolu s faktom, že žalobca následne podpísal so žalovanou
2/ mimosúdnu dohodu o urýchlenom predaji nehnuteľností realizovanú žalovanou 2/ a následnej
komunikácií zo dňa 24.11.2019 sám rozprával o nutnosti predaja a prejavil vôľu fungovať na budove ako
správca, mal žalovaný 3/ za to, že predaj aj následné vyrovnanie z predaja majú v rodine vyporiadané.

Pokiaľ sa jedná o kúpnu cenu 600.000,- eur, ktorú mal žalobca obdržať v zmysle predchádzajúceho
prevodu, žalovaný 3/ sa k tomu nevie vyjadriť. Nemá vedomosť, ako sa žalobca dohodol s rodinou.
Žalovaný 3/ tvrdí, že právny úkon – kúpnu zmluvu urobil s dôverou v rámci prezentovaného skutkového
stavu druhou stranou, pričom tento stav bol aprobovaný aj správnym orgánom, kde na liste vlastníctva
bola uvedená ako vlastníčka žalovaná 2/. Princíp dobrej viery by mal žalovaného 3/ ako účastníka

súkromnoprávneho vzťahu chrániť a mal by byť jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty
odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. 1US 549/2015.
Žiadal teda žalobu vo vzťahu k jeho osobe zamietnuť a zaviazať žalobcu nahradiť mu trovy konania.8. Podaním doručeným súdu dňa 22.12.2020 (čl. 160 súdneho spisu) sa do konania vyjadrovala
žalovaná 2/. Táto uviedla, že žalobca, ako aj žalovaná 1/, si postup na prepis budovy na žalovanú
2/ vopred dohodli u nich doma v Ondrášovej. Poukázala na to, že žalobca je jej bratom, žalovaná 1/

matkou a celá žaloba je postavená na nepravdivom tvrdení žalobcu o tom, že o chystanom a následne
uskutočnenom prevode nehnuteľností nevedel. Ide o rodinný majetok a sám žalobca navrhol žalovanej
1/ plnú moc na prevod budovy a overil na nej svoj podpis. Žalobca túto skutočnosť v žalobe zatajil,
rovnako zatajil aj skutočnosť, že prevod budovy na žalovanú 2/ bol vopred medzi nimi dohodnutý a všetci
zúčastnení s tým súhlasili. Dôvody takéhoto konania boli dva. Jednak obava, že žalobca v dôsledku

svojich dlhov, ktoré za neho dlhodobo vyplácala žalovaná 1/, alebo mu na ich úhradu požičiavala
peniaze, o budovu skôr, či neskôr príde. Druhým dôvodom bola skutočnosť , že žalovaná 1/ v tej dobe
potrebovala prekonať vlastné prechodné finančné ťažkosti spôsobené zámerným konaním jej bývalého
spoločníka.
9. Čo sa týka formy zvolili kúpnu zmluvu, ktorou okrem chceli všetci traja vysporiadať tiež žalobcove
dlhy voči žalovanej 1/, ktorá dlhodobo žalobcovi požičiavala peniaze na jeho aktivity, a preto žalovaná 1/

postúpila pohľadávky vo výške viac ako 600.000,- eur na žalovanú 2/, aby si ich žalovaná 2/ započítala
s pohľadávkou žalobcu z titulu kúpnej ceny za prevod budovy. O vykonaní započítania pohľadávok
svedčí okrem iného aj obsah mimosúdnej dohody zo dňa 16.9.2019, kde sa tento zápočet spomína. V
ďalšom poukázala na to, že sa viedlo konanie na Okresnom súde Martin č. k. 21C/44/2019, v ktorom
súd zamietol návrh na neodkladné opatrenie, ktorým sa žalobca domáhal zákazu žalovanej 2/ nakladať

s nehnuteľnosťami, ktoré boli na ňu prevedené kúpnou zmluvou. V tomto konaní následne žalobca
zobral návrh na neodkladné opatrenie späť a konanie bolo Krajským súdom v Žiline v celom rozsahu
zastavené. Dňa 16.9.2019 došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody medzi žalobcom, žalovanou 1/ a
žalovanou 2/, v ktorej si žalobca viac menej vynútil, aby mu žalovaná vyplatila sumu 111.000,- eur ako
celkové finančné vyrovnanie za predaj budovy, ktorej aktuálnosť a platnosť potvrdili aj na rokovaní u Mgr.

Zuzany Pivoňkovej dňa 7.11.2019. Avšak následne žalované očakávali od žalobcu, že bude, tak ako sa
zaviazal, spolupracovať v rámci krokov potrebných k predaju budovy, čo sa však nestalo, naopak robil
kroky, aby predaj budovy znemožnil. Finančná situácia a spory žalovanej 1/ sa vyvíjali na jeseň 2019 tak,
že súrne potrebovala zabezpečiť právne zastupovanie vo viacerých súdnych konaniach, potrebovala
si požičať väčší obnos peňazí, pričom veriteľ trval na poskytnutí zábezpeky vo forme záložného práva

na nehnuteľný majetok, preto sa na budove zriadilo záložné právo, a keďže sa jednalo o krátkodobú
pôžičku, budovu boli nútení v decembri 2019 predať. Žalovaná 2/ uviedla, že považuje odstúpenie
od kúpnej zmluvy za neplatné, pretože je založené na tvrdenom porušení povinností, ktoré v tom
čase nemala, keďže platili a aj platia podmienky a záväzky dohodnuté v mimosúdnej dohode zo dňa
16.9.2019. V čase odstúpenia od kúpnej zmluvy by aj v prípade platného odstúpenia od mimosúdnej

dohody platilo, že záväzok, pre ktorého údajné nesplnenie sa od kúpnej zmluvy odstúpilo, bol už v
skutočnosti splnený (započítaním vzájomných pohľadávok), preto nemohlo dôjsť k jeho porušeniu a teda
ani k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy. V ďalšom poukázala na to, že žalobca vedel, že z predaja
budovy nemôže očakávať žiadne finančné prostriedky, pretože dohoda všetkých troch znela tak, že s
kúpnou cenou budú započítané jeho záväzky voči žalovanej 1/. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej 2/

alebo voči žalovanej 1/ vo výške 600.000,- eur z titulu predaja budovy neexistuje, pretože táto jednak
zanikla započítaním, čo je forma splnenia záväzku, a jednak bola nahradená novými záväzkami z
titulu mimosúdnej dohody majúcej povahu urovnania. Započítanie pohľadávok je samostatným právnym
úkonom, ktorý nebol súčasťou kúpnej zmluvy a ani mimosúdnej dohody. Pre platnosť a následky tohto
úkonu nemôžu byť prípadným odstúpením od mimosúdnej dohody, resp. kúpnej zmluvy dotknuté ani

len v čisto teoretickej rovine, t. j. za podmienky ich platnosti. V ďalšom poukázala žalovaná 2/ na to,
že žalobca o výške kúpnej ceny uvedenej v Kúpnej zmluve 1 v čase podpisu mimosúdnej dohody,
t. j. dňa 16.9.2019 vedel. Na sume 111.000,- eur trval ešte v novembri 2019 na osobnom stretnutí u
Mgr. Pivoňkovej, kde síce navrhol, že chce namiesto tejto sumy byt v budove, ale následne zotrval na
vyplatení peňazí. Žalobca vedel o svojich dlhoch voči žalovanej 1/, ktoré presahovali sumu 600.000,-

eur, a súhlasil s ich vyrovnaním zápočtom. Keďže žalobca vedel o výške svojich dlhov voči žalovanej 1/
a vedel, že tieto budú predmetnom započítania, nemohol reálne očakávať žiadnu kompenzáciu, nieto
ešte považovať sumu 111.000,- eur za neprimerane nízku. Žalobca tvrdí, že kúpna zmluva z neho na
žalovanú 2/ je absolútne neplatný právny úkon. Zároveň však tvrdí, že od tejto kúpnej zmluvy odstúpil
listom. Od neplatnej zmluvy však v zmysle práva nie je možné odstúpiť. Žalobca uvádza, že nemal v

úmysle previesť vlastníctvo k budove bezodplatne. Inde zas píše, že nemal v úmysle previesť budovu
vôbec. Súčasne však podpísal dohodu zo dňa 16.09.2019. Je veľmi nepravdepodobné, aby ktokoľvek
za okolností, ako opisuje žalobca v žalobe, pristúpil na podpis takejto dohody. Žalobca v žalobe tvrdí,
že Kúpna zmluva 1 je neplatná, takže od nej platne odstúpil, čiže by mala byť podľa neho zrušená odpočiatku. Taktiež tvrdí, že táto neplatnosť spôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy medzi žalovanou 2/ a
žalovaným 3/, pretože žalovaný 3/ nadobudol od nevlastníka. Súčasne sa však eventuálnym petitom
domáha určenia, že kúpna zmluva je voči nemu neúčinná z dôvodu jej odporovateľnosti, čo predpokladá

jej platnosť. Zároveň žalobca sa žalobou domáha zaplatenia sumy 600.000,- eur, čo zodpovedá kúpnej
cene podľa kúpnej zmluvy 1. Túto sumu si uplatňuje titulom náhrady škody, resp. vydania bezdôvodného
obohatenia. Žalobca nijako neodôvodnil, prečo by mu mala vzniknúť konaním žalovanej 1/ a 2/ škoda
v tejto výške a prečo by na jej náhradu mali byť zaviazané a to spoločne a nerozdielne. Škoda a
bezdôvodné obohatenie sú úplne odlišné právne inštitúty, ktoré majú úplne odlišné predpoklady vzniku.

10. Podaním doručeným súdu 21.12.2020 (čl. 154 súdneho spisu) sa do konania vyjadroval žalobca,
kde len zopakoval skutočnosti uvádzané v žalobe. Doplnil, že vedie na žalovanú 1/ a žalovanú 2/ trestné
konanie za obzvlášť závažný zločin podvodu, č. k. ČVS: KRP-12/2-VYS-ZA-2020 s tým, že doteraz
nie je toto trestné konanie skončené. S podaniami žalobca pokračoval ďalej a to podaním doručeným
súdu 7.1.2021 (čl. 189 súdneho spisu), kde dopĺňa podania bez právneho zástupcu a sumarizuje už

skutočnosti uvádzané v podanej žalobe.

11. Podaním doručeným súdu dňa 11.1.2021 sa k žalobe vyjadrovala žalovaná 1/ (čl. 195 súdneho
spisu), v ktorom potvrdila skutočnosti, ktoré uvádzala aj žalovaná 2/. Potvrdila, že koncom roka 2018 sa
všetci traja dohodli na tom, že žalobca budovu prevedie a zároveň si voči nej vyrovná aj všetky záväzky

z pôžičiek, ktoré mu dovtedy poskytla vo výške kúpnej ceny, uvedenej v kúpnej zmluve. Plnú moc,
ktorou tak urobil, ktorú navrhol sám žalobca za následné nakladanie s budovou, mal žalobca k dispozícií
ešte pred jej podpisom. Neexistoval žiadny dôvod, aby tomu tak nebolo. Pri overovaní podpisu na plnej
moci zo dňa 3.6.2019 bolo žalobcovi zo strany zamestnankyne Obecného úradu Jazernica ozrejmené,
aký dokument podpisuje. Žalobca vedel, že sa bude budova prepisovať na žalovanú 2/, že z predaja

budovy mu nebudú fyzicky vyplatené žiadne finančné prostriedky. Žalovaná 2/ potvrdila dlžoby voči jej
osobe pred udelením plnej moci, ktoré prevyšovali sumu 600.000,- eur, a na ktorých vrátenie nemal
žalobca peniaze. Jeho dlh voči žalovanej 1/ sa mal podľa dohody po formálno-právnej stránke vyrovnať
započítaním pohľadávky z titulu kúpnej ceny s pohľadávkami z pôžičiek postúpených zo žalovanej 1/
na žalovanú 2/ vo výške 600.000,- eur. Bez akýchkoľvek výhrad žalobca s týmto spôsobom súhlasil.

Rovnako potvrdila ďalej žalovaná 1/, že následný vývoj udalostí bol taký, že potrebovala získať financie
na vedenie súdnych sporov. Z tohto dôvodu došlo k založeniu budovy do času, kým sa pôžička vráti.
Medzičasom ju, ako aj žalovanú 2/ začal žalobca kontaktovať s rôznymi požiadavkami na vyplatenie z
predajabudovy.Žalobcanatosícenemalžiadnyprávnynárok,keďžejehopohľadávkazaniklazápočtom
z jej pohľadávkami z pôžičiek postúpených na žalovanú 2/, ale aj napriek tomu, pre pokoj v rodine

žalovaná 1/ ustúpila a dohodli sa na finančnom vysporiadaní vo výške 111.000,- eur. Žalobca však
po podpise dohody prišiel s novým a opäť nepravdivým tvrdením, že nevedel o výške kúpnej ceny v
sume 600.000,- eur v kúpnej zmluve z neho na žalovanú 2/. Začal sa domáhať zrušenia dohody zo
dňa 16.9.2019 s tým, že vzťahy sa zhoršili, vyústili do toho, že v novembri 2019 sa žalobca zmocnil
mailového konta žalovanej 1/ a následne obratom po jeho ďalšom neúspešnom pokuse voči žalovanej

1/ a žalovanej 2/ o zámenu dohodnutých 111.000,- eur za inú hodnotu. V dôsledku toho, ako aj sa
vzhľadom na blížiacu splatnosť krátkodobej pôžičky zabezpečenej záložným právom na budove sa
rozhodli žalované, že budova sa predá. Záujemcov bolo niekoľko, dohodli so žalovaným 3/, ktorý mal
finančné prostriedky ihneď k dispozícií.

12. Podaním doručeným súdu dňa 21.1.2021 sa v rámci repliky do konania vyjadroval žalovaný 3/
(čl. 209 súdneho spisu), ktorý zdôraznil, že žalobca dňa 24.11.2019 ho kontaktoval formou ďalšieho
mailu, kde napísal: „ Aby sme sa pohli, predaj je nevyhnutný“ a navrhol mu, že môže vykonávať
spravovanie budovy v prípade kúpy nehnuteľnosti jeho osobou. V čase, keď žalovaný 3/ nadobudol
nehnuteľnosť, nebola na katastrálnom odbore Okresného úradu Martin evidovaná k nehnuteľnosti

žiadna plomba, ani poznámka o súdnom konaní, čo plne korešpondovalo s mimosúdnou dohodou
uzatvorenou medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/. Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že od predmetnej
dohody so žalovanou 2/ odstúpil až 07.05.2020 a tým pádom sám deklaruje, že daná dohoda bola platná
a bol s ňou uzrozumený v čase, kedy budovu kupoval žalovaný 3/, december 2019. Sám žalobca v maily
zo dňa 28.12.2019 priznáva, že po zistení, že majiteľom budovy je žalovaný 3/ a za budovu zaplatil,

čakal úhradu. Z týchto ako aj predchádzajúcich vyjadrení žalobcu navyše jednoznačne potvrdených
mimosúdnou dohodou je zrejmé, že bolo spoločným úmyslom žalobcu, ale aj žalovanej 2/ budovu
predať a predmetom samotného sporu nemôže byť za žiadnych okolností spochybňovanie vlastníctvažalovaného 3/. Ak medzi žalobcom a žalovanou 2/ existuje akákoľvek nezrovnalosť voči ich následnému
vyrovnaniu, žalovaný 3/ nemôže byť súčasťou tohto sporu.

13. V rámci repliky sa do konania vyjadrovali žalované 1/ a 2/ v podaní doručenom súdu dňa 5.3.2021
( čl. 236 spisu). Okrem toho, že zopakovali skutočnosti uvádzané vo vyjadreniach k podanej žalobe,
poukázali na to, že žalobca v prílohe svojho podania doložil mail žalovanej 1/ zo dňa 19.09.2021. Tento
dôkaz bol z jeho strany získaný nezákonne, zmocnením sa mailového konta žalovanej 1/ a v súčasnosti
je v tejto veci vedené na Obvodnom oddelení v Martine pod ČVS:ORP-740/OV-MT-2019 trestné stíhanie

s tým, že uvedený dôkaz teda nemôže byť v rámci konania pripustený, pretože bol získaný trestným
činom. Napriek tomu sa žalované k uvedenému vyjadrujú. Mail odoslaný dňa 19.09.2019 t. j. tri dni po
podpise dohody o urovnaní medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/, zodpovedá jeho obsah celkovému
správaniu žalobcu, ktorým bežne nedodržiaval dohody a to ani ústne, tak ani písomné. Dňa 16.09.2019
žaloba podpísal dohodu o urovnaní, ale už dňa 18.09.2019 poslal SMS, že od nej odstupuje. Dňa
19.09.2019 bola žalovaná 1/ nútená poslať žalobcovi písomnú výzvu na upustenie od osočovania jej,

ako aj žalovanej 2/. V dohode o urovnaní bolo jasne stanovené, že žalobca obdrží finančné vyrovnanie
až z predaja budovy, avšak žalobca následne podnikal kroky k zmareniu predaja budovy. Žalobca v maily
zo dňa 24.11.2019 navrhol žalovanému 3/, aby peniaze za predaj budovy poslal na jeho účet s tým, že
sumu 177.000,- eur si ponechá a sumu 300.000,- eur poukáže žalovanému 3/. Konal tak napriek tomu,
že mal so žalovanými 1/ a 2/ dohodnutý úplne iný postup. Predaj mala dokončiť žalovaná 2/. Zároveň pre

seba navrhoval vyplatenie sumy 177.000,- eur, pričom v mimosúdnej dohode si vymienil sumu 111.000,-
eur, ktorú sám navrhol. Ako dôkaz o tom, že žalobca vedel a súhlasil s prevodom budovy na žalovanú
2/, žalovaná 2/ predložila mailovú komunikáciu so žalobcom zo dňa 28.09.2019.

14. V rámci dupliky sa do konania vyjadroval žalobca a to podaniami doručeným súdu 8.3.2021 (čl.

252 súdneho spisu), dňa 06.04.2021 (čl. 263 súdneho spisu), v ktorom neuvádza nové skutočnosti, len
rozporoval tvrdenia uvádzané zo strany žalovaných 1/ a 3/ a pridržiaval sa všetkých tvrdení uvedených
v podanej žalobe, ako aj v doplnení žaloby, ktoré podával žalobca mimo, teda bez právneho zástupcu.

15. Podaním doručeným súdu dňa 19.8.2021 zástupca žalovaných 1/ a 2/ vzniesol námietku zaujatosti

vo vzťahu k zákonnému sudcovi (čl. 285 súdneho spisu). O námietke zaujatosti rozhodoval Krajský súd
v Žiline, ktorý uznesením č. k. 9NcC/9/2021 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Martin JUDr. Miriam
Štillová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, vedenej na tamojšom súde pod sp. zn.
15C/27/2020 (čl. 322 súdneho spisu).

16. Čo sa týka procesného hľadiska, tak podaním doručeným súdu dňa 15.3.2020 (čl. 455 súdneho
spisu) sa do konania vyjadrovali žalované 1/ a 2/ s tým, že doplnili skutočnosti a uviedli, že žalovaná 1/
ako dôkaz, že sa jednalo o pôžičky predložila súdu list žalobcu z augusta 2012 a poukázala na obsah
mimosúdnej dohody zo dňa 16.09.2019. V nej sa jednoznačne hovorí o započítaní pohľadávok žalovanej
2/, ktoré boli nadobudnuté od žalovanej 1/. K tejto skutočnosti zároveň na podporu tvrdenia žalovaná 1/

v minulosti požičala žalobcovi sumu minimálne 682.413,14 eur a predložila súdu v rámci tohto podania
do konania Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 02.01.2019, vrátane výpisov z účtu svedčiacich
podľa nej o poukázaní pôžičiek žalobcovi na účet. Zároveň v predmetnom vyjadrení uviedla, že ak by
súd aj napriek skutočnostiam uvedených v tomto podaní posúdil návrh žalobcu na zaplatenie 600.000,-
eur ako dôvodný, čo žalované 1/ a 2/ dôrazne odmietajú, žalovaná 2/ si pre tento prípad eventuálne

jednostranne započítava voči žalobcovmu nároku vo výške 600.000,- eur nasledovné pohľadávky, ktoré
ona rozpísala v predmetnom podaní a ktoré sú uvedené aj v zmluve o postúpení pohľadávok.

17. K podaniu žalovaných 1/, 2/ ohľadne zmluvy o postúpení pohľadávok sa opätovne vyjadroval žalobca
bez právneho zástupcu podaním doručeným súdu 19.4.2022 ( čl. 471 spisu), v ktorom namietol všetky

tieto pohľadávky, ktoré si mala uplatniť žalovaná 1/, žalovaná 2/. Poukázal na to, že nemá vedomosť, že
medzi ním a žalovanou 1/ došlo k uzavretiu pôžičiek a k uzavretiu zmlúv o pôžičkách. Nemá vedomosť
o tom, že medzi ním a žalovanou 1/ došlo k dojednaniu a uzavretiu zmlúv o pôžičkách. Vyjadroval sa
k jednotlivým položkám, ktoré boli uvedené v zmluve o postúpení pohľadávok a mal za to, že žalovaná
1/ a žalovaná 2/ neuniesli dôkazné bremeno, išlo o vyfabulované pôžičky, dlhy voči jeho osobe, ktoré

nemôžu skončiť bez trestnoprávnej zodpovednosti s tým, že poukazuje na to, že nemá dlh vo výške
682.413,14 eur. Uviedol, že podáva nové trestné oznámenie s tým, že ho predloží vyšetrovateľovi k
preskúmaniu a objasneniu v súvislosti s celým prípadom vytvorením vyprodukovaním takéhoto dokladu
na 682.413,14 eur podvodného voči jeho osobe a to konaním osôb žalovanej 1/ a 2/ a ich advokáta C.A. považuje za klamstvo a podvod. Vzhľadom na uvedené žiada prerušiť toto súdne konanie. Podaním
doručením súdu 12.5.2022 ( čl. 511) doplnil upovedomenie z Okresného riaditeľstva policajného zboru
v Martine, a uviedol, že podáva návrh na prerušenie konania.

18. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 30.5.2022 (čl. 540 súdneho spisu) zástupca žalobcu upravil
žalobný petit a to tak, že žiadal v primárnom petite, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľností, eventuálne, že žalovaná 1/ a žalovaná 2/ sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 600.000,- eur a súčasne, že kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo strany žalovanej 2/ v prospech žalovaného 3/ je
vo vzťahu k žalobcovi neúčinná. K návrhu na prerušenie konanie, ktoré podal žalobca bez jeho vedomia,
uviedol, že navrhuje prerušenie konania výlučne pre ten prípad, že súd bude považovať za relevantné
tvrdenia žalovaných 1/ a 2/ o tom, že došlo k poskytnutiu nejakých pôžičiek zo strany žalovanej 2/ v
prospech žalobcu, a že nároky z týchto pôžičiek boli platne postúpené na žalovanú 1/. Dôvod, že chcú
prerušiť konanie je ten, že žalobca podal trestné oznámenie z toho dôvodu, lebo všetky tie pôžičky, tak

ako ich existenciu tvrdia žalované 1/ a 2/, sú podľa jeho názoru a vzhľadom na všetky skutkové dôvody
celkovo jednoznačne vyfabulovanými právnymi dôvodmi a žalobca vníma toto konanie žalovaných 1/ a
2/ ako podvodné konanie. Žalobca však disponuje iba listinou, ktorú založil do spisu, kde je uvedené
ČVS týkajúce sa tohto oznámenia, ale nedisponuje spisovou značkou s tým, že súdu dodatočne doloží
spisovú značku, pod ktorou vedie predmetné trestné konanie príslušný orgán činný v trestnom konaní,

ktorým je Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline.

19. Súd na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 15.8.2022, vyhlásil uznesenie, ktorým v zmysle § 142
ods. 1, 2 CSP pripustil zmenu žaloby navrhnutú na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 30.5.2022 (čl.
579 súdneho spisu). Keďže boli prítomné pri verejnom vyhlásení tohto uznesenia všetky strany sporu,

súd uznesenie písomne nevyhotovil, to že došlo k vyhláseniu uznesenia, je protokolárne zachytené v
zápisnici z pojednávania.

20. Súd rozsudkom č. k. 15C/27/2020-706 zo dňa 18.11.2022 rozhodol tak, že návrh žalobcu na
prerušenie konania zo dňa 12.5.2022, doplnený prednesom na pojednávaní konanom dňa 30.5.2022,

zamietol.Ožaloberozhodoltak,žeprimárnyžalobnýnávrhourčenie,žežalobcajevýlučnýmvlastníkom
nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Martin, kat. odbor, na LV č. XXXX a na LV č. XXXX,
vedených pre okres, obec a kat. územie F., zamietol. V časti eventuálneho žalobného petitu vyhovel
žalobe tak, že žalovanej 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 600.000,- eur s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 280.000,- eur od 31.5.2020 do zaplatenia, zo sumy 320.000,- eur od

13.7.2020 do zaplatenia, to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Eventuálny žalobný návrh
v časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej 2/ zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 320.000,- eur od 31.5.2020 do 12.7.2020, ďalej povinnosti žalovanej 1/ zaplatiť žalobcovi sumu
600.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 31.5.2020 do zaplatenia, ako aj určenia,
že kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (v podiele

1/1) evidovaným Okresným úradom Martin, kat. odbor zapísaným na LV č. XXXX a na LV č. XXXX,
v prospech žalovaného 3/, je vo vzťahu k žalobcovi neúčinná, zamietol. Tiež rozhodol o trovách konania
tak, že žalobca má právo na ich náhradu voči žalovanej 2/ v celom rozsahu, ďalej, že žalovaná 1/ má
právo na ich náhradu vo vzťahu k žalobcovi v plnom rozsahu, ako aj, že žalovaný 3/ má právo na ich
náhradu vo vzťahu k žalobcovi v plnom rozsahu.

21. Pokiaľ žalobca žiadal prerušiť konanie z dôvodu prebiehajúceho trestného konania na základe jeho
trestného oznámenia, tunajší súd nepovažoval za splnené podmienky v zmysle § 164 CSP. Poukázal na
to, že trestné oznámenie bolo uznesením zo dňa 18. 07. 2022 odmietnuté s odôvodnením, že v danom
prípade ide o spor majúci súkromnoprávny základ.
22. Čo sa samotného predmetu konania týka, tunajší súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu,

že v prípade kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním ako predávajúcim zastúpeným žalovanou 1/ a na
druhej strane žalovanou 2/ dňa 1.7.2019 ide o absolútne neplatný právny úkon. Odkázal na obsah
výsluchu žalovaných 1/ a 2/ a tiež na splnomocnenie z 30.5.2019, z obsahu ktorého jednoznačne
vyplýva generálne splnomocnenie pre žalovanú 1/ na akékoľvek a všetky úkony súvisiace s predajom
a prevodom nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX.

Splnomocnenie obsahuje podpis žalobcu s jeho úradným overením na Obecnom úrade Jazernica.
Tvrdenia žalobcu, že mu bola plná moc zo strany žalovanej 1/ podstrčená na podpis spolu s inými
dokumentmi a on si nevšimol, čo podpisuje, preukázané neboli. V spojitosti s uvedeným bolo zo strany
žalobcu podané trestné oznámenie; v trestnom konaní bol vypočutý aj svedok L. M.. Tento uvádzal, ževo vzťahu k predaju nehnuteľnosti bol v mesiaci marec 2019 oslovený A. A., ktorý svedkovi oznámil, že
má záujem predať budovu na ul. P. O. Hviezdoslava v Martine. Skôr, ako však k tomu dôjde, sa musí
stretnúť s mamou (žalovanou 1/), keďže aj tak o všetkom vo vzťahu k tejto budove rozhoduje ona, hoci

budova patrí žalobcovi. Následne A. A. kontaktoval svedka s požiadavkou, aby prišiel za jeho mamou
do Ondrašovej, že tam mu bude všetko ozrejmené. Tieto skutočnosti potvrdil svedok aj v aktuálnom
konaní. Zo svedeckej výpovede vyplynulo, že to nebola ani žalovaná 1/, ani žalovaná 2/, ktoré by svedka
ohľadom predaja kontaktovali. Bol to hlavne žalobca, ktorý opakovane svedka žiadal, aby robil kroky
smerujúce k zabezpečeniu záujemcu o kúpu nehnuteľností, resp. aj alternatívneho riešenia v podobe

poskytnutiapôžičky.VtrestnomkonaníčasťsvedeckejvýpovedeL.M.dosvedčilajF.M.,ktorývosvojom
vyjadrení poukázal na nevyspytateľnosť konania žalobcu, ktorý opakovane menil svoje rozhodnutia, a
to jednak vo vzťahu k predaju budovy, ako aj k výške týkajúcej sa jeho finančného vyrovnania. Tiež
poukázal na agresívne správanie žalobcu voči matke. V trestnom konaní bola vypočutá aj svedkyňa
N. F., pracovníčka Obecného úradu v Jazernici, ktorá mala splnomocnenie z 30.5.2019 overovať dňa
3.6.2019. Táto v rámci výpovede vyvrátila tvrdenie žalobcu o priebehu podpisovania dokladov.

23. Súd čiastkovo uzavrel, že tvrdenia žalobcu, že u neho neexistovala vôľa previesť nehnuteľnosti,
preukázané neboli. Na podporu svojho názoru odkázal na mailovú komunikáciu z 28.9.2019, z ktorej
vôbec nie je zrejmé, že by žalobca o predaji nehnuteľností žalovanej 2/ nevedel. Pokiaľ žalobca tvrdil, že
kúpna zmluva mala v skutočnosti zastrieť darovaciu zmluvu a že žalované 1/ a 2/ nemali vôľu nikdy nič
žalobcovivyplatiť,tietotvrdenianeboliničímpreukázané.Zvýsluchovžalovaných1/a2/totižvyplýva,že

zvolili kúpnu zmluvu, pretože zmluvou okrem prevodu chceli vysporiadať dlžoby žalobcu voči žalovanej
1/, ktorá dlhodobo žalobcovi požičiavala peniaze. Preto žalovaná 1/ postúpila pohľadávky vo výške viac
ako 600.000,- eur na žalovanú 2/, aby si ich započítala s pohľadávkou žalobcu z titulu kúpnej ceny
za prevod, čím mala byť celá vec vyriešená. O vykonaní započítania svedčí okrem iného aj obsah
mimosúdnej dohody zo dňa 16.9.2019, kde sa uvedené spomína.

24. Súd mal tiež preukázané, že žalobca uzavrel dňa 16.9.2019 so žalovanou 2/ mimosúdnu
dohodu. Uvedený postup bol dôsledkom dohody strán súvisiacich s ukončením konania o nariadenie
neodkladného opatrenia vedeného Okresným súdom Martin pod sp. zn. 21C/44/2019. Podpis žalobcu
v uvedenej dohode je overený. Strany sa dohodli na urýchlenom predaji nehnuteľností, ktoré sú
predmetom sporu a žalobca súhlasil, že predaj dokončí žalovaná 2/. Zároveň tu bol dohodnutý záväzok

žalovanej 2/ vo vzťahu k žalobcovi zaplatiť pri predaji budovy 111.000,- eur ako celkové finančné
vyrovnanie z predaja s tým, že všetky ostatné finančné nároky žalobcu sú týmto po vzájomnom
započítaní pohľadávok žalovanej 2/ voči žalobcovi vyrovnané a ukončené k spokojnosti obidvoch
zúčastnených strán. Žalobca v spore namietal neplatnosť uvedenej mimosúdnej dohody dôvodiac,
že bol vedome a cielene uvedený do omylu, keďže suma finančného urovnania, na vyplatení ktorej

sa dohodli, vychádzala zo zámerne oznámeného iného (nepravdivého) údaja o výške kúpnej ceny
dohodnutej za prevádzané nehnuteľnosti v kúpnej zmluve zo dňa 1.7.2019, ako bola skutočná výška
tejto kúpnej ceny. Mimosúdnu dohodu uzatváral ako právny laik v tiesni a bez toho, aby mal možnosť
ju akýmkoľvek spôsobom a s kýmkoľvek prekonzultovať, a preto je neplatná. Tunajší súd tu poukázal
na rokovanie uskutočnené u advokátky Mgr. Zuzany Pivoňkovej a na výpovede žalovanej 2/ i svedka L.

M.. Žalobca vedel, čo je predmetom mimosúdnej dohody, poznal jej obsah, nebol uvedený do omylu pri
jej podpisovaní. Súd sa tiež nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že mimosúdna dohoda bola neurčitá,
keďže z jej obsahu je zrejmé, že išlo o dohodu o urovnaní, ktorá upravila a vysporiadala vzájomné práva
a povinnosti týkajúce sa zaplatenia kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 1.7.2019. Ak žalobca
uvádzal, že pri podpisovaní mimosúdnej dohody mu bola oznámená nižšia kúpna cena v zmysle kúpnej

zmluvy zo dňa 1.7.2019, konkrétne neuviedol, o akú sumu šlo.
25. Následne sa súd zaoberal odstúpeniami od spomínanej mimosúdnej dohody, a to zo strany žalobcu.
Pokiaľ ide o prvé odstúpenie od tejto dohody datované 24.9.2019, toto posúdil súd ako neplatné, keďže
mimosúdna dohoda nestanovila dôvody, pre ktoré by mohol od nej žalobca odstúpiť. Argumentácia
žalobcu, že od dohody odstupuje, pretože okolnosti, z ktorých pri uzavretí tejto dohody vychádzal, sa

neskôr zmenili, v dôsledku čoho sa nedá plnenie z dohody požadovať, nemôže obstáť. Pokiaľ ide o
druhé odstúpenie od mimosúdnej dohody listom zo dňa 7.5.2020, toto bolo odôvodnené nesplnením
záväzku žalovanej 2/ vyplatiť žalobcovi sumu 111.000 eur a tiež tým, že žalobca bol uvedený do
omylu. Žalovaná 2/ bola povinná v zmysle mimosúdnej dohody vyplatiť žalobcovi čiastku 111.000
eur; nesplnením tejto povinnosti sa dostala do omeškania. Okresný súd považoval za preukázané, že

žalobca výzvou zo dňa 2.3.2020 žiadal žalovanú 2/ o úhradu tejto čiastky najneskôr do 20.3.2020, výzva
bola prevzatá dňa 11.3.2020. Následne žalobca listom zo dňa 25.3.2020 opätovne vyzval žalovanú 2/
na plnenie jej záväzkov najneskôr do 20.4.2020. Zásielka bola doručená žalovanej 2/, ktorá prevzatie
výzvy nespochybnila. Žalobca ďalšou výzvou zo dňa 31.3.2020 opätovne žiadal žalovanú o zaplatenie111.000 eur v lehote do 20.5.2020, výzva bola prevzatá dňa 29.4.2020. Odstúpenie od mimosúdnej
dohody vykonal žalobca v zmysle § 517 ods. 1 Obč. zák. listom zo dňa 7.5.2020, ktorý bol doručený
žalovanej 2/ dňa 29.5.2020. Tento úkon považoval okresný súd za platný právny úkon, keďže v spore

bolo jednoznačne preukázané, že žalobca poskytol žalovanej 2/ primeranú dodatočnú lehotu na plnenie
už v rámci prvej výzvy zo dňa 2.3.2020. To, že žalobca zaslal ešte ďalšiu výzvu, neznamená zánik jeho
práva na odstúpenie od zmluvy. Odstúpením od mimosúdnej dohody sa táto podľa § 48 ods. 2 Obč. zák.
zrušila, čo znamenalo obnovenie pôvodného stavu, t. j. ostala v platnosti kúpna zmluva zo dňa 1.7.2019
s kúpnou cenou a s lehotami splatnosti tak, ako bolo dohodnuté v článku VI. a v článku VII. upravujúcich

platobné podmienky. Pokiaľ spolu s odstúpením od mimosúdnej dohody listom zo dňa 7.5.2020 žalobca
odstúpil aj od kúpnej zmluvy, tento úkon považoval súd za neplatný. Podľa jeho názoru mohol žalobca
odstúpiť od kúpnej zmluvy len pri splnení podmienok podľa § 517 ods. 1 Obč. zák., a to až po uplynutí
primeranej dodatočnej lehoty na zaplatenie kúpnej ceny. Pokiaľ boli zo strany žalobcu vykonané výzvy
na úhradu kúpnej ceny, tieto boli učinené v čase, keď bola v platnosti mimosúdna dohoda. Z uvedeného
dôvodu konštatoval, že v danom čase neplatili ustanovenia kúpnej zmluvy týkajúce sa kúpnej ceny a

platobných podmienok v nej upravených, ale platili dojednania v zmysle mimosúdnej dohody zo dňa
16.9.2019.
26. Ak by súd posúdil nárok žalobcu na zaplatenie 600.000,- eur ako opodstatnený, žalovaná 2/ si pre
tento prípad eventuálne jednostranne započítala voči žalobcovmu nároku sumu 600.000 eur z titulu
pohľadávok, ktoré boli postúpené zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 2.1.2019 zo strany žalovanej

1/ na žalovanú 2/. Žalovaná 1/ tvrdené skutočnosti o pôžičkách nepreukazovala písomnými zmluvami,
uvádzala, že tieto pôžičky boli riešené vždy ústne dohodou medzi ňou a žalobcom a preukazovala ich
poskytnutie jednak výpismi z účtov, výsluchmi svedka a žalovanej 2/. Pokiaľ ide o pôžičky vo výške
14.500.000,- Sk (481.300,- eur), 900.000,- Sk a 75.000,- Sk (32.364,- eur), 1.000.000,- Sk (33.193,-
eur), tieto preukázané neboli. K pôžičkám v sume 16.666,- eur na kúpu bytu v Martine – Jahodníkoch,

v sume 63.000,- eur na rodinný dom v Jazernici, v sume 1.600,- eur, 3.000,- eur, 1.700,- eur, 960,-
eur, 3.000,- eur, 1.000,- eur, 6.250,- eur, 1.500,- eur, 1.000,- eur, 2.000,- eur, 500,43 eur a v sume
33.379,71 eur súd uviedol, že v tejto časti žalovaná 1/ uniesla dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia
o existencii pôžičiek, ktoré mala poskytnúť žalobcovi. Pri stanovení ich splatnosti vychádzal súd z §
563 Obč. zák. a uviedol, že pre začiatok premlčacej doby je rozhodujúci deň nasledujúci po dni, kedy

došlo ku vzniku právneho vzťahu, nie až deň, keď došlo k splatnosti dlhu. Pokiaľ ide o pôžičky, žalobca
všeobecne vzniesol námietku premlčania s tým, že okresný súd na jej základe vyhodnotil pôžičky za
premlčané, keďže uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba. Z uvedeného dôvodu nemohli byť
tieto predmetom započítania.
27. Napokon súd uviedol, že primárny petit na určenie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam

zamietol, keďže posúdil kúpnu zmluvu zo dňa 1.7.2019 ako platný právny úkon, a teda žalovaná 2/ bola
oprávnená previesť nehnuteľnosti na žalovaného 3/ ďalšou kúpnou zmluvou.
28. Pokiaľ sa žalobca domáhal eventuálne zaplatenia sumy 600.000,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne od 31.5.2020 do zaplatenia, tento nebol posúdený ako nárok podľa § 451 Obč.
zák. (bezdôvodné obohatenie), ale ako nárok na zaplatenie kúpnej ceny. Vo vzťahu k žalovanej 1/ tento

nárok zamietol, keďže mal za to, že bola odvolaná plná moc pre ňu ako zástupcu žalobcu pri uzatváraní
kúpnej zmluvy zo dňa 1.7.2019, to znamená, že nebola oprávnená už prijímať plnenia vrátane kúpnej
ceny, a z tohto dôvodu ten záväzok je platný a účinný len vo vzťahu k žalovanej 2/. Okresný súd priznal
žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 %, pričom odkázal na obsah kúpnej zmluvy, avšak
konštatoval, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 31.5.2020. Od uvedeného dátumu bol priznaný

úrok z omeškania, pokiaľ ide o prvé dve splátky v zmysle kúpnej zmluvy v celkovej sume 280.000,- eur
a ďalej bol priznaný úrok z omeškania zo sumy 320.000,- eur, čo bola tretia splátka, od 13.7.2020 do
zaplatenia.
29. Pokiaľ žalobca žiadal určiť, že právny úkon – kúpna zmluva, ktorou boli nehnuteľnosti prevedené zo
strany žalovanej 2/ na žalovaného 3/, je voči nemu neúčinný, súd odkázal na ustanovenie § 42a ods. 1

a ods. 2 Obč. zák., pričom konštatoval, že odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne
úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka (čo bol tento prípad).
30. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom konštatoval, že žalobca bol úspešný
vo vzťahu k žalovanej 2/ a žalovaná 1/ a žalovaný 3/ boli úspešní vo vzťahu k žalobcovi, preto plne
úspešným bola priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu.

31. Na základe odvolaní žalobcu a žalovanej 2/ odvolací Krajský súd v Žiline uznesením č. k.
9Co/43/2023-821 zo dňa 30.11.2023 rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 15C/27/2020-706 zo dňa18.11.2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie (s výnimkou výroku I. o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania, ktorý ostal nedotknutý).
32. Po vyporiadaní sa s námietkou zaujatosti žalovanej 2/ vo vzťahu k zákonnej sudkyni (vyhodnotená

ako nedôvodná) odvolací súd konštatoval, že v posudzovanej veci žalobca a žalované 1/ a 2/ uzavreli
dňa 16.9.2019 mimosúdnu dohodu reagujúcu na návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia,
o ktorom konal Okresný súd Martin pod sp. zn. 21C/44/2019. Zmieneným návrhom sa žalobca domáhal
voči A. A. vyslovenia zákazu nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom aj aktuálneho sporu,
pričom poukazoval na absenciu jeho vôle previesť uvedené nehnuteľnosti a na podvodné konanie A.

A., prípadne tretích osôb. Mimosúdna dohoda zo dňa 16.9.2019 stanovila povinnosť žalobcu vziať späť
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, strany sa dohodli na urýchlenom predaji nehnuteľností a
na vyplatení sumy 111.000 eur v prospech žalobcu po danom predaji. Dohoda obsahuje ustanovenie:
„Všetky ostatné finančné nároky A. A. z predaja nehnuteľností, ktorá je predmetom súdneho sporu,
sú týmto po vzájomnom započítaní pohľadávok A. A. voči A. A. vyrovnané a ukončené k spokojnosti
obidvoch zúčastnených strán“. Z kontextu rokovania uskutočneného po podaní návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia (21C/44/2019) a jeho vyústenia v podobe mimosúdnej dohody vyplýva, že
toto malo za cieľ usporiadať právne pomery žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ práve v spojitosti s kúpnou
zmluvou, na základe ktorej sa stala vlastníčkou nehnuteľností žalovaná 2/. Argumentácia žalobcu
o tom, že mimosúdna dohoda neobsahovala explicitný odkaz na skoršiu kúpnu zmluvu, ktorá bola
daným spôsobom modifikovaná, potom neobstojí. Obsah mimosúdnej dohody bolo nutné vykladať na

základe okolnosti, za ktorých bola uzavretá, čo viedlo aj k definovaniu „nehnuteľností“, ktoré táto dohoda
zmieňuje, aj ich predaja či vysvetlenia konečnej úhrady v sume 111.000,- eur v prospech žalobcu.
Napokon uvedené bolo relevantné aj pre posúdenie otázky započítania záväzkov žalobcu voči žalovanej
2/, keďže aj tieto dohoda zo dňa 16.9.2019 rieši. Odvolací súd konštatoval, že z ust. § 35 ods. 2 Obč. zák.
vyplýva, že právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale

najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
V zmysle uvedeného potom nebolo možné posudzovať mimosúdnu dohodu sporových strán bez vyššie
uvedených súvislosti, ktoré boli rozhodujúce pre skúmanie jej obsahu. Námietku žalobcu o neurčitosti
tejto dohody z dôvodu absencie výslovného odkazu na kúpnu zmluvu zo dňa 1.7.2019 posúdil odvolací
súd ako neopodstatnenú a mal za to, že táto má charakter dohody o urovnaní podľa § 585 a nasl. Obč.

zák., čo napokon aj výslovne vyplýva z rokovaní, ktoré predchádzali jej uzavretiu.
33. Vo vzťahu ku kúpnej zmluve uzavretej dňa 1.7.2019, na základe ktorej sa vlastníčkou nehnuteľností
stala žalovaná 2/, odvolací súd uviedol, že táto je platná, pričom v podrobnostiach k tejto otázke
odkázal na závery vyslovené v napadnutom rozsudku okresného súdu. Tieto z hľadiska skutkového i
právneho vyčerpávajúco reagovali na žalobné námietky o neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy. Tvrdenia

žalobcu, že v prípade, ak by zmluvu uzatváral sám, táto by formulovala aj ďalšie ustanovenia, resp. by
niektoré ustanovenia neobsahovala, sú bez právneho významu, pretože v konkrétnostiach nevysvetľujú
vady zmluvy či prípadné nedodržanie rozsahu oprávnenia žalovanej 1/ takúto zmluvu v mene žalobcu
uzavrieť. Rovnako aj vo vzťahu k mimosúdnej dohode zo dňa 16.9.2019 odvolací súd odkázal na
argumenty okresného súdu, ktorý podrobne vysvetlil nedôvodnosť všetkých námietok žalobcu týkajúcich

sa neplatnosti tejto dohody. Tvrdená tieseň či omyl, v ktorom mala byť dohoda uzavretá, je spojená s
dôkazným bremenom žalobcu, ktorý v tomto smere neoznačil žiadne relevantné dôkazy.
34. K argumentácii žalobcu ohľadom nedobromyseľnosti žalovaného 3/ odvolací súd upriamil pozornosť
na posudzovanie otázky dobrej viery pri nadobúdaní nehnuteľnosti v kontexte aktuálnej judikatúry
Najvyššieho súdu SR – jeho uznesenie zo dňa 27. apríla 2021, sp. zn. 1VObdo/2/2020.

35. Odvolací súd ďalej konštatoval, že ako opodstatnenú posúdil okresný súd argumentáciu
žalovanej 2/ vo vzťahu k posúdeniu jednotlivých výziev na plnenie v zmysle mimosúdnej dohody. Z
mimosúdnej dohody vyplynulo, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 111.000 eur „pri predaji
budovy“; uvedené ustanovenie vyhodnotil krajský súd ako povinnosť žalovanej 2/ vyplatiť žalobcovi
označenú sumu po právoplatnosti rozhodnutia katastrálneho orgánu o vklade vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam po ich predaji. Následne, ak neboli finančné prostriedky vyplatené, bol dôvodný postup
podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. Pritom žalobca bol oprávnený odstúpiť od mimosúdnej dohody po
poskytnutí dodatočnej primeranej lehoty na zaplatenie. Zákon v tomto smere obmedzuje veriteľa len
stanovením minimálnej časovej hranice na dodatočné splnenie záväzku (použitím pojmu „primeraná
lehota“), jej prípadné predlžovanie je v kompetencii oprávnenej osoby. K takémuto postupu došlo v

posudzovanej veci – žalobca ako veriteľ opakovane vyzýval žalovanú 2/ na úhradu sumy 111.000,- eur
(ku chronológii jednotlivých výziev odvolací súd odkázal na odsek 4 odôvodnenia svojho rozhodnutia).
Týmto postupom (zjavne v dôsledku nerešpektovania skorších výziev) umožňoval žalovanej 2/ splniť dlh
v dodatočne poskytnutých lehotách. Daným spôsobom ju utvrdzoval v domnienke, že lehotu na plneniemá stále k dispozícii. Odvolací súd nadväzne uzavrel, že nemožno potom súhlasiť s názorom okresného
súdu, ktorý poukázal na uplynutie primeranej lehoty v zmysle § 517 ods. 1 Obč. zák. už po doručení
prvej výzvy na plnenie zo dňa 2.3.2020, z čoho vyvodil, že odstúpenie od dohody dňa 7.5.2020 bolo

opodstatnené. Pokiaľ by žalobca odstúpil od mimosúdnej dohody bezprostredne po uplynutí lehoty na
plnenievzmysleprvejvýzvy,odvolacísúdbynemalpochybnostiosplnenípodmienokpodľa§517ods.1
vety druhej Obč. zák. Namiesto toho však žalobca fakticky akceptoval stav nezaplatenia v určenej lehote
a ďalšími výzvami túto lehotu predlžoval. Výzva na plnenie zo dňa 31.3.2020 pritom umožnila žalovanej
splniť jej záväzok do 20.5.2020. Ak došlo k odstúpeniu od dohody pred týmto termínom, stalo sa tak

v rozpore so zákonom; odstúpenie tak nerešpektuje vlastnú vôľu žalobcu získať plnenie od žalovanej
2/ v predĺženej lehote.
36. Nadväzne, ak nedošlo k právne účinnému odstúpeniu od mimosúdnej dohody, ktorá čiastočne
modifikovala kúpnu zmluvu zo dňa 1.7.2019, potom sú úplne bezpredmetné argumenty o odstúpení od
tejto kúpnej zmluvy alebo také, ktoré sa týkali plnenia na jej základe. Ak totiž stále existuje mimosúdna
dohoda zo dňa 16.9.2019, nemôžu popri nej obstáť ustanovenia o kúpnej cene v zmysle kúpnej zmluvy

a s tým spojené platobné ustanovenia.
37. Podľa odvolacieho súdu nesprávnosť vyhodnotenia podmienok pre odstúpenie od mimosúdnej
dohody zo dňa 16.9.2019 mala následne vplyv aj na hodnotenie započítacieho prejavu žalovanej
2/. Mimosúdna dohoda stále platí a jej súčasťou je aj úprava započítania nárokov žalovanej 2/ voči
žalobcovi. Dohoda obsahovala konštatovanie o konečnom uspokojení všetkých nárokov žalobcu, ktoré

mali byť po započítaní nárokov žalovanej 2/ úplne vyrovnané. Dohoda by potom znamenala urovnanie
upravujúce všetky sporné otázky strán (§ 585 Obč. zák.). Tento aspekt sporu nebol zo strany okresného
súdu posudzovaný, keďže tu bola nesprávne vyhodnotená platnosť odstúpenia od mimosúdnej dohody
zo dňa 16.9.2019.
38. Odvolací súd ďalej uviedol, že žalovaná 2/ tiež namietala, že žalobcovi bol okresným súdom priznaný

iný nárok ako uplatnil, pretože v zmysle žaloby bolo požadované vydanie bezdôvodného obohatenia,
resp. škody, nie nároku z kúpnej zmluvy, z čoho vyvodila prekvapivosť napadnutého rozsudku. Z obsahu
žaloby je zrejmé, že žalobca v spore uplatnil eventuálny petit, ktorý právne kvalifikoval ako „bezdôvodné
obohatenie, resp. škodu“. Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že súd vyhovel eventuálnemu petitu
v časti žalovanej sumy 600.000 eur, ktorý nárok bol kvalifikovaný ako kúpna cena v zmysle kúpnej

zmluvy zo dňa 1.7.2019. Išlo o iné právne posúdenie nároku, ako to prezentoval žalobca. Zo zápisníc
o pojednávaniach zo dňa 30.5.2022 a 15.8.2022 vyplýva, že zákonná sudkyňa prezentovala vo veci
predbežné právne posúdenie. Z nahrávky z týchto pojednávaní je zrejmý jej právny názor k námietkam
o platnosti spornej kúpnej zmluvy i mimosúdnej dohody; možnosť kvalifikácie eventuálneho petitu ako
nároku z kúpnej zmluvy však na pojednávaní prezentované nebolo. Iné právne posúdenie veci tak

znamenalo vydanie prekvapivého rozhodnutia, a teda založilo vadu odôvodňujúcu záver odvolacieho
súdu o porušení práva na spravodlivý proces.
39. Odvolací súd uzavrel, že konštatované dôvody (zrušenia napadnutého rozsudku) súčasne vedú k
potrebe vrátenia veci súdu prvej inštancie, nakoľko to presahuje rámec odvolacieho prieskumu. Súd
prvej inštancie teda opätovne prejedná vec v zmysle vyslovených právnych záverov krajského súdu.

Pre prípad rozhodnutia na základe inej právnej kvalifikácie ako uviedli strany sporu, bude nevyhnutné s
alternatívnou právnou úpravu strany oboznámiť postupom podľa § 181 ods. 2 CSP.

40. Po vrátení veci odvolacím súdom súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 3.7.2024.

41. V čase po rozhodnutí odvolacieho súdu do pojednávania žalobca adresoval súdu viacero písomných
podaní (dat. 8.3.2024, dat. 24.3.2024, dat. 23.4.2024, dat. 6.5.2024, dat. 30.5.2024, dat. 12.6.2024,
dat. 2.7.2024) s množstvom rôznych príloh. Podaním dat. 8.3.2024 žalobca oznámil, že vzhľadom
na podozrenie, že v tomto konaní došlo k nezákonnému konaniu, podal trestné oznámenie na
Okresnej prokuratúre v Martine. V ostatných podaniach žalobca polemizuje so závermi okresného

súdu a odvolacieho krajského súdu a spochybňuje ich správnosť (podľa názoru žalobcu odstúpenie od
mimosúdnej dohody bolo platné; bol uvedený do omylu; žalovaná nesplnila povinnosť z mimosúdnej
dohody; došlo k opakovanému odstúpeniu od mimosúdnej dohody z jeho strany; mimosúdna dohoda
sa netýka aktuálneho konania sp. zn. 15C/27/2020, ale iného súdneho konania – sp. zn. 21C/44/2019,
a teda v aktuálnom konaní je bezpredmetná; odstúpenie od mimosúdnej dohody zo dňa 24.9.2019 bolo

súdmi ignorované a nevyhodnotené; tiež riadne žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy z 1.7.2019, nakoľko
žalovaná nesplnila povinnosť uhradiť splátky kúpnej ceny; ďalej poukazoval na nedobromyseľnosť
žalovaného 3/ ako nadobúdateľa nehnuteľností, ktorý bol informovaný žalobcom atď.). V rámci podania
dat. 23.4.2024 žalobca okrem iného uviedol, že po 20.5.2020, kedy uplynul čas dodatočne poskytnutejlehoty na úhradu, mu vzniklo právo na odstúpenie od mimosúdnej dohody, následne dňa 28.5.2020
súčasne odstúpil od mimosúdnej dohody zo dňa 16.9.2019 aj od kúpnej zmluvy zo dňa 1.7.2019,
pričom odkázal na prílohu, v ktorej je kópia predmetného odstúpenia aj podacieho lístku z pošty zo dňa

28.5.2020.
42. K podaniam priložil množstvo listinných podkladov (odstúpenie od mimosúdnej dohody dat.
24.9.2019, dat. 18.12.2023, odstúpenie od mimosúdnej dohody a kúpnej zmluvy zo dňa 1.7.2019 dat.
7.5.2020, dat. 28.5.2020, odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 1.7.2019 dat. 18.12.2023, doručenky,
emailová komunikácia žalobcu so žalovaným 3/ z 10.11.2019, kúpna zmluva zo dňa 1.7.2019, žiadosti

o úhradu dlžnej sumy dat. 31.3.2020, dat. 24.3.2020, dat. 20.2.2020, Výzvu – žiadosť o úhradu 111.000
eur podľa mimosúdnej dohody dat. 31.3.2020, podacie lístky – adresát žalovaná 2/, Výzva na úhradu
kúpnej ceny podľa uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 1.7.2019 dat. 6.5.2024 + podací lístok – adresát
žalovaná 2/ + doručenku, Odstúpenie od Kúpnopredajnej Zmluvy uzavretej 1.7.2019 dat. 11.6.2024 +
podací lístok – adresát žalovaná 2/, doručenka – odstúpenie od kúpnej zmluvy, adresáta žalovaná 2/).

43. Následne dňa 27.6.2024 došlo súdu podanie právneho zástupcu žalobcu dat. 26.6.2024, v ktorom
tento uviedol, že cit.
„vzhľadom na závery, ktoré prijal Krajský súd Žilina ako odvolací súd v bodoch 45 a nasl. Uznesenia pod
sp. zn. 9Co/13/2023 zo dňa 30. 11. 2023 a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v rade 2/ do dnešného
dňa neuhradila v prospech žalobcu žiadnu sumu, dovoľujeme si do spisu predložiť dokumenty uvedené

nižšie, ktoré podľa nášho názoru jednoznačne preukazujú platné odstúpenie ako od Mimosúdnej dohody
zo dňa 16. 9. 2019, tak aj Kúpnej zmluvy zo dňa 1. 7. 2019:
1. Máme za to, že primeraná dodatočná lehota na plnenie záväzkov vyplývajúcich z Mimosúdnej dohody
zo dňa 16. 9. 2019 uplynula 20. 5. 2020 tak, ako to ustálil odvolací súd.
2. Dňa 19. 4. 2024 preto žalobca odstúpil od Mimosúdnej dohody zo dňa 16. 9. 2019 a poskytol žalovanej

v rade 2/ dodatočnú primeranú lehotu 10 dní od doručenia výzvy. Dôkaz: Odstúpenie od Mimosúdnej
dohody + podací lístok
3. Odstúpenie uvedené v bode 2. tohto podania žalovaná v rade 2/ prevzala dňa 29. 4. 2024. Dôkaz:
Doručenka k odstúpeniu od mimosúdnej dohody
4. Keďže v Odstúpení uvedenom v bode 2. tohto podania nebolo uvedené číslo účtu, žalobca poslal

žalovanej v rade 2/ dňa 6. 5. 2024 ešte samostatnú Výzvu na úhradu kúpnej ceny s poskytnutím ďalšej
primeranej dodatočnej lehoty 10 dní od doručenia výzvy. Dôkaz: Výzva na úhradu kúpnej ceny + podací
lístok
5. Žalovaná v rade 2/ prevzala Výzvu uvedenú v bode 4. tohto podania dňa 27. 5. 2024, primeraná
dodatočná lehota na plnenie jej teda uplynula dňa 6. 6. 2024. Dôkaz: Doručenka k výzve

6. Keďže žalovaná v rade 2/ neuhradila kúpnu cenu ani v primeranej dodatočnej lehote, adresoval jej
žalobca dňa 11. 6. 2024 Odstúpenie od kúpnej zmluvy. Dôkaz: Odstúpenie od kúpnej zmluvy + podací
lístok
7. Žalovaná v rade 2/ si Odstúpenie od kúpnej zmluvy podľa bodu 6 tohto podania do dnešného dňa
neprevzala,vzmysleteóriedôjdenia(podľa§45ods.1Občianskehozákona,vyjadrenánapr.vuznesení

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 1. 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010) sa však dostalo do
jej dispozičnej sféry, a teda mala možnosť sa s ním oboznámiť, už dňa 12. 6. 2024, kedy bola zásielka
uložená na pošte, teda k odstúpeniu došlo dňa 12. 6. 2024. Sledovanie zásielky OA590580905SK
Na základe uvedených skutočností máme za to, že žalobca platne odstúpil od Mimosúdnej dohody zo
dňa 16. 9. 2019 najneskôr dňa 29. 4. 2024 a od Kúpnej zmluvy zo dňa 1. 7. 2019 najneskôr dňa 12.

6. 2024.“
44. Dňa 1.7.2024 došlo súdu podanie právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/, ktorým reagoval na podania
a podklady predložené žalobcom po rozhodnutí odvolacieho súdu, ako aj na podanie právneho zástupcu
žalobcu dat. 26.6.2024 doručené mu priamo právnym zástupcom žalobcu. Z obsahu listín priložených
k podaniu žalobcu zo dňa 24. 3. 2024 je zrejmé, že chronologicky najneskoršie odstúpenie je datované

dátumom 18. 12. 2023, žalobca teda predložil súdu listiny, ktoré mal preukázateľne vo svojej dispozícii
viacako4mesiaceunajmladšejaviacako3rokyunajstaršej.Ničnebránilopredložiťtietolistinyomnoho
skôr. Vzhľadom na zákonnú povinnosť strán predkladať dôkazy včas stanovenú v § 153 CSP žalované
1/, 2/ žiadajú, aby súd na nové skutkové okolnosti a nové dôkazy tvoriace obsah podania žalobcu zo
dňa 24. 3. 2024 neprihliadol. K odstúpeniu od mimosúdnej dohody dat. 18. 12. 2023 žalované v rade

1 a 2 okrem uvedeného vzniesli z opatrnosti aj námietku premlčania tohto úkonu. V zmysle právneho
názoru odvolacieho súdu v kontexte skorších výziev žalobcu mohlo dôjsť k odstúpeniu od mimosúdnej
dohody najskôr prvý deň nasledujúci po dátume 20. 5. 2020. V zmysle zákona sa na majetkové právo
v podobe práva na odstúpenie od zmluvy vzťahuje všeobecná 3-ročná premlčacia doba. Tá začalažalobcovi ohľadom odstúpenia od mimosúdnej dohody plynúť dňom 21. 5. 2020 a uplynula dňa 21. 5.
2023. Z uvedeného dôvodu sú všetky odstúpenia od mimosúdnej dohody učinené žalobcom po dátume
21. 5. 2023 urobené po uplynutí premlčacej doby a žalované v rade 1 a 2 pre prípad, že ich súd brať

do úvahy, vznášajú voči týmto právnym úkonom námietku premlčania. V podaní dat. 23.4.2024 žalobca
opätovne predložil súdu listiny staré viac ako 3 roky. Nové skutkové tvrdenia žalobcu sa týkajú jeho
úkonov a udalostí, ku ktorým malo dôjsť v roku 2020. Na margo súčasného odstúpenia od mimosúdnej
dohody a od kúpnej zmluvy jedným právnym úkonom poukázali na právny názor odvolacieho súdu
týkajúci sa vzájomného vzťahu kúpnej zmluvy zo dňa 1. 7. 2019 a mimosúdnej dohody zo dňa 16. 9.

2019. V zmysle tohto názoru platnosť mimosúdnej dohody bráni tomu, aby existovali záväzky z kúpnej
zmluvy v tej časti, v ktorej boli touto dohodou modifikované. Preto nie je možné súčasne odstúpiť od
mimosúdnej dohody aj od kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a
žalovanej v rade 2 odvolací súd uviedol, že relevantným dôkazom pre posúdenie otázky započítania
je hlavne mimosúdna dohoda zo dňa 16. 9. 2019. Podľa názoru súdu práve existencia mimosúdnej
dohody svedčí o tom, že na jej základe boli po vzájomnom započítaní pohľadávok vysporiadané všetky

nároky žalobcu z kúpnej zmluvy zo dňa 1. 7. 2019. Odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu teda
bráni nielen platnosť mimosúdnej dohody (platili záväzky z nej a preto nemohla byť žalovaná v rade 2 v
omeškaní s plnením záväzkov z kúpnej zmluvy), ale aj splnenie záväzku zaplatiť kúpnu cenu zo strany
žalovanej v rade 2 započítaním, a to v plnom rozsahu. Zároveň započítanie pohľadávok a mimosúdna
dohoda boli 2 samostatné právne úkony. Takisto úhrada kúpnej ceny zápočtom a povinnosť žalovanej

v rade 2 zaplatiť žalobcovi sumu 111.000,- eur sú dve samostatné skutočnosti. Z toho vyplýva, že ani
prípadné platné odstúpenie od mimosúdnej dohody by nerušilo zápočet učinený najprv ústne, potvrdený
písomnemimosúdnoudohodouanásledneajvpriebehutohtokonaniaakoeventuálnaobranažalovanej
v rade 1 a 2. V podaní dat. 6.5.2024 žalobca zaslal súdu výzvu na úhradu kúpnej ceny zo dňa 6. 5. 2024
adresovanú žalovanej v rade 2., čo však bolo splnené na základe započítania pohľadávok. K započítaniu

došlo ešte pred uzatvorením mimosúdnej dohody, ktorá túto skutočnosť len potvrdzovala. Podľa názoru
žalovaných 1/, 2/ by žalobca nemohol platne odstúpiť od kúpnej zmluvy zo dňa 1. 7. 2019 ani v prípade
platného, t. j. riadneho a včasného odstúpenia od mimosúdnej dohody, keďže ide o 2 samostatné právne
úkony. Navyše žalobca v tomto konaní nepredložil súdu včas (v súlade s § 153 CSP) ani jedno riadne
a včasné (urobené v rámci 3-ročnej premlčacej doby) odstúpenie od mimosúdnej dohody. Z uvedených

dôvodov výzva žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny zo dňa 6. 5. 2024 nemôže byť právnym základom pre
úspech žalobcu v tomto spore. Ďalším z predpokladov pre úspešné odstúpenie od kúpnej zmluvy pre
nesplnenie povinnosti uhradiť kúpnu cenu je aj riadne a včasné uplatnenie práva na určenie dodatočnej
lehoty na splnenie tejto povinnosti a riadne a včasné odstúpenie od kúpnej zmluvy. Výzva na zaplatenie
kúpnej ceny zo dňa 6. 5. 2024 je urobená po takmer 4-och rokoch od uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa

1. 7. 2019 a viac ako 3-och rokoch od splatnosti poslednej splátky kúpnej ceny. Ak by aj žalobca medzi
dátumom 21. 5. 2020 a dátumom 6. 5. 2024 niekedy riadne, včasne a platne odstúpil od mimosúdnej
dohody a kúpna cena by nebola uhradená zápočtom, jeho právo určiť žalovanej 2/ dodatočnú lehotu
na splnenie záväzku z kúpnej zmluvy by bolo dňa 6. 5. 2024 premlčané. Z opatrnosti žalované v rade
1 a 2 vzniesli námietku premlčania aj z tohto dôvodu, a to voči právu žalobcu určiť dodatočnú lehotu

na zaplatenie kúpnej ceny ako aj voči jeho právu odstúpiť od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej
ceny alebo jej časti. Tiež splátky kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 1. 7. 2019 by boli aj v
prípade, že by neboli uhradené započítaním, ku dnešnému dňu premlčané. Z tohto dôvodu žalované
1/, 2/ z opatrnosti pre prípad, že by súd dospel k záveru, že táto pohľadávka predsa len existuje, je
splatná a žalobca si ju riadne a včas uplatnil v tomto konaní, vzniesli voči pohľadávke na zaplatenie

kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo dňa 1. 7. 2019 námietku premlčania v celom jej rozsahu. Podaním
dat. 12.6.2024 žalobca zaslal súdu odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 1. 7. 2019 datované
dátumom 11. 6. 2024. Z pohľadu žalovaných v rade 1 a 2 ide opätovne o úkon bez právnych účinkov.
Dôvodom odstúpenia od kúpnej zmluvy totiž má byť neuhradenie kúpnej ceny v sume 600.000,- eur
a tiež údajné uvedenie žalobcu do omylu v súvislosti s formou úhrady kúpnej ceny. Žalované v rade

1 a 2 poukazujú opäť na to, že kúpna cena bola zo strany žalovanej v rade 2 uhradená v plnej výške
započítaním pohľadávok. Žalobca by na platné odstúpenie od kúpnej zmluvy musel preukázať platné,
t. j. riadne a včas urobené a riadne a včas súdu predložené odstúpenie od mimosúdnej dohody, čo
žalobca neurobil. Z uvedených dôvodov na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy učineného listom
žalobcu zo dňa 11. 6. 2024 nemohlo dôjsť k jej zrušeniu a ak by aj mohlo, tak žalované 1/, 2/ z opatrnosti

namietli premlčanie práva žalobcu odstúpiť od kúpnej zmluvy týmto úkonom. V súvislosti s právnymi
účinkami odstúpenia od kúpnej zmluvy poukázali na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/311/2008 zo dňa
30. 3. 2020, v zmysle ktorého sa v prípade odstúpenia od kúpnej zmluvy automaticky neobnovuje v
prípade existencie ďalších prevodov vlastníctva vlastnícke právo vlastníka odstupujúceho od zmluvy.Dodali, že v tomto prípade je potrebné poukázať na značnú zmätočnosť a vzájomnú rozpornosť v
podaniach a tvrdeniach žalobcu. Ten súčasne tvrdí, že kúpna zmluva je neplatná a žiada určiť, že jej
vlastníkom sporných nehnuteľností. Rovnako tak tvrdí, že mimosúdna dohoda je neplatný právny úkon.

Zároveň však tvrdí, že platne odstúpil od mimosúdnej dohody aj od kúpnej zmluvy, čo je možné len
pri platných právnych úkonoch. Zo správania žalobcu nie je zrejmé, na akom skutkovom základe si
vlastne uplatňuje svoje nároky, resp. jeho úkony akoby smerovali k súčasnému uplatneniu všetkých
skutkových okolností naraz. Žalobca navyše skutkový stav v priebehu konania neustále mení a dopĺňa
a to aj tesne pred pojednávaním vo veci. Ako bolo uvedené vyššie, žalobca v konaní predkladá niektoré

dôkazy staré viac ako 4 roky. Súčasne však počas konania ani raz nenavrhol zmenu žaloby. Takéto
konanie si vyžaduje neustále oboznamovanie sa s novými a novými tvrdeniami a dôkazmi, čo je náročné
nielen pre súd, ale aj pre strany v konaní. Žalobca je pritom v konaní zastúpený advokátom, čo aj
z pohľadu odbornej literatúry je dôvod na prísnejšie posudzovanie včasnosti uplatnenia prostriedkov
procesného útoku. Záverom uviedli, že odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Martin bez toho,
že by mu prikázal vo veci vykonať nové dokazovanie alebo zopakovať už vykonané dôkazy. V zmysle

rozhodnutia odvolacieho súdu je úlohou prvostupňového súdu po vrátení veci je odstrániť nedostatky v
spočívajúcevnesprávnomprávnomposúdeníveciakoajvnesprávnomspôsobevedeniakonania.Nové
dokazovanie na základe úplne nových, iných dôkazov a úkonov žalobcu by znamenalo nepoužiteľnosť
skorších dôkazov týkajúcich sa výziev na plnenie záväzkov, odstúpenia od mimosúdnej dohody ako aj od
kúpnej zmluvy. Ide v podstate o nový skutkový stav zadefinovaný žalobcom tesne pred pojednávaním,

kde sa mala vec len právne posúdiť. Žalované v rade 1 a 2 preto žiadali, aby súd všetky podania žalobcu
obsahujúcenovétvrdeniaanovédôkazydoručenésúdupredovšetkýmpovráteníveciodvolacímsúdom
posúdil ako oneskorene uplatnené.

45. Na pojednávaní dňa 3.7.2024 súd oboznámil v stručnosti s obsahom a závermi zrušujúceho

uznesenia odvolacieho súdu (ktoré bolo stranám, resp. ich právnym zástupcom doručené). Zároveň
v zmysle § 181 ods. 2 CSP uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci – že vzhľadom na závery
odvolacieho súdu vyslovené v jeho zrušujúcom uznesení, vychádzajúc zo skutkových tvrdení strán
a vykonaného dokazovania, predovšetkým, že nedošlo k právne účinnému odstúpeniu od mimosúdnej
dohody uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou dňa 16.9.2019 zo strany žalobcu, mimosúdna dohoda

stále platí a jej súčasťou je aj úprava započítania nárokov žalovanej 2/ voči žalobcovi. Predmetná
mimosúdna dohoda obsahuje konštatovanie o konečnom uspokojení všetkých nárokov žalobcu, ktoré
mali byť po započítaní nárokov žalovanej 2/ úplne vyrovnané. Táto dohoda by potom znamenala
urovnanie upravujúce všetky sporné otázky strán (§ 585 Obč. zák.). Uplatňovaný nárok žalobcu v rámci
eventuálnehopetitu–ozaplateniepeňažnejsumy(600.000eurspríslušenstvom),hoctentoježalobcom

v žalobe právne kvalifikovaný ako „vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. nárok na náhradu škody“,
teda súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci kvalifikoval ako nárok z titulu (mimosúdnej)
dohody o urovnaní podľa § 585 Obč. zák. Súd v rámci predbežného právneho posúdenia uviedol, že
nárokžalobcusajavíakodôvodnývrozsahuplneniazmimosúdnejdohody111.000eur,ktoréposúdenie
v priebehu konania, s prihliadnutím na argumentáciu právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/, že nárok

z mimosúdnej dohody nie je žalobou uplatnený, upravil tak, že sa nárok žalobcu javí v celom rozsahu
ako nedôvodný; nakoniec, aj s poukazom na záver odvolacieho súdu, že mimosúdnou dohodou dat.
16.9.2019 došlo k čiastočnému modifikovaniu kúpnej zmluvy dat. 1.7.2019, zotrval na pôvodnom názore
o dôvodnosti nároku žalobcu v rozsahu 111.000 eur z titulu mimosúdnej dohody dat. 16.9.2019.

46. Na pojednávaní dňa 3.7.2024 strany odkázali na svoje tvrdenia a podania po rozhodnutí odvolacieho
súdu. Právny zástupca žalovaného 3/ uviedol, že v zmysle záverov odvolacieho súdu kúpna zmluva
medzi žalobcom a žalovanou 2/ už bola platná, preto je nesporné vlastnícke právo žalovaného 3/, súd
by mal teda teda žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Pokiaľ ide o nové tvrdenia a podklady, na tieto by
súd nemal prihliadať, keďže mal žalobca dostatok času, aby ich predložil skôr.

47. Právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o nové predložené podklady a tvrdenia, tak niektoré
boli realizované v r. 2023, 2024, preto nebolo možné ich predložiť skôr. Tieto úkony v podstate menia
skutkový stav a pokiaľ má súd rozhodovať podľa aktuálneho stavu v čase jeho rozhodovania, mal by
na tieto prihliadať.

48. S poukazom na podanie právneho zástupcu žalobcu dat. 26.6.2024 (ako aj podanie priamo žalobcu
dat. 23.4.2024, č. l. 883 spisu), súd uviedol, že podľa jeho názoru ide o zmenu žaloby, a to ohľadom
tvrdených rozhodujúcich skutočností (§ 140 ods. 2 CSP). Vzhľadom na dve rozdielne tvrdenia žalobcu
a jeho právneho zástupcu ohľadom odstúpenia od mimosúdnej dohody dat. 16.9.2019 (odstúpenieod mimosúdnej dohody podaním dat. 28.5.2020, listina napr. č. l. 893, vs. odstúpenie od mimosúdnej
dohody podaním 19.4.2024, listina ako príloha podania právneho zástupcu žalobcu dat. 26.6.2024)
súd vyzval stranu žaloby, aby jednoznačne špecifikovala podľa nich relevantné odstúpenie. Nakoľko

právny zástupca žalobcu uviedol, že o odstúpení dat. 28.5.2020 nemá vedomosť, súd mu umožnil
nahliadnuť do súdneho spisu; následne právny zástupca žalobcu po konzultácii so žalobcom uviedol,
že za relevantné strana žaloby považuje odstúpenie od mimosúdnej dohody zo dňa 28.5.2020, keďže
tam nič nebránilo odstúpeniu. Pokiaľ ide o odstúpenie od kúpnej zmluvy, tak relevantné je až to júnové,
keďže tam poskytovali dodatočnú lehotu na plnenie z kúpnej zmluvy.

49. Súd bezprostredne v reakcii na uvedené tvrdenie oboznámil s tým, že na tvrdenie žalobcu
o odstúpení od mimosúdneho dohody podaním dat. 28.5.2020 a podklad – príslušnú listinu nebude
prihliadať v zmysle § 153 ods. 2 CSP, keďže žalobca mal dostatok času uvádzať a preukazovať uvedenú
skutočnosť skôr, už v rámci konania pred vydaním v poradí prvého rozsudku okresného súdu.
50. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej zmene žaloby s tým, že pokiaľ by súd neprihliadal na
odstúpenie zo dňa 28.5.2020 ako bolo prezentované zo strany súdu tak došlo vlastne k zmene stavu

a súd má vychádzať v rozhodovaní zo stavu, ktorý je v čase rozhodovania.
51. Na otázku súdu, či právny zástupca žalovaných 1/, 2/ má vedomosť, či odstúpenie od mimosúdnej
dohody zo dňa 28.05.2020 bolo doručené žalovanej 2/ uvádza, že o tomto nemá vedomosť a žalovaná
2/ nie je prítomná, ani o tomto nemá vedomosť a vychádzal z toho, čo prezentoval vo svojom podaní,
teda že to podanie bolo urobené oneskorene.

52. Právny zástupca žalobcu poukázal na teóriu dôjdenia (do dispozície, aj vzhľadom na podací lístok;
tiež je možné dosledovať zásielku).

53. Následne súd rozhodol o pripustení zmeny žaloby v zmysle podania právneho zástupcu žalobcu dat.
26.6.2024, modifikovaného vyjadrením/označením relevantného odstúpenia od mimosúdnej dohody

dat. 16.9.2019 (že ide o odstúpenie dat. 28.5.2020). Vzhľadom na prítomnosť všetkých strán, resp. ich
zástupcov, súd zmenu žaloby pripustil na pojednávaní, uznesenie písomne nevyhotovoval, vyhlásenie
pripustenia zmeny žaloby je zachytené v zápisnici aj na zvukovom zázname z pojednávania.

54. Súd vykonal dokazovanie postupom podľa § 204 CSP vo vzťahu k listinným podaniam a podkladom,

ktoré boli stranami produkované po rozhodnutí odvolacieho súdu, a ktoré zároveň boli protistrane
doručené, bola možnosť sa k nim vyjadriť, namietať ich (čo strany aj využili), vyššie špecifikované (v
rámci bodov tohto odôvodnenia týkajúcich sa podaní strán po rozhodnutí odvolacieho súdu).

55. V rámci záverečných rečí právny zástupca žalobcu uviedol, že podľa ich názoru bolo platne

odstúpené od mimosúdnej dohody, a to dňa 28.5.2020. Teda toto odstúpenie nemení skutkový stav
v rámci súdneho konania, ale mení aj hmotnoprávny stav a hmotnoprávne vzťahy subjektov. Pokiaľ teda
tam bolo platné toto odstúpenie mimosúdnej dohody z r. 2020, toto ešte bolo urobené v čase, kedy nárok
na odstúpenie nemohol byť premlčaný, keďže vlastne bol robený 8 dní po tom ako uplynula primeraná
dodatočná lehota na plnenie, s tým, že už toto samotné odstúpenie by zakladalo nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia, resp. náhradu škody z titulu odstúpenia od mimosúdnej dohody. Keďže ale
týmto odstúpením vstúpila opätovne do platnosti kúpnopredajná zmluva, resp. kúpna zmluva, žalobca
z dôvodu opatrnosti odstúpil aj od tejto spôsobom popísaným v poslednom podaní, teda najskôr zaslal
žiadosť o dodatočné plnenie, pričom odstúpenie poslal bezprostredne po uplynutí tejto lehoty. Čiže už
len z tohto dôvodu nemôže byť toto právo premlčané. Zároveň odkázal na § 112 Obč. zák. Teda pokiaľ

toto súdne konanie prebieha, mala by premlčacia lehota spočívať, žaloba je dôvodná. Podľa názoru
strany žaloby je možnosť „zrušenia“ vlastníckeho práva (žalovaného 3/), ale primárne na základe aj
uznesenia odvolacieho súdu ako pravdepodobnejší sa javí eventuálny petit na vydanie bezdôvodného
obohatenia, resp. náhradu škody.
56. Podľa právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/ aj po zmene žaloby na pojednávaní 3.7.2024 sa táto

javí ako nedôvodná v celom rozsahu. Žalobca nepreukázal platné odstúpenie od mimosúdnej dohody.
Je namieste v tomto prípade trvať na tom, aby žalobca presne špecifikoval skutkový stav, na akom
si uplatňuje svoje nároky, pretože je vylúčené, aby bolo možné platne odstúpiť od nejakého právneho
úkonu viacerými inými právnymi úkonmi robenými v časovom rozpätí 4-och rokov a zároveň tvrdiť,
že odstupuje od právneho úkonu od mimosúdnej dohody, ktorá sama o sebe je podľa neho neplatná.

Bolo namieste, aby žalobca riadne splnil povinnosť a pravdivo a úplne, zrozumiteľne a určito súdu
špecifikovaťskutkovéokolnosti,naktorýchzakladásvojnárok,čopodľanásodstránil,alebotedavyjasnil
až na dnešnom pojednávaní, čo z nášho pohľadu je neskoro, keďže už medzičasom bolo ukončené
dokazovanie v prvom konaní na prvom stupni a vec bola vrátená KS ZA naspäť na okresný súd späťs tým, že krajský súd mal k dispozícií celý spisový materiál a vec posúdil tak, že k odstúpeniu od
mimosúdnej dohody podľa takto ustáleného skutkového stavu nedošlo. Odstúpenia od mimosúdnej
dohody a kúpnej zmluvy, ktoré učinil žalobca po rozhodnutí odvolacieho súdu, sú urobené oneskorene.

Právo na odstúpenie od akéhokoľvek právneho úkonu je majetkové právo, ktoré sa premlčuje vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, a toto právo ako také na súde uplatnené nebolo. Na súde bol
uplatnený eventuálne peňažný nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo na náhradu
škody, ale nie samotné právo na odstúpenie od mimosúdnej dohody. Zabrániť premlčaniu tohto práva
mohol žalobca jedine tým, že by ho vykonal včas, teda v trojročnej premlčacej dobe, čo neurobil. Žalobca

žiada od žalovanej 2/ vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 600 000,- eur, ale nijakým spôsobom
nepreukázal, v akom rozsahu sa žalovaná 2/ obohatila, pretože sám tvrdí, že budova v tom čase nemala
obvyklú hodnotu 600 000,- eur a teda plnenie, ktoré by mala prijať na základe právneho dôvodu, ktorý
odpadol žalovanej 2/, nemalo podľa neho hodnotu 600 000,- eur. Čiže neuniesol ani dôkazné bremeno
vo vzťahu k tomu, že by sa mala žalovaná 2/ voči nemu obohatiť v tomto rozsahu.
57. Právny zástupca žalovaného 3/ v plnom rozsahu odkázal na ich podania a prednesy realizované

v konaní. Aktuálne je také množstvo podaní a odstúpení žalobcu, že už ani jeho právny zástupca vlastne
nevie, čo sa produkovalo do konania z jeho strany. Bez ohľadu na to by súd mal konať v intenciách
obsahu uznesenia odvolacieho súdu. Žalobu vo vzťahu k žalovanému 3/ navrhujú zamietnuť. Ak by aj
súd mal potrebu naďalej uvažovať o vyriešení sporu medzi žalobcom a žalovaným 1/ a 2/, navrhujú, aby
súd vo vzťahu k žalovanému 3/ vydal čiastočný rozsudok tak, že žalobu voči nemu zamietne.

58. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

59. Vo vzťahu k primárnemu žalobnému návrhu o určenie, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností
evidovaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX vedených pre okres, obec a kat. územie F. (ku ktorým zápis

vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností aktuálne svedčí žalovanému 3/) súd poukazuje na závery
odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení – že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou
dňa 1.7.2019 je platná (v podrobnostiach odvolací súd odkázal na závery okresného súdu vyslovené
vodvolanímnapadnutomrozsudku).Dočasuprevodunedošlokplatnémuodstúpeniužalobcuodkúpnej
zmluvy uzavretej medzi ním ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou. Žalovaná 2/ bola oprávnená

nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami, čo aj učinila, keď tieto kúpnou zmluvou zo dňa 12.12.2019
previedla na žalovaného 3/. Neobstojí teda tvrdenie žalobcu, že žalovaný 3/ nadobudol vlastníctvo
k predmetným nehnuteľnostiam od nevlastníka – žalovanej 2/. Nadväzne súd zamietol primárny žalobný
petit o určenie, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX
vedených pre okres, obec a kat. územie F..

60. Už odvolací súd v súvislosti s argumentáciou žalobcu o nedobromyseľnosti žalovaného 3/ pri
nadobudnutí nehnuteľností upriamil pozornosť (žalobcu) na posudzovanie otázky dobrej viery pri
nadobúdaní nehnuteľnosti na judikatúru Najvyššieho súdu SR – jeho uznesenie sp. zn. VObdo/2/2020
zo dňa 27.4.2021. Pre úplnosť súd cituje záver z označeného uznesenia najvyššieho súdu vzťahujúci

sa k problematike dobrej viery (dobromyseľnosti) nadobúdateľa, z ktorého vyplýva, v ktorých prípadoch
má dobrá viera (alebo jej absencia) význam pre nadobudnutie veci. Cit.: Dobrá viera nadobúdateľa, že
hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva,
len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom
na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata

nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.
Nadväzne možno dodať, opäť citujúc z predmetného uznesenia, o ktoré taxatívne vymedzené prípady
sa jedná: V súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa významná v
prípade vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka, v prípade nadobudnutia veci z dedičstva od
dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené podľa § 486 Občianskeho zákonníka, v prípade nadobudnutia

vlastníckeho práva od predávajúceho podľa § 446 Obchodného zákonníka (len v prípade hnuteľných
vecí), v prípade dobromyseľného nadobudnutia veci v konkurze podľa § 93 ods. 3 ZKR, v prípade
nadobudnutia cenného papiera podľa § 19 ods. 3 zákona o cenných papieroch a v prípade nadobudnutia
veci v exekúcii podľa § 61 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, resp. v
prípade vydraženia nehnuteľnosti v exekúcii, ak do začatia dražby nebolo preukázané právo inej osoby

nepripúšťajúce dražbu podľa § 140 ods. 2 písm. l/ v spojení s § 150 ods. 2 Exekučného poriadku v znení
účinnom od 1. apríla 2017. Teda platí v prejednávanej veci, že žalovaný 3/ nadobudol vlastníctvo od
vlastníka, preto je bezpredmetná otázka jeho ne/dobromyseľnosti.61. Čo sa eventuálneho petitu týka, ako konštatoval aj odvolací súd v jeho zrušujúcom uznesení, kúpna
zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa 1.7.2019 je platná (v podrobnostiach odvolací súd
odkázal na závery okresného súdu vyslovené v odvolaním napadnutom rozsudku). Následne došlo

k jej modifikácii mimosúdnou dohodou dat. 16.9.2019, ktorá obsahovala konštatovanie o konečnom
uspokojení všetkých nárokov žalobcu, ktoré mali byť po započítaní nárokov žalovanej 2/ úplne
vyrovnané. V prípade predmetnej mimosúdnej dohody ide o urovnanie, pokonávku, upravujúcu všetky
sporné otázky strán (§ 585 Obč. zák.). Súd ustálil, že k riadnemu, platnému odstúpeniu žalobcu od
mimosúdnejdohodydat.16.9.2019nedošlo,resp.takýtostav/záverbolustálenýnazákladevykonaného

dokazovania v konaní. V tej súvislosti súd konštatuje nedôvodnosť pretrvávajúcej námietky žalobcu,
že sa súdy doposiaľ nezaoberali jeho (prvým) odstúpením od mimosúdnej dohody dňa 24.9.2019. Tu
možno odkázať na body 40., 41. odôvodnenia v poradí prvého rozsudku tunajšieho súdu, resp. bod 41.
odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu.
62. Pokiaľ žalobca až po rozhodnutí odvolacieho súdu predložil argumentáciu o odstúpení od
mimosúdnej dohody podaním zo dňa 28.5.2020, ohľadom čoho predložil aj príslušnú listinu dat.

28.5.2020, súd na toto jeho skutkové tvrdenie a súvisiace podklady neprihliadal v zmysle § 153 ods.
2 CSP. V tej súvislosti súd uvádza, že žalobca mohol a mal relevantným spôsobom uplatniť tvrdenie
o odstúpení listinou dat. 28.5.2020 skôr, keďže predmetný úkon realizoval a disponoval aj podkladmi
(listina, doručenka a pod.) už v čase pred podaním žaloby. Žaloba však bola od počiatku skutkovo
založená na odstúpení od mimosúdnej dohody podaním zo dňa 7.5.2020, v priebehu celého konania

pred okresným súdom do jeho rozhodnutia v poradí prvým rozsudkom nedošlo k zmene žaloby ohľadom
tohto skutkového tvrdenia (keďže ide o zásadnú skutkovú okolnosť, majúcu vplyv na existenciu nároku).
Pokiaľ žalobca v podaní dat. 16.5.2022 (č. l. 514 spisu) na jeho str. 6 konštatoval duplicitné odstúpenie
od mimosúdnej dohody 7.5.2020 aj 28.5.2020 s tým, že listiny boli súdu už predložené, šlo o ojedinelé
skutkové tvrdenie, ktoré ani nebolo súdu predložené relevantným spôsobom (návrhom na zmenu žaloby

ohľadom rozhodných skutkových okolností); zároveň taká listina (odstúpenie od mimosúdnej dohody
dat. 28.5.2020) nebolo súdu predložená/nie je obsahom dovtedajšieho spisu (ani neskoršieho, až ako
prílohu podania žalobcu dat. 24.3.2024, došlého súdu 25.3.2024. Uvedené konštatovanie o ojedinelosti
predmetného vyjadrenia žalobcu je nevyhnutné vnímať v kontexte tohto súdneho konania, do ktorého
žalobca predkladal veľké množstvo rôznych podaní/vyjadrení, často aj relatívne rozsiahlych, a zrejme

bez koordinácie s jeho právnym zástupcom. Na ďalšom pojednávaní dňa 30.5.2022 (za prítomnosti
žalobcu aj jeho právneho zástupcu) strana žaloby argumentovala, že žalobca mal možnosť/právo
odstúpiť od mimosúdnej dohody už na základe výzvy na plnenie zo dňa 2.3.2020, kde poskytol lehotu
na plnenie do 20.3.2020, a že ak by súd vyhodnotil, že nebolo platne odstúpené od mimosúdnej dohody,
lebo neuplynula lehota do 20.5.2020, je potrebné prihliadať na to, že žalobca sa poskytovaním ďalších

lehôt správal „extrémne slušne a v súlade s dobrými mravmi“; iný výklad – že vzhľadom na lehotu
na plnenie do 20.5.2020 nebolo odstúpenie listinou dat. 7.5.2020 platné, považovala strana žaloby za
formalistický. Teda opätovne strana žaloby neurobila relevantným nejaké iné odstúpenie (napr. dat.
28.5.2020), ale len to, ktoré bolo pôvodne uvádzané v žalobe, t. j. listinou dat. 7.5.2020. Dokonca ani
v štádiu konania, keď strane žaloby bolo doručené podanie protistrany – žalovaných 2/, 3/, dat. 1.9.2022

(č. l. 617 spisu), v ktorom tieto výslovne argumentovali predčasnosťou odstúpenia od mimosúdnej
dohody podaním zo dňa 7.5.2020, nedošlo k úprave/zmene tohto rozhodného skutkového tvrdenia
žalobcu (ohľadom toho, kedy odstúpil od mimosúdnej dohody). Naopak, strana žaloby pokračovala
v argumentácii o odstúpení žalobcu od mimosúdnej dohody listinou dat. 7.5.2020 (napr. podanie
právneho zástupcu žalobcu – „záverečné zhrňujúce vyjadrenie“ dat. 5.10.2022, č. l. 652 spisu). Žalobca

(vo všeobecnosti) je zodpovedný za to, aké skutkové tvrdenia/skutočnosti urobí pre spor rozhodujúcimi.
63. V súvislosti s nepripustením/neprihliadaním na novopredložené tvrdenia žalobcu a podklady súd
poukazuje na skutočnosť, že ak by boli predložené takéto tvrdenia a dôkazy v odvolaní proti v poradí
prvému rozhodnutiu tunajšieho súdu, nebolo by ich v zásade možné použiť ako oneskorene uplatnené
v zmysle § 366 CSP. Nadväzne nie je dôvod pripustiť ich použitie/predloženie po rozhodnutí odvolacieho

súdu, ktorý sa zároveň výslovne zaoberal problematikou platnosti odstúpenia žalobcu od mimosúdnej
dohody v zmysle dovtedajších skutkových tvrdení žaloby a uzavrel, že odstúpenie bolo predčasné/
neplatné. Možno len dodať, že odvolací súd v poradí prvý rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie nie za účelom vykonávania ďalšieho dokazovania alebo jeho opakovania, ale
odstránenia nedostatkov v právnom posúdení veci a spôsobe vedenia konania. Práve na zabránenie

dodatočného predkladania nových tvrdení a dôkazov v neskoršom priebehu konania, ev. po rozhodnutí
odvolacieho súdu prijímajúcom konkrétne právne a skutkové závery, bola z hľadiska požiadavky na
rýchlosť a hospodárnosť konania zavedená sudcovská koncentrácia konania.64. Ani právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 3.7.2024 nemal vedomosť o odstúpení žalobcu
od mimosúdnej dohody listinou dat. 28.5.2020, resp. o tejto listine. Uvedené je zrejme dôsledkom
nedostatočnej komunikácie predovšetkým žalobcu vo vzťahu k jeho právnemu zástupcovi, avšak

v dôsledkoch to nemení nič na opodstatnenosti záveru, že strana žaloby neupravila včas žalobu,
nepredložila príslušné podklady, hoc tak urobiť mohla a mala (v zmysle § 153 ods. 1 CSP). Sankciou
za nesplnenie povinnosti uplatniť prostriedky procesného útoku včas môže byť strata sporu. V uvedenej
súvislosti súd poukazuje na právnu zásadu „práva patria bdelým“. Zároveň skutočnosťou je, že žalobca
jevsporeodpočiatkuprávnezastúpenýadvokátom,zdôvodučohojenamiesteprísnejšieposudzovanie

včasnosti uplatnenia prostriedkov procesného útoku.
65. Vo vzťahu k argumentácii právneho zástupcu žalobcu, že tieto úkony (odstúpenie dat. 28.5.2020)
v podstate menia skutkový stav, a pokiaľ má súd rozhodovať podľa aktuálneho stavu v čase jeho
rozhodovania, mal by na tieto prihliadať, súd konštatuje, že samozrejme platí, že pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia; avšak ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie
sú dotknuté (§ 217 ods. 1 CSP). Súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1

CSP), nie stavu skutočného.

66.Keďžestranažalobyurobilarelevantným(zhľadiskaskutkovéhovymedzeniavzmyslezmenyžaloby
na pojednávaní dňa 3.7.2024) odstúpenie od mimosúdnej dohody listinou dat. 28.5.2020 (na ktoré
tvrdenie a súvisiace dôkazy súd v zmysle vyššie uvedeného neprihliadal), procesnoprávne irelevantné

sú neskôr datované odstúpenia žalobcu od mimosúdnej dohody (napr. odstúpenie dat. 18.12.2023
(č. l. 867 spisu), či dat. 19.4.2024 (príloha ostatného podania právneho zástupcu žalobcu), na ktoré
dovtedy poukazovala strana žaloby. Pre úplnosť súd dodáva, že tieto by boli žalobcom realizované po
uplynutí premlčacej lehoty, ktorá, ako uviedol PZ žalovaných 1/, 2/, vychádzajúc z lehoty na plnenie
žalovanej 2/ z mimosúdnej dohody zo dňa 16.9.2019, určenej žalobcom do 20.5.2020, začala plynúť

dňom 21.5.2020 a uplynula 21.5.2023. Teda odstúpenia po 21.5.2023 by boli premlčané vo všeobecnej
3-ročnej premlčacej lehote v zmysle § 101 Obč. zák. (vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania
žalovanými 1/, 2/ vo vzťahu k odstúpeniu od mimosúdnej dohody žalobcom) a nespôsobili by zánik
mimosúdnej dohody (čoho si bol zrejme vedomý aj právny zástupca žalobcu, keď za rozhodné zvolil
odstúpenie dat. 28.5.2020, keď mu zároveň bolo doručené podanie právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/

dat. 1.7.2024, v ktorom bola uplatnená námietka premlčania vo vzťahu k odstúpeniam realizovaným po
21.5.2023). Nepodstatným je uplatnenie nároku žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo
náhradu škody dňa 3.6.2020, keďže tento (logicky) nesúvisel s odstúpením od mimosúdnej dohody
18.12.2023 alebo 19.4.2024, pričom právo odstúpiť od zmluvy sa uplatňuje vykonaním tohto práva
právnym úkonom odstúpenia, k čomu ani v jednom z označených prípadov nedošlo v lehote 3 rokov od

uplynutia lehoty na plnenie z mimosúdnej dohody (20.5.2020), t. j. do 21.5.2023.

67. Čo sa týka časti eventuálneho petitu o zaplatenie 600.000,- s úrokom z omeškania 5 % ročne
od 31.5.2020 do zaplatenia, tento bol uplatnený solidárne voči žalovaným 1/, 2/. V zmysle záverov
odvolacieho súdu v bode 51. odôvodnenia jeho zrušujúceho uznesenia, na pojednávaní dňa 3.7.2024

tento nárok v rámci postupu podľa § 181 ods. 2 CSP kvalifikoval ako nárok z mimosúdnej dohody zo
dňa 16.9.2019.
68. Podľa mimosúdnej dohody uzavretej medzi žalobcom a žalovanou 2/ dňa 16.9.2019 sa žalovaná 2/
zaviazala zaplatiť žalobcovi pri predaji budovy čiastku 111.000,- eur ako celkové vyrovnanie z predaja
nehnuteľností (s tým, že všetky ostatné finančné nároky žalobcu z predaja nehnuteľnosti, ktorá je

predmetom súdneho sporu sp. zn. 21C/44/2019, sú týmto po vzájomnom započítaní pohľadávky
žalovanej 2/ voči žalobcovi vyrovnané a ukončené k spokojnosti oboch zúčastnených strán). Táto
dohoda platí, ako súd vyššie konštatoval, žalobca od nej neodstúpil riadne/platne, strany, resp. žalovaná
2/ je z nej riadne zaviazaná. Nebolo sporné, že žalovaná 2/ neplnila žalobcovi z mimosúdnej dohody
uzavretej medzi nimi dňa 16.9.2019.

69. Nadväzne súd vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovanú 2/ k úhrade sumy 111.000,- eur, a to
z titulu mimosúdnej dohody zo dňa 16.9.2019. Hoc nárok bol žalobcom kvalifikovaný ako nárok „na
vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody“, zodpovedajúcej výške kúpnej ceny v kúpnej
zmluve zo dňa 1.7.2019, teda nie ako nárok z mimosúdnej dohody zo dňa 16.9.2019, právna kvalifikácia
veci je na vyhodnotení súdu. Žalobca je povinný tvrdiť skutkové okolnosti. Na ich základe a na základe

vykonaného dokazovania súd nárok žalobcu vyhodnotil ako nárok z mimosúdnej dohody zo dňa
16.9.2019, ktorou došlo k modifikácii (záväzkov z) kúpnej zmluvy zo dňa 1.7.2019.70. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

71. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania zo sumy 111.000,- eur. Žalovaná 2/ sa dostala do
omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie danej výzvou žalobcu adresovanou
žalovanej dat. 31.3.2020 (koniec lehoty 20.5.2020), t. j. dňom 21.5.2020. Nakoľko však nárok na

príslušenstvo bol uplatnený až od 31.5.2020, súd nemohol prekročiť žalobný návrh a priznať žalobcovi
viac, než čoho sa domáhal (§ 216 ods. 1 CSP). Uplatnená sadzba úroku z omeškania 5 % ročne je
v súlade s ust. § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nar. Vlády SR č. 87/1995 Z. z. k prvému dňu omeškania.

72. Vo zvyšnej časti eventuálneho petitu súd žalobu zamietol.
73. Keďže platí mimosúdna dohoda, bezpredmetné sú prípadné nároky žalobcu z kúpnej zmluvy zo

dňa 1.7.2019, a to či už voči žalovanej 1/ alebo žalovanej 2/, keďže mimosúdna dohoda vyriešila
všetky sporné otázky strán, a teda aj dovtedajšie záväzky boli nahradené záväzkom vyplývajúcim
z urovnania. Žalovaná 1/ nebola stranou mimosúdnej dohody uzavretej medzi žalobcom a žalovanou 2/
dňa 16.9.2019, hoc ju podpísala (ako svedok), resp. pre ňu žiadna povinnosť z tejto dohody nevyplýva
(zároveň,akouviedoltunajšísúdužvporadíprvomrozhodnutí,plnámocprežalovanú1/akozástupkyňu

žalobcu pri uzavretí kúpnej zmluvy dňa 1.7.2019 bola odvolaná a žalovaná 1/ tak už nebola oprávnená
prijímať plnenia, včítane kúpnej ceny; a teda záväzok z kúpnej zmluvy bol platný a účinný len vo vzťahu
k žalovanej 2/). Preto voči žalovanej 1/ súd žalobu zamietol.
74. Žalovaná 2/ sa v predmetnej mimosúdnej dohode zaviazala k zaplateniu 111.000,- eur, v tomto
rozsahu súd aj žalobe žalobcu vyhovel a nad uvedenú sumu žalobu zamietol.

75. Súd žalobu zamietol tiež ohľadom časti eventuálneho petitu o určenie, že kúpna zmluva uzatvorená
medzi žalovanou 2/ ako predávajúcou a žalovaným 3/ ako kupujúcim, na základe ktorej došlo prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (v podiele 1/1) zapísaným na LV č. XXXX a na LV č. XXXX
v prospech žalovaného 3/, je vo vzťahu k žalobcovi neúčinná.
76. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vo forme notárskej zápisnice bola

uzavretá kúpna zmluva a zápisnica o prijatí peňazí do notárskej úschovy (č. l. 556 spisu); ide o kúpnu
zmluvu medzi žalovanou 2/ a žalovaným 3/ ohľadne kúpy/predaja nehnuteľností, ktoré sú predmetom
tohto sporu, s tým, že bola dohodnutá kúpna cena vo výške 439.000,- eur. Tá mala byť vyplatená
prostredníctvom notárskej úschovy – zložená na účet notára do 3 dní a následne mal vydať notár
predmet úschovy – peniaze vo výške 439.000,- eur nasledovne: žalovanej 2/ mala byť vyplatená suma

314.000,- eur a suma 125.000,- eur mala byť vyplatená ďalšiemu príjemcovi – záložnému veriteľovi A.
F. O.. Z uvedeného vyplýva a nebolo to ani medzi stranami tejto kúpnej zmluvy sporné, že žalovaný 3/
vyplatil žalovanej 2/ kúpnu cenu vo výške 439.000,- eur, resp. uvedenú sumu zaplatil ako kúpnu cenu
za predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej 2/.
77. Podľa ustanovenia § 42a ods. 1 Obč. zák. veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove

právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Podľa § 42a ods. 2 Obč. zák. odporovať
možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa,
ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený

a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116, § 117)
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá
strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. O právnej
neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, ktorým dlžník previedol majetok na tretie osoby môže rozhodnúť
iba súd na základe žaloby veriteľa (§ 42b ods. 1 Obč. zák.) a táto žaloba vo všeobecnosti smeruje

voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, t. j. na koho bol prevedený
dotknutý majetok. Odporovateľnosť postihuje predovšetkým právne úkony dlžníka, ktorými sa dlžník
zbavil majetku, aby zmaril uspokojenie nároku veriteľa. Veriteľ môže právnemu úkonu dlžníka odporovať
i v prípade, že sa tento právny úkon stal predmetom súdneho konania medzi dlžníkom a osobou, ktorá
s ním tento úkon uzavrela (druhou stranou odporovateľného úkonu – nadobúdateľom). Podmienky,

za ktorých veriteľ môže právnym úkonom dlžníka odporovať, uvádza ustanovenie § 42a ods. 2 Obč.
zák., kde odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil v posledných troch rokoch v úmysle
ukrátiť svojho veriteľa, ak tento zámer musel byť druhej strane známy. To znamená, že medzi základné
predpoklady odporovateľnosti patria: existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávkaveriteľa – v danom prípade podľa žalobcu ide o kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalovanou 2/ a žalovaným
3/; platnosť odporovateľného právneho úkonu – predmetná kúpna zmluva je platným právnym úkonom,
nakoľko, keďže súd posúdil kúpnu zmluvu ako platný právny úkon, žalovaná 2/ sa stala vlastníčkou

predmetných nehnuteľností a bola oprávnená previesť svoje vlastnícke právo k nim na žalovaného 3/;
vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa – súd ma za to, že nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky vo
výške 111.000,- eur, čo predstavuje jeho pohľadávku z mimosúdnej dohody zo dňa 16.9.2019 vo vzťahu
k žalovanej 2/, je dôvodným; ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti) – úmysel ukrátiť
veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti). Žalovaná 2/ uzavrela so žalovaným 3/ kúpnu zmluvu

2 a bola jej vyplatená kúpna cena vo výške 439.000,- eur. Je potrebné zdôrazniť, že odporovateľnými
nikdy nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu
majetku dlžníka. Musí však ísť o reálne ekvivalentné právne úkony a v konaní o odporovacej žaloby
tento záver – že napadnutý právny úkon je ekvivalentným úkonom – vždy preukázaný, a to zistením,
že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne rovnocennej povahy. Z hľadiska
splneniapodmienkyobjektívnehoukráteniaveriteľovejpohľadávkyjepretorozhodujúce,abysúdposúdil

všeobecnú (obvyklú) cenu, ktorú by bolo možné dosiahnuť pri predaji veci (napr. nehnuteľnosti), a to v
dobe uzavretia odporovateľnej kúpnej zmluvy, resp. odporovateľného úkonu. V konaní bolo jednoznačne
preukázané, že žalovaný 3/ nadobudol nehnuteľnosti dlžníka/žalovanej 2/ s tým, že jej reálne poskytol
za tieto obvyklú primeranú cenu. Preto nie je možné prijať záver, že dlžník – žalovaná 2/ previedla
na neho nehnuteľnosti v úmysle ukrátiť veriteľa, teda žalobcu. Z tohto dôvodu súd konštatuje, že ide

o ekvivalentný právny úkon, pri ktorom nedošlo k objektívnemu zmenšeniu majetku žalovanej 2/. V
konaní teda nebolo preukázané, že kúpna zmluva 2 by predstavovala úkon, ktorým by došlo k ukráteniu
veriteľa, teda žalobcu, v možnosti domáhania sa uspokojenia z majetkovej sféry dlžníka, teda žalovanej
2/. Teda nebola naplnená jednak subjektívna stránka odporovateľnosti spočívajúca v úmysle dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa, jednak ani objektívna stránka odporovateľnosti spočívajúca v reálnom úbytku v

majetkovej sfére dlžníka.
78. Navyše žaloba ohľadom predmetného petitu bola skutkovo postavená na tvrdení žalobcu o ukrátení
jeho pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody (ktorý nárok bol uplatnený
rovnakoužalobou)vovýške600.000,-eurspríslušenstvom(vsúvislostiskúpnoucenouvzmyslekúpnej
zmluvyzodňa1.7.2019);avšakvzmysleaktuálnehorozhodnutiasúdužalobcovapohľadávkamázáklad

v mimosúdnej dohode a je v podstatne menšej hodnote 111.000,- eur s príslušenstvom. Logicky, žaloba
neobsahuje tvrdenia o takom stave majetkových práv žalovanej 2/, ktorý by neumožňoval pri výplate
kúpnej ceny žalovaným 3/ vo výške 439.000 eur, resp. jej časti vo výške 314.000,- eur priamo žalovanej
2/azvyškuzáložnémuveriteľovi,uspokojiťpohľadávkužalobcuvovýške111.000,-eurspríslušenstvom.
Avšak nedošlo v priebehu konania (ev. po predbežnom právnom posúdení veci) k zmene žaloby v tom

smere, že by kúpna zmluva 2 bola ukracujúcim úkonom aj vo vzťahu k uspokojeniu podstatne nižšej
pohľadávky žalobcu vo výške 111.000 eur. Úkon dlžníka môže byť ukracujúcim vzhľadom na určitú výšku
pohľadávky veriteľa, avšak nemusí byť ukracujúcim vzhľadom na inú/nižšiu výšku pohľadávky veriteľa
bez ďalšieho. Nakoniec, právny zástupca žalobu na pojednávaní dňa 30.5.2022 uviedol, že určenie
neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy voči žalobcovi má význam iba pre prípad, že súd vyhodnotí, že

žalovaný 3/ je naďalej vlastníkom a vyhovie žalobe o zaplatenie peňažného nároku (600.000,- eur).
Uvedené zakladá ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby o určenie, že kúpna zmluva 2 je voči žalobcovi
právne neúčinná. Vôbec žaloba v časti o určenie právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalovanou 2/ a žalovaným 3/ voči žalobcovi bola stranou žaloby v priebehu konania upozaďovaná
a bola založená v podstate na tvrdení žalobcu, že má významné pochybnosti o aktuálnych finančných

pomeroch a schopnostiach žalovaných 1/, 2/ splniť záväzok na zaplatenie 600.000,- eur.

79. Vychádzajúc z prezentovaných úvah a záverov súd rozhodol (vo veci samej) tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

80. O trovách konania, prvoinštančného i odvolacieho, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobca
uplatňoval primárne určenie vlastníckeho práva, eventuálne zaplatenie 600.000,- eur s príslušenstvom
od žalovaných 1/, 2/ solidárne, ako aj určenie neúčinnosti právneho úkonu. Ohľadom primárneho návrhu
bola žalobca neúspešný, v eventuálnom žalobnom návrhu mu súd z uplatnenej sumy 600.000,- eur
s príslušenstvom priznal voči žalovanej 2/ čiastku 111.000,- eur s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu

zamietol, včítane určenia neúčinnosti právneho úkonu.
81. Úspech žalovanej 1/ je teda 100 %, keďže voči nej bola žaloba (o zaplatenie 600.000,-eur
s príslušenstvom) zamietnutá. Súd jej preto priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.82. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 2/ bola v prevažnej časti úspešná žalovaná 2/. Úspech
žalobcu možno vyjadriť sumou 111.000 eur, neúspech sumou 489.000 eur (rozdiel medzi 600.000 eur
a 111.000 eur), v percentuálnom vyjadrení úspech žalobcu je 18,50 %, neúspech 81,50 %, čistý úspech

žalovanej 2/ je 63 %, v ktorom rozsahu jej súd priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.
83. V spore so žalobcom bol plne úspešný žalovaný 3/, preto má v rovnakom rozsahu voči žalobcovi
právo na náhradu trov konania.
84. O výške trov podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

85. Možno dodať, že súdu boli dňa 4.7.2024, t. j. po vyhlásení tohto rozsudku, doručené viaceré podanie
žalobcu označené ako „SŤAŽNOSŤ – zaujatosť sudcu“, dat. 4.7.2024. V nich, v stručnosti vyjadrené,
žalobca uviedol, že „sudca“ ignoruje ním predložené dôkazy a tvrdené skutočnosti, rozhoduje arbitrárne.
Preto žiada, aby došlo k náprave nedostatkov pred právoplatným skončením veci. V prípade poškodenia
jeho práv sa bude domáhať náhrady škody vzniknutej mu zaujatosťou sudcu. Predmetné podania súd
vyhodnotil tak, že by mohlo ísť o námietku zaujatosti konajúceho sudcu. Nakoľko však predmetné

podania nespĺňajú obsahové náležitosti námietky zaujatosti stanovené zákonom – nie je v nich uvedené,
proti komu námietka smeruje, dôvod vylúčenia, ďalej kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode
vylúčenia dozvedela, nie sú označené dôkazy (§ 52 ods. 2 CSP), a tiež sa týkajú len okolností, ktoré
spočívajú len v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti (§ 53 ods. 3 CSP), súd
na ne neprihliadal (a vec ani nepredkladal nadriadenému súdu). A predovšetkým, predmetné podania

(námietky zaujatosti) boli súdu doručené po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

31 15C/27/2020

Poučenie: Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníoddoručeniarozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Ak bolo

vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.

V Martine dňa 3. júla 2024Mgr. Martin Jažembovský
sudca